NESÚLAD ZRUČNOSTÍ ABSOLVENTOV STREDNÝCH ŠKÔL A POŽIADAVIEK PRACOVNÉHO TRHU: SPRÁVA O STAVE STREDNÉHO ODBORNÉHO ŠKOLSTVA KOMPONENT: STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLSTVO NESÚLAD ZRUČNOSTÍ ABSOLVENTOV STREDNÝCH ŠKÔL A POŽIADAVIEK PRACOVNÉHO TRHU: SPRÁVA O STAVE STREDNÉHO ODBORNÉHO ŠKOLSTVA V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI © 2019 International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank 1818 H Street NW Washington DC 20433 Telephone: 202-473-1000 Internet: www.worldbank.org This work is a product of the staff of The World Bank with external contributions. The fi ndings, interpretations, and conclusions expressed in this work do not necessarily reflect the views of The World Bank, its Board of Executive Directors, or the governments they represent. The World Bank does not guarantee the accuracy of the data included in this work. The boundaries, colors, denominations, and other information shown on any map in this work do not imply any judgment on the part of The World Bank concerning the legal status of any territory or the endorsement or acceptance of such boundaries. Rights and Permissions The material in this work is subject to copyright. Because The World Bank encourages dissemination of its knowledge, this work may be reproduced, in whole or in part, for noncommercial purposes as long as full attribution to this work is given. Any queries on rights and licenses, including subsidiary rights, should be addressed to World Bank Publications, The World Bank Group, 1818 H Street NW, Washington, DC 20433, USA; fax: 202-522-2625; e-mail: pubrights@worldbank.org. OBSAH Poďakovanie 8 Zoznam skratiek 9 Úvod 10 Základné informácie a prehľad o Iniciatíve Catching-up Regions 10 Prehľad: Komponent SOŠ 10 Východiská: Stredné odborné školstvo na Slovensku 12 Zhrnutie 13 KAPITOLA 1 ZAMESTNÁVATEĽSKÝ PRIESKUM 21 Časť 1.1 Metodológia: Zamestnávateľský prieskum 22 Dotazníkový prieskum STEP a zloženie fókusových skupín 22 Získavanie vzoriek a zloženie fókusových skupín 23 Časť 1.2 Nesúlad zručností: Existuje? Aký je veľký? Prečo? 25 Základné informácie a údaje o zamestnancoch 50 podnikov, ktoré sa v PSK zúčastnili zamestnávateľského prieskumu 25 Existuje nesúlad zručností? 27 Zistenia o zručnostiach z nedávnych náborov 28 Chýbajúce zručnosti u súčasných zamestnancov 29 Aký je pôvod a rozsah nesúladu v zručnostiach? 31 Postup pri nábore zamestnancov: Potenciálne faktory prispievajúce k nesúladu zručností? 32 Potenciálny dopad nesúladu zručností na očakávaný rast podnikov 32 Časť 1.3 Teoretické a praktické vyučovanie 35 Celkový rozsah súčasnej a očakávanej účasti na praktickom vyučovaní 35 Účasť na duálnom vzdelávaní 35 Faktory ovplyvňujúce účasť na praktickom vyučovaní 36 Časť 1.4 Ochota k spolupráci? — Dôkazy spolupráce firiem so strednými odbornými školami 38 Ako často sú podniky a školy v kontakte? O aké kontakty sa jedná? 38 Ktoré zdroje náboru zamestnancov sa využívajú najčastejšie? 40 Spolupráca a adaptabilita škôl: Potreba kontaktov so zamestnávateľmi 41 KAPITOLA 2 SPRÁVA Z PRIESKUMU NA STREDNÝCH ODBORNÝCH ŠKOLÁCH 45 Časť 2.1 Metodológia: Prieskum stredných odborných škôl 46 Prieskum TAP a informácie o fókusových skupinách 47 Účastníci prieskumu a nastavenie fókusových skupín 49 Časť 2.2 Kľúčové faktory ovplyvňujúce stredné odborné školstvo v Prešovskom samosprávnom kraji 49 Úvod a základné informácie 49 Spolupráca a koordinácia so zamestnávateľmi 49 Príprava učebných plánov a vyučovací proces (vrátane duálneho vzdelávania a teoretického a praktického vyučovania) 52 Interné procesy na úrovni SOŠ 56 Kontrola/zvyšovanie kvality 58 Dodatočné úlohy a príležitosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (napr. celoživotné vzdelávanie) 59 Časť 2.3 Dôležité zistenia z analýz údajov týkajúcich sa učiteľov, žiakov a škôl 61 Úvod a základné informácie 61 Sú kvalifikácia a profily učiteľov vyhovujúce? 62 Čo charakterizuje žiakov stredných odborných škôl? 66 Sú školské zariadenia / vstupné podmienky postačujúce? 69 Časť 2.4 Strategický prehľad študijných programov ponúkaných strednými odbornými školami v Prešovskom samosprávnom kraji 72 Ktoré študijné programy bude potrebné posilniť alebo, naopak, utlmiť/ukončiť? 72 Koľko nových programov bolo otvorených/ukončených za obdobie ostatných 3 rokov? 73 Zápis žiakov na študijné programy 74 Zápis žiakov na študijné programy a ich kapacita za ostatných 5 rokov, 3 roky a za posledný rok 75 Analýza študijných programov 77 KAPITOLA 3 ZHRNUTIE HLAVNÝCH ZÁVEROV ZAMESTNÁVATEĽSKÉHO PRIESKUMU (AKTIVITA Č. 1) A PRIESKUMU SOŠ (AKTIVITA Č. 2) 79 Časť 3.1 Zamestnávateľský prieskum: Povaha, rozsah a príčiny nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami zamestnávateľov 80 Časť 3.2 Závery z prieskumu stredných odborných škôl 82 Časť 3.3 Odporúčania pre efektívnejšie reakcie na požiadavky trhu práce 84 KAPITOLA 4 SPRÁVA O INVESTIČNÝCH BALÍKOCH PRE STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY 87 Časť 4.1 Metodológia 88 Nominácia prioritných SOŠ 88 Výber stredných odborných škôl 89 Tvorba návrhu investičného balíka 90 Stručný prehľad projektu 90 Časť 4.2 CuRI SOŠ – Sumárne investičné tabuľky 93 Časť 4.3 Komponent CuRI VET – Investície pre jednotlivé SOŠ 95 Časť 4.4 Investície do SOŠ—Stratégie financovania a realizácia integrovaných projektov na SOŠ 102 Stratégie financovania 103 Prehľad vhodných OP a dopytových výziev 107 Kľúčové úvahy pri realizácii investičných balíkov 110 Časť 4.5 Závery a odporúčania pre implementáciu investičných balíkov 111 Odporúčaná implementačná stratégia 111 Vytvorenie prostredia pre efektívnu implementáciu 111 Riziká a ich zmierňovanie 112 Kritické faktory úspechu 112 Navrhované okamžité ďalšie kroky 114 ZOZNAM PRÍLOH 114 POZNÁMKY 115 ZOZNAM OBRÁZKOV OBR. 1.2.1 Podiel podnikov zamestnávajúcich ženy podľa typu povolania 26 OBR. 1.2.2 Problémy pri prijímaní zamestnancov: Žiadatelia nemajú potrebné zručnosti (podľa odvetví) 28 OBR. 1.2.3 Nesúlad požadovaných zručností podľa subregiónov „Uveďte, či existuje rozdiel medzi tým, čo sa na pracovnej pozícii požaduje, a súčasnou úrovňou tejto zručnosti u typického zamestnanca“ 29 OBR. 1.2.4 Pracovné faktory ako obmedzenie rastu podnikov. Miera, do akej pracovné faktory (napr. dostupnosť pracovnej sily, pracovná legislatíva, vysoká fluktuácia, vzdelávanie, úroveň miezd atď.) obmedzujú podnikanie – podľa odvetví 33 OBR. 1.2.5 Pracovné faktory ako obmedzenie rastu podnikov na regionálnej úrovni. Miera, do akej pracovné faktory (napr. dostupnosť pracovnej sily, pracovná legislatíva, vysoká fluktuácia, vzdelanie, úroveň miezd atď.) predstavujú obmedzenie pre podnikanie – podľa subregiónov 33 OBR. 2.2.1 Typy stratégií, ktoré SOŠ využívajú na zapojenie firiem a relevantných odvetví 50 OBR. 2.2.2 Hlavný účel stretnutí komisií 51 OBR. 2.2.3 Hlavné komunikačné kanály medzi vzdelávacími inštitúciami a orgánmi štátnej správy/regionálnej samosprávy 51 OBR. 2.2.4 Hlavný účel externých vzťahov 51 OBR. 2.2.5 Na základe čoho vaša inštitúcia určuje, ktoré zručnosti sa budú v jednotlivých študijných programoch vyučovať? 52 OBR. 2.2.6 Na základe čoho vaša inštitúcia určuje minimálne zručnosti, ktoré sa budú v jednotlivých študijných programoch vyučovať? 52 OBR. 2.2.7 Zaručujú vaše študijné programy, že vaši budúci absolventi získajú nasledujúce zručnosti? 53 OBR. 2.2.8 Typy kompetenčných štandardov 53 OBR. 2.2.9 Na základe čoho vaša inštitúcia navrhuje, definuje alebo prispôsobuje svoje učebné plány, aby tieto spĺňali štandardy profesijných združení a zamestnávateľov a zároveň požiadavky na učebné plány? 54 OBR. 2.2.10 Má vaša inštitúcia autonómiu pri navrhovaní a implementácii záverečného hodnotenia programov? 54 OBR. 2.2.11 Ak hovoríme o záverečnom hodnotení programov vo všeobecnosti, sú tieto vôbec vyhodnocované? 54 OBR. 2.2.12 Má vaša inštitúcia akreditované školiace programy? 54 OBR. 2.2.13 Očakáva sa, že žiaci sa zapoja do niektorej formy praktického vyučovania alebo stáže? 55 OBR. 2.2.14 Ak hovoríme o študijnom programe s najvyšším počtom zapísaných žiakov v tomto roku, aký je percentuálny podiel žiakov, ktorí sa zúčastnili stáže alebo inej formy praktického vyučovania? 55 OBR. 2.2.15 Aká je priemerná dĺžka stáže alebo inej formy praktického vyučovania? 55 OBR. 2.2.16 Akú váhu mali nasledujúce kritériá pri ostatnom hodnotení práce vašej inštitúcie? 56 OBR. 2.2.17a Organizuje inštitúcia interné stretnutia s cieľom hodnotiť prácu zamestnancov na základe zozbieraných údajov? 57 OBR. 2.2.17b Aký bol hlavný výsledok týchto stretnutí za posledný rok? 57 OBR. 2.2.18 Žiada inštitúcia žiakov o spätnú väzbu týkajúcu sa práce učiteľov? 57 OBR. 2.2.19 Aké možnosti profesijného rozvoja ponúkla inštitúcia pedagogickým zamestnancom? 58 OBR. 2.2.20 Aké mechanizmy používa vaša inštitúcia na zabezpečenie dodržiavania predpisov? 58 OBR. 2.2.21 Hodnotí vaša inštitúcia výkon žiakov na stáži alebo v inej forme praktického vzdelávania? 58 OBR. 2.3.1 Priemerný stav pracovných zmlúv pedagogických pracovníkov 62 OBR. 2.3.2 Priemerné percentuálne zastúpenie učiteľov na plný a čiastočný úväzok na školu 62 OBR. 2.3.3 Kvalifikácia učiteľov 63 OBR. 2.3.4a Kvalifikačná štruktúra učiteľov podľa subregiónu 63 OBR. 2.3.4b Kvalifikačná štruktúra učiteľov podľa zamerania škôl 63 OBR. 2.3.5 Prax učiteľov v odvetví a učiteľská prax – všetci učitelia 64 OBR. 2.3.6a Prax učiteľov v odvetví podľa subregiónu 64 OBR. 2.3.6b Prax učiteľov v odvetví podľa zamerania školy 64 OBR. 2.3.7a Učiteľská prax podľa subregiónu 65 OBR. 2.3.7b Učiteľská prax podľa zamerania školy 65 OBR. 2.3.8 Mzdy učiteľov 66 OBR. 2.3.9 Učitelia s najnižšími a najvyššími mzdami – plný úväzok vs. čiastočný úväzok 66 OBR. 2.3.10 Počet žiakov denného a diaľkového štúdia 66 OBR. 2.3.11 Úroveň vzdelania zapísaných žiakov SOŠ 67 OBR. 2.3.12 Dôvody predčasného ukončenia štúdia 67 OBR. 2.3.13a Dôvody predčasného ukončenia štúdia podľa subregiónu 68 OBR. 2.3.13b Dôvody predčasného ukončenia štúdia podľa zamerania školy 68 OBR. 2.3.14 Počet tried na školu podľa subregiónu 69 OBR. 2.3.15a Počet dielní a špecializovaných / odborných učební na školu podľa subregiónu 70 OBR. 2.3.15b Počet dielní a špecializovaných / odborných učební na školu podľa zamerania 70 OBR. 2.3.16 Aká je funkčnosť zariadení a vybavenia vo vašej škole? 70 OBR. 2.3.17 Máte dostatok zariadení a vybavenia, aby ste ich dokázali poskytnúť všetkým žiakom? 70 OBR. 2.3.18a V akom stave sú školské prevádzky vo všeobecnosti? (podľa subregiónu) 71 OBR. 2.3.18b V akom stave sú školské prevádzky vo všeobecnosti? (podľa zamerania škôl) 71 OBR. 2.3.19a Celkové príjmy (v €) za posledný ukončený školský rok podľa subregiónu 71 OBR. 2.3.19b Celkové príjmy (v €) za posledný ukončený školský rok podľa zamerania škôl 71 OBR. 2.3.20 Za posledný ukončený akademický rok, aká časť celkových ročných nákladov vašej školy bola použitá na nasledujúce oblasti? 71 OBR. 2.4.1 Za obdobie ostatných troch rokov… 73 OBR. 2.4.2a Za obdobie ostatných troch rokov, otvorila škola nové študijné programy? – delenie podľa subregiónu 73 OBR. 2.4.2b Za obdobie ostatných troch rokov, ukončila škola nejaké študijné programy? – delenie podľa subregiónu 73 OBR. 2.4.3a Za obdobie ostatných troch rokov, otvorila škola nové študijné programy? – delenie podľa zamerania škôl 74 OBR. 2.4.3b Za obdobie ostatných troch rokov, ukončila škola nejaké študijné programy? – delenie podľa zamerania škôl 74 OBR. 2.4.4a Percento programov so zapísanými žiakmi/bez zapísaných žiakov za posledný rok podľa subregiónu 75 OBR. 2.4.4b Percento programov so zapísanými žiakmi / bez zapísaných žiakov za posledný rok podľa zamerania 75 OBR. 2.4.5 Počty zapísaných žiakov podľa subregiónu a podľa zamerania 76 OBR. 2.4.6 Kapacita študijných programov podľa subregiónu 76 OBR. 2.4.7 Kapacita študijných programov podľa zamerania 76 OBR. 2.4.8 Využitie kapacity študijných programov za ostatný rok 77 OBR. 2.4.9 Využitá kapacita programov so zapísanými žiakmi podľa zamerania škôl 77 ZOZNAM TABULIEK TAB. 1.1.1 CuRI Slovensko - SOŠ, Aktivita 1 – Vzorka prieskumu 24 TAB. 1.2.1 Počet podnikov v subregióne 25 TAB. 1.2.2 Počet podnikov v odvetví 25 TAB. 1.2.3 Priemerný počet zamestnancov podľa veľkosti podniku 26 TAB. 1.2.4 Celkový počet zamestnancov podľa povolania – Typ povolania 1-3 26 TAB. 1.2.5 Celkový počet zamestnancov podľa typu povolania – Typ povolania 4-10 27 TAB. 1.2.6 Nedostatok požadovaných zručností podľa kategórií: Najvyšší počet zamestnancov a najťažšie obsadzované voľné pracovné miesta 28 TAB. 1.2.7 Súčasné vs. požadované zručnosti – Nesúlad zručností 29 TAB. 1.2.8 Zdroje náboru zamestnancov 32 TAB. 1.2.9 Pre zamestnávateľov je ťažké nájsť kvalifikovaných zamestnancov 34 TAB. 1.3.1 Počet SOŠ a zamestnávateľov v duálnom vzdelávaní podľa subregiónov / okresov 35 TAB. 1.4.1 Prevaha pravidelného kontaktu so vzdelávacími inštitúciami, podľa odvetví zamestnávateľov 38 TAB. 1.4.2 TYPY kontaktov so vzdelávacími inštitúciami 39 TAB. 1.4.3 Najčastejšie zdroje náboru zamestnancov 40 TAB. 2.1.1 CuRI Slovensko – SOŠ, Aktivita 2 – Prehľad účastníkov štúdie 49 TAB. 3.1.1 Hlavné závery a ich dôsledky podľa jednotlivých častí/otázok 81 TAB. 4.1.1 VÝBEROVÉ KRITÉRIÁ PRE „PÄŤ PRIORITNÝCH SOŠ” 88 TAB. 4.1.2 Konečné výsledky nominácie stredných odborných škôl 89 TAB. 4.2.1 Súhrnná tabuľka investícií – Päť pilotných SOŠ 93 TAB. 4.2.2 Súhrnná tabuľka investícií pre všetky SOŠ v PSK 94 TAB. 4.4.1 Porovnanie stratégií financovania 106 7 POĎAKOVANIE Autormi tejto správy sú Shahram Paksima, Jud Shearer, Štefan Chudoba, Andrea Hagovská, Helena Virčíková, Martina Hagovská a Anahita Hosseini Matin. Tím autorov ďakuje Paulovi Krissovi, Grzegorzovi Wolszczakovi, Vladimírovi Benčovi a Agnieszke Boratyńskej za podporu a cenné rady počas celého obdobia, čo pracovali na komponente stred- ného odborného školstva v rámci iniciatívy Catching-up Regions Slovakia. Autori chcú tiež poďakovať tým, bez pomoci, podpory a nenahraditeľných odborných konzultácií ktorých by realizácia iniciatívy bola omnoho náročnejšia. Týmito ľuďmi sú Arup Banerji, Fabrizio Zarcone, Cristian Aedo, Harry Patrinos, Margo Hoftijzer, Koji Miyamoto, Lars Sondergaard, Alexandria Valerio, Husein Abdulhamid, Barbara Maria Skwarczynska, Nikolinka B. Ivanova, Vessela Radeva Stamboliyska a Piotr Ruczyński. Vďaka patrí európskej komisárke Corine Cretu za iniciovanie iniciatívy Catching-up Regions, pod- predsedovi vlády Slovenskej Republiky pre investície a informatizáciu Richardovi Rašimu a predse- dovi Prešovského samosprávneho kraja Milanovi Majerskému za ich neoceniteľnú podporu, ako aj tímu Európskej komisie, a najmä Erichovi Unterwurzaherovi, Andreasovi von Buschovi, Bianke Valkovičovej, Eve Wenigovej a Kataríne Prokopic za ich úžasnú angažovanosť a podporu počas celého trvania iniciatívy. Autori sú zaviazaní všetkým partnerom za ich podporu, snahu a zanietenosť, s akou sa podieľajú na rozvoji Prešovského samosprávneho kraja a jeho inštitúcií, a to najmä: • Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu: Denisa Žiláková, Ladislav Šimko, Eva Zelizňaková, Mária Neuwirthová a Edita Antoniaková. • Úrad Prešovského samosprávneho kraja: Jozef Cvoliga, Rudolf Bauer, Anton Marcinčin, Róbert Neupauer, Dagmar Olekšáková, Monika Štoffová, Zuzana Salokyová, Vladimír Grešš, Ján Furman, Juraj Kredátus, Miroslav Vaško, Lenka Holubová, Marián Damankoš, Iveta Tarabčáková, a mnohí iní. • Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR: ministerka Martina Lubyová, štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová, generálny riaditeľ Sekcie štrukturálnych fondov EÚ Rastislav Igliar, Daniel Pitoňák, a mnoho ďalších. • Ďalší kľúčoví partneri: Prešovská univerzita v Prešove, Stredná priemyselná škola elektro- technická v Prešove, riaditelia a zamestnanci 73 SOŠ v Prešovskom regióne a zástupcovia 52 firiem, ktoré sa zúčastnili prieskumu potrieb trhu práce, a mnohí ďalší. Autori v neposlednom rade ďakujú nasledujúcim inštitúciám za ich aktívnu participáciu pri realizácií iniciatívy Catching-up Regions: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo práce, sociál- nych vecí a rodiny SR, Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV), Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR), a mnohí iní. Táto správa vznikla v máji 2019. 8 ZOZNAM SKRATIEK ARR Agentúra regionálneho rozvoja MRK Marginalizovaná rómska komunita CKO Centrálny koordinačný orgán MSP Malé a stredné podniky ČŠ Členské štáty MV Monitorovací výbor DVO Dočasné vyrovnávacie opatrenie MVO Mimovládna organizácia EPFRV Európsky poľnohospodársky NP Národný projekt fond pre rozvoj vidieka NSU Nariadenie o spoločných EK Európska komisia ustanoveniach EK-GR REGIO Generálne riaditeľstvo pre OC Osobitný cieľ regionálnu a mestskú politiku Európskej komisie OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj ENRF Európsky námorný a rybársky fond OP Operačný program ENPI Nástroj európskeho susedstva OŠ PSK Odbor školstva PSK a partnerstva PD Partnerská dohoda EFRR Európsky fond regionálneho rozvoja PPA Pôdohospodárska platobná agentúra ESF Európsky sociálny fond PSK Prešovský samosprávny kraj EÚ Európska únia RIS3 Regionálna inovačná stratégia EQAVET Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality RO Riadiaci orgán odborného vzdelávania a prípravy SBA Slovak Business Agency HP Horizontálna priorita SSR Spoločný strategický rámec IP Investičná priorita ŠIOV Štátny inštitút odborného vzdelávania IBP Investičný balík projektov SR Slovenská republika IROP Integrovaný regionálny operačný program SSE Subjekt sociálnej ekonomiky (sociálny podnik) IÚI Integrované územné investície SOŠ Odborné vzdelávanie KF Kohézny fond a príprava (stredné odborné školy) LLC Celoživotné konzultácie V a I Výskum a inovácie LLL Celoživotné vzdelávanie 9 ÚVOD ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE A PREHĽAD O INICIATÍVE CATCHING-UP REGIONS Táto správa je súčasťou a výstupom iniciatívy Slovenská republika: Catching-up Regions Initiative (CuRI), spoločného programu Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku Európskej komisie (EK-GR REGIO) a Svetovej banky. Správa sa zameriava na Prešovský región, ktorý sa rozpres- tiera v severovýchodnej časti Slovenska. Program CuRI sa na Slovensku realizuje vďaka spolupráci štyroch kľúčových partnerov: Európskej komisie (EK), Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Prešovského samosprávneho kraja (psk) a Svetovej banky. Cieľom iniciatívy CuRI je identifikácia a riešenie rozvojových výziev, s ktorými sa potýkajú tzv. „níz- kopríjmové regióny“. Tieto regióny sa nachádzajú na východnom okraji Európskej únie a regionálne HDP na obyvateľa v nich aj napriek pomalému rastu z dlhodobého hľadiska zotrváva na úrovni menej než 50 percent priemeru EÚ. V nízkopríjmových regiónoch existujú dve hlavné obavy: 1) dlhodobá udržateľnosť ich rastu, a 2) potreba eliminácie rizika vývoja typického pre regióny s níz- kou mierou rastu. Iniciatíva CuRI Slovensko má tri hlavné ciele: skúmať a podporovať možnosti regionálneho rozvoja v Prešovskom regióne, pomôcť vybudovať kapacity regiónu na zlepšenie získavania finančných zdrojov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a podporovať konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov v regióne. Uvedené ciele sú napĺňané v rámci štyroch kľúčových komponentov iniciatívy, ktoré spoločne identifi kovali a zadefinovali všetci partneri: • Energetická efektívnosť – komponent sa zameriava na identifi káciu a znižovanie energet- ických únikov a plytvania s energiami vo verejných budovách. • Rozvoj cestovného ruchu – v rámci tohto komponentu iniciatívy sa skúmajú potreby a možnosti posilnenia endogénneho rozvojového potenciálu okresu Snina v oblasti cestovného ruchu. • Geografický informačný systém (GIS) – v rámci komponentu bola identifikovaná potreba zlepšenia budovania a využívania GIS v regióne prostredníctvom vytvorenia Oddelenia priestorových informácií na Úrade psk, ktorý posilní riadiace kapacity regiónu v oblasti regionálneho rozvoja. • Stredné odborné školstvo (SOŠ) – komponent, ktorý je zároveň predmetom tejto správy – kom- ponent sa usiluje o lepšie pochopenie a prepojenie medzi firmami a poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy v Prešovskom samosprávnom kraji s cieľom lepšie zosúladiť zručnosti absolventov SOŠ s potrebami trhu práce. PREHĽAD: KOMPONENT SOŠ Nesúlad medzi ponukou stredných odborných škôl, zručnosťami ich absolventov a potrebami trhu práce je dlhodobo jednou z najvýznamnejších prekážok na ceste k rozvoju Prešovského regi- ónu. Z medzinárodných skúseností vyplýva, že takýto nesúlad je často výsledkom kombinácie 10 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK rôznych faktorov, vrátane nedostatočnej informovanosti o potrebách a požiadavkách zamestná- vateľov, zamestnancov i absolventov, nízkeho záujmu o rekvalifikačné kurzy, či potreby moderni- zácie odborných škôl, aby boli tieto schopné žiakom poskytovať vzdelanie na úrovni zodpoveda- júcej aktuálnym nárokom zamestnávateľov. Z tohto dôvodu bol v rámci iniciatívy CuRI Slovensko navrhnutý a schválený projekt s názvom „Zlepšenie stredného odborného školstva v Prešovskom samosprávnom kraji“. Komponent mal ambíciu pomôcť Odboru školstva psk (OŠ psk) zvýšiť kva- litu a relevanciu SOŠ v kraji tak, aby tieto dokázali uspokojiť potreby pracovného trhu v regióne, a zároveň umožniť OŠ psk efektívne vyhľadávať a úspešne sa uchádzať o prostriedky z fondov EÚ na realizáciu nevyhnutnej reformy v tejto oblasti. V rámci komponentu SOŠ boli zrealizované tri hlavné aktivity: Aktivita 1: Zamestnávateľský prieskum pozostával z vyhodnotenia potrieb trhu práce v psk s ohľadom na absolventov SOŠ. Prieskum sa realizoval formou 50 hĺbkových rozhovorov s fi r- mami pôsobiacimi v regióne a dvoch regionálnych fókusových skupín (vychádzajúcich z rozdele- nia regiónu na 4 subregióny), ktorých sa zúčastnili zástupcovia zamestnávateľov, podnikateľských združení, občianskej spoločnosti a SOŠ pôsobiacich na území psk. Prieskumu medzi zamestnáva- teľmi sa zúčastnilo 24 kľúčových „strategických“ zamestnávateľov a zvyšných 26 spoločností boli „náhodne vybraní“ zamestnávatelia pôsobiaci v rámci kraja. Cieľom analýzy dát získaných počas hĺbkových štruktúrovaných rozhovorov bolo identifi kovať a zhodnotiť príčiny, povahu a rozsah potenciálneho nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami trhu práce, a spoznať názory zamestnávateľov na kvalitu a relevanciu stredného odborného školstva v regióne. Tieto údaje boli následne doplnené o kvalitatívne dáta zo stretnutí regionálnych fókusových skupín, ktoré poskytli detailnejšie informácie o zisteniach zo samotného prieskumu a o názoroch ďal- ších aktérov. Táto záverečná správa sa zaoberá potrebami trhu práce v psk, sumarizuje vnímanie situácie v existujúcom systéme SOŠ a zručností ich absolventov z pohľadu firiem, a navrhuje mož- nosti reformy tohto systému. Aktivita 2: Prieskum SOŠ. Cieľom bolo vyhodnotiť reformné potreby 73 stredných odborných škôl, vrátane verejných, súkromných a cirkevných škôl pôsobiacich na území psk. Experti Svetovej banky preskúmali a zhodnotili aktuálne študijné programy škôl, pričom pozornosť budú veno- vať najmä identifi kácii hlavných oblastí nesúladu medzi ponúkanými študijnými programami a v praxi požadovanými zručnosťami; zberu základných údajov o počte žiakov, učiteľov/maj- strov odborného výcviku a študijných programov podľa oblasti odborného vzdelávania a príp- ravy; a zostaveniu zoznamu programov, na ktoré sa hlási vysoký alebo, naopak, nedostatočný počet žiakov. Záverečná správa mapuje kľúčové charakteristiky existujúcich študijných prog- ramov SOŠ; kvalifi kačnú štruktúru učiteľského personálu a ďalšie ukazovatele týkajúce sa jed- notlivých škôl a ich žiakov; ako aj aktuálnu ponuku študijných programov v ponuke SOŠ v psk, a navrhuje prvé odporúčania na prispôsobenie ponuky študijných programov tak, aby táto bola vo väčšom súlade s potrebami trhu práce. Aktivita 3: Návrh investičných balíkov, pri ktorom Svetová banka spolu s OŠ psk využila výstupy z dvoch predchádzajúcich aktivít k tomu , aby preskúmala a určila investičné potreby piatich vybraných stredných odborných škôl, a v súlade s nimi navrhla pre tieto školy tzv. investičné balíky. Výsledkom analýzy je správa a „investičný balík“ pre každú zo spomínaných škôl, kde boli identifi kované zmeny potrebné na: (i) úpravu ponuky študijných programov školy tak, aby lepšie vyhovovala potrebám trhu práce; (ii) modernizáciu vybavenia školy a zlepšenie kvalifi- kačnej štruktúry pedagogických zamestnancov; a (iii) odhad nákladov na realizáciu navrhova- ných zmien a identifi káciu potenciálnych zdrojov ich fi nancovania. Tento proces by mal slúžiť ako príklad toho, ako môže OŠ psk v budúcnosti postupovať aj pri ďalších školách. Navyše, vše- obecné odporúčania formulované takpovediac „na mieru“ psk môžu spustiť proces reformy SOŠ s cieľom zosúladiť existujúcu ponuku odborných študijných programov so súčasnými i budú- cimi potrebami trhu práce. Úvod 11 VÝCHODISKÁ: STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLSTVO NA SLOVENSKU Systém stredného odborného školstva na Slovensku vychádza z dlhej a rozvinutej tradície. Odborné školstvo predstavuje významnú oblasť slovenského vzdelávacieho systému, pričom SR má jeden z najvyšších podielov žiakov stredných odborných škôl z krajín oecd. Vo všeobecnosti v krajinách oecd ukončí do veku 25 rokov všeobecné stredoškolské vzdelanie v priemere 50 % mladých ľudí oproti 31 % žiakov, ktorí absolvujú odborné študijné programy. Slovenská republika je však jednou z iba ôsmich oecd krajín (spolu s Rakúskom, Českou republikou, Luxemburskom, Holandskom, Slovinskom, Tureckom a Veľkou Britániou), v ktorých je podiel absolventov odborného vzdelávania a prípravy vyšší než podiel absolventov všeobecnovzdelávacích škôl (oecd, Education at a Glance 2018: oecd Indicators, 2018). Odborné vzdelávanie a prípravu ponúkajú stredné odborné školy (SOŠ), čo je pojem zastrešujúci celú škálu stredných škôl špecializujúcich sa na rôzne oblasti štúdia, od tradičných priemyselných a remeselných odvetví až po ekonomické a manažérske smery. Systém odborného školstva ponúka tri hlavné úrovne vzdelania: ISCED 2C (nižšie stredné odborné vzdelanie), ISCED 3C a ISCED 3A (vyššie stredné odborné vzdelanie). Mnohé zo stredných odborných škôl sú zároveň akreditované v rámci systému neformálneho vzdelávania. Dostupnosť možností akreditovaného odborného vzdelávania a prípravy je tak zabezpečená v každom zo štyroch subregiónov psk. K septembru 2018 psk oprávnil a udelil relevantný právny štatút 76 stredným odborným ško- lám. Na 65 verejných (78,98 %), 12 súkromných (15,79 %) a štyroch cirkevných (5,23 %) stredných odborných školách bolo zapísaných spolu 22 750 žiakov. Z toho 19 461 žiakov (85,54 %) študovalo na stredných odborných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti psk, 2 418 žiakov (10,63 %) študovalo na súkromných stredných školách a 871 žiakov (3,83 %) študovalo na cirkevných školách. Celkový počet žiakov prvého ročníka, ktorí v danom roku začali študovať na stredných odborných ško- lách, bol 6 470, z čoho 5 614 žiakov (83,29 %) navštevovalo verejné SOŠ, 770 žiakov (11,42 %) navšte- vovalo súkromné SOŠ a 356 žiakov nastúpilo na cirkevné SOŠ (5,29 %).λ Sociálni partneri sa na spravovaní systému stredného odborného školstva formálne zúčastňujú prostredníctvom národných, odvetvových a regionálnych rád pre odborné vzdelávanie a príp- ravu. Sú to najmä zamestnávateľské zväzy a profesijné komory, ktoré zastávajú viacero úloh: 1) prispievajú k rozhodnutiam o nastavení vzdelávacích opatrení s cieľom zosúladiť ponuku progra- mov s potrebami trhu práce; 2) podieľajú sa na nastavovaní študijných plánov s cieľom zabezpe- čiť ich aktuálnosť a súlad s vývojom na trhu práce; 3) prostredníctvom zástupcov zamestnávateľov na záverečných/maturitných skúškach sa priamo zúčastňujú na udeľovaní odborných kvalifi kácií; a 4) asistujú pri školení majstrov odborného výcviku/inštruktorov pôsobiacich priamo vo firmách. Spolupráca medzi zamestnávateľmi a školami sa zväčša obmedzuje na stáže a informačné podu- jatia. Podľa najnovšej monitorovacej správy EÚ je spätná väzba či zdieľanie údajov a informácií za účelom ovplyvnenia kvality odborného vzdelávania a prípravy značne obmedzená (Európska únia, Education and Training Monitor 2018, 2018μ), čo má za následok nízku mieru spokojnosti zamestnávateľov s kvalitou absolventov SOŠ. 12 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ZHRNUTIE Prehľad komponentu SOŠ: Katalyzátorom komponentu s názvom „Zlepšenie stredného odborného školstva v Prešovskom samosprávnom kraji“ realizovaného v rámci iniciatívy CuRI Slovensko bol nesúlad medzi ponukou stredných odborných škôl, zručnosťami ich absolventov a potrebami trhu práce, ktorý je vnímaný ako jedna z najvýznamnejších prekážok na ceste k rozvoju Prešovského regiónu. Hlavným cieľom komponentu je zhodnotiť aktuálnu situáciu medzi zamestnávateľmi a stav stredných odborných škôl a spolupracovať s Odborom školstva psk na efektívnejšom vyhľadávaní a úspešnom uchádzaní sa o zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ na realizáciu nevyhnutných zmien vyplývajúcich z výsled- kov prieskumu. V rámci komponentu boli zadefinované tri hlavné aktivity: prieskum prostredníc- tvom hĺbkových rozhovorov a fókusových skupín za účasti reprezentatívnej vzorky zástupcov pod- nikateľského sektora, cieľom ktorého bolo identifi kovať potenciálne oblasti nesúladu (Aktivita 1); hodnotenie stredných odborných škôl s cieľom identifi kovať rozdiely medzi existujúcimi študij- nými programami a požadovanými zručnosťami, a následná príprava záverečnej správy s odporú- čaniami na prispôsobenie ponuky študijných programov tak, aby lepšie vyhovovali požiadavkám trhu práce (Aktivita 2); a preskúmanie viacerých vytypovaných stredných odborných škôl s cieľom vypracovať odporúčania týkajúce sa potrieb a nákladov na realizáciu významných zmien a zlep- šení v oblasti študijných programov a infraštruktúry tak, aby boli vo väčšom súlade s potrebami trhu práce (Aktivita 3). Zamestnávateľský prieskum Metodológia: Prieskum zamestnávateľského prostredia v rámci komponentu pre SOŠ vychádza z časti prog- ramu Svetovej banky nazvaného „ Zručnosti pre zamestnanosť a produktivitu“ (STEP, z angl. Skills Toward Employment and Productivity) venovanej zamestnávateľom, ktorý umožňuje lepšie pocho- piť požiadavky trhu práce v oblasti zručností. Prieskum, ktorý sa skladal z piatich modulov, je ver- ziou dotazníka STEP modifi kovanou tak, aby lepšie vyhovovala potrebám našej štúdie a regionál- nym špecifi kám. Dve subregionálne fókusové skupiny (FS) s kľúčovými aktérmi z podnikateľského sektora boli for- mou doplnenie výsledkov prieskumu. Diskusie v skupinách sa sústredili najmä na zlepšenie prak- tického vyučovania a komunikácie medzi zamestnávateľmi a ostatnými poskytovateľmi odbor- ného vzdelávania a prípravy, ako aj na spôsoby zatraktívnenia systému stredoškolského odborného školstva pre marginalizované skupiny obyvateľstva a ich budúcich zamestnávateľov. Do prieskumu bolo zahrnutých 50 fi riem z Prešovského kraja, z ktorých 24 respondentov boli „strategickí“ zamestnávatelia vybraní na základe svojho významu pre ekonomický rozvoj regi- ónu a ostatných 26 firiem bolo vybraných náhodne podľa dohodnutého kľúča z verejne dostupnej databázy FINSTAT. Skúmaná vzorka bola navrhnutá tak, aby v nej boli zastúpené všetky 4 sub- regióny, šesť z regionálneho hľadiska významných hospodárskych odvetví, štyri veľkosti firiem a predchádzajúce skúsenosti s duálnym vzdelávaním. Fókusové skupiny boli rozdelené do dvoch Zhrnutie 13 skupín podľa subregiónov (FS1: subregióny Prešov a Poprad a FS2: subregióny Bardejov a Humenné ) a zúčastnili sa ich rôzni kľúčoví aktéri, pričom na každom stretnutí bolo zabezpečené aj propor- cionálne zastúpenie predstaviteľov štátnych a regionálnych orgánov. Kľúčové zistenia a výsledky: Východiskom pre prieskum medzi zamestnávateľmi a fókusové skupiny bola hlavná výskumná otázka „Aké sú príčiny, povaha a rozsah nesúladu medzi tým, čo SOŠ poskytujú, a tým, čo zamestnáva- telia požadujú? A čo odporúčajú zamestnávatelia na zníženie tohto nesúladu?” V rámci prieskumu sme sa snažili zodpovedať aj ďalšie štyri výskumné špecifické otázky, výsledky a dôsledky ktorých uvádzame nižšie. PO 1: Aké sú príčiny, povaha a rozsah nesúladu medzi tým, čo SOŠ poskytujú, a tým, čo zamestnávate- lia požadujú? A čo odporúčajú zamestnávatelia na zníženie tohto nesúladu? PO 1.1: Existuje nesúlad v tom, čo SOŠ poskytujú a čo firmy požadujú? Výsledky prieskumu ukazujú, že nesúlad medzi ponukou SOŠ a potrebami firiem je značný a zamest- návatelia majú problém nájsť nových pracovníkov, pretože uchádzači o zamestnanie nemajú požadované zručnosti (81 %), resp. pracovné skúsenosti a prax (74 %), očakávajú mzdy vyššie, než im zamestnávatelia vedia ponúknuť (65 %), uchádzačov je ťažké nájsť z iných dôvodov (53 %), alebo nie sú spokojní s pracovnými podmienkami (17 %). Analýza ukázala, že faktory spojené s prácou (ako je napr. dostupnosť práce alebo zaškolenia) pred- stavujú malú až miernu prekážku pre 28 % skúmaných firiem, 40 % respondentov považuje tieto faktory za významné obmedzenie pre svoju podnikateľskú činnosť a 22 % zamestnávateľov verí, že faktory týkajúce sa práce sú v tejto oblasti veľkým problémom. PO 1.2: Aký veľký je tento nesúlad a prečo? V prípade najímania pracovníkov v súčasnosti i minulosti sa povaha nesúladu dá zhrnúť ako nedosta- tok špecifických technických zručností potrebných pre danú pozíciu (94 %), komunikačných a inter- personálnych zručností, vrátane schopnosti spolupracovať s inými ako súčasť tímu a schopnosti riešiť problémy (24 %), a schopnosť pracovať s počítačom na pokročilej úrovni (12 %). U súčasných zamestnancov sa nesúlad týka najmä tzv. zručností 21. storočia, ako je napr. schop- nosť spolupracovať s inými, schopnosť nachádzať nové a lepšie riešenia, či schopnosť prispôso- bovať sa novým situáciám. Špecifické technické zručnosti nevyhnutné pre konkrétnu pracovnú pozíciu sa tiež ukázali ako oblasť, v ktorej existuje značný nesúlad medzi zručnosťami, ktorými pracovná sila disponuje, a tým, čo požadujú zamestnávatelia. Pozitívnym zistením je, že zamest- nanci v Prešovskom kraji sú zanietení, dokážu sa vysporiadať s problémami a sú dobre vybavení základnými zručnosťami. Čo sa týka počítačových zručností, prieskum ukázal, že v profesiách s najvyšším počtom pracovníkov je potreba používania počítačov nízka, no naopak, pozície, ktoré sa obsadzujú najťažšie, si tieto zručnosti vyžadujú v oveľa vyššej miere, pričom až v 44 % týchto profesií sú potrebné priemerné, komplexné či špecializované zručnosti. Pri otázke budúcich zamestnancov sa firmy najčastejšie (84 %) vyjadrovali, že špecifické technické zruč- nosti potrebné pre konkrétnu pozíciu budú najviac požadovanými a najdôležitejšími zručnosťami. Tzv. zručnosti 21. storočia, ako je napr. schopnosť riešiť problémy alebo schopnosť spolupracovať s inými budú, spolu s ľahkými manuálnymi zručnosťami, tiež vysoko cenené. 14 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK PO 1.3: Prečo existuje tento nesúlad? Aké sú jeho príčiny/ dôvody? Podľa výsledkov prieskumu len 16 % zo zúčastnených firiem poskytuje spätnú väzbu pre potreby nastavenia študijných programov. Keď sa pozrieme na najbežnejšie zdroje náboru zamestnancov, ktoré zamestnávatelia využívajú (čo je príčinou, ale zároveň aj dôsledkom, nedostatočnej komu- nikácie medzi fi rmami a SOŠ na tému požadovaných zručností absolventov), firmy v priemere (60 % firiem) využíva oficiálne mechanizmy určené na interakciu so školami, ako sú napr. úrady práce, no v oveľa vyššej miere sa spoliehajú na neformálne kontakty, inzeráty na internete, či iné „neformálne“ zdroje, pričom až 48 % firiem sa priznalo, že ponúklo prácu zamestnancom iných firiem. Asi najviac znepokojujúcim zistením je, že len 52 % firiem si zamestnancov hľadá formou priameho kontaktu s jednotlivými SOŠ. Zamestnávatelia tak prichádzajú o možnosť poskytnúť školám spätnú väzbu a dôležité informácie o typoch zručností a vzdelania, ktoré od absolventov SOŠ požadujú najviac. PO 2 a 3: Aká je alebo bola skúsenosť firiem s duálnym vzdelávaním (alebo s inými skúsenosťami z prak- tického vyučovania) a s rôznymi typmi teoretického vyučovania? Jednou z príčin nesúladu medzi ponukou a požiadavkami je nedostatočná úroveň kontaktov medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami. Takmer 60 % z celkového počtu opýtaných firiem sa vyjadrilo, že sú v pravidelnom kontakte so školami, čo však znamená, že viac než 40 % firiem zapojených do prieskumu nemá so vzdelávacími inštitúciami žiadny kontakt. Pohľad na jednot- livé odvetvia prezrádza, že v pravidelnom kontakte so školami je 74 % výrobných podnikov a 100 % firiem pôsobiacich v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, no, na druhej strane, firmy pôso- biace v oblasti infraštruktúry (doprava, komunikácie, technické služby, energetika a voda) nemajú so vzdelávacími inštitúciami nijaký kontakt (0 %). U firiem, ktoré spolupracujú so vzdelávacími inštitúciami, sa typ kontaktov líši a často môže byť najmä v kritických oblastiach nedostatočný. S ohľadom na všetky zúčastnené fi rmy je povzbu- divé, že 52 % (90 % firiem, ktoré sa vyjadrili, že sú zapojené do spolupráce so školami) je aktívnych v oblasti praktického vzdelávania. Len päť fi riem je však zapojených do duálneho vzdelávania, pričom tieto firmy pôsobia v rôznych odvetviach. Pozornosť si zaslúži aj skutočnosť, že iba 26 % firiem sa na školy obracia kvôli náboru zamestnancov a len 18 % ich kontaktuje z dôvodu škole- nia zamestnancov. PO 4: Ako a do akej miery sú školy nastavené na prispôsobovanie sa meniacim sa potrebám firiem? Výsledky nášho prieskumu svedčia o tom, že firmy aj stredné odborné školy majú pred sebou ešte veľa práce na zlepšovaní úrovne vzájomnej komunikácie a spolupráce. Zamestnávatelia, ktorí sú zjavne nespokojní s úrovňou zručností absolventov SOŠ, musia hľadať nové spôsoby ako vplý- vať na smerovanie študijných programov SOŠ a prispôsobovať ho tak, aby brány škôl opúšťalo viac mladých a dobre pripravených potenciálnych zamestnancov. Na druhej strane SOŠ musia urgentne zmeniť obsah vyučovania aj učebné metódy tak, aby sa viac sústredili na rozvoj schopností a kompetencií 21. storočia u svojich žiakov. Pre tento účel by si mal aj OŠ psk vyčleniť oblasť profesijného vzdelávania pedagogických pracovníkov a reformu učeb- ných programov ako jednu zo svojich priorít, aby sa zlepšila pripravenosť učiteľov na vyučovanie špecifických technických zručností potrebných pre konkrétne pozície a tzv. zručností 21. storočia. Dôsledky: PO 1.1 Ktoré 3 najdôležitejšie zručnosti budú najviac požadované v nasledujúcich 5 rokoch? Stredné odborné školy a OŠ psk sa musia zamerať na hľadanie lepšieho spôsobu identifikácie pot- rieb zamestnávateľov a adaptáciu obsahu vyučovania a vyučovacích metód tak, aby zodpovedali požiadavkám na špecifické technické zručnosti potrebné pre konkrétne pracovné pozície a na zruč- nosti 21. storočia. Keďže však výsledky nášho prieskumu mapujú len situáciu u existujúcich firiem Zhrnutie 15 z regiónu, psk bude musieť tiež odhadnúť aj potreby budúcich zamestnávateľov. Stredné odborné školy sa musia sústrediť na intenzívnejšiu a kvalitnejšiu prípravu žiakov v oblasti špecializovaných počítačových zručností, aby dokázali svojich absolventov lepšie pripraviť na vstup na trh práce. PO 1.2 Rozdiel medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami? (Nesúlad medzi zručnosťami absolventov SOŠ a požiadavkami zamestnávateľov?) SOŠ musia neodkladne zmeniť obsah vyučovania a vyučovacie metódy tak, aby dokázali svojich žiakov lepšie vybaviť tzv. kompetenciami a zručnosťami 21. storočia. Podobne, OŠ psk musí priori- tizovať profesijné vzdelávanie pedagogických pracovníkov a reformu učebných programov s cieľom zlepšiť pripravenosť učiteľov na vyučovanie týchto zručností. PO 1.3 Aké sú najbežnejšie zdroje náboru? Bude potrebné, aby orgány psk a podnikateľský sektor zvážili, prečo sa úrady práce nevyužívajú na potreby náboru dostatočne často a ako by sa dala zvýšiť efektívnosť pôsobenia úradov práce pri uspokojovaní potrieb firiem. Je tiež potrebné zvážiť dôvody, prečo viac firiem nevyužíva na nábor pracovníkov priamo stredné odborné školy a čo by sa dalo spraviť pre lepšie využívanie týchto spôsobov náboru. PO 2 a 3 Pravidelný kontakt so vzdelávacími inštitúciami? V oblasti lepšieho prepájania zamestnávateľov a škôl je potrebné urobiť ešte veľa práce. Úspešný prí- klad firiem pôsobiacich v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb ukazuje, aká dôležitá je tu veľká miera zapojenia verejných orgánov a profesijných združení. Naopak, skutočnosť, že firmy pôso- biace v odvetví infraštruktúry majú len veľmi obmedzený alebo žiadny kontakt s relevantnými SOŠ naznačuje, ako negatívne pôsobí nízka angažovanosť verejných orgánov a profesijných zdru- žení v tejto oblasti. PO 2 a 3 Aký bol typ kontaktov so vzdelávacími inštitúciami? Aktívnejšia podpora duálneho vzdelávania a iných typov praktického vyučovania je dôležitá, no je potrebné podporovať široké spektrum typov a foriem praktického vyučovania. Zamestnávatelia i školy musia intenzívnejšie hľadať možnosti spolupráce na zmene nastavenia študijných progra- mov. Pretrvávanie nízkej miery spolupráce týchto aktérov v oblasti odborného vzdelávania a príp- ravy by totiž malo za následok mnoho premárnených príležitostí. Závery Aká je povaha a rozsah nesúladu? Nesúlad medzi ponukou absolventov SOŠ a požiadavkami zamestnávateľov je zreteľný najmä pri špecifických zručnostiach potrebných pre konkrétne pra- covné pozície a pri tzv. zručnostiach 21. storočia. V prípade ľahkých manuálnych zručnosti a digi- tálnych kompetencií sa prejavuje prinajmenšom mierny nesúlad s tým, čo požaduje trh. Dobrou správou je, že pracovníci v psk sú motivovaní a usilovní, dokážu sa dobre vysporiadať s výzvami a ich základné zručnosti a kompetencie sú na dobrej úrovni. Aké sú príčiny nesúladu? Komunikácia medzi jednotlivými zainteresovanými subjektmi je slabá a formálne kanály na nadviazanie spolupráce sa nevyužívajú dostatočne. Len malý počet zamest- návateľov poskytuje stredným odborným školám spätnú väzbu týkajúcu sa nastavenia študijných programov, ktoré ponúkajú, a signalizovanie špecifických potrieb na trhu práce je stále nejasné a nedostatočné. Nedostatočná komunikácia pretrváva aj v oblasti praktického vzdelávania. Navyše, využívanie formálnych mechanizmov a procesov, ako je napr. interakcia s úradmi práce, je tiež neefektívne. 