ODOMKNUTIE ENDOGÉNNEHO POTENCIÁLU CESTOVNÉHO RUCHU NÁRODNÉHO PARKU POLONINY A OKRESU SNINA ODOMKNUTIE ENDOGÉNNEHO POTENCIÁLU CESTOVNÉHO RUCHU NÁRODNÉHO PARKU POLONINY A OKRESU SNINA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE © 2019 International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank 1818 H Street NW Washington DC 20433 Telephone: 202-473-1000 Internet: www.worldbank.org This work is a product of the staff of The World Bank with external contributions. The findings, interpretations, and conclusions expressed in this work do not necessarily reflect the views of The World Bank, its Board of Executive Directors, or the governments they represent. The World Bank does not guarantee the accuracy of the data included in this work. The boundaries, colors, denominations, and other information shown on any map in this work do not imply any judgment on the part of The World Bank concerning the legal status of any territory or the endorsement or acceptance of such boundaries. Rights and Permissions The material in this work is subject to copyright. Because The World Bank encourages dissemination of its knowledge, this work may be reproduced, in whole or in part, for noncommercial purposes as long as full attribution to this work is given. Any queries on rights and licenses, including subsidiary rights, should be addressed to World Bank Publications, The World Bank Group, 1818 H Street NW, Washington, DC 20433, USA; fax: 202-522-2625; e-mail: pubrights@worldbank.org. OBSAH Poďakovanie 7 Použité Skratky 8 Zhrnutie 9 Silné stránky a príležitosti 10 Slabé stránky a výzvy 11 ÚVOD A POZADIE 15 Účel a rozsah správy 16 Prečo sa zameriavame na okres Snina a Poloniny 16 Zhrnutie situácie v cestovnom ruchu v Slovenskej republike, PSK a okrese Snina 17 Návštevnosť a výdavky turistov 17 Ponuka produktov cestovného ruchu 18 Ubytovanie 19 Existujúci dopyt po produkte 19 Správa, politika a plánovanie 20 Metodológia 22 SILNÉ STRÁNKY A PRÍLEŽITOSTI: FAKTORY, KTORÉ SVEDČIA V PROSPECH INTEGROVANÉHO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V OKRESE SNINA A NPP 25 Infraštruktúra 26 Produkt a marketing 26 Konkurenčné ponuky produktov 27 Marketing a konkurenčné výhody 33 Zlepšenie podnikateľského prostredia: politika, správa a riadenie, stratégia, investície a plánovanie 35 Hospodársky vplyv 38 Ľudské zdroje - vzdelávanie a odborná príprava 39 SLABÉ STRÁNKY A VÝZVY: FAKTORY, KTORÉ OBMEDZUJÚ ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V POLONINÁCH 41 Infraštruktúra 42 Služby poskytované návštevníkom 42 Cestná, železničná a letecká doprava 43 Nakladanie s odpadmi a problémy s vodou 44 Úroveň vývoja produktov a marketingu 44 Remeslá 45 Situácia v oblasti ľudských zdrojov a práce 45 Obmedzenia podnikateľského prostredia: politika, regulačné prostredie, stratégia, investície a plánovanie 46 POROVNANIE SILNÝCH A SLABÝCH STRÁNOK 49 Prepojenie Komunít, Produktov a Dodávateľov na Využívanie Silných Stránok a Prekonanie Obmedzení 50 MEDZINÁRODNÉ PRÍKLADY PRODUKTOV NAJLEPŠEJ PRAXE 53 Model rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso 54 Libanonský horský chodník (LMT) 56 Diaľková trasa Via Dinarica 57 Model divokej prírody 58 Zážitkové centrum typu školy v prírode: National Outdoor Leadership School 59 ODPORÚČANIA A ĎALŠIE KROKY 63 Politika a opatrenia na národné financovanie 64 Proces: Stanoviť postup pre pravidelné zvolávania stretnutí záujmových skupín 64 Marketing: Pozvať Slovenských, Poľských, Českých, Rakúskych a Nemeckých prevádzkovateľov cestovných kancelárií a médiá na prehliadku parku a regiónu 65 Prieskum trhu: Zlepšiť systém zhromažďovania údajov na základe kľúčových ukazovateľov cestovného ruchu 66 Budovanie kapacít: Poskytnúť základné vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu verejným činiteľom a zdieľať skúsenosti s rozvojom cestovného ruchu s inými 66 Propagácia a marketing: Vypracovať a implementovať marketingové plány na úrovni okresov 67 Investičné príležitosti v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov 68 Vývoj produktu: Vytýčiť chodník vedúci cez Poloniny a prepojte ním obce 68 Riešiťmedzery v infraštruktúre: Investovať do dopravného spojenia 69 Riešiť medzery v infraštruktúre: Investície do základných služieb, pripojenie vody a vylepšiť hospodárenie s odpadom 70 Investičné príležitosti v rámci Programovacieho obdobia politiky súdržnosti 2021–2027 70 Ochrana, rozvoj a podpora verejných statkov v oblasti cestovného ruchu a súvisiacich služieb 71 Ochrana, rozvoj a podpora kultúrneho dedičstva a kultúrnych služieb 72 Ochrana, rozvoj a propagácia prírodného dedičstva a ekoturizmu 72 Fyzická obnova a bezpečnosť verejných priestorov 72 Notes 73 Literatúra 74 ZOZNAM RÁMČEKOV RÁMČEK 1  Dodatočné P, ktoré stojí za to zvážiť pri marketingu destinácie 27 RÁMČEK 2  Kamenná cesta Porta Rusica prepája Poloniny a Bieszczady 30 RÁMČEK 3  Príklad agroturizmu: Mini Zoo Juško 31 RÁMČEK 4  Villa Retrosi: príklad ubytovne typu Albergo Diffuso v Taliansku 55 RÁMČEK 5  Príklady vzdelávania Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN 67   ZOZNAM OBRÁZKOV OBRÁZOK 1  Oblasti ekologického záujmu v NPP 21 OBRÁZOK 2  Národný park Poloniny na stránkach sociálnych sietí Facebook a Instagram 26 OBRÁZOK 3  Karpatská cyklistická cesta 29 OBRÁZOK 4  Sieť cyklistických trás na Východom Slovensku 30 OBRÁZOK 5  Fotografie z mini zoo a farmy, Snina 32 OBRÁZOK 6  Poľskí návštevníci Slovenskej republiky (2007 – 2017) 33 OBRÁZOK 7  Českí návštevníci Slovenskej republiky (2007 – 2017) 34 OBRÁZOK 8  Domáci cestovný ruch v Slovenskej republike (2013 – 2017) 34 OBRÁZOK 9  Cesty Slovákov mimo SR 34 OBRÁZOK 10  Celkový príspevok cestovného ruchu k HDP v Slovenskej republike 38 OBRÁZOK 11  Celkový počet pracovných miest vytvorených cestovným ruchom v SR 38 OBRÁZOK 12  Proces tvorby sochy 50 OBRÁZOK 13  Model Albergo Diffuso 54 OBRÁZOK 14  Tradičný hotel versus model Albergo Diffuso 55 OBRÁZOK 15  Libanonský horský chodník 56 OBRÁZOK 16  Zelená diaľková trasa Via Dinarica 57 OBRÁZOK 17  Mapa vlastníckych vzťahov v NPP 65 OBRÁZOK 18  Posúdenie hodnotového reťazca a poskytovateľov služieb cestovného ruchu 68 OBRÁZOK 19  Aktuálne zóny ochrany v NPP 69 ZOZNAM TABULIEK TABUĽKA 1  Návštevníci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach podľa regiónov, 2018 17 TABUĽKA 2  Zahraniční návštevníci Prešovského kraja a okresu Snina (dĺžka pobytu minimálne 2 dni) 20 TABUĽKA 3  Cieľové preferencie domácich turistov v roku 2015 vo vybraných okresoch SR 20 TABUĽKA 4  Výkonnosť ubytovacích kapacít v rámci PSK v roku 2017 38 POĎAKOVANIE V rámci prípravy tejto správy vykonal tím Svetovej banky (WB) na Slovensku viacero misií a usku- točnil stretnutia v teréne i workshopy, počas ktorých spolupracoval so slovenskými expertmi. Efektívne usmernenia počas tohto procesu tímu poskytoval Paul Kriss (hlavný expert Svetovej banky pre územný rozvoj). Tím je nesmierne zaviazaný výkonným a administratívnym pracovníkom Úradu Prešovského samo- správneho kraja, ktorý veľkoryso ponúkli svoje priestory, podporný personál a strávili s tímom nekonečné hodiny dynamických a zanietených diskusií na spoločných stretnutiach. Tím skupiny Svetovej banky je v tejto súvislosti obzvlášť vďačný Dr. Rudolfovi Bauerovi a pani Márii Biľovej. Taktiež, tím ďakuje za podporu, ktorú poskytol Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informa- tizáciu Slovenskej republiky, primátori a členovia Rady samospráv v okrese Snina, Správa Národného parku Poloniny, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a všetky ostatné zainteresované strany ktoré sa zúčastnili konzultácií počas prípravy tejto správy, a ktorých príspevky boli vysoko užitočné. V neposlednom rade ďakujeme aj všetkým slovenským a medzinárodným expertom, ktorí svoj- imi skúsenosťami priamo prispeli k vypracovaniu nasledujúcej správy a sformovaniu analytických zistení. Správa obsahuje príspevky, ktoré poskytol Scott Wayne (konzultant Svetovej banky), Prof. Ľudmila Novacká (Ekonomická univerzita v Bratislave, konzultantka Svetovej banky), Dr. Jordanka Tomková (konzultantka Svetovej banky), Vladimír Benč (konzultant Svetovej banky) a Dr. Guido Licciardi (expert Svetovej banky pre rozvoj miest). Návrh tejto správy bol v apríli 2019 predložený k nahliadnutiu Európskej komisii a Úradu PSK. Ich pripomienky boli potom v možnej miere zohľadnené a následne zapracované do zrevidovanej ver- zie tejto správy, ktorá bola vydaná v máji 2019. Zistenia, interpretácie a závery vyjadrené v tejto správe predstavujú zistenia jej autorov a nevyjad- rujú názor Svetovej banky, predstaviteľov jej predstavenstva alebo vlád, ktoré zastupujú. 7 POUŽITÉ SKRATKY AD Albergo Diffuso (model rozptýleného ubytovania) ATTA Adventure Travel Trade Association CHKO Chránené Krajské Oblasti CR Cestovný Ruch CURI Catching Up Regions Initiative —iniciatíva pre dobiehajúce regióny OCR Organizácia cestovného ruchu DMS Destination Management System —Systém destinačného manažmentu EC Európska komisia HDP Hrubý domáci produkt IKT Informačné komunikačné technológie INTERREG Program Cezhraničnej Spolupráce Európskej Únie KOCR Krajská organizácia cestovného ruchu LMT Lebanon Mountain Trail —Libanonský horský chodník NP Národný park NPP Národný Park Poloniny OOCR Oblastné organizácie cestovného ruchu OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj PHSR Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK Prešovský samosprávny kraj SME Small and Medium Enterprise —malý a stredný podnik SR Slovenská Republika SSIAD Škola zameraná na koncept rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso TDMIS Informačné systémy pre manažment cestovného ruchu TIC Turistické informačné centrá UNDP Rozvojový program OSN UNESCO Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNWTO Svetová organizácia cestovného ruchu OSN WEF World Economic Forum —Svetové ekonomické fórum WTP Willingness-to-Pay — Ochota platiť WB World Bank —Svetová banka WBG World Bank Group —Skupina svetovej banky WTTC Svetová rada pre cestovanie a cestovný ruch 8 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina ZHRNUTIE Táto správa s názvom Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina v Slovenskej republike predstavuje Výstup 2 vypracovaný v rámci podpory zo strany Svetovej banky (WB), ktorú na podnet Európskej komisie (EK) Prešovskému samosprávnemu kraju (PSK) poskytuje pre rozvoj cestovného ruchu. Správa skúma súčasný stav rozvoja cestovného ruchu a trhu PSK so zameraním najmä na zaostávajúce okresy Snina a Národný park Poloniny i mož- nosti zlepšenia tohto stavu ako potenciálneho hnacieho motora spravodlivého miestneho eko- nomického rastu v rámci PSK. Realizuje sa na podporu Iniciatívy EÚ pre „dobiehajúce“ regióny — Catching-up Regions. Správa je založená na terénnej práci tímu WB a uvádza odporúčania založené na dôkazoch, ktoré poskytnú informácie využiteľné pri formovaní budúcich politík PSK, strate- gickom plánovaní a investovaní do rozvoja regionálneho cestovného ruchu, najmä v okrese Snina. Poloha PSK a jeho jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo z neho robia potenciálnu turistickú des- tináciu otvorenú voči návštevníkom. Tieto atrakcie síce už teraz priťahujú určité počty návštevní- kov, susediace parky Východných Karpát —Národný park Bieszczady v Poľsku a Užanský národný park na Ukrajine, ktoré sú v mnohých ohľadoch podobné národnému parku Poloniny, ich však dokážu prilákať tisíce. Oba parky sú viac rozvinuté z hľadiska ponuky infraštruktúry a cestovného ruchu, čo naznačuje, že vďaka lepším produktom a investíciám do infraštruktúry v okrese Snina a Poloniny by mohol byť cestovný ruch aj silnejším a udržateľnejším zdrojom hospodárskeho rastu. Okres Snina a park Poloniny čelia mnohým výzvam, ktoré je potrebné riešiť, aby sa zvýšili prí- nosy rastu v sektore cestovného ruchu. Vďaka cieleným verejným investíciám do infraštruktúry, produktov a marketingu, ľudských zdrojov a vybraných politických opatrení v sektore cestov- ného ruchu je možné tieto prínosy zrealizovať. Hoci sa v týchto oblastiach už vykonávajú určité kroky, neexistuje žiadny ucelený rámec. V tejto správe sa odporúča súbor vzájomne prepojených činností zameraných na vytvorenie súdrž- nosti potrebnej na stimulovanie cestovného ruchu ako hlavného hnacieho motora pre hospodár- sky rozvoj regiónu, medzi ktoré patria: • Vytýčenie trasy, ktorá povedie ku kamennej ceste Porta Rusica ako „Poloninská Turistická Trasa“ podobne ako v prípadoch uvedených ako príklady v tejto správe (Libanonský horský chodník a diaľková trasa Via Dinarica). • Pomoc poskytovaná komunitám žijúcim pozdĺž tejto trasy tak, aby sa stali silnejšími destiná- ciami —a to prostredníctvom komunitného konsenzu, ktorý by sa podobal úspešnému modelu rozptýleného ubytovania „Albergo Diffuso“ v Taliansku, ktorý je tiež uvedený v tejto správe. • Premena jednej či viacerých komunít na „zážitkové centrá“, ktoré by sa mohli inšpirovať programami National Outdoor Leadership School —americkej školy v prírode. • Zameranie na zážitkové a dobrodružné aktivity v oblasti cestovného ruchu, najmä na cyklis- tiku, jazdu na koni a turistiku, ktoré nevyžadujú vysoko rozvinutú infraštruktúru. Koncom apríla 2019 bol v rámci Programu cezhraničnej spolupráci (INTERREG) schválený projekt Rozvoja konskej turistiky v Karpatoch. 9 • Čo najintenzívnejšie využívanie Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) a oblastné orga- nizácie cestovného ruchu (OOCR) na facilitáciu a koordináciu týchto činností. Trendy v cestovnom ruchu sa v SR (vrátane PSK) a okolitých krajinách vyvíjajú pozitívnym smerom, najmä z hľadiska celkového prílevu a výdavkov medzinárodných a domácich (iste to platí pre SR) turistov, ako aj rastúcej popularity zážitkového turizmu. Hoci odhadovaných 15,000 návštevníkov parku Poloniny každoročne predstavuje len malý zlomok národného a regionálneho cestovného ruchu, okres Snina a Poloniny majú kultúrne a prírodné prvky, ktoré ponúkajú viac.1 SILNÉ STRÁNKY A PRÍLEŽITOSTI Medzi najsilnejšie a najpozitívnejšie črty cestovného ruchu v okrese Snina patrí: • Rast cestovného ruchu v okresoch západne od okresu Snina je potenciálne pozitívnym zna- mením pre Sninu i Národný Park Poloniny (NPP). • Bohaté kultúrne dedičstvo s 56 národnými kultúrnymi pamiatkami2, ako je 27 starých dreve- ných kostolíkov, ľudové múzeá a skanzeny, folklórne festivaly a ukážky remesiel. • Národné parky a chránené územia s „divokou prírodou“, najmä bukové pralesy chránené UNESCO a „park tmavej oblohy“ v okolí astronomického observatória Kolonica. • Rozsiahla sieť viac než 200 kilometrov trás vhodných na pešiu turistiku/jazdu na koni (152,5 km) a cyklistických chodníkov (281,5 km), na ktorých prebiehajú reštaurátorské práce —ako na kamennej ceste Porta Rusica, ktorá spája Slovensko a Poľsko. NPP má potenciál stať sa dôle- žitou cyklistickou destináciou. • Nevyužitý potenciál dôležitej cieľovej lokality vhodnej na pozorovanie vtáctva. • Turisti v okrese Snina sú prevažne slovenskí, ale dôležitý je aj český, poľský, rakúsky a nemecký trh. Takmer dve tretiny domácich turistov sa venujú rekreácii a užívaniu si voľného času na dlhších výletoch a jedna tretina, na krátkych cestách, sa venuje športu. • Značný záujem o cestovný ruch na úrovni obcí a regiónov, ktorý je oficiálne demonštrovaný rastúcim počtom vypracovávaných stratégií a plánov. Koordinovaná kapacita na ich imple- mentáciu však zatiaľ chýba. • Podnikateľský duch miestne existuje, aj keď len medzi niekoľkými miestnymi podnikateľskými subjektmi, ako je napríklad Mini Zoo v Snine a rekreačné stredisko Vihorlat Resort. Podnika- teľský prístup k prilákaniu návštevníkov preukázal aj riaditeľ astronomického observatória. • Krajská OCR a miestne kancelárie (podliehajúce krajskej OCR) poskytujú potenciálny rámec pre vyvíjanie súdržnejších aktivít v oblasti cestovného ruchu. • V Slovenskej republike sa nakrúcalo viac než 100 slovenských a medzinárodných filmov — je to doteraz nevyužitá príležitosť pre medzinárodný marketing. • Pozitívne ukazovatele stavu podnikateľského prostredia v rebríčku konkurencieschopnos- ti SB Správa Podnikania 2019 (Doing Business Report 2019), Index Globálnej Konkurencieschopnos- ti (Global Competitiveness Index 2018) a Index Cestovania a konkurencieschopnosti cestovného ru- chu (Travel and Tourism Index 2017) vydané Svetovým ekonomickým fórom (World Economic Forum) na národnej úrovni. Ako sa uvádza nižšie, diskusie s miestnymi záujmovými skupinami v rám- ci PSK a okresu Snina sa význam týchto ukazovateľov zdôraznili. 