16 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK K zníženiu zjavného nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami firiem je potrebné starostlivo zvážiť a do praxe zaviesť niekoľko kľúčových odporúčaní. Je nevyhnutné posilniť mož- nosti formálnej spätnej väzby v rámci regiónu. Orgány na národnej i regionálnej úrovni a profe- sijné združenia musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri facilitácii komunikácie medzi lokálnymi podnikateľskými subjektmi a strednými odbornými školami. Podobne, je potrebné, aby firmy pri- stupovali otvorenejšie, flexibilnejšie a angažovanejšie k podpore psk a škôl, keď sa tieto podujmú prispôsobiť svoje študijné programy, učebné metódy, zariadenia a infraštruktúru. Firmy by mali vôbec aktívnejšie spolupracovať s orgánmi psk a SOŠ na rozširovaní ponuky teoretického a prak- tického vyučovania a zavádzania aj iných typov takéhoto vzdelávania ak je len duálne vzdeláva- nie. V neposlednom rade je potrebné zabezpečiť väčšiu angažovanosť firiem v nasmerovaní pozor- nosti vládnych inštitúcií na potrebu zavedenia kvalitatívnych štandardov, inovatívneho využívania postupov na zlepšenie kvality vzdelávania a na kariérne poradenstvo. Prieskum SOŠ Metodológia: Účelom prieskumu SOŠ bolo zdokumentovať súčasný stav stredného odborného školstva v Prešovskom samosprávnom kraji, identifi kovať prekážky, ktoré školám bránia dosahovať vyššiu kvalitu vzdelávania a určiť oblasti, ktoré je potrebné zlepšovať. Pri realizácii prieskumu sa využili tri spôsoby zberu dát: hĺbkové štruktúrované rozhovory, fókusové skupiny a administratívne záznamové hárky (vrátane údajov časových radov o zápise žiakov a využívanej kapacite jednotli- vých študijných programov). Východiskom pre prieskum SOŠ bola nasledovná hlavná výskumná otázka : Ako a do akej miery sú školy nastavené na prispôsobovanie sa meniacim sa potrebám firiem? Prieskum SOŠ vychádza z modifikovanej verzie hlavného nástroja projektu Svetovej Banky „Training Assessment Project (TAP)“, zameraného na hodnotenie odbornej prípravy, tzv. Training Providers Assessment Questionnaire (Hodnotenie poskytovateľov odbornej prípravy). Tento dotazník identifi- kuje podmienky a postupy, podľa ktorých poskytovatelia odbornej prípravy a vzdelávania (najmä SOŠ) pracujú a ktoré prispievajú k ich dobrému výkonu. Autori štúdie si však tento nástroj prispô- sobili tak, aby zohľadňoval potreby výskumných otázok a regionálny charakter štúdie. Záznamový hárok (ZH) je určený na zaznamenávanie detailných otázok týkajúcich sa „administra- tívnych údajov“, vďaka ktorým možno zredukovať čas potrebný na realizáciu rozhovorov a záro- veň získať komplexnejšie odpovede na niektoré z otázok. Záznamové hárky boli v elektronickej podobe zaslané Odborom školstva psk riaditeľom všetkých SOŠ v kraji. Do fókusových skupín boli pozvaní riaditelia i ďalší zástupcovia škôl, ktorí boli rozdelení podľa odvetvia, na ktoré sa škola zameriava. Stretnutia štyroch fókusových skupín sa konali počas kon- ferencie o SOŠ v januári 2019. Spolupráca a koordinácia so zamestnávateľmi Všetky SOŠ z Prešovského kraja sa v prieskume vyjadrili, že majú ustanovené riadiace komisie a grémiá či školské rady, teda by sa mohlo zdať, že podniky z relevantných odvetví sú vo vzdelávaní zastúpené dostatočne. Výsledky prieskumu však ukázali, že tieto orgány sú zriadené často len kvôli tomu, že to požaduje legislatíva, a v skutočnosti sú medzi požiadavkami firiem a ponukou SOŠ často výrazné rozdiely a nesúlad. Ak škola so zamestnávateľmi spolupracuje, je to zväčša formou stáží, čo síce dáva priestor istej úrovni spolupráce so zamestnávateľským sektorom, no neumožňuje to zmysluplnejšiu interakciu, ktorá by mala priamy vplyv na obsah študijných programov školy. Zhrnutie 17 Študijné programy, vyučovanie a získavanie vedomostí a zručností (vrátane duálneho vzdelávania a iných typov praktického a teoretického vyučovania) Väčšina SOŠ o zručnostiach, na ktoré sa vo svojich študijných programoch zameriavajú, a o metó- dach i realizácii ich záverečného hodnotenia nerozhoduje na základe zmysluplnej a dlhodobej komu- nikácie so zamestnávateľmi pôsobiacimi v regióne, ale výlučne na základe predpisov a nariadení. Školy sa pri vyhodnocovaní úrovne zručností žiakov a ich pripravenosti na prechod na pracovný trh do veľkej miery namiesto na zástupcov relevantných odvetví spoliehajú na požiadavky orgá- nov verejnej správy a samosprávy. Z výsledkov prieskumu SOŠ vyplýva, že len veľmi malé percento škôl naozaj spolupracuje s firmami z regiónu s cieľom získať priamu spätnú väzbu pre potreby lep- šieho nastavenia svojich študijných programov. Aj napriek tomu, že 99 % zo škôl zapojených v prieskume sa vyjadrilo, že ich žiaci zvládnu učebnú náplň jednotlivých študijných programov, len necelé dve pätiny respondentov potvrdili, že ich absol- venti sú pripravení na vyspelé výrobné postupy, čo naznačuje jasnú medzeru medzi tým, čo školy a ich nastavenie ponúkajú s aktuálnymi požiadavkami pracovného trhu. Interné procesy na úrovni škôl Aj keď žiaci majú možnosť absolvovať požadované odborné stáže a prax v podnikoch, platí, že školy im nedávajú záruku pracovného umiestnenia po ukončení štúdia. Je potrebné zdôrazniť, že špe- cifické študijné programy budú aj napriek uvedeným snahám zlyhávať, pokiaľ nebudú primerane reflektovať na potreby trhu práce v oblasti požadovaných zručností. Dodatočné roly v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (napr. celoživotné vzdelávanie) Približne 90 % škôl zamestnáva na čiastočný úväzok výchovných (kariérnych) poradcov, pričom tejto úlohy sa väčšinou zhostia konzultanti v oblasti vzdelávania, psychológovia či učitelia. 42 % škôl, ktoré takéto poradenstvo ponúkajú, uviedlo, že poradcov navštevuje viac než polovica všet- kých žiakov. Na zlepšenie dostupnosti a kvality kariérneho poradenstva je potrebné, aby špecia- lizovaní poradcovia a kariérne centrá/centrá pracovného poradenstva fungovali na každej SOŠ. Podobne, podľa dotazníka služby celoživotného vzdelávania ponúka len necelých 30 % škôl, hoci práve takéto kurzy dávajú školám možnosť rozšíriť si ponuku nových služieb pri zachovaní inova- tívneho prístupu a schopnosti reagovať na aktuálne požiadavky pracovného trhu. Na to, aby sa zlepšil systém sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy, je potrebné venovať väčšiu pozornosť otázkam marketingu a zviditeľňovaniu prínosov a účelu odborného školstva, kompetencií riaditeľov škôl, či novým modelom financovania, ktoré by školám umožnili fungovať flexibilnejšie a efektívnejšie. Jedným z odporúčaní na zlepšenie komunikácie medzi jednotlivými zainteresovanými subjektmi a znižovanie nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a požia- davkami firiem je zaistenie koordinovaného prístupu k riešeniu kompetencií žiakov, požadova- ných zručností a vedomostí aj so základnými školami. Sú profily a kvalifikácia učiteľov dostatočné? Za povšimnutie stojí percentuálny podiel učiteľov len s pedagogickým minimom a nedosiahnutým vysokoškolským vzdelaním, ktorý je dosť vysoký. Približne jedna štvrtina učiteľov v Prešovskom samosprávnom kraji má ako kvalifi káciu iba pedagogické minimum, zatiaľ čo najmä v subregióne Humenné a v skupine „Iné“ je tento pomer ešte vyšší – až jedna tretina učiteľov má ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy len osvedčenie o pedagogickom minime ako minimálnu kvalifikačnú požiadavku. Z toho môžu vyvstávať obavy o kvalite vyučo- vacieho procesu a hĺbke poznania obsahu učiva vyučovaného na hodinách. 18 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Bude tiež potrebné, aby OŠ psk a vedenia jednotlivých škôl starostlivo zvážili, prečo vyšší než priemerný počet rokov pedagogickej či odbornej praxe u učiteľov neznamená nevyhnutne lepšie výsledky žiakov či lepšiu schopnosť reagovať na požiadavky zamestnávateľov, a čo možno urobiť pre lepšie nastavenie možností profesijného a kvalifikačného rastu pedagogických zamestnancov. A aj keď medzi mzdami žien - učiteliek a mužov – učiteľov nie sú výrazné rozdiely, riaditelia škôl by sa mali viac zamýšľať nad tým, či celkovo nízke fi nančné ohodnotenie pedagogických zamest- nancov neprispieva k slabým vzdelávacím výsledkom. Čo charakterizuje žiakov SOŠ? Podľa odpovedí SOŠ zapojených do prieskumu až štvrtina žiakov, ktorí ukončia štúdium pred- časne, tak robí preto, že študijný program je príliš náročný. Tento pomer je ešte oveľa vyšší (pri- bližne 34 %) v prešovskom a popradskom subregióne. Stretnutia fókusových skupín naznačili, že to môže svedčiť o tom, že žiaci nie sú na nižších stupňoch vzdelávania dostatočne pripravovaní v oblasti základných vedomostí v rámci jednotlivých predmetov a socioekonomických zručností; a/alebo jednotlivé študijné programy nie sú dobre pripravené z pedagogického hľadiska a je nap- ríklad potrebné do nich už vo včasnejších štádiách integrovať viac rámcových a opravných opat- rení, aby mali žiaci možnosť získať pevnejšie základy a individualizovanejšiu pozornosť, keďže náročnosť programov postupne rastie. Sú školské zariadenia a vstupné podmienky adekvátne? Školy v bardejovskom subregióne využívajú o 30 % svojej kapacity menej než jej majú celkovo vo svo- jich triedach, najvyšší počet špecializovaných dielní a učební majú školy v subregióne Humenné (20 dielní a odborných učební na školu) a priemyselné školy (21 odborných učební a dielní na školu). Podľa vyjadrení samotných škôl, viac než 90 % zariadení a vybavenia škôl má veľmi dobrú až pri- jateľnú funkčnosť, no len 53 % všetkých škôl sa vyjadrilo, že ich vybavenie je vyhovujúce potrebám a požiadavkám zapísaných žiakov. Ktoré študijné programy bude potrebné posilniť alebo, naopak, utlmiť/ukončiť? Percento škôl, ktoré v období ostatných troch rokov otvorilo nové študijné programy (51 %) je výrazne vyššie než percento škôl, ktoré svoje programy za rovnaké obdobie ukončili (12,5 %). Ak zohľad- níme fakt, že tak veľa škôl zlyháva pri ukončovaní programov, o ktoré nie je záujem, školy zjavne zbytočne otvárajú podobné študijné programy a navzájom si konkurujú, snažiac sa pritiahnuť žiakov, ktorých je čoraz menej, namiesto toho, aby sa špecializovali v nejakej oblasti a sústredili sa na skvalitnenie existujúcich programov. Počty žiakov zapísaných na študijné programy, ich kapacita a analýza Na viac než 46 % študijných programov sa za posledný rok nezapísal žiadny žiak, pričom toto číslo bolo najvyššie (prekračujúce priemer) v bardejovskom subregióne a v školách z oblasti poľnohospo- dárstva a lesníctva. OŠ psk a manažmenty dotknutých škôl sa preto musia nevyhnutne zamyslieť nad tým, prečo sa tieto študijné programy nezatvárajú. Pri bližšom pohľade na školy, ktoré čelia problému nízkeho počtu zapísaných žiakov, školy zo sektora poľnohospodárstva/lesníctva udá- vajú, že fungujú s maximálnym naplnením kapacity svojich priestorov, pričom približne polovica škôl zaradených do skupiny odbornosti „Iné“ síce má zapísaných žiakov, no využíva len malú časť svojich kapacít. Zdá sa teda, že školy navzájom súťažia o žiakov rovnakých programov, čo vedie k nižšej efektívnosti spomínaných programov. KAPITOLA 3 | Zhrnutie 19 KAPITOLA 1 ZAMESTNÁVATEĽSKÝ PRIESKUM ČASŤ 1.1 METODOLÓGIA: ZAMESTNÁVATEĽSKÝ PRIESKUM Na zhodnotenie názorov zamestnávateľov v psk na stav a kvalitu absolventov stredných odbor- ných škôl, ich úvah o pôvode a rozsahu nesúladu medzi zručnosťami a ich odporúčaní, ako zlepšiť kvalitu budúcich absolventov SOŠ, sme použili dva hlavné prístupy zberu údajov: hĺbkové, štruk- túrované rozhovory a fókusové skupiny. Otázky v prieskume (všeobecné a špecifické) Zamestnávateľský prieskum a stretnutia fókusových skupín zastrešovala táto komplexná hlavná výskumná otázka: Aké sú príčiny, povaha a rozsah nesúladu medzi tým, čo SOŠ poskytujú, a tým, čo zamest- návatelia požadujú? A čo odporúčajú zamestnávatelia na zníženie tohto nesúladu? Hlavná otázka bola doplnená štyrmi špecifickými výskumnými otázkami: 1. Existuje nesúlad v tom, čo SOŠ poskytujú a čo firmy požadujú? Ak áno, aký veľký je tento nesúlad? A prečo? 2. Aká je alebo bola skúsenosť firiem s duálnym vzdelávaním (alebo s inými skúsenosťami s praktickým vzdelávaním)? 3. Aká je, alebo bola skúsenosť zamestnávateľov s rôznymi typmi teoretického vyučovania? 4. Ako a nakoľko dobre sú stredné odborné školy (SOŠ) nastavené na prispôsobovanie sa meniacim sa potrebám firiem? Dotazníkový prieskum STEP a zloženie fókusových skupín Zamestnávateľský prieskum Zamestnávateľský prieskum SOŠ realizovaný v Prešovskom kraji bol založený na zamestnávateľskej štúdii programu Svetovej banky STEP (Skills Toward Employment and Productivity - Zručnosti pre zamestnanie a produktivitu). Celý program STEP Skills Measurement Programme (Program mera- nia zručností) je vôbec prvou iniciatívou na meranie zručností v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Poskytuje relevantné údaje, ktoré umožňujú lepšie porozumieť požiadavkám na zruč- nosti na trhu práce, spätným prepojeniam medzi získavaním zručností a dosiahnutým vzdela- ním, osobnostnému a sociálnemu pozadiu a budúcim prepojeniam medzi získavaním zručností a životnou úrovňou, znižovaním nerovností a chudobou, sociálnym začlenením a hospodárskym rastom. Zamestnávateľský prieskum založený na programe STEP je navrhnutý v piatich modu- loch, cieľom ktorých je zhodnotiť: • Štruktúru pracovnej sily; • Kognitívne zručnosti, správanie sa a osobnostné črty a zručnosti, ktoré sú v súčasnosti pou- žívané, ako aj zručnosti, ktoré zamestnávatelia hľadajú pri prijímaní nových zamestnancov; • Poskytovanie vzdelávania a odmeňovania zamestnávateľmi; • Úroveň spokojnosti so vzdelávaním a získavaním zručností na miestnom trhu práce; • Údaje o subjekte a o účastníkovi prieskumu (firme). 22 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Zamestnávateľský prieskum v psk využil modifi kovanú verziu dotazníka STEP, aby sa zohľadnili regionálne špecifi ká, otázky prieskumu a dôraz na: • Prešovský samosprávny kraj, odborné zameranie SOŠ podľa odvetví, špecifickú terminológiu v slovenskom jazyku týkajúcu sa SOŠ, prioritné témy ako klesajúci počet žiakov a základňu zamestnávateľov (t.j. nedostatok zručností a problémy pri nábore) a zručnosti zamestnancov; • Predchádzajúce skúsenosti zamestnávateľov s duálnym vzdelávaním; • Predpokladané krátkodobé a dlhodobé potreby náboru a zručností zamestnancov; • Dve najvýznamnejšie povolania podľa zamestnávateľa (špecifi kované pre každú firmu): povolania, v ktorých je najťažšie obsadiť voľné pracovné miesta a povolania s najväčším počtom zamestnancov vo firme. Zamestnávateľský prieskum pozostával z týchto piatich modulov: • Modul 1: Základné informácie a zamestnanci; • Modul 2: Informácie o novoprijatých zamestnancoch; • Modul 3: Zručnosti, ktoré súčasní zamestnanci využívajú; • Modul 4: Rozvoj a vzdelávanie – názory; • Modul 5: Údaje o podniku. Fókusové skupiny zamestnávateľov v PSK Stretnutie dvoch regionálnych fókusových skupín, ktoré malo doplňujúci a podporný charakter k zamestnávateľskému prieskumu, sa uskutočnilo počas konferencie s názvom „Potreby pracov- ného trhu a stredné odborné vzdelávanie a príprava v psk“, ktorá sa konala v októbri 2018. Vo fóku- sových skupinách boli respondentom položené nasledujúce štyri otázky: 1. Aké sú vaše návrhy týkajúce sa zlepšovania obsahu a kvality praktického vyučovania (spo- lupráca medzi školami a firmami)? 2. Čo je potrebné urobiť na zlepšenie komunikácie medzi zamestnávateľmi a poskytovateľmi stredného odborného vzdelávania a prípravy s cieľom odstrániť nesúlad medzi potrebami trhu práce a zručnosťami absolventov SOŠ? 3. Ako môžu poskytovatelia stredného odborného vzdelávania a prípravy zatraktívniť sys- tém odborného vzdelávania a prípravy pre marginalizované skupiny a ich budúcich zamestnávateľov? 4. Aké je Vaše najlepšie odporúčanie na zlepšenie stredného odborného vzdelávania a príp- ravy v Prešovskom kraji? Fókusové skupiny pozostávali z predstaviteľov rôznych kľúčových aktérov, vrátane zástupcov Odboru školstva psk, ďalších zamestnancov štátnej správy, zástupcov podnikov zahrnutých do prieskumnej vzorky a zástupcov ďalších významných firiem v regióne. Podarilo sa zabezpečiť rovnomerný počet zástupcov Odboru školstva psk a ďalších štátnych orgánov na každom zasadnutí fókusovej skupiny. Získavanie vzoriek a zloženie fókusových skupín Vzorka zamestnávateľského prieskumu podľa usmernení Riadiaceho výboru CuRI pozostávala z 50 podnikov z Prešovského kraja. Tím Svetovej banky identifikoval 24 „strategicky vybraných“ pod- nikov. „Strategické“ podniky boli známe firmy, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj regiónu. Tieto spoločnosti boli vybrané zámerne, aby sa zabezpečilo, že výsledky budú hodnoverne repre- zentovať názory niektorých z najvýznamnejších zamestnávateľov v regióne. Z každého zo štyroch subregiónov bolo vybraných šesť špičkových firiem (spolu 24 „strategických“ firiem). Zostávajúcich 26 firiem vo vzorke bolo vybraných náhodne s podľa dohodnutého kľúča z verejne dostupnej data- bázy FINSTAT, pričom výber zohľadňoval geografickú, odvetvovú a podnikovú heterogénnosť. Skúmaná vzorka bola zostavená tak, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť medzi: • Štyrmi subregiónmi3 (Prešov, Poprad, Bardejov a Humenné) a 13 okresmi v rámci týchto subregiónov; KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 23 • Šiestimi sektormi/priemyselnými odvetviami4 (lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, rybolov, staveb- níctvo, výroba (sprostredkovaná a finálna); siete a infraštruktúra (vrátane dopravy); obchod (veľkoobchod a maloobchod); a služby (napr. zdravotníctvo, sociálne služby, IT, cestovný ruch, finančníctvo a nehnuteľnosti); • Štyrmi veľkostnými skupinami podnikov5 (Malé [0-50 zamestnancov]; stredné [51-250]; veľké [251-1,000]; veľmi veľké [1,001+]); • Predchádzajúcimi skúsenosťami s duálnym vzdelávaním. Ďalšie podrobnosti vzorovej matice prieskumu, viď Tab. 1.1.1 Fókusové skupiny sa zúčastnili dvoch stretnutí podľa subregiónov: (FS1: veľké subregióny Prešov a Poprad a FS2: malé subregióny Bardejov a Humenné ). TAB. 1.1.1 CuRI Slovensko - SOŠ, Aktivita 1 - Vzorka prieskumu Kritérium Definície Skutočnosť % SUBREGION Prešov 24% (12 podnikov) - Prešov 7 firms - Sabinov* 3 firms -Vranov and Topl’ou* 2 firms Poprad 34% (17 podnikov) - Poprad 7 firms - Levoča* 3 firms - Kežmarok* 3 firms - Stará Ľubovňa 4 firms Bardejov 18% (9 podnikov) - Bardejov* 4 firms - Svidník* 3 firms - Stropkov 2 firms Humenné 24% (12 podnikov) - Humenné 7 firms - Snina* 4 firms - Medzilaborce* 1 firms VEĽKOSŤ PODNIKU Počet zamestnancov: Malý (0-50) 30% (15 podnikov) Stredný (51-250) 34% (17 podnikov) Veľký (251-1,000) 30% (15 podnikov) Veľmi veľký (1,001+) 6% (3 podnikov) PRIEMYSEL/ODVETVIE 6 odvetvových skupín: Lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, rybolov 8% (4 podnikov) Stavebníctvo 8% (4 podnikov) Výroba 40% (20 podnikov) - sprostredkovaná a finálna Siete a infraštruktúra 12% (6 podnikov) -doprava, komunikácie, energie, voda Obchod 8% (4 podnikov) -veľkoobchod a maloobchod Služby 24% (12 podnikov) -zdravotníctvo, sociálne služby, IT, cestovný ruch, finančníctvo, nehnuteľnosti PREDCHÁDZAJÚCE Žiadna skúsenosť s DV 80% (40 podnikov) SKÚSENOSTI S DUÁLNYM Skúsenosť s DV 20% (10 podnikov) VZDELÁVANÍM Strategicky vybrané podniky SPINEA MECOM GROUP MILK-AGRO ANDRITZ SLOVAKIA LPH VRANOV Spravbytkomfort ELCOM MULLER TEXTILES SANAS SAD Humenné SAD Prešov FORMA PLAST TATRAVAGÓNKA STROPTEL GGP SLOVAKIA BARDEJOVSKÉ KÚPELE CEMOSVIT FÓLIE 2J ANTENNAS AQUAPARK POPRAD PSS SVIDNÍK Podtatranská vodárenská prevádzková KAMAX TOOLS AGROKARPATY BIOENERGY BARDEJOV 24 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ČASŤ 1.2 NESÚLAD ZRUČNOSTÍ: EXISTUJE? AKÝ JE VEĽKÝ? PREČO? V rýchlo sa vyvíjajúcom svete, a najmä v regióne, akým je Prešovský kraj, kde sa v reakcii na národný, regionálny a dokonca medzinárodný vývoj menia záujmy a potreby spotrebiteľov a občanov, je dôle- žité povedať, ako stredné školy pripravujú svojich absolventov na súčasnú i budúcu realitu. A ako dobre sú títo absolventi pripravení na vstup na regionálny trh práce? Začneme skúmaním nasle- dujúcej hlavnej otázky: Do akej miery a prečo existujú nezrovnalosti v tom, čo stredné odborné školy poskytujú a čo firmy požadujú? Na ďalšie spresnenie nášho skúmania tejto komplexnej otázky ju rozdelíme na štyri špecifické výskumné otázky : Existuje nesúlad? Aká je povaha a rozsah tohto nesúladu? Prečo existujú tieto nez- hody? Aké sú zdroje/dôvody nesúladu? Začneme prezentovaním podkladových informácií a údajov o 50 podnikoch zapojených do zamestnávateľského prieskumu, aby sme poskytli kontextové pod- klady potrebné pre následnú analýzu. Ďalej preskúmame údaje z prieskumov a fókusových skupín, aby sme zistili možné nesúlady medzi zručnosťami a tam, kde existujú, sa pozrieme na povahu a rozsah týchto medzier. Na záver preskúmame niektoré dôvody a možné zdroje nesúladu. Základné informácie a údaje o zamestnancoch 50 podnikov, ktoré sa v PSK zúčastnili zamestnávateľského prieskumu Za účelom umiestnenia štúdie do súčasného kontextu psk a pred začatím podrobnejšieho skúma- nia názorov firiem na zručnosti absolventov stredných škôl začneme prezentovaním základných informácií o 50 podnikoch, ktoré sa zúčastnili prieskumu. Podniky, ktoré sa zúčastnili prieskumu, pochádzali zo štyroch hlavných subregiónov - Prešov, Poprad, Humenné a Bardejov – z ktorých každý predstavuje 3 - 4 okresy (pozri tabuľku 1.2.1), pričom tri pätiny firiem pochádzali z väčších subregiónov Prešov a Poprad. Štúdia bola zameraná na šesť odvetví dôležitých pre Prešovský kraj: lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a rybolov; staveb- níctvo; výroba; siete a infraštruktúra; obchod a služby (pozri tabuľku 1.2.2). Vzhľadom na histo- rickú ekonomickú základňu regiónu v minulom režime, ako aj novšiu regionálnu špecializáciu, takmer 50 % podnikov v štúdii je vo výrobnom sektore a ďalšia štvrtina v službách. TAB. 1.2.1 Počet podnikov v subregióne TAB. 1.2.2 Počet podnikov v odvetví Počet Počet podnikov Celkový podnikov (z celkového počet (z celkového Subregión počtu 50 okresov Okresy Odvetvie počtu 50 Klasifikácia SK NACE Prešov, Lesné hospodár- Lesné hospodárstvo, Sabinov, Prešov 15 3 stvo, poľnohospo- 4 poľnohospodárstvo, Vranov dárstvo, rybolov rybolov a životné prostredie nad Topľou Poprad, Stavebníctvo 4 Všetky stavby Kežmarok, Strojárenský, chemický Poprad 16 4 Stará Výroba 23 a potravinársky priemysel Ľubovňa, Levoča Doprava, komunikácie, Siete 4 energetika, Humenné, a infraštruktúra vodohospodárstvo Humenné 9 3 Snina, Medzilaborce Veľkoobchod Obchod 3 a maloobchod Bardejov, Bardejov 10 3 Svidník, Zdravotníctvo, sociálne Stropkov služby, IT, cestovný Služby 12 ruch, finančníctvo Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza a nehnuteľnosti – experti Svetovej banky Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 25 TAB. 1.2.3 Priemerný počet zamestnancov podľa veľkosti podniku Do štúdie boli zaradené podniky štyroch rôz- nych veľkostí: malé podniky (do 50 zamestnan- Počet podni- Priemerný Priemerné % cov), stredné podniky (od 51 do 250 zamestnan- kov (z celkové- počet za- zamestnancov Počet zamestnancov ho počtu 50) mestnancov - žien cov), veľké podniky (od 251 do 1000) a veľmi veľké Malé podniky 3.5 podniky (1001 alebo viac zamestnancov). Z hľa- 15 15 (0-50) (23.7%) diska počtu zamestnancov vo firmách (tabuľka Stredné podniky 58.5 1.2.3) údaje ukazujú, že stredne veľké, veľké 17 143 (51-250) (40.85%) a veľmi veľké spoločnosti sa zdajú byť blízko Veľké podniky 15 458 179 alebo „sa približujú“ rodovej parite. Zdá sa však, (251-1000) (39.2%) že ženy v malých podnikoch v našej štúdii tvo- Veľmi veľké podniky 759 ria menej ako štvrtinu pracovnej sily. Keďže 3 1 699 (1001+) (44.7%) to má vplyv na celkovú mieru účasti žien na trhu Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky práce, bude potrebné venovať tomuto javu pozor- nosť v budúcich činnostiach v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorých cieľom je podporiť lepšiu spoluprácu škôl a firiem a poskytnúť žia- kom odborného vzdelávania a prípravy väčšie možnosti praktického vzdelávania na pracovisku. Ako vidíme nižšie, Obr. 1.2.1 zobrazuje podiel podnikov v Prešovskom samosprávnom kraji s rozlič- ným percentom zastúpenia žien podľa rôznych povolaní. Celkovo možno povedať, že typ zamest- nania, v ktorom zúčastnené spoločnosti vykazujú najvyšší podiel žien, je v oblasti predaja, kde 41 % zamestnávateľov uvádza, že 67-100 % zamestnancov v predaji tvoria ženy. Na druhej strane takmer 38 % zúčastnených firiem uviedlo, že podiel žien v kvalifikovaných profesiách v poľnohospodár- stve, lesníctve a rybárstve je nulový, a 31 % firiem uvádza, že nezamestnávajú ženy ani v oblasti sta- vebníctva, remeselnej výroby a príbuzných povolaniach. OBR. 1.2.1 Podiel podnikov zamestnávajúcich ženy podľa typu povolania Základné povolania Vodiči, operátori strojov a zariadení, montážni pracovníci Remeselníci Kvalifikovaní zamestnanci v poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve Predajcovia Zamestnanci v službách Administratívna podpora Percento Žiadne 1–33% 34–66% 67–100% Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Keď sa pozrieme na základné opatrenia pre rôzne typy povolaní v čase, v tabuľke 1.2.4 vidíme, že firmy v poslednej dobe zaznamenali malý, ale stály rast počtu manažérov, odborných zamest- nancov a technikov a ďalších odborných povolaní, a že v budúcom roku očakávajú ďalší rast počtu zamestnancov v týchto profesiách. Celkový počet manažérov, odborných zamestnancov a technických a podporných odborných zamest- TAB. 1.2.4 Celkový počet zamestnancov podľa povolania nancov ostal zhruba rovnaký (nárast o dvoch – Typ povolania 1-3 zamestnancov celkovo za oba typy zamest- naní) v porovnaní s minulým rokom. V najbliž- Minulý Bežný Budúci rok rok rok ších 12 mesiacoch tieto podniky predpokladajú, Manažéri 245 247 256 že budú zamestnávať ďalších deväť manažérov, ďalších šesť technikov a podporných odborných Odborní zamestnanci 607 640 673 zamestnancov (mierne zvýšenie o 3,6 % a 1 %). Technickí a podporní odborní zamestnanci 655 657 663 Podľa zmlúv sa počet zamestnancov v týchto Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky firmách v uplynulom roku zvýšil o 5,4 %, resp. 26 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK celkovo o 33 zamestnancov; a firmy očakávajú rovnaký rast počtu odborníkov, ktorých chcú pri- jať v nasledujúcom roku. Toto je základné, počiatočné - ale veľmi dôležité - zistenie, pretože pou- kazuje na dôležitosť kvalifi kovanej pracovnej sily, a teda na dôležitosť a význam diskusie o zruč- nostiach, ktorá je jadrom tejto správy. Pri pohľade na zostávajúcich sedem typov povolaní, ktoré sme skúmali v štúdii (tabuľka 1.2.5), firmy uviedli zvýšenie počtu zamestnancov v piatich zo siedmich typov povolaní - zamestnancov administratívnej podpory; zamestnancov v službách; predajcov; zamestnancov v stavebníctve, remeslách a príbuzných profesiách a elemen- tárnych povolaniach z minulého roka, zatiaľ TAB. 1.2.5 Celkový počet zamestnancov čo počet zamestnancov v poľnohospodárstve, podľa typu povolania – Typ povolania 4-10 lesníctve a rybnom hospodárstve sa nezmenil Minulý Budúci a kategória vodičov, prevádzkovateľov a monté- rok Bežný rok rok 5 rokov rov vykázala len malý pokles o troch zamestnan- Administratívna cov. V budúcom roku podniky očakávajú nábor 745 748 (+3) 754 (+6) 783 (+29) podpora väčšieho počtu administratívnych, obchodných, Zamestnanci v službách 230 234 (+4) 234 (0) 233 (-1) stavebných a strojárskych pracovníkov. O päť Predajcovia 1965 2 008 (+43) 2 032 (+24) 2 116 (+84) rokov sa očakáva pokračujúci, ale nerovnomerný Kvalifikovaní rast. Nábor administratívnych zamestnancov zamestnanci 29 29 (0) 29 (0) 34 (+5) a zamestnancov predaja bude pokračovať v neus- v poľnohosp., lesníctve tálom raste spolu so stavebnými robotníkmi, a rybolove u ktorých sa predpokladá najväčší nárast novop- Zamestnanci 1 824 1 943 2 294 v stavebníctve, 1 669 rijatých zamestnancov až o 351 zamestnancov. remeselníci (+155) (+119) (+351) Podniky nevidia žiadny priestor pre rast počtu Vodiči, operátori zamestnancov v odvetví služieb a poľnohospo- strojov a zariadení 2 716 2 713 (-3) 2 787 (+74) 2 790 (+3) dárstva/lesníctva. Predpokladá sa, že vodiči a montážnici budú mať nerovnomerný rast s najväčším náras- Elementárne povolania 659 689 (+30) 681 (-8) 686 (+5) tom ku koncu budúceho roka a potom zostanú Pozn.: Hodnoty v zátvorkách ukazujú zmenu v počte zamestnancov oproti minulému po dobu piatich rokov na zhruba rovnakej úrovni. časovému obdobiu (stĺpec naľavo). Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej Elementárne povolania v tomto období vykazujú banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky taktiež malý nárast počtu zamestnancov. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Z týchto výsledkov možno urobiť štyri kľúčové pozorovania. Po prvé, podniky naznačujú, že sa očakáva zvýšenie počtu prijímaných zamestnancov, a taktiež aj ich hospodárskej činnosti. Po druhé, pracovné miesta pre určité typy kvalifikovaných pracovníkov (t.j. odborníkov) a typy povolaní, u ktorých sa vyžaduje vysoká úroveň tzv. „mäkkých zručností“ (napr. predaj), patria k tým, u ktorých sa v budúcnosti očakáva najvyšší nárast. Po tretie, napriek rastúcemu dopytu po „vysoko kvalifikovanej“ pracovnej sile, vzhľadom na pretrvávajúcu komparatívnu výhodu PSK v stavebníctve a remeslách, bude v týchto odvetviach stále silný a trvalý nárast dopytu po „polokvalifikovaných“ pracovných silách s cieľom uspokojiť očakávané potreby regionálneho rastu. A po štvrté, napriek komparatívnej výhode a potenciálu budúceho rastu v týchto odvetviach v regióne neexistuje žiadny, ani mierny očakávaný nárast kvalifikovaných pracovníkov v poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. Existuje nesúlad zručností? Teraz zameriame našu pozornosť na kľúčovú oblasť záujmu zamestnávateľskej štúdie, lepšie pocho- penie rozšíreného tvrdenia o nesúlade medzi potrebami zamestnávateľov a zručnosťami absol- ventov regionálnych stredných odborných škôl. Urobíme to pomocou preskúmania existujúcich praktík v oblasti náboru zamestnancov, vnímania primeranosti zručností súčasných zamestnan- cov zo strany zamestnávateľov, a identifi kácie zručností, ktoré budú zamestnávatelia u uchádza- čov očakávať o päť rokov. KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 27 Zistenia o zručnostiach z nedávnych náborov Pri spätnom pohľade na skúsenosti podnikov s prijímaním zamestnancov za posledné tri roky naša analýza vo všeobecnosti ukazuje, že firmy skutočne vykazujú nesúlad a nedostatok zruč- ností, a že nedostatok kvalifi kovaných pracovných síl predstavuje pre mnohé fi rmy veľmi vážnu prekážku, najmä však pre tie, ktoré zaviedli nové technológie a inovácie a/alebo sa ich snažia vyvá- žať do iných krajín. OBR. 1.2.2 Problémy pri prijímaní zamestnancov: Žiadatelia nemajú potrebné zručnosti (podľa odvetví) To sa jasne prejavilo pri skúmaní skúse- ností fi riem z predchádzajúcich troch rokov. Poľnohospodárstvo, lesné Prekvapivo vysoké percento – až 81 % fi riem – 100 a rybné hospodárstvo Výroba 15 85 uviedlo, že majú problémy s prijímaním nových zamestnancov z dôvodu, že „žiadatelia nemajú Elektrina, plyn, para 100 a vzduchotechnika potrebné zručnosti“ oproti 19 % podnikov, ktoré Vodohospodárstvo, kanalizácie a spracovanie odpadov 100 sa nestretli s problémami pri prijímaní zamest- Stavebníctvo 100 nancov z dôvodu nedostatku ich zručností. Ako Veľkoobchod a maloobchod, ukazuje Obr. 1.2.2, táto téma je výrazná a rezono- oprava automobilov a motocyklov 100 vala u firiem zo všetkých odvetví a subregiónov, Informačné a komunikačné technológie 100 ktoré sa zúčastnili prieskumu, pričom v žiad- Zdravotníctvo 25 75 nom odvetví alebo subregióne nebol zrejmý a sociálna práca Umenie, zábavný žiadny zreteľný alebo obzvlášť rozdielny výsle- 20 80 a rekreačný priemysel dok, čo poukazuje na to, že ide o systémovú regi- Ostatné činnosti 50 50 onálnu otázku. spojené so službami 0 20 40 60 80 100 Percento Pri skúmaní zistenia, že až 81 % fi riem malo Áno Nie za posledné tri roky ťažkosti pri prijímaní Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej zamestnancov z dôvodu nedostatku zručností banky žiadateľov, tabuľka 1.2.6 ukazuje zručnosti, ktoré z pohľadu zamestnávateľov najčastejšie absento- vali u novoprijatých zamestnancov vo vzťahu k nasledujúcim kategóriám povolaní: pracovné pozí- cie s najvyšším počtom zamestnancov (pracovné pozície A) a pracovné pozície, v ktorých sa naj- ťažšie obsadzujú voľné pracovné miesta (pracovné pozície B). Tieto kategórie povolaní predstavujú objektív pre pochopenie požiadaviek firiem na prácu podľa množstva potrebných zručností (pra- covné pozície A) a nedostatku zručností (pracovné pozície B). Ak sa pozrieme na obe, môžeme zís- kať vyváženejší pohľad na názory podnikov na nedostatky v oblasti chýbajúcich zručností a nesú- ladu s ich požiadavkami. TAB. 1.2.6 Nedostatok požadovaných zručností podľa kategórií: Najvyšší počet zamestnancov a najťažšie obsadzované voľné pracovné miesta Pracovné pozície A – Najvyšší počet zamestnancov Pracovné pozície B – Najťažšie obsadzované voľné pracovné miesta Špecifické zručnosti pracovnej pozície (94 %) Špecifické technické zručnosti potrebné na výkon konkrétnej pracovnej pozície (81 %) Komunikačné a interpersonálne zručnosti (24 %) Komunikačné a interpersonálne zručnosti (28 %) Pokročilé IT zručnosti (12 %) Pokročilé IT zručnosti (16 %) Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Výsledky sa zameriavajú na tieto dve kategórie povolaní a svedčia o tom, že najčastejšie chýbajúce zručnosti, ktoré spôsobili problémy pri nábore v takmer všetkých fi rmách, boli špecifické tech- nické zručnosti potrebné na výkon konkrétnej pracovnej pozície (94 %) pre pracovné pozície v sku- pine A aj B. Toto významné zistenie naznačuje, že takmer všetci zamestnávatelia v Prešovskom regióne očakávajú, že absolventi, ktorých prijmú do zamestnania, budú potrebovať ďalšie vzde- lávanie, aby nadobudli špecifické technické zručnosti, ktoré budú potrebovať pre prácu u svojho zamestnávateľa. Ďalšie zručnosti, ktoré chýbali pre pracovné pozície v skupine A aj B, boli komu- nikačné alebo interpersonálne zručnosti (napr. tímová práca), ako uviedlo 24 % firiem a pokročilá schopnosť používať počítač, ako naznačilo 12 % firiem. 28 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Chýbajúce zručnosti TAB. 1.2.7 Súčasné vs. požadované zručnosti – Nesúlad zručností u súčasných zamestnancov SKUPINA 1: Žiadny nesúlad Slovenský jazyk 1% Zamestnávateľov sme požiadali, aby zhodno- Základy používania PC 2% tili stav zručností svojich súčasných zamest- nancov. Pri skúmaní hodnotenia fi riem, ktoré SKUPINA 2: Nízky nesúlad sa týkalo rozdielov medzi špecifickými požado- V náročných situáciách pracuje dobre 10% vanými zručnosťami a aktuálnymi zručnosťami Počítanie a práca s číslami 10% ich súčasných zamestnancov vidíme, že podniky Dobre zvláda pracovný nápor 11% vykazujú štyri jasné zoskupenia (Tabuľka 1.2.7). Pokročilé počítačové zručnosti 13% Pozitívom je, že firmy prakticky nezaznamenali Iné cudzie jazyky 15% u svojich zamestnancov žiadny nesúlad v ovlá- SKUPINA 3: Stredný nesúlad daní slovenského jazyka a základných počíta- Čítanie a písanie v anglickom jazyku 21% čových zručností. Podobne, respondenti pouka- zujú na nízky nesúlad s ohľadom na schopnosti Dá sa na neho spoľahnúť, doťahuje veci 21% „dobre pracovať v náročných situáciách“, počíta- SKUPINA 4: Vysoký nesúlad nie a prácu s číslami, „dobré fungovanie v situácii Ľahko sa prispôsobí novým úlohám /zmenám 32% zvýšeného pracovného náporu“, pokročilé počí- Špecifické technické zručnosti súvisiace s prácou 38% tačové zručnosti a „iné“ cudzie jazyky. Uvádzajú Nachádza nové a lepšie spôsoby práce 43% však, čo by bolo možné považovať za strednú Dobre pracuje/Vypočuje si názory iných 46% úroveň nesúladu: čítanie a písanie v anglickom jazyku a či je možné „spoľahnúť sa na zamest- Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky nancov, že splnia úlohy.“ Najvýraznejšie a  naj- väčšie nezhody boli uvedené v týchto zručnostiach: „dokáže dobre pracovať / vypočuť si názory iných“ (46 %), „vie nájsť nové a lepšie spôsoby, ako robiť veci“ (43 %), špecifické technické zručnosti potrebné na výkon konkrétnej pracovnej pozície (38 %) a „dokáže sa ľahko prispôsobiť novým úlo- hám / zmenám“ (32 %). Tieto výsledky naznačujú, že firmy identifi kujú najväčší nesúlad v oblasti mäkkých zručností, resp. tzv. zručnostiach 21. storočia (napr. prispôsobivosť, schopnosť dobre spolupracovať s ostat- nými a kreativita v myslení). To korešponduje s predchádzajúcim zistením o významnom nesú- lade v špecifických technických zručnostiach, ktoré sú relevantné pre konkrétne pracovné pozície. OBR. 1.2.3 Nesúlad požadovaných zručností podľa subregiónov „Uveďte, či existuje rozdiel medzi tým, čo sa na pracovnej pozícii požaduje, a súčasnou úrovňou tejto zručnosti u typického zamestnanca“ Dobre spolupracuje a vypočuje si názory ostatných Nachádza nové a lepšie spôsoby práce Humenné 38 54 8 Humenné 39 46 15 Bardejov 18 82 Bardejov 6 88 6 Poprad 44 50 6 Poprad 44 28 28 Prešov 52 43 5 Prešov 62 33 5 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Vie preukázať špecifické Ľahko sa prispôsobí novým úlohám technické/praktické zručnosti, ktoré sú alebo zmenám v podniku relevantné pre pracovnú pozíciu Humenné 39 38 23 Humenné 47 38 15 Bardejov 29 65 6 Bardejov 12 88 Poprad 22 39 39 Poprad 39 61 Prešov 33 67 Prešov 38 62 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Áno, existuje rozdiel Žiadny rozdiel Táto zručnosť sa pre výkon práce nepožaduje Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 29 Aby sme lepšie porozumeli týmto najzávažnejším nesúladom v zručnostiach súčasnej pracovnej sily, následne preskúmame štyri oblasti, v ktorých bol zaznamenaný najväčší nesúlad a posúdime, či exis- tujú nejaké subregionálne alebo sektorové vplyvy. Pri pohľade na odpovede na štyri zručnosti s naj- vyššou mierou nesúladu podľa subregiónov (pozri Obr. 1.2.3) sa zdá, že existuje niekoľko pozoruhod- ných regionálnych znakov. Po prvé, firmy zo subregiónu Bardejov vykazujú výrazne nižšie úrovne nesúladu medzi zručnosťami (6 – 18 %) v troch zo štyroch najčastejšie citovaných oblastí nesúladu medzi zručnosťami (inovatívnosť, technické zručnosti špecifické pre prácu a schopnosť spolupracovať) oproti ďalším trom subregiónom, kde 38–62 % zúčastnených podnikov vykazuje nesúlad zručností v týchto oblastiach. Na druhej strane, firmy z Prešova a Popradu vykazujú podstatne vyšší nesúlad medzi zručnosťami ako je schopnosť spolupráce zamestnancov (52 %, resp. 44 %) a inovatívnosť (62 %, resp. 44 %). Pokiaľ ide o schopnosť prispôsobiť sa, firmy v subregióne Poprad uvádzajú najnižšiu mieru nesúladu medzi zručnosťami (22 %), pričom iné subregióny nie sú príliš odlišné. Tieto výsledky jasne poukazujú na určitý regionálny efekt pre Bardejov, ktorý by si v budúcnosti zaslúžil ďalší výskum. Na druhej strane, keď sa pozrieme na názory podnikov na súčasný nesúlad medzi zručnosťami v jed- notlivých odvetviach hospodárstva, výsledky štúdie naznačujú, že z väčšej časti neexistuje žiadny, alebo len malý efekt odvetví na nesúlad. Treba však poznamenať, že v rámci hospodárskych odvetví nie vždy existovala 100 % konzistentnosť odpovedí firiem na otázku nesúladu medzi zručnosťami. Pri bližšom pohľade na odvetvia sa zručnosť, pri ktorej firmy vykazovali najvyšší nesúlad - „dobre pracuje / vypočuje si názory ostatných“ (45 % firiem), vnímala ako najproblematickejšia v týchto odvetviach: výroba; stavebníctvo; informačné technológie a komunikácia; zdravotníctvo a sociálna práca; umelecké, zábavné a rekreačné činnosti a iné služby. Naopak, existujú odvetvia, v ktorých firmy v tejto špecifickej zručnosti nevykazujú žiadny nesú- lad. Tieto hospodárske odvetvia sú: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybolov; veľkoob- chod a maloobchod; vodohospodárstvo, kanalizácia, odpadové hospodárstvo a sanácia; preprava a skladovanie; zásobovanie elektrickou energiou, plynom, parou a vzduchotechnika. Druhé najčastejšie celkové nesúlady medzi zručnosťami, ktoré uviedli firmy - „Nachádza nové a lep- šie spôsoby práce“ (43 % firiem) - boli za obzvlášť problematické považované v týchto odvetviach: výroba; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod; informačné technológie a komunikácia; zdra- votníctvo a sociálna práca; a napokon umenie, zábava a rekreácia. Podobne, ako pri predchádza- júcich zručnostiach, existujú aj niektoré odvetvia, ktoré nie sú ovplyvnené týmto nesúladom, ako je napr. poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; dodávky elektrickej energie, plynu, pary a vzdu- chotechniky; preprava a skladovanie a iné služby. Pokiaľ ide o tretí najväčší zaznamenaný celkový nesúlad - „Špecifické technické zručnosti potrebné na výkon konkrétnej pracovnej pozície“ (38 % firiem) - rozdiel bol považovaný za najzávažnejší v týchto sektoroch: stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod; zdravotníctvo a sociálne služby a ostatné služby. Na druhej strane sa zdá, že firmám v niektorých hospodárskych sektoroch sa darí lepšie a neuvádzajú problém s týmto nesúladom, napríklad poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; dodávky elektriny, plynu, pary a vzduchotechniky; informačné technológie a komunikácia; vodo- hospodárstvo, kanalizácia, odpadové hospodárstvo a sanácia; doprava a skladovanie a iné služby. Štvrtý najčastejšie citovaný celkový nesúlad - „Dokáže sa ľahko prispôsobiť novým úlohám / zmenám“ (30 % firiem) – má nepriaznivý vplyv na firmy v týchto piatich odvetviach: výroba; sta- vebníctvo; veľkoobchod a maloobchod; informačné technológie a komunikácia; a umenie, zábava a rekreácia. A tak ako v prípade iných uvádzaných nesúladov medzi zručnosťami, existujú niektoré odvetvia hospodárstva, v ktorých sú podniky spokojné s prispôsobivosťou svojej súčasnej pracov- nej sily. K týmto odvetviam patria: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; zásobovanie elektric- kou energiou, plynom, parou a vzduchom; vodohospodárstvo, kanalizácia, odpadové hospodár- stvo a sanácia; doprava a skladovanie; zdravotníctvo a sociálna práca; a iné služby. Ako sme videli vyššie, v každom odvetví existuje mnoho firiem, ktoré zápasia s nesúladom medzi zručnosťami. Treba však poznamenať, že odvetvia výroby a stavebníctva konzistentne vnímali dôle- žité medzery v zručnostiach pre všetky štyri hlavné nezodpovedajúce zručnosti. Za zmienku stoja 30 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK aj štyri sektory (informačné technológie a komunikácia; zdravotníctvo a sociálna práca; umenie, zábava a rekreácia a veľkoobchod a maloobchod), ktoré poukázali na medzery v troch zo štyroch najväčších nesúladov medzi zručnosťami. Naopak, niektoré hospodárske odvetvia nevykazujú žiadne nezhody v súvislosti s tromi zo štyroch uvedených zručností, konkrétne s vodohospodárstvom, kanalizáciou, odpadovým hospodárstvom a sanáciou. V odvetví poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu; zásobovania elektrickou energiou, plynom, parou a vzduchotechnikou; a dopravy a skladovania sa nezistili žiadne nezhody v prvých štyroch oblastiach zručností. Pre hospodárske odvetvia, ktoré v týchto dôležitých oblastiach zručností vykazujú nezhodu alebo sú v nich nízke rozdiely, by bolo v budúcich štúdiách dôležité podrobnejšie hľadať, prečo podniky v týchto hospodárskych odvetviach vnímajú najmä to, že neexistujú žiadne alebo len malé rozdiely s požadova- nými zručnosťami ich pracovnej sily. Možné vysvetlenia by mohli byť okrem iného aj postupy pri pri- jímaní zamestnancov či charakter ich spolupráce a interakcie so SOŠ. Tieto informácie by mohli byť použité ako model pre hľadanie spôsobov, ako znížiť nesúlad v problematickejších oblastiach zručností. Aký je pôvod a rozsah nesúladu v zručnostiach? V tejto časti posunieme vyššie uvedenú analýzu nesúladu zručností ešte ďalej a podrobnejšie pre- skúmame, do akej miery uvedené nesúlady svedčia o nedostatočnej alebo nadmernej kvalifi kácii a nakoľko závažný tento nesúlad je. Pre zručnosť „Dokáže dobre pracovať / vypočuje si názory ostatných“, 8,7 % firiem vníma, že pracovná sila je výrazne nedostatočne kvalifikovaná (veľký záporný rozdiel) a 19,6 % verí, že ich súčasní zamestnanci sú trochu nedostatočne kvalifikovaní (stredne nega- tívny rozdiel) v tejto oblasti. Pozitívnou stránkou je, že väčšina fi riem (71,7 %) má pocit, že ich pra- covná sila je len slabo nedostatočne kvalifi kovaná (malý negatívny rozdiel) v schopnosti dobre spo- lupracovať s ostatnými a počúvať rôzne názory. Pri pohľade na nesúlad pri zručnosti „Nachádza nové a lepšie spôsoby práce,“ 9,3 % firiem vníma pracovnú silu ako výrazne nedostatočne kvalifikovanú (veľký negatívny rozdiel) a 14 % uvádza, že zruč- nosti zamestnancov sú mierne pod požadovaným vzdelaním (stredne negatívny rozdiel). Na druhej strane, 72,1 % firiem zastáva názor, že ich súčasná pracovná sila je len málo nedostatočne kvalifikovaná (malý negatívny rozdiel). Avšak len malá časť firiem (2,3 %) vníma, že niektorí zamestnanci sú prekva- lifikovaní (stredný a veľký pozitívny rozdiel) pri posudzovaní tejto zručnosti pre ich pracovnú pozíciu. Pokiaľ ide o zručnosť „Vie preukázať špecifické technické / praktické zručnosti, ktoré sú potrebné pre výkon konkrétnej pracovnej pozície“, približne 13,2 % podnikov vníma, že pracovná sila je výrazne nedostatočne kvalifikovaná (veľký negatívny rozdiel) a 21,1 % podnikov si myslí, že ich pra- covná sila je trochu menej kvalifi kovaná ako by mala byť (stredne negatívny rozdiel). Opäť, podobne ako predchádzajúcich dvoch zručností, pomerne veľká väčšina firiem (65,8 %) verí, že aj keď exis- tujú rozdiely, ich zamestnanci sú len mierne nedostatočne kvalifikovaní (malý negatívny rozdiel). Pri pohľade na rozdiel medzi skutočnými a požadovanými zručnosťami pre zručnosť „Ľahko sa prispô- sobuje novým úlohám a zmenám“ výsledky ukazujú, že 18,8 % zamestnávateľov vníma svoju pracovnú silu ako signifikantne podkvalifikovanú (veľký negatívny rozdiel). Iba 3,1 % zamestnávateľov si myslí, že existuje stredne negatívny rozdiel medzi skutočnými a požadovanými zručnosťami, čo naznačuje, že ich zamestnanci sú do istej miery nedostatočne kvalifikovaní. Hoci úroveň nesúladu medzi zruč- nosťami pre túto konkrétnu schopnosť bola vysoká (32 % všetkých firiem), 78,1 % týchto firiem verí, že ich pracovná sila je len mierne podkvalifikovaná, t. j. rozdiel je negatívny, ale malý. Celkovo možno konštatovať, že hlavným zistením prvých štyroch uvádzaných nesúladov medzi zručnosťami je skutočnosť, že hoci veľké percento zamestnávateľov uvádza rozdiel medzi sku- točnými a požadovanými zručnosťami svojich súčasných zamestnancov, pre väčšinu fi riem (66 – 78 %) sú uvedené nesúlady v zručnostiach na mierne nižšej úrovni nedostatočnej kvalifi kácie. KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 31 Postup pri nábore zamestnancov: Potenciálne faktory prispievajúce k nesúladu zručností? Ťažkosti, ktoré majú podniky pri prilákaní zamestnancov so správnymi zručnosťami, by mohli byť prejavom ich neschopnosti alebo nedostatku príležitostí využiť dostatočne veľký počet talen- tov na trhu alebo využiť účinné mechanizmy a zdroje na poskytovanie „signálov“ smerom k SOŠ o tom, aké zručnosti potrebujú. Podľa výsled- TAB. 1.2.8 Zdroje náboru zamestnancov kov prieskumu je podiel zamestnancov prija- tých z tej istej firmy a zo subregiónu, v ktorom Povolania A: % - Najväčší Povolania B: sa fi rma nachádza, až 98 % resp. 78 %. Tento Najbežnejšie zdroje náboru počet % - Najťažšie sa fenomén môže vzniknúť z toho dôvodu, že exis- zamestnancov zamestnancov obsadzujú tuje relatívne málo informácií o tom, kde možno Neformálne kontakty 98% 98% nájsť vhodných kandidátov a ako sa spoliehať Internet 76% 78% na neformálne náborové kanály, ako sú sociálne siete a osobné kontakty. Tento názor je pod- Iné médiá 72% 78% porený zistením, ktoré naznačujú, že len 26% ÚPSVaR 60% 58% fi riem využíva súkromné pracovné agentúry Priame kontakty so školami a inými 52% 52% a iba 10 - 14 % firiem využíva účastníkov duál- vzdelávacími inštitúciami neho vzdelávania pri pokuse o obsadenie voľ- ných pracovných miest. Ponuky skúseným ľuďom z iných 44% 48% podnikov Výsledky v Tabuľke 1.2.8 podporujú tieto tvrde- Pracovné veľtrhy 36% 36% nia, z ktorých vyplýva, že tri najčastejšie zdroje Súkromné personálne agentúry 26% 26% náboru, ktoré fi rmy využívajú na prijímanie Iné 14% 14% nových zamestnancov, sú neformálne kontakty (98 %), inzeráty na internete (76 % pre pracovné Účastníci duálneho vzdelávania 14% 10% pozície v skupine A [najvyšší počet zamestnan- Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky cov] / 78 % pre skupinu B [pracovné pozície, ktoré sa obsadzujú najťažšie]) a iné médiá (72 % pre skupinu A / 78 % pre skupinu B). Tri mimoriadne pozoruhodné výsledky sú, že približne 40 % firiem nevyužíva úrady práce ako zdroj náboru a iba približne 50 % firiem využíva priamy kontakt so školami, zatiaľ čo ponuky pre skúse- ných ľudí pracujúcich v iných firmách sú pomerne bežným zdrojom náboru (44 % pre pracovné pozí- cie v skupine A / 48 % pre pracovné pozície v skupine B). Inými slovami, firmy väčšinou využívajú pre potreby náboru neformálne kanály namiesto formálnych kanálov a mechanizmov, čo svedčí skôr o systémovom zlyhaní. Potenciálny dopad nesúladu zručností na očakávaný rast podnikov Vzhľadom na to, čo sme sa dozvedeli o nesúlade medzi zručnosťami a postupoch firiem pri prijí- maní zamestnancov prostredníctvom neformálnych a poloformálnych kanálov, sa pýtame, do akej miery majú firmy pocit, že by to mohlo obmedziť ich vyhliadky na budúci rast? Pri pohľade na cel- kový obraz je pozoruhodné, že 40 % firiem uvádza, že pracovné faktory (ako napr. dostupnosť pra- covnej sily, odborná príprava atď.) budú výrazným obmedzením rastu ich podnikateľskej činnosti, 22 % firiem očakáva, že budú vystavené závažnému obmedzeniu ich rastu a ďalších 28 % skúma- ných fi riem očakáva, že pracovné faktory budú miernym alebo stredne miernym obmedzením ich budúceho rastu. Rozbor týchto výsledkov z hľadiska odvetvia hospodárstva, ako ukazuje Obr. 1.2.4, hovorí, že fak- tory práce (napr. dostupnosť pracovnej sily, pracovná legislatíva, vysoká fluktuácia, vzdelávanie, úroveň miezd atď.), budú určitým spôsobom obmedzovať budúci rast podnikov takmer v každom odvetví hospodárstva, s výnimkou vodohospodárstva, kanalizácií, spracovania odpadov a sanácie (ktorá je v prieskume zastúpená iba jednou firmou). Iba v dvoch odvetviach (veľkoobchod, malo- obchod a výroba) sa pracovné faktory nestanú obmedzením budúceho rastu. 32 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK OBR. 1.2.4 Pracovné faktory ako obmedzenie rastu podnikov. Miera, do akej pracovné faktory (napr. dostupnosť pracovnej sily, pracovná legislatíva, vysoká fluktuácia, vzdelávanie, úroveň miezd atď.) obmedzujú podnikanie – podľa odvetví 100 80 Percento 60 40 20 0 Nie je Mierne Stredné Značné Vážne Nevzťahuje sa Neviem obmedzené obmedzenie obmedzenie obmedzenie obmedzenie Poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo Výroba Elektrina, plyn, para a vzduchotechnika Vodohospodárstvo, kanalizácie a spracovanie odpadov Stavebníctvo Veľko a maloobchod, oprava áut a motocyklov Informačné a komunikačné technológie Zdravotníctvo a sociálna práca Umenie, zábavný a rekreačný priemysel Ostatné činnosti spojené so službami Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky OBR. 1.2.5 Pracovné faktory ako obmedzenie rastu podnikov na regionálnej úrovni. Miera, do akej pracovné faktory (napr. dostupnosť pracovnej sily, pracovná legislatíva, vysoká fluktuácia, vzdelanie, úroveň miezd atď.) predstavujú obmedzenie pre podnikanie – podľa subregiónov 80 60 Percento 40 20 0 Nie je Mierne Stredné Značné Vážne Nevzťahuje Neviem obmedzenie obmedzenie obmedzenie obmedzenie obmedzenie sa Prešov Poprad Bardejov Humenné Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Keď sa pozrieme na faktory práce z hľadiska subregiónu (pozri Obr. 1.2.5), vidíme, že toto vnímané obmedzenie sa očakáva vo všetkých štyroch subregiónoch, ale na mierne odlišných úrovniach. V Prešovskom kraji najvyšší počet zamestnávateľov vníma pracovné faktory ako značné obme- dzenie podnikania. V subregióne Poprad väčšina fi riem vníma faktory súvisiace s prácou ako vážne alebo mierne obmedzenie. V subregióne Bardejov zamestnávatelia považujú pracovné fak- tory za mierne, stredne mierne a značné obmedzenia. Situácia je o niečo horšia v Humennom, kde sa pracovné faktory považujú za značné alebo závažné. Vzdelanostné a kvalifikačné požiadavky zamestnávateľov v Prešovskom kraji naznačujú, že zamest- návatelia požadujú širokú škálu zručností od vysokých odborných zručností až po základné zruč- nosti. Najväčšou skupinou medzi novými zamestnancami sú kvalifi kovaní a poloprofesionálni robotníci (stavebníctvo, remeslá a podobné profesie). Zamestnávatelia v Prešovskom kraji v blízkej budúcnosti uvádzajú, že plánujú zvýšenie zamestnanosti najmä v robotníckych profesiách. Očakáva sa, že najrýchlejšie budú rásť pracovné miesta medzi ope- rátormi, montážnymi pracovníkmi a remeselníkmi, ako aj predajcami (Tabuľka 1.2.9). Naproti tomu sa zdá, že dopyt po odborníkoch a technikoch je nasýtený, s malým plánovaným rastom zamestnanosti. Pre zamestnávateľov v Prešovskom kraji je často ťažké obsadiť voľné pracovné miesta. Týka sa to najmä zamestnávania robotníkov a technikov, ale aj niektorých pozícií v oblasti služieb. V niektorých subregiónoch sa tieto výsledky sa môžu zdať prekvapujúce vzhľadom na vysokú neza- mestnanosť absolventov SOŠ s technickým a odborným vzdelaním. KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 33 TAB. 1.2.9 Pre zamestnávateľov je ťažké nájsť kvalifikovaných Nedostatok potrebných zručností je prevláda- zamestnancov. Top 7 profesií, v ktorých sa najťažšie júcim dôvodom, prečo je nábor zamestnan- obsadzujú voľné pracovné miesta cov náročný. Približne osem zamestnávate- % najvyšší ľov z desiatich, ktorí mali problémy s nájdením počet nových zamestnancov - technikov, remeselníkov Klasifikácia ISCO zamestnancov a operátorov - uvádza, že hlavným dôvodom bol 08.02 REMESELNÍCI: Remeselníci v oblasti 10% nedostatok potrebných zručností. Tento podiel kovoobrábania, strojárstva bol nižší v prípade náboru obchodníkov, mana- 09.10 OPERÁTORI STROJOV/MONTÁŽNI 8% žérov a administratívnych zamestnancov, kde PRACOVNÍCI/ VODIČI: Operátori iných stacionárnych nedostatok zručností uviedli iba štyria z desia- zariadení tich zamestnávateľov. 09.13 OPERÁTORI STROJOV/ MONTÁŽNI 8% PRACOVNÍCI/ VODIČI: Vodiči áut, úžitkových vozidiel a motocyklov Uchádzačom o zamestnanie nechýbajú len špe- 08.05 REMESELNÍCI: Remeselníci v oblasti elektra 8% cifické technické zručnosti, ale aj tzv. zručnosti a elektroniky 21. storočia. To je evidentné pre všetky typy povo- 02.03 ODBORNÍ ZAMESTNANCI: Odborníci 6% laní, ktoré boli predmetom prieskumu počína- v ťažobnom priemysle, stavebníctve júc manažérmi až k základným povolaniam. 02.05 ODBORNÍ ZAMESTNANCI: odborní zamestnanci 6% Podľa definície sú základné povolania nekvalifi- v zdravotníctve, lekári, zdravotné sestry, pôrodné kovanými povolaniami, ktoré nevyžadujú žiadne asistentky, veterinárni lekári technické zručnosti špecifické pre prácu. Tento 08.02 REMESELNÍCI: Stavebníctvo a príbuzné remeslá 6% výsledok naznačuje, že schopnosti zamestna- Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky teľnosti zahŕňajú širokú škálu schopností a nie sú obmedzené, ako sa často predpokladá, na špe- cifické technické zručnosti súvisiace s prácou. To by naznačovalo, že pre všetkých budúcich a súčasných zamestnancov by mohlo byť obrovským prínosom, keby boli vyškolení v zručnostiach 21. storočia, alebo v tzv. mäkkých zručnostiach. Zamestnávatelia v psk sú dosť kritickí voči kvalite zručností pracovnej sily a kvalite technického a odborného vzdelávania a prípravy, menej už voči kvalite všeobecného vzdelania. To nie je prek- vapujúce vzhľadom na ťažkosti, ktorým čelia pri prijímaní nových zamestnancov, u ktorých poža- dujú primerané technické zručnosti. Z týchto výsledkov vyplýva, že je potrebné zlepšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Najdôležitejšie zručnosti v oblasti zamestnateľnosti, ktoré novým zamestnancom najčastejšie chýbajú, sú špecifické technické zručnosti pre danú pracovnú pozíciu, komunikačné alebo interpersonálne zručnosti a pokročilá schopnosť práce s  počítačom (najmä pre odborné pracovné pozície). Výrazne, ale nie neočakávane, sú to práve „inovatívne“ priemyselné odvetvia, ktoré sa omnoho viac, ako iné podniky, stretávajú s problémami pri nábore zamestnancov a sú kritickejšie voči súčasnej úrovni zručností svojich zamestnancov. Najväčšie nesúlady medzi požadovanými zručnosťami pre pracovné miesta a súčasnými zručnosťami svojich zamestnancov vnímané zamestnávateľmi sa týkajú týchto zručností: „Dokáže sa ľahko prispôsobiť novým úlohám / zmenám“ (32 %), „Špecifické technické zručnosti pracovného miesta “ (38 %), „Vie nájsť nové a lepšie spôsoby práce“ (43 %) a „Vie dobre pracovať / počúvať názory iných“ (46 %). Celkovo možno konštatovať, že hlavné zistenia štyroch najväčších nesúladov medzi zručnosťami sú, že hoci zamestnávatelia vnímajú rozdiel medzi skutočnými a požadovanými zručnosťami svojich zamestnancov, pre väčšinu firiem (66 - 78 %) bol zistený malý negatívny rozdiel; zručnosti ich zamestnancov boli vnímané ako mierne pod požadovanou úrovňou. Výskyt a úroveň pokročilosti používania počítačov sú vyššie pre typy povolaní 1-5 a potreba požadovaných zručností sa zvyšuje s veľkosťou podniku a je zrejmá vo všetkých subregiónoch a vo všetkých odvetviach. Je pravdepodobné, že kombinácia týchto dvoch typov zručností by mohla zvýšiť produktivitu firmy a jej spokojnosť so zamestnancami. 34 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ČASŤ 1.3 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ VYUČOVANIE Majúc na mysli zistenia prieskumu o nesúlade medzi zručnosťami, aké sú alebo boli skúsenosti firiem s duálnym vzdelávaním alebo inými typmi praktického vzdelávania a rôznymi typmi teore- tického vzdelávania a spolupráce na školách? Ak predpokladáme, že sa kvalitne a dobre pripra- vení absolventi opierajú o bohatý a dynamický súbor vzťahov a spolupráce medzi zamestnávateľmi a strednými odbornými školami, začneme skúmať vzťahy a spoluprácu medzi zamestnávateľmi a SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji tým, že sa pozrieme na podniky, ktoré v prieskume uviedli, že sa zapojili do rôznych typov praktického vyučovania. Celkový rozsah súčasnej a očakávanej účasti na praktickom vyučovaní Menej ako 50% zamestnávateľov, ktorí sa zúčastnili prieskumu uvádza, že sa niekedy zapojili do nie- ktorého z programov vzdelávania a zamestnanosti podporovaného vládou, a to aj napriek skutoč- nosti, že sa realizovali viaceré národné projekty financované zo zdrojov EÚ, ktoré boli zamerané na menej rozvinuté oblasti na Slovensku, vrátane Prešovského samosprávneho kraja . A to aj napriek tomu, že 68 % firiem v prieskume - vo všetkých odvetviach a subregiónoch v Prešovskom kraji - uvá- dza, že nedostatok kvalifi kovanej pracovnej sily je jednou z hlavných prekážok ich ďalšieho rastu. Ak sa pozrieme konkrétnejšie na rôzne typy praktického vzdelávania, v minulom roku poskytlo 26 z 50 podnikov v prieskume žiakom stredného odborného vzdelávania a prípravy len 50 miest v podobe stáží a praktického vyučovania na svojich pracoviskách. Inými slovami, dokonca aj najak- tívnejšia polovica podnikov v prieskume stále poskytovala len menej ako dve stáže alebo prak- tické možnosti vzdelávania pre stredoškolských žiakov. Ešte prekvapivejšie je, že v budúcnosti TAB. 1.3.1 Počet SOŠ a zamestnávateľov v duálnom viac ako 50 % tých, ktorí v súčasnosti poskytujú vzdelávaní podľa subregiónov /okresov stáže žiakom odborného vzdelávania a prípravy, neočakáva zvýšenie počtu žiakov na stáži v ich Zmluvy so Subregión/ zamestnáva- firmách. Aj napriek prijatiu nedávnej legislatívy Okres SOŠ teľmi Odvetvia Poznámka (Zákon č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní Poprad 5 24 Strojárstvo, Tradične a príprave) na zvýšenie finančných stimulov pre cestovný ruch, silná spolupráca školy a firmy na účely praktického vyučovania, obchod v cestovnom ruchu približne tretina (32 %) zamestnávateľov, ktorí Kežmarok 2 5 Cestovný ruch   sa už zapojili do tohto typu spolupráce so SOŠ, a potravinárstvo sa domnieva, že zmena v právnych predpisoch Stará 1 2 Priemysel   neprinesie viac príležitosti praktického vyučo- Ľubovňa vania pre žiakov. Levoča 0 0   Zdravotníctvo poskytuje prak- tické vyučovanie Účasť na duálnom vzdelávaní Prešov 6 44 Priemysel, do-   pravné služby, obchod, cesto- Ďalšie zmeny systému stredného odborného vný ruch vzdelávania a prípravy sa plánujú aj na národnej Sabinov 1 6 Priemysel   úrovni. V súčasnosti je zo 76 SOŠ v Prešovskom Bardejov 2 8 Priemysel   kraji do systému duálneho vzdelávania zapoje- Vranov nad 1 2 Obchod   ných len 20 stredných odborných škôl (26,7 %). Topľou V snahe o zvýšenie účasti na intenzívnych a roz- Svidník 2 3 Priemysel   šírených typoch praktického vyučovania, ŠIOV Stropkov 0 0   2 SOŠ (Štátny inštitút odborného vzdelávania a príp- Medzilaborce 0 0   1 SOŠ ravy), v rámci národného programu na zvýšenie Humenné 0 0   7 SOŠ kvality v oblasti odborného vzdelávania a príp- Snina 0 0   2 SOŠ ravy v súlade s normami EÚ plánuje umiest- Spolu 20 94     niť ročne 3 500 žiakov do systému duálneho vzdelávania, čo je približne desaťkrát viac ako Zdroj: Zamestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 35 je súčasná ročná úroveň zapojenia v duálnom systéme pre celú krajinu. Napríklad stredné odborné školy uzavreli 247 zmlúv so zamestnávateľmi a ciele pre zapojenie žiakov do duálneho vzdeláva- nia stanovené štátnymi orgánmi a odborom školstva psk v školskom roku 2019/2020 sú na úrovni 559 skutočných umiestnení.π Podľa dostupných informácií majú najvyšší počet zmlúv o spolupráci v oblasti duálneho vzde- lávania so zamestnávateľmi uzatvorené stredné priemyselné školy v Prešove, pričom najviac ich má Spojená škola Prešov (13 zmlúv). Spolupracujúcimi zamestnávateľmi sú v tomto prípade GOHR, s.r.o., Veľký Šariš, Kaufland Slovenská republika, v.o.s. a DM Drogerie Markt, s.r.o. Jedným z dôvodov je, že najmä zahraničné firmy podporujú duálne a praktické vzdelávanie ako súčasť svojej politiky sociálnej zodpovednosti podnikov. Ďalšia analýza bude potrebná v okresoch ako je Humenné, kde žiadna zo siedmich SOŠ patriacich pod psk nie je zapojená do systému duálneho vzdelávania (pozri Tabuľku 1.3.1). Okrem toho sa bude musieť ďalšia analýza zamerať na lepšie pochopenie a zapojenie Rómov a iných marginalizovaných skupín žiakov do duálneho vzdelávania. Vzhľadom na obme- dzenia štúdie nebolo možné skúmať systematicky naprieč všetkými SOŠ a regionálnymi firmami, koľko z celkového počtu rómskych žiakov sa zúčastňuje na duálnom vzdelávaní. V budúcnosti by sa však mohla naplánovať a uskutočniť prípadová štúdia na Strednej odbornej škole v Čaklove, ktorá má jeden z najvyšších počtov rómskych žiakov, aby sme lepšie spoznali skúsenosti a pocho- pili potenciál zapojenia rómskych žiakov do duálneho vzdelávania. Faktory ovplyvňujúce účasť na praktickom vyučovaní S takýmto relatívne slabým zapojením sa do praktického vyučovania sa pýtame, do akej miery fak- tory, ako sú región, odvetvie alebo veľkosť podniku faktorom ovplyvňujú úrovne účasti zamestná- vateľov? Výsledky prieskumu možno prekvapujúco ukazujú, že neexistuje žiadny rozdiel v účasti na praktickom vyučovaní z dôvodu odvetvia, v ktorom podniky pôsobia, alebo subregiónu, v kto- rom sa nachádzajú. Spolupráca firiem so školami, ich účasť v systéme duálneho vzdelávania alebo ich podpora iných foriem praktického vzdelávania je vo veľkej miere ovplyvnená veľkosťou pod- niku. Menšie firmy majú často väčšie ťažkosti pri praktickom zapojení žiakov v systéme duálneho vzdelávania. Napríklad 38 % opýtaných firiem uvádza, že nemajú personálne oddelenia, ktoré najmä v malých firmách, nie sú zodpovedné len za mzdy, ale aj za iné administratívne povinnosti, ako je nábor a odborná príprava. Táto skutočnosť sťažuje malým podnikom preberanie ďalšej zodpo- vednosti za riadenie žiakov duálneho vzdelávania. Napriek tomu, že bol vytvorený nový webový portál na podporu duálneho vzdelávania (www. dualnysystem.sk), informácie, ktoré sú dostupné na portáli, sú trochu rozptýlené a nedajú sa nájsť na jednom mieste. Platí to najmä pre žiakov, jednu z cieľových skupín zamýšľaných používateľov. Pravdepodobne z tohto dôvodu pochádza povedomie zamestnávateľov o programe duálneho vzde- lávania do značnej miery z ich zapojenia sa do konkrétnych podujatí sponzorovaných Obchodnou komorou a profesijnými združeniami. Napriek týmto snahám vládnych a obchodných združení však zamestnávatelia uvádzajú, že v nadchádzajúcich rokoch neočakávajú výrazný nárast počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania. Okrem vyššie uvedených dôvodov zamestnávatelia na stretnutiach fókusových skupín uviedli, že hlavnými dôvodmi nízkej úrovne účasti na praktickom vzdelávaní boli: (i) prílišné byrokratické procesy na zapojenie sa do programu; (ii) normatívne hodnoty - t.j. fi nancovanie na žiaka - a ďal- šie finančné stimuly, ktoré nepočítajú v plnom rozsahu s výdavkami, ktoré podnikom vznikajú pri prijatí žiakov do duálneho vzdelávania, a (iii) nedostatočná zrozumiteľnosť a dôvera v predvídateľ- nosť financovania zo strany vlády na prijatie žiakov do duálneho vzdelávania. Je teda asi pochopiteľné, že 10 z 26 firiem (38,5 %) nevedelo opísať úroveň spokojnosti s prijímaním žiakov do duálneho vzdelávania. V prípade ďalších šiestich firiem (23,1 %) sa však táto skúsenosť hod- notila ako „celkom dobrá“ a „dobrá“. Štyri firmy (15,4 %) označili svoje skúsenosti za „veľmi dobré“. Je povzbudzujúce, že žiadna z firiem nevnímala svoje skúsenosti s duálnym vzdelávaním ako „zlé“. 36 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Ak je zapojenie fi riem do duálneho vzdelávacieho systému obmedzené a údajne sa neočakáva, že bude v budúcnosti významne rásť, existujú ďalšie potenciálne oblasti spolupráce medzi firmami a strednými odbornými školami? Výsledky štúdie, bohužiaľ, ukazujú, že zamestnávatelia sa v súčas- nosti aktívne nezúčastňujú na iných formách spolupráce s odbornými školami a inými poskyto- vateľmi odbornej prípravy. Vyvstáva teda dôležitá otázka: Kto zodpovedá za podporu a zvyšovanie účasti firiem v rôznych typoch spolupráce so strednými odbornými školami a inými poskytova- teľmi odbornej prípravy - samotné školy, majitelia a riaditelia firiem alebo iný orgán vlády alebo občianskej spoločnosti? Je pravda, že legislatíva umožňuje účasť všetkých aktérov na poskytovaní vzdelávania, tvorbe obsahu, hodnotení kvality a spoločných projektoch. Avšak iba 16 % zamestnávateľov uvádza, že poskytuje spätnú väzbu pre rozvoj učebných plánov, a menej ako 20 % zamestnávateľov sa zúčastnilo na skúš- kach žiakov a na poskytovaní ďalšieho vzdelávania učiteľov odborného vzdelávania a prípravy. Tento nedostatok priameho zapojenia sa do vzdelávacieho systému odborného vzdelávania a prípravy sa zdá byť zvláštny, ak na druhej strane prieskum zistil, že podniky vyjadrujú vysokú nespokoj- nosť s obsahom odborného vzdelávania na SOŠ a úrovňou praktických mäkkých zručností žiakov. Zamestnávatelia jasne poukázali na pripravenosť investovať a poskytnúť žiakom praktické skúse- nosti s využitím najnovších technológií a v skutočnosti 80 % firiem uvádza, že novoprijatí absol- venti stredných odborných škôl ukončili školenie v rámci firmy zamerané na špecifické zručnosti súvisiace s ich pracovnou pozíciou. Inými slovami, pomerne veľká väčšina firiem očakáva, že absol- venti SOŠ budú slabo pripravení (t.j. nedostatočne kvalifikovaní) tým, čo sa naučili na SOŠ, a plá- nujú a očakávajú, že tento deficit si sami znížia.. V spojení so skôr citovaným zistením, že na duál- nom vzdelávaní sa v skutočnosti zúčastňuje len asi 26 % skúmaných fi riem, bude dôležité, aby sa OŠ psk, predstavitelia národných vzdelávacích inštitúcií a samotné SOŠ zaoberali špecifickými a účinnými opatreniami, ktoré môžu zrealizovať na riešenie tohto nedostatku v zúčastnených fir- mách a lepšie sa zamerať na to, ako sa dajú znížiť alebo úplne odstrániť transakcie a finančné nák- lady podnikov zúčastňujúcich sa v tomto vzdelávaní. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že podniky Prešovského kraja sú vzhľadom na rôzne možnosti, ktoré existujú, príliš málo zapojené do praktického vzdelávania. Najmä duálny vzdelávací systém, ale aj iné formy praktického vyučovania sa budú musieť stať lepšie vnímanými a relevantnejšími pre širší okruh zamestnávateľov, nielen pre veľké priemyselné podniky. To by sa mohlo dosiahnuť vytvorením podmienok pre väčšie zapojenie rôznych typov firiem a potenciálne znevýhodnených skupín žiakov SOŠ a poskytovaním lepších prepojení malých zamestnávateľov a žiakov SOŠ na informačné a poradenské činnosti na miestnej úrovni (napr. DUAL 18+, alebo kombinácia DUAL 18+ a sociálneho podnikania). Je potrebné zvážiť najlepšie spôsoby, ako môžu poskytovatelia stredného odborného vzdelania a odbornej prípravy zvýšiť atraktívnosť odbornej prípravy pre marginalizované skupiny a ich potenciálnych budúcich zamestnávateľov. Bude potrebné zvážiť nový finančný rámec na podporu uznávania neformálneho vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania a zlepšiť propagáciu stredného odborného vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých cieľových skupinách. Zapojenie marginalizovaných skupín do odborného vzdelávania a prípravy je potrebné riešiť komplexne v komunitách prostredníctvom programov ako rómski mentori, poradcovia práce, podporné služby priamo na pracovisku, spolupráca so sociálnymi podnikmi a školiace strediská. V konečnom dôsledku existuje jasná potreba zvýšiť a rozšíriť praktické vyučovanie s cieľom presiahnuť rámec duálneho vzdelávania. Pozornosť by sa mala zamerať na neustále zlepšovanie kvality, zvýšenie zapojenia zainteresovaných strán a zlepšovanie kvality a frekvencie profesijného rozvoja učiteľov odborných predmetov. KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 37 ČASŤ 1.4 OCHOTA K SPOLUPRÁCI? — DÔKAZY SPOLUPRÁCE FIRIEM SO STREDNÝMI ODBORNÝMI ŠKOLAMI Cieľom štúdie je identifi kovať očakávania zamestnávateľov od SOŠ v Prešovskom kraji, posúdiť, či sú školy v súčasnosti adekvátne pripravené na pochopenie a uspokojovanie súčasných potrieb trhu práce a predvídanie budúcich trendov. Je potrebné rozvíjať budovanie efektívnej siete zamest- návateľov, predstaviteľov verejnej správy a iných zainteresovaných strán občianskej spoločnosti a poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy na miestnej, subregionálnej a regionálnej úrovni. V rámci tohto širšieho kontextu sa táto časť zameriava na nasledujúce konkrétne otázky: Aká je alebo bola skúsenosť podnikov s rôznymi typmi škôl a stredísk praktického vyučovania a inými formami kontaktu so školami odborného vzdelávania a prípravy? Ako a ako dobre sú školy/poskytova- telia štruktúrovaní tak, aby rozumeli, uspokojovali a dobre sa prispôsobovali potrebám zamestnávateľov v priebehu času? A ako zamestnávatelia signalizujú svoje potreby zručností a pracovných pozícií smerom ku stredným odborným školám v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom zabezpečiť lepší súlad? TAB. 1.4.1 Prevaha pravidelného kontaktu TAB. 1.4.2 TYPY kontaktov so vzdelávacími so vzdelávacími inštitúciami, podľa odvetví inštitúciami zamestnávateľov Aké sú typy kontaktov so vzdelávacími inštitúciami? Ste v PRAVIDELNOM kontakte so vzdelávacími % podnikov inštitúciami? (z celk. počtu 50 % podnikov (#/50) podnikov) ÁNO: 58% (29/50) SKUPINA 1: Veľmi slabé kontakty CELKOVO NIE: 42% (21/50) Účasť na skúškach, testoch 14% ÁNO: 74% (17/23) SKUPINA 1: Výroba Spätná väzba k učebným plánom 16% NIE: 26% (6/23) SKUPINA 2: Zdravotníctvo a sociálne Rozvoj učiteľov odborných predmetov 18% služby (zdravotníctvo a sociálne ÁNO: 100% (6/6) Ďalšie vzdelávanie zamestnancov 18% služby, iné služby, informačné NIE: 0% (0/6) podniku technológie a komunikácia) Iné 16% SKUPINA 3: Infraštruktúra (Elektrina, plyn, vzduch, voda, ÁNO: 0% (0/7) SKUPINA 2: Slabé kontakty kanalizácia, spracovanie odpadov, NIE: 100% (7/7) 26% Nábor zamestnancov stavebníctvo) SKUPINA 4: Rôzne SKUPINA 3: Mierne kontakty 52% (poľnohospodárstvo/lesné ÁNO: 39% (5/13) Poskytovanie pracovných skúseností (90% aktívnych hospodárstvo, umenie/zábava, NIE: 61% (8/13) pre žiakov (stáže, prax, duálne podnikov) veľkoobchod, maloobchod) vzdelávanie ) Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky experti Svetovej banky Ako často sú podniky a školy v kontakte? O aké kontakty sa jedná? Pozrieme sa bližšie na to, do akej miery zamestnávatelia v Prešovskom kraji v štúdii uvádzajú pravidelný kontakt so strednými odbornými školami a o aký typ kontaktu ide (pozri tabuľku 1.4.1). Celkovo 58 % firiem v štúdii uvádza „pravidelný kontakt” so školami odborného vzdeláva- nia a prípravy. Hoci pozitívnejší výklad tohto čísla by hovoril, že je to viac ako polovica zamest- návateľov štúdie (29 z 50), skutočnosť, že viac ako 40 % zamestnávateľov uvádza, že nemajú pra- videlný kontakt so školami odborného vzdelávania a prípravy, nám pomáha pochopiť veľkú časť dôvodov, prečo existujú značné medzery v informáciách a komunikácii o dopyte a ponuke na trhu práce. Ak sa pozrieme bližšie na konkrétne odvetvia, existuje niekoľko dobrých príkladov vyso- kej úrovne komunikácie medzi firmami a školami. Takmer tri štvrtiny (74 %) výrobných podni- kov a 100 % fi riem pôsobiacich v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb (napr. zdravotnícke a sociálne služby, iné služby, informačné a komunikačné spoločnosti) uviedli pravidelné kontakty s inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy. 38 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Ak sa pozrieme pozornejšie na rôzne typy a dôvody pre kontakty medzi zamestnávateľmi a ško- lami (pozri Tabuľku 1.4.2), je zarážajúce vidieť typy kontaktov, ktoré fi rmy označujú ako „veľmi nízku“ úroveň kontaktu. Iba 14 % firiem uvádza, že sa podieľajú na testovaní a skúškach žiakov SOŠ a len 18 % firiem uvádza, že sa zapájajú do rozvoja svojich vlastných zamestnancov v školách odborného vzdelávania a prípravy a ďalších možností odbornej prípravy svojich zamestnancov. Zistenia štúdie ukazujú najmä to, že iba 16 % zamestnávateľov poskytuje SOŠ spätnú väzbu k úprave učeb- ných plánov. Výsledky cieľovej skupiny jasne ukazujú, že vnímaná nízka kvalita vzdelávania môže súvi- sieť s nedostatočnou a nesystematickou komunikáciou medzi zamestnávateľmi a odbornými školami. Poskytovanie spätnej väzby k úprave učebných plánov je dôležitou a nevyužitou príležitosťou pre školy, zintenzívnenie komunikácie so zamestnávateľmi a zreálnenie ich učebných plánov, aby boli relevantnejšie pre trh práce. Táto spätná väzba by školám umožnila jasnejšie vedieť, aké zruč- nosti podniky vyžadujú. Tento typ interakcie by umožnil stredným odborným školám pracovať na zmenšovaní rozdielov a nesúladu medzi ponukou študijných programov, schopnosťami absol- ventov a zručnosťami, ktoré požadujú zamestnávatelia. Toto zistenie je obzvlášť znepokojujúce v porovnaní s podobnými zisteniami v súvisiacej štúdii o priemernom percentuálnom podiele firiem v EÚ, ktoré poskytujú spätnú väzbu o učebných plánoch stredným školám a univerzitám, ktorý je o 24 percentuálnych bodov vyšší u 40 % podnikov, ktoré takéto spätné väzby poskytujú (Európska komisia, Flash Eurobarometer 304, 2010). ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Výsledky ukazujú, že podniky a stredné odborné školy majú veľký priestor na zlepšenie aby pozitívne zmenili úroveň komunikácie a vzájomnej spolupráce. Zamestnávatelia, ktorí sú zjavne nespokojní s úrovňou zručností absolventov SOŠ, potrebujú nájsť spôsob, ako ovplyvniť a zmeniť učebné plány SOŠ, aby z nich vychádzali početnejší, mladí , angažovaní zamestnanci. Identifikovanie a zdieľanie lepších informácií o trhu práce je potrebné na usmerňovanie strategických rozhodnutí všetkých osôb s rozhodovacou právomocou vo vzdelávacích inštitúciách. Zlepšené systémy na výmenu informácií zmierňujú nesúlad zručností a uľahčujú racionálny výber rôznych účastníkov na trhu práce. Zainteresované strany musia poznať súčasné a budúce požiadavky na povolania a zručnosti, aby mohli prijímať informované rozhodnutia. Na tento účel by jednou z úloh Odboru školstva na PSK malo byť presadzovanie medzisektorového a subsektorového networkingu medzi poskytovateľmi stredného odborného vzdelania a prípravy a reálna podpora spolupráce na spoločných projektoch, t.j. v oblastiach hodnotenia kvality, inovácií v obsahu učebných plánov, vzdelávaní učiteľov , spolu so zvýšenými investíciami do vybavenia a zariadenia škôl. Inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy musia urýchlene zmeniť obsah učebných plánov a vyučovacie metódy v súlade s informáciami, ktoré dostávajú od zamestnávateľov, aby u žiakov lepšie rozvíjali schopnosti a zručnosti 21. storočia. Na uľahčenie tohto procesu musí Odbor školstva na PSK najprv podporovať a vytvoriť viac príležitostí na interakciu a spoluprácu medzi podnikmi a školami odborného vzdelávania a prípravy. Ďalej musí spolupracovať so školami, aby uprednostnili profesijný rozvoj učiteľov odborných predmetov a reformu učebných plánov, aby sa zlepšila schopnosť učiteľov učiť špecifické technické zručnosti súvisiace s pracovnými miestami a zručnosti 21. storočia tak, ako ich požadujú zamestnávatelia. V budúcom výskume by bolo dôležité zozbierať viac údajov od zamestnávateľov z oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb a iných služieb a zo sektora výroby, aby sa zistilo, ako vytvorili a udržiavali konzistentnú komunikáciu so školami odborného vzdelávania a prípravy, ako aj aké sú i výhody týchto vzťahov pre obe strany, vrátane oblastí na zlepšenie. Kritickým momentom by bolo aj hľadanie existujúcich mechanizmov a vytvorenie nových spôsobov zdieľania výsledkov štúdií a poznatkov. Je jasné, že tento typ nevyhnutnej komunikácie a interakcie medzi školami a zamestnávateľmi je možné nastaviť, pretože v priemere vysoké percento spoločností v EÚ poskytuje spätnú väzbu stredným školám. Aj v Prešovskom kraji je preto potrebné nájsť cestu k rozvoju týchto vzťahov. KAPITOLA 1 | Zhrnutie 39 TAB. 1.4.3 Najčastejšie zdroje náboru zamestnancov % ťažko % najvyšší počet obsadzované Zdroje náboru zamestnancov pozície Neformálne kontakty 98% 98% Internet 76% 78% Iné médiá 72% 78% ÚPSVaR 60% 58% Priame kontakty so školami a inými vzdelávacími inštitúciami 52% 52% Ponuky skúseným zamestnancom iných firiem 44% 48% Pracovné veľtrhy 36% 36% Súkromné personálne agentúry 26% 26% Iné 14% 14% Účastníci duálneho vzdelávania 14% 10% Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Ktoré zdroje náboru zamestnancov sa využívajú najčastejšie? Ďalšou dôležitou a očakávanou oblasťou spolupráce medzi fi rmami a SOŠ je nábor potenciálnych nových zamestnancov. Z tohto dôvodu sme sa zamestnávateľov pýtali na zdroje, ktoré najčastej- šie používajú pri nábore (Tabuľka 1.4.3). Tri hlavné zdroje, ktoré fi rmy používajú pri prijímaní nových zamestnancov, sú neformálne kon- takty (98 % pre obe povolania), internet (76 % pre povolania s najvyšším počtom zamestnancov / 78 % pre povolania, ktoré sú najťažšie obsaditeľné), a iné médiá (72 % pre povolania s najvyšším počtom zamestnancov / 78 % pre povolania, ktoré sa najťažšie obsadzujú). Štvrtým najčastejším zdrojom náboru sú úrady práce. Keďže iba približne 60 % opýtaných fi riem uviedlo, že využívajú úrady práce ako zdroj náboru, v porovnaní s ostatnými často uvádzanými zdrojmi, a keďže ide o pri- márny účel existencie úradov práce, je to prekvapivo skromné číslo. Pri zvažovaní, prečo je to tak, niekoľko účastníkov fókusových skupín uviedlo, že kvalita existujúcich údajov úradu práce nie je dostatočne podrobná a často sa považuje za neaktuálnu alebo nespoľahlivú - niečo, čo by mal hlbšie preskúmať budúci výskum. Je tiež zaujímavé poznamenať, že ponuky na zamestnanie skúseným ľuďom pracujúcim v iných firmách sú pomerne významným zdrojom pre prijímanie zamestnancov (44 % za najvyšší počet zamestnancov / 48 % za ťažko obsadzované pozície). Nie je celkom jasné, prečo tomu tak je, ale je možné, že nedostatok kvalifi kovaných absolventov vedie fi rmy k tomu, aby hľadali nových zamestnancov v iných firmách. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Z týchto výsledkov je zrejmé, že podniky primárne robia nábor prostredníctvom neformálnych a menej formálnych mechanizmov. V budúcom výskume by bolo dôležité získať viac informácií o rozhodnutiach firiem o nábore z neformálnych mechanizmov a sietí a zistiť dôvody, prečo sú pri nábore také časté, kým nábory cez úrad práce (používa ho iba približne 60 % opýtaných zamestnávateľov) a školy (spolu s ďalšími vzdelávacími inštitúciami na 52 % opýtaných zamestnávateľov) sa používajú relatívne menej často. Ukazuje sa, že SOŠ a zamestnávatelia nie sú dostatočne pripravení na integrovanie marginalizo- vaných skupín. Obe strany poukazujú na nedostatok poradenských služieb (kariérne a pracovné poradenstvo) a nízky počet účastníkov učňovskej prípravy. Ako už bolo spomenuté vyššie, v ško- lách s vyšším počtom rómskych žiakov bude potrebné uskutočniť ďalšiu a konkrétnu prípadovú štúdiu, aby sme získali potrebné poznatky. 40 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Spolupráca a adaptabilita škôl: Potreba kontaktov so zamestnávateľmi Flexibilita v systéme odborného vzdelávania a prípravy by mala byť v ideálnom prípade zabez- pečená tzv. vertikálnou a horizontálnou „priepustnosťou“, ktorá umožňuje vysokú úroveň štú- dia alebo transferu medzi typmi škôl. Rôzne cesty predstavujú odlišné kombinácie úrovne štú- dia a spôsobov štúdia spojených s typom záverečnej skúšky a udeleného titulu (t.j. certifi kácie). To sa líši od myšlienky rôznych študijných programov, pretože tá istá cesta by mohla byť súčasťou viacerých študijných programov. Je však zaujímavé, že zamestnávatelia v štúdii neuvádzajú, že by formálne vzdelanie bolo hlav- ným princípom pri výbere nových zamestnancov. Nezameriavajú sa dostatočne na horizontálne / laterálne kvalifi kácie, čiastkové kvalifi kácie a iné typy vysvedčení / certifi kátov, ale napriek tomu vyjadrujú nespokojnosť, najmä s úrovňou a absenciou špecifických technických zručností. Napríklad záujem o certifikovaných a špecializovaných pracovníkov a aktivity celoživotného vzde- lávania sú iba na priemernej úrovni, keď len 49 % opýtaných firiem uvádza, že hľadajú certifi ko- vaných pracovníkov. Zlepšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy a networkingu by výrazne prispeli k vytvore- niu spoločných vzdelávacích a študijných programov medzi školami a „odvetviami“, a to zavede- ním kreditového systému odborného vzdelávania a prípravy alebo podporou nielen „kamenných“ škôl a zapojením príslušných ministerstiev do ich financovania cez pilotné projekty. Príkladom takejto spolupráce je sektor zdravotníctva. Veľké podniky a firmy so zahraničným kapitálom, ktoré sa zúčastnili na prieskume, uviedli na stret- nutiach fókusových skupín, že vytvorili svoje vlastné „akadémie“, kde systematicky vzdelávajú svojich budúcich a súčasných zamestnancov (šesť zúčastnených zamestnávateľov). V týchto prí- padoch sa vzdelávacie aktivity zameriavajú najmä na špecifické technické zručnosti, ale viditeľný je aj trend vo vzdelávaní v oblasti interpersonálnych zručností. Napriek príležitostiam, ktoré školy ponúkajú zamestnávateľom, aby využívali ich školské priestory na ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov sa zdá, že firmy zvyčajne preferujú vnútrofiremné vzde- lávanie svojich vlastných zamestnancov – 69 % firiem uvádza, že na tento účel nevyužívajú SOŠ na území psk. Napriek tomu, že školy môžu potrebovať určité úpravy a plány, aby dokázali zamest- nancom firiem ponúknuť príslušné školenia, skúsenosti z iných krajín EÚ ukazujú, že by to mohlo byť dôležitým zdrojom výmeny informácií na strane dopytu a ponuky, čo by následne mohlo pomôcť zmierniť nesúlad v niektorých zručnostiach. Šesťdesiat percent zamestnávateľov uvádza, že sú spokojní s úrovňou vzdelania svojich zamest- nancov, uprednostňujú interné vzdelávacie aktivity poskytované internými zamestnancami (78,9 % zamestnávateľov) a zmluvnými partnermi a náklady na ďalšie externé vzdelávanie zamestnancov sú nízke. Investujú viac do vzdelávania zamestnancov v súvislosti s inová- ciami a novými technológiami. Do tohto typu interného vzdelávania napríklad investuje viac technologických firiem. V priemere trvajú vzdelávacie aktivity približne dva dni s výnimkou výučby cudzích jazykov. 26 % všetkých zamestnávateľov sa nevedelo vyjadriť k úrovni vzdela- nia svojich zamestnancov. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Z týchto výsledkov je zrejmé, že spoločnosti nekomunikujú ani nespolupracujú so SOŠ tak efektívne, ako by mali a mohli. V budúcich regionálnych plánoch by bolo dôležité nájsť systematické spôsoby posilnenia interakcie a komunikácie medzi zamestnávateľmi a vedením škôl. Požiadavka, aby školy odborného vzdelávania a prípravy zahrnuli do svojich programov pracovné stáže, by ich motivovala k tomu, aby spolupracovali so zamestnávateľmi a poznali ich potreby, čo by mohlo prispieť k zlepšeniu kvality učebných plánov a podpore aktualizácie zručností učiteľov odborných predmetov. KAPITOLA 1 | Zamestnávateľský prieskum 41 Ak sú vzdelávacie ciele na pracovisku zosúladené so školskými učebnými plánmi a je zavedený silný rámec zabezpečenia kvality, praktická výučba môže prispieť k získaniu zručností, ktoré sú pre zamestnávateľov najrelevantnejšie. Skutočné skúsenosti na pracovisku umožňujú získavanie mäkkých zručností, ktoré zamestnávatelia veľmi oceňujú, ako napríklad riešenie problémov, interpersonálne a komunikačné zručnosti, podnikanie a tímová práca. Zamestnávatelia nemajú vysoké očakávania od absolventov SOŠ a sú pripravení poskytovať prípravu pre špecifické pracovné zručnosti na pracovisku. Ochota zamestnávateľov ponúkať školenia sa môže uskutočniť cez množstvo dobre zdokumentovaných a overených spôsobov – napríklad poskytnutím cielenej podpory malým a stredným podnikom, a to tak z hľadiska administratívnej záťaže (administratívne náklady môžu byť pre menšie spoločnosti pomerne zaťažujúce) ako aj vo forme účasti na vzdelávacom procese. Trend smerujúci k využívaniu kompetenčných matíc, kompetenčných modelov a národného kvalifikačného rámca povolaní naprieč sektormi by mohol viesť k novej spoločnej definícii výsledkov vzdelávania, ktoré poskytujú SOŠ a zamestnávatelia spoločne. Jedným z dôvodov tohto rastúceho pohybu smerom k využívaniu kompetencií uznaných na národnej a sektorovej úrovni je dobre spravovaná webová stránka (www.istp.sk), rovnako ako aj povinnosť zamestnávateľov nahlasovať úradu práce voľné pracovné miesta. V rámci implementácie národného projektu ŠIOV (Štátny inštitút odborného vzdelávania) podporovaného zo zdrojov EÚ, boli vytvorené nové webové stránky zamerané na zamestnávateľov, školy a žiakov: www.dualnysystem.sk, www.skolaprevas.sk a www.potrebyovp.sk. Tieto webové stránky by v budúcnosti mohli pomôcť odstrániť súčasnú asymetriu informácií a podporiť spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Najlepšie spoločnosti informovali zamestnávateľov - členov obchodných a priemyselných komôr alebo zamestnávateľov, ktorí úzko spolupracujú s profesijnými organizáciami v zdravotníctve a priemysle. Príkladom by mohol byť sektor zdravotníctva, ktorý má priamy vplyv na riadenie SOŠ (nielen s praktickou časťou výučby) a systém ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, vrátane zavedenia nového prístupu k učebným plánom s využitím „systému kreditov“. Obchodné komory organizujú aj odborné a vzdelávacie podujatia zamerané na nové technológie a inovácie, nové právne predpisy a export. 