10 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina • Pozitívny hospodársky vplyv cestovného ruchu na národnej úrovni; údaje o jeho hospodár- skom dopade na nižšej než národnej úrovni chýbajú. Rastúci počet návštevníkov PSK je však povzbudzujúcim znamením. SLABÉ STRÁNKY A VÝZVY Okres Snina a Národný Park Poloniny (NPP) vykazujú slabé stránky a čelia výzvam, ktoré poza- stavili rozvoj miestneho hospodárstva. Tieto výzvy pôsobia proti niektorým z vyššie uvedených silných stránok: • V okrese Snina je potrebné vylepšiť úroveň ubytovania a reštaurácií. • Na zaujímavých miestach neexistujú toalety pre návštevníkov. • Treba upraviť trasy, zabezpečiť ich pravidelnú údržbu a poskytovať lepšie informácie. • Vo vybraných častiach okresu a parku vrátane hraničných priechodov s Poľskom je nutné zlepšiť stav ciest a miestnych komunikácií. • Vo väčšine obcí v okrese Snina by sa malo zlepšiť napojenie na zdroj pitnej vody a riešenie odpadového hospodárstva. • Pozorovanie hviezd v parku tmavej oblohy sa sotva propaguje, čo je nevyužitá príležitosť pri- lákať státisíce amatérskych astronómov a pozorovateľov hviezd. • Prevádzkovatelia medzinárodných a zrejme ani niektorých domácich cestovných kancelárií vôbec nepoznajú prírodné a kultúrne atrakcie okresu Snina. • Vyľudňovanie v dôsledku nedostatku príležitostí a starnutia obyvateľstva znevýhodňuje mož- nosti rastu a rozvoja podnikania. • Kultúrnemu dedičstvu v tejto oblasti hrozí úpadok v dôsledku vyľudňovania. • Slovenská republika sa umiestnila na 100. alebo horšom mieste v niekoľkých kľúčových ukazo- vateľoch konkurencieschopnosti cestovného ruchu Svetového ekonomického fóra WEF, ktoré pôsobia proti vyššie uvedeným pozitívnym ukazovateľom, pričom najhoršie je na tom: pod- nikateľské prostredie (115. zo 136.), efektívnosť právneho rámca pri riešení sporov a námietok voči nariadeniam (135. a 131.), čas potrebný na získanie stavebného povolenia (127.) a vplyv zda- nenia na pracovné stimuly (134.). Niektoré z týchto výziev sa už riešia —napríklad, opravuje sa kamenná cesta Porta Rusica, plánujú sa opravy ciest a aj opatrenia zamerané na zásobovanie pitnou vodou. Výraznejšia tvorba straté- gií a plánov týkajúcich sa turizmu prinajmenšom signalizuje významný záujem o cestovný ruch. Navrhovaná konsolidácia OOCR do jedinej krajskej OCR taktiež poskytuje potenciálny rámec pre súdržnosť a implementáciu. Činnosti vyvíjané v oblasti cestovného ruchu sú zatiaľ rôznorodé a roztrúsené medzi viacerými komunitami a prírodnými/kultúrnymi pamiatkami, pričom tu všeobecne chýba jednotný či zjed- nocujúci prístup. Stručne povedané, okres Snina, a najmä Národný Park Poloniny, sa nezdajú byť jasne vymedzenou turistickou destináciou. Uvádzame preto niekoľko medzinárodných príkla- dov, ktorých aspekty poskytujú cenné ponaučenia a poukazujú na osvedčené postupy využívané pri budovaní jednotnej destinácie. Patria medzi ne: • Model rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso —vytváranie pocitu súdržnosti v rámci komunity na oživenie upadajúcich dedín ako destinácií. Zhrnutie 11 • Lebanon Mountain Trail —Libanonský horský chodník —vytváranie pocitu súdržnosti medzi komunitami prostredníctvom prepojenia viacerých navzájom spolupracujúcich komunít, ktoré sa pod jednou značkou stanú súdržnejšou a teda ľahšie propagovateľnou destináciou. Tento model zahŕňa aj pomoc miestnym komunitám pri organizácií činností, ktoré generujú príjmy, ako je príprava školení pre turistických sprievodcov a ukážok varenia. • Via Dinarica Trails —diaľková horská trasa Via Dinarica —inšpirujúca spolupráca v oblasti spoločného marketingu a budovania kapacít na trasách vedúcich cez viaceré krajiny, ktorá posilňuje pocit súdržnosti a je riadená súkromným sektorom. • Wild Nature Approach —koncept divokej prírody —dokazuje, že nedotknutá alebo divoká prí- roda má pre komunity významnú ekonomickú hodnotu. • Adventure Center —zážitkové centrum —vytvorenie kontaktného bodu v každej komunite žijú- cej pozdĺž určitej trasy, ktorá sa tak stane zážitkovým centrom, založeným možno aj na prí- klade National Outdoor Leadership School —americkej školy v prírode. Táto možnosť môže tiež pomôcť pri budovaní vodcovstva a súdržných tímov pracujúcich na ďalšom rozvoji ces- tovného ruchu. Okrem vyššie uvedených odporúčaní správa tiež odporúča nasledujúce: Politiky a opatrenia v oblasti štátneho financovania 1. Zaviesť proces zapájania miestnych záujmových skupín na zvýšenie súdržnosti, konsenzu a tvorbu spoločných tvorivých nápadov na rozšírenie ponuky cestovného ruchu. 2. Vypracovať rozšírený plán na zapojenie médií a operátorov. 3. Zaviesť zdokonalený systém zberu údajov pre potreby prieskumu trhu. 4. Vytvoriť a/alebo prispôsobiť existujúci vzdelávací program rozvoja cestovného ruchu pre verejných činiteľov. 5. Vypracovať a implementovať plán cieleného marketingu cestovného ruchu s dôrazom na digitálny marketing a využitie filmovej produkcie na propagáciu danej destinácie. Investičné príležitosti v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov 1. Vytýčiť trasu vedúcu cez Národný Park Poloniny (NPP) s označením existujúcich častí ako jej súčastí. 2. Strategicky využívať existujúcu dopravnú infraštruktúru a zamerať sa na tie časti, z kto- rých má prospech väčšina ľudí, a využiť efekt „nedostatku“ —a tým pádom vzácnosti — na zvyšovanie hodnoty. 3. Navýšiť investície do odpadového hospodárstva a zásobovania vodou pre zdravie a bez- pečnosť komunity. Investičné príležitosti v rámci Programovacieho obdobia politiky súdržnosti 2021 – 2027 Pre potreby rozvoja okresu Snina a Národného Parku Poloniny v oblasti cestovného ruchu je obzvlášť dôležitý Cieľ 5 (CP5) Politiky súdržnosti. CP5 je uvádzaný ako „Európa bližšie k občanom vďaka pod- pore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných oblastí a miest- nych iniciatív“. Ako bolo uvedené vyššie, na rozvoj cestovného ruchu v okrese Snina je potrebná zvýšená súdržnosť v rámci komunít i medzi nimi. Práve investovaním do odporúčaných návrhov, ako je prispôsobenie modelu po obci rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso a Libanonského horského chodníka, možno túto súdržnosť posilniť. S investíciami do odbornej prípravy verejných činiteľov a vypĺňaním medzier v infraštruktúre možno realizovať cieľ CP5 a cestovný ruch sa môže stať dôležitejším hnacím motorom hospodárskeho rastu v regióne. 12 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina ÚVOD A POZADIE Táto správa —Výstup 2 —je druhou z dvoch správ vypracovaných v rámci iniciatívy pre „dobieha- júce“ regióny Catching Up Regions Initiative (CURI) v PSK. Výstup 1 poskytol užitočný celkový kon- text pre pomoc sektoru cestovného ruchu v PSK, a je tiež priamo relevantný pre túto správu. Toto je zopakovanie tohto kontextu: Začiatkom roku 2018 spustila Európska komisia (EK) v Prešove Iniciatívu pre dobiehajúce regióny (CURI). Zatiaľ čo Prešovský samosprávny kraj (PSK) je podľa počtu obyvateľov naj- väčším regiónom na Slovensku a jeho HDP prudko rastie, ukazovatele regionálneho rozvoja a príjmu na obyvateľa za priemerom EÚ i Slovenska výrazne zaostávajú. V súčasnosti brzdia hospodársky rozvoj Prešova také problémy ako je odliv mozgov, vysoká miera nezamest- nanosti, a to najmä mladých ľudí, vylúčenie menšinových skupín, nesúlad medzi vzdeláva- ním a dopytom na miestnom trhu práce, chýbajúca spolupráca v oblasti inovácií a nedosta- točné využívanie finančných zdrojov a štrukturálnych fondov. Prostredníctvom iniciatívy CURI3, sa Európska komisia snaží pomôcť členským štátom a jed- notlivým regiónom efektívnejšie investovať a riadiť fondy kohéznej politiky s cieľom pod- poriť inkluzívnejší a spravodlivejší sociálno-ekonomický rast.4 (Viď MEMO 15/4654). V spo- lupráci so slovenskými národnými orgánmi poverila Európska komisia Skupinu Svetovej banky (WBG), aby poskytovala podporu Prešovskému samosprávnemu kraju a miestnym záujmovým skupinám. Začiatkom roka 2018 bolo dohodnuté, že partneri navrhnú a vypra- cujú multisektorálnu analýzu a akčný plán zameraný na transformáciu hospodárstva PSK a taktiež vypracujú odporúčania reforiem na zlepšenie miestneho investičného prostredia a identifikujú možné investície na zvýšenie ekonomickej konkurencieschopnosti regiónu […]. Miestne komunity žijúce v Národnom Parku Poloniny i v jeho okolí majú záujem o rozvoj udržateľ- ného cestovného ruchu. Zdá sa, že oblasť od začiatku výskumu ponúka niektoré zaujímavé poten- ciálne aktivity pre rozvoj, väčšinou súvisiace so zážitkovým turizmom a ekoturizmom, ako aj s nie- ktorými prírodnými a kultúrnymi pamiatkami a aktivitami. Zdá sa však, že tu chýba infraštruktúra a pracovná sila potrebná na to, aby sa toto odvetvie v parku a v jeho okolí mohlo plne rozvinúť. Táto správa skúma a analyzuje situáciu na poli cestovného ruchu v samotnom parku a v regióne z hľadiska existujúcich silných a slabých stránok a možných príležitostí pre rozvoj. Táto analýza sa zameriava na štyri hlavné oblasti rozvoja: na infraštruktúru, produkty a marketing cestovného ruchu, ľudské zdroje (vrátane dostupnosti pracovnej sily, vzdelávania a odbornej prípravy) a poli- tickou/investičnou klímou. Na základe analýzy sú ponúknuté odporúčania na vytvorenie trvalo udržateľného cestovného ruchu v okrese Snina a v rámci národného parku. ÚČEL A ROZSAH SPRÁVY Prečo sa zameriavame na okres Snina a Poloniny Okres Snina a Poloniny sú jedny z najmenej navštevovaných a najmenej rozvinutých oblastí PSK a Východného Slovenska. Z revízie dokumentu, ako aj diskusií so záujmovými skupinami vyply- nulo, že možnosti ďalšieho rozvoja cestovného ruchu a súvisiacich investícií sú obmedzené. S hlav- nou hnacou silou hospodárstva okresu, ktorou je lesníctvo, je možná len malá, ak vôbec nejaká, expanzia nad rámec súčasnej úrovne produkcie, čím sa obmedzí ďalšia zamestnanosť v tomto sek- tore. Podľa Petra Šišku, riaditeľa Štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny 16 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina podnik, ktorý je hlavným zamestnávateľom v okrese, zamestnáva tento podnik 200 miestnych oby- vateľov priamo a ďalších 100 nepriamo, čím podporuje živobytie 300 rodín a približne 600 oby- vateľov. Kým PSK má rýchlo rastúci HDP, podľa Akčného plánu rozvoja okresu Snina a ako to bolo už uvedené vo Výstupe 15, sú jeho ukazovatele regionálneho rozvoja a príjmu na obyvateľa naďa- lej výrazne pod priemerom EÚ a Slovenska. Odliv mozgov, vysoká miera nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, sociálne vylúčenie, nesúlad medzi ponukou vzdelávania a požiadavkami miest- neho trhu práce, nedostatočná spolupráca v oblasti inovácií, nedostatočné využívanie finančných zdrojov a štrukturálnych fondov —to sú výzvy, ktoré v súčasnosti brzdia hospodársky rozvoj PSK.”6 Pozitívom je, že okres ponúka viaceré prírodné a kultúrne turistické atrakcie a príležitosti. So zlep- šenou infraštruktúrou a ponukami produktov a marketingom by tieto atrakcie mohli prilákať viac návštevníkov, a tým na daných miestach vytvoriť viac pracovných miest a príjmov, súbežne s ras- tom hospodárstva aj v iných častiach regiónu. Napríklad PSK sa podľa A kčného plánu rozvoja okresu Snina (2019 – 2023) rýchlo rozrastá.7 Národný Park Poloniny je zaradený do siete území Európskeho významu (Natura 2000), je súčas- ťou biosférickej rezervácie Východné Karpaty (Svetová sieť biosférických rezervácií UNESCO) a zís- kal Európsky diplom pre chránené územia —má teda všetky dôležité predpoklady pre ďalší rozvoj.8 Podľa plánu jeho správy UNESCO je z hľadiska cestovného ruchu park jednou z najatraktívnejších častí Slovenskej republiky. Plán osobitne vyzdvihuje možnosti turistiky, cykloturistiky, stanova- nia, kempovania ako aj lyžovania, jazdy na koni, paraglidingu i závesného lietania.9 V pláne sa tiež zdôrazňuje prítomnosť viacerých kultúrnych a náboženských pamiatok, vrátane drevených kos- tolíkov, pamätníkov, archeologických nálezísk, vojnových pomníkov a cintorínov.10 ZHRNUTIE SITUÁCIE V CESTOVNOM RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE, PSK A OKRESE SNINA Návštevnosť a výdavky turistov Slovenská republika (SR) v poslednom desaťročí rástla ako medzinárodná aj domáca destinácia, čím sa umiestnila na 43. mieste v počte príchodov zahraničných turistov. Výhľad pre medziná- rodný a domáci cestovný ruch pre krajinu ako celok je teda jasný. Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO) príliv zahraničných turistov do SR od roku 2005 do roku 2016 vzrástol zo 6,2 mil. na 7,6 miliónov. Výdavky zahraničných turistov sa viac ako zdvojnásobili z €1,07 miliardy v roku 2005 na takmer €2,7 miliardy v roku 2017.11 Svetová Rada pre Cestovanie a Cestovný Ruch odhaduje, že do roku 2029 sa výdavky zahraničných turis- tov na cestovný ruch v SR zvýšia o dve tretiny na €4,4 miliardy.12 TABUĽKA 1  Návštevníci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach podľa regiónov, 2018 Situácia v oblasti cestovného ruchu bola na Počet Počet domácich Počet zahranič- domácom trhu ešte pozitívnejšia, keďže UNWTO Región/kraj návštevníkov návštevníkov ných návštevníkov za rok 2017 uviedla 7,1 milióna domácich ciest, Bratislavský 1,460,130 510,662 949,468 čo predstavuje nárast o takmer 50% od roku Žilinský 1,119,677 738,584 381,093 2013.13 Od roku 2005 vzrástli výdavky domá- cich turistov na cestovný ruch z €1,1 mld. na Prešovský 932,121 646,896 285,225 €2,5 mld. a predpokladá sa, že do roku 2029 sa Banskobystrický 627,660 524,627 103,033 zvýšia na €3,5 mld. Košický 386,088 250,658 135,430 Trenčiansky 370,034 259,800 110,234 Spomínaná výkonnosť cestovného ruchu sa však Trnavský 365,027 207,171 157,856 medzi ôsmimi slovenskými regiónmi značne líšila. Nasledujúca tabuľka zobrazuje počet náv- Nitriansky 335,670 201,982 133,688 števníkov ubytovaných v turistických ubyto- SPOLU 5,596,407 3,340,380 2,256,027 vacích zariadeniach za rok 2018 podľa jednot- Zdroj: Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR, Štatistický úrad SR, livých krajov. február 2019. Úvod a Pozadie 17 Ako uvádza Tabuľka 1, celá štvrtina cestovného ruchu v krajine sa sústreďuje v Bratislave, za ktorou nasleduje Žilinský kraj, pričom na dopyte sa najviac podieľajú populárne Vysoké Tatry, za ktorými nasleduje Prešovský kraj. Počet návštevníkov Bratislavy a Žilinského kraja sa za posledné desaťro- čie takmer zdvojnásobil. V Prešovskom kraji sa ich počet zvýšil o takmer 60%. V Prešovskom kraji sa takmer polovica všetkých návštev turistov zamerala na okres Poprad, zatiaľ čo okres Snina predstavoval len približne 1% celkového cestovného ruchu s veľmi nevýrazným ras- tom od roku 2009 (z 5,009 na 5,196 návštev v roku 2018). V rokoch 2009 až 2018 sa cestovný ruch výrazne —najmenej o 50% —zvýšil v okresoch Poprad, Kežmarok, Prešov, Bardejov, Stará Ľubovňa, Humenné, Vranov nad Topľou a Levoča. Aj keď sa zdá, že čísla v Sninu nerastú, je pozitívne, že ces- tovný ruch v poslednom desaťročí podstatne rástol aspoň v blízkych okresoch. Návštevníci týchto okresov by sa totiž mohli rozhodnúť navštíviť aj okres Snina, vrátane parku Poloniny.14 Ponuka produktov cestovného ruchu Existujúce stratégie a plány na regionálnej a okresnej úrovni —Program hospodárskeho a sociál- neho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja (PHSR PSK 2014 – 2020), Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023) a Výstup 1 —Správa PSK/Svetovej banky 2019 —uviedli užitočné opisy hlavných produkto- vých ponúk. Konkurencieschopnosť týchto ponúk podrobnejšie rozoberáme v nasledujúcich čas- tiach tejto správy. V ďalšej časti nasleduje zhrnutie najdôležitejších bodov týchto ponúk, ktoré vyplynuli zo strategických dokumentov a diskusií so záujmovými skupinami. Kultúrne atrakcie Región PSK oplýva bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa hrady, archeologické náleziská, vojnové pomníky, židovské cintoríny, stáročia staré drevené kostolíky a štyri ľudové skanzeny. Samotný okres Snina, ktorého súčasťou sú aj obce nachádzajúce sa na území Národného parku Poloniny, ponúka 56 národných kultúrnych pamiatok, folklórne súbory Vihorlat, Polina a Šiňava15, pútnické miesta, ako aj iné kultúrne pamiatky, vrátane takých, ktoré reprezentujú rusínsku a róm- sku kultúru. Zaujímavé bývajú aj podujatia organizované v obciach ako je Topol‘a a Nová Sedlica, ktoré sa spájajú s rôznymi sviatkami, napríklad s Vianocami (Christos Raždajetsja), spolu s príle- žitostnými ukážkami tradičného tkáčskeho, rezbárskeho a hrnčiarskeho umenia v detskej orga- nizácii „DO Fénix“ v meste Snina.16 Ukazovateľom miestneho záujmu o cestovný ruch v meste Snina je i skutočnosť, že primátorka Daniela Galandová, ktorá viedla stretnutie záujmových skupín v oblasti cestovného ruchu, naň prizvala aj miestnych remeselníkov. Jedným z nich bol pán Jaroslav, ktorý vyrába tradičné sla- mené strechy, alebo stolár, ktorý vyrába tradičný drevený nábytok a pán Vladislav, ktorý vyrába tradičné hudobné nástroje. Prírodné atrakcie Región PSK takisto oplýva mnohými prírodnými atrakciami a lokalitami, ktoré lákajú domácich i zahraničných návštevníkov. Medzi tieto lokality patrí päť národných parkov17, 180 chránených území, prírodných rezervácií, bukových lesov chránených UNESCO, geotermálne pramene, astro- nomické observatórium v blízkosti obce Kolonica a chovy včiel. Národný Park Poloniny (NPP) spolu s okolitými parkmi, ako je Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanský národný prírodný Park na Ukrajine, ponúkajú možnosti nadnárodnej spolupráce v oblasti správy parkov a cestovného ruchu, najmä čo sa týka rozširovania turistických a cyklistických trás, ktoré by sa mohli dobre predávať. Hoci v parku chýba infraštruktúra —najmä ubytovanie a upravené chodníky a cesty — možno ho považovať za zážitkovú destináciu a umiestniť na trh ako divokú prírodnú destiná- ciu a centrum zážitkovej turistiky a súvisiacich súťaží a aktivít. NPP však potenciálne konkurujú ostatné parky, preto je potrebné lepšie predať jedinečné kvality Polonín. Prešovský samosprávny kraj je tiež známy svojimi dobre rozvinutými kúpeľnými mestami a strediskami, ako sú Bardejov 18 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina a Bardejovské Kúpele, klimatické kúpele Vysoké Tatry a Vyšné Ružbachy, kúpalisko Zemplínske Hámre a biokúpalisko Sninské rybníky, ktoré sa nachádzajú na okraji mesta Sniny. Ubytovanie Ubytovanie predstavuje jadro ponuky cestovného ruchu a v prípade niektorých destinácií býva aj hlavným dôvodom návštevy. V PSK v roku 2018 bolo 728 ubytovacích zariadení s 10 969 izbami a 32,750 lôžkami, čo oproti roku 2017 predstavuje nárast o 2,3%. V roku 2018 mal okres Snina 1,602 lôžok registrovaných v 23 ubytovacích zariadeniach s viac ako 100 lôžkami v 10 zariadeniach umiestnených priamo v území parku. Hotel Kamei a Hotel Bystrá sa nachádzajú v blízkosti mesta Snina a v tesnej blízkosti biokúpaliska Sninské Rybníky, ktoré počas sezóny od júna do septembra láka stabilné počty návštevníkov. Blízkemu rekreačnému stredisku Vihorlat Resort sa podarilo predĺžiť sezónu pomocou marketingu zameraného na menšie konferencie a školenia, vzdeláva- cie zájazdy pre deti a žiakov a víkendové oslavy a svadby. Zariadenia ako Penzión Poloniny v Uliči s deviatimi izbami a kapacitou 30 osôb, sú údajne počas hlavnej sezóny plné, keďže priťahujú hlavne návštevníkov NPP, vrátane turistov a cyklistov. Celkovo však miestne záujmové skupiny v oblasti cestovného ruchu, napríklad i starosta Uliča Ján Holinka, uviedli nedostatok kvalitných ubyto- vacích zariadení ako obmedzenie rastu cestovného ruchu v okrese Snina a parku Poloniny. Platí to najmä v letných mesiacoch na vrchole sezóny —sezónnosť je problémom, lebo cestovný ruch je počas zvyšku roka veľmi slabý, čo je čiastočne dôsledkom nedostatku ponuky takých produk- tov, ktoré by pokryli viaceré ročné obdobia. Podľa údajov Národného štatistického úradu bola v okrese Snina priemerná ročná miera obsa- denosti 12% a v obciach na území parku 7,1%. Oba údaje sú však neúplné, pretože nevypovedajú o ubytovaní vo všetkých obciach okresu Snina ani v parku. Bez ohľadu na to však poukazujú na ostrý kontrast medzi obsadenosťou ubytovacích zariadení v lete a po zvyšok roka, keďže v let- ných mesiacoch sú údajne kapacity plné, čo len podčiarkuje potrebu rozšíriť a predlžiť turistickú sezónu vytvorením ďalších produktov a marketingom. Existujúci dopyt po produkte Údaje o dopyte po atrakciách okresu Snina a parku Poloniny sú obmedzené hlavne na údaje o uby- tovaní, ktoré boli uvedené vyššie. K týmto údajom sa radia aj údaje z lokálneho prieskumu, z kto- rých vyplýva, že dopytu po ubytovacích zariadeniach v okrese Snina dominuje Slovenská repub- lika (77%), Česká republika (8%), Poľsko (4%) a Ukrajina (3%). Údaje tiež preukázali, že obsadenosť vykazuje výrazne sezónny charakter, pričom hlavná sezóna trvá väčšinou od mája do septembra. V Akčnom pláne rozvoja okresu Snina 2019 – 2023 sa uvádza, že NPP je najmenej navštevovaným národným parkom Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že ponúka možnosti navštívenia viacerých kultúrnych pamiatok, pozorovanie vtáctva, medveďov a vlkov a využívanie celej siete turistických a cyklistických chodníkov vedúcich cez obce i územia samotného parku. Okrem toho boli jeho karpatské bukové pralesy označené za súčasť svetového dedičstva. V spomínanom pláne sa tiež uvádza, že park priťahuje približne 15,000 turistov ročne, najmä zo Slovenska a Poľska. Na porovnanie —národný park Bieszczady, ktorý leží hneď oproti na poľskej strane hranice, doká- zal od apríla do novembra 2017 prilákať až 487,000 návštevníkov.18 V pláne sa teda uvádza 15,000 návštevníkov parku, ktorí sú podľa definície Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN len jednodňovými návštevníkmi, pričom v roku 2018 v celom okrese Snina strávilo noc len 5,196 turistov.19 V samotnom parku išlo pravdepodobne väčšinou o jednodňových návštevníkov, ktorí sa vzhľadom na nedostatok údajov ťažko počítajú. Rozdiel medzi nimi je dôle- žitý pre pochopenie súčasnej situácie trhu národného parku. Bez ohľadu na to, či sa jedná o maximálne 15,000 turistov, trendy v domácom i zahraničnom cestov- nom ruchu sú dobrým znamením pre ďalší potenciálny rozvoj turizmu v okrese Snina a Národnom Parku Poloniny. Počet ciest po Slovensku, či už počas dovolenky alebo v rámci trávenia voľného Úvod a Pozadie 19 času a rekreácie, sa zvýšili z 2,2 milióna v roku 2013 na 3,5 milióna v roku 2017.20 V prípade dlhodo- bejších domácich ciest boli účelom cestovania rekreácia a oddych (62%), návšteva príbuzných (24%) a ďalšie aktivity (14%). Počas kratších domácich ciest navštívilo 50% Slovákov príbuzných a pria- teľov, 32% sa venovalo rekreačným aktivitám a športu, zatiaľ čo 7,8% si užívalo voľnočasové akti- vity ako wellness, agroturizmus (3%) a návšteva kultúrnych podujatí (2%).21 Ako ukazuje Tabuľka 2, väčšina domácich turistov navštívila dobre vybavené rekreačné destinácie v okresoch Poprad a Liptovský Mikuláš. Vysoké percento domáceho záujmu o rekreáciu a voľný čas — 62% počas dlho- dobejších domácich ciest a 32% počas krátkodobejších ciest —sú pozitívnymi ukazovateľmi toho, čo Snina a Poloniny ponúkajú a mohli by ponúkať, ak by mali zlepšenú infraštruktúru. Podľa štatistík Ministerstva dopravy a výstavby SR, odvodených z používania SIM kariet, navštívilo v roku 2016 okres Snina 85,915 zahraničných turistov. Najvyšší počet z nich pochádzal z Poľska, Českej republiky, Rakúska, Ukrajiny a Holandska (Viď Tabuľka 2 nižšie). Vzhľadom na to, že celkový počet návštevníkov, ktorí tu aj prespali, v roku 2018 dosiahol 5,196 (ako bolo uvedené vyššie), sa tieto údaje môžu vzťahovať iba na denných návštevníkov, a nie na turistov ubytovaných na dve noci.22 TABUĽKA 2  Zahraniční návštevníci Prešovského kraja a okresu Snina (dĺžka pobytu minimálne 2 dni) Počet turistov Počet turistov % návštevníkov z danej krajiny, Pôvod turistov v PSK v okrese Snina ktorí navštívili PSK Poľsko 1,882,084 23,596 1,25 Česká republika 797,101 22,347 2,80 Rakúsko 116,265 4,620 4,00 Ukrajina 134,548 4,156 3,10 Nemecko 190,254 3,246 1,70 Holandsko 89,206 1,919 2,20 Ruská federácia 88,317 1,310 1,40 Rumunsko 167,301 1,076 0,60 Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky —štatistiky mobilných operátorov 2016. Opäť, bez ohľadu na skutočné celkové počty, údaje poukazujú na medzinárodný dopyt návštev- níkov po návšteve PSK a okresu Snina. TABUĽKA 3  Cieľové preferencie domácich turistov v roku 2015 vo vybraných okresoch SR Krátkodobé Priemerný počet a dlhodobé pobyty Počet výletov Počet prenocovaní prenocovaní Poprad (PSK) 770 418 3 081 001 4,0 Liptovský Mikuláš 313 178 1 319 788 4,2 Bratislava I-V 403 887 1 061 211 2,6 Trenčín 144 827 782 544 5,4 Žilina 215 576 647 165 3,0 Iné 2 888 965 11 419 952 N/A Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (2015) Poznámka: Ministerstvo dopravy a výstavby uviedlo vyššie počty príchodov a prenocovaní v okrese Snina, ako vyplýva z údajov o ubytovaní Štatistického úradu. Tieto rozdiely si zaslúžia dôkladnejšie preskúmanie zdrojov údajov a metodík v budúcom výskume. Správa, politika a plánovanie Najmenej od roku 1991 Svetová banka definuje dobrú verejnú správu ako „spôsob, akým sa vyko- náva moc pri riadení hospodárskych a sociálnych zdrojov krajiny so zameraním na rozvoj.”23 V praxi to znamená kvalitnú verejnú správu a riadenie, či už pri tvorbe politík a ich implementácii, pri 20 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina poskytovaní verejných služieb, ktoré Európska komisia jasne sumarizuje vo svojom odbornom dokumente s názvom Podpora dobrej verejnej správy (Promoting Good Governance): […]efektívny a produktívny verejný sektor môže byť silnou hnacou silou hospodárskeho rastu prostredníctvom podpory a riadenia súkromného sektora. Efektívna verejná správa je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a podporuje opatrenia na zní- ženie administratívnej záťaže jednotlivcov a MSP nepostačujúca administratívna a súdna kapacita, ako aj právna neistota predstavujú kľúčové prekážky pri riešení problémov hos- podárskeho rozvoja.24 Týka sa to všetkých úrovní správy a vládnych orgánov a všetkých sektorov —najmä cestovného ruchu, ktoré sú prepojené s takmer všetkými aspektmi hospodárstva a života spoločnosti v krajine. Je to evidentné aj v Slovenskej republike a PSK, najmä v okrese Snina a v parku Poloniny, kde exis- tuje množstvo politík, plánov a stratégií na podporu rozvoja cestovného ruchu. Tieto dokumenty a krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) s oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR) sú užitočné pre koordináciu politík, plánovanie i marketing. Ich implementácia však zaostáva a zdá sa, že chýba aj koordinácia medzi jednotlivými úrovňami. Výsledkom pre investorov, zahra- ničných i miestnych, ako aj podnikateľov, je zaťažujúce a nákladné regulačné prostredie, ktoré odrádza od investícií a rozvoja podnikania. Napriek tomu v oblasti funguje niekoľko miestnych investorov a podnikateľov v cestovnom ruchu (Viď nižšie), ktorým sa podarilo začať a udržať čin- nosť, ale za priaznivejších okolností by sa im darilo ešte lepšie, čo by podporilo výraznejší rozvoj. V okrese Snina sa tieto otázky prejavili aspoň v dvoch hlavných smeroch. Zatiaľ čo Program starost- livosti o Národný Park Poloniny vymedzuje 17 oblastí ekologického záujmu na celom jeho území25, Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023) uvádza, že správa parku nie je jasná a nie je koordi- novaná medzi vládnymi agentúrami: [Chránené územia [okresu Snina] (vrátane oblastí a bukových pralesov chránených pod znač- kou UNESCO) nie sú spravované medzirezortnými útvarmi, ale nezávisle zo strany Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieku SR (lesníctvo a poľnohospodárstvo), Ministerstva život- ného prostredia SR (ochrana prírody a krajiny), Ministerstva obrany SR (vojenské lokality Vihorlatské lesy), Ministerstva vnútra SR (ochrana štátnych hraníc) a Ministerstva dopravy a výstavby SR (dostupnosť, cyklotrasy a cestovný ruch).26 OBRÁZOK 1  Oblasti ekologického záujmu v NPP Zdroj: Príloha zo 6.4.201604, Program starostlivosti o národný park Poloniny 2017 – 2026, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Správa NP Poloniny, Stakčín. Úvod a Pozadie 21 Ďalej, pokiaľ ide o investorov a mikropodniky, ktoré chcú začať podnikať alebo svoje podnikanie rozširovať, je podnikateľské prostredie nepriaznivé z hľadiska nedostatku stimulov i nadmernej regulácie. Ako sa uvádza v Akčnom pláne rozvoja okresu Snina 2018, tomuto prostrediu nepomáha ani skutočnosť, že „[…] viacero právnych predpisov ovplyvňujúcich toto územie nie je vzájomne harmonizovaných (Zákon č. 543/2012 o ochrane prírody a krajiny, Zákon č. 326/2015 o lesoch, a iné zákony). “Súčasné pravidlá pre správu parkov nie sú dobre presadzované ani implementované. V pláne sa spomína „nepovolený vstup štvorkoliek, motocyklov a iných vozidiel do chránených oblastí [v blízkosti turistických trás]“ ako problém, ktorý zasahuje do pokojnejších zážitkov z prí- rody, ktoré návštevníci očakávajú. METODOLÓGIA Táto správa je založená na terénnon výjazde do Prešova, okresu Snina a Národného Parku Poloniny, ktorá trvala od 4. do 9. marca 2019 a počas ktorej sa uskutočnili stretnutia s viac než 18 záujmo- vými skupinami zo súkromného aj verejného sektora, fungujúcimi v oblasti cestovného ruchu, a to tak jednotlivo, ako aj v skupinách. Vychádza tiež z prehľadu viacerých stratégií, plánov a pod- kladov týkajúcich sa cestovného ruchu a trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, PSK, okresu Snina a NPP, ako aj štatistiky cestovného ruchu a správy z národných a medzinárodných zdrojov (Viď úplný zoznam uvedený v časť 2.2.3). 22 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina SILNÉ STRÁNKY A PRÍLEŽITOSTI: FAKTORY, KTORÉ SVEDČIA V PROSPECH INTEGROVANÉHO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V OKRESE SNINA A NPP INFRAŠTRUKTÚRA Napriek nedostatkom v infraštruktúre, ktoré sú opísané nižšie, sa ukazuje niekoľko sľubných tren- dov, ktoré by mohli zvýšiť dopyt v oblasti cestovného ruchu v okrese Snina a NPP, keďže sa ďalej rozvíjajú: • Existuje sieť ciest, z ktorých niektoré sú spevnené a ktoré spájajú väčšinu obcí v oblasti NPP, pričom niekde už prebiehajú práce na ich oprave a údržbe. • Rozsiahla sieť trás vhodných na cyklistiku, jazdu na koni a turistiku, ktorá spája väč- šinu obcí v celom parku s ďalšími destináciami v okrese Snina, ako aj s historickou časťou kamennej cesty Porta Rusica prepájajúcou Poľsko a Slovenskú republiku. • Turistické informačné centrá (TIC) vznikli v istých lokalitách, ktoré ponúkajú brožúry, pohľadnice a príležitostnú osobnú pomoc. • Infraštruktúra ubytovania je v období od októbra do mája nevyužitá, takže v tomto období je k dispozícii priestor pre nové alebo rozšírené aktivity a reagovanie na dopyt. • Zaniknutá lyžiarska sedačková lanovka v meste Ulič bola údajne v minulosti populárna a mohla by to byť lokálna investičná príležitosť. • Práve nedostatky v infraštruktúre robia z Polonín destináciu pre dobrodružnejších náv- števníkov, ktorým menej infraštruktúry evokuje atraktívnejšie zážitky a skúsenosti. PRODUKT A MARKETING Ako je uvedené nižšie, Prešovský kraj, najmä okres Snina a Poloniny, ponúkajú niektoré prvky štyroch P marketingového mixu - Product, Place, Price and Promotion — produktu, miesta, ceny a propagácie27. Niektoré konkurencieschopné prírodné a kultúrne produkty, vhodné najmä pre návštevníkov hľadajúcich dobrodružstvo, sú dostupné za relatívne nízke ceny a sú distribuované v mnohých zo 16 obcí v okolí oblastí svetového dedičstva UNESCO a biosférického parku. OBRÁZOK 2  Národný park Poloniny na stránkach sociálnych Propagácia — štvrté P — okres Snina a Poloniny sietí Facebook a Instagram sú propagované prostredníctvom sortimentu tlačených materiálov, zopár oficiálnych webstrá- nok, rôznych oficiálnych a návštevníckych prí- spevkov a multimédií cez Facebook, Instagram a/alebo Twitter. Na internete sa toho zverej- ňuje dosť na to, aby sa vytvoril základ, na kto- rom by bolo možné postaviť a budovať domáci a medzinárodný marketing, ktorý by bol lepšie integrovaný s inými národným a regionálnym marketingom. Keďže online globálny marketing je vysoko konkurencieschopný, snaha v tejto oblasti musí byť prioritou. Okrem týchto kľúčových marketingových prvkov existuje niekoľko ďalších, ktoré sa niekedy pre- mietajú do marketingových plánov. Ich zoznam je uvedený v Rámčeku 1. 26 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina RÁMČEK 1  Dodatočné P, ktoré stojí za to zvážiť pri marketingu destinácie David Edgell a Brian Hill do svojej knihy Best Practices for International Tourism Development for Rural Areas - Najlepšie postupy pre rozvoj medzinárodného cestovného ruchu vo vidieckych oblas- tiach - pridali ďalšie P: • Partnership – partnerstvo - koncept vzťahu medzi marketingovými väzbami, kľúčovými záuj- movými skupinami, manažmentom a spotrebiteľmi • Packaging – tvorba balíčkov - spájanie služieb do jedného synchronizovaného kompaktného produktu. Využívanie nástrojov IKT na tvorbu nových balíčkov zameraných na individuálnu činnosť, ktorá ponúka veľké nákupné možnosti pre kupujúcich i sprostredkovateľov a zvyšuje celkovú kvalitu konečného produktu • Programing – programovanie - jedným zo spôsobov, ako pridávať hodnotu k štandardnému produktu a odlíšiť konkrétnu ponuku od konkurentov, je ponúkať exkluzívne programovanie známe ako servisný marketing. Zákazníci si kúpia produkt, ktorý vyhovuje ich konkrétnym záuj- mom. Špeciálne programovanie dokáže riešiť takéto preferencie a pritiahnuť ďalších zákazníkov • Positioning – umiestnenie - odlíšenie produktu na trhu od ostatných produktov • People – ľudia, ktorí poskytujú služby, sú kľúčom k úspechu každej transakcie. Prevádzkovatelia musia ponúkať špičkovú službu, aby si získali verných zákazníkov • Planning – plánovanie strategického marketingu ako súčasť podnikateľského plánu Zoznam uvedený vyššie v Rámčeku 1 aj spomínané štyri P28 predstavujú prvky, ktoré by mali byť súčasťou marketingového plánu, čo je jedným z hlavných odporúčaní tejto správy. Konkurenčné ponuky produktov Okres Snina a Národný park Poloniny ponúkajú prírodné a kultúrne zážitky a atrakcie, ktoré by sa vzhľadom na panujúce trendy v medzinárodnom dopyte mohli stať skutočne konkuren- cieschopnými, ak by ďalej rozvíjali. Obidve skupiny aktivít sa čoraz viac považujú za zážitkový turizmus, teda cestovanie, ktoré je pútavé, lokálne, autentické, aktívne a/alebo dobrodružné, to znamená, že jeho zmyslom je zažiť dobrodružstvo späté s prírodou a kultúrou. V skutočnosti štúdia organizácie Adventure Travel Trade Association (ATTA) z roku 2018 zistila, že práve „spo- znávanie novej kultúry“ býva v súčasnosti často zahrnuté v samotnej definícii cestovania za dob- rodružstvom. Takže pri posudzovaní dopytu po dobrodružstve sa cestovanie za kultúrou často spája so zážitkovým turizmom. Tento trend tiež novým malým a stredným podnikom (MSP) dáva príležitosť, aby poskytovali zážitky, najmä ak je dobrodružstvo kombinované s objavovaním kul- túrneho dedičstva, ktoré býva naozaj pohlcujúce a autentické. Odhaduje sa, že 90% poskytova- teľov na poli zážitkového turizmu sú menšie podniky. Mnoho dobrodružných cestovateľov chce na cestách zbierať kultúrne zážitky ako súčasť svojich dobrodružstiev a to isté platí pre turistov cestujúcich za kultúrou. Podľa prieskumu Adventure Travel Trade Association (ATTA — A sociácia dobrodružných cestovaní) má zážitkový a prírodný turizmus v súčasnosti hodnotu viac než 683 miliárd amerických dolárov a od roku 2012 rastie približne o 21% zloženej ročnej miery rastu. Navyše v prieskume ATTA pod názvom Tep dobrodružstva (Adventure Pulse) z roku 2017, ktorý sa uskutočnil medzi poprednými prevádzkovateľmi cestovných kancelárií, boli najžiadanejšími aktivitami vo voľnej prírode turis- tika a cykloturistika. Okrem toho výskum zistil, že o zážitkový turizmus (cestovanie za prírodou aj kultúrou) majú záu- jem najmä mladí ľudia – Deti milénia alebo Generácia Y (ľudia narodení medzi rokmi 1981 a 2000) a Generácia Z (ľudia narodení medzi rokmi 2001 a 2019). Ponúkanie takých zážitkov a dobrodruž- stiev, ktoré by oslovili spomínané vekové skupiny, môže zvýšiť záujem o podnikanie v oblasti zážit- kového turizmu v okrese Snina a parku Poloniny, čo by pomohlo zvrátiť trend vyľudňovania. Silné Stránky a Príležitosti 27 Niektoré z ďalších zaujímavostí vyplývajúcich z výskumu zahŕňajú: • Pešia turistika výrazne zaujíma ľudí v širokom vekovom rozpätí od 25 do 65 rokov, najmä profesionáli a bohaté rodiny. • Pešia turistika je zaujímavá najmä ako menej náročná zážitková turistika v kombinácii s návštevami kultúrnych podujatí. • Cyklistika je čoraz atraktívnejšia aj pre širokú vekovú skupinu od 25 do 65 rokov. Pešia turistika vedie zoznam preferovaných aktivít v okrese Snina. Podľa Akčného plánu rozvoja okresu Snina je najčastejším dôvodom návštevy okresu turistika v Národnom parku Poloniny a Vihorlatskej chránenej krajinnej oblasti (CHKO), ktorá je obzvlášť obľúbená medzi najpočetnej- šími návštevníkmi - Slovákmi, Čechmi a Poľskými turistami, ktorí tvoria 90% všetkých návštev- níkov.29 V štúdii Európskeho parlamentu o cyklistike z roku 2012 – najaktuálnejšej, akú sme našli v čase písania správy - sa Slovenská republika a Poľsko umiestnili niekde v strede a Česká repub- lika sa zaradila medzi krajiny s priemerným dopytom po cyklistike.30 S viac ako 27 000 hektármi lesa (v samotnom NPP), rozsiahlou sieťou turistických, jazdeckých a cyk- listických trás, medzinárodne známym parkom tmavej oblohy (na okraji NPP) a s mnohými kultúr- nymi pamiatkami, pamätihodnosťami a inštitúciami, by okres Snina a park Poloniny mohli ťažiť z rastúceho celosvetového dopytu po zážitkovom cestovaní. Zážitkový a prírodný turizmus PSK má najväčší počet chránených území v Slovenskej republike, ktoré sa v Programe hospodár- skeho a sociálneho rozvoja pre PSK (2014-2020) uvádzajú ako „kombinácia bohatého kultúrneho a prírodného dedičstva, ktoré v takomto rozsahu nemožno nájsť v žiadnom inom slovenskom regióne, a ktoré preto vytvára veľký potenciál pre rozvoj regiónu.”31 Lesy zaberajú 63% okresu Snina, teda 51,172 hektárov, pričom 27,248 ha sa nachádza v národnom parku Poloniny a 8,133 ha v pásme s vysokým stupňom ochrany. Odhaduje sa, že 65% zalesnenej oblasti tvoria praveké karpatské buky, niektoré dosahujú výšku 56 metrov a sú tak najvyššie na svete.32 Tento les bol v roku 2007 zapí- saný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V NPP žije aj 3,600 druhov bezstavovcov, 320 dru- hov stavovcov, z toho 211 druhov vtákov, 24 druhov rýb, 924 druhov motýľov a 63 druhov cicavcov.33 Okres Snina a Národný Park Poloniny v súčasnosti vytvárajú určitý, aj keď obmedzený, dopyt po zážitkovom a prírodnom turizme. Medzi hlavné ponuky v tomto sektore patrí: • Viac ako 200 kilometrov turistických, jazdeckých a cyklistických trás v okrese Snina • Pozorovanie vtáctva, najmä sovy, ďatľa a tetrova • Pozorovanie voľne žijúcich živočíchov ako bizóny, medvede a vlky • Astronómia a pozorovanie hviezd a nočnej oblohy Ako je uvedené vyššie, najčastejším dôvodom návštevy okresu je pešia turistika v Národný park Poloniny a Chránená krajinná oblasť Vihorlat, ktoré sú obzvlášť obľúbené medzi najpočetnejšími turistami - Slovákmi, Čechmi a Poliakmi, ktorí tvoria 90% všetkých návštevníkov.34 Populárne je aj astronomické observatórium. Z diskusií so zúčastnenými stranami sa však zdá, že počet denných návštevníkov parku, ktorí sa vybrali na peší a cyklistický výlet by mohol byť vyšší než uvádzaných 15,000 osôb. Majiteľ a manažér rekreačného strediska Vihorlat Resort v Snine, Ladislav Jurpak, napríklad spomenul hostí z Česka republiky a Nemecka, ktorí bežne cez deň chodia na túry do parku. 