42 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK KAPITOLA 2 SPRÁVA Z PRIESKUMU NA STREDNÝCH ODBORNÝCH ŠKOLÁCH ČASŤ 2.1 METODOLÓGIA: PRIESKUM STREDNÝCH ODBORNÝCH ŠKÔL Cieľom prieskumu bolo zhodnotiť stav stredných odborných škôl v Prešovskom samosprávnom kraji. Zameral sa najmä na štruktúru a kľúčové charakteristiky SOŠ a ich snahy o prispôsobova- nie sa požiadavkám a potrebám zamestnávateľov i celkového trhu práce, s dôrazom na nastave- nie študijných programov SOŠ, kvalifikačnú štruktúru učiteľov a školské zariadenie a vybavenie. Pomocou kvantitatívnych informácií sme skúmali postavenie žiakov, majstrov odborného výcviku a učiteľov, stav študijných programov, školských zariadení, ich vybavenia a financovania. V rámci prieskumu sme tiež zhromažďovali kvalitatívne informácie týkajúce sa spolupráce medzi školami, firmami a ďalšími kľúčovými aktérmi, snáh jednotlivých škôl o zber relevantných dát, systémov riadenia kvality, vytvárania a adaptácie obsahu učebných osnov, či štruktúry vzdelávacích progra- mov (stupne vzdelania a osvedčenia / certifikáty, rekvalifi kačné kurzy a kurzy celoživotného vzde- lávania, praktické vyučovanie a prax, údaje o učiteľoch a školských zariadeniach). V skratke, účelom tejto štúdie bolo opísať stav stredného odborného školstva v Prešovskom samo- správnom kraji, identifikovať problémové oblasti brániace školám dosahovať vyššiu kvalitu vzdelá- vania (s cieľom znížiť nesúlad medzi zručnosťami absolventov a potrebami trhu práce) a naznačiť oblasti, v ktorých by sa školy mali zlepšiť, aby žiakom dokázali ponúknuť modernejšie a vhodnej- šie odborné vzdelanie. Na základe uvedených informácií boli identifikované odporúčania v oblasti stredného odborného školstva, ktoré boli následne postúpené na zváženie relevantným orgánom na regionálnej aj národnej úrovni. V štúdii boli využité tri spôsoby zberu dát: hĺbkové štruktúro- vané rozhovory, fókusové skupiny a administratívne záznamové hárky (vrátane údajov časových radov o zápise žiakov a využívanej kapacite jednotlivých študijných programov). Výskumné otázky (všeobecné a špecifické) Prieskum SOŠ a stretnutia fókusových skupín zastrešovala táto komplexná výskumná otázka: Ako a nakoľko dobre sú stredné odborné školy (SOŠ) nastavené na prispôsobovanie sa menia- cim sa potrebám firiem? Hlavná výskumná otázka bola doplnená piatimi špecifickými výskumnými otázkami: 1. Ako SOŠ komunikujú s inými organizáciami v oblasti foriem vzájomnej spolupráce, využívaných nástrojov a obsahu? 2. Ako SOŠ prispôsobujú a vytvárajú svoje učebné plány? 3. Ako SOŠ vyhodnocujú svoje interné procesy (týkajúce sa učiteľov, zariadení, infraštruk- túry, finančných rámcov a výsledkov)? 4. Ako SOŠ vnímajú a merajú kvalitu? 5. Aké ďalšie služby SOŠ poskytujú na lokálnej úrovni v rámci subregiónu? V akej kvalite sú tieto služby ponúkané? 46 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Prieskum TAP a informácie o fókusových skupinách Prieskum stredných odborných škôl v Prešovskom kraji Prieskum SOŠ v Prešovskom kraji vychádza z programu Svetovej Banky „Training Assessment Project (TAP)“, zameraného na hodnotenie odbornej prípravy, konkrétne z jeho hlavného nástroja tzv. Training Providers Assessment Questionnaire (Hodnotiaci dotazník poskytovateľov odbornej príp- ravy). Účelom iniciatívy TAP je identifi kovať aktuálne podmienky a bežné postupy, podľa ktorých poskytovatelia odbornej prípravy a vzdelávania (s osobitným dôrazom na SOŠ) pracujú a ktoré prispievajú k ich dobrému výkonu. Cieľom TAP je pomôcť partnerským krajinám Svetovej banky vyplniť informačné medzery týkajúce sa dvoch dôležitých otázok: 1) Aké podmienky a prax robia poskytovateľa vzdelávania úspešným, pričom miera úspešnosti sa meria ako percento absolventov, ktorí si po ukončení štúdia nájdu zamestnanie alebo pokračujú v štúdiu na vyššom stupni resp. prostredníctvom ďalších vzdelávacích aktivít?, a 2) Aké sú najčastejšie obmedzenia, ktorým posky- tovatelia vzdelávania čelia, a ako sa s nimi vysporadúvajú úspešné inštitúcie? V kontexte iniciatívy CuRI Slovensko a jeho časti zameranej na SOŠ sa sústredíme najmä na druhú z uvedených otázok. Program TAP na zodpovedanie spomínanej otázky využíva koncepčný rámec projektu Svetovej banky s názvom Systems Approach for Better Education Results Workforce Development (SABER-WfD), ktorý identifikuje politiky a postupy, ktoré by mali byť zavedené v rámci národných systémov vzde- lávania pracovnej sily, aby tieto reálne smerovali k žiadanému dynamickému zosúladeniu dopytu a ponuky zručností pracovníkov. Inými slovami, spomínaný rámec zaznamenáva strategický úmy- sel politiky týchto systémov. TAP je časťou SABER-WfD, ktorá sa zameriava na implementáciu spo- mínaných politík. Hlavným nástrojom na zber dát v rámci programu TAP je tzv. Hodnotiaci dotazník poskytovate- ľov odbornej prípravy, ktorý bol navrhnutý tak, aby sa pomocou neho dali zozbierať informácie o vstupoch, praxi, výstupoch a výsledkoch poskytovateľov. Dotazník skúma aj ďalšie charakteris- tiky, aktivity realizované na úrovni inštitúcií a hodnoty, ktoré môžu mať vplyv na kvalitu posky- tovaných vzdelávacích služieb a odbornej prípravy. Dotazník sa skladá z piatich častí: I) Základné informácie; II) Vstupy týkajúce sa základných charakteristík žiakov, majstrov odborného výcviku/učiteľov, vzdelávacích zariadení a financovania; III) Charakteristika a aktivity inštitúcie - časť, v ktorej sa na základe koncepčného rámca SABER-WfD skúma prax a postupy využívané vzdelávacími inštitúciami; IV) Hodnoty inštitúcie – časť, v ktorej sa skúma miera súhlasu či nesúhlasu respondentov s tvr- deniami týkajúcimi sa úlohy či mandátu inštitúcie podnikať niektoré kroky; V) Výsledky – časť zameraná na zber dát týkajúcich sa zamestnanosti, príjmov a vzdelanost- ného statusu absolventov. V štúdii zameranej na stredné odborné školy na území psk sme použili modifi kovanú verziu Hodnotiaceho dotazníka poskytovateľov odbornej prípravy ako nástroja TAP, ktorý lepšie reflek- tuje potreby otázok nášho prieskumu a regionálne špecifi ká. Zvláštnu pozornosť sme v prieskume venovali nasledovným oblastiam: • Prešovský samosprávny kraj, špecifické odvetvia z hľadiska SOŠ, terminológia, problémy a zručnosti zamestnancov identifi kované v rámci zamestnávateľského prieskumu (Aktivita 1) ako dôležité; • Predchádzajúce skúsenosti SOŠ s duálnym vzdelávaním a s inými formami praktického vyu- čovania vo firmách a v školskom prostredí; • Poznanie očakávaných krátko-, stredno- a dlhodobých potrieb zamestnávateľov v psk v oblasti náboru a zručností pracovnej sily v psk na strane škôl. KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 47 Prieskum SOŠ zahŕňal týchto päť modulov: • Modul 1: Základné informácie: Základné identifi kátory – zahŕňa základné identifikátory ako je meno školy, adresa školy a typ inštitúcie; • Modul 2: Strategický rámec – zahŕňa otázky týkajúce sa systém riadenia, formulovanej vízie školy, frekvencie zberu údajov, inšpekcií a auditov; • Modul 3: Systémový dohľad – zahŕňa otázky týkajúce sa kontroly finančných zdrojov a rozpočtu, adaptovania učebných plánov, autonómie hodnotenia programov a získaných certifikácií; • Modul 4: Vyučovací systém – zahŕňa otázky týkajúce sa autonómie školy zavádzať alebo ukon- čovať študijné programy, základných informácií o študijných programoch (napr. počet programov, programy s najvyšším počtom zapísaných žiakov, a pod.), hodnotení majstrov odborného výcviku/ inštruktorov, kontaktov s inými inštitúciami a ponuky stáží/učebnej praxe; • Modul 5: Komentáre – zahŕňa otázky týkajúce sa podmienok v školských zariadeniach a vyba- venia učební. Záznamový hárok V snahe zredukovať čas potrebný na uskutočnenie osobných rozhovorov a poskytnúť respondentom viac času, aby otázky Hodnotiaceho dotazníka poskytovateľov odbornej prípravy zodpovedali presne a v plnej miere boli detailné otázky ohľadne „administratívnych dát“ týkajúcich sa žiakov, učite- ľov a škôl zahrnuté do osobitného Záznamového hárku (ZH). OŠ psk zaslal elektronickú podobu tohto ZH vo forme tabuľky všetkým riaditeľom SOŠ v kraji, pričom OŠ psk priradila každej škole kontaktnú osobu v prípade, že vyvstanú nejaké otázky alebo technické problémy. Okrem pôvodných otázok z Hodnotiaceho dotazníka poskytovateľov odbornej prípravy boli do ZH zara- dené ako významné doplnenia aj časti, v ktorých sa riaditelia škôl majú vyjadriť k: i) všetkým študijným programom, ktoré je škola oprávnená ponúkať, ii) celkovým počtom zapísaných žiakov a kapacite v rámci jednotlivých študijných programov pred piatimi rokmi, tromi rokmi a pred rokom. Fókusové skupiny so zástupcami SOŠ Prešovského samosprávneho kraja Štyri fókusové skupiny, ktoré doplnili i rozšírili dotazníkový prieskum a záznamový hárok, sa konali počas konferencie s názvom „Reforma SOŠ: Zosúladenie existujúcej ponuky študijných progra- mov stredných odborných škôl s potrebami trhu práce v psk“ v januári 2019. Účastníkom fókuso- vých skupín bolo položených týchto päť otázok: 1. Čo je potrebné urobiť pre zlepšenie komunikácie medzi zamestnávateľmi, strednými odbornými školami a inými verejnými i súkromnými aktérmi, aby sa odstránil nesúlad medzi potrebami trhu práce a zručnosťami absolventov SOŠ? 2. Čo by ste navrhli pre zlepšenie kvality a obsahu SOŠ? Ako by podľa vás mal vyzerať systém hodnotenia kvality stredného odborného vzdelávania a prípravy vo vašej inštitúcii? Čo by ste navrhli pre zlepšenie kvality a obsahu jednotlivých foriem praktického vzdelávania? 3. Ako môžu poskytovatelia stredného odborného vzdelávania a prípravy zatraktívniť vzdelávanie a prispôsobiť ho tak, aby vyhovovalo špecifickým skupinám a ich budúcich zamestnávateľom? 4. Čo by, podľa vás, bolo treba urobiť pre lepšiu pripravenosť SOŠ na budúce inovácie a nové služby? Ako sa môžu školy stať v reakcii na meniace sa potreby spoločnosti a trhu práce inovatívnejšími? 5. Čo by ste odporučili ako najdôležitejšie zlepšenie nevyhnutné pre SOŠ v psk? Účastníkmi fókusových skupín boli riaditelia a iní zástupcovia škôl, ktorí boli rozdelení podľa odvetvia, v ktorom vzdelávajú žiakov (dve fókusové skupiny pre priemyselné odborné školy, jedna pre poľnohospodársky sektor – potravinársky priemysel a lesníctvo a jedna pre oblasť služieb). Organizátori sa cielene snažili zabezpečiť zastúpenie každého zo subregiónov a účasť zástupcov OŠ psk a expertov Svetovej banky pre oblasť školstva v každej z fókusových skupín. 48 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Účastníci prieskumu a nastavenie fókusových skupín Na odporúčanie Riadiaceho výboru iniciatívy CuRI sa prieskumu zúčastnilo všetkých 73 SOŠ, ktoré aktuálne pôsobili v Prešovskom samosprávnom kraji, a to vrátane verejných (štátnych), súkrom- ných a cirkevných škôl. Do štúdie boli zahrnuté SOŠ z rôznych odvetví hospodárstva, pôsobiace v mestách zo štyroch subregiónov psk – Prešov, Humenné, Bardejov a Poprad, čo korešponduje TAB. 2.1.1 CuRI Slovensko – SOŠ, Aktivita 2 – Prehľad s rovnakým geografickým delením pre potreby účastníkov štúdie zamestnávateľského prieskumu. KRITÉRIÁ DEFINÍCIE SKUTOČNÉ % SUBREGIÓN Prešov 37% (27 škôl) Zber dát bol zabezpečený tak, aby zahŕňal všetky Poprad 31.5% (23 škôl) stredné odborné školy na území psk, pričom ana- Bardejov 15.1% (11 škôl) lýzy sa zameriavali na hlavné otázky prieskumu Humenné 16.4% (12 škôl) a akékoľvek subregionálne a/alebo odvetvové VEĽKOSŤ ŠKOLY Počet žiakov: aspekty podľa nasledujúceho delenia: Malá (0 – 149) 9% (7 škôl) • Štyri subregióny7 (Prešov, Poprad, Bardejov Stredná (150 – 250) 20% (15 škôl) Veľká (over 251) 67% (51 škôl) a Humenné) Veľmi veľká (1,001+) 4% (3 škôl) • Št y r i z o sk up en i a p o d ľ a o dvet v i a 8 ODVETVIE/ 4 zoskupenia podľa odvetví: ( Poľnohospodárstvo – potravinársky SEKTOR Priemysel 37% (27 škôl) priemysel a lesníctvo, Obchod a služby, Obchod a služby 41% (30 škôl) Priemysel, a Iné) Agropotravinárstvo / lesníctvo 7% (5 škôl) Iné ( pedagogické, umelecké 15% (11 škôl) a zdravotnícke školy) Úplný prehľad škôl zaradených do našej štúdie nájdete v Tabuľke 2.1.1 nižšie. Fókusové skupiny sa realizovali v štyroch skupinách rozdelených podľa odvetvia (dve fókusové skupiny pre priemyselné odborné školy, jedna pre poľnohospodársky sektor – potravinársky prie- mysel a lesníctvo, a jedna pre oblasť služieb). ČASŤ 2.2 KĽÚČOVÉ FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLSTVO V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI Úvod a základné informácie Hneď v úvode správy o Aktivite 2 sa venujeme kľúčovej otázke v téme stredného odborného škol- stva v psk: „Do akej miery sú školy nastavené na prispôsobovanie sa meniacim sa potrebám firiem?“ Ešte predtým, než sa bližšie pozrieme na štruktúru a povahu špecifických študijných programov a než začneme pátrať po tom, čo nám môžu prezradiť administratívne dáta týkajúce sa učiteľov, žiakov a škôl, zvyčajne sa pozrieme na túto časť, ktorá nám prezradí, čo samotné školy hovoria o piatich kľúčových oblastiach: 1) Spolupráca a koordinácia so zamestnávateľmi; 2) Príprava učeb- ných plánov a vyučovací proces; 3) Interné procesy na úrovni škôl; 4) Kontrola/zvyšovanie kvality; 5) Dodatočné úlohy a príležitosti (t.j. napr. celoživotné vzdelávanie). Spolupráca a koordinácia so zamestnávateľmi V tejto časti sa budeme venovať skúmaniu, do akej miery a akým spôsobom SOŠ spolupracujú s inými organizáciami, subjektmi a zamestnávateľmi. Z celkového počtu 73 škôl zaradených do prieskumu sa 100 % vyjadrilo, že majú riadiaci výbor/komisiu a správnu radu a viac než 95 % škôl má formálne zadefinované poslanie školy. Ak vezmeme do úvahy, že povinnosť ustanoviť nejakú formu školskej rady školám ukladá regionálna legislatíva, tieto výsledky nie sú prekvapením. Bližší pohľad na zlo- ženie týchto školských rád odhalí, že približne 71 % členov správnych rád či riadiacich výborov KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 49 škôl sú zároveň členmi alebo zamestnávateľmi z relevantných odvetví alebo priemyselných zdru- žení. A z týchto 71 % členov s väzbami na relevantné odvetvia približne 47 % respondentov uviedlo, že riaditelia škôl sa zodpovedajú riadiacemu výboru alebo správnej rade, čo naznačuje, že v mno- hých prípadoch existuje istý stupeň prepojenia medzi vedením jednotlivých škôl a zástupcami priemyselných odvetví. Hoci sú uvedené výsledky vcelku pozitívne a naznačujú zdanlivo vysoký stupeň zapojenia predstaviteľov priemyslu vo fungovaní škôl, výsledky zamestnávateľského pries- kumu (Aktivita 1), ktoré ukázali, že medzi zručnosťami a vedomosťami, ktoré od pracovníkov poža- dujú firmy, a tým, čo produkujú SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji, je značný nesúlad, naz- načujú, že je potrebné ďalej skúmať, prečo sa spomínaný vysoký stupeň zapojenia predstaviteľov relevantných odvetví v radách škôl nepretavuje do lepšieho zosúladenia potrieb zamestnávateľov a ponuky stredných odborných škôl. OBR. 2.2.1 Typy stratégií, ktoré SOŠ využívajú na zapojenie Formálne zadefi novanie poslania školy, ktoré firiem a relevantných odvetví vyjadruje ciele jej pôsobenia, je tiež jednou z foriem komunikácie školy a zároveň spôsob, Realizácia prieskumov na zistenie akým reflektuje to, čo vníma zo strany zamest- spokojnosti zamestnávateľov 33 návateľov. Približne 64 škôl (z celkového počtu s absolventmi Kontaktovanie zamestnávateľov 70 škôl, ktoré v prieskume uviedli, že takúto for- 56 kvôli predaju školení málnu definíciu svojho poslania majú) sa vyjad- Prizývanie zamestnávateľov, aby sa podieľali na špecifických úlohách (napr. stáže, poradenstvo pri definovaní 71 rilo, že definícia ich poslania zahŕňa aj prepoje- študijných programov, hodnotenia) nie s relevantnými priemyselnými združeniami Prizývanie zamestnávateľov 40 a/alebo zamestnávateľmi. Viac než 90 % škôl tiež na stretnutia správnej rady Organizácia podujatí pre zamestnávateľov 67 uviedlo, že do procesu definovania svojho posla- s cieľom zistiť ich názory nia zapojilo žiakov i členov komunity. Navyše, tri Telefonáty zamestnávateľom - bežná konverzácia 58 školy, ktoré nemali takýto formálny dokument Účasť na podujatiach združení definujúci ich poslanie, sa aj napriek tomu vyjad- pôsobiacich v odvetví s cieľom 42 zistiť, aké sú obavy firiem rilo, že na komunikáciu a konzultácie so zamest- Identifikácia relevantných firiem 78 návateľmi a relevantnými priemyselnými zdru- a zistenie ich kontaktných informácií ženiami využívajú neformálne kanály. 0 30 60 90 Percento Väčšina riaditeľov škôl súhlasí s tvrdením, že sta- Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky novenie výkonnostných cieľov v oblasti spolu- práce s relevantnými odvetviami môže viesť k zlepšeniu výkonu škôl. Pozitívne je, že približne 62 % škôl sa v prieskume vyjadrilo, že majú aj konkrétnu stratégiu zapájania zamestnávateľských asociácií a podnikateľských združení do svojich rozhodovacích procesov. Obr. 2.2.1 načrtáva typy stratégií, ktoré školy využívajú na zapojenie priemyselnej sféry a podnikateľského sektora do roz- hodovania. K najvýznamnejším stratégiám v tejto oblasti patrí výmena podnikateľských a kon- taktných informácií (78 %) a prizývanie zamestnávateľov, aby sa podieľali na definovaní obsahu študijných programov a osnov, plánovaní hodnotenia, či stážach (71 %), resp. organizácia podu- jatí pre zamestnávateľov s cieľom zistiť ich názory (67 %). Aj keď tieto výsledky ukazujú, že školy vnímajú zapájanie zamestnávateľov do definovania študijných programov a osnov (okrem iného) ako významnú stratégiu, v skutočnosti len malé percento firiem v zamestnávateľskom prieskume uviedlo, že sa v rámci svojej spolupráce so školami naozaj podieľali na takomto nastavení učebných plánov. Najčastejšou formou spolupráce a zapájania zamestnávateľov, ktorú školy v prieskume uvá- dzali, boli stáže. Ide o programy, ktoré žiakom dávajú možnosť prísť do styku priamo so zamest- návateľmi, no neumožňujú výraznejšiu interakciu spôsobmi, ktoré by mohli priamo ovplyvňovať obsah študijných programov jednotlivých stážistov. Diskusie vo fókusových skupinách potvrdili zistenia zo Správy o zamestnávateľskom prieskume v tom, že mnohí zamestnávatelia uvádzajú záujem o spoluprácu so školami, no nemajú na to dosta- točné personálne kapacity. Počas diskusie vo fókusových skupinách zaznel návrh, že firmy by mali vytvoriť a zazmluvniť pracovnú pozíciu, náplňou ktorej by bolo zlepšovať a zintenzívniť komu- nikáciu a spoluprácu medzi danou firmou a relevantnými SOŠ. V 86 % škôl je za implementáciu a plánovanie vyššie uvedených stratégií zodpovedný riaditeľ školy. 50 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK OBR. 2.2.2 Hlavný účel stretnutí komisií OBR. 2.2.3 Hlavné komunikačné kanály medzi vzdelávacími inštitúciami a orgánmi štátnej správy/regionálnej samosprávy Iné 12 Iné 7 Inštitúcia sa zúčastnila stretnutí nformovanie vzdelávacích so zástupcami miestnej 68 inštitúcií o úspechoch 7 samosprávy aspoň dvakrát ministerstva Inštitúcia obdržala oznámenie od zástupcov 28 Školenie inštitúcií úradov aspoň dvakrát v oblasti implementácie 30 nových predpisov Inštitúcia riešila požiadavky zástupcov úradov aspoň raz 30 nformovanie vzdelávacích inštitúcií o nových 49 Inštitúcia zorganizovala predpisoch návštevu zástupcov 51 úradov aspoň raz Diskusia s inštitúciami Inštitúcia ostatné tri roky o potenciálnych zmenách 55 s relevantnými úradmi 0 predpisov alebo postupov nekomunikovala 0 10 20 30 40 50 60 0 20 40 60 80 Percento Percento Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky experti Svetovej banky Politiky týkajúce sa zručností a vzdelávania OBR. 2.2.4 Hlavný účel externých vzťahov si vyžadujú dlhé diskusie a starostlivé plánovanie. Približne 95 % škôl sa vyjadrilo, že sa za ostatné Iné tri roky zúčastnili na podujatiach za účasti pred- Poskytovanie školení pre staviteľov relevantných orgánov, cieľom ktorých zamestnancov súkromných firiem bolo diskutovať o politikách v oblasti vzdelá- Pomoc pri testovaní a hodnotení študentov vania a rozvíjania zručností, a to buď s ročnou Pomoc pri umiestňovaní periodicitou (77 %) alebo príležitostne (18 %). absolventov na pracovný trh Ako je zrejmé z Obr. 2.2.2, väčšina škôl uviedla, Hľadanie potenciálneho pracovného uplatnenia pre študentov že hlavným účelom takýchto stretnutí bolo získať Žiadosť o zapojenie expertov do procesu nastavenia informácie o zmenách predpisov alebo o zavá- študijných programov dzaní nových nariadení. V 97 % škôl je za infor- Nadviazanie spolupráce na projektoch zadávaných movanie ostatných zamestnancov o nariade- z prostredia konkrétneho odvetvia Žiadosť o vybavenie a spotrebný niach a vyhláseniach relevantných orgánov materiál pre inštitúciu samosprávy a štátnej správy zodpovedný riadi- Nachádzanie školiacich príležitostí pre školiteľov teľ školy. Na Obr. 2.2.3 nájdeme najdôležitejšie Nastavenie stáží alebo iných komunikačné kanály medzi jednotlivými inšti- foriem prípravy študentov túciami a relevantnými orgánmi štátnej a regi- onálnej správy za ostatné tri roky. Viac než 60 % Percento vzdelávacích inštitúcií sa za obdobie ostatných troch rokov zúčastnilo aspoň dvoch stretnutí Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky so zástupcami relevantných orgánov. Na otázku o formálnych alebo neformálnych vzťahoch s externými inštitúciami všetky školy odpovedali, že majú takéto vzťahy nadviazané prinajmenšom s jednou externou inštitúciou. Tieto vzťahy školy majú s verejnými inštitúciami (90 %), súkromnými spoločnosťami (89 %) a MVO (78 %). Podrobnejšie informácie o týchto vzťahoch nájdeme na Obr. 2.2.4, z ktorého je zrejmé, že najviac vzťahov vzniká s cieľom nadviazať spoluprácu v oblasti stáží a žiackej praxe (97 %), iniciovať spo- luprácu na projektoch na objednávku podnikateľských subjektov (94 %), hľadať možnosti škole- nia majstrov a inštruktorov (89 %) a uľahčiť umiestňovanie absolventov škôl na trhu práce (86 %). Za zmienku stojí, že vo fókusových skupinách zazneli aj iné aspekty týchto externých vzťahov, ako je napr. vzdelávanie zamestnancov firiem, ktoré danú školu podporujú alebo s ňou spolupracujú (napr. formou stáží, vzdelávania pedagogických pracovníkov, darov a pod.). KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 51 ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Všetky SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji uvádzajú, že majú riadiaci výbor / komisiu a správnu radu, a viac než 95 % škôl má formálne zadefinované poslanie školy. Hoci uvedené výsledky naznačujú zdanlivo vysoký stupeň zapojenia predstaviteľov priemyslu vo fungovaní škôl, výsledky zamestnávateľského prieskumu (Aktivita 1) ukázali, že situácia je taká predovšetkým najmä kvôli tomu, že školám takúto povinnosť ukladá legislatíva, a že medzi zručnosťami a vedomosťami, ktoré požadujú firmy, a tým, čo produkujú SOŠ v PSK, je značný nesúlad. Aj keď SOŠ tvrdia, že vnímajú zapájanie zamestnávateľov do definovania študijných programov a osnov (okrem iného) ako významnú stratégiu, v skutočnosti len malé percento firiem v zamestnávateľskom prieskume uviedlo, že sa v rámci svojej spolupráce so školami naozaj podieľali na takomto nastavení učebných plánov. Najčastejšou formou spolupráce so zamestnávateľmi, ktorú školy v prieskume uvádzali, boli stáže, ktoré síce žiakom dávajú možnosť istej miery kontaktu priamo so zamestnávateľom, no neumožňujú zmysluplnejšiu interakciu spôsobmi, ktoré by mohli priamo ovplyvňovať obsah študijných programov jednotlivých stážistov. Príprava učebných plánov a vyučovací proces (vrátane duálneho vzdelávania a teoretického a praktického vyučovania) V tejto časti sa bližšie pozrieme na výsledky prieskumu týkajúce sa nastavenia učebných plánov, vyučovacieho procesu a teoretického a praktického vyučovania. Ako je zrejmé z Obr. 2.2.5, väč- šina škôl zapojených v prieskume (74 %) identifi kovala ako hlavný faktor determinujúci zručnosti vyučované v rámci jednotlivých študijných programov oficiálne stratégie a politiky. Za nimi nasle- dovali požiadavky zamestnávateľov a relevantných odvetví (59 %) a interné posudzovanie (48 %). Aj keď až 59 % škôl uvádzalo požiadavky zamestnávateľov a relevantných odvetví ako jeden z fak- torov, ktoré sú pre vyučované zručnosti určujúce, toto percento nekorešponduje s vyjadreniami firiem v rámci zamestnávateľskej štúdie. Keďže sa však mnoho firiem sťažuje na výrazný nesúlad medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami trhu práce a tiež na nedostatočnú pravidelnú komunikáciu a spoluprácu so školami, a to najmä v oblasti nastavenia učebných plánov, vyvstáva tu dôležitá otázka: „Ako dobre dokážu školy pripraviť svojich žiakov?“ OBR. 2.2.5 Na základe čoho vaša inštitúcia určuje, OBR. 2.2.6 Na základe čoho vaša inštitúcia určuje ktoré zručnosti sa budú v jednotlivých študijných minimálne zručnosti, ktoré sa budú v jednotlivých programoch vyučovať? študijných programoch vyučovať? Na základe oficiálnych politík Na základe požiadaviek zo strany zamestnávateľa a odvetvia Na základe oficiálnych politík Na základe interných Na základe požiadaviek diskusií/hodnotenia zo strany zamestnávateľova odvetvia Na základe štúdií Na základe interných a hodnotení potrieb v oblasti zručnosti diskusií/hodnotenia Iné Na základe štúdií a hodnotení potrieb v oblasti zručností Na základe prijatých financií Iné Percento Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej bankyanalysis experti Svetovej banky V súvislosti s inou témou, ako je vidieť na Obr. 2.2.5, zatiaľ čo oficiálne politiky sa javia ako veľmi dôležitý determinant definovania učebných plánov (74 %), štúdie a hodnotenia potrieb trhu v oblasti zručností sa berú do úvahy len veľmi zriedka (16 %). Naznačuje to, že väčšina SOŠ v rámci psk sa pri rozhodovaní o tom, na ktoré zručnosti sa bude v jednotlivých študijných programoch zameriavať, riadi výlučne snahou dodržiavať predpisy a neberie ohľad na potreby firiem pôsobiacich v relevantnom odvetví alebo subregióne. 52 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Pri pohľade na minimálne zručnosti, ktoré sa v rámci jednotlivých programov vyučujú, je situácia podobná: približne 70 % škôl tieto zručnosti určuje na základe oficiálnych politík, za ktorými nasle- duje vlastné hodnotenie interné vyhodnocovanie (12 %) (Obr. 2.2.6). Samozrejme, súlad a rešpekto- vanie nariadení je dôležité, no je tiež potrebné dbať na rovnováhu medzi snahou postupovať v súlade s oficiálnymi politikami a potrebou zohľadniť pri rozhodovaní požiadavky trhu v danom odvetví. Obr. 2.2.7 mapuje zručnosti, ktoré jednotlivé školy uviedli ako tie, ktoré majú ich žiaci počas štú- dia zvládnuť. Približne 99 % škôl sa vyjadrilo, že ich absolventi budú mať nadobudnuté zručnosti, ktoré tvoria obsah učebných plánov, no len 38 % uviedlo, že ich absolventi budú schopní pracovať s novými modernými technológiami bez vykonávania ľahkej manuálnej práce. OBR. 2.2.7 Zaručujú vaše študijné programy, že vaši budúci absolventi získajú nasledujúce zručnosti? Schopnosť vykonávať technologicky pokročilé aktivity bez manuálnej práce Schopnosť vykonávať ťažkú manuálnu prácu Schopnosť vykonávať ľahkú manuálnu prácu Schopnosť formálne prezentovať a jednať s klientmi Schopnosť používať nové špecializované technológie a inovatívne procesy Schopnosť používať počítač na prípravu prezentácií Schopnosť používať počítač na základné úlohy Schopnosť komunikovať s inými Schopnosť ľahko sa prispôsobiť novým úlohám alebo zmenám Schopnosť pokračovať v práci aj v náročnej situácii Schopnosť dobre sa vysporiadať s náročnými a hektickými situáciami Schopnosť úspešne spolupracovať s inými a načúvať názorom iných Spoľahlivosť a schopnosť doťahovať veci Schopnosť pracovať na dlhodobej a náročnej úlohe až do konca Schopnosť nachádzať nové a lepšie postupy Schopnosť čítať a písať v cudzom jazyku Schopnosť čítať a písať v slovenskom jazyku Schopnosť pripraviť si životopis Percento Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky OBR. 2.2.8 Typy kompetenčných štandardov Iné Nevzťahujú sa žiadne kompetenčné štandardy Kompetenčné štandardy definované národným kvalifikačným rámcom Kompetenčné štandardy definované pre dané profesie profesným združením Kompetenčné štandardy definované pre tento program inštitúciou Percento Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Približne 94 % inštitúcií má zavedený systém každoročnej internej kontroly, ktorého úlohou je zabezpečiť, že kvalita vzdelávania, ktorú poskytujú, spĺňa celoštátne kvalitatívne štandardy. V prípade študijných programov s najvyšším počtom zapísaných žiakov až 92 % škôl vychádza pri definovaní kompetenčných štandardov v týchto programoch z národných štandardov (Obr. 2.2.8). Ako je vidieť na Obr. 2.2.9, približne 80 % inštitúcií spolupracuje pri navrhovaní, definovaní a/alebo prispôsobovaní svojich učebných plánov s firmami a približne 70 % postupuje podľa národných štandardov, ktoré sú v súlade s vládnymi smernicami. Približne 62 % škôl uviedlo, že pri navrho- vaní a implementácii záverečného hodnotenia programov majú právo konať autonómne za pred- pokladu, že postupujú v súlade s vládnymi/národnými smernicami (Obr. 2.2.10). To naznačuje, že namiesto zohľadňovania potrieb priemyselných odvetví a podobných faktorov sa veľký dôraz kladie na základné minimálne požiadavky definované zo strany štátu. Približne 58 % respondentov odpovedalo, že ich záverečné hodnotenia podliehajú kontrole raz ročne. Stojí za povšimnutie, že 31 % škôl sa vyjadrilo, že ich hodnotenie nie je preverované vôbec (Obr. 2.2.11). Približne 29 % inštitúcií uviedlo, že úroveň žiakov hodnotia na základe kompetenčných KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 53 OBR. 2.2.9 Na základe čoho vaša inštitúcia navrhuje, definuje alebo prispôsobuje svoje učebné plány, aby tieto spĺňali štandardy profesijných združení a zamestnávateľov a zároveň požiadavky na učebné plány? Iné Nemáme inú možnosť než postupovať v súlade s národnými štandardmi Na základe spätnej väzby od bývalých študentov Na základe úspešnosti absolventov pri hľadaní práce Na základe trendu zápisu študentov na iných inštitúciách Na základe trendu zápisu študentov na danej inštitúcii Na základe vlastného odhadu, čo bude jedinečné a ako sa budú vyvíjať trendy Na základe dlhodobej spolupráce s firmami Na základe jedinečných alebo vznikajúcich požiadaviek trhu podporených prieskumom trhu Na základe požiadaviek potenciálnych zamestnávateľov Postupujeme podľa národných štandardov Každoročné externé hodnotenie Neprispôsobujeme študijné program podľa uvedených kritérií Percento Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky OBR. 2.2.10 Má vaša inštitúcia autonómiu OBR. 2.2.11 Ak hovoríme o záverečnom hodnotení pri navrhovaní a implementácii záverečného programov vo všeobecnosti, sú tieto vôbec hodnotenia programov? vyhodnocované? Áno, ale inštitúcia musí postupovať v súlade s inštrukciami vydanými Áno, raz ročne relevantnými orgánmi Implementovat' áno, Áno, príležitostne ale hodnotenie sa Nie sme si istí, hodnotenia pripravuje centrálne navrhujú a prehodnocujú Áno a inštitúcia postupuje relevantné orgány podľa vlastných postupov Iné (prosím špecifikujte) Nie Nie Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky experti Svetovej banky štandardov ešte pred ich prijatím, pričom 60 % z nich o prijatí na štúdium rozhoduje na základe štandardov, ktoré si inštitúcia určuje sama. Všetky školy (100 %) žiakom, ktorí úspešne ukončia študijný program, udeľujú celoštátne uznávané vysvedčenia/certifikáty. Na otázku, či má inštitúcia akreditované školiace programy, 69 % škôl odpovedalo „Nie“ (Obr. 2.2.12). Na otázku, či majú školy autonómiu pri zavádzaní nových študijných programov, približne 58 % respondentov odpovedalo buď „Áno“ alebo „Áno, ak postupujem v súlade s vládnymi krité- riami“. Podobné percento škôl (59 %) tiež odpovedalo kladne na otázku týkajúcu sa ukončovania/ rušenia programov. Na otázku, či inštitúcia vyhodnocuje prácu svojich pedagogických zamest- nancov, 71 z celkového počtu 73 škôl odpovedalo OBR. 2.2.12 Má vaša inštitúcia akreditované školiace „Áno, každoročne“. programy? V odpovedi na otázku týkajúcu sa praktického vzdelávania 85 % škôl uvidelo, že nejaká forma praktického vzdelávania je povinnou súčasťou Áno všetkých študijných programov (Obr. 2.2.13). Nie, školiace programy Berúc do úvahy programy so zapísanými žiakmi, inštitúcie práve prechádzajú akreditáciou približne 86 % inštitúcií zapájalo 100 % svojich Nie, školiace programy žiakov do niektorej formy praktického vyučo- inštitúcie nemusia byť akreditované vania alebo stáží (Obr. 2.2.14). Nie Pri otázke týkajúcej sa dĺžky trvania stáží alebo iných povinností v rámci praktického vzde- Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti lávania sa 45 % škôl vyjadrilo, že tieto povin- Svetovej banky nosti zaberajú v priemere viac než polovicu doby 54 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK OBR. 2.2.13 Očakáva sa, že žiaci sa zapoja OBR. 2.2.14 Ak hovoríme o študijnom programe do niektorej formy praktického vyučovania s najvyšším počtom zapísaných žiakov v tomto roku, alebo stáže? aký je percentuálny podiel žiakov, ktorí sa zúčastnili stáže alebo inej formy praktického vyučovania? 100 Percento 80 15 10 5 0 Áno, stáže alebo iné formy praktického vzdelávania 0 5 30 50 60 70 100 sú povinné pre všetky študijné programy Percento škôl, ktorých študenti sa zúčastňujú stáží/školení Áno, stáže alebo iné formy praktického vzdelávania sú povinné pre niektoré študijné programy Percentuálny trend Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky experti Svetovej banky trvania programu a 15 % škôl ponúka praktické vyučovanie v trvaní približne polovice dĺžky študijného programu (Obr. 2.2.15). Podľa vyjadrení škôl až v 98,6 % prípadov žiakom pri hľa- daní praxe pomáhajú školy. Dôležitým príkladom je aj to, že približne 86,3 % inštitúcií je zapo- jených v programe ERASMUS alebo v iných programoch či projektoch určených pre učiteľov, žiakov a vedúcich pracovníkov škôl, ktoré sú financované z prostriedkov EÚ. Navyše, približne 98 % škôl uvádza, že pôsobenie a výkony žiakov počas praxe alebo stáží formálne vyhodnocuje buď prostredníctvom hodnotiacich formulárov zasielaných ich zamestnávateľom alebo for- mou sporadických rozhovorov s niektorými z nich. Na druhej strane, až 83,6 % responden- OBR. 2.2.15 Aká je priemerná dĺžka stáže alebo inej formy tov nemá zriadené žiadne centrum pracovného praktického vyučovania? poradenstva alebo kariérnej prípravy, čo svedčí Je to individuálne o absencii systematického prístupu k umiest- 7% ňovaniu žiakov na pracovné pobyty a nedosta- Menej než štvrtinu celkovej 11% doby trvania programu točnej podpore programov uľahčujúcich vstup Najmenej štvrtinu celkovej doby trvania žiakov na pracovný trh. program (napr. 6 mesiacov v prípade 15% 45% dvojročného programu, 1,5 mesiaca v prípade šesťmesačného programu, atď.) Pri študijných programoch s najvyšším počtom Polovicu doby trvania programu zapísaných žiakov je priemerný počet žiakov Viac než polovicu doby 11% trvania programu na vyučovacích hodinách v triede 24, resp. 10 11% žiakov na hodinu v dielňach. Školy tiež uvádzali, Iné (prosím špecifikujte) že každý zo žiakov trávi v priemere 16 hodín týž- denne samoštúdiom mimo vyučovania v škole, Z droj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky 19 hodín týždenne na hodinách teórie a 14 hodín týždenne na vyučovaní v dielňach a/alebo v škol- ských výrobných prevádzkach. Dôležitejšie ale je, že, podľa vyjadrení respondentov, až 74 % škôl navrhlo alebo adaptovalo svoje učebné plány v období niekoľkých ostatných rokov. Pre viac než 80 % škôl je pri navrhovaní alebo prispôsobovaní ponúkaných študijných programov kriticky dôležité prihliadať na dostupnosť školských zariadení, vybavenia, ale aj dostupnosť pedagogic- kých pracovníkov. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Väčšina škôl (74 %) identifikovala ako hlavný faktor determinujúci zručnosti vyučované v rámci jednotlivých študijných programov oficiálne stratégie a politiky. Aj keď 59 % škôl uvádzalo požiadavky zamestnávateľov a relevantných odvetví ako jeden z faktorov, ktoré sú pre vyučované zručnosti určujúce, toto percento nekorešponduje s vyjadreniami firiem v rámci zamestnávateľskej štúdie. Väčšina SOŠ sa pri rozhodovaní o tom, na ktoré zručnosti sa bude v jednotlivých študijných programoch zameriavať, riadi výlučne snahou dodržiavať predpisy a neberie ohľad na potreby firiem pôsobiacich v relevantnom odvetví. Pri rozhodovaní o tom, aké zručnosti budú SOŠ vyučovať, je preto potrebné KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 55 dbať na rovnováhu medzi snahou postupovať v súlade s oficiálnymi politikami a potrebou zohľadniť pri rozhodovaní požiadavky trhu v danom odvetví. Zatiaľ čo takmer všetky školy (99 %) sa vyjadrili, že ich absolventi budú mať nadobudnuté zručnosti, ktoré tvoria obsah učebných plánov, len menej než dve pätiny ich uviedlo, že ich absolventi budú schopní pracovať s novými modernými technológiami (bez potreby vykonávať ľahkú manuálnu prácu). To naznačuje zjavnú priepasť medzi tým, čo školy ponúkajú, a tým, čo žiaci potrebujú, aby boli úspešní na trhu práce. Väčšina škôl uvádza, že má zavedený systém každoročnej internej kontroly, ktorého úlohou je zabezpečiť, že kvalita vzdelávania, ktorú poskytujú, spĺňa národné kvalitatívne štandardy. 62 % škôl uviedlo, že majú autonómiu pri navrhovaní a implementácii záverečného hodnotenia svojich programov, pokiaľ postupujú v súlade s vládnymi / národnými smernicami, čo naznačuje, že pri hodnotení úrovne zručností žiakov a ich pripravenosti pre pracovný trh sa namiesto zohľadňovania potrieb priemyselných odvetví príliš veľký dôraz kladie na požiadavky definované štátom. Väčšina škôl (85 %) uvádza, že praktické vyučovanie je povinnou súčasťou všetkých ich študijných programov, a  86 % škôl s aktívnymi programami udáva, že všetci ich žiaci (100 %) sa zúčastňujú stáží alebo iných foriem praktického vyučovania. OBR. 2.2.16 Akú váhu mali nasledujúce kritériá pri ostatnom hodnotení práce vašej inštitúcie? Hodnotenie rovesníkov Virtuálna a/alebo fyzická schránka návrhov pre študentov učiteľov/školiteľov a iný personál Hodnotiaci formulár vypĺňajú na záver programu študenti Formálny hodnotiaci proces Percento Kriticky dôležité Dôležitý Nedôležitý Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Interné procesy na úrovni SOŠ Táto časť je venovaná interným procesom, ktoré jednotlivé školy využívajú pri hodnotení učite- ľov, náborového procesu, plánovania, rozhodovania a tvorby rozpočtov. Takéto hodnotenia majú na starosti zväčša administratívni zamestnanci, ktorí sú priamo zapojení do daných procesov. Len 35,6 % všetkých škôl má formálne schválený systém riadenia kvality, pričom všetky tieto školy tento systém využívajú na zhromažďovanie údajov o svojich pedagogických pracovníkoch. V súvislosti s tým sme sa škôl opýtali, či hodnotia prácu svojich učiteľov. Z odpovedí vyplýva, že približne 97 % škôl hodnotí prácu svojich pedagogických zamestnancov každoročne a 98 % škôl odmeňuje dobré výkony a/alebo rieši neuspokojivú prácu svojich učiteľov. Z Obr. 2.2.16 sa dozvedáme, že najviac využívanou metódou hodnotenia je formálny hodnotiaci proces, za ktorým nasleduje hodnotenie kolegov. Približne 62 % škôl sa vyjadrilo, že hodnotenie kolegov je dôležité, a 84 % uviedlo, že for- málny hodnotiaci proces považujú za dôležitý alebo kriticky dôležitý. Naopak, 64 % škôl nepova- žuje hodnotiace hárky vyplnené žiakmi na konci kurzu za dôležité. Zástupcov škôl sme sa pýtali aj na frekvenciu interných stretnutí, na ktorých sa hodnotí práca zamestnancov na základe zozbieraných údajov. Ako je zrejmé z Obr. 2.2.17a, na približne 77 % škôl sa takéto stretnutia konajú raz alebo dvakrát ročne, no 11 % škôl nemá žiadne hodnotiace stretnutia týkajúce sa práce učiteľov. Obr. 2.2.17b hovorí o tom, že približne 32 % stretnutí sa konalo s cieľom informovať zamestnancov o výkone inštitúcie a ďalších 32 % stretnutí bolo na tému profesijného rozvoja zamestnancov. 12 % stretnutí sa netýkalo konkrétne pracovných výkonov, ale skôr prispô- sobovaniu sa rôznym oficiálnym politikám a postupom. 56 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK OBR. 2.2.17a Organizuje inštitúcia OBR. 2.2.17b Aký bol hlavný výsledok týchto interné stretnutia s cieľom hodnotiť prácu stretnutí za posledný rok? zamestnancov na základe zozbieraných údajov? Každý sa dozvedel 11% 6% o výkonnnosti inštitúcie Zamestnanci a školitelia 40% Áno, 32% vyjadrili svoje obavy a zábrany 12% dvakrát ročne Inštitúcia sa dozvedela o nových Áno, raz ročne 32% politikách alebo postupoch Inštitúcia sa dohodla na úprave Áno, politík alebo postupov príležitostne Nie Úprava dotknutých plánov a príležitostí pre profesný rozvoj 13% 37% 12% 5% Iné Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti 2018, analýza – experti Svetovej banky Svetovej banky OBR. 2.2.18 Žiada inštitúcia žiakov o spätnú väzbu týkajúcu sa práce učiteľov? Študenti Absolventi 17% Áno, neformálne 43% 41% (napr. počas občasných stretnutí) 45% Áno, formálne (napr. prostredníctvom hodnotiacich hárkov alebo prieskumov) Nie 38% 16% Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Čo sa týka spätnej väzby od žiakov alebo absolventov, školy získavajú 38 % spätnej väzby prichádza- júcej od žiakov a prostredníctvom formálnych kanálov vo forme hodnotiacich hárkov alebo pries- kumov od absolventov (16 %) (Obr. 2.2.18). Ako je však uvedené vyššie, 64 % škôl nepovažuje spätnú väzbu týkajúcu sa práce učiteľov za dôležitú, ak prichádza od žiakov. 43 % absolventov nedostalo žiadnu požiadavku na spätnú väzbu a 16 % škôl svojich žiakov vôbec nežiada o spätnú väzbu týka- júcu sa pôsobenia ich učiteľov. Približne 60 % opýtaných škôl uviedlo, že majú určeného pracovníka, ktorý zodpovedá za prijímanie a vybavovanie sťažností. V 36 % škôl je úlohou takejto osoby len infor- movať relevantnú stranu o konkrétnej sťažnosti. V otázke profesijného rozvoja učiteľov za ostatný ukončený školský rok sa približne 81 % inštitúcií vyjadrilo, že všetci ich pedagogickí zamestnanci mali možnosť zapojiť sa do aktivít v tejto oblasti financovaných z rozpočtu školy. Približne 16 % škôl si mohlo dovoliť poslať na kurzy profesijného rozvoja len niektorých pedagógov a len 3 % škôl svojim učiteľom neposkytlo žiadnu príležitosť na profesijný rast. Navyše, 80 % takýchto školení pre učiteľov bolo interných. Účastníci fókusových skupín tiež prízvukovali, že najmä v prípade majstrov odborného výcviku a učiteľov odborných predmetov sú možnosti kontinuálneho profesijného rozvoja jedným z dôležitých nástrojov, vďaka ktorému školy môžu držať krok s vývojom na trhu práce a reagovať na jeho požiadavky a potreby. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Riaditelia škôl spolu s učiteľmi uviedli, že príprava učebných plánov, vzdelávanie učiteľov a zabezpečenie potrebného vybavenia škôl či priestoru v triedach je pri príprave špecializovaných študijných programov SOŠ spojené so značnými nákladmi. Stredné odborné školy žiakom zabezpečujú prístup k potrebným stážam a iným formám praktického vzdelávania, no nezaručujú im pracovné miesta po ukončení štúdia. Špecifické študijné programy budú aj napriek všetkým uvedeným snahám neúspešné, ak nebudú reflektovať potreby trhu práce týkajúce sa zručností zamestnancov. Inými slovami, školy budú čeliť nízkemu záujmu zo strany budúcich žiakov i nízkemu záujmu firiem o absolventov týchto programov. KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 57 OBR. 2.2.19 Aké možnosti profesijného rozvoja ponúkla Z Obr. 2.2.19 vyplýva, že najviac využívanou for- inštitúcia pedagogickým zamestnancom? mou aktivít profesijného rozvoja sú praktické odborné kurzy v trvaní 1 až 2 týždňov. Približne Iné (prosím špecifikujte) 52 % programov profesijného rozvoja predstavujú Účasť na výskumných mentorské aktivity realizované medzi kolegami. projektoch Účasť na praktických školeniach vo firmách (1 -2 týždne) Kontrola/zvyšovanie kvality Účasť na kurzoch (1 -2 týždne) Účasť na konferenciách alebo fórach (1 -2 dni) V tejto časti si priblížime nástroje a stratégie, Mentorský program ktoré SOŠ využívajú na to, aby udržali krok medzi kolegami s priemyselnými odvetviami a politikami. 26 (36 %) z celkového počtu 73 škôl má formálne Percento schválený systém riadenia kvality. Toto nízke percento je prekvapivé, najmä ak berieme Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky do úvahy zistenia vyplývajúce z diskusií vo fóku- sových skupinách, podľa ktorých môže zber dát (vrátane jeho metodológie, analytických metód a prístupu k zisteniam a ich využitie) slúžiť ako dôležitý spôsob zlepšovania komunikácie medzi relevantnými subjektmi (a tým pomôcť znižo- vať rozdiely medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami trhu práce). Na približne 77 % škôl sa interné stretnutia, na ktorých sa hodnotí práca zamestnancov, konajú raz alebo dvakrát ročne. Všetky školy uviedli, že sú podrobované povinným inšpekciám. Na otázku o mechanizmoch, ktoré používajú na zaistenie dodržiavania pravidiel a nariadení sa 44 % škôl vyjadrilo, že škola je v súlade s relevantnými predpismi a nepotrebuje ich kontrolovať, 34 % priznalo rýchlu kontrolu dodržia- vania predpisov pred oficiálnymi návštevami a 16 % udávalo príležitostné kontroly dodržiavania predpisov (Obr. 2.2.20). OBR. 2.2.20 Aké mechanizmy používa vaša inštitúcia na zabezpečenie dodržiavania predpisov? V odpovedi na otázku týkajúcu sa mechaniz- mov, ktoré školy využívajú na zabezpečenie Iné (prosím špecifikujte) toho, aby kvalita vzdelávania spĺňala národné Inštitúcia dodržiava predpisy štandardy kvality 95 % škôl uviedlo, že majú a nepotrebuje toto dodržiavanie zavedený interný výročný proces kontroly preverovať často a 3 % majú zavedený externý výročný proces Každoročná formálna previerka predpisov a ich dodržiavania kontroly. Rýchle overenie dodržiavania predpisov počas prípravy na oficiálne návštevy Všetky školy (100 %) uviedli, že udeleniu záve- Príležitostné posúdenie noviniek rečných osvedčení/vysvedčení žiakom pred- týkajúcich sa predpisov pre poskytovateľov školení chádzajú štandardizované skúšky, a že školy udeľujú žiakom osvedčenia/v ysvedčenia Percento na základe absolvovania relevantných štu- Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky dijných cyklov. Obr. 2.2.21 prináša odpovede na otázku, či je hod- OBR. 2.2.21 Hodnotí vaša inštitúcia výkon žiakov na stáži notený výkon žiakov zapojených do stáží alebo alebo v inej forme praktického vzdelávania? iných foriem praktického vzdelávania. Približne 79 % škôl uviedlo, že prácu svojich žiakov počas 1% stáží alebo iných foriem praktického vzdelávania Áno, formálne (t. j. prostredníctvom 20% hodnotiacich formulárov alebo formálne vyhodnocuje prostredníctvom hodno- prieskumov pre všetkých tiacich formulárov zasielaných zamestnávateľom zamestnávateľov) a 20 % škôl má zavedený systém neformálneho Áno, neformálne (napr. prostredníctvom sporadických hodnotenia pomocou sporadických rozhovorov konverzácií s niekorými zamestnávateľmi) so zamestnávateľmi. Nie 79% Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky 58 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Nízke percento (36 %) škôl s formálne schváleným systémom riadenia kvality je prekvapivé, ak berieme do úvahy zistenia z diskusií vo fókusových skupinách, podľa ktorých môže zber údajov slúžiť ako dôležitý spôsob zlepšovania komunikácie a zdieľania informácií a znižovania rozdielov medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami trhu práce. Približne tri štvrtiny škôl organizujú interné stretnutia, na ktorých sa hodnotí práca zamestnancov, s polročnou alebo ročnou frekvenciou, a 95 % škôl uviedlo, že majú zavedený interný výročný proces kontroly, aby zabezpečili, že kvalita vzdelávania spĺňa národné kvalitatívne štandardy. Všetky školy uviedli, že udeleniu záverečných osvedčení / vysvedčení žiakom predchádzajú štandardizované skúšky, a približne štyri z piatich škôl formálne hodnotí prácu svojich žiakov počas stáží alebo iných foriem praktického vzdelávania prostredníctvom hodnotiacich formulárov zasielaných zamestnávateľom. Aj keď sa javí, že SOŠ interne kontrolujú kvalitu svojich študijných programov vychádzajúc z národných štandardov, ak chceme zaistiť úspešný vstup absolventov na pracovný trh, je potrebné venovať viac pozornosti hodnoteniu programov a úrovne zručností žiakov s ohľadom na štandardy v relevantnom odvetví. Dodatočné úlohy a príležitosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (napr. celoživotné vzdelávanie) Táto časť správy sa venuje dodatočným úlohám a príležitostiam poskytovateľov vzdelávacích služieb spojeným s celoživotným vzdelávaním, ako je napr. kariérne poradenstvo, dlhodobé plánovanie pre úspešné fungovanie inštitúcie, a pod. Prevažná väčšina škôl (97,3 %) v prieskume uviedla, že za ostatný ukončený školský rok žiakom poskytovali poradenstvo v oblasti kariérneho uplatnenia a rozvoja. U pri- bližne 90,1 % respondentov pôsobí kariérny poradca priamo v škole, pričom 87,3 % z týchto škôl zamest- náva kariérneho poradcu na čiastočný úväzok. Na stredných odborných školách vykonávajú funkciu kariérneho poradcu zväčša výchovní poradcovia, psychológovia alebo učitelia a školy nemajú pre túto funkciu vytvorenú osobitnú pracovnú pozíciu, hoci by takúto možnosť uvítali. Poskytovanie služieb kariérneho poradenstva na školách sa považuje za dobrú prax, no jeden kariérny poradca pracujúci na čiastočný úväzok často nestačí. Účastníci fókusových skupín vyjadrili názor, že kariérni poradco- via by sa nemali venovať len otázkam vzdelávania, ale mali by to byť odborníci s príslušnou kvalifiká- ciou a dostatočnými časovými i informačnými zdrojmi. Tento názor jasne vyjadruje potrebu vytvorenia osobitnej pracovnej pozície kariérneho poradcu na školách. Približne 85,6 % škôl uviedlo, že vnímajú absenciu centier kariérnej prípravy či pracovného poradenstva ako problém. Okrem prítomnosti kariérnych poradcov priamo v jednotlivých inštitúciách 87,3 % škôl uviedlo, že počas registrácie a zápisu žiakov ponúkajú orientačné informačné stretnutia. Navyše, veľa škôl (63,8 %) orga- nizuje aj náborové stretnutia so zamestnávateľmi. Približne jedna tretina (33,8 %) respondentov, ktorí poskytujú kariérne poradenstvo, ponúka žiakom zároveň koučingové programy v oblasti profesijného rozvoja vedené učiteľmi a stretnutia s bývalými absolventmi (31,9 %). Približne 20,3 % škôl sa vyjadrilo, že využívajú iné formy kariérneho poradenstva (t.j. spoluprácu s úradmi práce, dni otvorených dverí, nábor žiakov na základných školách a spolupráca s univerzitami, exkurzie, a pod.). Kariérne centrum, ktoré by zohľadňovalo požiadavky a náborové nároky zo strany zamestnávateľov, existuje len na 10,1 % škôl. 42,3 % škôl ponúkajúcich aktivity kariérneho poradenstva uviedlo, že viac než 50 % žiakov navšte- vuje kariérnych poradcov alebo iné osoby, ktoré im môžu poradiť v otázkach budúceho zamest- nania alebo štúdia. Zdá sa teda, že žiaci majú o túto oblasť záujem. Podobne, len 28,8 % škôl uviedlo, že ponúka služby celoživotného vzdelávania alebo aktivity zame- rané na prispôsobovanie alebo zlepšovanie zručností pre verejnosť. Väčšina inštitúcií (69,9 %) nepo- núka akreditované programy alebo ponúka kurzy, ktoré nepotrebujú akreditáciu, a 1,4 % škôl uviedlo, že práve prechádzajú akreditačným procesom. Ak vezmeme do úvahy diskusie vo fókusových skupi- nách, takýto nízky podiel programov celoživotného vzdelávania je prekvapivý, nakoľko kurzy celoživot- ného vzdelávania a rekvalifikačné kurzy (spolu s výskumnými aktivitami a vývojom produktov) sú jed- ným zo spôsobov ako si školy môžu pripravovať nové vzdelávacie služby a zvýšiť svoju inovatívnosť. KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 59 Z hľadiska hlavných faktorov, ktoré, podľa samotných škôl, prispievajú k úspešnosti škôl pri príp- rave kvalifi kovaných absolventov dostatočne pripravených na vstup na trh práce alebo na ďalšie štúdium, 82,2 % škôl považuje kvalifikovaných učiteľov s dobre nastavenými kompetenciami za naj- dôležitejší faktor. Za nimi nasledovalo poskytovanie stáží a učňovskej praxe, ktoré za dôležité pova- žuje 71,2 % škôl. Približne polovica škôl (53,4 %) vníma funkčné vybavenie a nástroje v dielňach ako ďalší faktor, ktorý významnou mierou prispieva k úspechu školy. Dostatočné financovanie považuje za kľúčové pre úspech inštitúcie asi jedna tretina škôl (30 %). Ďalšie aspekty prispievajúce k úspešnosti si školy volili v menšej miere, napr.: vyvážený pomer medzi teóriou a praxou (12,3 % škôl), služby kariérneho poradcu pre žiakov (5,5 %), alebo existencie centra pracovného poraden- stva (1,4 %). Z uvedeného by sa mohlo zdať, že až prekvapivo malá skupina riaditeľov škôl považuje tieto významné a dôkazmi podložené faktory za dôležité pre kvalitu poskytovaných študijných programov. Približne 37 % SOŠ zmienilo aj iné faktory, ako sú napr. spolupráca s firmami a inými subjektmi, monitorovanie situácie na trhu práce a zamestnanosti, kvalita vzdelávania, správny prístup k práci so žiakmi, či reputácia školy. Zdá sa, že kompetentní učitelia a majstri odborného výcviku, stáže a učňovská prax a dostatočné materiálne zabezpečenie sú všeobecne vnímané ako najkritickejšie faktory, ktoré školám umožňujú poskytovať služby celoživotného vzdelávania. Na otázku, v ktorej oblasti školy vidia svoje nedostatky, a teda aj priestor na zlepšenie, školy naj- častejšie odpovedali „nové nástroje a vybavenie“ (74 % respondentov). Približne 39 % škôl vníma ako oblasť, ktorá by sa mala zlepšiť, potrebu zlepšenia infraštruktúry, a 35,6 % škôl sa vyjadrilo, že zlepšenie by sa malo týkať získavania učiteľov s lepšou kompetenčným profi lom. Medzi ďalšie oblasti pre možné zlepšenia patrili aj: väčšia miera autonómie v rozpočtových záležitostiach (28,8 % škôl), stáže a učňovská prax (20,5 %), väčšia miera autonómie pri príprave a navrhovaní učebných plánov (17,8 %) a zlepšenie testovacích štandardov (5,5 %). Približne 41,4 % škôl radí k problematickým oblastiam pripravenosť žiakov prichádzajúcich zo základ- ných škôl (nedostatočné zručností, demotivovanosť a nezáujem o ďalšie štúdium na SOŠ, zlá komu- nikácia s rodičmi); problémy týkajúce sa učiteľov, ktoré však nesúvisia s ich kompetenciami (napr. reputácia, prílišné pracovné zaťaženie učiteľov, a pod.); systém financovania škôl; či školské aktivity (napr. nové študijné programy, lepšia spolupráca so zamestnávateľmi a ostatnými aktérmi, a pod.). Výstupy zo stretnutí fókusových skupín a odporúčania na zlepšenie systému odborného vzdeláva- nia a prípravy naznačujú, že pozornosť je potrebné upriamiť aj na nasledujúce oblasti: marketing; prehodnotenie kompetencií riaditeľov škôl tak, aby sa posilnila ich nezávislosť a právomoci; ďalej na zlepšenie a rozvoj nových systémov a modelov financovania, ktoré by školám umožnili lepšie fungovať a efektívnejšie riadiť svoje finančné zdroje; výber žiakov, a to nielen v rámci náboru, ale aj preto, aby školy mohli u svojich žiakov garantovať istú úroveň kompetencií, a aby sa zabezpečilo, že žiaci majú skutočný záujem o štúdium; angažovanie externých odborníkov (t.j. zamestnávate- ľov a zamestnancov firiem) ako vyučujúcich; zlepšovanie dostupnosti, infraštruktúry a vybavenia škôl; zmena obsahu vzdelávania prostredníctvom prispôsobenia učebných plánov požiadavkám trhu práce a zohľadnenia spätnej väzby od zamestnávateľov. Približne 61,6 % škôl vníma rozpočtové obmedzenia ako hlavný problém pri implementácii inová- cií. Zhruba polovica (52,1 %) škôl je toho názoru, že oficiálne predpisy relevantných štátnych orgá- nov do značnej miery obmedzujú ich plány na rozvoj, 28,8 % považuje za veľkú prekážku nedos- tatok učiteľov s primeranými kompetenciami a 9,6 % škôl tak vníma nevhodnú infraštruktúru. Ako vyplynulo z diskusií vo fókusových skupinách, vedúci pracovníci škôl sú presvedčení, že celko- vému systému odborného vzdelávania a prípravy by prospelo, ak by časť študijných programov pri- pravovali externí odborníci zo zamestnávateľského prostredia. Ohľadne reálnych možností imple- mentácie takéhoto programu však ostáva ešte veľa nezodpovedaných otázok. Účastníci fókusových skupín okrem toho identifi kovali možnosti zaistenia koordinovaného prístupu (na regionálnej i okresnej úrovni) v oblasti kompetencií, zručností a vedomostí požadovaných od žiakov prichá- dzajúcich zo základných škôl. Práve toto riešenie bolo odporúčané ako jeden z nástrojov na zlepše- nie komunikácie medzi relevantnými aktérmi, ktorý by tak zároveň prispel aj k znižovaniu nesú- ladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a požiadavkami zamestnávateľov. Ďalším dôležitým 60 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK krokom na ceste k zvyšovaniu kvality systému odborného vzdelávania a prípravy by podľa disku- tujúcich bolo zavedenie prijímacích skúšok ako výberového procesu, ktorý by mal nahradiť sys- tém prostého náboru veľkého množstva žiakov. Účastníci fókusových skupín tiež vidia potrebu vytvorenia štandardizovaného a ľahko dostup- ného nástroja na organizáciu a plánovanie pravidelných stretnutí všetkých relevantných aktérov a výmenu skúseností zameraných na potreby trhu práce či prognóz jeho vývoja. Takýto nástroj by zároveň umožnil vytváranie pracovných a poradenských skupín zložených zo zástupcov rele- vantných subjektov. Je na zváženie, akú formu/formy by mal tento nástroj mať a ako zabezpečiť jeho dlhodobé a efektívne fungovanie. Pozornosť je potrebné venovať aj skutočnosti, že mnohé školy vnímajú svoje vzťahy s inými poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy ako nanaj- výš konkurenčné – až 81 % škôl veľmi alebo do istej miery súhlasí s tvrdením, že „poskytovatelia stredného odborného vzdelávania a prípravy si navzájom konkurujú v malom priestore“. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Prevažná väčšina škôl uvádza, že za ostatný školský rok žiakom poskytovali služby kariérneho poradenstva. U približne 90,1 % respondentov pôsobí kariérny poradca priamo v škole, pričom túto funkciu zastávajú zväčša výchovní poradcovia, psychológovia alebo učitelia. 42,3 % škôl ponúkajúcich kariérne poradenstvo uviedlo, že viac než polovica ich žiakov navštevuje kariérnych poradcov. Vyššie uvedené zistenia naznačujú, že na zlepšenie dostupnosti a kvality služieb kariérneho poradenstva pre žiakov je potrebné vytvoriť pozície špecializovaných kariérnych poradcov alebo centier kariérnej prípravy či pracovného poradenstva, ktorých absenciu vníma až 85,6 % škôl. Len necelých 30 % škôl sa vyjadrilo, že ponúka služby celoživotného vzdelávania. Toto zistenie je prekvapivé, nakoľko celoživotné vzdelávanie a rekvalifikačné kurzy sú, spolu s výskumnými aktivitami a vývojom produktov, jedným zo spôsobov ako si školy môžu pripravovať a ponúkať nové vzdelávacie služby a zvýšiť svoju inovatívnosť a schopnosť reagovať na aktuálne potreby trhu práce. Väčšina škôl (82,2 %) považuje kvalifikovaných učiteľov s dobre nastavenými kompetenciami a poskytovanie stáží a učňovskej praxe (71,2 %) za dva najvýznamnejšie faktory vplývajúce na schopnosť škôl generovať kvalifikovaných a dobre pripravených absolventov. Ak chceme zlepšiť systém odborného vzdelávania a prípravy, musíme venovať viac pozornosti oblastiam ako marketing prínosov a účelu stredného odborného školstva; prehodnotenie kompetencií riaditeľov škôl; rozvoj nových modelov financovania, ktoré by školám umožnili fungovať flexibilnejšie a efektívnejšie riadiť svoje zdroje. Hlavnými obmedzeniami pri implementácii rozvojových plánov sú podľa škôl rozpočtové obmedzenia (61,6 % škôl) a vládne predpisy (52,1 %). Jedným z odporúčaní na zlepšenie komunikácie medzi relevantnými aktérmi, a tým aj na znižovanie jestvujúceho nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami trhu práce, je zabezpečiť koordinovaný prístup (na regionálnej i okresnej úrovni) v oblasti kompetencií, zručností a vedomostí predpokladaných u žiakov základných škôl. ČASŤ 2.3 DÔLEŽITÉ ZISTENIA Z ANALÝZ ÚDAJOV TÝKAJÚCICH SA UČITEĽOV, ŽIAKOV A ŠKÔL Úvod a základné informácie Kvalita stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy hrá rozhodujúcu úlohu pri zaisťovaní, aby žiaci získali potrebné zručnosti a vedomosti nevyhnutné pre vyvážený a cielený profesionálny život a úspešnú budúcnosť. Dobre fungujúci systém odborného vzdelávania a prípravy je založený na spoločných prepojeniach vzdelávacieho systému a priemyselných odvetví a dokáže identifiko- vať (ale aj vštepovať absolventom) zručnosti, ktoré sú, a aj v budúcnosti budú, žiadané. Ako vyplýva KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 61 zo správy o zamestnávateľskom prieskume (Aktivita 1), prudký technologický rozvoj a napredo- vanie viedol k nesúladu medzi zručnosťami, ktoré majú žiaci SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji, a požiadavkami pracovného trhu. Práve z tohto dôvodu sa realizuje v súčasnosti dynamická diskusia medzi orgánmi s rozhodovacou právomocou a poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy potrebná viac než inokedy, aby sa zabezpečila efektívna reštrukturalizácia systému odborného vzdelávania a prípravy v psk, a aby tento systém viac reflektoval na požiadavky trhu. V nadväznosti na ostatné faktory, ktoré spomíname v predchádzajúcej časti, sa teraz pozrieme bližšie na to, čo vieme zistiť o pripravenosti SOŠ a ich relevancii pre aktuálne potreby trhu práce prostred- níctvom analýzy dôležitých administratívnych údajov týkajúcich sa žiakov, učiteľov a vedení škôl ako takých. Pedagogickí pracovníci a vedenia SOŠ predstavujú dôležité spojenie, ktoré vedie k efek- tívnemu vzdelávaniu a k systému odbornej prípravy schopnému uspokojovať potreby trhu práce. Deje sa to prostredníctvom vyhodnocovania učebných plánov, získavania certifi kácií, učebných metód, dostupnosti školských zdrojov, riadiacich postupov a poskytovania príležitostí na priamu spoluprácu s priemyslom. Bez schopných riadiacich kapacít, ktoré dohliadajú na kritické prvky fungovania SOŠ by bolo ťažké efektívne zavádzať a implementovať kľúčové elementy tvoriace kva- litnú odbornú školu. Vedenia stredných odborných škôl na Slovensku zodpovedajú za prijímanie učiteľov a majstrov odborného výcviku a dohliadajú na ich efektivitu.σ Títo učitelia môžu byť ľudia z praxe, ktorí majú bohaté praktické skúsenosti v relevantnom odbore, ale môžu to tiež byť aka- demici s váženými titulmi, no s minimom praktických pracovných skúseností. Vedenia škôl preto musia pri prijímaní učiteľov odhadnúť správny pomer teoretických a praktických aspektov dote- rajšej praxe učiteľov. Rovnako dôležité ale je, aby tak vedenia škôl ako aj pedagogickí pracovníci dobre poznali svojich žiakov a aby proaktívne vyhľadávali informácie o kľúčových aspektoch svo- jich škôl. V ďalšej časti tejto správy preto sa preto budeme venovať vybraným kľúčovým aspektom administratívnych údajov týkajúcich sa učiteľov a žiakov SOŠ a škôl samotných. Sú kvalifikácia a profily učiteľov vyhovujúce? Zmluvné vzťahy Túto časť začneme pohľadom na rozloženie a typy zmluvných vzťahov existujúcich medzi školami a učiteľmi. Podobne, ako v mnohých iných krajinách, aj na Slovensku sa školy zápasia s rozpočto- vými obmedzeniami, v niektorých oblastiach či špecializáciách môžu mať problém nájsť dostatočný počet učiteľov na plný úväzok, alebo môžu mať jednoducho záujem o flexibilitu, ktorú so sebou prinášajú čiastočné úväzky. Detailné poznanie štatútu pracovných zmlúv na plný alebo čiastočný úväzok a ich dopadov na výsledky žiakov tak môže školám pomôcť pri rozhodovaní o efektívnom investovaní do vzdelávania, čo môže následne priaznivo ovplyvniť ich schopnosť dobre pripraviť žiakov na prechod do pracovného života. V rámci všetkých SOŠ na území psk pracuje 82 % pedago- gických pracovníkov na zmluvu na plný úväzok, 16 % ich učí na čiastočný úväzok a 2 % sú suplujúci učitelia (Obr. 2.3.1). To znamená, že na 34 riadnych učiteľov (pracujúcich na plný alebo čiastočný úväzok) pripadá v priemere len jeden suplujúci učiteľ. Analýza pomeru mužov a žien v učiteľských pozíciách (na plný aj čiastočný úväzok) ukazuje, že približne 59 % pedagogických zamestnancov OBR. 2.3.1 Priemerný stav pracovných zmlúv OBR. 2.3.2 Priemerné percentuálne zastúpenie pedagogických pracovníkov učiteľov na plný a čiastočný úväzok na školu 2% Učitelia na plný Učitelia na čiastočný 47 53 16% úväzok (%) úväzok (%) Učitelia na Učitelia na čiastočný 41 59 plný úväzok (%) úväzok (%) Dlhodobí 0 20 40 60 80 100 náhradníci (%) Percento 82% Muži Ženy Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza 2018, analýza – experti Svetovej banky – experti Svetovej banky 62 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK pracujúcich na plný úväzok sú ženy a 41 % sú muži. V skupine učiteľov pracujúcich na čiastočný úväzok je vyváženosť zastúpenia pohlaví vyššia , nakoľko ženy učiteľky predstavujú 53 % a muži učitelia 47 % pracovnej sily (Obr. 2.3.2). Kvalifikácia učiteľov Pohľad na kvalifi kačnú štruktúru učiteľov v psk prezradí, že 64 % učiteľov má ukončené univer- zitné vzdelanie druhého alebo vyššieho stupňa (magisterský alebo vyšší titul), 7 % ich má baka- lársky titul, 5 % učiteľov má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a 24 % má osvedčenie (certifi kát) o pedagogickom minimeλκ (Obr. 2.3.3). Za povšimnutie stojí, že jeden zo štyroch učite- ľov pracuje na základe absolvovania pedagogického minima namiesto vyššej úrovne pedagogic- kého vzdelania v danom odbore. Navyše, hoci školy uvádzajú vysoké zastúpenie učiteľov s magis- terským vzdelaním (64 %), nezdá sa, že by sa toto vysoké percento výraznejšie prejavovalo v lep- OBR. 2.3.3 Kvalifikácia učiteľov ších výkonoch či študijných výsledkoch žiakov alebo v priaznivejšom názore na absolventov SOŠ na strane regionálnych zamestnávateľov. 24% Výsledkom je, že absolventi stredných odbor- Certifikát (%) ných škôl sa javia ako nedostatočne pripravení Diplom zo strednej školy (%) na vstup do praxe. 5% Bakalárske vzdelanie (%) Z pohľadu subregionálnych rozdielov v oblasti kva- 7% Magisterské vzdelanie (%) 64% lifikačnej štruktúry učiteľov (Obr. 2.3.4a) vyniká najmä humenský subregión, ktorý má najvyššie percento učiteľov s osvedčením o pedagogickom minime ako kvalifi káciou pre ich prácu (32 %), Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky a teda aj najnižšie percento učiteľov v ostatných vyššie uvedených kvalifi kačných triedach, pri- čom vo všetkých ostatných subregiónoch predstavujú učitelia s magisterským alebo vyšším uni- verzitným vzdelaním približne dve tretiny všetkých pedagogických zamestnancov. Bude preto potrebné, aby OŠ psk a riaditelia škôl v humenskom subregióne preskúmali dôvody, prečo je to tak, a prečo má Humenné vyšší podiel takýchto učiteľov. Podobne, aj z pohľadu budúcich priesku- mov a štúdií bude potrebné zvážiť, do akej miery táto skutočnosť vplýva na pripravenosť – alebo, naopak, nepripravenosť – absolventov škôl z humenského subregiónu na vstup na pracovný trh. Analýza kvalifikačnej štruktúry podľa zamerania školy (Obr. 2.3.4b), za zmienku stoja školy v odbore „Agropotravinárstvo/lesníctvo“, ktoré majú najvyššie zastúpenie učiteľov s ukončeným stredoškol- ským vzdelaním s maturitou (23 %) a s bakalárskym vzdelaním (12,9 %) a najnižší podiel pedagógov s magisterským alebo vyšším univerzitným vzdelaním (58,5 %). Je zaujímavé, že školy v kategórii „Iné“ neuviedli žiadnych učiteľov so stredoškolským maturitným vzdelaním alebo s bakalárskym OBR. 2.3.4 a Kvalifikačná štruktúra OBR. 2.3.4 b Kvalifikačná štruktúra učiteľov podľa subregiónu učiteľov podľa zamerania škôl Humenné Iné Bardejov Agropotravinárstvo /lesníctvo Poprad Služby/obchod Prešov Priemysel 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Diplom zo Diplom zo Bakalárske vzdelanie (%) strednej školy (%) strednej školy (%) Magisterské vzdelanie (%) Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 63 vzdelaním. Na druhej strane však majú vyšší podiel učiteľov s pedagogickým minimom (35,2 %) a 63 % ich učiteľov má vzdelanie magisterského stupňa. Naproti tomu kvalifi kačná štruktúra uči- teľov pôsobiacich na školách zameraných na oblasť služieb a obchodu a na priemyselných ško- lách sa približuje celkovému priemeru, kde najväčšiu skupinu (viac než 60 %) predstavujú učitelia s magisterským alebo vyšším vzdelaním a približne 25 % učiteľov má len pedagogické minimum. Podobne ako vyššie, aj v tomto prípade by bolo vhodné, aby sa OŠ psk spolu s vedením jednotli- vých agropotravinárskych/lesníckych škôl zamysleli nad príčinami a dopadmi uvedených dispro- porcií v oblasti kvalifi kácie pedagogických pracovníkov. OBR. 2.3.5 Prax učiteľov v odvetví a učiteľská prax – všetci učitelia Prax učiteľov v odvetví a učiteľská prax 10% 19% Menej než 5 rokov 11% Menej než 5 rokov skúseností v odvetví (%) skúseností s učením (%) 5 - 10 rokov skúseností 5-10 rokov skúseností v odvetví (%) 12% s učením (%) Viac než 10 rokov Viac než 10 rokov skúseností skúseností v odvetví (%) s učením (%) 69% 79% Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Ďalším ukazovateľom, na ktorý sa zameriame, je úroveň učiteľskej praxe a skúseností v odbore, ktorý vyučujú (Obr. 2.3.5). V priemere 69 % všetkých učiteľov uviedlo, že má viac ako 10 rokov v praxe v odvetví, a 78,5 % učiteľov udáva viac než desaťročné skúsenosti s učením. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že aj keď stále je tu významné percento učiteľov, ktorí majú menej než desaťročné skúsenosti s učením a/alebo s prácou v relevantnom odvetví, je povzbudzujúce, že dve tretiny, resp. tri štvrtiny všetkých učiteľov majú viac než 10 rokov školskej alebo odbornej praxe. Nanešťastie sa však zdá, podobne ako v prípade vysokého podielu učiteľov s magisterským alebo vyšším vzdelaním, že takéto bohaté skúsenosti učiteľov sa nepretavujú do lepších výsledkov žia- kov a neplatí, že pedagógovia s dlhšou učiteľskou i odbornou praxou sú vždy lepší, resp. že dosa- hujú lepšie výstupy. Ak sa na zastúpenie prax učiteľov pozrieme z inej perspektívy, výsledku nášho prieskumu naznačujú, že SOŠ si nedokázali vytvoriť efektívny spôsob získavania nových učite- ľov do svojich radov a javí sa, že na školách pôsobia väčšinou učitelia staršej generácie, ktorí budú postupne odchádzať do dôchodku, a ktorým často chýba motivácia ďalej sa vzdelávať alebo prispô- sobovať sa novým potrebám žiakov a požiadavkám zo strany zamestnávateľov. OBR. 2.3.6 a Prax učiteľov v odvetví OBR. 2.3.6 b Prax učiteľov v odvetví podľa podľa subregiónu zamerania školy Humenné Iné Agropotravinárstvo Bardejov /lesníctvo Poprad Služby/Obchod Prešov Priemysel 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Menej než 5 rokov skúseností v odvetví (%) 5 -10 rokov skúseností v odvetví (%) Viac než 10 rokov skúseností v odvetví (%) Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky 64 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Pohľad na celkové čísla týkajúce sa kvalifikačnej štruktúry učiteľov podľa subregiónov a zamera- nia škôl (Obr. 2.3.6, a aj b) naznačuje zrejmé subregionálne rozdiely – školy v bardejovskom sub- regióne majú výrazne vyšší podiel učiteľov (takmer 30 %) s menej než päťročnými skúsenosťami v odvetví; ale aj mierne rozdiely medzi jednotlivými odvetviami: školy s agropotravinárskym zameraním udávajú len mierne nad 25 % učiteľov s menej než päťročnými skúsenosťami v odvetví. Percentuálny podiel učiteľov s päť- až desaťročnými skúsenosťami v odvetví je o niečo vyšší v kate- górii „Iné“ než v ostatných kategóriách, nejedná sa však o významný rozdiel. V rámci ďalších štú- dií by bolo vhodné preskúmať, či, a nakoľko významným faktorom sú skúsenosti a prax učiteľov v relevantnom odvetví, pokiaľ hovoríme o dôvodoch, pre ktoré absolventi SOŠ v Prešovskom kraji opúšťajú brány škôl dostatočne nepripravení na vstup na trh práce. Okrem toho je potrebné ana- lyzovať aj dôvody, prečo sa bohaté skúsenosti a prax v odvetví u učiteľov SOŠ v psk nepretavujú do lepšej pripravenosti ich žiakov na požiadavky trhu práce v rovnakých odvetviach, ako sú tie, v ktorých učitelia majú prax. OBR. 2.3.7 a Učiteľská prax podľa OBR. 2.3.7 b Učiteľská prax podľa subregiónu zamerania školy Humenné Iné Bardejov Agropotravinárstvo/ lesníctvo Poprad Služby/obchod Prešov Priemysel 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Menej než 5 rokov skúseností s učením (%) 5 -10 rokov skúseností s učením (%) Viac než 10 rokov skúseností s učením (%) Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Ak sa zameriame na predchádzajúcu učiteľskú prax učiteľov, Obr. 2.3.7 (a a b) ukazuje, že v poprad- skom subregióne má približne 15,1 % učiteľov 5-10 rokov učiteľskej praxe, čo je najviac zo všetkých subregiónov. Subregión Humenné má troche vyšší podiel starších učiteľov, ktorí majú viac než 10 rokov praxe, no tento rozdiel nie je významný. Pokiaľ sa jedná o rozdieloch medzi jednotlivými skupinami škôl podľa ich zamerania, v školách zaradených do skupiny „Iné“ je vyššie zastúpenie učiteľov s praxou kratšou než 5 rokov (14,9 %) resp. s praxou v trvaní 5-10 rokov (17,1 %). Približne 68 % učiteľov v školách tejto kategórie má viac než 10 rokov učiteľskej praxe. Podobne, školy zara- dené do kategórie „Agropotravinárstva/lesníctva“ majú najvyššie percento učiteľov s viac než 10 rokmi učiteľskej praxe (85 %). OŠ psk by sa mal spolu s riaditeľmi škôl z príslušných kategórií zamyslieť, čo zapríčiňuje tieto trendy, aký (potenciálne negatívny) dopad môžu mať na celkovú pripravenosť a prípravu žiakov a absolventov ich škôl, a čo sa dá spraviť pre zlepšenie situácie s cieľom zabezpečiť, aby všetky SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji dokázali efektívnejšie využívať skúsenosti svojich učite- ľov v odvetví a vedeli si pripraviť vyváženejšiu zásobáreň nových a skúsených učiteľov – odborní- kov pre svoje školy. Mzdy učiteľov Poďme sa nakrátko pozrieť aj na otázku miezd učiteľov. Ako je zrejmé z Obr. 2.3.8, priemerný ročný plat najlepšie zarábajúcich učiteľov (na plný aj na čiastočný úväzok) dosahuje hodnotu € 20 854, oproti priemernému ročnému príjmu približne € 6 644 u najnižšie zarábajúcich učiteľoch. Priemerná mzda žien učiteliek a mužov učiteľov sa výrazne nelíši (€ 12 873 u mužov a € 13 379 u žien). Väčšina učiteľov s najvyššími mzdami pracuje na plný úväzok (Obr. 2.3.9), zatiaľ čo asi polovica učiteľov, ktorí pracujú na čiastočný úväzok, patrí k najnižšie plateným pedagógom. KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 65 OBR. 2.3.8 Mzdy učiteľov OBR. 2.3.9 Učitelia s najnižšími a najvyššími mzdami – plný úväzok vs. čiastočný úväzok 30,000 25,000 Najhoršie platení 20,000 50.5 49.5 pedagógovia (€) Euro 15,000 Najlepšie platení 96 4 10,000 pedagógovia (€) 5,000 0 20 40 60 80 100 0 Najlepšie Najhoršie Priemerná Priemerná Percento platený platený mzda: mzda: plný úväzok čiastočný úväzok pedagóg (€) pedagóg (€) učitelia - učiteľky muži (€) - ženy (€) Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky experti Svetovej banky ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Percentuálny podiel učiteľov s pedagogickým minimom je značne vysoký a štatisticky významný. Približne jedna štvrtina všetkých učiteľov SOŠ v PSK má len pedagogické minimum, pričom v subregióne Humenné a v kategórii škôl „Iné“ je tento podiel dokonca vyšší – pedagogické minimum má približne jedna tretina učiteľov. To môže viesť k pochybnostiam o kvalite vyučovania a poznania obsahu vyučovaného učiva v týchto triedach. Navyše, aj keď väčšina učiteľov s praxou v odvetví kratšou ako 5 rokov patrí do skupiny agropotravinárskych/lesníckych škôl, táto kategória má zároveň najvyššie percento učiteľov s učiteľskou praxou dlhšou ako 5 rokov. Z toho vyplýva, že OŠ PSK a vedenia škôl budú musieť aktívne a detailne preskúmať dôvody, prečo sa nadpriemerne dlhá učiteľská prax a ďalšie podobné faktory nie vždy pretavia do lepších výsledkov žiakov a lepšej schopností škôl reagovať na požiadavky zamestnávateľov týkajúce sa vedomostí a zručností absolventov SOŠ. Podobne, bude potrebné, aby si príslušné orgány PSK a učitelia osvojili proaktívnejší prístup k tvorbe a udržaniu lepších možností kariérneho rozvoja pre učiteľov v regióne. Aj keď sa priemerná ročná mzda žien učiteliek a mužov učiteľov výrazne nelíši, riaditelia škôl by sa mali zamyslieť nad tým, či celkovo nízke mzdy učiteľov neprispievajú k zlým študijným výsledkom ich žiakov. Čo charakterizuje žiakov stredných odborných škôl? Po tom, čo sme v predchádzajúcej časti preskúmali najrôznejšie charakteristiky týkajúce sa učite- ľov pôsobiacich v Prešovskom regióne, sa pozrieme aj na administratívne údaje týkajúce sa žiakov SOŠ. V tejto časti našej správy chceme na základe spomínaných administratívnych dát identifi- kovať a pochopiť jednotlivé aspekty celkovej schopnosti SOŠ pripravovať žiakov tak, aby doká- zali napĺňať potreby zamestnávateľov a pracovného trhu, a to pomocou lepšieho poznania kľúčo- vých charakteristík, ako je študijný status žiakov, úroveň ich vzdelania (pred vstupom na štúdium v rámci programov SOŠ), či dôvody, pre ktoré žiaci ukončujú štúdium predčasne. OBR. 2.3.10 Počet žiakov denného a diaľkového štúdia Študijný status žiakov Počet diaľkových 2.2 3.8 Školy v priemere uvádzajú, že prevažná väč- študentov Počet denných šina žiakov (94 %) je zapísaná na denné štú- 52.7 41.3 študentov dium (Obr. 2.3.10). Žiaci (muži) majú v den- nom štúdiu vyššiu mieru zastúpenia (52,7 %) 0 20 40 60 80 100 Percento než žiačky (41,3 %), pričom počet žien - žiačok zapísaných na diaľkové štúdium mierne pre- Muži Ženy vyšuje počet mužov žiakov. Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky 66 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Úroveň predchádzajúceho vzdelania OBR. 2.3.11 Úroveň vzdelania zapísaných žiakov SOŠ žiakov Vysvedčenie o záverečnej skúške 70 Pohľad na súčasnú úroveň zapísaných žiakov Maturitné vysvedčenie inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy pre- (všeobecné aj odborné 4 vzdelanie) (%) zrádza, že približne 70 % zapísaných žiakov pri- Výučný list - úroveň II (%) 14 chádza z druhého stupňa základných škôl, 14 % Výučný list - úroveň III (%) 19 žiakov má výučný list II. úrovne a 19 % má výučný list III. úrovne (Obr. 2.3.11). Ukončené stredoškolské vzdelanie % 1 Žiadny certifikát, 3 Uvedené výsledky týkajúce sa študijného statusu základná gramotnosť (%) a úrovne predchádzajúceho vzdelania žiakov Iný akademický titul (%) 4 dokazujú, že drvivá väčšina žiakov SOŠ je zara- dených do tradičných učebných/študijných prog- 0 5 10 15 20 60 70 80 ramov sekundárneho vzdelávania a má typický Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej profil kohorty žiakov sekundárneho stupňa banky vzdelávacieho systému. Tieto výsledky pouka- zujú aj na to, že SOŠ sú relatívne málo aktívne v oblasti poskytovania rekvalifi kačných kur- OBR. 2.3.12 Dôvody predčasného ukončenia štúdia zov či programov celoživotného vzdelávania, ktoré by boli určené žiakom nadstavbového Nemohol/a si dovoliť pokračovať vzdelávania. Naskytla sa neodkladná pracovná príležitosť Študijný program nebol relevantný Dôvody predčasného ukončenia štúdia Študijný program bol príliš náročný Ochorenie Od základných popisných charakteristík žia- Rodinné povinnosti (iné než finančné) kov SOŠ prejdeme k dôvodom, ktoré respon- Iné dôvody dent uvádzali ako príčiny predčasného ukonče- nia stredného odborného vzdelávania a prípravy (Obr. 2.3.12). 25 %, teda štvrtina všetkých žia- Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky kov, ktorí ukončili svoje štúdium predčasne, tak údajne spravila preto, že študijný program sa im zdal príliš náročný. Ako ďalšie významné dôvody predčasného ukončenia štúdia respondent uvádzali: iné než finančné rodinné povinnosti (20 %), fi nančná nedostupnosť znemožňujúca pokračovanie štúdia (15 %), či objavenie sa neod- kladnej pracovnej príležitosti (16 %). Ak vezmeme do úvahy jasné zistenia zo zamestnávateľskej štúdie svedčiace o tom, že podľa názoru väčšiny firiem absolventi SOŠ nespĺňajú základné požia- davky v oblasti vedomostí a zručností, je do istej miery prekvapivé, že len 8 % žiakov uviedlo ako dôvod predčasného štúdia fakt, že sa im ich študijný program nezdal relevantný. Aj keď to môže byť zapríčinené príliš optimistickým sebahodnotením zo strany vedení škôl, je nutné poznamenať, že vedenia tieto dôvody nereportujú a ani nezaznamenávajú ako niečo, na čo by sa mali sústrediť. Pre OŠ psk a vedenia škôl v Prešovskom kraji by tak skutočnosť, že jeden zo štyroch žiakov SOŠ končí svoje štúdium predčasne z dôvodu, že študijný program je pre nich príliš náročný, mala slú- žiť ako výstraha, že je potrebné zlepšiť prípravu žiakov na základných školách a prípadne sa tiež viac sústrediť na budovanie kapacity žiakov SOŠ pre úspešné zvládnutie programov stredného odborného vzdelávania a prípravy. Ak sa pozornejšie pozrieme na subregionálne a sektorové delenie, Obr. 2.3.13a mapuje rozdelenie dôvodov predčasného ukončenia štúdia podľa jednotlivých subregiónov. V subregiónoch Prešov, Poprad a Humenné uviedlo ako dôvod predčasného ukončenia štúdia prílišnú náročnosť študij- ného programu 34 %, resp. 33,8 % a 28 % žiakov. Tieto výsledky výrazne prekračujú krajský priemer (25 %) zistený v tejto kategórii podľa odpovedí účastníkov prieskumu. Bolo by vhodné, aby sa ďalšie štúdie zamerali na zistenie, či sú študijné programy v spomínaných subregiónoch, a najmä v pre- šovskom a popradskom subregióne naozaj náročnejšie (a teda je potrebné ich upraviť), alebo či žiaci v týchto oblastiach nie sú dostatočne pripravení pred nástupom na stredoškolské odborné vzde- lávanie a prípravu, resp. sa im nedostáva dostatočnej podpory počas štúdia. Najčastejšie spomí- naným dôvodom (40 %, teda výrazne viac než priemer 25 %) predčasného ukončenia vzdelávania KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 67 OBR. 2.3.13 a Dôvody predčasného ukončenia štúdia podľa subregiónu 45 40 40 34 33.8 35 31.5 30 28.1 27.4 Percento 25 20.5 20 15.7 15.1 16.2 15.2 15 12.8 13 13.6 12.1 9.5 10.5 10 10 6 6.6 6.3 7 3.4 3.8 4.7 5 3.2 0 0 0 Nemohol/a Naskytla sa Študijný Študijný program Ochorenie Rodinné Iné dôvody si pokračovať neodkladná program bol príliš náročný povinnosti pracovná nebol relevantný (iné než finančné) príležitosť Prešov Poprad Bardejov Humenné OBR. 2.3.13 b Dôvody predčasného ukončenia štúdia podľa zamerania školy 60 55.1 50 40 36.7 Percento 28.2 29.1 30 25.2 26 25.9 25.4 21.8 20 15.5 14.2 13.6 13.2 9.4 8 7.6 10 5.7 6.6 5.8 6.6 1.6 3.2 5.2 2.2 2.5 4.8 0.2 0.7 0 Nemohol/a Naskytla sa Študijný Študijný program Ochorenie Rodinné Iné dôvody si pokračovať neodkladná program bol príliš náročný povinnosti pracovná nebol relevantný (iné než finančné) príležitosť Priemysel Služby/obchod Agropotravinárstvo/lesníctvo Iné Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky v bardejovskom subregióne boli iné než finančné rodinné povinnosti. V neposlednom rade je zau- jímavé, že až 12 – 16 % žiakov v prešovskom, humenskom a bardejovskom subregióne uviedlo ako dôvod predčasného ukončenia štúdia to, že si nemohli dovoliť v štúdiu pokračovať. Naopak v Poprade bolo toto číslo oveľa nižšie (3.4 %). Bude dôležité, aby sa OŠ psk a vedenia škôl v budúc- nosti snažili identifi kovať a lepšie pochopiť príčiny, pre ktoré viac než 10 % žiakov v subregiónoch Prešov, Humenné a Bardejov uvádza finančnú dostupnosť stredného odborného vzdelávania a príp- ravy ako dôvod predčasného ukončenia štúdia. Navyše, bude nevyhnutné, aby tiež nachádzali spô- soby zmiernenia dopadu týchto príčin najmä na tých, ktorí to najviac potrebujú, a – podobne, ako to robia napr. SOŠ v Poprade, zavádzať systémy fi nančného sponzoringu a iných foriem podpory, vďaka ktorým bude pre žiakov ľahšie úspešne ukončiť celé štúdium. Ak sa pozrieme na rozdelenie škôl podľa ich zamerania vo vzťahu k uvádzaným dôvodom pred- časného ukončenia štúdia, z Obr. 2.3.13b jasne vyplýva, že prekvapivo vysoký počet žiakov (55,1 %) navštevujúcich školy zaradené do skupiny „Iné“ štúdium ukončilo predčasne, pretože im študijný program pripadal príliš náročný. Tento podiel je výrazne vyšší než v ktorejkoľvek inej skupine škôl. Percento žiakov, ktorí sa rozhodli predčasne ukončiť svoje štúdium z rovnakého dôvodu (prílišná náročnosť študijného programu) v skupine priemyselných škôl a v skupine „Služby a obchod“ bolo síce nižšie než v skupine „Iné“, no stále pomerne vysoké: 28,2 % (priemyselné SOŠ) resp. 25,2 % (SOŠ obchodu a služieb). Tieto výsledky sú v ostrom kontraste s prekvapujúco nízkym počtom (len 2,2 %) žiakov, ktorí svoje štúdium ukončili predčasne pre jeho náročnosť v skupine „Agropotravinárstvo/ Lesníctvo“. Približne 14,2 % žiakov zapísaných na štúdium na priemyselných SOŠ svoje štúdium ukončilo predčasne, lebo sa im naskytla neodkladná pracovná príležitosť. Toto percento je podobné (13,65 %) aj v prípade žiakov navštevujúcich SOŠ zamerané na oblasť služieb a obchodu. Navyše, 15,5 % žiakov v tejto skupine štúdium ukončilo predčasne pre jeho finančnú náročnosť. 