28 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Pešia turistika, jazda na koni a cyklistika Okres Snina a park Poloniny ponúkajú rozsiahlu sieť turistických, jazdeckých a cyklistických trás, ktoré by mohli byť základom pre vytýčenie hlavného tematického chodníka a zážitkového cen- tra, ktoré by sa podobali na Libanonský horský chodník (LMT) a americkú školu v prírode National Outdoor Leadership School (NOLS) (nižšie, v príslušných osvedčených postupoch dobrej praxe a odporúčaniach). Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019-2023) uvádza, že okres ponúka 152,5 km značených turis- tických chodníkov na 12 trasách, ktoré sú udržiavané a vyznačené pobočkou Humenného klubu Slovenských turistov, ktorý má 20,000 členov. Trasy pretínajú a/alebo spájajú každú obec v Poloninách, ako aj mesto Snina, Stakčín a ďalšie obce v okrese. Okrem toho by sa niektoré trasy rovnako dali využívať aj na jazdu na koni. V okrese sa nachádza aj osem hlavných cyklistických trás v celkovej dĺžke 281,5 km, z ktorých dve spájajú Slovenskú republiku s Poľskom a Ukrajinou a jedna z nich spája Slovenskú repub- liku s Ukrajinou. Patrí medzi ne projekt Karpatskej cyklistickej cesty s 65 km v okrese Snina a na okraji parku a 52 km dlhý Zelený chodník v okrese a v parku. Ako nám vysvetlila miestna expertka na cyklistiku Viera Štupáková, Zelený chodník sa prekrýva a spája aj s kamennou cestou Porta Rusica (Viď Rámček 2), ktorej oprava bola schválená na financovanie vo výške €1,6 milió- na.35 Okrem toho je Karpatská cyklistická cesta päťročný projekt, na ktorom pani Štupáková pra- cuje už od roku 1998 (viď Obrázok 3 nižšie). Ostatné trasy spájajú kultúrne pamiatky, z ktorých jedna spája lokality s umeleckými dielami a je dlhá 18 km; druhá, známa ako Cyklistický chodník ikon, je 61 kilometrov dlhá. Okrem toho, ako nám pani Štupáková vysvetlila, existuje ďalšia sieť cyklistických chodníkov, ktorá sa rozprestiera východne od Prešova po okres Snina a potom sme- rom do NPP (Viď Obrázok 4 nižšie). OBRÁZOK 3  Karpatská cyklistická cesta Dukla POĽSKO Vyšný Komárnik Bardejov Svidník Ciszna Žilina Ruské s. Prešov Margecany Snina Ubľa Trenčín Velikij Gelnica Bereznyj Banská Bystrica Smolník Košice Štítnik Rožňava UKRAJINA Domica Aggtelék Trnava Nitra MAĎARSKO Bratislava Silné Stránky a Príležitosti 29 OBRÁZOK 4  Sieť cyklistických trás na Východom Slovensku Zdroj: www.bikemap.com RÁMČEK 2  Kamenná cesta Porta Rusica prepája Poloniny a Bieszczady V decembri 2018 poskytol Európsky fond regionálneho rozvoja takmer €1,6 milióna na opravu takmer 60 kilometrov ka- mennej cesty Porta Rusica. Jej trasa vedie po starej obchodnej ceste z 19. storočia, ktorá spájala Michalovce a poľské mesto Baligród. Teraz spojí Poloniny s Bieszczadami v Poľsku a ponúkne lepšie možnosti cezhraničnej cyklistiky spolu s infraštruktúrou (infor- mačné tabule, prístrešky a vyhliadkové veže). Vytvoria sa aj mobilné aplikácie, vrátane interaktívnych máp cyklistických trás a webových stránok s QR kódmi a vydajú sa publikácie podporujúce potenciál hraníc (mapy a albumy). Okrem toho sa plánujú medzinárodné vzdelávacie a kultúrne aktivity podporujúce udržateľnú cyklistiku, ako sú: konferencie, cyklistické preteky, príprava miestnej komunity, vydávanie sprievodcov v poľskom a slovenskom jazyku a séria aktivít. Ide o jeden z 11 projektov cezhraničnej spolupráce schválených v roku 2018. Úrad Vlády SR. Projekt Porta Rusica - z Polonín do Bieščad. Príležitosti a dopyt po pozorovaní vtáctva Pozorovanie vtáctva ponúka možnosť ďalšieho rozvoja v okrese Snina. S viac ako 15 000 hektármi chránených vtáčích území a 211 druhmi vtáctva36, by práve tento okres mohol byť optimálnou oblasťou pre pozorovanie vtáctva. Podľa Správy národného parku Poloniny žije v parku 62% popu- lácie vtákov v Slovenskej republike. V Programe starostlivosti o NPP sa uvádza, že jeho avifaune je možné nájsť tri kriticky ohrozené, 10 ohrozených, 15 zraniteľných a 38 druhov vtákov s nižším rizikom. Výstavba vodnej nádrže Starina pomohla vytvoriť dobré podmienky pre rozmnožovanie viacerých vzácnych druhov operencov a vodných vtákov — nachádza sa tiež na významnej migrač- nej trase smerom na juh a späť, ktorá vedie cez Východné Karpaty medzi Poľskom a Ukrajinou.37 30 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Predpokladá sa, že je celosvetový dopyt po pozorovaní vtáctva rozšírený, ale údaje o počte pozoro- vateľov vtáctva sú nejasné; odhady sú v desiatkach miliónov. V Spojených štátoch Americká Služba pre Ryby a Zvieratá Žijúce vo Voľnej Prírode (U.S. Fish and Wildlife Service) odhaduje, že v krajine žije 47 miliónov milovníkov vtáctva, ktorí „cestovali z domu jednu míľu alebo viac za primárnym úče- lom pozorovania vtáctva a/alebo pozorne sledovali vtáctvo v okolí svojho domova“. Odhaduje sa, že „čím vyššia je úroveň príjmu a vzdelania, tým vyššia je i pravdepodobnosť, že osoba bude milovní- kom vtáctva.“ V roku 2011 milovníci vtáctva minuli na svojich cestách a výletoch odhadom 15 miliárd USD a 26 miliárd USD.38 Spojené kráľovstvo je domovom najväčšej európskej organizácie milovní- kov operencov — britskej Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva, ktorá má viac ako 1 milión čle- nov. Spoločnosť odhaduje, že 6 miliónov obyvateľov v USA sa pravidelne zúčastňuje aktivít pre milov- níkov vtáctva a pozorovanie vtáctva ponúka 50 britských prevádzkovateľov cestovných kancelárií.39 Aj v susedných krajinách existujú početné organizácie milovníkov vtáctva a prevádzkovatelia cestov- ných kancelárií, ktorí sa špecializujú na vtákov, ale dopyt po nich nie je taký veľký ako v Spojenom kráľovstve či v Spojených štátoch. Napríklad populárna stránka určená pre milovníkov vtáctva Fatbirder.com, odhaduje, že v Poľsku je len 3 000 pozorovateľov vtáctva a ornitológov a šesť špe- cializovaných prevádzkovateľov cestovných kancelárií.40 Podľa stránky Fatbirder.com sa odha- duje, že na Ukrajine existuje asi 14 000 pozorovateľov vtáctva a ornitológov a dvaja prevádzkova- telia cestovných kancelárií špecializovaných na milovníkov vtáctva.41 V Českej republike podľa tejto stránky fungujú štyria hlavní prevádzkovatelia cestovných kancelárií ponúkajúci výlety pre milovníkov vtáctva, počet miestnych milovníkov vtáctva sa však neuvádza ani odhadom. Stránka Fatbirder.com tiež uvádza, že v Rakúsku (domov spoločnosti Swarovski, ktorá je výrobcom naj- lepších ďalekohľadov na pozorovanie vtáctva) a v Nemecku „pozorovanie vtáctva zatiaľ ešte nie je Volkssport ani národná kratochvíľa, ako je tomu vo Veľkej Británii.”42 Avšak v Nemecku, ako sa na stránke uvádza, sa čísla neustále zvyšujú. Oslovenie milovníkov vtáctva si vyžaduje cielený marketing, najmä prostredníctvom sociálnych médií, ako aj tradičných printových a médií a televízie. Zorganizovanie zájazdov pre milovníkov vtáctva pre médiá a špecializované cestovné kancelárie v Poloninách by zvýšilo ich návštevnosť a prilákalo počty návštevníkov. Ostatné aktivity v parku RÁMČEK 3  Príklad agroturizmu: Mini Zoo Juško (https://ajc.estranky.sk/clanky/o-nas/AJC.html) Park Poloniny ponúka aj nasledujúce aktivity: Veterinár Vladislav Juško v meste Snina miluje zvieratá, čo nie je u • Beh na lyžiach veterinára prekvapujúce. Lieči miestne psy a mačky a pomáha aj • Lyžovanie na bežkách mimo vyznače- mnohým iným druhom zvierat, ktoré žijú na farme v blízkosti centra mesta. Vytvoril tu útulok pre zranené zvieratá, vrátane obrovské- ných chodníkov ho bizóna, ktorého zrazilo auto, niekoľko koní, kôz a oviec. Útulok • Jazda na koni na vyznačených trasách zároveň slúži ako mini zoo a využíva sa na rehabilitáciu, hipoterapiu medzi obcou Nová Sedlica a Medovou (terapia pomocou koní) aj ako vzdelávacie centrum, ktoré často babou a medzi Novou Sedlicou a Lipovou navštevujú miestne deti a dospelí, z ktorých niektorí majú osobitné • Stanový kemp v Novej Sedlici a Ruskom potreby. Pán Juško rád sleduje, ako sa deti stretávajú so zvieratami a spoznávajú ich. Okrem toho založil mini mliekareň, kde vyrába chut- • Paragliding a lietanie na závesných klzá- né kravské, kozie a ovčie syry. Na pozemku postavil aj malý penzión a koch v Malom Bukovci (Topoľa) a mimo tradičnú pekáreň. Založil čosi, čo v rámci prírodného turizmu skutoč- parku, od pristávacej dráhy pri astrono- ne predstavuje atrakciu a dúfa, že zorganizuje ešte viac vzdelávacích mickom observatóriu Kolonica a podnikateľských aktivít. • Astroturizmus — pozorovanie hviezd Ako nám napísal v nedávnom e-maile, premýšľal o tom, ako zlepšiť v astronomickom observatóriu ekonomickú situáciu v Snine a domnieva sa, že miestni ľudia sa musia stretnúť a dohodnúť na riešeniach skôr než pristúpia k vonkajším zdrojom financovania. Zdôraznil tiež, že by sme mali mať užšie väzby Presné údaje nie sú dostupné, ale podľa Igora a spoluprácu s Poľskom. Pán Juško je optimista. Dúfa, že oprava Kudzeja, riaditeľa Astronomického observató- úseku Porta Rusica výrazne zlepší situáciu v turizme a prepojenie s ria, status parku tmavej oblohy (sú jedným z 20 Poľskom. parkov s týmto oficiálnym označením) priťa- huje stabilný tok návštevníkov, najmä v letných mesiacoch. Podľa jeho slov park v roku 2018 navštívilo 5,500 návštevníkov a s vylepšenou a dobu- dovanou návštevníckou infraštruktúrou by ich mohli ubytovať ešte viac. Silné Stránky a Príležitosti 31 OBRÁZOK 5  Fotografie z mini zoo a farmy, Snina Zdroj: ©Scott Wayne Kultúrny a komunitný turizmus Lokality a aktivity kultúrneho turizmu sú na celom svete najobľúbenejšou formou cestovného ruchu, a preto sú významným prínosom aj pre cestovný ruch okresu Snina. Podľa Svetovej orga- nizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO) je kultúrny cestovný ruch jedným z najväčších a najrých- lejšie sa rozvíjajúcich svetových trhov cestovného ruchu. Približne 40% medzinárodných turistov počas svojej cesty vyhľadá nejakú formu kultúrnych aktivít.43 Správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o vplyve kultúry na cestovný ruch The Impact of Culture on Tourism uka- zuje, že 50% európskeho cestovného ruchu a 50% cestovného ruchu zo Spojených štátov do Kanady súvisí s kultúrou.44 Štúdie prieskumov Eurobarometra Európskej komisie naznačujú, že v posled- ných rokoch sa v Európe špecifický kultúrny cestovný ruch zintenzívnil, pričom podiel európ- skych turistov, ktorí uvádzajú kultúru alebo vieru ako svoju hlavnú motiváciu návštevy, sa zvý- šil zo 6,8% v roku 2008 na 10% v roku 2014.45 Podľa údajov spoločnosti Microsoft Expedia Media Solutions je tento percentuálny podiel u čínskych, japonských a austrálskych cestovateľov ešte vyšší, a to na úrovni 80%, 67% a 64%. Rozmer tohto dopytu preto predstavuje sľubné vyhliadky pre kultúrny cestovný ruch v regióne PSK a jeho okresoch. Na území PSK sa nachádza viac než 4,059 registrovaných kultúrnych pamiatok, z ktorých 3 500 je klasifikovaných ako národné kultúrne pamiatky, pričom 56 z nich sa nachádza v okrese Snina46. Medzi tieto pamiatky patria hrady, zámky, archeologické náleziská, vojenské pamätníky, židov- ské cintoríny, 27 unikátnych drevených kostolíkov a štyri ľudové skanzeny. Ako sa zdôrazňuje v regionálnej stratégii PSK, väčšina z nich sa spája s bohatým nehmotným kultúrnym dedičstvom tejto krajiny.47 Zahrnutých je niekoľko ďalších náboženských pamiatok a pútnických trás, ktoré odrážajú hlboké duchovné dedičstvo viery v tomto regióne. Pútnické trasy ako Svätomarianská, Sväto Jakubská púť a púť Svätého otca, ktoré prepájajú Európu s pútnickým miestom Santiago de Compostela, sú silné atrakcie. Napriek tomu, že pútnické trasy nevedú priamo cez okres Snina, mohli by byť zaradené do itinerárov PSK, a ak by boli súčasťou dobre vymysleného balíčka, mohli by návštevníkov presvedčiť k predĺženiu pobytu v Snine a Poloninách. V Snine funguje tiež niekoľko kultúrnych organizácií, ktoré sa venujú ochrane miestnej kultúry a zvykov, ktoré by návštevníkov dokázali zaujať. Patrí medzi ne Mestské kultúrne a vzdelávacie centrum v kaštieli v Snine, Galéria Andrej Smolák, folklórne súbory Vihorlat and Šinava a ďal- šie menšie hudobné a tanečné zoskupenia vrátane rómskych súborov. Zaujímavá je aj rusínska kultúra. Niekoľko organizácií, škôl, múzeí, vzdelávacích centier, centier voľného času, divadiel a amatérskych folklórnych súborov (Polina v Uliči, Beskydy v Stakčíne a Čemerica v Stakčíne) tiež ponúka rôzne aktivity. 32 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Návštevníci by sa tiež zaujímali o ukážky tradičných remesiel, ako je tkanie a hrnčiarstvo, ktoré ponúka Občianske združenie Fenix Poloniny v Snine. Zvýšený záujem a dopyt návštevníkov by tiež pomohol miestnym komunitám generovať viac príjmov, ako aj podporovať zachovanie tradičných remesiel. Ako už bolo uvedené, pozitívnym ukazovateľom bola účasť troch remeselníkov na zasad- nutí venovanom cestovnému ruchu v súkromnom sektore Snina, ktoré zvolala primátorka dňa 5. marca 2019: jeden z remeselníkov vyrábal slamené strechy, druhý tradičný nábytok a tretí sa špe- cializoval na výrobu tradičných ľudových hudobných nástrojov. Marketing a konkurenčné výhody Existujúci dopyt v regióne Národný štatistický úrad SR zhromažďuje údaje o cestovnom ruchu (napr. údaje o príchodoch zahraničných turistov a príjmoch z cestovného ruchu), jeho ekonomických dôsledkoch (pro- stredníctvom satelitného účtu národného cestovného ruchu — TSA)48 a ubytovaní (počet ubyto- vacích zariadení, izieb, lôžok a prenocovaní podľa krajiny štátnej príslušnosti). Obce tiež vyberajú miestne dane z väčšiny ubytovacích zariadení v rámci svojej jurisdikcie, čo poskytuje určitý odhad výdavkov na miestny cestovný ruch. Ako už bolo spomenuté, cestovný ruch do Slovenskej repub- liky a domáci cestovný ruch v rámci Slovenskej republiky v poslednom období rástli, pričom rast zaznamenali viaceré okresy Prešovského samosprávneho kraja, ale nie okres Snina či park Poloniny. Poľský trh však vykazuje určitý potenciál pre rast, najmä za predpokladu, že kamenná cesta Porta Rusica zlepší prepojenie medzi Poľskom a Slovenskou republikou. Ako ukazuje nasledujúci graf (Obrázok 6), v roku 2008 Slovensko navštívilo 308 437 poľských náv- števníkov, avšak v roku 2014 ich počet klesol o takmer polovicu a do roku 2017 sa zvýšil len mierne na 209,524 osôb. Aj keď je tento nárast pozitívnym znamením oživenia dopytu, počet návštevní- kov je stále o tretinu nižší ako v roku 2008, kedy dosiahol vrchol. Preskúmanie príčin takéhoto poklesu nie je v rozsahu pôsobnosti tejto správy, ale vrchol návštevnosti naznačuje, že v Slovenskej republike existuje väčší potenciál pre poľský cestovný ruch. S počtom návštevníkov 487,000, ktorí navštívili národný park Bieszczady v Poľsku, čo je z hľadiska biodiverzity veľmi podobný park nachádzajúci sa rovno za hranicami parku Poloniny, sa zdá pravdepodobný aj potenciál pre zvý- šenie návštevnosti Polonín, najmä so zlepšeným prístupom, ktorý sa očakáva po rekonštrukcii kamennej cesty Porta Rusica. OBRÁZOK 6  Poľskí návštevníci Slovenskej republiky (2007 – 2017) 308 437 209 524 243 917 172 001 167 751 168 358 188 284 164 712 161 851 163 754 158 250 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Zdroj: Údaje Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO) Ako ukazuje nasledujúci graf (Obrázok 7), dopyt Čechov po cestovaní do Slovenskej republiky sa v roku 2008 zvýšil a potom klesol na najnižšiu úroveň v priebehu desaťročia, avšak od roku 2014 sa začal postupne zvyšovať na úroveň 645 195 návštevníkov, čo predstavuje nárast o 32%. To, či sa dá tento rast udržať, nie je celkom isté, ale zdá sa, že Slovenská republika sa čoraz viac obra- cia na český trh. Vzhľadom na to, že ide o najväčší zahraničný trh okresu Snina, aj keď tvorí len 8% z celkového počtu návštevníkov, sa dopyt po okrese a Poloninách dúfajme zvýši vďaka zlepše- nej infraštruktúre, ponukám produktov a marketingu. Silné Stránky a Príležitosti 33 OBRÁZOK 7  Českí návštevníci Slovenskej republiky (2007 – 2017) 645 195 621 475 537 180 491 136 492 713 509 700 477 159 433 321 490 986 425 414 436 699 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Zdroj: Údaje Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN UNWTO Najsilnejší momentálne existujúci a možno najväčší potenciál dopytu po okrese Snina a NPP má, ako je uvedené vyššie, domáci trh. Údaje o ubytovaní v okrese Snina naznačujú, že 77% návštev- níkov tvorili občania Slovenska. Od roku 2013, ako uvádza graf (Obrázok 8) nižšie, v porovnaní s rokom 2017 sa v Slovenskej republike domáce pobyty zvýšili o 33% a prenocovania takmer o 50%. Celkom podnikli Slováci 7,1 miliónov výletov a z tohto počtu by bolo potrebné pritiahnuť náv- števníkov do regiónu. V súčasnej dobe však, ako už bolo spomenuté, dokážu Poloniny prilákať len 5196 až 15000 návštevníkov, pričom prvý údaj hovorí o počte prenocovaní, čo predstavuje menej ako 1% domáceho trhu. OBRÁZOK 8  Domáci cestovný ruch v Slovenskej Pre okres Snina a park NPP je domáci trh tým naj- republike (2013 – 2017) prístupnejším trhom. Podľa údajov Ministerstva dopravy a výstavby SR na dlhších domácich ces- 9 507 8 993 tách 62% ľudí cestovalo za účelom rekreácie a trá- 7 894 venia voľného času (62%) a na kratších domácich 7 147 6 996 cestách sa 32% venovalo rekreačným a športo- vým aktivitám.49 7 100 6 728 Tisíce 5 595 Častou sťažnosťou záujmových skupín na poli 4 766 4 932 domáceho cestovného ruchu na domácich tu- ristov je, že títo domáci turisti majú tendenciu míňať denne menej než zahraniční návštevní- ci. Podľa údajov Ministerstva dopravy a výstav- 2013 2014 2015 2016 2017 by domáci turista minie denne na domácom Spolu cesty Spolu prenocovania trhu v priemere €144. Táto suma je primera- ná, ale zdá sa, že v zahraniční sú slovenskí tu- Zdroj: Prehľad štatistík o cestovnom ruchu Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO), 2018. risti ochotní minúť viac. V priemere aj €387 na deň. V roku 2017, ako ukazuje Obrázok 9, väčši- OBRÁZOK 9  Cesty Slovákov mimo SR na Slovákov najčastejšie cestovala do Poľska, za ktorým nasleduje niekoľkých ďalších krajín. Na 6,70 , základe dostupných údajov nie je možné určiť , 1,80 príčiny alebo obdobia cestovania, hoci väčšina cestovného ruchu v Európe sa v letných mesia- Milióny , coch sústreďuje na pobyty pri mori. Predĺženie , pobytov a zvýšenie výdavkov v SR by si vyžado- 0,69 0,47 0,43 0,37 valo intenzívnejší vývoj produktov a marketing , 0,22 0,18 0,14 0,09 0,09 0,08 zameraný na domácich turistov. Poľsko Česká Republika Chorvátsko Ukrajina Rakúsko Spojené kráľovstvo Španielsko Bulharsko Taliansko Maďarsko Nemecko Turecko 34 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Zlepšenie podnikateľského prostredia: politika, správa a riadenie, stratégia, investície a plánovanie Na národnej úrovni SR v správe Svetovej banky 2019 Doing Business Report dopadla dobre — na 42. mieste z celkového počtu 190, teda lepšie ako Taliansko (51.) a Maďarsko (53.). Najsilnejšie hodno- tenie v rebríčku krajina získala za cezhraničné obchodovanie, deviate miesto obsadila v registrácii nehnuteľností a 42. až 48. miesto za zavádzanie elektriny, získavanie úverov, platenie daní, plne- nie zmlúv a riešenie platobnej neschopnosti, čo sú pre rast cestovného ruchu dôležité záležitosti. Celkovo krajina v hodnotení globálneho indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra skončila na 41. zo 140 miest, a ako primerane konkurencieschopná krajina z hľadiska priaz- nivého prostredia - 55. mieste v inštitúciách, 11. mieste v správe pozemkov, 33. mieste v infraštruk- túre a 35. mieste v zavádzaní informačných technológií (IKT). Na indexe konkurencieschopnosti cestovného ruchu WEF v roku 2017 sa Slovenská republika umiestnila pomerne dobre, na 59. zo 136 miest, a dopadla dobre aj v rebríčku podnikateľského prostredia, kde skončila na prvom mieste v nákladoch na stavebné povolenie, 17. mieste v pravidlách pre priame zahraničné investície a 28. mieste v nákladoch na začatie podnikania. Z pohľadu investícií súkromného sektora do cestovného ruchu je tento rebríček pre investova- nie a prevádzkovanie podnikov súvisiacich s cestovným ruchom v Slovenskej republike dobrým znamením. Podmienky sa na rôznych miestach v krajine líšia, a ako ukazujú mnohé štúdie týka- júce sa PSK, okresu Snina a NP Poloniny, najmä posledné dve oblasti za zvyškom krajiny zaostá- vajú. Obrovské množstvo vypracovaných stratégií, plánov a správ týkajúcich sa rozvoja cestovného ruchu v PSK a jeho okresoch možno považovať za pozitívny signál toho, že na všetkých úrovniach existuje záujem o analýzu a plánovanie rozvoja cestovného ruchu. Prítomné sú tu však aj mnohé výzvy v snahe o prijatie opatrení založených na už vypracovanej dokumentácii, uvedené nižšie: Spomínaná dokumentácia obsahuje nasledujúce dokumenty: • Štúdia trvalo udržateľného rozvoja chránených území v národnom parku • Stratégia rozvoja produktov cestovného ruchu pre astronómiu • Stratégia rozvoja cestovného ruchu okresu Snina pre produkty astronómie v poľskom pohraničnom regióne v decembri 2010 • Stratégia destinačného marketingu cestovného ruchu v PSK • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK 2014 - 2020 • Akčný plán rozvoja okresu Snina 2019 – 2023 • Program rozvoja vidieka Prešovského samosprávneho kraja 2014 - 2015 • Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Ruský Potok na roky 2016 - 2025 • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ulič na roky 2017 - 2025 • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Nová Sedlica na roky 2017 - 2025 • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Snina na roky 2016 - 2022 • Komunitný plán sociálnych služieb obce Nová Sedlica na roky 2011 - 2021 • Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Runina na roky 2016-2025 • Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v regióne Horný Zemplín 2012 • Koncepcia rozvoja cestovného ruchu mesta Snina na roky 2012 - 2021 • Integrovaná stratégia rozvoja územia akčnej skupiny 2009 - 2015 • Akčný plán cestovného ruchu pre obec Zemplínske Hámre • Stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu v Karpatoch • Program starostlivosti o Národný Park Poloniny na roky 2017 – 2026 • Národná stratégia regionálneho a územného rozvoja rozvoja SR do roku 2030 • Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR Okrem toho Zákon o podpore cestovného ruchu (2010) i Krajská organizácia cestovného ruchu a OOCR v rámci PSK môžu byť pozitívnymi stimulmi pre dopyt v oblasti cestovného ruchu a umož- niť rozvoj turizmu, investícií, a obchodu. Záujem o cestovný ruch a vedenie zo strany Úradu PSK, primátorky mesta Snina a starostov obcí v Poloninách spolu s podnecovaním podnikateľského ducha môžu byť katalyzátorom budovania potrebného konsenzu pre rozvoj cestovného ruchu. Silné Stránky a Príležitosti 35 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK PHSR Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 2014 – 2020 bol spustený v roku 2014 a vypraco- vaný v súlade s cieľmi a prioritami Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR a Národnej straté- gie trvalo udržateľného rozvoja SR. Ciele tohto programu môžu posunúť PSK smerom k udržateľ- nejšiemu sektoru cestovného ruchu: 1. Vytvorenie pracovných príležitostí pre nezamestnaných mladých ľudí, dlhodobo neza- mestnaných a najmä ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach 2. Zlepšovanie životných podmienok na vidieku 3. Presadzovanie opatrení na podporu hospodárskeho rastu v priemysle, cestovnom ruchu, službách, lesníctve a poľnohospodárstve 4. Podpora inovácie 5. Rozvoj kultúry a umenia 6. Znižovanie miery znečistenia a spotreby energie a zvyšovanie miery recyklácie odpadu 7. Zlepšovanie dopravnej dostupnosti a konektivity.50 Cestovný ruch bol označený za prioritnú oblasť rozvoja spolu s doplnkovými oblasťami ako pod- nikania a inovácie, infraštruktúra, vzdelávanie, kultúra a kreatívny priemysel a služby ochrany životného prostredia. Program je rozsiahly, ambiciózny, a ak by bol plne financovaný a dobre personálne vybavený, mohol by poskytnúť pevný základ pre trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu v PSK, v okrese Snina i v Poloninách. Určiť rozsah, v akom sa to naozaj deje, bolo nad rámec tejto správy, ale je dôle- žité sledovať ďalšie opatrenia na maximalizáciu účinnosti programu, najmä kvôli tomu, že pred- stavuje celkový integračný strategický rámec pre mnohé ďalšie stratégie a plány uvedené vyššie. Stratégie a plánovanie v okrese Snina Na úrovni okresu Snina predstavujú Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019-2023) a Rozvojový kon- cept pre trvalo udržateľnú ochranu a ekonomické využitie prírodných a kultúrnych hodnôt regiónu Snina (marec 2018) dôležité usmerňujúce dokumenty pre trvalo udržateľný rozvoj vo všeobecnosti a najmä pre rozvoj cestovného ruchu. Oba dokumenty sa zaoberajú trvalo udržateľným a praktic- kým využívaním prírodného a kultúrneho dedičstva okresu. Rovnako ako v prípade vyššie uve- deného programu na úrovni PSK, oba dokumenty stanovujú rozsiahly a ambiciózny potenciálny základ pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by v prípade, že by bol plne financovaný a personálne vybavený, mohol podporiť trvalo udržateľný cestovný ruch v okrese Snina a v Poloninách. Opäť platí, že zhodnotiť rozsah, v akom sa to deje, prinajmenšom v prípade konceptu z marca 2018, bolo nad rámec tejto správy. Vypracovanie Akčného plánu viedla primátorka Daniela Galandová, ktorá má v oblasti cestovného ruchu dobré zázemie a predpovedá optimistickú budúcnosť cestovného ruchu v okrese a parku. Rovnako ako v prípade programu PSK, aj tu bolo nad rámec tejto správy určiť rozsah, v akom tieto stratégie vychádzajú zo stratégií PSK a národných stratégií. Integrácia s týmito širšími národnými a regionálnymi stratégiami by mohla pomôcť maximalizovať využívanie finančných a ľudských zdrojov. Identifikácia a pôsobenie synergického efektu by posilnilo implementáciu týchto straté- gií, ako aj širšie stratégie opísané vyššie. Regulačný rámec: Zákon o podpore cestovného ruchu z roku 2010 Neregulovaný alebo voľne organizovaný sektor cestovného ruchu nie je trvalo udržateľný. Tento sektor sa môže ľahko stať obeťou svojho vlastného úspechu, alebo ešte horšie, môže destináciu zdegradovať. Aby sa zabezpečilo, že nariadenia budú prínosom pre všetky pre zúčastnené strany a nebudú si navzájom konkurovať, je potrebná organizačná štruktúra na uľahčenie a riadenie komu- nikácie a v ideálnom prípade na dosiahnutie konsenzu o stratégiách a plánoch rozvoja. V opačnom 36 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina prípade bude regulačný rámec buď príliš voľný, čo umožní neobmedzený vývoj, ktorý destináciu zdevalvuje, alebo príliš striktný a odrádzajúci od investícií a rozvoja, čo zabráni tvorbe príjmov potrebných na udržanie destinácie a v nej žijúcich komunít. Zákon o podpore cestovného ruchu z roku 201051 (novelizovaný v roku 2018) podľa všetkého ponúka vyvážený prístup k destinačnému manažmentu, ktorý má potenciál pomôcť posilniť rozvoj ces- tovného ruchu v celej krajine. Zákon upravuje systémy regionálneho a oblastného destinačnému manažmentu, ako aj organizácie cestovného ruchu (OCR) a informačné turistické centrá (TIC) v Slovenskej republike. Zákon uvádza, že regionálna a obecná správa majú pri rozvoji cestovného ruchu nasledujúcu úlohu a zodpovednosť: • Iniciovať zriadenie krajskej OCR (KOCR) a oblastných OCR (OOCR) vrátane TIC a podieľať sa na ich spolufinancovaní. • Spolupracovať s krajskými a oblastnými organizáciami pri tvorbe programov a plánov hos- podárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja vrátane rozvoja cestov- ného ruchu, plánovania a monitorovania cestovného ruchu. • Vytvoriť pozitívne podmienky pre spoluprácu s podnikmi v regióne • Podporovať podnikanie v cestovnom ruchu. • Spolupracovať s národnými orgánmi pri implementácii štátnej politiky cestovného ruchu. • Podporovať rozvoj cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce v cestovnom ruchu. • Motivovať občanov k rozvoju cestovného ruchu, zlepšovať kvalitu služieb a zvyšovať konkurencieschopnosť. • Spolupracovať s vládnymi orgánmi Slovenskej republiky na jednotnej prezentácii krajiny v zahraničí. [Zákon tiež stanovuje, že subjekty a nadácie súkromného sektora môžu založiť TIC. Podrobnosti o zriadení OCR a TIC sú opísané vo Výstupe 1.] Organizácie cestovného ruchu (OCR) Ako bolo uvedené vyššie, na uľahčenie a riadenie komunikácie a v ideálnom prípade aj na dosiah- nutie konsenzu o stratégiách a plánoch rozvoja sú potrebné organizačné štruktúry. OCR sa celosve- tovo ukázali ako efektívne organizácie, ktoré pomáhajú maximalizovať udržateľnosť, inkluzív- nosť a ekonomické prínosy cestovného ruchu v destináciách. Výstup 1 pre PSK v rámci iniciatívy pre „dobiehajúce“ regióny Catching Up Regions detailne opisuje systém OCR. Jedným z hlavných odporúčaní Výstupu 1 bolo konsolidovať 34 turistických informačných centier a sedem oblastných OCR do jednej krajskej OCR. Ďalšie hlavné odporúčania zahŕňali: 1. Riešiť vnútroregionálne investičné asymetrie. 2. Zvýšiť prepojenie medzi produktmi cestovného ruchu a destináciami v rámci regiónu. 3. Pokračovať v podpore inovácií, lepšieho marketingu a väčšej časti služieb cestovného ruchu vytvárajúcich príjmy. 4. Prijať prístup založený na preukázanom prístupe k strategickému plánovaniu podľa sek- torov prostredníctvom systematického zberu a využívania údajov. 5. Vypracovať regionálnu stratégiu rozvoja cestovného ruchu. Nasleduje stručné zhrnutie ich úlohy pri rozvoji a marketingu cestovného ruchu. OCR sú regulované Zákonom o podpore cestovného ruchu z roku 2010, ktorý poskytuje rámec pre vytvorenie, fungovanie a členstvo v 43 OCR pôsobiacich na krajskej a oblastnej úrovni. Šesť z nich pôsobí ako Krajské organizácie cestovného ruchu (KOCR) a 37 z nich sú Oblastné organizá- cie cestovného ruchu (OOCR)52. Podľa zákona sú oblastné OCR zodpovedné za vypracovanie stra- tegických a koncepčných dokumentov, ročných plánov a projektov pre rozvoj cestovného ruchu a spoluprácu s miestnymi orgánmi a pridruženými členmi. Zodpovedajú aj za iniciovanie vývoja produktov cestovného ruchu, stimuláciu a podporu trvalo udržateľného rozvoja spoločenského, Silné Stránky a Príležitosti 37 kultúrneho a športového života na krajskej a oblastnej úrovni a ochranu kultúrneho dedičstva. Na rozdiel od oblastných OCR môžu krajské OCR rozvíjať marketing v Slovenskej republike i v zahra- ničí. A hoci stanovy špecifikujúce úlohu OCR výslovne neuvádzajú jej úlohu pri reagovaní na výzvy na financovanie a pri hľadaní investícií, zákon by sa dal interpretovať tak, že je táto úloha možná. Jednou z najdôležitejších úloh OCR, či už krajskej alebo oblastnej, je spájať záujmové skupiny s cie- ľom identifikovať otázky spoločného záujmu a dohodnúť sa na riešeniach. Tieto riešenia by mohli byť spojené s politickými, verejnými službami, rozvojom územného plánovania, ponukami lokál- nych produktov a koordináciou s miestnymi komunitami, ako aj s ostatnými okresnými a regio- nálnymi orgánmi. Hospodársky vplyv Cestovný ruch je pre hospodárstvo Slovenskej republiky naozaj dôležitým odvetvím. V roku 2017 sa SR umiestnila na 43 z 50 miest v medzinárodných príchodoch turistov, čo predstavovalo 7,6 milióna a nárast o 8,5% oproti roku 2016.53 Podľa Svetovej Rady pre Cestovanie a Cestovný Ruch (WTTC)54 v roku 2017 predstavoval priamy príspevok cestovného ruchu k slovenskému HDP 2,6% (v hodnote €2,2 mld.) a v kombinácii s nepriamymi vplyvmi predstavoval cestovný ruch 6,57% národného hospodárstva. Tento významný ekonomický vplyv tiež vytvoril desiatky tisíc pracov- ných miest kde podľa UNWTO, v roku 2018 cestovný ruch vytvoril 160,020 pracovných miest v rámci celého hospodárstva SR (Viď Obrázok 11). OBRÁZOK 10  Celkový príspevok cestovného OBRÁZOK 11  Celkový počet pracovných miest ruchu k HDP v Slovenskej republike vytvorených cestovným ruchom v SR 6,90 7,09 150 156 157 160 160 6,36 6,57 138 132 146 5,96 134 5,39 126 130 5,23 5,13 5,00 4,91 5,10 USD, Miliardy Tisíce 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2018 2019 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2018 2019 2017 2017 Zdroj: WTTC Online Data Tool Zdroj: WTTC Online Data Tool Z rastu profitoval celý región PSK okrem okresu Snina. Ako uvádza Tabuľka 4, región na prenoco- vaniach domácich a zahraničných turistov zarobil viac než € 86 miliónov. TABUĽKA 4  Výkonnosť ubytovacích kapacít v rámci PSK v roku 2017 Príjmy z ubytovania Priemerný príjem z € 62 907 386 € 70,35 domácich návštevníkov domáceho návštevníka Príjmy z ubytovania Priemerný príjem zo € 23 344 474 € 84,38 zahraničných návštevníkov zahraničného návštevníka Zdroj: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7 Okres Snina z tohto rastu ešte nezískal dostatočné výhody, ale vzhľadom na neustály vývoj v ostat- ných častiach krajiny, vrátane zvyšku PSK, tu potenciál rastu zrejme existuje. Samospráva okresu Snina a miestne podniky v súčasnosti generujú príjmy najmä z prenocovaní. Samospráva vyberá daň z lôžok a podniky generujú príjmy zo služieb spojených s prenocovaním a/alebo stravova- ním. Miestne samosprávy v parku tiež vyberajú daň z nehnuteľností, a majú aj príjmy za prená- jom priestorov a nakladanie s komunálnym odpadom.55 38 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Existujú tu ďalšie možnosti príjmov, ako sú sprievodcovské služby, predaj remeselných výrobkov, požičovne bicyklov, vstupné poplatky vyberané za vstup do parku a podobne, z ktorých všetky by mohli vytvárať ďalšie príjmy. Všetky tieto oblasti je však potrebné v okrese i v parku ďalej rozví- jať. Existuje potenciál na zvýšenie počtu týchto a ďalších ponúk zážitkovej turistiky, ktoré by mohli priniesť príjmy, dane a zamestnanosť. Ľudské zdroje - vzdelávanie a odborná príprava Situáciu v oblasti ľudských zdrojov v okrese Snina a Poloninách v súčasnosti komplikuje niekoľko faktorov, ktoré sú opísané v ďalšej časti. Vysoká nezamestnanosť spolu s podzamestnanosťou v okrese vyžadujú investície a podnikavosť na stimulovanie rastu a vytváranie pracovných miest. Cestovný ruch ponúka pracovné príležitosti pre mikropodniky, včetne čo sa týka vstupných pozí- cii. Na prípravu ľudí na založenie podnikov a/alebo zamestnanie sú potrebné školenia a vzdeláva- nie. Určitá podnikavosť a niekoľko programov vzdelávania a odbornej prípravy už existuje. • Miestny podnikateľský prístup v cestovnom ruchu — v okrese pracuje veterinárny lekár Vladislav Juško (Viď Rámček 3 vyššie) i Ladislav Jurpak, majiteľ a manažér rekreačného strediska Vihorlat Resort. Predstavujú dva príklady miestnych podnikateľov, ktorí začali úspešne podnikať a vždy sa snažia hľadať ďalšie možnosti predaja, aby mohli svoje podnikanie ďalej rozvíjať. Stredná škola v Snine ponúka výukové programy zamerané na kováčske práce, gastronómiu (kuchár- ska a cukrárenská výroba), ľudové umenie a kožiarsku výrobu.56 S rastom miestneho cestov- ného ruchu bude rásť aj potreba personálu a v ideálnom prípade bude stimulovať a motivovať viac ľudí, aby aj oni začali poskytovať služby a zdieľať svoje skúsenosti. • Príležitosti — hlavnými cieľmi stratégií a plánov, ako je napr. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019-2023), sú generovanie príležitostí a znižovanie úrovne nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi. Zámerom tohto plánu je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese a do roku 2023, pomôcť vytvoriť 579 pracovných miest.57 Úmyslom je to dosiahnuť čiastočne prostred- níctvom cestovného ruchu, najmä s využitím odbornej prípravy na zachovanie tradičných remesiel, vrátane ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok.58 Ako ukazuje Obrázok 7, v roku 2018 bolo v Slovenskej republike vytvorených 160,000 pracov- ných miest v cestovnom ruchu, pričom by toto číslo malo v nasledujúcom desaťročí rásť najmenej o 1,000 ročne. Ak sa vyriešia niektoré z nižšie uvedených výziev, potom sa časť pracovných vytvorí v okrese Snina a podnieti cestovný ruch. Silné Stránky a Príležitosti 39 SLABÉ STRÁNKY A VÝZVY: FAKTORY, KTORÉ OBMEDZUJÚ ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V POLONINÁCH Okres Snina a Národný Park Poloniny vykazujú slabé stránky a čelia výzvam, ktoré zastavili roz- voj miestneho hospodárstva. Ak už miestne komunity rezignovali a veria, že výzvy sú nerieši- teľné - ak sa domnievajú, že ich čaká len ďalší hospodársky úpadok a nevyhnutný odliv mladých ľudí a následné vyľudňovanie, potom je jednoduché byť proti rozvoju cestovného ruchu v okrese. Pri posudzovaní nasledujúcich výziev je tiež dôležité si uvedomiť, že väčšina týchto výziev bude pretrvávať bez ohľadu na snahu rozvíjať potrebné odvetvia. Kľúčovou otázkou je, či je cestovný ruch naozaj tým najlepším riešením na riešenie spomínaných výziev a zaoberáme sa ňou v časti 4. Hlavné výzvy možno kategorizovať nasledovne: 1. Infraštruktúra a. Služby poskytované návštevníkom: ubytovanie, reštaurácie, kaviarne a odpočívadlá b. Doprava (cestná, železničná a letecká) c. Odpadové hospodárstvo d. Prístup k vode 2. Úroveň vývoja produktov a marketingu a. Tradičné remeslá 3. Ľudské zdroje a situácia na trhu práce 4. Obmedzenia podnikateľského prostredia a. Investičné prostredie. INFRAŠTRUKTÚRA Existujúca základná a podporná infraštruktúra obmedzuje celkový rozvoj a najmä cestovný ruch v okrese Snina a v Poloninách. Hlavnými obmedzeniami sú štyri hlavné typy infraštruktúry, z kto- rých každý je opísaný nižšie: a. Služby poskytované návštevníkom: ubytovanie, reštaurácie, kaviarne a odpočívadlá b. Dopravná dostupnosť (chodníky, cestná, železničná a letecká doprava) c. Odpadové hospodárstvo d. Prístup k vode Ako sa však zdôrazňuje vo Výstupe č. 1 – správe venovanej turistickým informačným centrám a organizáciám cestovného ruchu, hoci infraštruktúra predstavuje určite obmedzenie, prepoje- nie tematických produktov s inými oblasťami a destináciami v PSK by mohlo tieto výzvy prekonať a posilniť cestovný ruch v okrese. S adekvátnou infraštruktúrou je vo východnej časti PSK dosta- tok destinácií a atrakcií na vytvorenie balíkov produktov, ktoré by sa s využitím správneho mar- ketingu dali ponúkať.59 Nasledujúce časti to opisujú podrobnejšie. Služby poskytované návštevníkom V okrese Snina sa nachádza 23 ubytovacích zariadení - hotelov a penziónov - s 1602 lôžkami. S roč- nou priemernou mierou obsadenosti 12% v okrese a 7,1% v parku je to významne nevyužitá kapa- cita. Ako bolo uvedené vyššie, počas letných mesiacov sú plne obsadené, ale po zvyšok roka sú tieto 42 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina zariadenia takmer prázdne. Aj keď medzinárodné značky v okrese Snina nie sú prítomné, nie je to dôležité vzhľadom na prevažne domáci trh a zážitkový turizmus, ktoré tu prevládajú a v súčas- nosti vykazujú najvýraznejší potenciál rastu. Hlavným problémom pri ubytovaní je sezónnosť. Ak by sa zariadenia dostali na úroveň porovnateľnú s kvalitou ponúkanou zariadeniami v tat- ranských strediskách, mohlo by to pomôcť prekonať výzvy spojené so sezónnosťou, avšak park po zvyšok roka nie je navštevovaný. To sa môže zmeniť, keď sa ponuky produktov a infraštruk- túra zlepšia, a obyvateľom okresu Snina (najmä mladým ľuďom) budú ponúkané možnosti vzde- lávania v oblasti gastronómie a do okresu začne prúdiť viac investícií. Dosiahnutie úrovne služieb ponúkaných v Tatranských strediskách možno nie je v dohľadnej budúcnosti realistické, je to však štandard, o ktorý sa treba usilovať. Ďalšie Služby poskytované návštevníkom, ako sú reštaurácie a kaviarne, požičovne bicyklov, odpo- čívadlá pre návštevníkov a verejné záchody, sú v obciach v parku Poloniny zastúpené nedostatočne. Zariadenia ako Hostinec Beskyd v Novej Sedlici, kde sa môže ubytovať naraz deväť hostí, ponúkajú kaviareň a požičovňu bicyklov, ale potrebné je ponúkať viac. Nízky počet návštevníkov pravde- podobne odradil súkromné investície do doplnkových služieb, ako aj verejné investície do samot- ných zariadení. Zároveň však nedostatok služieb odrádza návštevníkov, rozširovanie podnikania a investície. Je to typický paradox: „čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?“. Na to, aby sa znížilo riziko pre súkromných investorov, by mohli byť použité verejné investície a/alebo stimuly ako katalyzá- tory zmeny súčasnej situácie. Investovanie a/alebo poskytovanie stimulov na investovanie do odpo- rúčaní obsiahnutých v tejto správe by zvýšilo ponuku služieb návštevníkom a prilákalo viac náv- števníkov a výdavkov. Cestná, železničná a letecká doprava Dopravná infraštruktúra okresu Snina a Národný Poloniny Park je slabšia ako v ostatných oblastiach Slovenskej republiky, keďže ide o najodľahlejšie oblasti vzdialené od hlavných popu- lačných centier (Prešov, Poprad, Bardejov). Je to zrejmé z hľadiska cestnej, železničnej a leteckej dopravy vrátane situácie na hraničných priechodoch. Cestná doprava V okrese sa nachádza 193 218 kilometrov ciest, žiadne z nich však nie sú diaľnice ani medzinárodné cesty. Okres Snina má len jeden cestný hraničný priechod – Ubľa - Malyj Bereznyj (s Ukrajinou) - a dva pešie hraničné priechody – Osadné - Balnica a Ruské sedlo - Ustrzyki Gorne (oba s Poľskom). Druhý peší hraničný priechod vedie cez kamennú cestu Porta Rusica. Hoci cestná dostupnosť predstavuje určité obmedzenie, úroveň zlepšenia je potrebné naplánovať a potom starostlivo ria- diť, aby sa neprekročila nosnosť miestnych komunikácií, najmä v parku, a aby tak nedošlo k degra- dácii prírodného a kultúrneho dedičstva, lebo práve ono priťahuje návštevníkov. Železničná doprava V okrese Snina národná železničná trať siaha až do Stakčína a cez Sninu a Humenné vedie do Bratislavy. Vlak do Bratislavy cez Humenné premáva najmenej 10-krát denne, ale vyžaduje pre- stup v Humennom a v Prešove. Na konci 19. storočia tu bola zriadená úzkokoľajka, ktorá mala slú- žiť Uličskému údoliu a iným obciam v oblasti, ale tá už nie je funkčná a jej história nie je v tomto čase známa. Priamy železničný prístup do Sniny a Stakčína, ako aj obnova vlakového spojenia sme- rujúceho do parku, by podporili rozvoj cestovného ruchu v okrese i v parku. Letecká doprava V okrese Snina sa nenachádzajú žiadne komerčné letiská. Najbližším hlavným letiskom je medzi- národné letisko Košice, vzdialené 108 km a takmer dve hodiny jazdy autom. Toto letisko ponúka obmedzené medzinárodné lety. Menšie regionálne letisko sa nachádza v Kamenici nad Cirochou, Slabé Stránky a Výzvy: Faktory, Ktoré Obmedzujú Rozvoj Cestovného Ruchu 43 v okrese Humenné, ktoré môže vo výnimočných prípadoch poslúžiť civilnému letectvu s malými lietadlami a vrtuľníkmi. Vedľa astronomického observatória, neďaleko obce Ladomírov, sa nachá- dza letisko Kolonica, ktoré slúži pre ľahké športové lietadlá a ultraľahké lietadlá. Nedostatok letísk v okrese Snina s pravidelnými letmi je v porovnaní s inými destináciami v SR a regióne z hľadiska dostupnosti nevýhodou. Letisko Poprad napríklad v roku 2018 prepravilo 88 367 cestujúcich, čo je o 10%viac ako v roku 2017 a ponúka priame lety (v závislosti od sezóny) do Londýna, Tel Avivu, Bulharska, Rigy, Kyjeva, Čiernej Hory a Antalye v Turecku. Nakladanie s odpadmi a problémy s vodou Odpadové hospodárstvo je pre okres Snina výzvou. Podľa Akčného plánu rozvoja okresu Snina (2019-2013) je iba 6 z 34 obcí v Sninskom okrese (Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Snina, Stakčín, Ulič a Zemplínske Hámre) napojených na verejnú kanalizáciu. Okrem toho je výzvou aj zber a zneškodňovanie pevného odpadu, keďže len jedna tretina odpadu (spolu 18 619 ton oznámených v roku 2017) sa posiela na skládky a aspoň časť zvyšku sa tak dostáva na nelegálne skládky, ktoré ohrozujú miestne životné prostredie. Zatiaľ čo v niektorých obciach prebiehajú snahy o recykláciu komunálneho odpadu, sú podľa Rámcovej smernice Európskej komisie o odpadoch nedostatočné, keďže sa recykluje len 23% pevného odpadu, pričom štandard v EÚ predstavuje 50%.60 Problémom je aj prístup k pitnej vode, napriek tomu, že v roku 1987 bola v parku Poloniny zria- dená vodná nádrž Starina. Nádrž pokrýva 250 hektárov a je v nej 800 tisíc metrov kubických vody, pričom zásobuje väčšinu miest smerom na západ. Z 34 obcí v okrese je však iba 10 napojených na verejný vodovod (Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Pichne, Snina, Stakčín, Roztoka, Strihovce, Ubľa, Ulič a Zemplínske Hámre). Zvyšok miestneho obyvateľstva je zásobovaný z vlast- ných studní, čo je problematické z dôvodu nedostatočného verejného prívodu pitnej vody v obciach.61 Problematika vody je tiež rozhodujúca pre založenie podnikov súvisiacich s výrobou potravín a nápojov. Voda zo studní je kvalitatívne nedostatočná a obmedzené možnosti úpravy vody pod- nikateľom znemožňujú získavanie potrebných povolení na začatie a udržanie prevádzky. Smernica Európskej komisie o pitnej vode poskytuje podrobné parametre kvality vody určenej na ľudskú spot- rebu, ako aj požiadavky na prevádzkovateľov ubytovacích zariadení v oblasti cestovného ruchu.62 ÚROVEŇ VÝVOJA PRODUKTOV A MARKETINGU Ako bolo zdôraznené vyššie, okres Snina a park Poloniny ponúkajú prírodné a kultúrne zážitky a atrakcie, ktoré by vzhľadom na trendy v medzinárodnom dopyte mohli v prípade ďalšieho roz- voja predstavovať konkurencieschopné ponuky. Nedostatočná infraštruktúra by sa momentálne mohla zmeniť na produktovú a marketingovú výhodu, ktorá by využila divokú prírodu, nedosta- točne rozvinutý v NPP. Tento návrh by vyznel lepšie, ak by sa riešili nasledujúce výzvy: 1. Aj keď je sieť vhodná na pešiu turistiku, jazdu na koni i cyklistiku pomerne rozsiahla a prechádza väčšinou územia parku, chodníky v oblastiach so stupňom ochrany 3 a vyš- ším vyžadujú lepšie značenie a vytýčenie.63 2. Značenie prírodných a kultúrnych pamiatok pozdĺž ciest treba zlepšiť. Okres Snina a Poloniny majú mnoho historických pamiatok a pamätihodností, ktorým by prospelo zlepšené označenie a kvalitnejšie informačné tabule. 3. Je potrebná pravidelná údržba trás a chodníkov. 4. Na mapách topografických chodníkov je potrebné lepšie značenie typov trás. 5. Okres Snina a Park Poloniny ponúkajú autentické, kultúrne a divoké prírodné zážitky, ktoré však niekedy nie sú známe ani skúseným cestovateľom. Potrebný je cielený marke- ting s lepším využitím sociálnych médií. 6. Medzinárodné cestovné agentúry a prevádzkovatelia vo sfére zážitkového turizmu všeobecne nevedia nič o okrese Snina ani o parku. 44 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina 7. Park tmavej oblohy a observatórium sú neobjavené drahokamy, ktoré si zaslúžia omnoho viac marketingovej a propagačnej pozornosti, najmä medzi stovkami tisíc amatérskych astronómov a nadšencov po celom svete. 8. Park Poloniny je domovom 211 druhov vtákov a mal by sa stať prominentnou destináciou pre milovníkov vtáctva, ale ako sa zdá, je tým sotva známy. 9. Marketing vyzerá byť minimálny aj v prípade ostatných aktivít zážitkového, prírod- ného a kultúrneho turizmu, ako je napríklad beh na lyžiach, jazda na koni, paragliding a závesné lietanie. 10. S 56 kultúrnymi pamiatkami, pričom viaceré z nich majú historický, archeolo- gický a/alebo náboženský význam, a spolu s bohatým nehmotným kultúrnym dedič- stvom, tu existuje množstvo doteraz nevyužitých možností na prilákanie návštevníkov do regiónu. Remeslá Takmer každý dokument uvádzaný v tejto správe sa týkal vyľudňovania a odlivu mladých ľudí z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Údaje o populácii potvrdzujú túto skutočnosť, čo svedčí o neustálom vyľudňovaní regiónu. Zachovávanie a udržiavanie bohatého kultúrneho dedičstva a tradícií, ako napríklad remesiel, je stále náročnejšie. Ako zdôrazňuje Akčný plán rozvoja okresu Snina, jedným z dôsledkov je, že mnohé tradičné reme- selné výrobky, ktoré sa ešte vyrábajú v okrese, postupne miznú. Podľa Akčného plánu rozvoja okresu Snina sa však nasledujúce remeslá podarilo udržať a boli by zaujímavé pre návštevníkov, ktorých výdavky by naopak pomohli tieto remeslá zachovať: výroba tradičných píšťaliek (Kolonica), pod- kov (Snina), kobercov (Ruský Potok, Stakčín, Zemplínske Hámre), výšiviek (Uličské Krivé), sôch (Kolonica) a svietnikov (Stakčín, Belá nad Cirochou).64 Produkcia kvalitných remeselných výrob- kov týchto a iných typov, najmä takých, ktoré podporujú tvorivosť, by tiež mohla stimulovať zvý- šenie počtu mladých ľudí, ktorí by sa tu rozhodli zostať. SITUÁCIA V OBLASTI ĽUDSKÝCH ZDROJOV A PRÁCE Ako sme uviedli vyššie, situácia v oblasti ľudských zdrojov v okrese Snina a v Poloninách je v súčas- nosti komplikovaná niekoľkými faktormi. Napríklad: • Nedostatok pracovných príležitostí v obciach Snina a v parku Poloniny spôsobil odliv moz- gov - odchod ľudí v produktívnom veku, najmä mladších ľudí, pričom mnohí z nich si hľa- dali zamestnanie mimo Slovenskej republiky. • Nedostatok príležitostí tiež viedol k vyššej nezamestnanosti ako je tomu vo zvyšku krajiny. • Vyľudňovanie vedie aj k starnutiu miestneho obyvateľstva a jeho nižšej produktivite. • Miestny vzdelávací systém nepodporuje rozvoj podnikavosti a inovácie. • Zážitkový turizmus, najmä cestovanie za dobrodružstvom a kultúrou, často propagujú len jednotlivci s jednoduchým nápadom - ako je výroba ovocných sirupov (Vlčie sirupy MMMm v Uliči), založenie mini farmy, ktorá predáva ovčí a kozí syr (Mini Zoo Juško, Snina), alebo zameranie na školské výlety so zámerom zaplniť hotelové izby mimo hlavnej sezóny (rekreačné stredisko Vihorlat Resort, Snina). Navrhnuté boli viaceré projekty, ale nie všetky ešte dosiahli fázu realizácie. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019-2023), pesimisticky uvádza, že bez podstatných pozitív- nych sociálno-ekonomických zmien niektoré obce, najmä tie, ktoré majú menej ako 99 obyvate- ľov, úplne zmiznú.65 Slabé Stránky a Výzvy: Faktory, Ktoré Obmedzujú Rozvoj Cestovného Ruchu 45 OBMEDZENIA PODNIKATEĽSKÉHO PROSTREDIA: POLITIKA, REGULAČNÉ PROSTREDIE, STRATÉGIA, INVESTÍCIE A PLÁNOVANIE Podnikateľské prostredie krajiny ovplyvňuje konkurencieschopnosť pri vytváraní dopytu po ces- tovnom ruchu, a tým aj jeho atraktívnosti ako destinácie pre investície a podnikanie. Zatiaľ čo správa Svetovej banky Doing Business Report a správa Svetového ekonomického fóra o konkuren- cieschopnosti a konkurencieschopnosti cestovného ruchu s názvom Global Competitiveness Report (2018) a Travel and Tourism Competitiveness umiestnili Slovensko v rebríčku pri väčšine ukazovate- ľov pomerne vysoko, pozitívne ukazovatele zatiaľ nepodporili rozvoj podnikateľského prostredia v okrese Snina a NPP. Spolu s negatívnymi hodnoteniami Slovenskej republiky sa v týchto správach uvádza niekoľko ďalších výziev, ktoré treba prekonať pre zlepšenie úrovne podnikania vo všeobec- nosti a uľahčenie situácie pre podniky fungujúce v oblasti cestovného ruchu. Slovenská republika sa v správe Doing Business Svetovej banky umiestnila celkom dobre. Od roku 2017 prebehli viaceré reformy, ktoré posilnili pozíciu krajiny ako miesta vhodného na investova- nie a podnikanie. V správe boli uvedené len 3 negatívne zmeny, z ktorých žiadna nie je pre podni- kanie v cestovnom ruchu až taká odstrašujúca: 1. Pribudol nový postup pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným 2. Zvýšila sa sadzba dane z príjmov právnických osôb 3. Upravil sa spôsob určovania hodnoty pozemkov.66 V porovnaní s rebríčkom Svetového ekonomického fóra sú však výsledky oveľa pozitívnejšie, čo vyvo- láva otázky týkajúce sa oboch rebríčkov. V správe Svetového ekonomického fóra o celkovej konkurencieschopnosti a konkurencieschop- nosti cestovného ruchu sa Slovenská republika umiestnila na nízkej úrovni (medzi dolnými 50%) hneď vo viacerých ukazovateľoch. Tieto rebríčky sú dôvodom na isté znepokojenie, pokiaľ ide o celkové podnikateľské prostredie pre cestovný ruch, a najmä ak ide o nasledujúce ukazovatele dôležité pre investície do cestovného ruchu a podnikania. Najnižšie umiestnenie bolo 136. miesto: • Účinnosť právneho rámca pri urovnávaní sporov: 135. zo 136 miest • Účinnosť právneho rámca pri podávaní námietok voči nariadeniam: 131. miesto • Vplyv zdaňovania na pracovné stimuly: 134. miesto • Vládne priority v oblasti cestovania a cestovného ruchu: 118. miesto • Vládne výdavky na cestovanie a cestovný ruch: 98. miesto • Efektívnosť marketingu a brandingu – budovania značky – na prilákanie turistov: 116. Miesto. Ako sme uviedli vyššie, pozitívom je ohromujúci výber stratégií, plánov a správ na všetkých úrov- niach v snahe vytvoriť lepšiu situáciu v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Zdá sa, že vláda napriek nízkemu hodnoteniu zo strany WEF pri určovaní priorít uznáva, že cestovný ruch môže byť dôleži- tou stratégiou hospodárskeho rozvoja. Súčasne je však situácia taká, aká je - ako divadlo s viacerými produkciami prebiehajúcimi súčasne, bez jednotnej produkcie, stratégie alebo plánu, ktorý by doká- zal zjednotiť potrebné ľudské a finančné zdroje a zabezpečiť jasnú a