68 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Z odpovedí SOŠ na otázky v prieskume vyplýva, že až jedna štvrtina žiakov, ktorí ukončia svoje štúdium predčasne, tak robí z toho dôvodu, že študijný program je pre nich príliš náročný. Tento podiel je ešte vyšší najmä v prešovskom a popradskom subregióne (približne 34 %). Je potrebné preskúmať dôvody tohto stavu, aj keď už diskusie vo fókusových skupinách naznačili, že to môže naznačovať, že časť žiakov neprichádza dostatočne pripravená v oblasti základných kognitívnych (t.j. obsah predmetu) vedomostí a nekognitívnych (t.j. sociálno-emocionálnych) zručností z predchádzajúcich stupňov vzdelávania na to, aby zvládli náročné požiadavky niektorých programov SOŠ. Môže to však znamenať aj to, že programy nie sú dobre naplánované z pedagogického hľadiska, keďže napr. relevantné progresívne a opravné opatrenia nie sú dostatočne integrovanou súčasťou predošlých študijných programov, ktoré by žiakom poskytli pevnejšie základy, na ktorých môžu budovať, ale aj individuálnejší prístup potrebný pre úspešné zvládnutie štúdia, náročnosť ktorého sa časom zvyšuje. V troch z celkovo štyroch subregiónov (Prešov, Humenné a Bardejov) až 12-16 % žiakov, ktorí svoje štúdium ukončili predčasne, tak spravili kvôli tomu, že si nemohli dovoliť pokračovať v ňom z finančných dôvodov. V ostrom kontraste k tomu je však subregión Poprad, kde z rovnakého dôvodu štúdium predčasne ukončili len asi 3 % žiakov. Je potrebné identifikovať dôvody úspešnosti popradského subregiónu v tejto oblasti, ktoré môžu byť následne zdieľané aj s vedením škôl v ostatných častiach kraja, aby sa znížila pravdepodobnosť, že žiaci budú predčasne vystupovať zo systému stredného odborného vzdelávania pre vysoké náklady naň. V neposlednom rade je tiež potrebné sa zamerať na lepšie pochopenie fenoménu predčasného ukončovania štúdia medzi Rómami, napr. na SOŠ v Čaklove. Sú školské zariadenia / vstupné podmienky postačujúce? Pozreli sme sa na jednotlivé charakteristiky týkajúce sa žiakov aj učiteľov a teraz sa pokúsime cha- rakterizovať vstupné podmienky SOŠ, ako sú napr. dostatočný počet tried vo všeobecnosti, pri- meranosť dielní a špecializovaných učební, funkčnosť vybavenia škôl, či príjmy a výdavky škôl. Primeranosť tried Vhodný výučbový priestor výraznou mierou prispieva k dosahovaniu lepších študijných výsled- kov. Analýza poskytnutých údajov ukázala, že najmenší priemerný počet tried pre svojich žiakov majú školy v bardejovskom subregióne (12 tried na školu) (Obr. 2.3.14). to predstavuje o 30 % menej kapacity v triedach než majú školy v ostatných subregiónoch. Subregióny Poprad a Prešov majú podobný priemerný počet tried (19 tried na školu). Medzi jednotlivými skupinami škôl podľa zame- rania nie sú v počte tried výraznejšie rozdiely. OBR. 2.3.14 Počet tried na školu podľa subregiónu Humenné 17 Bardejov 12 Poprad 19 Prešov 19 0 2 4 6 8 10 12 14 16 18 20 Počet tried na školu Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 2 | Zhrnutie 69 OBR. 2.3.15 a Počet dielní a špecializovaných / OBR. 2.3.15 b Počet dielní a špecializovaných / odborných učební na školu podľa subregiónu odborných učební na školu podľa zamerania Humenné 20 Iné 11 Bardejov 15 Agropotravinárstvo/ 18 lesníctvo Poprad 18 Služby/obchod 16 Prešov 17 Priemysel 21 0 5 10 15 20 25 0 5 10 15 20 25 Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Dielne a špecializované / odborné učebne Podrobnejší pohľad na počet špecializovaných dielní a odborných učební na Obr. 2.3.15a a 2.3.15b prezradí, že najvyšší počet dielní a odborných učební majú školy v subregiónoch Humenné (20 na školu), Poprad (18 na školu) a Prešov (17 na školu). V porovnaní jednotlivých skupín škôl podľa zamerania majú najviac dielní a špecializovaných učební priemyselné SOŠ (21 na školu) a školy z odvetvia „Agropotravinárstvo/lesníctvo“ (18 na školu). Školské zariadenia a vybavenie V odpovedi na otázku týkajúcu sa funkčnosti školských zariadení a vybavenia sa viac než 90 % respondentov vyjadrilo, že vybavenie v školách je vo veľmi dobrom alebo prijateľnom stave (Obr. 2.3.16). Ako je však zrejmé z Obr. 2.3.17, len 53 % škôl uviedlo, že vybavenie, ktoré majú k dispo- zícii, je adekvátne s ohľadom na požiadavky zapísaných žiakov. Približne 25 % škôl odpovedalo, že nemajú dostatok vybavenia a u 22 % škôl dostatočnosť vybavenia záleží na počte zapísaných žiakov v konkrétnom školskom roku. Stav školských prevádzok SOŠ vo všeobecnosti Z Obr. 2.3.18a je jasné, že podľa nášho prieskumu je stav školských prevádzok / priestorov v jed- notlivých subregiónoch nasledovný: v Poprade boli všetky priestory čisté a dostatočne osvetlené, v Prešove bolo čistých a dostatočne osvetlených 89 % a v Bardejove 82 % prevádzok , no to isté sa dalo povedať len o 67 % prevádzok v humenskom subregióne. Zvyšných 33 % bolo ako-tak čis- tých a/alebo boli slabo osvetlené. Tieto výsledky naznačujú, že pozornosť je potrebné venovať vše- obecným podmienkam prevádzok SOŠ v subregióne Humenné. OBR. 2.3.16 Aká je funkčnosť zariadení a vybavenia OBR. 2.3.17 Máte dostatok zariadení a vybavenia, vo vašej škole? aby ste ich dokázali poskytnúť všetkým žiakom? 1% 8% Veľmi 17% 22% funkčné Áno, máme dostatok nástrojov Dostatočne či vybavenia pre všetkých našich študentov funkčné Nie, nemáme dostatok nástrojov 53% či vybavenia pre všetkých našich študentov Často si Záleží to od počtu zapísaných študentov vyžadujú opravy 25% 74% Nefunkčné Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza 2018, analýza – experti Svetovej banky – experti Svetovej banky 70 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK OBR. 2.3.18 a V akom stave sú školské prevádzky OBR. 2.3.18 b V akom stave sú školské prevádzky vo všeobecnosti? (podľa subregiónu) vo všeobecnosti? (podľa zamerania škôl) Humenné 67 17 8 8 Iné 90 10 Bardejov 82 18 Agropotravinárstvo/ 60 20 20 lesníctvo Poprad 100 Služby/obchod 90 6 4 Prešov 89 4 7 Priemysel 88 4 44 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Čisté a dostatočne osvetlené Čisté, no slabo osvetlené/neosvetlené Ako-tak čisté, dostatočne osvetlené Ako-tak čisté, slabo osvetlené/neosvetlené Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Z Obr. 2.3.18b, ktorý mapuje stav školských prevádzok podľa zamerania škôl, jasne vyplýva, že agro- potravinárske a lesnícke školy mali najmenší podiel čistých a dobre osvetlených prevádzok (60 %). Zvyšných 40 % prevádzok bolo len ako-tak čistých, alebo boli nedostatočne osvetlené. V ďalších troch skupinách bolo len asi 10 % alebo menej prevádzok , ktoré by neponúkali ideálne podmienky. Príjmy škôl Analýza priemerných rozpočtových príjmov škôl naprieč subregiónmi a skupinami podľa zamera- nia škôl (Obr. 2.3.19a a 2.3.19b) prezrádza, že najmä školy v popradskom subregióne majú najväčšie príjmové rozpätie (1 050 129 €). Najvyššie príjmy mali priemyselné školy (940 270 €), nasledované školami v agropotravinárskom/lesníckom sektore (888 301 €). OBR. 2.3.19 a Celkové príjmy (v €) za posledný OBR. 2.3.19 b Celkové príjmy (v €) za posledný ukončený školský rok podľa subregiónu ukončený školský rok podľa zamerania škôl Humenné Iné Agropotravinárstvo/ Bardejov lesníctvo Poprad Služby/obchod Prešov Priemysel 0 200 400 600 800 1,000 1,200 0 200 400 600 800 1,000 Euro, v tisícoch Euro, v tisícoch Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky OBR. 2.3.20 Za posledný ukončený akademický rok, aká časť celkových ročných nákladov vašej školy bola použitá na nasledujúce oblasti? Osobný a profesný rozvoj (%) Mzdy pedagogických zamestnancov (%) Mzdy ostatných zamestnancov (okrem pedagogických) (%) Fyzická infraštruktúra (vrátane nájomného)/ Údržba budov Údržba zariadení a spotrebný materiál (%) Učebné pomôcky (%) Mimoškolské aktivity (%) Splátky úverov (%) Iné (prosím špecifikujte) (%) Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 71 Ako vidieť na Obr. 2.3.20, viac než polovica (58 %) výdavkov škôl ide na mzdy učiteľov a 12 % na mzdy nepedagogických zamestnancov. V priemere tak asi 70 % z celkových rozpočtových prostried- kov SOŠ pripadá na mzdy zamestnancov. Ďalšou významnou nákladovou položkou sú výdavky na fyzickú infraštruktúru škôl. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Školy v bardejovskom subregióne majú o 30 % menej kapacity v triedach (12 tried na školu) než školy v ostatných subregiónoch, ako sú napr. subregióny Poprad a Prešov (19 tried na školu). Počet špecializovaných učební a dielní na školu je najvyšší v humenskom subregióne (20 učební a dielní na školu), za ktorým nasledujú subregióny Poprad (18 na školu) a  Prešov (17 na školu). Pri delení podľa zamerania škôl majú v porovnaní s inými skupinami najvyšší počet dielní a špecializovaných / odborných učební školy zo skupiny priemyselných SOŠ (21 na školu) a agropotravinárske/lesnícke školy (18 na školu). Podľa vyjadrení samotných škôl je 90 % vybavenia škôl vo veľmi dobrom až primeranom stave, no len 53 % škôl uviedlo, že ich vybavenie je dostatočné s ohľadom na potreby zapísaných žiakov. Najväčšie príjmové rozpätie majú školy v popradskom subregióne (1 050 129 €). Dôležitou informáciu tiež je, že viac než polovica (58 %) rozpočtových prostriedkov škôl ide na mzdy pedagogických zamestnancov. ČASŤ 2.4 STRATEGICKÝ PREHĽAD ŠTUDIJNÝCH PROGRAMOV PONÚKANÝCH STREDNÝMI ODBORNÝMI ŠKOLAMI V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI Ktoré študijné programy bude potrebné posilniť alebo, naopak, utlmiť/ukončiť? Úvod a základné informácie V dnešnom konkurenčnom prostredí môže byť odborné vzdelávanie a príprava významným prí- nosom pre ekonomický rast a blahobyt krajiny. V prípade Slovenskej republiky to platí o to viac, že viac než 70 percent súčasných stredoškolákov na Slovensku študuje v rámci niektorého zo štu- dijných programov v rámci sekundárneho odborného vzdelávania a prípravy (Vocational Education and Training in Slovakia: Short Description, The European Centre for the Development of Vocational Training (CEDEFOP), 2016, s.18). Jednou z hlavných výziev v oblasti odborného vzdelávania a príp- ravy v Prešovskom samosprávnom kraji je adaptácia na meniace sa požiadavky na zručnosti, ktoré by mali pracovníci mať, aby spĺňali očakávania zamestnávateľov a aby dokázali úspešne fungovať na trhu práce. Keďže dopyt po pracovnej sile s novými a odlišnými zručnosťami rastie a študijné programy v rámci odborného vzdelávania a prípravy nie sú podľa zamestnávateľov schopné sa pri- merane k tomu dostatočne rýchlo diverzifikovať, vyvstáva jasná potreba identifikovať kľúčové ele- menty a nedostatky programov SOŠ, aby sa zachovala ich praktickosť a aby dokázali promptne reagovať na aktuálne i budúce potreby pracovného trhu. S ohľadom na nárast kvality a výkonnosti systému regionálneho odborného školstva v Prešovskom samosprávnom kraji je rovnako dôležité, aby tu existoval efektívny model riadenia SOŠ, ktorý by zaručil, že školy budú vychovávať dobre pripravenú kvalifi kovanú pracovnú silu. Mnohé zo škôl ponúkajú početné a často vzájomne nesúvisiace študijné odbory; alebo ponúkajú príliš veľa štu- dijných programov, ktoré sú z pohľadu trhu práce a z hľadiska potrieb zamestnávateľov v psk irele- vantné a/alebo o ne medzi žiakmi nie je záujem. Detailné poznanie rozsahu priestorových kapacít škôl pre ponúkané študijné programy a ich relevancie vo vzťahu k pracovnému trhu výrazne pri- speje k zvýšeniu konkurencieschopnosti a pracovnej produktivity regiónu. Preto sme v rámci štúdie SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji osobitne požiadali všetkých riaditeľov SOŠ o poskytnutie 72 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK informácií týkajúcich sa jednotlivých študijných OBR. 2.4.1 Za obdobie ostatných troch rokov… programov, ktoré ponúkajú, ako aj informácie Za obdobie ostatných troch Za obdobie ostatných troch rokov, o záujme o štúdium v rámci týchto programov. rokov, otvorila škola nové ukončila škola nejaké študijné študijné programy? programy? Koľko nových programov bolo 12.5% otvorených/ukončených za obdobie ostatných 3 rokov? Áno Hodnotenie študijných programov stredných 49% 51% Nie odborných škôl v psk začneme pohľadom na cel- kovú situáciu. V tejto časti sa budeme venovať skúsenostiam škôl s otváraním a ukončovaním 87.5% študijných programov za posledné tri roky, aby sme získali aspoň približnú predstavu o miere, do akej sú školy schopné reagovať na meniace Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej Banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky sa potreby pracovného trhu. Z analýz vychádza, že viac než 51 % SOŠ na území psk za dané obdobie otvorilo nové študijné programy, zatiaľ čo len 12,5 % škôl poskytovanie niektorých študijných programov ukončilo (Obr. 2.4.1). Odpovede týkajúce sa trendov otvárania a ukončovania študijných programov za ostatné 3 roky prinášajú niekoľko prekvapivých zistení o systéme odborného vzdelávania a prípravy v Prešovskom regióne. Pozitívnym zistením je, že viac než polovica (51 %) SOŠ za dané obdo- bie otvorila nové študijné programy. Znamená to ale tiež, že takmer polovica škôl s takouto iniciatívou, ktorá by reagovala na vývoj na trhu práce, neprišla. Akýkoľvek zvyšný optimiz- mus mizne pri zistení, že za rovnaké obdobie len necelých 13 % škôl ukončilo niektorý zo svo- jich študijných programov. Z diskusií vo fókusových skupinách ďalej vyplýva, že príčin také- hoto stavu môže byť niekoľko: po prvé, školy možno nezatvárajú „mŕtve“ programy (na ktoré sa nezapisujú žiadni žiaci) z toho dôvodu, že si myslia, že v dohľadnej budúcnosti záujem o tieto programy opäť narastie, alebo možno pre obavy, že prípadná redukcia ponuky študijných prog- ramov by zároveň znamenala zníženie rozpočtu školy. Ďalším dôvodom, ktorý vyplynul z reak- cií účastníkov fókusových skupín, môže byť aj celková apatia či nedostatočná schopnosť škôl reagovať na potreby trhu. Príčiny tohto rozšíreného stavu si určite zaslúžia pozornosť a mali by byť preskúmané podrobnejšie. Znepokojujúce je aj zistenie, že sa zdá, že všetky SOŠ rozširujú svoje kurikulárne programy a ponú- kajú menej špecializované študijné programy, výsledkom čoho je vytváranie konkurenčného pro- stredia, v ktorom sa školy navzájom predbiehajú v snahe prilákať čo najviac z čoraz obmedzenej- šieho počtu záujemcov o štúdium konkrétnych odborov. Takáto situácia má zjavne rozdrobujúci efekt, v ktorom sa strácajú špecializované zručnosti. OBR. 2.4.2 a Za obdobie ostatných troch rokov, OBR. 2.4.2 b Za obdobie ostatných troch rokov, otvorila škola nové študijné programy? – delenie ukončila škola nejaké študijné programy? – podľa subregiónu delenie podľa subregiónu Humenné 42 58 Humenné 17 83 Bardejov 64 36 Bardejov 9 91 Poprad 45 55 Poprad 13 87 Prešov 54 46 Prešov 12 88 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Áno Nie Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 73 Pokiaľ sa jedná o rozdiely medzi jednotlivými subregiónmi, z Obr. 2.4.2a je zrejmé, že nové štu- dijné programy najviac uvádzali školy v bardejovskom (64 %), prešovskom (54 %), popradskom (45 %) a humenskom (42 %) subregióne. Naopak, najviac programov bolo za ostatné tri roky ukončených na školách v humenskom subregióne (17 %). Ostatné subregióny vykazovali podobný trend zatvá- rania študijných programov (približne 10 %) (Obr. 2.4.2b). Rovnaký trend možno sledovať aj v jednotlivých sektorových skupinách škôl. Najvyššiu mieru novootvorených (63 %) aj ukončených (22 %) programov má skupina stredných priemyselných škôl. Druhú najvyššiu mieru nových programov (47 %) i ukončovania iných programov (10 %) nájdeme v skupine škôl zameraných na „Služby a obchod“. Je však tiež potrebné poznamenať, že len 40 % škôl v skupinách „Agropotravinárstvo/lesníctvo“ a „Iné“ spustilo nové študijné programy, no – a to je snáď ešte významnejšie – školy v týchto skupinách za ostatné tri roky neukončili ani jeden študijný program (Obr. 2.4.3a a 2.4.3b). OBR. 2.4.3 a Za obdobie ostatných troch OBR. 2.4.3 b Za obdobie ostatných troch rokov, rokov, otvorila škola nové študijné programy? – ukončila škola nejaké študijné programy? – delenie podľa zamerania škôl delenie podľa zamerania škôl Iné 40 60 Iné 100 Agropotravinárstvo/ Agropotravinárstvo/ lesníctvo 40 60 lesníctvo 100 Služby/obchod 47 53 Služby/obchod 10 90 Priemysel 63 37 Priemysel 22 78 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento Áno Nie Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Uvedené zistenia vzbudzujú obavy týkajúce sa skupiny agropotravinárskych/lesníckych škôl a škôl v kategórii „Iné“, nakoľko sa zdá, že za ostatné tri roky tieto skupiny škôl vôbec nereagovali na zmeny trendov na trhu práce, čím riskujú, že nastavenie ich programovej ponuky sa stane neauktálnym. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Percento škôl zavádzajúcich nové študijné programy za obdobie ostatných troch rokov (51 %) je oveľa vyššie než percento škôl, ktoré pristúpili k ukončeniu niektorých svojich programov (12,5 %) za rovnaké obdobie. Túto skutočnosť možno vnímať pozitívne, ako znak otvorenosti voči zmenám. Ak však vezmeme do úvahy, že také vysoké percento škôl zlyháva pri ukončovaní študijných programov, o ktoré nie je medzi žiakmi záujem, môže to byť interpretované aj tak, že školy strácajú svoje špecializované zameranie a zbytočne otvárajú podobné študijné programy ako iné školy v rovnakej lokalite, vďaka čomu s nimi súťažia v snahe prilákať potenciálnych uchádzačov z radov čoraz menšej skupiny žiakov namiesto toho, aby sa špecializovali v konkrétnej oblasti a zvyšovali kvalitu svojich už existujúcich programov. Indikuje to tiež skutočnosť, že školy nevyužívajú svoje zdroje optimálne. V neposlednom rade sa zdá, že školy ponúkajú relatívne veľké množstvo študijných programov, no neprestávajú ponúkať tie, o ktoré nie je medzi žiakmi záujem a na ktoré sa nik nehlási. Zápis žiakov na študijné programy Ako vidieť na Obr. 2.4.4a, počet (percento) programov, na ktoré sa za posledný rok nik nezapísal, je povážlivé. Ak sa na to pozrieme z hľadiska subregiónov, prešovský, popradský a humenský subre- gión majú približne 40 % študijných programov, o ktoré nie je žiadny záujem, zatiaľ čo v bardejov- skom subregióne sa žiaden žiak nezapísal až na približne 60 % všetkých ponúkaných programov. 74 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK OBR. 2.4.4 a Percento programov so zapísanými OBR. 2.4.4 b Percento programov so zapísanými žiakmi/bez zapísaných žiakov za posledný rok žiakmi / bez zapísaných žiakov za posledný rok podľa subregiónu podľa zamerania Humenné 59 41 Iné 80 20 Agropotravinárstvo/ Bardejov 41 59 44 56 lesníctvo Poprad 62 38 Služby/obchod 61 39 Prešov 64 36 Priemysel 52 48 0 20 40 60 80 100 0 20 40 60 80 100 Percento Percento % programov so zapísanými študentmi % programov bez zapísaných študentov Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Je nevyhnutné, aby sme takúto vysokú miery programov, o ktoré nie je záujem, neprehliadali, a aby sme hľadali jej príčiny. Asi najdôležitejšie je však pochopiť, prečo sa žiadni žiaci nehlásia až na tri z piatich študijných programov ponúkaných na SOŠ v bardejovskom subregióne. Z pohľadu zamerania škôl, školy v skupine „Agropotravinárstvo / lesníctvo“ majú najvyššiu mieru programov, o ktoré nie je záujem (56 %). Na druhom mieste sú priemyselné SOŠ (48 %) a za nimi nasledujú školy zamerané na služby (39 %) (Obr. 2.4.4b). Väčšina programov zaradených do sku- piny „Iné“ je naplnená na 80 %. Bolo by vhodné zistiť, ako si táto skupina škôl dokázala udržať záujem o väčšinu svojich študijných programov, pretože by to mohlo pomôcť školám z ostatných skupín a odvetví, kde sa záujem žiakov blíži alebo rovná nule. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Najviac programov, o ktoré nie je žiadny záujem, no ktoré aj napriek tomu ostávajú v ponuke, je v bardejovskom subregióne. Rovnaký trend je jasne identifikovateľný najmä v skupine agropotravinárskych/lesníckych škôl. Študijné programy v ponuke SOŠ z kategórie „Iné“ môžu slúžiť ako vzor, pokiaľ ide o stratégie, ako zachovať relevanciu programov pre žiakov i s ohľadom na pracovný trh. Navyše, ak hovoríme o vysokom percente programov, o ktoré žiaci nemajú záujem, je potrebné, aby sa OŠ PSK spolu s riadiacimi pracovníkmi škôl pýtali, prečo sa tieto programy ponúkajú ďalej a neukončujú sa. Je to vskutku nepochopiteľná situácia. Nechávajú si školy tieto programy v ponuke preto, lebo sa usilujú hľadať spôsoby ako zvyšovať záujem o daný odbor? Alebo si školy ponechávajú tieto programy otvorené pre (nevhodne) vnímané rozpočtové obmedzenia? Je naozaj dôležité preskúmať tieto otázky, pretože odpovede na ne by mohli pomôcť nájsť riešenie tohtoproblému. Zápis žiakov na študijné programy a ich kapacita za ostatných 5 rokov, 3 roky a za posledný rok V tejto časti sa zameriame na počet zapísaných žiakov a kapacitu tých programov SOŠ, o ktoré žiaci mali záujem (> 0 zapísaných žiakov) za obdobie ostatných 5 rokov. Zozbierané údaje mapujú situ- áciu v troch samostatných časových osiach: údaje za obdobie pred piatimi rokmi, pred tromi rokmi a údaje za minulý rok. Počet žiakov zapísaných na štúdium zaznamenal mierny pokles vo všetkých subregiónoch a naprieč všetkými skupinami podľa zamerania škôl. Najvyšší počet zapísaných žia- kov za obdobie ostatných piatich rokov bol v prešovskom subregióne, za ktorým nasledovali sub- regióny Poprad, Bardejov a Humenné. Z hľadiska jednotlivých odvetví sa najviac žiakov zapísalo na študijné programy, ktoré ponúkajú školy zo skupiny „Iné“ (napr. programy ako zdravotnícky asistent, zdravotná sestra, umelecký dizajn, reklama, a pod.). Programy s najnižším počtom zapísaných žiakov patria do skupiny škôl zameraných na priemyselné odvetvia (Obr. 2.4.5). KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 75 OBR. 2.4.5 Počty zapísaných žiakov podľa subregiónu a podľa zamerania Počet prihlásených študentov Počet prihlásených študentov 40 40 35 35 30 30 25 25 20 20 15 15 Zápis pred Zápis pred Zápis Zápis pred Zápis pred Zápis 5 rokmi 3 rokmi minulý rok 5 rokmi 3 rokmi minulý rok Prešov Poprad Bardejov Humenné Priemysel Služby/obchod Agropotravinárstvo/lesníctvo Iné Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Celkové nároky na kapacitu študijných programov a jej využívanie za ostatných päť rokov vyka- zuje pomerne stabilný trend, či sa na to pozeráme z pohľadu subregiónov alebo podľa zamerania škôl. Ako je zrejmé z Obr. 2.4.6, kapacita študijných programov so zapísanými žiakmi je v bar- dejovskom a prešovskom subregióne využitá na 90-100 %, resp. na viac než 100 %. Obr. 2.4.6, kapacita študijných programov so zapísanými žiakmi je v bardejovskom a prešovskom subre- gióne využitá na 90-100 %, resp. na viac než 100 %. Študijné programy so zapísanými žiakmi v subregiónoch Poprad a Humenné majú svoju kapacitu využitú na 50-90 %. Podrobné výsledky analýzy využitia kapacít konkrétnych študijných programov v jednotlivých subregiónoch náj- dete v časti A.2.1 Prílohy 2.2. OBR. 2.4.6 Kapacita študijných programov podľa OBR. 2.4.7 Kapacita študijných programov podľa subregiónu zamerania 3.6 3.5 3.3 3.4 3.2 3.2 4= > 100% 4= > 100% 3.0 2.9 2.7 2.8 3.1 2.6 2.7 2.7 3.2 2.7 2.9 2.5 2.2 2.5 2.5 2.5 2.5 2.5 Kapacita Kapacita 3=90–100% 3=90–100% 2=51–89% 2=51–89% 1=1–50% 1=1–50% Dopyt pred Dopyt pred Dopyt Dopyt pred Dopyt pred Dopyt 5 rokmi 3 rokmi minulý rok 5 rokmi 3 rokmi minulý rok Prešov Poprad Priemysel Služby/obchod Bardejov Humenné Agropotravinárstvo/lesníctvo Iné Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky experti Svetovej banky Podobný trend možno sledovať aj pri analýze kapacít škôl v jednotlivých odvetviach (Obr. 2.4.7). celková kapacita inštitúcií sa za ostatných päť rokov výraznejšie nezmenila, resp. sa nezmenila vôbec. Programy SOŠ zamerané na oblasť služieb a agropotravinárstva/lesníctva so zapísanými žiakmi sú vyťažené na maximum (90-100 %) svojej kapacity, programy relevantné pre skupinu priemyselných škôl sú využívané na 50-89 % svojej kapacity. A hoci školy zo skupiny „Iné“ majú najvyššiu mieru zapísaných žiakov zo všetkých skupín škôl podľa zamerania, miera využívania kapacity programov v tejto kategó- rii je najnižšia zo všetkých sektorov (50-89 %). (Viac podrobností nájdete v časti A.2.2 Prílohy 2.2.) 76 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Trendy v oblasti počtu žiakov zapísaných na študijné programy a využívania ich kapacity vykazujú za ostatných 5 rokov stagnujúci vývoj, resp. počet zapísaných žiakov mierne klesá. Školy zo skupiny „Iné“ majú najvyššiu mieru zapísaných žiakov, ale zároveň najnižšiu mieru využitia kapacity programov. Školy v subregiónoch Prešov a Bardejov majú podľa všetkého najvyššiu mieru vyťaženia kapacity svojich programov. Analýza študijných programov Táto časť našej správy prináša informácie o študijných programoch, ktoré školy v Prešovskom samosprávnom kraji ponúkali za posledný rok. Bolo to celkom 266 programov, z ktorých 123 (pri- bližne 46 %) nemalo za minulý rok žiadnych zapísaných žiakov. Približne 20 % programov je vyťa- žených na 90-100 % alebo viac než 100 % kapacity a v približne 25 % programov je kapacita napl- nená v rozmedzí 50-89 % (Obr. 2.4.8). Pomer študijných programov so zapísanými žiakmi a bez zapísaných žiakov v psk prinášame v Prílohe 2.1. Môžeme teda konštatovať, že približne 77 % škôl OBR. 2.4.8 Využitie kapacity študijných programov za spadajúcich do skupiny agropotravinárstva / les- ostatný rok níctva ponúka študijné programy, o ktoré nie je žiadny záujem, čo zároveň znamená, že aktív- nych (programy so zapísanými žiakmi) je v tomto Žiadna/nulová kapacita sektore len menej než štvrtina všetkých progra- 1-50% kapacity mov. Druhé miesto z tohto hľadiska patrí priemy- 50-89% kapacity selným SOŠ (68 % programov bez zapísaných žia- kov), za ktorými nasledujú školy so zameraním 90-100% kapacity na oblasť služieb (64 % programov bez zapísaných >100% kapacity žiakov). Študijné programy ponúkané agropotra- vinárskymi/lesníckymi školami, o ktoré je záu- jem (majú zapísaných žiakov), sú vyťažené na pri- bližne 90 % svojej kapacity (Obr. 2.4.9). V skupine Z droj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky priemyselných škôl je vyťaženosť kapacity štu- dijných programov v rozmedzí 51 %-89 %, zatiaľ čo v kategórii „Iné“ majú žiaci záujem o programy až takmer polovice škôl, no (ako je zrejmé z Obr. 2.4.9) kapacita týchto programov je naplnená len na približne 51 %-89 %. ZHRNUTIE A DÔSLEDKY: Za ostatný OBR. 2.4.9 Využitá kapacita programov so zapísanými rok sa žiaci nezapísali na viac než žiakmi podľa zamerania škôl 46 % všetkých študijných programov, ktoré školy ponúkali. Najvyšší podiel 4= > 100% takýchto programov, o ktoré nie je 2.7 2.6 záujem medzi žiakmi, je na školách 2.4 2.35 Kapacity 3=90–100% v agropotravinárskom / lesníckom sektore. Platí však tiež, že spomedzi 2=51–89% škôl, ktoré ponúkajú študijné 1=1–50% programy, o ktoré je záujem, práve agropotravinárske/lesnícke školy Priemysel Služby Agropotravinárstvo/ Iné majú najvyššiu mieru naplnenosti lesníctvo kapacity odborov. Naopak, približne Zdroj: Prieskum stredných odborných škôl Svetovej B anky, 2018, analýza – experti Svetovej banky polovica škôl zo skupiny „Iné“ ponúka programy, o ktoré je záujem, no ich kapacita je naplnená len v nízkej miere. Zdá sa preto, že školy súťažia o žiakov v rovnakých programoch, v dôsledku čoho tieto programy fungujú menej efektívne (ako vidíme na príklade škôl zo skupiny „Iné“). KAPITOLA 2 | Správa z prieskumu na stredných odborných školách 77 KAPITOLA 3 ZHRNUTIE HLAVNÝCH ZÁVEROV ZAMESTNÁVATEĽSKÉHO PRIESKUMU (AKTIVITA Č. 1) A PRIESKUMU SOŠ (AKTIVITA Č. 2) V tejto kapitole prinášame zhrnutie výsledkov a zistení vyplývajúcich zo zamestnávateľského prieskumu (Kapitola 1) a z prieskumu SOŠ (Kapitola 2) týkajúce sa povahy, rozsahu a príčin nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a požiadavkami zamestnávateľov v Prešovskom samosprávnom kraji. V závere kapitoly ponúkame odporúčania, ktoré by mohli aktérom na území psk pomôcť efektívnejšie spolupracovať na posilňovaní kapacity stredných odbor- ných škôl tak, aby boli tieto schopné flexibilne a promptne reagovať na potreby firiem a požia- davky trhu práce. ČASŤ 3.1 ZAMESTNÁVATEĽSKÝ PRIESKUM: POVAHA, ROZSAH A PRÍČINY NESÚLADU MEDZI ZRUČNOSŤAMI ABSOLVENTOV SOŠ A POTREBAMI ZAMESTNÁVATEĽOV Analýza výsledkov zamestnávateľskej štúdie (detailné zhrnutie výsledkov prinášame v Tabuľke 3.1.1) jasne ukazuje, že medzi súčasnými a budúcimi potrebami zamestnávateľov a zručnos- ťami absolventov SOŠ je značný nesúlad, najmä čo sa týka niektorých špecifických zručností. Toto zistenie je o to znepokojujúcejšie, že zamestnávatelia v budúcnosti predpokladajú nárast ekonomickej aktivity, ktorý so sebou prinesie aj zvýšenú potrebu takto kvalifikovanej pracov- nej sily. Veľký nesúlad sa dá pozorovať najmä v oblasti prípravy žiakov na špecifické zručnosti a tzv. zručnosti 21. storočia, a to aj napriek tomu, že podľa výsledkov prieskumu sa dá predpo- kladať, že dopyt po pozíciách, ktoré si vyslovene vyžadujú tieto „mäkké zručnosti“ (t.j. pozí- cie v oblasti predaja, ako aj pozície spájané s určitým typom kvalifikácií [napr. profesie ako biológ, konzultant v oblasti poľnohospodárstva/rybolovu, lekár, inžinier, učiteľ, podnikový manažér, vývojár softvérových produktov, sociálny pracovník, a pod.), bude v budúcnosti rásť najviac. V menšej miere existuje aj nesúlad medzi zručnosťami žiakov v oblasti ľahkej manuálnej práce a digitálnych kompetencií. Pozitívne je, že žiakom SOŠ v Prešovskom regi- óne sa dostáva dobrej prípravy v oblasti základných zručností a kompetencií potrebných pre akademickú a pracovnú sféru. Hlavné príčiny spomínaných rozdielov sa dajú rozdeliť do dvoch skupín: 1) javí sa, že komuniká- cia medzi jednotlivými zainteresovanými subjektmi je nedostatočná. Hoci údaje o tom, koľkí, resp. ktorí zamestnávatelia sú so strednými odbornými školami v pravidelnom kontakte, výsledky prieskumu jasne dokazujú, že len malý počet zamestnávateľov poskytuje stredným odborným školám spätnú väzbu týkajúcu sa nastavenia študijných programov či konkrétnych riešení v tejto oblasti. Existuje tiež niekoľko formálnych, štruktúrovaných a štátom podporovaných nástrojov, ktoré zamestnávateľom a školám v psk dávajú možnosť navzájom si vymieňať informácie o kon- krétnych potrebách a nárokoch na pracovnú silu. Ak aj k takejto spolupráci dochádza, je to zväčša len výsledok účelových kontaktov nadviazaných medzi konkrétnou fi rmou a konkrétnou ško- lou a nie dôsledok fungovania formálnych, pravidelných a strategických platforiem. Výsledkom je nedostatočné signalizovanie potrieb v oblasti dopytu po pracovnej sile (resp. jeho úplná absen- cia) na strane zamestnávateľov. Druhá skupina príčin nesúladu súvisí s nedostatočným využívaním formálnych kanálov na nadvia- zanie spolupráce medzi SOŠ a zamestnávateľmi. Konkrétne sa jedná o to, že hoci sa niektoré firmy zapájajú do určitých typov spolupráce (stáží), samotné školy a ani firmy etablované v Prešovskom regióne vo všeobecnosti dostatočne nevyužívajú existujúcu ani novú legislatívu v tejto oblasti, ktorá podporuje intenzívnejšiu spoluprácu a cielené formy teoretického i praktického vzdeláva- nia. V niektorých prípadoch sa náklady na takéto formy zdajú firmám príliš vysoké, v iných prípa- doch je prekážkou veľká administratívna záťaž spojená s nimi. Zástupcovia programu duálneho vzdelávania podporovaného vládou SR zožali za svoju prácu mnoho chvály, firmy ani školy však zatiaľ nevyužívajú zdroje a potenciál regionálnych úradov práce naplno. Navyše, samotné úrady nie sú dostatočne vybavené na to, aby odborným školám a firmám poskytovali dostatočne pod- robné informácie v nevyhnutnej kvalite. 80 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK TAB. 3.1.1 Hlavné závery a ich dôsledky podľa jednotlivých častí/otázok Časť/Otázka Hlavné závery Dôsledky Informácie 1. „Relatívne nízka“ miera využívania Úradu A. Orgány PSK a firmy budú musieť nájsť odpovede na o novoprijatých práce …ako sa to dá zlepšiť? otázky: (i) Prečo sa Úrady práce nevyužívajú na nábor pracovníkoch: 2. Vysoká miera využívania „neformálnych“ zamestnancov vo väčšej miere?; a (ii) Čo sa dá urobiť Najbežnejšie zdroje zdrojov: neformálne kontakty, inzeráty na pre zvýšenie efektívnosti Úradov práce pri uspokojovaní náboru internete, v médiách a na sociálnych sieťach… potrieb firiem? dôsledky pre budúcnosť? B. Orgány PSK a firmy sa musia zamyslieť nad 3. Len 51 % firiem využíva na nábor nasledujúcimi otázkami: (i) Prečo viac škôl nevyužíva na pracovníkov priamy kontakt s SOŠ …prečo tak nábor zamestnancov priamy kontakt s SOŠ?; a (ii) Čo sa málo? dá urobiť pre zvýšenie náboru priamo z SOŠ/duálneho 4. 44/48 % firiem dáva ponuky (láka) vzdelávania? zamestnancov iných firiem …dopad? Informácie 1. Špecifické technické zručnosti nevyhnutné A. SOŠ a  OŠ PSK budú musieť venovať pozornosť o novoprijatých pre konkrétne pracovné pozície budú stále lepšej identifikácii a  prispôsobovaniu obsahu učiva pracovníkoch: 3 hlavné najžiadanejšími a najdôležitejšími zručnosťami a  vyučovacích metód (i) potrebám zamestnávateľov zručnosti, o ktoré (a to výrazne — 84 %!) v  oblasti špecifických technických zručností bude najväčší záujem 2. „Riešenie problémov“ a „schopnosť nevyhnutných pre konkrétne pracovné pozície; a  (ii) v nasledujúcich 5 spolupracovať s inými“ (zručnosti 21. storočia) zručnostiam 21. storočia rokoch? budú dve z najžiadanejších/najdôležitejších B. Pozor: uvádzané výsledky sa vzťahujú na súčasných zručností zamestnávateľov/firmy. Bude potrebné, aby orgány 3. Ľahké manuálne zručnosti budú aj naďalej PSK vypracovali predpoklady potrieb zamestnávateľov/ žiadané firiem v budúcnosti. Zručnosti využívané 1. Pri NAJPOČETNEJŠÍCH pozíciách je potreba A. Je nevyhnutné zabezpečiť viac špecializovanej pracovníkmi: Pokročilé počítačových zručností NÍZKA prípravy v oblasti počítačových zručností. počítačové zručnosti 2. NAJŤAŽŠIE OBSADITEĽNÉ POZÍCIE si sú nevyhnutné vyžadujú výrazne vyššie počítačové zručnosti Zručnosti využívané 1. Nesúlad sa najviac týka tzv. zručností 21. A. SOŠ musí rýchlo zmeniť obsah učiva a vyučovacie pracovníkmi: Rozdiel storočia: spolupráca s inými, nové/lepšie metódy, aby sa mohla viac zamerať na tzv. zručnosti medzi aktuálnymi spôsoby vykonávania práce, adaptabilita a kompetencie 21. storočia. a požadovanými 2. V oblasti špecifických technických zručností B. OŠ PSK musí prioritizovať profesijný rozvoj a reformu zručnosťami? nevyhnutných pre konkrétne pracovné osnov tak, aby sa zlepšila schopnosť učiteľov efektívne (nesúlad zručností pozície je tiež veľký nesúlad vyučovať špecifické technické zručnosti nevyhnutné pre absolventov a potrieb 3. (Pozitívne informácie…) Pracovná sila v PSK konkrétne pracovné pozície a zručnosti 21. storočia. zamestnávateľov?) pracuje tvrdo, dobre sa vysporadúva so zmenami a má dobré základné zručnosti Školenia a profesijný 1. Celkovo… takmer 60 % je v pravidelnom A. Dlhá cesta k prepojeniu zamestnávateľov a škôl rozvoj: PRAVIDELNÉ kontakte, no 42 % bez kontaktu B. Úspech v odvetví „Zdravotníctvo a sociálne služby“ kontakty so 2. Výroba (74 %)…Je pohár poloplný, či naznačuje význam zapojenia najvyšších vládnych vzdelávacími/ poloprázdny?!!! orgánov i profesijných združení školiacimi 3. „Zdravotníctvo a sociálne služby“… veľmi C. Neúspech v odvetví „Infraštruktúra“ jasne ukazuje inštitúciami? intenzívne kontakty (100 %) negatívny dopad nízkeho zapojenia vládnych orgánov 4. „Infraštruktúra“… veľmi slabé/žiadne i profesijných združení kontakty (0%) Školenia a profesijný 1. 52 % všetkých firiem (90 % „aktívnych“) A. Je potrebná väčšia aktívnejšia podpora a propagácia rozvoj: TYPY zapojených do vzdelávania na pracovisku duálneho vzdelávania a ostatných typov praktického kontaktov so =„dobre“. Počet firiem zapojených do vyučovania/vyučovania na pracovisku. vzdelávacími/ duálneho vzdelávania je veľmi nízky (len 5), ale B. Je vhodné pokračovať vo využívaní rôznorodého mixu školiacimi aspoň zastupujú rôzne typy. typov a foriem praktického vyučovania/vyučovania na inštitúciami? 2. Len 16 % firiem poskytuje spätnú väzbu pracovisku… nie je to len duálne vzdelávanie týkajúcu sa nastavovania učebných plánov … C. Zamestnávatelia a školy budú musieť hľadať lepšie prečo? príležitosti pre spoluprácu pri nastavovaní osnov 3. Len 26 % využíva kontakty na nábor a učebných plánov pracovníkov… prečo nie viac? D. Nízka miera spolupráce pri školiacich aktivitách = 4. Len 18 % využíva kontakty na školenia firiem zmarená šanca a ich zamestnancov… nie je to málo? KAPITOLA 3 | Zhrnutie hlavných záverov zamestnávateľského prieskumu a prieskumu SOŠ 81 ČASŤ 3.2 ZÁVERY Z PRIESKUMU STREDNÝCH ODBORNÝCH ŠKÔL Spolupráca a koordinácia so zamestnávateľmi Všetky SOŠ z Prešovského kraja sa vyjadrili, že majú ustanovené riadiace komisie a grémiá či školské rady, teda by sa mohlo zdať, že podniky z relevantných odvetví sú vo vzdelávaní zastúpené dosta- točne. Výsledky zamestnávateľského prieskumu (Aktivita 1) však ukázali, že tieto orgány sú zria- dené často len kvôli tomu, že to vyžaduje legislatíva, a v skutočnosti sú medzi požiadavkami firiem a ponukou SOŠ často výrazné rozdiely a nesúlad. Ak škola so zamestnávateľmi spolupracuje, je to zväčša formou stáží, čo síce dáva priestor istej úrovni spolupráce so zamestnávateľským sektorom, no neumožňuje to zmysluplnejšiu interak- ciu, ktorá by mala priamy vplyv na obsah študijných programov školy. Študijné programy, vyučovanie a získavanie vedomostí a zručností (vrátane duálneho vzdelávania a iných typov teoretického a praktického vyučovania, resp. vyučovania na pracovisku) Väčšina SOŠ (74 %) prijíma rozhodnutia týkajúce sa zručností, na ktoré sa vo svojich študij- ných programoch zameriavajú, a o metódach i realizácii ich záverečného hodnotenia (62 %) nie na základe zmysluplnej a dlhodobej komunikácie so zamestnávateľmi pôsobiacimi v regióne, ale výlučne na základe predpisov a nariadení. Školy sa pri vyhodnocovaní úrovne zručností žiakov a ich pripravenosti na prechod na pracovný trh do veľkej miery namiesto na zástupcov relevantných odvetví spoliehajú na požiadavky orgánov verejnej správy a samosprávy. Z výsled- kov prieskumu SOŠ vyplýva, že len veľmi malé percento škôl naozaj spolupracuje s regionál- nymi firmami s cieľom získať priamu spätnú väzbu pre potreby lepšieho nastavenia svojich študijných programov. Aj napriek tomu, že takmer všetky školy (99 %) zapojené v prieskume sa vyjadrili, že ich žiaci zvládnu učebnú náplň jednotlivých študijných odborov, len necelé dve pätiny respondentov potvr- dili, že ich absolventi sú pripravení na vyspelé výrobné postupy (bez použitia manuálnej práce), čo naznačuje jasnú medzeru medzi tým, čo školy a ich nastavenie ponúkajú, a aktuálnymi požia- davkami pracovného trhu. Interné procesy na úrovni škôl Aj keď žiaci majú možnosť absolvovať požadované odborné stáže a prax v podnikoch, platí, že školy im nedávajú záruku pracovného umiestnenia po ukončení štúdia. Špecifické študijné programy budú aj napriek uvedeným snahám aj naďalej zlyhávať, pokiaľ nebudú primerane reflektovať na potreby trhu práce v oblasti požadovaných zručností. Dodatočné úlohy a príležitosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (napr. celoživotné vzdelávanie) Približne 90 % škôl zamestnáva na čiastočný úväzok kariérnych poradcov, pričom tejto úlohy sa väčšinou zhostia konzultanti v oblasti vzdelávania, psychológovia alebo učitelia. 42 % škôl, ktoré takéto poradenstvo ponúkajú, uvádza, že poradcov navštevuje viac než polovica všetkých žiakov. Na zlepšenie dostupnosti a kvality kariérneho poradenstva je potrebné, aby špecializovaní porad- covia a kariérne centrá/centrá pracovného poradenstva fungovali na každej SOŠ. 82 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Podobne, podľa dotazníka ponúka služby celoživotného vzdelávania len necelých 30 % škôl, hoci práve takéto kurzy dávajú školám možnosť rozšíriť si ponuku nových služieb pri zachovaní inova- tívneho prístupu a schopnosti reagovať na aktuálne požiadavky pracovného trhu. Na to, aby sa zlepšil systém odborného vzdelávania a prípravy, je potrebné venovať väčšiu pozornosť otázkam marketingu a zviditeľňovaniu prínosov a účelu odborného školstva, kompetencií riaditeľov škôl, či novým modelom financovania, ktoré by školám umožnili fungovať flexibilnejšie a efektívnejšie. Jedným z odporúčaní na zlepšenie komunikácie medzi jednotlivými zainteresovanými subjektmi a znižovanie nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a požiadavkami firiem je zaistenie (na regionálnej aj na okresnej úrovni) koordinovaného prístupu k riešeniu kompetencií žiakov požadovaných zručností a vedomostí aj so základnými školami. Sú profily a kvalifikácia učiteľov dostatočné? Za povšimnutie stojí percentuálny podiel učiteľov len s pedagogickým minimom a nedosiahnutým vysokoškolským vzdelaním, ktorý je dosť vysoký. Približne jedna štvrtina učiteľov v Prešovskom samosprávnom kraji má ako kvalifi káciu iba pedagogické minimum, zatiaľ čo najmä v subregióne Humenné a v skupine „Iné“ je tento pomer ešte vyšší – až jedna tretina učiteľov má ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy len osvedčenie o pedagogickom minime ako minimálnu kvalifikačnú požiadavku. Z toho môžu vyvstávať obavy o kvalite vyučo- vacieho procesu a hĺbke poznania obsahu učiva vyučovaného na hodinách. Okrem toho, hoci väčšina učiteľov s päťročnou alebo kratšou praxou v odbore pôsobí na agropot- ravinárskych/lesníckych školách, táto kategória škôl má zároveň najvyššie percento učiteľov s viac než päťročnou učiteľskou praxou. Bude tiež potrebné, aby OŠ psk a vedenia jednotlivých škôl sta- rostlivo zvážili, prečo vyšší než priemerný počet rokov pedagogickej či odbornej praxe u učiteľov neznamená nevyhnutne lepšie výsledky žiakov či lepšiu schopnosť reagovať na požiadavky zamest- návateľov, a čo sa dá spraviť pre lepšie nastavenie možností profesijného a kvalifi kačného rastu pedagogických zamestnancov. A aj keď medzi mzdami žien - učiteliek a mužov – učiteľov nie sú výrazné rozdiely, riaditelia škôl by sa mali viac zamýšľať nad tým, či celkovo nízke fi nančné ohodnotenie pedagogických zamest- nancov neprispieva k slabým vzdelávacím výsledkom. Čo charakterizuje žiakov SOŠ? Podľa odpovedí SOŠ zapojených do prieskumu až štvrtina žiakov, ktorí ukončia štúdium predčasne, tak robí preto, že študijný program je príliš náročný. Tento pomer je ešte oveľa vyšší (približne 34 %) v prešovskom a popradskom subregióne. Stretnutia fókusových skupín naznačili, že to môže sved- čiť o nasledovnom: žiaci nie sú na nižších stupňoch vzdelávania dostatočne pripravovaní v oblasti základných znalostí v rámci jednotlivých predmetov a socioekonomických zručností; a/alebo jed- notlivé študijné programy nie sú dobre naplánované z pedagogického hľadiska. Bolo by napríklad potrebné do nich už vo včasnejších štádiách integrovať viac rámcových a opravných opatrení, aby mali žiaci možnosť získať pevnejšie základy a individualizovanejšiu pozornosť, keďže náročnosť jednotlivých programov postupne narastá. Sú školské zariadenia a vstupné podmienky adekvátne? Školy v bardejovskom subregióne využívajú o 30 % svojej kapacity menej než jej majú celkovo vo svo- jich triedach, najvyšší počet špecializovaných dielní a učební majú školy v subregióne Humenné (20 dielní na školu) a priemyselné školy (21 dielní na školu). Podľa vyjadrení samotných škôl má viac než 90 % zariadení a vybavenia škôl veľmi dobrú až prijateľnú funkčnosť, no len 53 % všetkých škôl sa vyjadrilo, že ich vybavenie vyhovuje potrebám a požiadavkám zapísaných žiakov. KAPITOLA 3 | Zhrnutie hlavných záverov zamestnávateľského prieskumu a prieskumu SOŠ 83 Ktoré študijné programy bude potrebné posilniť alebo, naopak, utlmiť/ukončiť? Percento škôl, ktoré v období ostatných troch rokov otvorilo nové študijné programy (51 %) je výrazne vyššie než percento škôl, ktoré niektoré svoje programy za rovnaké obdobie ukončili (12,5 %). Ak zohľadníme fakt, že tak veľa škôl zlyháva pri ukončovaní programov, o ktoré nie je záujem, školy zjavne zbytočne otvárajú podobné študijné programy a navzájom si konkurujú, snažiac sa pritiah- nuť žiakov, ktorých je čoraz menej, namiesto toho, aby sa špecializovali v nejakej oblasti a sústre- dili sa na skvalitnenie existujúcich programov. Počty žiakov zapísaných na študijné programy, ich kapacita a analýza Na viac než 46 % študijných programov sa za posledný rok nezapísal žiadny žiak, pričom toto číslo bolo najvyššie (prekračujúce priemer) v bardejovskom subregióne a v školách z oblasti poľnohos- podárstva a lesníctva. OŠ psk a vedenia dotknutých škôl sa preto musia nevyhnutne zamyslieť nad tým, prečo sa tieto študijné programy nezatvárajú. Pri bližšom pohľade na školy, ktoré čelia problému nízkeho počtu zapísaných žiakov, školy zo sek- tora poľnohospodárstva/lesníctva udávajú, že fungujú s maximálnym naplnením kapacity kur- zov, pričom približne polovica škôl zaradených do skupiny odbornosti „Iné“ síce má zapísaných žiakov, no využíva len malú časť svojich kapacít. Zdá sa teda, že školy navzájom súťažia o žiakov rovnakých odborov, čo spôsobuje nižšiu efektívnosť spomínaných programov. ČASŤ 3.3 ODPORÚČANIA PRE EFEKTÍVNEJŠIE REAKCIE NA POŽIADAVKY TRHU PRÁCE Táto časť prináša odporúčania, ktoré vychádzajú z výstupov Aktivity 1 (Zamestnávateľský pries- kum) a Aktivity 2 (Prieskum SOŠ) a ktoré boli prezentované zástupcom OŠ psk. Na základe výsled- kov spomínaných štúdií boli sformulované nasledujúce odporúčania a závery: 1. Je nevyhnutne potrebné posilniť formálne možnosti poskytovania a získavania spätnej väzby (t.j. rozvoj regionálnej platformy) prostredníctvom: • Založenia regionálnej platformy pre kľúčových aktérov, kde by boli zamestnávatelia formálnejšie zapájaní do regionálnych rád/komisií; • Hľadania spoľahlivejších a inovatívnejších spôsobov spolupráce s regionál- nymi úradmi práce, ako aj prostredníctvom vyžadovania, aby úrady práce zisťo- vali relevantné údaje a informácie (t.j. kódy ISCO) o vzdelaní pracovníkov, najmä nezamestnaných. 