koordinovanú implementáciu. Jednou z príčin je podľa Akčného plánu rozvoja okresu Sninu nedostatok súdržnosti, nedostatok „jednotného rozvojového konceptu na území…“ a viaceré právne predpisy ovplyvňujúce okres, ktoré nie sú v súlade s ostatnými. Akčný plán ako príklady uvádza: Zákon č. 543/2012 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a Zákon č. 326/2015Z. z. o lesoch.67 Podľa Akčného plánu sa to prejavuje aj v tom, že chránené územia (vrátane Karpatského bukového pralesa UNESCO) nie sú riadené medzirezortne, ale samostatne jednotlivými ministerstvami. Ministerstvo pôdohospodárstva napríklad riadi les- níctvo a poľnohospodárstvo, Ministerstvo životného prostredia riadi ochranu prírody a krajiny a Ministerstvo dopravy riadi dostupnosť, cyklistiku a záležitosti cestovného ruchu.68 46 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Vedúci predstavitelia PSK, primátorka mesta Snina a starostovia obcí v Poloninách môžu byť kata- lyzátorom potrebným na dosiahnutie konsenzu a vypracovanie koordinovaného prístupu k roz- voju cestovného ruchu. Pomohlo by aj vypracovanie jednotnej koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ktorá by dokázala spo- jiť záujmové skupiny verejného a súkromného sektora v turizme a príbuzných odvetviach a nasme- rovala by ich k súdržnejšiemu podnikateľskému prostrediu umožňujúcemu cestovný ruch. Príklad koncepcie sa uvádza v ďalšej časti. Slabé Stránky a Výzvy: Faktory, Ktoré Obmedzujú Rozvoj Cestovného Ruchu 47 POROVNANIE SILNÝCH A SLABÝCH STRÁNOK PREPOJENIE KOMUNÍT, PRODUKTOV A DODÁVATEĽOV NA VYUŽÍVANIE SILNÝCH STRÁNOK A PREKONANIE OBMEDZENÍ Vybudovanie kvalitnej a trvalo udržateľnej destinácie cestovného ruchu možno prirovnať k pro- cesu sochárskej tvorby, podobne, ako je vidno na fotografiách nižšie. Celý proces začína surovi- nou - kusom hliny, ktorý sa formuje do niečoho, čo už začína priťahovať záujem, niektoré časti sa postupne pridávajú, iné sa odoberajú, až kým nevznikne hotové umelecké dielo. OBRÁZOK 12  Proces tvorby sochy Zdroj: YouTube video: https://youtu.be/2saW2Bq0OKg Nie každá destinácia sa samozrejme stane „umeleckým dielom“, ale destinácie sa budujú v podob- nom procese. Rovnako ako sochárstvo, destinácie ponúkajú zážitok, alebo súbor zážitkov, ktoré najprv treba vybudovať — v ytvoriť z určitých zložiek. Základom pre vytvorenie týchto zážitkov môžu byť aj destinácie, ktoré sa nachádzajú v divokej a nedotknutej prírode, ako sú napríklad časti parku Poloniny. Prírodné a kultúrne dedičstvo okresu Snina a NPP — a dopyt po zážitkoch, ktoré je možné ponúknuť — poskytujú dosť zložiek pre rozvoj miestneho hospodárstva súvisiaceho s roz- vojom trvalo udržateľného cestovného ruchu. Pozitívne je, že tu existujú sľubné zložky cestovného ruchu týkajúce sa infraštruktúry, ponuky pro- duktov, existujúceho dopytu po týchto výrobkoch, podnikateľského prostredia, hospodárskeho vplyvu a situácie v oblasti ľudských zdrojov. Proti všetkým týmto pozitívnym zložkám však stoja slabé stránky a výzvy, pozostávajúce najmä z investičných obmedzení a prekážok, ktoré rozvoj cestovného ruchu v okrese Snina a NPP brzdia. Takmer každý dokument konzultovaný v tejto správe uvádzal v rôznych formách ako jedno z hlav- ných obmedzení maximalizácie existujúcich výhod a potenciálnych pozitívnych prvkov cestovného ruchu v okrese a parku práve slabú infraštruktúru. Projekt kamennej cesty Porta Rusica, opísaný vyššie, je krokom správnym smerom k riešeniu tohto obmedzenia. Očakáva sa, že bude stimulovať väčší dopyt návštevníkov a práve dopyt, ako to dokazujú destinácie po celom svete, vyvoláva záujem investorov a podnecuje podnikateľského ducha. Aby sa však tento záujem čo najviac využil a zvý- šili sa sociálne, environmentálne, a finančné prínosy v oblasti cestovného ruchu, je potrebné riešiť 50 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina vyššie uvedené obmedzenia podnikateľského prostredia. Ak sa budú riešiť, potom sa v okrese a parku môže zrealizovať plný potenciál cestovného ruchu ako motor hospodárskeho rastu a rozhodujúci prostriedok na zlepšenie živobytia a zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva. Medzi mno- hými uvedenými výzvami je prioritou predovšetkým dosiahnutie konsenzu a naštartovanie spo- lupráce v oblasti trvalo udržateľného cestovného ruchu medzi miestnymi záujmovými skupinami. Aj v správe s názvom Rozvojový koncept pre trvalo udržateľnú ochranu a ekonomické využitie kultúrnych a prírodných hodnôt okresu Snina sa opakovane uvádza potreba konsenzu a spolu- práce, najmä na zlepšenie podnikateľského prostredia. Táto správa zdôraznila, že hoci je činnosť na národnej úrovni dôležitá na dosiahnutie legislatívnych a regulačných zmien tak potrebných pre trvalo udržateľný cestovný ruch, je tiež dôležité vytvoriť tlak zdola nahor, čo znamená koor- dinované a súdržné informovanie o potrebách miestnych komunít.69 To tiež znamená dosiahnu- tie miestneho konsenzu v oblasti infraštruktúry cestovného ruchu a produktových, pracovných i vzdelávacích priorít. Takýto konsenzus môže tiež pomôcť stimulovať podnikanie a podnietiť k činnosti ďalších poskytovateľov služieb cestovného ruchu - od prenajímateľov bicyklov, včelá- rov a výrobcov a predajcov produktov, turistických sprievodcov, vodičov turistických vozidiel, pre- vádzkovateľov kaviarní, atď. Organizácie cestovného ruchu a turistické informačné centrá, ktoré boli zanalyzované vo Výstupe 1, by mohli slúžiť ako miestna inštitucionálna riadiaca štruktúra a pomôcť spojiť ľudí. V parku Poloniny by sa ľudia mohli spojiť prostredníctvom myšlienky jednej tematickej trasy podobnej Libanonskému horskému chodníku (ktorý je opísaný nižšie) a komunity by mohli spolu pracovať na vytvorení systému ubytovania, ktorý by bol podobný modelu ubytovní rozptýlených po obci Albergo Diffuso (ktorý je tiež opísaný nižšie), čo by im mohlo poskytnúť spoločný cieľ a podporiť miestne hospodárstvo. Môže spolupráca na lokálnej úrovni a tlak zdola nahor uspieť? Vzhľadom na rastúci celkový dopyt v cestovnom ruchu v ostatných častiach PSK a na celom Slovensku, a najmä vzhľadom na rastúci dopyt po zážitkovom turizme (cestovanie za dobrodružstvom a kultúrou), ktorý región dokáže uspokojiť naznačuje, že je potenciál ďalšieho rastu menej skľučujúci a výhľad do budúcnosti je optimistický. Porovnanie Silných a Slabých Stránok 51 MEDZINÁRODNÉ PRÍKLADY PRODUKTOV NAJLEPŠEJ PRAXE MODEL ROZPTÝLENÉHO UBYTOVANIA ALBERGO DIFFUSO Podľa talianskeho združenia Associazione Nazionale Alberghi Diffusi je model rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso (AD) relatívne novou koncepciou v Taliansku i v Európe, ktorá vyšiel z myšlienky využitia domov zrekonštruovaných pre potreby cestovného ruchu pomocou finanč- ných prostriedkov vyčlenených po zemetrasení v regióne Friuli (1976). Jeho pôvodnou myšlien- kou, ktorá bola vyvinutá profesorom marketingu cestovného ruchu Giancarlom Dall‘Ara, bolo, aby sa v dedinách v regióne Friuli na severovýchodnom cípe Talianska, obnovil život prostred- níctvom cestovného ruchu. Dediny boli spustošené zemetrasením v roku 1976. Myšlienkou bolo ponúknuť hosťom autentický kultúrny zážitok z pobytu v historickom centre dediny alebo mesta s vysoko kvalitnými hotelovými a stravovacími službami, ktoré sú „rozptýlené“ po celej komu- nite. Zároveň táto koncepcia ponúkla komunitám spôsob, ako obnoviť a zachovať tradičné domy a najmä zastaviť vyľudňovanie dedín. Tento prístup tiež povzbudil manažérov hotelov a miest- nych vlastníkov domov, aby hosťom porozprávali svoju rodinnú históriu, vďaka čomu hostia pova- žovali pobyt za osobnejší a výnimočnejší.70 Podmienky na zavedenie modelu rozptýleného ubytovania boli stručne opísané v krátkej publi- kácii o rozvoji cestovného ruchu prostredníctvom inovácií a tradícií: Albergo Diffuso Developing Tourism through Innovation and Tradition: • Táto myšlienka sa realizuje v rámci miestnej komunity a obyvatelia sa naučia využívať výhody inovácie. • Miestni aktéri majú záujem spolupracovať. • Vytvorí sa jedna riadiaca jednotka, ktorá je ochotná prevziať na seba väčšinu podnikateľ- ského rizika. Takouto jednotkou môže byť buď jediný podnikateľ, družstvo alebo akákoľvek iná čo najvhodnejšia forma produktívneho združenia. • K dispozícii je náležitý počet izieb (mini- OBRÁZOK 13  Model Albergo Diffuso málne sedem), ktoré sa nachádzajú v pri- meranej vzdialenosti od seba (nie viac Albergo Diffuso: ako 200 metrov) a môžu byť pre model rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso the hospitality model k dispozícii aspoň deväť rokov. The rooms are scattered inside the village • Mesto alebo obec dokáže poskytnúť hos- ťom minimálne služby (lekáreň, obchod s potravinami, kaviareň a pod.). • Okolie areálu je atraktívne (príroda, more, hory, archeologické náleziská, atď.). • Mesto alebo obec obýva živá a príjemná komunita pripravená zdieľať skúsenosti s novo-prisťahovanými obyvateľmi a trá- viť kvalitný čas i s turistami.71 Medzinárodná škola, ktorá sa špecializuje na model rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso Giancarlo Dall'Ara 09/09/2015 giancarlo.dallara@gmail.com 7 (S.I.S.A.D.) so sídlom v meste Forgarianel Friuli v Taliansku (mesto, kde táto myšlienka Zdroj: PPT prezentácia na LinkedIn https://www.slideshare.net/dallara/what-is-an- albergo-diffuso/7 od Dr. Giancarlo Dall’Ara, 2015. vznikla), ponúka vzdelávacie kurzy, ako napr. 54 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Intenzívny kurz na vytvorenie podnikov typu OBRÁZOK 14  Tradičný hotel versus model Albergo Diffuso Albergo Diffuso a Workshop o povedomí, rea- lizovateľnosti a plánovaní modelu rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso (Intensive Course to Create Albergo Diffuso Enterprises a Workshop about Awareness, Feasibility and Planning of an Albergo Diffuso) a tak pomáha budúcim hostiteľským komunitám zaviesť a udržiavať model rozptý- leného ubytovania. Kurz stojí len € 150 a work- shop je bezplatný. Potenciálne ponaučenia pre okres Snina a Poloniny Sieť rozptýlených ubytovní by mohla byť vhodná Zdroj: Associazione Alberghi Diffusi aj pre dediny v Poloninách, pretože niektoré z podmienok, ktoré viedli pána Dall‘Ara k tomu, aby sa stal priekopníkom tejto koncepcie, platia aj pre tieto dediny: vyľudňovanie, nedostatočné zdroje na údržbu domov, nedostatok miestnych príležitostí zarobiť si a pozostatky kultúrneho dedičstva. Systém AD uvádza nasledujúce potenci- álne ponaučenia a podmienky úspechu: 1. Miestna správa je ochotná prijať a podporiť iniciatívu na zavedenia modelu rozptýle- ného ubytovania. 2. V obci sú k dispozícii voľné domy, ktoré by mohli byť zaujímavé pre návštevníkov a sú v dobrom alebo opraviteľnom stave. 3. Obyvatelia miestnej komunity súhlasia s tým, že chcú vytvoriť model rozptýleného uby- tovania a spolupracovať pri jeho udržiavaní. 4. Miestni obyvatelia sú otvorení a ochotní prijímať návštevníkov. 5. Existujú obecné a/alebo regionálne právne predpisy, politiky a stratégie na zabezpečenie noriem prevádzkovania ubytovania a pohostinstva. 6. Úsilie vedie miestna riadiaca jednotka, snáď štruktúra typu OCR, a to vrátane vypracova- nia podnikateľského plánu. RÁMČEK 4  Villa Retrosi: príklad ubytovne typu Albergo Diffuso v Taliansku Družstvo La Conca Amatriciana, založené v roku 2001, podporuje revitalizáciu Retrosi, malej časti obce Amatrice v provincii Rieti. Podporou podnikateľských aktivít chce družstvo zastaviť vyľudňovanie obce. Vytvorenie ubytovne Alber- go Diffuso z vily Villa Retrosi podnietilo podnikanie v oblasti cestovného ruchu. Niektoré kľúčové údaje: • Počet členov družstva sa zvýšil na 37. • Kapitál družstva v súčasnosti dosahuje €500,000. • Model Albergo Diffuso začal v roku 2002 len s tromi apartmánmi a teraz ponúka 15 apartmánov. • Hodnoty nehnuteľností – ceny bytov - sa vďaka modelu AD a aktivitám družstva zdvojnásobili. • Družstvo získalo prostriedky z fondov Európskej únie vo výške € 730,000, ktoré boli použité na obnovu bytov a skrášlenie verejných priestranstiev. • Od roku 2007 bol každý z apartmánov obsadený v priemere 80 dní, s prie- merným ročným obratom €4,000. • V roku 2008 dosiahla plnú finančnú návratnosť pre 14 apartmánov. • Bol pridaný spoločenský dom a rekreačné stredisko so športovými zariade- niami a bazénom. • Odchod ľudí z dediny sa pozastavil. • Založili sa nové malé podniky, napríklad predajňa ovocia a zeleniny, palivo- vého dreva a nový kemp. Medzinárodné Príklady Produktov Najlepšej Praxe 55 LIBANONSKÝ HORSKÝ CHODNÍK (LMT) Libanonský horský chodník začal ako projekt pomoci sponzorovaný Agentúrou Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj USAID v hodnote 3,3 mil. USD v Libanone, kde sa v roku 2005 zameral na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Ako chodník rástol, spájal stále viac pozdĺž neho žijúcich komunít a lokalít, až sa nakoniec stal sieťou 470 kilometrov značených turistických chod- níkov vedúcich zo severu na juh. Nezisková asociácia LMT založená na členstve vznikla v roku 2007 s cieľom pomôcť chodník rozvíjať, chrániť a udržiavať, poskytovať smernice na ochranu prírod- ného a kultúrneho dedičstva a ponúkať školenia na vytváranie ekonomických príležitostí. Libanonský horský chodník v súčasnosti prechádza cez jednu lokalitu svetového dedičstva, dve biosférické rezervácie, štyri prírodné rezervácie, päť chránených území, šesť „dôležitých vtáčích oblastí“ v 27 úsekoch chodníkov s rôznou úrovňou obtiažnosti, pričom každý úsek trasy spája jed- notlivé komunity — celkom je to 76 obcí a miest. OBRÁZOK 15  Libanonský horský chodník V komunitách sú poskytované školenia zame- rané na zodpovedný cestovný ruch, vodcovstvo, založenie a prevádzkovanie penziónov a komu- nikáciu. Od roku 2007 ponúkané školenia vyu- žilo 60 vlastníkov ubytovacích zariadení a 50 sprievodcov. Združenie Libanonského horského chodníka (LMT Association) sa stala hlavným nástro- jom na rozvoj a poskytovanie služieb rozvoja a ochrany komunít: • Pomoc miestnym komunitám s identifi- káciou aktivít generujúcich príjmy • Príprava ubytovania a školenie k jeho prevádzkovaniu • Školenie turistických sprievodcov • Mapovanie kultúrnych a prírodných lokalít pozdĺž Libanonského horského chodníka • Vytýčenie trasy, značenie a údržba chodníka • Marketing na vytvorenie príjmov na opravy a údržbu • Propagácia miestnych sprievodcov a orga- nizátorov zájazdov, ktorí ponúkajú túry častiach alebo po celom Libanonskom horskom chodníku. Združenie udržiava svoje aktivity prostredníctvom rozpočtu, ktorý v roku 2017 dosiahol €559,150, vytvorených z predaja (máp, značkového oblečenia s logom Libanonského horského chodníka - LMT, vybavenia, zájazdov a publikácií a pod.), členských poplatkov, darov, príjmov z organizácie podujatí a investičných výnosov. Ponaučenia pre okres Snina a park Poloniny Libanonský horský chodník prechádza krajinou, ktorá zažila dlhú históriu medzinárodných, národných a spoločenských konfliktov a problémov. Napriek politickým výzvam však HDP krajiny neustále rastie. A hoci to nebola práve najľahšia destinácia, v ktorej by sa cestovný ruch mohol vyu- žívať ako stratégia hospodárskeho rozvoja, do roku 2017 vzrástli medzinárodné príjmy z cestov- ného ruchu o 38% na € 6,8 miliárd a počet medzinárodných turistov sa od roku 2005 zvýšil o 63% 56 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina na 1,65 milióna.72 Libanonský horský chodník prekonal kultúrne a politické rozdiely a vytvoril jed- notnú značku, ktorá poskytla spoločný cieľ mnohým spoločenstvám pozdĺž chodníka. Niektoré ponaučenia, ktoré by sa dali použiť pre Sninu a Poloniny, zahŕňajú: 1. Počiatočné financovanie od darcu (USAID) spustilo projekt a združenie vrátane vytýčenia trasy, odbornej prípravy záujmových skupín a zvyšovania povedomia komunity. 2. Spoločná značka - LMT - umožnila zúčastneným stranám, najmä miestnym komunitám, zjednotiť sa okolo spoločného cieľa. 3. Združenie malo podobnú úlohu ako KOCR, prostredníctvom ktorej mohli komunity získať školenia, aby využili príležitosti, ktoré chodník ponúka. 4. Združenie má diverzifikované zdroje príjmov, aby sa udržalo pri živote a pomohlo udržia- vať samotný chodník. 5. Miestne cestovné kancelárie zahrnuli do svojich ponúk trasy a úseky chodníka. DIAĽKOVÁ TRASA VIA DINARICA Takmer 2000 kilometrová diaľková trasa Via Dinarica začala ako projekt v roku 2010 s pilotným úse- kom spájajúcim Národný park Sutjeska v Bosne a Hercegovine a Národný park Durmitor v Čiernej Hore. V roku 2013 sa rozšírila zo Slovinska na hranicu Kosova, Albánska a Čiernej Hory a následne sa opäť predĺžila smerom do Šarrských hôr Kosova, Macedónska a Albánska. Tri hlavné trasy vedú zo severu na juh - zelená trasa pozdĺž pobrežia, biela trasa cez Dinárske Alpy a Šarrské hory a modrá trasa súbežne s bielou ďalej na východ. Trasy sú rozdelené do 112 úsekov, z ktorých každý trvá peši približne 2 až 7 hodín, a križuje 200 hôr, 20 národných parkov a 19 pamiatok svetového dedičstva. Trasy sa neustále vyvíjajú, pričom niektoré úseky za podpory darcov, napríklad v Bosne a Hercegovine ju podporuje program Agentúry Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj USAID (€ 879,246) a Rozvojový program OSN (UDNP) (€ 449,109). Rovnako ako Libanonský horský chodník má aj tento projekt významný pozitívny vplyv na chu- dobné komunity v krajinách, ktoré sa nachádzajú na trase, a to tým, že miestnym - najmä mladým ľuďom, dáva príležitosť zostať v krajine žiť a pracovať. Projekt v Bosne bol navrhnutý ako „platforma, ktorá slúži na rozvoj miestnych komunít a malých podnikov v oblasti pohostinstva, služieb a ces- tovného ruchu na miestnej, národnej a medzi- národnej úrovni, ako aj na podporu poľnohos- OBRÁZOK 16  Zelená diaľková trasa Via Dinarica podárstva a kultúrneho dedičstva.”73 Štyri spoločnosti zaoberajúce sa zážitkovým tu- rizmom: Black Mountain v Čiernej Hore, Green Visions v Bosne a Hercegovine, Outdoor Alba- nia v Albánsku a VMD Advenure Travel vytvori- li alianciu, ktoré spoločne predáva túry po jed- notlivých úsekoch trasy. Pomáhajú turistom so sprievodnými aktivitami ako speleológia, splav na rafte a kajaku, turistika, jazda na horskom bicykli, lyžovanie a horolezectvo. Na rozdiel od Libanonského horského chodníka však aliancia nemá za úlohu udržiavať samotnú trasu či pria- mo pomáhať komunitám. Úsek v Bosne podporovaný darcami poskytu- je určitú pomoc miestnym komunitám a po- vzbudzuje domácnosti, aby sa viac zapájali do cestovného ruchu, najmä ponukou domácich pobytov, miestnych potravín a tradičných re- meselných výrobkov. Medzinárodné Príklady Produktov Najlepšej Praxe 57 Ponaučenia Via Dinarica je výsledkom ambiciózneho a pôsobivého úsilia o prepojenie komunít v ôsmich kra- jinách prostredníctvom troch trás. V deväťdesiatych rokoch zúrila v týchto krajinách vojna alebo rôzne konflikty, ktoré zničili väčšinu ekonomík. Rovnako ako v prípade Libanonského horského chodníka sa aj v tomto prípade cestovný ruch javí ako strategický nástroj hospodárskeho rozvoja a udržiavania mieru medzi komunitami a krajinami. Ide o projekt zdieľaný medzi viacerými kra- jinami, ktorý je určite zložitejší ako projekt Libanonského horského chodníka, a takisto ponúka určité ponaučenia: 1. Ako súbor trás vo viacerých krajinách je diaľková trasa Via Dinarica náročnejšia na vytvo- renie značky ako samostatný produkt jednej krajiny. Je to nikdy nekončiaca práca — trvá dlhšie, aby sa ponuky prezentovali ako jedna cezhraničná entita Via Dinarica, a nie ako možnosti ponúkané len v osobitných krajinách. 