2. Firmy, vládni aktéri a profesijné združenia by mali (najmä na regionálnej a národnej úrovni) zohrávať aktívnejšiu úlohu pri nadväzovaní spolupráce s SOŠ. Súčasný stav tejto spolupráce naznačuje, že: • Určité sektory (zdravotníctvo, sociálne služby, IKT) si už dnes počínajú veľmi dobre – napr. Ministerstvo zdravotníctva SR každoročne organizuje podujatia a odborné konferencie, na ktorých sa stretávajú fi rmy pôsobiace v odvetví so zástupcami SOŠ, a ktoré ponúkajú priestor pre stretnutia a komunikáciu zdravotníckych podnika- teľských a profesijných združení a škôl o potrebách zamestnávateľov; 84 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK • Napríklad v sektore „Infraštruktúra“ je však podpora organizácie rezortných podu- jatí a spoločných aktivít fi riem a SOŠ zo strany relevantných ministerstiev (napr. Ministerstvo dopravy a výstavby SR) a orgánov na národnej úrovni veľmi nízka alebo žiadna. Firmy pôsobiace v tomto odvetví sa v prieskume vyjadrili, že aj celková spolu- práca so strednými odbornými školami je nedostatočná. 3. Firmy musia byť otvorenejšie, flexibilnejšie a aktívnejšie zapojené do podpory OŠ psk a jednotlivých škôl, a OŠ psk a školy sa musia snažiť byť viac v súlade so požiadavkami firiem tým, že začnú prispôsobovať nižšie uvedené oblasti: • Študijné programy, učebné plány a obsah musia byť relevantnejšie pre pracovný trh; • Vyučovacie metódy by mali byť modifi kované, aktívnejšie, založené na praxi a pro- jektovej práci; • Školské zariadenia a infraštruktúra potrebujú reorganizáciu, aby dokázali poskytnúť lepšie možnosti pre teoretické a praktické formy vyučovania. 4. OŠ psk, školy a firmy musia byť otvorenejšie, flexibilnejšie a rovnakou mierou zapojené do zvyšovania a rozširovania ponuky teoretického i praktického vzdelávania aj za hra- nice duálneho vzdelávania, a to tým, že pripustia nasledovné: • Aj napriek nedávnemu navýšeniu normatívov, súčasný model financovania stále nie je dostačujúci, aby dokázal prilákať toľko žiakov duálneho vzdelávania, koľko pred- pokladá národný plán; • Je potrebné rozšíriť kategórie aktivít, ktoré môžu byť finančne podporované. 5. Školy a firmy by mali byť aktívnejšie zapojené do spolupráce s OŠ psk, aby poukazovali na potrebu nasledovného: • Zavedenie kvalitatívnych štandardov pre SOŠ; • Inovatívne využívanie technológií pre zlepšovanie kvality; • Kariérne poradenstvo a prechod zo školského do pracovného života. KAPITOLA 3 | Zhrnutie hlavných záverov zamestnávateľského prieskumu a prieskumu SOŠ 85 KAPITOLA 4 SPRÁVA O INVESTIČNÝCH BALÍKOCH PRE STREDNÉ ODBORNÉ ŠKOLY Hlavnou úlohou aktivity 3 bolo identifikovať päť prioritných stredných odborných škôl a spolupraco- vať s nimi a s Odborom školstva psk na rozvoji investičných balíkov v súlade s rozvojovými potrebami Prešovského kraja. Na základe výsledkov zamestnávateľskej štúdie a štúdie o SOŠ bolo identifikova- ných päť rôznych „typov škôl“ (resp. profilov), ktoré by mali slúžiť ako základ pre nominácie a očaká- vaný konečný výber piatich prioritných škôl Odborom školstva psk. Týchto päť typov škôl vychádzalo z kombinácie vysoko strategických odvetví, trendov na trhu práce, potenciálu pre budúci regionálny rast a rozvoj, a z priorít, ktoré spoločne identifikovali psk, Európska komisia a Svetová banka. Päť typov škôl: • SOŠ so zameraním na oblasť priemyslu; • SOŠ so zameraním na oblasť podnikania a MSP; • SOŠ so zameraním na oblasť služieb; • SOŠ so zameraním na oblasť inovácií; • SOŠ so zameraním na oblasť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. ČASŤ 4.1 METODOLÓGIA Nominácia prioritných SOŠ Tabuľka 4.1.1 je stručným zhrnutím všeobecných kritérií, na ktorých sa partneri CuRI dohodli, že budú použité v rámci hodnotenia všetkých 73 SOŠ v Prešovskom kraji. Podľa týchto kritérií sa vybrali tri najlepšie školy v každej z piatich kategórií, ktoré postúpia do finálneho výberu OŠ psk. TAB. 4.1.1 VÝBEROVÉ KRITÉRIÁ PRE „PÄŤ PRIORITNÝCH SOŠ” HLAVNÉ KRITÉRIÁ SPOLU= 100% HODNOTIACE KRITÉRIÁ • majú už reálnu koncepciu /plány • vedia preukázať už urobené kroky PRIPRAVENOSŤ 30 • silný leadership • podpora mnohých partnerov • preukázaná kapacita koncepcie POTENCIÁLNY DOPAD 20 • udržateľnosť • ochota spolupracovať s inými • subregióny • sektor/odvetvie REPREZENTATÍVNOSŤ 10 • veľkosť školy • predchádzajúce skúsenosti s duálnym vzdelávaním • veľký dopad na regionálny rozvoj “STRATEGICKÉ” • podpora MSP / podnikania 40 KRITÉRIÁ • zameranie na Rómov / marginalizované komunity • potenciál na diverzifikované praktické vyučovanie Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Zdroje a dôkazy pre hodnotenie škôl Pre účely tejto správy ako referenčný materiál sme použili niekoľko zdrojov ako referenčný mate- riál, vrátane správ SOŠ, webových stránok SOŠ, strategických dokumentov Prešovského samo- správneho kraja, Stratégie rozvoja odborného vzdelávania a prípravy v psk (2019 - 2020), výsled- kov zamestnávateľského prieskumu vykonaného v rámci iniciatívy CuRI, výsledky prieskumu SOŠ vykonaného v rámci iniciatívy CuRI a tiež sme použili webovú stránku www.trendyprace.sk. 88 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Hodnotenie SOŠ a postup pri nominácii 1. KROK: Dohodu o výberových kritériách a prístupe sme dosiahli prostredníctvom niekoľkých konzultácií so zainteresovanými stranami. 2. KROK: Rozhodnutie Svetovej banky o celkovom rozdelení bodov medzi jednotlivými kritériami. 3. KROK: Detailná špecifi kácia vedľajších kritérií ako zdroja bodovacej škály založenej na kvan- titatívnych údajoch (napr. počet žiakov a žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potre- bami, miera nezamestnanosti a výsledky maturitných skúšok) a kvalitatívnych úda- joch (napr. výsledky, spolupráca, partnerstvá, aktivity, vzdelávanie učiteľov). 4. KROK: Pomocou štyroch hlavných kritérií a vedľajších kritérií bola vytvorená tabuľka špeci- fi kácií s popismi, definíciami a pridelením bodov pre každé vedľajšie kritérium. 5. KROK: Najskôr bola každá škola ohodnotená individuálne určenými hodnotiteľmi. 6. KROK: Počas stretnutí výboru si hodnotitelia navzájom prezentovali svoje hodnotenia, porov- návali ich a upravovali skóre pre svoje pridelené školy (overenie spoľahlivosti). 7. KROK: Konečný návrh nominačnej tabuľky SOŠ. Výber stredných odborných škôl Konečné výsledky procesu nominácie SOŠ Konečná tabuľka výsledkov (pozri tabuľku 4.1.2) odráža tri najlepšie nominácie škôl v každom z piatich typov profi lu školy. Výsledné rozhodnutie o výbere piatich prioritných škôl urobil OŠ psk na základe konzultácií s tímom Svetovej banky. Štyri z piatich špičkových nominovaných škôl boli vybraté OŠ psk, s výnimkou kategórie stredné priemyselné školy, kde bol vybraný tretí nomino- vaný kandidát.λλ Viac informácií o hodnotení nominovaných škôl nájdete v Prílohe 4.1. TAB. 4.1.2 Konečné výsledky nominácie stredných odborných škôl SOŠ so zameraním SOŠ so na oblasť priemyslu SOŠ so zameraním zameraním na SOŠ so zameraním SOŠ so zameraním Subregión poľnohospodárstva, na oblasť priemyslu podnikanie na oblasť služieb na oblasť inovácií potravinárstva a lesné- a MSP ho hospodárstva /2/ Spojená škola, /1/ Spojená škola, Sabinov/ /2/ Stredná Prešov/ @ 2, 3, 4, N, LLL odborná škola * 4, GaL, LLL, VETC /2/ Stredná odborná /4/ Stredná gastronómie PREŠOV škola technická, /2/ Stredná odborná škola a služieb, Prešov / Prešov/ *2, 3, 4, N priemyselná škola drevárska, Vranov @ 3, 4, N, LLL elektrotechnická, nad Topľou/ € 3, 4, LLL Prešov/ *4, LLL /1/ Stredná odborná škola polytechnická Andyho Warhola, Medzilaborce / @ 3,4, N, LLL /4/ Stredná HUMENNÉ odborná škola technická, Humenné/€ 4, LLL / 3/ Stredná priemyselná škola, Snina /4, L, LLL /1/Spojená škola /1/ Stredná odborná /3/ Spojená škola, Juraja Henischa, BARDEJOV škola, Stará Ľubovňa / Bardejov / Bardejov/ € @ 2, 3, 5, N, LLL, E @ 2, 3, 4, N, LLL €3, 4, G, LLL, N  KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 89 SOŠ so zameraním SOŠ so na oblasť priemyslu SOŠ so zameraním zameraním na SOŠ so zameraním SOŠ so zameraním Subregión poľnohospodárstva, na oblasť priemyslu podnikanie na oblasť služieb na oblasť inovácií potravinárstva a lesné- a MSP ho hospodárstva /1/ Stredná odborná /3/ Stredná škola agropotravinárska odborná škola /3/ Súkromná a technická, Kežmarok / elektrotechnická, odborná stredná € @ 2,3,4, N, LLL POPRAD Poprad – škola - Tatranská /2/ Spojená škola, Matejovce/ akadémia n.o /4 * 4, 3, N, LLL Bijacovce / € 4, N, 3, 2, LLL Legenda, vysvetlivky: 1/ - Poradie SOŠ podľa ich hodnotenia * VETC – SOŠ má učňovské odbory a stredisko praktického vyučovania € - Škola dostala prostriedky z EÚ /z jedného alebo viacerých OP atď.) @ - škola prihliada na špecifické potreby znevýhodnených skupín, program inklúzie Rómov ROM A 2,3,4, 5, N, LLL , E - škola má dvojročné a trojročné učebné odbory, + štvorročné odbory, N – externé nadstavbové alebo nadstavbové štúdium a programy celoživotného vzdelávania, LLL – rekvalifikácia a celoživotné vzdelávanie, E – externé študijné odbory GaL - škola má aj gymnázium Zdroj: Z amestnávateľský prieskum STEP Svetovej banky, 2018, analýza – experti Svetovej banky Tvorba návrhu investičného balíka V procese tvorby návrhu investičných balíkov bolo niekoľko krokov: 1. Rozhodnutie: OŠ psk oficiálne emailom informoval tím Svetovej banky o piatich vybra- ných školách. 2. Informácia / Akceptácia: OŠ psk poslal oficiálne oznámenie 5 vybraným školám a dostal oficiálne oznámenie škôl o akceptovaní rozhodnutia. 3. Kick-off Workshop – Úvodné stretnutie: V pondelok 18. marca 2019 sa na psk uskutoč- nil úvodný dvojhodinový workshop so všetkými piatimi vybranými školami. Program zahŕňal: (a) informácie o projekte CuRI a SOŠ; b) účel a ciele investičného balíka Aktivity 3; c) očakávané výstupy, úlohy a počiatočné návrhy ; a d) časové harmonogramy a ďalšie kroky. 4. Úvodné návštevy škôl (1.kolo): Individuálne návštevy všetkých piatich vybraných škôl sa uskutočnili v čase od 19. do 22. marca 2019 za účelom: a) prijímania počiatočných návr- hov škôl a poskytovania spätnej väzby na mieste; b) vykonávania základného školského auditu v súlade s návrhmi; a (c) identifi kácie medzier v údajoch a ďalších krokov. Na stret- nutí Riadiaceho výboru CuRI SR (SCM), ktoré sa konalo od 25. do 26. marca 2019, bola podaná úvodná správa. 5. Následné aktivity a hodnotenie uskutočniteľnosti (technickej a finančnej): Na základe výsledkov stretnutia Riadiaceho výboru z marca 2019, tím SB podľa potreby spolupraco- val s OŠ psk a každou školou na ďalšom technickom audite, hodnotení, realizačných štú- diách atď. 6. Workshop na prípravu technického návrhu: Dňa 11. – 12. apríla 2019 sa uskutočnil inten- zívny dvojdňový workshop, účelom ktorého bolo v prostredí väčšej skupiny pomôcť každej škole s prípravou návrhu. Stručný prehľad projektu Nižšie uvádzame päť vybraných škôl a základný popis investičného balíka. Návrh č. 1: SOŠ so zameraním na oblasť priemyslu Škola: Stredná odborná škola elektrotechnická, POPRAD - Matejovce 90 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Celkový cieľ: Vybudovať vzdelávací priestor, v ktorom budú žiaci môcť absolvovať modernú výučbu formou praktických cvičení v technických disciplínach pomocou animačných, zážitkových a experimen- tálnych metód a pomocou učebných pomôcok a experimentov, ktoré nie sú dostupné v bežných školách. Toto nové vzdelávacie centrum bude slúžiť ako moderné pracovisko zamerané na budúc- nosť v oblasti elektrotechniky, automatizácie a strojárstva s cieľom zvýšiť záujem o prácu v elek- trotechnickom priemysle a súvisiacich oblastiach. Celková investícia: 3 740 000 Eur na rozvoj študijných programov, materiálneho a technického zabezpečenia, vzde- lávanie učiteľov a zamestnancov školy ako aj žiakov a zlepšenie infraštruktúry. Očakávané výsledky: • Výcvikový polygón – spoločné pracovisko pre praktické vzdelávanie v elektrotechnike, mechatronike a strojárstve (vrátane školiaceho strediska). • E-learningový program – inovácia v oblasti obsahu učebných plánov/metód a celoživotného vzdelávania. • Tele-Presence Centrum a zlepšovanie komunikácie medzi školami a ostatnými zaintereso- vanými stranami. Návrh č. 2: SOŠ so zameraním na oblasť podnikania a MSP Škola: Stredná odborná škola polytechnická A. Warhola, MEDZILABORCE Celkový cieľ: Transformovať Strednú odbornú školu polytechnickú Andyho Warhola na moderné vzdelávacie centrum s významným vplyvom a schopnosťou rozvíjať a podporovať podnikanie a podnikateľ- ské komunity prostredníctvom zlepšovania životne dôležitej školskej infraštruktúry a kvality rele- vantných študijných programov, čím by sa subregión Humenné stal konkurenčnejším územím. Celková investícia: 3 075 000 Eur na rozvoj študijných programov, materiálne a technické zabezpečenie, vzdelávanie učiteľov/zamestnancov školy a žiakov, ako aj na zlepšenie infraštruktúry. Očakávané výsledky: • Založenie a vybudovanie podnikateľského inkubátora pre MSP. • DUAL/DUAL+ a podporné služby prostredníctvom moderného materiálneho a technic- kého vybavenia, modernizácia vyučovacích priestorov, inovovanie študijných programov a zlepšenie kvality ľudských zdrojov. • Kreatívna zóna, ktorá by slúžila žiakom, partnerom aj verejnosti. Návrh č. 3: SOŠ so zameraním na oblasť služieb Škola: Stredná odborná škola, STARÁ ĽUBOVŇA Celkový cieľ: Vytvoriť vzdelávaciu inštitúciu 21. storočia prostredníctvom vybudovania centra kompetencií a exce- lentnosti pre služby v oblasti gastronómie, remesiel a cestovného ruchu s cieľom ponúknuť kva- litné, efektívne, inkluzívne a relevantné odborné vzdelávanie a prípravu. Škola by sa stala inšpira- tívnou pre ostatných v regióne a otvorená pre súčasné a budúce vyhliadky a partnerov. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 91 Celková investícia: 3 035 000 Eur na rozvoj študijných programov, zariadenia a materiály, vzdelávanie učiteľov/zamest- nancov a žiakov a zlepšenie infraštruktúry. Očakávané výsledky: • Multifunkčné regionálne vzdelávacie a školiace stredisko pre remeslá a kompetenčné centrum pre GASTRO - vrátane modernizácie odborných priestorov, aktuálneho materiálno-technického vybavenia, inovácie vzdelávacích programov a kvalitných ľudských zdrojov. • Subjekt sociálnej ekonomiky Lomnička so zameraním na inklúziu a celoživotné vzdeláva- nie marginalizovaných skupín a žiakov. • Partnerstvo so vzdelávacími inštitúciami a ostatnými zainteresovanými stranami. Návrh č. 4: SOŠ so zameraním na oblasť inovácií Škola: Spojená škola, PREŠOV Celkový cieľ: Rozvíjať strednú školu odborného vzdelávania a prípravy ako lídra v oblasti inovácií schopných lepšie pripraviť žiakov na blížiacu sa novú priemyselnú revolúciu prostredníctvom aktualizácií a inovácií zariadení a zlepšenia ľudských zdrojov. Celková investícia: 6 895 000 Eur na rozvoj študijných programov, materiálne a technické zabezpečenie, vzdelávanie pedagógov/zamestnancov školy a žiakov, ako aj na infraštruktúru. Očakávané výsledky: • Centrum excelentnosti stredného odborného vzdelávania a prípravy - Spoločné centrum pre praktické vzdelávanie a spoluprácu so spoločnosťami technického zamerania. • Kariérne a prezentačné centrum pre technické vzdelávanie - centrum na zlepšenie komuni- kácie a marketingu s cieľom zvýšiť atraktívnosť technických študijných programov a zabez- pečiť, aby SOŠ bola medzinárodne uznávaná. • Škola s moderným materiálnym a technickým zabezpečením a kvalitnými ľudskými zdrojmi. Návrh č. 5: SOŠ so zameraním na oblasť služieb poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva Škola: Stredná odborná škola agropotravinárska a technická, KEŽMAROK Celkový cieľ: Vytvoriť regionálnu inštitúciu pre budúce vzdelávanie („Príprava na budúcnosť“) prostredníctvom siete centier odborných znalostí s cieľom lepšej reakcie na nedávne požiadavky regionálneho trhu práce a zlepšenia atraktívnosti vybraných poľnohospodárskych, potravinárskych a technických programov. Celková investícia: 3 889 000 Eur na rozvoj študijných programov, materiálneho a technického zabezpečenia, vzde- lávania učiteľov/zamestnancov a žiakov a zlepšenie infraštruktúry. Očakávané výsledky: • Atraktívnosť študijných programov agropotravinárskeho priemyslu z pohľadu budúcich žiakov – EDULABS. 92 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK • Kompetenčné centrum - pilotný projekt so zameraním na inklúziu, celoživotné vzdelávanie a kariérne poradenstvo. • FOODLAB - pilotný projekt so „živým laboratóriom“ na podporu výskumu a testovania lokálnych inovácií na základe ekologických princípov a systémového obehu v oblastiach primárnej a konečnej výroby potravín. • DRONLAB - centrum pre „presné poľnohospodárstvo“ a „živé laboratórium“ na využívanie aktuálnych informačných a iných technológií v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, vrátane spoločných pracovísk pre spoluprácu s miestnymi podnikateľmi. • REGIOSHOP - centrum pre praktické vzdelávanie ako súčasť sociálneho podniku v Rakúsoch a školy v Kežmarku. • Centrum veterinárnej medicíny a hygieny. • Sociálny podnik Rakúsy so zameraním na inklúziu a celoživotné vzdelávanie. ČASŤ 4.2 CuRI SOŠ – SUMÁRNE INVESTIČNÉ TABUĽKY Nasledujúca tabuľka sumarizuje a zhŕňa do jednej celkovej súhrnnej tabuľky investícií (Tabuľka 4.2.1) všetky očakávané investičné potreby piatich prioritných SOŠ rozdelené do štyroch rôznych investičných kategórií: budovy, zariadenia a materiály, školenia učiteľov a zamestnancov a rozvoj študijných programov. Celkový súčet očakávaných investícií pre všetky kategórie je 20 554 000 EUR pre päť vybraných pilotných SOŠ. Medzisúčty pre všetky investície podľa kategórií sú: 8 095 000 EUR pre budovy; 10 714 000 EUR na zariadenia a materiály; 765 000 EUR na vzdelávanie učite- ľov; 610 000 EUR na rozvoj študijných programov; 370 000 EUR na iné investície, najmä na vzťahy s verejnosťou a komunikáciu; ako aj 1 000 000 eur na podporné a networkingové projekty, ktoré budú mať vplyv na všetky stredné školy odborného vzdelávania a prípravy v Prešovskom kraji. Viac informácií nájdete v tabuľke „Investičné balíky - celkové náklady“ (Príloha 4.2). TAB. 4.2.1 Súhrnná tabuľka investícií – Päť pilotných SOŠ Inves- Stav prípravy Termín tičné (žiadna/kon- Odhadovaný Názov a číslo Typ inves- Mesto/ Popis investície Názov OP predloženia náklady cept/štúdia Problém čas a náklady potenciálnej Iné tície Okres (3-4 vetami) a prioritná os a termín (v tis. uskutočniteľ- na prípravu výzvy výzvy EUR) nosti) Budovy 8 095 PSK •Menšie- koncept •Detailné 6-12 mes. OP Kvalita Viď ďalšia Väčšinou stredné vyhodnotenie 250 000 (=50 životného tabuľka – otvorené opravy/rekon- potrieb budov 000*5) prostredia / Synergia výzvy štrukcie •EE audity 3-6 OP Ľudské a vzájomné •EE manažment mesiacov zdroje/OP doplňovanie •Rekonštrukcia •Vyprojektova- Výskum sa medzi OP učebných nie a schválenie a inovácie – CuRI-VET priestorov projektovej Slovakia, •Úprava dokumentácie verzia 1 dielenských 2-3 mesiace priestorov •Verejné obsta- rávanie (kapitá- lové investície) 3-6 mesiacov Zariadenia 10 714 PSK •Nové alebo koncept •Detailné hod- 6-9 mes. OP Ľudské Viď Väčšinou Sektor SOŠ a materiály modernizované notenie potrieb 10 000 (=2 zdroje /OP ďalšiu tab. otvorené Integrácia vybavenie •Projektovanie 000*5) Výskum - Synergia výzvy a posil- dielní a schválenie a inovácie / a vzájomné ňovanie •Softvérové projektovej ENPI/Inter- doplňovanie – podpora nástroje na dokumentácie reg SK-PL/ sa medzi OP základných simuláciu 2-3 mesiace IROP – CuRI-VET škôl procesov Slovakia, •Verejné verzia 1 •Prototypy obstarávanie a modely (kapitálové a nekapitálové výdavky) 3-6 mes. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 93 Inves- Stav prípravy Termín tičné (žiadna/kon- Odhadovaný Názov a číslo Typ inves- Mesto/ Popis investície Názov OP predloženia náklady cept/štúdia Problém čas a náklady potenciálnej Iné tície Okres (3-4 vetami) a prioritná os a termín (v tis. uskutočniteľ- na prípravu výzvy výzvy EUR) nosti) Vzdeláva- 765 PSK •študijné poby- Žiadny až •Detailné zhod- 6-12 mes. OP Ľudské Viď Väčšinou Sektor SOŠ nie peda- ty •celoživotné koncept notenie tech- 25 000 (=5 zdroje/OP ďalšiu tab. otvorené Integrácia gógov vzdelávanie, nických potrieb 000*5) výskum - Synergia výzvy a posilňo- certifikácia •Konzultácie so a inovácie / a vzájomné vanie učiteľov zainteresovaný- Interreg SK- doplňovanie a majstrov mi stranami PL/Erasmus+/ sa medzi OP odb. výcviku, •Projekt a schvá- EPO – Europe – CuRI-VET propagácia lenie projektovej for Citizens Slovakia, indiv. portfólia dokumentácie verzia 1 • Vzdelávanie 3-4 mesiace pre inštrukto- •Verejné ob- rov z firiem starávanie (soft • Úhrada investície) 3-6 poplatkov za mes. konferencie, školenia •Vzdelávanie učiteľov, ktorí pracujú s Ró- mami/ s mar- ginalizovanými komunitami Nastavenie/ 610 PSK V rámci plánu koncepty •Potreba dôklad- 9-12 mes. OP Ľudské V príprave, Väčšinou Sektor SOŠ zlepšovanie ŠIOV: •Hod- nej konzultácie 25 000 zdroje/OP viď iné tab. otvorené Integrácia študijných notenie/ audit so ŠIOV, zástup- (=5 000*5) Výskum – Synergia výzvy a posilňo- progra- súčasných cami odvetví, a inovácie/ a vzájomné vanie mov / študijných atď. v zmysle Interreg SK- dopĺňanie programov legislatívy PL/Erasmus+ medzi OP •Preveriť a apli- •Detailné vy- – CuRI-VET kovať potrebu hodnotenie Slovakia, programov na technického verzia 1 regionálnej zabezpečenia a celoštátnej •Intenzívne úrovni konzult. so zain- •Návrh, vývoj, teresovanými pilot stranami •Príprava učeb- •Návrh ných plánov a materiálov •Certifikácia celoživotného vzdelávania, Online vzdelá- vanie Iné (PR, PSK •Intenzívna koncepcia Intenzívna 9-12 mesiacov OP Ľudské Väčšinou komuniká- komunikácia so komunikácia so zdroje otvorené zainteresovaný- zainteresovaný- výzvy cia atď.) mi stranami mi stranami TAB. 4.2.2 Súhrnná tabuľka investícií pre všetky SOŠ v PSK Typ inves- Inves- Mesto/ Popis investície Stav prípravy Problém Odhadovaný Názov OP Názov a číslo Termín Iné tície tičné Okres (3-4 vetami) (žiadna/kon- čas a náklady a prioritná os potenciálnej predloženia náklady cept/štúdia na prípravu výzvy a termín (v tis. uskutočniteľ- výzvy EUR) nosti) Integrácia 1 000 PSK •Vytvoriť Žiadny až •Intenzívne 6-12 mes. OP Ľudské V prípra- Väčšinou Program sektora regionálnu koncept konzultácie za- 12 500 (=2 zdroje/OP ve - viď iné otvorené inklúzie SOŠ a príp- platformu/y interesovaných 500*5) Výskum tab. – Syner- výzvy rómskeho ravy a po- strán zaintereso- strán a inovácie/ gia a vzáj. obyvateľ- silňovanie vaných v prípra- •Návrh a schvá- Interreg doplňovanie stva / niekoľko ve na SOŠ lenie projektovej SK-PL/Eras- medzi OP projektov •Cezhraničná dokumentácie mus+/EPO* – CuRI-VET spolupráca 6-9 mes. •Verej- Slovakia, (Poľsko, Ukraji- né obstarávanie verzia 1 na, atd.) (nové softvérové •Zavedenie riešenia ) 3-6 spolupráce SOŠ mes. a podnikov na spoločné inves- tičné projekty • Pilotný projekt • Festivaly SOŠ, výstavy, súťaže •Transfer know- how z EÚ overe- ných postupov • Validácia a pou- čenie /predošlé znalosti 94 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK ČASŤ 4.3 KOMPONENT CuRI SOŠ – INVESTÍCIE PRE JEDNOTLIVÉ SOŠ V tejto časti uvádzame investičné tabuľky pre každú jednotlivú školu. Budeme používať päť zložiek, ktoré budú prezentovať krátke zhrnutie programu a tabuľku investícií pre každú z piatich škôl. Rozdelenie celkovej sumy vo výške 20 554 000 EUR pre všetky investície podľa škôl je nasledovné: • 3 740 000 Eur (kategória „Priemysel“ - Stredná odborná škola elektrotechnická, POPRAD) • 3 075 000 Eur (kategória „Malé a stredné podniky“ - Stredná odborná škola polytechnická A. Warhola, MEDZILABORCE) • 3 035 000 Eur (kategória „Služby“ - Stredná odborná škola STARÁ ĽUBOVŇA) • 6 815 000 Eur (kategória „Inovácie“ - Spojená škola PREŠOV) • 3 889 000 Eur (kategória „Agropotravinárstvo/lesníctvo“ - Stredná odborná škola agropotra- vinárska a technická). Pozn.: Viac informácií o integrovanom projektovom dizajne a koncepčných projektových doku- mentoch nájdete v Prílohe 4.3. Návrh č.1: SOŠ so zameraním na oblasť priemyslu Škola: Stredná odborná škola elektrotechnická, POPRAD – Matejovce Celkový cieľ: Vybudovať vzdelávaciu oblasť, kde budú žiaci dostávať modernú výučbu v podobe praktických cvičení v technických predmetoch s využitím animačných, zážitkových a experimentálnych metód a pomocou učebných pomôcok a experimentov, ktoré nie sú dostupné v bežných školách. Toto nové vzdelávacie cen- trum bude slúžiť ako moderné pracovisko zamerané na budúcnosť v oblasti elektrotechniky, automati- zácie a strojárstva s cieľom zvýšiť záujem o prácu v elektrotechnickom priemysle a súvisiacich oblastiach. Celkové investície: 3 740 000 EUR na rozvoj študijných programov, zariadenia a materiálov, vzdelávanie pedagógov/ zamestnancov a žiakov a na infraštruktúru Špecifické ciele: • Vytvoriť podmienky pre vyučovanie nových študijných programov • Prispôsobiť praktické vzdelávanie požiadavkám zamestnávateľov • Vybudovať materiálno-technickú základňu pre prezentáciu na základných školách • Posilniť záujem žiakov o technické študijné programy • Ponúknuť praktické vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania Očakávané individuálne projekty: • Výcvikový Polygón – spoločné pracovisko praktickej výučby elektrotechniky, mechatroniky a strojárstva (stredisko praktickej výučby) • E-learningový program – inovovanie študijných programov a celoživotného vzdelávania • Tele-Presence Centrum a zlepšenie komunikácie školy KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 95 Stredná odborná škola CELKOVÝ CIEĽ: Očakávané výsledky: elektrotechnická POPRAD „Vybudovať vzdelávací priestor, • Výcvikový Polygón/centrum praktického kde budú žiaci dostávať modernú vyučovania výučbu v podobe praktických • E-learningový program cvičení v technických disciplínach • Tele-Presence Centrum s využitím animačných, zážitkových a experimentálnych metód a pomocou nadštandardných učebných pomôcok a experimentov, ktoré nie sú dostupné v bežných školách.“ Typ investície Investičné Popis investície (3-4 vetami) Štádium Problémy/témy, náklady pripravenosti(žiadna/ ktorými je potrebné sa (v tis. EUR) koncept/ zaoberať štúdia uskutočniteľnosti) Rozvoj študijných 250 • rozvoj E-learningových programov koncept • Rozvoj technológií programov • Propagácia nových a existujúcich • Digitálne zručnosti študijných programov • Prístup • Simulácie procesov k celoživotnému vzdelávaniu Zariadenia 1 810 • Vybavenie prototypmi a modelmi koncept • Nové zručnosti a materiálne • Modernizácia súčasných dielní – • Nové vyučovacie zabezpečenie interaktivita metódy • Softvérové nástroje na proces simulácie • E-learning Vzdelávanie 100 • Študijné návštevy a program mobility koncept • CPD –kontinuálne učiteľov/ • Stáže v spoločnostiach pre odborné vzdelávanie zamestnancov zamestnancov a žiakov • WBL –vzdelávanie na a žiakov • Spolupráca s podnikmi pracovisku, praktické vzdelávania • Odborníci z podnikov ako školitelia Infraštruktúra 1 380 • Nové budovy pre špecializované dielne žiadna • Nevhodné budovy • Učebne pre mechatroniku, • Spolupráca automatizáciu a elektroniku s podnikmi • Tele-Presence Centrum • Atraktivita a propagácia Iné (PR 200 • Spolupráca s podnikmi koncept • Atraktívnosť a komunikácia atď.) • Rozvoj sektorovej platformy a propagácia • Propagácia nového program celoživotného vzdelávania Návrh č.2: SOŠ so zameraním na oblasť podnikania a MSP Škola: Stredná odborná škola polytechnická A. Warhola, MEDZILABORCE Celkový cieľ: Transformovať Strednú odbornú školu polytechnickú Andyho Warhola na moderné vzdelávacie centrum s významným vplyvom na rozvoj a podporu podnikania a podnikateľských komunít pros- tredníctvom dobudovania infraštruktúry a skvalitnenia vzdelávania, čím sa subregión Humenné stane inteligentným (smart) územím. Celková investícia: 3 075 000 EUR na rozvoj študijných programov, zariadení a materiálov, vzdelávanie pedagógov/ zamestnancov a žiakov a na infraštruktúru. Špecifické ciele: Pripraviť kvalifi kovanú odbornú školu v súlade so stratégiou rozvoja školy, aby sa zabezpečilo sys- tematické zvyšovanie odbornosti pedagógov • Zabezpečiť moderný a flexibilný vzdelávací/študijný program prostredníctvom zavádzania inovačných prostriedkov vzdelávania a inovácií obsahu učebných plánov SOŠ, ponúkať štu- dijné programy, ktoré sú atraktívne pre žiakov 96 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK • Posilniť spoluprácu s podnikateľským, mimovládnym sektorom a miestnou samosprávou vrátane vzdelávacích inštitúcií v subregióne Humenné • Modernizovať priestory školy a zaviesť kvalitné materiálno-technické vybavenie tried a dielní , aby odrážali najnovší vývoj technológií, • Zriadiť stredisko na poskytovanie služieb na podporu podnikateľských aktivít (podnikateľ- ský inkubátor pre MSP), • Podpora poskytovania nových služieb ako moderného centra vzdelávania so zameraním na celoživotné vzdelávanie, poradenstvo a obchodné aktivity, • Revitalizovať okolie školy / školský areál. Očakávané individuálne projekty: • Budovanie a zriaďovanie podnikateľského inkubátora pre MSP • DUAL + a podporné služby prostredníctvom moderného materiálovo-technického vybavenia, modernizácie odborných priestorov, inovácie vzdelávacích programov a kvalitných ľudských zdrojov • Kreatívna zóna, ktorá slúži pre žiakov, partnerov a verejnosť Stredná odborná škola CELKOVÝ CIEĽ: Očakávané výsledky: polytechnická A. Warhola Podnikateľské komunity a Smart územie • Podnikateľský inkubátor pre MSP MEDZILABORCE • DUAL +a a podporné služby • Kreatívna zóna Typ investície Investičné Popis investície (3-4 vetami) Štádium Problémy/témy, náklady pripravenosti(žiadna/ ktorými je potrebné sa (v tis. EUR) koncept/ zaoberať štúdia uskutočniteľnosti) Rozvoj 80 • Digitalizácia študijných a tréningových koncept • Prístup k celoživ. študijných materiálov vzdelávaniu programov • Aktualizácia súčasných študijných programov • Program na podporu • Nové program celoživotného vzdelávania MSP • Nové štud. programy a materiály Zariadenia 1 075 • Prepojenie medzi školskými priestormi koncept • Rozvoj nových a materiálne a kreatívnou zónou (e-mobilita) zručností zabezpečenie • Vybavenie kreatívnej zóny • LMS • Mat. a technické vybavenie podnikateľského • Nové služby inkubátora Vzdelávanie 70 • Študijné návštevy a program mobility koncept • CPD (Kontinuálne učiteľov/ • Stáže vo firmách pre zamestnancov a žiakov odborné zamestnancov • Spolupráca s podnikmi vzdelávanie) a žiakov • WBL • Odborníci z  podnikov ako školitelia Infraštruktúra 1 850 • Rekonštrukcia stávajúcich budov z pohľadu žiadna • Nevyhovujúce energetickej efektívnosti budovy • Modifikácia verejných priestorov a okolia • Multifunkčné areály/ školského areálu I. a II. spoločné priestory • Nová budova pre podnikateľský inkubátor • Nové formy spolupráce Iné (PR koncept • Nové formy a komunikácia spolupráce atď.) KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 97 Návrh č. 3: SOŠ so zameraním na oblasť služieb Škola: Stredná odborná škola STARÁ ĽUBOVŇA Celkový cieľ: Vytvorenie vzdelávacej inštitúcie 21. storočia prostredníctvom vybudovania centra kompetencií a excelentnosti pre služby v oblasti gastronómie, remesiel a cestovného ruchu s cieľom ponúknuť kvalitné, efektívne, inkluzívne a relevantné odborné vzdelávanie a prípravu. Škola, ktorá sa stáva inšpiráciou pre ostatných v regióne a je otvorená pre súčasnosť, budúcnosť i pre ďalších partnerov. Celková investícia: 3 035 000 EUR pre rozvoj študijných programov, zariadenia a materiály, vzdelávanie pedagógov/ zamestnancov a žiakov a na infraštruktúru. Špecifické ciele: • Stavebné práce, rekonštrukcia interiéru a exteriéru a dobudovanie školskej infraštruktúry, ktorá prispieva k energetickej efektívnosti, pripravuje sa na zmenu klímy a zlepšuje životné prostredie a atmosféru v škole. • Získavanie a modernizácia materiálového a technického vybavenia pre učebne, dielne a ďal- šie priestory školy, čím sa zabezpečilo, že škola môže reagovať na potreby zamestnávateľov, inovácie a budúce trendy. • Rozšírenie a skvalitnenie kompetencií, odborných zručností a vedomostí o ľudskom kapi- táli prostredníctvom ďalšieho vzdelávania (pedagogickí pracovníci v školách, učitelia, maj- stri, ale aj vedenie školy), ktoré môžu posilniť už existujúce kapacity a kvalitu a inováciu vzdelávania. • Vzdelávacie programy, aktivity a kurzy ďalšieho vzdelávania alebo iné oblasti (školenia zamestnancov rôznych spoločností, programy mobility pre žiakov a učiteľov). • Návrh vzdelávacieho programu pre študijný odbor gastronómie, určený na experimentálne skúšky. • Rozvoj školy hľadaním modelov spolupráce a vytváraním partnerstiev so zamestnávateľmi, školami, vzdelávacími inštitúciami a ďalšími partnermi v rámci regiónu a zahraničia. • Vytvorenie sociálneho podniku v Lomničke. Očakávané individuálne projekty: • Multifunkčné regionálne vzdelávacie a školiace stredisko pre remeslá a kompetenčné centrum pre GASTRO - vrátane modernizácie odborných priestorov, moderného materiálno-technického vybavenia, inovácie vzdelávacích programov a kvalitných ľudských zdrojov. • Sociálny podnik v Lomničke so zameraním na inklúziu a celoživotné vzdelávanie. • Partnerstvá so vzdelávacími inštitúciami a inými zainteresovanými stranami. Stredná odborná škola CELKOVÝ CIEĽ: Očakávané výsledky: STARÁ ĽUBOVŇA „Rozvíjať strednú odbornú školu ako • Multifunkčné regionálne vzdelávacie centrá a centrá učiacu sa organizáciu.“ praktickej výučby pre remeslá Vysoko kvalitné a inkluzívne • Sociálny podnik Lomnička vzdelávanie pre všetkých obyvateľov • Kompetenčné centrum pre GASTRO regiónu. Typ investície Investičné Popis investície (3-4 vetami) Štádium Problémy/témy, ktorými je náklady pripravenosti(žiadna/ potrebné sa zaoberať (v tis. EUR) koncept/ štúdia uskutočniteľnosti) Rozvoj študijných 200 • Aktualizácia učebných materiálov koncept • Prístup k študijným programov • Digitalizácia učebných materiálov, materiálom cloudové riešenia • Tvorba nových učebných • Spoločné štandardy kompetencií materiálov • ECVET, NQF, medzinárodná spolupráca 98 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Zariadenia 960 • Interaktívna vzdelávacia platforma / koncept • Sieť školských centier a materiálne Cloudové riešenia • Nové služby zabezpečenie • Modernizácia súčasných učební • Prístup k  celoživotnému prakt. vyučovania (nové vybavenie) vzdelávaniu pre GASTRO • Logistika a mobilita (dopravné prostriedky) Vzdelávanie 200 • Študijné návštevy a program koncept • CPD učiteľov/ mobility • Praktické vzdelávanie/ zamestnancov • Podnikové stáže pre zamestnancov Vzdelávanie na pracovisku a žiakov a žiakov • Odborníci z podnikov ako • Spolupráca s podnikmi školitelia Infraštruktúra 1 775 • Rekonštrukcia súčasných budov koncept/čiastočne • inkluzívne vzdelávanie so zameraním na energetickú • nové služby efektívnosť • podpora praktického • Úprava verejných priestranstiev vzdelávania/vzdelávania na a okolia školy pracovisku • Infraštruktúra pre vzdelávanie na pracovisku v centre mesta Iné (PR& 100 • Spolupráca s podnikmi koncept • Inkluzívne vzdelávanie komunikácia atď.) • Atraktivita SOŠ • Nové služby a študijné programy Návrh č. 4: SOŠ so zameraním na oblasť inovácií Škola: Spojená škola PREŠOV Celkový cieľ: Rozvoj SOŠ ako lídra v oblasti inovácií s cieľom dosiahnuť lepšiu prípravu žiakov na blížiacu sa prie- myselnú revolúciu prostredníctvom inovácií zariadení a ľudských zdrojov. Celkové investície: 6 895 000 Eur na rozvoj študijných programov, zariadení a materiálov, vzdelávanie pedagógov / zamestnancov a žiakov, na infraštruktúru Špecifické ciele: • Otvorenie nových študijných programov, ktoré požaduje pracovný trh, • Vybavenie školy novými technológiami, spoločne so zamestnávateľmi na posilnenie duál- neho vzdelávania, • Posilnenie záujmu žiakov o technické odbory a profesie, • Vytvorenie kariérneho a prezentačného centra pre technické vzdelávanie žiakov, budúcich žiakov a ich rodičov. Očakávané individuálne projekty: • Centrum excelentnosti SOŠ - Spoločné centrum pre praktické vzdelávanie a spoluprácu s podnikni pre technické študijné programy. • Kariérne a prezentačné centrum pre technické vzdelávanie - zlepšenie komunikácie s cieľom zvýšiť atraktívnosť technických študijných programov a zabezpečiť, aby bola SOŠ medzinárodne uznávaná. • Škola s aktuálnym materiálno-technickým vybavením a kvalitnými ľudskými zdrojmi. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 99 Spojená škola PREŠOV CELKOVÝ CIEĽ: Očakávané výsledky: Naša Spojená škola Prešov ako líder • Centrum excelentnosti SOŠ – Spoločné pracoviská v inováciách s podnikmi „ Dosiahnuť lepšiu prípravu žiakov • Atraktivita technických študijných programov z pohľadu na blížiacu sa priemyselnú revolúciu budúcich žiakov prostredníctvom inovácií zariadení • Medzinárodne uznávaná SOŠ technického zamerania a ľudských zdrojov“. Typ investície Investičné Popis investície (3-4 vetami) Štádium pripravenosti(žiadna/ Problémy/témy, ktorými náklady koncept/ je potrebné sa zaoberať (v tis. EUR) štúdia uskutočniteľnosti) Rozvoj študijných 100 • Nové portfólio študijných koncept • Účasť všetkých programov materiálov (digitálna a tlačená verzia) zainteresovaných strán • Interaktívne pracovné zošity • Prístup k študijným • Digitálna knižnica - Transfer know- materiálom how • Nové metódy učenia sa Zariadenia 4 555 • Metrologické a robotické koncept • Nové metódy učenia sa a materiálne laboratórium • Vývoj technológie zabezpečenie • Obrábacie stroje (tradičné, CNC • Verejné obstarávanie atď.) • Učebne pre CAD, CAM, CNC programovanie PC a zváracie zariadenia Vzdelávanie 150 • Študijné návštevy v podnikoch koncept • Nové metódy učenia sa učiteľov/ • Nové zručnosti pre nové • Certifikácia zamestnancov technológie a softvéry celoživotného vzdelávania a žiakov • Stáže • Vysoký vek učiteľov Infraštruktúra 1 960 • Rekonštrukcia vyučovacích žiadne • Energetická efektívnosť priestorov • Stavebná projektová • Manažment energetickej dokumentácia efektívnosti • Detailné zhodnotenie • Modifikácia dielní, učební pre budov praktické vyučovanie Návrh č. 5: SOŠ so zameraním na oblasť služieb poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva Škola: Stredná odborná škola agropotravinárska a technická Celkový cieľ: „Príprava na budúcnosť“ - vytvorenie regionálnej inštitúcie pre budúce vzdelávanie prostredníctvom siete odborných expertných centier s cieľom lepšieho prispôsobenia sa aktuálnym požiadavkám regi- onálneho trhu práce a zvýšenia atraktívnosti vybraných poľnohospodárskych, potravinárskych a tech- nických programov štúdia (vrátane výroby plastov). Špecifické ciele: • Rozvíjať nové a inovovať existujúce študijné programy vo vybraných oblastiach - biohospo- dárstvo, presné poľnohospodárstvo a technické študijné programy súvisiace s obehovým hospodárstvom • Implementovať nové služby v kariérnom poradenstve a celoživotnom vzdelávaní • Posilniť aspekty inkluzívneho vzdelávania a sociálnej integrácie znevýhodnených skupín • Zabezpečiť materiálno-technické vybavenie s cieľom prispôsobiť sa aktuálnym požiadav- kám regionálneho trhu práce v oblasti agrotroniky a mechanizácie, veterinárnej epidemi- ológie a potravinárskych technológií • Vyskúšať nový model spolupráce medzi SOŠ a zamestnávateľmi Celková investícia: 3 889 000 na rozvoj študijných programov, zariadenia a materiály, vzdelávanie učiteľov/zamest- nancov a žiakov a na infraštruktúru Očakávané individuálne projekty: • Atraktívnosť agropotravinárskych študijných programov z pohľadu budúcich žiakov – EDULABS 100 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK • Inovácia študijných programov • Kompetenčné centrum - pilotný projekt so zameraním na inklúziu, celoživotné vzdelávanie a poradenstvo • FOODLAB & BioLAB - pilotný projekt „živé laboratórium“ (výskum a testovanie lokál- nych inovácií na základe ekologických princípov a systémového obehu v oblasti primár- nej a konečnej potravinárskej výroby) a inkubátory (vytvorenie siete SOŠ a predmetov sociálnej ekonomiky v oblasti výroby potravín, trvalo udržateľnej ekonomiky a obehového hospodárstva) • InnoLiveLAB - Vzdelávacie centrum „presného poľnohospodárstva“ a inovácie v „živom laboratóriu“ - využívanie aktuálnych informačných a iných technológií v poľnohospodár- stve a lesnom hospodárstve, vrátane spoločných pracovísk pre spoluprácu s miestnymi podnikateľmi • RegioFoodDevNet - Regioshop ako centrum pre praktické vzdelávanie ako súčasť pred- metu sociálne hospodárstvo v Rakúsoch a v škole v Kežmarku, regionálna sieť spolupráce medzi SOŠ a potravinárskym reťazcom (podnikatelia, rozvojové agentúry, výskum a dizajn, rezortné inštitúcie) • Centrum veterinárnej medicíny a hygieny • Sociálny podnik Rakúsy so zameraním na inkluzívne a celoživotné vzdelávanie Stredná odborná škola CELKOVÝ CIEĽ: Očakávané výsledky: agropotravinárska a technická PRÍPRAVA NA BUDÚCNOSŤ • Centrum odbornosti SOŠ pre bioekonómiu „Vybudovať profesionálnu inkluzívnu • Atraktivita poľnohospodársko-potravinárskych študijných školu budúcnosti prostredníctvom programov z pohľadu budúcich žiakov – EDULABS siete centier odbornosti ...“ Typ investície Investičné Popis investície (3-4 vetami) Štádium Problémy/témy, ktorými je náklady pripravenosti(žiadna/ potrebné sa zaoberať (v tis. koncept/ EUR) štúdia uskutočniteľnosti) Rozvoj študijných 180 • Aktualizácia súčasných učebných koncept • Nové študijné programy programov plánov • Nové technológie • Vývoj nového spoločného • Flexibilný plán učenia sa štandardu kompetencií /Presného poľnohospodárstva a bioekonómie • Implementácia Centier excelentnosti SOŠ Zariadenia 2 314 • Nové vybavenie pre Centrum koncept • Inkluzívne vzdelávanie a materiálne excelentnosti SOŠ pre • Nové metódy zabezpečenie bioekonómiu vzdelávania a odbornej • Zariadenia a materiály pre prípravy EDULABS • Spoločné štandardy / • Nové vybavenie pre Centrum Nová platforma inkluzívneho vzdelávania Rakúsy Vzdelávanie 245 • Vytváranie a podpora priebežných koncept • Implementácia EQAVET učiteľov/ vzdelávacích príležitostí pre • Nové mentorovacie a  zamestnancov všetkých zamestnancov /študijné koučovacie praktiky a žiakov návštevy, špeciálne vzdelávacie • Budovanie kapacít pre programy .../ EQAVET • Kvalitné úvodné zaškolenie a mentorovanie, koučovanie • Zlepšovanie schopností členov vedenia školy Infraštruktúra 1 130 • Nová budova pre Centrum čiastočný koncept • Spoločné závody s excelentnosti SOŠ pre bioekonómiu podnikmi • Rekonštrukcia Centra inkluzívneho • Výskumno-vývojové vzdelávania Rakúsy služby • Prístavba k hlavnej budove – • Experimentálne EDULABORATÓRIÁ modelové prevádzky KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 101 ČASŤ 4.4 INVESTÍCIE DO SOŠ—STRATÉGIE FINANCOVANIA A REALIZÁCIA INTEGROVANÝCH PROJEKTOV NA SOŠ Účelom tejto časti, ale aj celej Aktivity 3 SOŠ komponentu iniciatívy Catching-up Regions je podpo- riť spoluprácu OŠ psk s inými orgánmi regionálnej samosprávy a subjektmi na regionálnej i lokál- nej úrovni, riadiacimi orgánmi na národnej úrovni, manažmentmi piatich vybraných stredných odborných škôl a s Európskou komisiou na identifikácii a príprave dôležitých východiskových vstu- pov pre príslušné integrované projekty. Očakávané strategické investície majú predovšetkým zlepšiť vzdelávaciu infraštruktúru piatich pilotných SOŠ s cieľom posilniť regionálny rozvoj psk prostred- níctvom RIS. Investície zamerané na riešenie súčasného nesúladu medzi zručnosťami a schopnos- ťami absolventov stredných odborných škôl a potrebami súčasného i budúceho trhu práce by mali zároveň zohľadňovať inkluzívnu stratégiu rastu v rámci lokálneho kontextu. Strategické investície v rámci piatich integrovaných projektov sú rozdelené do štyroch kategó- rií: študijné programy, vzdelávanie učiteľov a iného personálu, vybavenie a príprava vzdelávacích materiálov a infraštruktúra, pričom tieto programy zahŕňajú viacero menších schém určených na zabezpečenie financií, dostatočných kapacít a časovej flexibility. Pre každú z vybraných škôl predstavujeme jeden integrovaný projekt a niekoľko menších čiastkových projektov. Keďže predpo- kladané investície a náklady patria podľa kategórií do viacerých individuálnych projektov, navrho- vané investičné balíky si nevyhnutne žiadajú financovanie z viacerých zdrojov, vrátane štruktu- rálnych a investičných fondov EÚ (EŠIF) a relevantných operačných programov, grantov, či iných verejných a súkromných zdrojov. Na základe cieľov a identifi kovaných potrieb subregiónov a sektorov , kvalita spolupráce medzi školami a týmito subjektmi sa výrazne posilnia a zlepšia prostredníctvom rôznych plánovaných aktivít. Tieto akcie zahŕňajú realizované podprojekty, aktivity, transfer know-how medzi stred- nými školami, kvalitu odborného vzdelávania a prípravy a rozvoj nových zručností. Prepojenia sa posilnia aj na systémovej úrovni prostredníctvom opatrení, ktoré budú mať vplyv na celé úze- mie Prešovského kraja, a ich cieľom bude zlepšiť výkonnosť celého systému odborného vzdelávania a prípravy, podporiť jeho efektívne fungovanie a zvýšiť prepojenie medzi SOŠ a praxou. Výsledkom týchto opatrení musí byť radikálna zmena postojov verejnosti k odbornému vzdelávaniu a príp- rave, a, čo je ešte dôležitejšie, kvalitatívna zmena na úrovni jednotlivých SOŠ ako poskytovateľov odborného a celoživotného vzdelávania. Pri vývoji investičných balíkov sa využíva integrovaný prístup, ktorý poskytuje predpoklady pre networking a spoluprácu v regiónoch a vybratých odvetviach za účelom využitia dostupných finan- čných a nefinančných zdrojov a na podporu inovácií a nových modelov spolupráce v oblasti SOŠ. Tento prístup zohľadňuje špecifický miestny kontext a je v súlade s výstupmi zamestnávateľského prieskumu a štúdie o SOŠ. Výber subprojektov pre každý investičný balík piatich vybratých škôl bol založený na nasledujú- cich výberových kritériách: • Zosúladenie navrhovaného projektu s výsledkami aktivity 1 a aktivity 2 komponentu CuRI vet; • Zosúladenie s potrebami regiónu a vybraného odvetvia; • Súlad so strategickými a koncepčnými dokumentmi na regionálnej a národnej úrovni; • Príspevok projektu k „horizontálnym prioritám“ pre EŠIF a dopad na inklúziu; • Príspevok projektu k Regionálnej inovačnej stratégii (RIS) 3, inovácia projektu; • Prepojenie projektu s inými prebiehajúcimi projektmi; • Možnosť zapojenia partnerov; • Udržateľnosť projektu. 102 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Investičné balíky sú založené na nasledujúcich investičných prioritách komponentu CuRI vet: 1. Zlepšenie vzdelávacej infraštruktúry vybraných stredných odborných škôl; 2. Vytváranie a uplatňovanie nových typov vzdelávania, obsahu a vyučovacích metód s dôra- zom na všetky formy praktického vzdelávania a odbornej prípravy; 3. Budovanie odborných kapacít škôl ako predpoklad pre poskytovanie nových a flexibilných služieb v oblasti odborného vzdelávania, lll a llc; 4. Podpora vytvárania sietí a spolupráce medzi školami, podnikmi a rôznymi aktérmi na všetkých úrovniach, vrátane podpory medzinárodnej spolupráce. Vytvorenie spoločného projektového tímu na podporu piatich vybraných stredných odborných škôl zníži administratívnu záťaž žiadateľov, umožní zdieľanie odborných znalostí a administra- tívnych kapacít, zlepší kvalitu prípravy a realizácie projektov a zabezpečí udržateľnosť výstupov a výsledkov projektu, čiastkových projektov a celých investičných balíkov. Keďže model fi nancova- nia predpokladá významný podiel finančných prostriedkov z EÚ, významná časť tejto časti správy je venovaná podrobnostiam o financovaní navrhovaných investičných balíkov z EŠIF. Navrhované investičné balíky a podporné projekty sú určené predovšetkým na doplnenie schválených národ- ných programov v jednotlivých operačných programoch (OP); sú to pilotné projekty s dôrazom na overovanie nových a inovatívnych prístupov so silným inkluzívnym aspektom. Stratégie financovania Návrh stratégií financovania pre investície do SOŠ Financovanie EÚ je jedným z hlavných zdrojov fi nancovania investičných balíkov pre päť vybra- ných SOŠ. V súlade s usmerneniami a právnymi predpismi EÚ je možné využiť EŠIF prostredníc- tvom rôznych foriem pomoci. Investičná stratégia pre CuRI SOŠ, Aktivita 3, je založená na exis- tujúcich aktuálnych dokumentoch Slovenskej republiky, najmä: • Stratégia financovania európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na roky 2014 – 2020 • Zákon č. 292/2014 Z. z. Zákon o príspevkoch z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonov č. 357/2015 Z. z., 91/2016 Z. z., 171/2016 Z. z., 315/2016 Z. z., 93/2017 Z. z. , 93/2017 Z.z., 280/2017 Z.z., 112/2018 Z. z.) Ako sa uvádza v nasledujúcom priamom citáte z EŠIF podľa článku 66 a 67 Nariadenia o spoloč- ných ustanoveniach na programové obdobie 2014 - 2020, finančná pomoc obsahuje tieto formy financovania: Granty A: – Náhrada skutočne vynaložených a zaplatených oprávnených výdavkov spolu s akýmikoľvek prís- pevkami v podobe vecného plnenia a odpismi – Štandardné stupnice jednotkových nákladov – Paušálne sumy nepresahujúce 100 000 EUR vo forme verejného príspevku – Paušálne financovanie uplatňovaním percentuálneho podielu na jednu alebo viac kategórií výdavkov Granty B : Odmeňovanie (v zmysle článku 138 časti VII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeo- becný rozpočet Únie a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EC, Euratom) č. 1605/2002). Granty C: Návratná pomoc Granty D: Finančné nástroje KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 103 Granty E : Kombinácia týchto foriem pomoci pri rešpektovaní osobitných ustanovení všeobecného Nariadenia pre programové obdobie 2014 - 2020 a nariadení o fondoch (nariadenie ENRF, EFRR, KF, esf a EPFRV) Na účely stanovenia príslušných finančných podielov v programovom období 2014 - 2020 a na základe skúseností z programového obdobia 2007 - 2013, definujeme rôzne kategórie „príjemcov“ zo štruktu- rálnych fondov, Kohézneho fondu a fondu Európskej námornej politiky, Fondu rybného hospodár- stva, napr. psk, SOŠ atď. Konkrétna žiadosť je opísaná v Prílohe 4.3. Systém riadenia EŠIF upravuje spoločné pravidlá platné pre všetky EŠIF, pričom zohľadňuje oso- bitosti poskytovania príspevkov v rámci niektorých operačných programov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa systém riadenia EŠIF uplatňuje vo svojich častiach na jednotlivé EŠIF. Dopytové výzvy Regulačný základ Riadiaci orgán zverejňuje svoje výzvy na svojej internetovej stránke. RO je povinný zabezpečiť, aby sa už uskutočnené výzvy zverejňovali na webovej stránke a boli dostupné v archíve výziev mini- málne tri roky. RO je tiež povinný zverejniť akékoľvek zmeny a zrušenia výzvy. Po posúdení výzvy podľa § 3 až § 13 kapitoly 3.1.1 / 3 /, je RO povinný zverejniť výzvu v rovnakom čase ako je zverej- nená na webovej stránke RO a tiež v ITMS2014 +. Cieľ Hlavným cieľom tohto postupu je súťaž veľkého počtu projektov rôznych oprávnených žiadateľov, ktorí sú hodnotení na základe vopred stanovených kritérií výberu a hodnotenia. V prípade uzavre- tej výzvy sú stanovené určité obmedzenia, ako napríklad oprávnené územie, výška pridelenej sumy atď. Preto je podpora zvyčajne cielenejšia a konkurencia medzi projektmi môže byť vyššia. Ďalším aspektom tohto postupu je zabezpečenie otvorenosti a transparentnosti celého výberového konania. Kritériá uplatniteľnosti/oprávnenosti Výzvy môžu byť vo forme: a. Uzavretá výzva charakterizovaná presným dátumom jej vyhlásenia a dátumom uzávierky. Uzavretá výzva je vhodná najmä pre projekty inovatívnej povahy, kde si výber najoptimál- nejšieho projektu vyžaduje jeho porovnanie s inými predloženými projektmi. b. Otvorená výzva, trvanie ktorej závisí od disponibilných finančných prostriedkov a končí sa vyčerpaním týchto finančných prostriedkov. c. Využívanie otvorenej výzvy je vhodné najmä pre výzvy zamerané na podporu štandard- ných typov projektov, ktoré nevyžadujú hospodársku súťaž na základe kvalitatívneho porovnania projektov. V prípade výziev na realizáciu projektov na základe dopytu (t.j. určených pre neobmedzený okruh potenciálnych žiadateľov), je RO povinný prednostne využívať otvorené výzvy. V prípadoch, keď sa vyhlasuje výzva na časť OP, ktorá spadá do výkonnostného rámca OP, RO je tiež oprávnený používať uzavreté výzvy, ak je to vhodnejšie vzhľadom na záväzky v rámci výkonnostného rámca a charakter podporovaných projektov. Výzva podlieha schváleniu Centrálnym koordinačným orgá- nom (CKO) pre EŠIF. 104 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Národné projekty Regulačný základ RO je oprávnený za podmienok stanovených v zákone o príspevkoch z EŠIF a v súlade s ustanove- niami kapitoly o príspevkoch EŠIF, implementovať OP alebo jeho časť prostredníctvom jedného alebo viacerých národných projektov. „Zámery“ (t.j. počiatočné koncepty) národných projektov schvaľuje MV alebo jeho komisia na základe návrhu RO. Pri navrhovaní národných projektových zámerov RO zakladá svoj navrhovaný zámer na koncepciách a stratégiách na regionálnej a národ- nej úrovni, pričom zohľadňuje priority stanovené v príslušných oblastiach v súlade so stratégiou definovanou v príslušnom OP. Postup schvaľovania národných projektov bude primerane pokrytý ustanoveniami o schválení grantu podľa kapitoly 3.2 / 3 /, ak nie je v tejto kapitole uvedené inak. Cieľ Národný projekt je projekt, ktorý z hľadiska svojho zamerania, charakteru aktivít, geografického pokrytia a ďalších atribútov, rieši komplexné a systémovo špecifické oblasti podporované z EŠIF s národným vplyvom, je prepojený so stratégiou OP a jeho aktivity sa zakladajú na jasne defino- vaných národných a iných politikách. Kritériá uplatniteľnosti/oprávnenosti Ustanovenia výziev na predkladanie národných projektov sa vzťahujú na formality výziev pre národné projekty. RO vypracuje výzvu v súlade so vzorom vydaným CKO a je povinný uviesť všetky podmienky na poskytnutie príspevku, ktoré sú povinnou súčasťou výzvy v súlade so záko- nom o príspevku z EŠIF. RO sa môže proaktívne a systematicky zúčastňovať na príprave národ- ných projektov s vopred určenými príjemcami, napríklad prostredníctvom zapojenia relevantných partnerov, vo forme odborných diskusií alebo pravidelných výborov zriadených na dohľad a pomoc pri príprave národného projektu. Globálny grant Regulačný základ RO je oprávnený realizovať časť OP prostredníctvom globálneho grantu. Globálny grant je územný a/alebo tematicky zameraný grantový mechanizmus, t. j. prerozdelenie finančných prostriedkov pre malé projekty vybrané na základe výzvy. Globálny grant umožňuje prerozdelenie finančných prostriedkov z ENRF zameraných na konkrétnu tému alebo aktivitu priamo na územie prostred- níctvom vybraných partnerov, ktorí sa zameriavajú na svoju činnosť. Cieľ Prínosom globálneho grantu je správa ďalších malých projektov. Výber projektov sa vykonáva s dôrazom na konkrétne lokálne riešenia, najmä pilotné projekty. Globálne granty sú určené pre rôzne typy žiadateľov, vrátane mimovládnych a neziskových organizácií. Kritériá uplatniteľnosti/oprávnenosti Globálny grant sa realizuje prostredníctvom sprostredkovateľského orgánu (SO), ktorý je verejno- právnou alebo súkromnou právnickou osobou alebo mimovládnou alebo neziskovou organizáciou, ktorá slúži ako osobitná riadiaca agentúra. Ak je SO právnickou osobou, ktorá nie je súčasťou verej- ného sektora, výber SO podlieha výkonu SO v súlade s Platobnou agentúrou (PA). RO a SO môžu určiť minimálne a maximálne sumy projektov nenávratného finančného príspevku (NFC) podpo- rovaných prostredníctvom tohto nástroja. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 105 IÚI – Integrované územné investície Regulačný základ IÚI (Integrované územné investície) sú ďalším mechanizmom fi nancovania. IÚI sú implemen- tované prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (irop) na základe Regionálnej integrovanej územnej stratégie (RIÚS) a Integrovaných stratégií pre trvalo udržateľný rozvoj miest, ktoré sú počiatočnými strategickými dokumentmi pre implementáciu IÚI na regi- onálnej úrovni s dopadom na miestnu úroveň. Cieľ Cieľom IÚI je podporovať tematicky alebo územne integrované projekty s významným vplyvom na konkrétne územie realizované v partnerstve a v súlade so schválenou Stratégiou územného rozvoja. Kritériá uplatniteľnosti/oprávnenosti IÚI je nový nástroj zavedený v Nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU) na použitie počas programového obdobia 2014-2020. Jeho cieľom je uľahčiť vykonávanie územných stratégií, ktoré potrebujú fi nancovanie z rôznych zdrojov. IÚI podporuje aj lokálnejšiu alebo „miestnu“ formu tvorby politiky. Regulačný rámec pre EŠIF tiež umožňuje výber projektov ako akčných plánov (tento prístup sa pou- žil pri projektoch cezhraničnej spolupráce SK-HU pri zamestnávaní). TAB. 4.4.1 Porovnanie stratégií financovania Postup výberu Výhody Nevýhody Ďalšie poznámky projektu Dopytové výzvy • Jednotlivé školy žiadajú priamo • Rôzne úrovne pripravenosti RO musí byť partnerom - – otvorené • Krátky čas na prípravu výzvy(3 mesiace) niektorých škôl , podmienky oprávnenosti alebo uzavreté • Možnosť definovať podmienky oprávnenosti • 5% spolufinancovanie a kritériá výberu • Partnerstvo si nevyžaduje zmenu OP • Systém refundácie • Časový problém • Koordinácia výziev Národné • Žiadne spolufinancovanie, ak je žiadateľom • Žiadna EÚ preferencia Zvyčajne prístup naslepo projekty štátna organizácia • Žiadna kontrola na regionálnej/ k špecifickým potrebám • Zvyčajne zálohová platba alebo lokálnej úrovni predfinancovanie • Schválenie NP trvá dlhšie (6 mesiacov) Integrované • EÚ preferencie smerom k pilotnému nástroju  Nedostatok leadershipu RO pre IROP územné • Úzky dialóg a spolupráca medzi inštitúciami investície a aktérmi z rôznych úrovní manažmentu a rôznych odvetví • Kombinuje externé know-how a zdroje s lokálnymi potrebami • Kombinované investície z viac ako jednej prioritnej osi jedného alebo viacerých programov Hybridné • Žiadne spolufinancovanie, ak je žiadateľom  Nový prístup NP s partnerstvom SOŠ projekty štátna organizácia • Partnerstvá Globálny grant • Žiadny problém s časovou koordináciou  Verejné obstarávanie na výber RO musí byť partner – výziev SO podmienky oprávnenosti • Partnerstvá a kritériá výberu + úzka • Malé pilotné projekty spolupráca s CKO • Tematické alebo teritoriálne zameranie Akčné plány • Väčšinou integrovaný prístup • Nový prístup pre navrhované Potreba konzultovať, • Partnerstvo koncepcie projektov žiadne informácie • Signifikantný dopad • Proces schvaľovania si o aplikácii žiada čas a záväzok rôznych partnerov 106 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Prehľad vhodných OP a dopytových výziev Operačný program Ľudské zdroje 2014 – 2020, verzia 4.1 Investičná stratégia Stratégia Operačného programu Ľudské zdroje (ďalej len „OP ĽZ“) vychádza z Národného programu reforiem Slovenskej republiky, ktorý definuje opatrenia posilňujúce hospodársky rast a zamestna- nosť v Slovenskej republike. V oblasti vzdelávania boli pre Slovenskú republiku definované tieto ciele: • Zlepšiť kvalitu základného vzdelávania, najmä zvýšením úrovne vedomostí a zručností žia- kov v priemere o 505 bodov v prieskume oecd - PISA 2018 (472 bodov v roku 2012) • Dosiahnuť aspoň 40 % mieru ukončenia terciárneho alebo ekvivalentného vzdelávania ľudí vo veku 30 - 34 rokov (23,4 % v roku 2011) • Znížiť podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, na menej ako 6 % do roku 2020 (6,3 % v roku 2013) Kvalitné vzdelávanie je základným pilierom hospodárskeho rastu, zamestnanosti a zlepšovania kva- lity života obyvateľstva. Trh práce bude čoraz viac vyžadovať zručnosti na vyššej úrovni, čo si vyža- duje, aby sa vzdelávací systém stal flexibilnejším. Štruktúra vzdelávania musí tiež zohľadňovať potreby všetkých účastníkov vrátane znevýhodnených a marginalizovaných skupín, aby sa dosiahol inklu- zívny vzdelávací systém. Stratégia vzdelávania je prepojením medzi vzdelávacím systémom a potre- bami trhu práce vrátane zvýšeného zapojenia zamestnávateľov do tvorby a inovácie učebných plánov a podpory vytvárania partnerstiev medzi poskytovateľmi vzdelávania a zamestnávateľmi. Vzdelávacie priority Prioritné vzdelávanie sa osobitne zameriava na zlepšenie kvality základného a stredoškolského vzdelávania pre všetkých žiakov. Cieľom je pripraviť žiakov „spôsobom najvhodnejším pre trh práce, z hľadiska dopytu a ponuky na trhu práce alebo prechodu na ďalšiu úroveň vzdelávania. Odborné vzdelá- vanie a príprava je jediným segmentom vzdelávania, ktorý priamo pripravuje absolventov na prax, preto je potrebné zamerať sa najmä na tento segment. Kvalitu odborného vzdelávania a prípravy (SOŠ) kri- tizujú najmä zamestnávatelia. Podľa ich názoru nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nemôže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by bola schopná okamžite po ukončení štúdia vstú- piť do pracovného procesu “(OP Ľudské zdroje). Relevantné prioritné osi a špecifické ciele Prioritná os 1 – Vzdelávanie podporuje opatrenia v týchto oblastiach: vzdelávanie poskytované v súlade s potrebami trhu práce, pozitívne výsledky vzdelávania a inklúzia, vyššie vzdelávanie zalo- žené na výsledkoch, zvyšovanie odbornej spôsobilosti učiteľov a odborných pracovníkov a atrak- tívnosť učiteľského povolania a celoživotné vzdelávanie vrátane neformálneho vzdelávania. Pridelenie prioritnej osi 1 Vzdelávanie je zamerané na tieto tri relevantné investičné priority: • Prvá priorita prispeje k prispôsobeniu kvality a inkluzívnosti vzdelávacieho systému pri zabezpe- čení rovnakého prístupu k vzdelávaniu. Kvalitné vzdelávanie by malo pripraviť žiakov na pokračo- vanie v ďalšom stupni vzdelávania alebo na hľadanie práce. Neoddeliteľnou súčasťou tohto pro- cesu bude zvyšovanie odborných kompetencií pedagogických a špecializovaných pracovníkov. Alokácia na túto prioritu predstavuje 9,99 % z celkovej alokácie OP ĽZ: 1.1.1 Zvýšenie inkluzívnosti a rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšenie výsledkov a kompetencií detí a žiakov. • Druhá priorita prispeje k rozvoju kvalitného odborného vzdelávania a prípravu zosúlade- ného s potrebami a požiadavkami trhu práce vrátane posilnenia praktickej prípravy v spo- lupráci so zamestnávateľmi. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné zamerať sa na zvyšo- vanie odbornej spôsobilosti učiteľov v odbornom vzdelávaní a príprave (4,4 % alokácie): 1.2.1 Zlepšovanie kvality odborného vzdelávania a prípravy pri zohľadnení potrieb trhu práce. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 107 • Tretia priorita prispeje k rozvoju celoživotného vzdelávania a zvýši účasť dospelých na tomto type programu. Táto priorita predstavuje 2,48 % z celkovej alokácie OP ĽZ: 1.4.1 Zlepšenie kva- lity a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií a zvyšo- vanie zručností. V niektorých špecifických prípadoch je možné po konzultácii s RO predkladať projekty v iných pri- oritných osiach operačných programov. Pozn.: Viac informácií o jednotlivých špecifických cieľoch a cieľoch podľa prioritných osí nájdete v Prílohe 4.4. Integrovaný regionálny operačný program 2014 – 2020, verzia 4.1 Investičná stratégia Integrovaný regionálny operačný program (irop) je jedným z programov implementácie EŠIF na Slovensku v programovom období 2014-2020. Jeho globálnym cieľom je „prispievať k podpore kva- lity života a zabezpečiť trvalo udržateľné poskytovanie verejných služieb s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný regionálny rozvoj; ako aj ekonomickú, územnú a sociálnu súdržnosť regiónov, miest a obcí (irop 2014-2020)”. Viac informácií o tomto programe nájdete v nasledujúcej citácii z irop 2014-2020: V iniciatíve „Mládež v pohybe“ stratégia Európa 2020, stredoškolské vzdelávanie, vyzýva členské štáty (ČŠ), aby „zabezpečili účinné investície do systému vzdelávania a odbornej prípravy na všet- kých úrovniach“ a naliehavo žiada, aby „mladí ľudia vstupovali na trh práce prostredníctvom integ- rovaných opatrení vrátane, okrem iného, poradenstva, konzultácií a odborného vzdelávania “(irop 2014-202, verzia 4.1). Podobne aj NPR SR 2013 sa v oblasti vzdelávania zaväzuje „zabezpečiť užšie prepojenie medzi odbornými školami a praxou“, „začleniť prvky systému duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy na odborných školách“ a „uľahčiť prístup dospelých k získaniu nových zručností na základe predchádzajúcich skúseností alebo ukončením vzdeláva- cích programov ďalšieho vzdelávania.“ V správe o stave škôl na Slovensku za rok 2013 sa uvádza, že je potrebné „zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania a prípravy tak, aby absolventi mohli vstúpiť do pracovného procesu bezprostredne po ukončení odborného štúdia.” Vzdelávacie priority Odborné vzdelávanie a príprava sú prepojené so stratégiou inteligentnej špecializácie (ris3) zame- ranou na prepojenie výskumu a inovácií s priamymi potrebami trhu práce. Odborné vzdelávanie a príprava je podstatnou súčasťou každej oblasti v rámci ris3 (napr. ekonomická špecializácia, per- spektívna oblasť špecializácie a oblasť špecializácie z hľadiska dostupných vedeckých a výskum- ných kapacít). K prioritám stredného odborného vzdelávania a prípravy patria: • Zlepšiť vyššiu kvalitu odborného vzdelávania a prípravy spojeného s praxou • Vytvoriť podmienky pre poskytovanie inkluzívneho vzdelávania • Vytvárať podmienky pre vyšší podiel žiakov v odbornom vzdelávaní priamo na pracovisku • Vytvoriť podmienky pre celoživotné vzdelávanie Na dosiahnutie tohto špecifického cieľa sa podpora irop zameriava na materiálno-technické vyba- venie a na zlepšovanie priestorových podmienok (napr. na stredných odborných učilištiach, škol- ských riadiacich centrách a strediskách špecializovanej praxe). Cieľom je zvýšiť rozvoj centier odborného vzdelávania a prípravy, kvality odborného vzdelávania a prípravy a praktických zruč- ností žiakov a zvýšiť kvalitu celoživotného vzdelávania pre potreby trhu práce. 108 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Aktivity budú zamerané na prvky inkluzívneho vzdelávania. Prioritné oblasti na podporu stred- ného odborného vzdelávania - pri zohľadnení regionálnych potrieb - budú nasmerované do oblastí strojárstva, hutníctva, stavebníctva, výroby nábytku a drevospracujúceho priemyslu, elektrotech- niky a automatizácie, informačných a komunikačných technológií, automobilového priemyslu, poľnohospodárstva a potravinárstva, priemyslu, obchodu a služieb. Tieto oblasti budú postupne doplnené s ohľadom na potreby trhu práce v jednotlivých regiónoch, ktoré sú definované v straté- giách odborného vzdelávania a prípravy. Rozvoj a zvyšovanie kľúčových kompetencií bude podpo- rovaný pre školy určené pre žiakov so špeciálnymi potrebami vo výnimočných a preukázateľných prípadoch, ktoré neumožňujú zabezpečiť ich zaradenie. Zabezpečí sa synergia a komplementarita s OP ĽZ bez vplyvu na inkluzívny prístup. Relevantné prioritné osi a špecifické ciele Vo vybraných plánovaných spoločných projektoch s podnikmi je možné využiť ďalšiu prioritnú os programu. Investičná priorita č. 3.1: Podpora rastu priaznivého pre zamestnanosť prostredníctvom rozvoja endogénneho potenciálu ako súčasti územnej stratégie pre konkrétne oblasti vrátane konverzie upadajúcich priemyselných regiónov a zvyšovania dostupnosti a rozvoja špecifických prírodných a kultúr- nych zdrojov a Špecifický cieľ č. 3.1: Podpora presadzovania trvalo udržateľnej zamestnanosti a vytvá- rania pracovných miest v kultúrnom a kreatívnom priemysle vytvorením priaznivého prostredia pre roz- voj tvorivého talentu a netechnologických inovácií. V niektorých špecifických prípadoch možno po konzultácii s RO predkladať projekty v iných pri- oritných osiach operačných programov. Pozn.: Viac informácií o jednotlivých špecifických cieľoch podľa prioritných osí nájdete v Prílohe 4.4. Operačný program Výskum a inovácia na roky 2014 - 2020 Investičná stratégia Operačný program Výskum a inovácia (OP VaI) predstavuje spoločný programový dokument Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠ SR) a Ministerstva hos- podárstva Slovenskej republiky (MH SR) na udeľovanie grantov na realizáciu programu podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) počas programového obdobia 2014 - 2020. Jeho cieľom je vytvoriť stabilné prostredie priaznivé pre inováciu pre všetky relevantné sub- jekty a podporovať efektívnosť a výkonnosť systému výskumu, vývoja a inovácií ako základného piliera na posilnenie konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Vzdelávacie priority V tomto operačnom programe (OP) neexistujú presne definované priority vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a príprave. Hospodársky rast a inovácie však nemožno dosiahnuť bez dobre priprave- nej pracovnej sily a investícií do celoživotného vzdelávania v úzkej spolupráci s podnikmi. Cielené inovačné a výskumné aktivity možno realizovať na stredných odborných školách, podporovať príp- ravu a realizáciu spoločných projektov medzi školami a podnikmi a spoločne hľadať nové rieše- nia v oblasti sociálnej inovácie. Relevantné prioritné osi a špecifické ciele Podpora v rámci prioritnej osi 3 vychádza z prevahy malých a stredných podnikov (MSP) v pod- nikateľskom sektore slovenskej ekonomiky. Systém podpory MSP by mal byť usporiadaný tak, aby reagoval na potreby MSP v rôznych fázach ich životného cyklu: od podnikateľského zámeru až po úplné založenie podniku, a to prostredníctvom podpory spoločnosti počas fázy rastu až do jej následnej internacionalizácie. MSP by mali byť podporované prostredníctvom týchto troch pilie- rov, ale pre SOŠ sú investičné balíky (IB): KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 109 a) vytvorením podnikateľského prostredia s dôrazom na uplatňovanie princípu „najskôr myslieť v malom“ a na formovanie relevantných podporných kapacít (inkubátory, urýchľovače atď.); a b) nená- vratnými formami financovania (poradenské a informačné programy, vzdelávacie programy atď.). Pozn.: Viac informácií o jednotlivých špecifických cieľoch podľa prioritných osí nájdete v Prílohe 4.4. Kľúčové úvahy pri realizácii investičných balíkov Žiadateľ Pre každý typ modelu fi nancovania čiastkového projektu zahrnutého v Integrovanom projekte investičného balíka per SOŠ je potrebné defi novať najvhodnejšieho oprávneného „žiadateľa“ so zásadou partnerstva - formálneho alebo neformálneho – ktorý sa bude aplikovať na všetky pod- projekty. Na základe výsledkov predbežných konzultácií s jednotlivými RO, len v prípade OP VaI RO uprednostňuje, aby hlavným žiadateľom bol „podnikateľský subjekt“ s dodatočnými pravid- lami pre výšku spolufinancovania. Spolufinancovanie V súvislosti s financovaním je potrebné uvažovať napríklad o tom, kedy je vhodné, aby hlavným partnerom bola škola alebo iný partner (napr. profesijná organizácia, príslušné ministerstvo), aká má byť forma financovania bez ohľadu na zdroj a ako budú projekty vybrané. Vo väčšine prípadov je priamym žiadateľom SOŠ, ale v niektorých prípadoch s cieľom minimalizovania fi nančného rizika, je vhodnejšie zvážiť ako priamych žiadateľov iné subjekty, ktoré by za prísne definovaných podmienok umožnili škole byť partnerom projektu. Voľba hlavného partnera a partnerov projektu ovplyvňuje aj spolufi nancovanie celkových nákladov projektu, ktoré sa môže pohybovať od 0 % do 55 %, s najnižšou mierou spolufinancovania pre subjekty verejného sektora. Fázovanie Pozornosť by sa mala venovať aj tzv. fázovaniu, podrobnému harmonogramu, na ktorom sa RO dohodli na základe: • Finančnej udržateľnosti a finančnej kapacity žiadateľa a jeho partnerov (riadenie peňažných tokov) • Stavu pripravenosti jednotlivých čiastkových projektov zahrnutých do OP • Načasovania a tematického prepojenia medzi jednotlivými čiastkovými projektmi a projek- tovými aktivitami • Možnosti využitia rôznych finančných zdrojov (verejných a súkromných) • Zapojenia rôznych aktérov a zainteresovaných strán • Prípravy nového programového obdobia Návrh predpokladaného harmonogramu jednotlivých čiastkových projektov piatich pilotných stredných odborných škôl je uvedený v prílohe 4.5. Integrácia prierezových projektov Okrem navrhovaných integrovaných projektov pre vybrané pilotné SOŠ navrhujeme aj miestny tím pre prierezové projekty, ktoré budú mať vplyv na všetky stredné odborné školy. Podrobnejší opis prierezových projektov je uvedený v Prílohe 4.6. 110 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK V súhrne navrhované operačné programy umožňujú a určujú typy oprávnených žiadateľov, výšku spolufi nancovania, spôsob a kritériá výberu projektov, spôsob financovania projektov a opráv- nené činnosti v súlade s príslušnými usmerneniami a právnymi predpismi (viď príklady v tabuľ- kách SO v Prílohe 4.7). ČASŤ 4.5 ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE IMPLEMENTÁCIU INVESTIČNÝCH BALÍKOV Keďže vybrané pilotné SOŠ už majú reálne skúsenosti s prípravou a realizáciou projektov finan- covaných z EŠIF vo forme výziev na základe otvoreného dopytu ako aj z dôvodu časových obme- dzení, pre väčšinu navrhovaných projektov bude najvhodnejšie, ak budú mať formu časovo a tema- ticky koordinovaných uzatvorených výziev s vopred určenými špecifickými podmienkami (v súlade s cieľmi iniciatívy CuRI). Odporúčaná implementačná stratégia Kľúčovým prvkom pre realizáciu navrhovaných projektov je koordinácia a spolupráca všetkých zainteresovaných strán na všetkých úrovniach, vrátane metódy konzultácie, ktorá už bola dohod- nutá pri príprave jednotlivých výziev súvisiacich s očakávanými výsledkami a dopadmi projek- tov. V súvislosti s prípravou jednotlivých modelov financovania a výberom žiadateľov navrhujeme nasledujúci postup: Prvým krokom - po vypracovaní koncepcií pre jednotlivé čiastkové projekty - by mal byť návrh projektových partnerstiev a defi novanie úloh jednotlivých partnerov, s možnosťou vytvorenia formalizovaného partnerstva alebo novej právnickej osoby, čím by sa maximalizoval prístup SOŠ k finančným zdrojom. Druhým krokom je príprava a podpísanie dohody so stranami o príprave a implementácii konkrét- neho projektu, definovaní úloh a zodpovedností každého partnera projektu a zaviazanie sa k udr- žateľnosti výsledkov projektu. Tretím krokom je vytvorenie spoločného projektového tímu zo strany hlavného partnera a par- tnerov, ktorý by mohol zahŕňať aj externé kapacity. Spoločná príprava projektu je kritickým kro- kom pre úspech každého navrhovaného projektu. Každý RO určí kontaktnú osobu zodpovednú za komunikáciu a koordináciu projektov SOŠ na príslušnom ministerstve. Štvrtým krokom je príprava projektu vo forme požadovanej príslušným grantovým programom, vrátane príloh v súlade s požiadavkami financujúcej organizácie (PROJECT FICHE). Vytvorenie prostredia pre efektívnu implementáciu V prípade väčších investičných projektov bude potrebná úzka spolupráca so zriaďovateľmi SOŠ, najmä s Odborom majetku a investícií a Odborom financií psk, aby sa zabezpečila príprava potreb- nej technickej dokumentácie. Na základe analýzy doterajších skúseností s prípravou a realizáciou projektov na SOŠ je hlavnou prekážkou strategických investícií a rozvoja škôl najmä administratívna a fi nančná záťaž. Napriek tomu, že vytvorenie partnerstiev bude vyžadovať dodatočný čas a úsilie, je to podmienka, ktorá je nevyhnutná na implementáciu integrovaného prístupu a na využívanie všetkých dostupných kapacít na miestnej regionálnej úrovni. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 111 Z hľadiska času je najvýhodnejšou kombináciou uzavretá výzva na finančne náročnejšie projekty (viac ako 100 000 EUR) a globálny grant na menej nákladné projekty, ktoré možno kategorizovať ako pilotné iniciatívy (až do výšky 100 000 EUR) s možnosťou uplatnenia paušálnych výdavkov a/ alebo paušálnych súm a zjednodušeného vykazovania výdavkov. Výška spolufinancovania konkrétneho projektu závisí od oprávneného žiadateľa a typu projektu alebo od operačného programu a typu výberového konania / 1 /. Projekty bez spolufinancovania sú tzv. Národné projekty (NP), kde je žiadateľom štátna organizácia. Príkladom takéhoto projektu je NP v oblasti podpory duálneho vzdelávania realizovaný Štátnym ústavom pre odborné vzdelá- vanie a prípravu (ŠIOV). Národné projekty sú vhodné najmä na implementáciu „miestnych slepých riešení“, ktoré neumožňujú dostatočné zapojenie miestnych aktérov a následne dlhodobú udrža- teľnosť v špecifickom lokálnom kontexte. Riziká a ich zmierňovanie Medzi predvídateľné riziká pri príprave a implementácii navrhovaných investičných balíkov patria: • Vysoká administratívna záťaž žiadateľa; • Nedostatočné modely financovania projektov (napr. zálohové platby, kombinácia platieb, spolufinancovanie atď.); • Zmena príslušných právnych predpisov (nielen v rámci EŠIF); • Podpora kľúčových aktérov, psk atď.; • Zlyhanie pri vytváraní dostatočnej kapacity žiadateľov alebo partnerstiev. K opatreniam na zmiernenie rizika, ktoré výrazne znižujú identifikované riziká pri realizácii pro- jektov SOŠ, patrí možnosť konzultovať so žiadateľom už pri príprave výzvy o podmienkach partner- stva a spoločnej prípravy projektu, výške preddavku a spôsoboch jeho realizácie, zúčtovaní a kon- trole realizovaného procesu verejného obstarávania ešte pred podpísaním zmluvy s RO. Dôležitú úlohu zohrávajú aj tzv. paušálne výdavky na celkové výdavky na projekty. Pri príprave projektu sa odporúča vypracovať analýzu rizík a návrh opatrení na ich zmiernenie. Predpokladáme, že v súčasnom programovom období nenastanú žiadne významné zmeny v pro- cese podávania žiadostí o EŠIF; preto v súvislosti s prípravou nového programového obdobia bude možné navrhnúť a ovplyvniť intervenčné stratégie a tematické zameranie jednotlivých OP na základe výsledkov iniciatívy CuRI. Taktiež bude možné znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť zameranie na výsledky a vplyv projektov, umožniť realizáciu integrovaných projektov a uplatňovať špecificky lokálny prístup (miestny prístup). Kritické faktory úspechu Aktivita komponentu CuRI vet 3, ktorá plní ciele Iniciatívy CuRI, si tiež vyžaduje posúdenie kritic- kých faktorov úspechu vo vzťahu k možnostiam financovania plánovaných projektov. Kritické fak- tory úspechu sa hodnotili v oblastiach plánovania, procesov, expertízy a zapojenia kľúčových aktérov. Medzi najdôležitejšie faktory úspechu pri príprave a implementácii IB patria: • Odborné a administratívne kapacity spoločného projektového tímu; • Vytvorenie finančnej rezervy pre zriaďovateľa SOŠ (psk) a potenciálneho žiadateľa; • Spolupráca s rôznymi aktérmi v subregióne a v rámci vybraného sektora; • Koordinácia riadiacich orgánov na národnej úrovni; • Technická podpora Svetovej banky a EK. 112 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK Tím Svetovej banky v spolupráci s novovytvoreným projektovým tímom PSK vytvorí do konca júna procesnú príručku na prípravu podrobných individuálnych projektov a čiastkových projektov s dôrazom na jednotlivé kritické faktory úspechu. Navrhované okamžité ďalšie kroky Za predpokladu, že v úzkej spolupráci s vybranými RO chceme fi nančne podporiť pripravené čias- tkové projekty, je potrebné do konca mája dosiahnuť dohodu s jednotlivými čiastkovými projek- tmi, ktoré majú značnú mieru pripravenosti pri schvaľovaní ich implementačných a finančných modelov. V tomto prípade je možné konzultovať a pripraviť príslušné výberové, hodnotiace a sch- vaľovacie postupy pre projekty s termínom najneskôr do konca roka 2019 a pripraviť ich spolu s príslušným RO. Na tento účel je potrebné zabezpečiť financovanie a vytvorenie spoločného pilotného projekto- vého tímu, ktorý navrhne podrobný harmonogram a postupy pre prípravu jednotlivých schvále- ných čiastkových projektov pre každú pilotnú školu osobitne v úzkej spolupráci s lokálnym tímom Svetovej banky. Vzhľadom na zapojenie psk ako zriaďovateľa SOŠ a dopad navrhovaných aktivít na rozpočet psk by bolo vhodné pripraviť podrobnejšie informácie o stave prípravy Investičných balíkov pre Zastupiteľstvo psk. Okrem iného by to pomohlo získať podporu psk, najmä pri využívaní fondov psk, zabezpečiť publicitu a informovanosť v rámci psk (a jeho zamestnancov a poslancov) vo vzťahu k vybraným projektom SOŠ a prípadne ďalším doplnkovým projektom. Chýba strategický rámec na realizáciu politík vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni, vrátane špecifických nástrojov na porovnateľnosť a systémový prístup, dlhodobé plánovanie finan- čných zdrojov na úrovni psk a v súlade so schválenými strategickými a zásadami a koncepčnými dokumentmi v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na všetkých úrovniach. Tím Svetovej banky CuRI vet odporúča vytvorenie transformačných plánov a investičných balíkov pre ostatné stredné odborné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti psk. Tím tiež odporúča vytvorenie a schválenie strategických dokumentov zameraných na výsledky pre jednotlivé SOŠ na základe analýzy súčasného stavu a definovania budúceho želaného stavu. Je dôležité koordinovať prípravu strategických dokumentov SOŠ so zriadením spoločnej plat- formy, čím sa umožní účasť ďalších aktérov na rozvoji odborného vzdelávania a odbornej príp- ravy naprieč sektormi a subregiónmi. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 113 ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA 2.1 Zápis do študijného programu PRÍLOHA 2.2 Využitie kapacít študijných programov PRÍLOHA 4.1 Individuálne hodnotiace správy pre nominácie škôl PRÍLOHA 4.2 Investičné balíky - celkové náklady PRÍLOHA 4.3 Prehľad konceptov integrovaných investičných projektov SOŠ PRÍLOHA 4.4 Prehľad vybraných operačných programov PRÍLOHA 4.5 Časový harmonogram realizácie jednotlivých investičných balíkov PRÍLOHA 4.6 Synergie a komplementarity medzi operačnými programami PRÍLOHA 4.7 SK CuRI Investičné balíky Prílohy 2.1., 2.2., 4.1. - 4.7. sú k dispozícii v elektronickej podobe na adrese: https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/regionalny-rozvoj/catching-up/ 114 Nesúlad zručností absolventov stredných škôl a požiadaviek pracovného trhu: správa o stave SOŠ v PSK POZNÁMKY 1. K septembru 2018 bolo plne funkčných 73 z cel- 9. Pre potreby tejto časti správy pojem „učitelia“ kového počtu 76 oprávnených SOŠ. Tri školy síce označuje učiteľov i majstrov odbornej prípravy. mali oprávnenie poskytovať vzdelávacie služby, 10. V slovenských podmienkach je takéto „osvedče- no nevyužívali ho. nie“, či „certifi kát“ zvyčajne výsledkom neformál- 2. Úplná verzia správy Education and Training Monitor neho vzdelávania, zatiaľ čo „diplom“ je výsledkom 2018 je dostupná na https://ec.europa.eu/educa- formálneho vzdelávania. Absolventi oficiálneho tion/sites/education/files/document-library-docs/ formálneho vzdelávania (ukončeného maturit- volume-1-2018-education-and-training-monitor- ným vysvedčením, bakalárskym alebo magister- country-analysis.pdf ským diplomom, a pod.) v inej oblasti, než je ich 3. Uvedené subregióny boli vytvorené účelovo špecializácia v rámci stredného odborného škol- pre potreby tohto prieskumu, avšak v  rámci stva, môžu tiež získať osvedčenie o pedagogickom Prešovského kraja sú uznávané. minime, ktoré ich oprávňuje učiť na slovenských 4. Sektory/odvetvia vychádzajú z Klasifi kácie eko- stredných odborných školách. Takéto oprávne- nomických činností (SK NACE). nia či certifi káty môžu získať aj iní učitelia, ktorí 5. Pri veľkosti podnikov bola použitá modifi kovaná tým chcú zvýšiť svoju základnú mzdu, a to bez klasifi kácia na základe kategórií podľa klasifi ká- ohľadu na to, či sa dané osvedčenie týka oblasti, cie Európskej komisie ktorú konkrétny učiteľ vyučuje. Takéto osvedčenia 6. Medzi zmluvou a umiestnením je rozdiel. Zmluva sú preto považované za slabú kvalifi káciu, ktorá znamená formálnu dohodu uzavretú medzi kon- má relatívne malý alebo žiadny vplyv na zlepšo- krétnou školou a firmou o spolupráci na duálnom vanie výsledkov vzdelávania. vzdelávaní na základe oprávnenia zo strany národ- 11. Dôvodom pre výber tejto školy namiesto prvých ných a regionálnych orgánov. Každá fi rma, ktorá dvoch nominovaných škôl v kategórií stredné prie- má záujem a je oprávnená zapojiť sa do systému myselné školy bola skutočnosť, že škola, ktorá duálneho vzdelávania, podpíše jednu alebo viac sa umiestnila na 3.mieste: 1) po kontrole OŠ psk zmlúv s konkrétnou školou, v ktorej sa vyšpecifi- sa zistilo, že nemá žiadne významné európske inves- kuje predpokladaný počet umiestnených žiakov. tície zo štrukturálnych fondov EÚ, čo nemožno Teoreticky, a často aj prakticky, je počet umiest- povedať o prvých dvoch školách; 2) je strategicky není vyšší ako počet zmlúv. Vo výnimočných umiestnená v klastri priemyselných firiem, ktoré prípadoch môže dôjsť iba k jednému, niekoľkým nemajú žiadne alebo iba malé väzby na stredné alebo žiadnemu umiestneniu v rámci podpísanej školy odborného vzdelávania a prípravy, čo pred- zmluvy. stavuje veľa potenciálnych príležitostí pre umiest- 7. Uvedené subregióny boli vytvorené účelovo nenie veľkého počtu žiakov duálneho vzdelávania; pre potreby tohto prieskumu, avšak v  rámci a 3) má vedenie, ktoré je relatívne pripravenejšie Prešovského kraja sú uznávané. napredovať viac, než ostatné školy za predpokladu, 8. Rozdelenie do skupín podľa odvetví vychádza že získa očakávaný investičný balík. z Národného systémy klasifi kácie ekonomických činností. KAPITOLA 4 | Správa o investičných balíkoch pre stredné odborné školy 115