2. Vytvorenie aliancie cestovných kancelárií je rozumné a užitočné pre spoločný marketing. 3. Absencia jediného subjektu, ako je združenie LMT Association, sťažuje spoločný bran- ding - budovanie spoločnej značky — a pocit jednoty zdieľaný medzi komunitami žijúcimi pozdĺž diaľkovej trasy Via Dinarica. MODEL DIVOKEJ PRÍRODY Model divokej prírody je prístup, pri ktorom sú oblasti divočiny buď úmyselne obnovené, pone- chané napospas divokej prírode a/alebo ponechané ako nedotknuté a nerozvinuté tak, aby boli čo najdivokejšie. V roku 2013 Európska komisia vydala technickú správu o divočine v Natura 2000, ktorá poskytla usmernenia pre správu chránených území. Správa tiež poskytla usmerňujúcu defi- níciu divočiny, ktorá sa čiastočne vzťahuje aj na park Poloniny: Divočina je oblasť riadená prírodnými procesmi. Pozostáva z prirodzených biotopov a dru- hov dostatočne veľkých pre efektívne ekologické fungovanie prírodných procesov. Je nezme- nená alebo len mierne upravená a bez rušivých alebo ťažobných ľudských činností, sídiel, infraštruktúry alebo zrakového rušenia.74 Správa ďalej vysvetľuje, že táto definícia zahŕňa štyri kvality divočiny: a) prirodzenosť, b) nenaru- šenosť, c) nerozvinutosť a d) škálu. V správe sa tiež uznáva, že v Európe je väčšina divokých oblastí, ktoré vyhovujú tejto definícii, roztrúsená alebo roztrieštená, takže tento pojem zvykne byť rela- tívny a prispôsobiteľný miestnym podmienkam.75 Hoci nie je v rámci rozsahu tejto správy možné ponoriť sa do niekoľkých rokov výskumu a doku- mentácie podporujúcej divočinu alebo divokú prírodu, možno zdôrazniť, že tento prístup pomáha zachovať to, čo je čoraz ťažšie nahraditeľné - prírodné dedičstvo. Keď divočina zmizne, ohrozí to biodiverzitu a zdravie ekosystémov a tým negatívne ovplyvní aj ľudské zdravie. Presadzovanie konceptu divokej prírody alebo divočiny bez podpory miestnej komunity je však predurčené na neúspech. Takéto príklady sa hojne vyskytujú na celom svete, najmä v chudobných komunitách, ako napríklad v národných parkoch Kene a Tanzánie a ich okolí. Ak by miestne spo- ločenstvá nemali prospech z ochrany týchto parkov, potom by sa všetky zvieratá stali obeťou pyt- liactva a parky by boli odlesňované, až kým by úplne nezanikli. Prírodný turizmus, známy aj ako ekoturizmus, bol hlavným prístupom na zabezpečenie prínosov pre miestnu komunitu. Správa spoločnosti David Sheldrick Wildlife Trust zo Spojeného kráľovstva pod názvom Mŕtvy alebo živý? Hodnota slona. (Dead or Alive? Valuing an Elephant) opätovne potvrdzuje hodnotu prí- stupu založeného na ekoturizme a ochrane divočiny v kontexte ochrany populácií slonov pred pytliactvom. V správe sa odhaduje, že kly mŕtveho slona majú hodnotu €18,900, zatiaľ čo odha- dovaná hodnota živého slona je počas jeho života €1,44 milióna. Podľa odhadu je teda slon 76 krát cennejší, keď je živý.76 58 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Prípad slona afrického síce nie je priamo po- rovnateľný s touto situáciou, ale poukazuje na potrebu komunikovať s miestnou komunitou a vysvetliť jej hodnotu ochrany prírodného de- dičstva v jej okolí. Ekoturizmus môže byť opti- málnym prostriedkom na zabezpečenie ochrany a zachovanie divočiny. Vláda SR uznáva a zdô- razňuje dôležitosť tejto skutočnosti pre okres Snina vo svojej správe Rozvojový Koncept pre Tr- valo Udržateľnú ochranu a ekonomické využitie kul- túrnych a prírodných Hodnôt Okresu Snina, kde sa uvádza: „ak má byť chránená na trvalo udrža- teľnom základe, mala by byť ekonomicky živo- taschopná, najmä ak má konkurovať iným for- mám využívania a rozvoja.77 Zdroj: © Scott Wayne Ponaučenia V destináciách ako sú národné parky Východnej Afriky bol model divočiny väčšinou úspešný. Získané ponaučenia sa dajú aplikovať na okres Snina a park Poloniny. 1. Účasť miestnych komunít je nevyhnutná, v ideálnom prípade formou participácie, kedy sa záujmové skupiny zapájajú do rozhodovania a tvorby nových nápadov, najmä čo sa týka zážitkov a služieb v oblasti ekoturizmu. 2. Proces by mal byť v súlade s miestnymi, regionálnymi a národnými právnymi predpismi, politikou, plánovaním, rozvojom a marketingom. Existujú viaceré príklady možných právnych úprav, vrátane príkladu z regiónu Lombardsko. 3. Vzdelávanie miestnych komunít, najmä mládeže, je nevyhnutné na to, aby sa dali využiť existujúce a potenciálne príležitosti v oblasti ekoturizmu. 4. Základná infraštruktúra pre návštevníkov, vrátane technológií na monitorovanie vstupu do parku, tiež pomáha generovať príjmy. ZÁŽITKOVÉ CENTRUM TYPU ŠKOLY V PRÍRODE: NATIONAL OUTDOOR LEADERSHIP SCHOOL Aj keď nedostatočná infraštruktúra v okrese Snina a v Poloninách návštevníkov momentálne skôr odrádza od výraznejšej návštevnosti, táto slabá stránka by mohla byť aj výhodou, ktorá by Poloniny spropagovala ako zážitkovú destináciu a viedla k vytvoreniu zážitkového centra Poloniny v NPP či v niektorej z obcí. Takéto centrum by mohlo byť založené na medzinárodných programoch americkej školy National Outdoors Leadership School (NOLS) (www.nols.edu). Jej program je zameraný na získanie zručností potrebných v divočine, vodcovstvo, tímovú prácu, envi- ronmentálne vzdelávanie a schopnosti prežiť v divokej prírode. Prostredie divočiny je v rámci tohto programu dôležitou súčasťou získavania skúseností, pre- tože poslanie organizácie a jej základné hod- noty sú založené na prístupe „nezanechať sto- pu“ - účastníci opúšťajú divočinu bez stôp svojej prítomnosti. Účastníci programu NOLS zahŕňajú študen- tov stredných a vysokých škôl, zamestnancov vládnych agentúr vrátane NASA, vojakov a hasi- čov. Tento kurz je voliteľný v rámci niekoľkých Medzinárodné Príklady Produktov Najlepšej Praxe 59 prominentných vysokoškolských študijných programov Masters in Business Administration (MBA) na Columbia Business School, Haas School of Business, Wharton a Yale School of Management. Zameriava sa na zážitkové vzdelávanie v divočine, ktoré môže trvať od jedného týždňa po niekoľ- ko mesiacov pod vedením odborných inštruktorov, ktorí učia účastníkov zručnostiam ako je tu- ristika, horolezectvo, splav na kajaku a prežitie v divočine. Výpravy sa uskutočňujú zo 16 centier po celom svete, vrátane východnej Afriky, Indie, Mexika, Nového Zélandu, Patagónie a Škandi- návie. Okrem centra v severnom Švédsku, ktoré sa nachádza 140 míľ za polárnym kruhom, v Eu- rópe neexistujú žiadne iné centrá NOLS. Kratšie expedície, ako napríklad dvojtýždenný program plachtenia na Novom Zélande, alebo 14 dní v divokej Tanzánii, slúžia aj ako vzdelávacie ponuky cestovného ruchu („edukačný turizmus“).  Skúsenosť účastníčky NOLS, Alissy Dahnert Alissa, ktorá patrí medzi študentov generácie Millenials, sa v roku 2018 zúčastnila programu NOLS. Z viacerých pohľadov, Alissa predstavuje prítomnosť a budúcnosť zážitkového a najmä dobrodruž- ného cestovného trhu v USA a aj mimo neho. Tu uvádza jej skúsenosti s účasťou na NOLS: “Zúčastnila som sa semestrálneho programu NOLS, skúsenosť, ktorá bola rovnako pokorujú- ca ako aj potešujúca. Okrem získania kľúčových zručností na prežitie v prírode a schopností orientovať sa v zložitosti efektívnej interpersonálnej spolupráce, som zároveň navštívila časti sveta, ktoré by som inak nemala šancu spoznať.“ Potenciálne ponaučenia pre okres Snina a Poloniny Zatiaľ čo programy NOLS sú určené najmä študentom v USA, a tým pádom ponúkajú kredity pre určité študijné programy, ich prístup je dôležitý a relevantný z globálneho hľadiska. Filozofiu neza- nechávania stopy — rešpektovania divokej prírody - a vyučovania životných zručností, ako je vod- covstvo a tímová práca, prostredníctvom dobrodružstva, možno aplikovať aj v okrese Snina a parku Poloniny. Možné ponaučenia zahŕňajú: 1. Hlavnou ponukou expedícií je ekoturizmus s nízkym vplyvom na prostredie. 2. Ponuky sú poskytované ako kurzy vedené odbornými inštruktormi ako súčasť starostlivo štruktúrovaného učebného plánu. 3. Niektoré programy, najmä tie organizované v zámorí, obsahujú silné prvky kultúr- neho dedičstva. 4. Za programy sa účtuje poplatok - školné. 5. Špecializované programy boli navrhnuté tak, aby vyhovovali potrebám firiem a vlád- nych agentúr. 6. Kurz o ošetrovaní zranení a liečbe ochorení v divokej prírode NOLS Wilderness Medicine je medzinárodne uznávaný. 7. Fyzické alebo trvalé centrum nie je predpokladom ponúkania programu typu NOLS, pre- tože mnohé z aktivít sa vykonávajú v divočine. 8. Koncepcia NOLS by mohla efektívne dobudovať a rozšíriť doterajšiu populárnu prax škôl v prírode v Slovenskej republike. 60 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina ODPORÚČANIA A ĎALŠIE KROKY Okres Snina a park Poloniny čelia skľučujúcemu množstvu výziev, ktoré však nie sú neprekonateľné. Miestne vedenie by mohlo inšpirovať miestne záujmové skupiny, aby prijali cestovný ruch ako prio- ritný prostriedok na zlepšenie svojho živobytia a zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva. Niž- šie sú uvedené tri hlavné súbory odporúčaní a ďalšie kroky. Prvý sa vzťahuje na Politiku a opatrenia na národné financovanie. Druhý súbor sa týka Investičných príležitostí v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. A tretím súborom sú Investičné príležitosti v programovacom období (2021–2027). Medzi týmito odporúčaniami by mohla byť základom podpory ďalšieho rozvoja cestovného ruchu a investičných aktivít, najmä na základe viacerých väzieb v rámci vyššie uvedeného hodnotového reťazca cestovného ruchu, finančná výzva na začatie určovania a vytyčovania chodníka vedúceho cez Poloniny (pozri Obrázok 16). POLITIKA A OPATRENIA NA NÁRODNÉ FINANCOVANIE Nasledujúcich päť odporúčaní je možné uplatniť okamžite na rýchle dosiahnutie úspechov a zís- kanie výhod, ktoré podnietia ďalšie premyslenejšie kroky na posilnenie rozvoja cestovného ruchu v regióne. Týchto päť odporúčaní znie: 1. Proces — určite postup pravidelného zvolávania stretnutí miestnych záujmových skupín s cieľom dospieť ku konsenzu v otázkach rozvoja a riešeniam v oblasti cestovného ruchu. 2. Marketing — navrhnite a implementujte plán pozývania a hostenia cieľových operátorov na trhu a médií, aby na vlastnej koži zažili prostredie okresu a parku. 3. Prieskum trhu — zaveďte systém na zlepšenie zberu údajov. 4. Budovanie kapacít — v ytvorte a ponúkajte základný vzdelávací program v oblasti rozvoja cestovného ruchu pre verejných činiteľov. 5. Propagačný a marketingový plán — navrhnite a implementujte plán, ktorý umožní miest- nym záujmovým skupinám zamerať úsilie na cieľové produkty a segmenty. Proces: Stanoviť postup pre pravidelné zvolávania stretnutí záujmových skupín Ako bolo zdôraznené vyššie v sekcii Obmedzenia podnikateľského prostredia, miestne vodcovstvo a koncepcia jednoduchého rozvoja cestovného ruchu so zapojením záujmových skupín sú rozho- dujúce pre rozvoj a udržanie destinácie. Proces, ktorý by sa vyvinul a dôsledne uplatňoval v spo- lupráci s komunitami žijúcimi v okrese Snina, a najmä v parku, by pomohol dosiahnuť konsen- zus a zrealizovať možné riešenia. Sieť oblastných organizácií cestovného ruchu a turistických informačných centier by mala slú- žiť ako sprostredkovateľ tohto procesu. Oblastné OCR nemusia mať zdroje, takže v každej oblasti by mala túto úlohu facilitátora procesu zvážiť a prevziať KOCR. Zavedenie procesu dosahovania konsenzu je obzvlášť dôležité pri snahe zabezpečiť spoluprácu medzi viacerými záujmovými skupinami. To zahŕňa napríklad pomoc pri riešení vlastníckych vzťahov v parku, (ako ukazuje Obrázok 17) a prácu v medziach oblastí ekologického záujmu špecifikova- ných v Programe starostlivosti o NPP ako ukazuje Obrázok 1 s mapou oblastí ekologického záujmu. 64 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina OBRÁZOK 17  Mapa vlastníckych vzťahov v NPP Zdroj: Príloha zo 6.2.201604, Program starostlivosti o národný park Poloniny 2017–2026. Marketing: Pozvať Slovenských, Poľských, Českých, Rakúskych a Nemeckých prevádzkovateľov cestovných kancelárií a médiá na prehliadku parku a regiónu Okres i park majú dostatok prírodných a kultúrnych pamiatok, aby mohli vzbudzovať ďalší záujem. Je potrebný akčný plán, ktorý by špecifikoval špecializovaných prevádzkovateľov cestovných kan- celárií a médiá z cieľových trhov Poľska, Českej republiky, Rakúska a Nemecka, ktorých je potrebné pozvať a pohostiť (v PSK). Ich návštevy by mohli stimulovať okamžitý záujem návštevníkov. Operátorov aj médiá je možné identifikovať prostredníctvom združení, ako je napríklad asociácia pre zážitkový cestovné ruch Adventure Travel Trade Association, časopis Wanderlust a Európska federácia cyklistov, ako aj kľúčové podujatia cestovného ruchu, ako napríklad ITB v Berlíne, Tour Natur v Düsseldorfe a Eurobike. Poznávacie zájazdy pre iné cestovné kancelárie sú v oblasti cestovného ruchu bežnou marketin- govou a propagačnou praxou. Väčšina destinácií ich aj organizuje, čo znamená, že medzi desti- náciami prebieha boj o pozornosť zo strany médií a segmentu cestovného ruchu. Na vzbudenie záujmu médií a operátorov je potrebný kreatívny plán a zabezpečenie následného sledovania pre- zentácie zo strany médií a predaja operátorov. Toto je nesmierne dôležitý predmet spolupráce medzi miestnymi záujmovými skupinami, ktorých účasť je pre úspech týchto zájazdov podstatná. Okrem toho, čím osobnejšia prehliadka, tým viac vznikne vzájomnej interakcie medzi miestnymi záujmovými skupinami a účastníkmi zájazdu, a tým efektívnejšie budú tieto výlety. Miestni ľudia, či už je to 90-ročný obyvateľ Uliča, ktorý tam prežil celý život, alebo mladá starostka Ruského Potoka a jej rodina, to sú práve tí, ktorých príbehy médiá a prevádzkovatelia cestovných kance- lárií chcú počuť, pretože trh — ich čitatelia, diváci, poslucháči a klienti — chcú pri svojich cestách zažiť autentickosť. Odporúčania a Ďalšie Kroky 65 Prieskum trhu: Zlepšiť systém zhromažďovania údajov na základe kľúčových ukazovateľov cestovného ruchu Ako už bolo zdôraznené, komplexné údaje o cestovnom ruchu chýbajú na úrovni štátu, regiónu, okresu, miest a obcí i na úrovni parku. Zatiaľ čo údaje o príchodoch návštevníkov sú všeobecne dostupné na základe prenocovaní v ubytovacích zariadeniach a niektoré údaje o výdavkoch možno odvodiť z daňových výkazov obcí, je ťažké presnejšie určiť výdavky návštevníkov, súvisiace akti- vity a zamestnanosť v cestovnom ruchu. Na zlepšenie tejto situácie je potrebná koordinovaná čin- nosť na všetkých úrovniach. Nižšie sú uvedené niektoré odporúčania na zlepšenie tohto stavu: 1. Národná úroveň – hodnotenie štatistík súvisiacich s cestovným ruchom. Vzdelávacie a technické zdroje Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN (UNWTO), ktoré štátni úrad- níci pravdepodobne poznajú, sú jednými z najužitočnejších dostupných údajov. Slovenská republika má ako členský štát k týmto zdrojom plný prístup. 2. Národná úroveň - aktualizácia satelitného účtu cestovného ruchu krajiny, ktorý poskytne systematický rámec na meranie priamych, nepriamych a indukovaných hospodárskych vplyvov cestovného ruchu. 3. Regionálna a miestna úroveň - reforma zberu údajov na národnej úrovni by mala sme- rovať na nižšiu ako celoštátnu úroveň, opäť s určitou odbornou prípravou a budovaním kapacít. 4. Regionálna a miestna úroveň – krátkodobým bezprostredným riešením, ktoré by malo byť uskutočniteľné s miestnymi odbornými znalosťami, je vytvorenie pravidelného roz- vrhu vykonávania návštevníckych prieskumov, ktorý by poskytoval údaje o výdavkoch, účele cesty a záujmoch. Opäť platí, že je potrebná určitá odborná príprava pre vykonáva- teľov prieskumu a analytikov a v ideálnom prípade je potrebný aj viacročný rozpočet. 5. „Inteligentný“ prístup - použitie mobilnej aplikácie, napríklad aktivovanej prostred- níctvom QR kódu a prepojenej so stimulmi účasti. Veľa dát sa môže získať z analýz soci- álnych médií ako je Facebook, Twitter a Instagram. Avšak, dáta z týchto zdrojov majú tendenciu reprezentovať iba mladších ľudí, a tak môže chýbať zastúpenie niektorých kľú- čových segmentov. Mobilná aplikácia by mohla byť vytvorená prostredníctvom inovácie alebo súťaže pre start-upy. 6. Údaje o kreditných kartách - môžu byť tiež ideálnym zdrojom údajov o návštevníkoch v závislosti od úrovne používania karty. Prístup k týmto údajom by však mohol byť kom- plikovaný, preto je potrebné, aby sa spolu so zdrojmi prerokovala aj situácia, ktorá by bola výhodná pre všetkých. 7. Údaje o mobilných telefónoch – sa už získavajú z odhadov používania SIM kariet. Údaje mobilných operátorov sa môžu zdať užitočné, ale kvôli ochrane súkromia možno nebude vhodné zvoliť túto možnosť. Budovanie kapacít: Poskytnúť základné vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu verejným činiteľom a zdieľať skúsenosti s rozvojom cestovného ruchu s inými Počas diskusií s predstaviteľmi verejného sektora k tejto správe sa zdalo, že by v rámci svojich jurisdikcií mohli zvýšiť svoju efektívnosť poskytovania pomoci pri rozvoji a riadení cestovného ruchu, a to poskytovaním vzdelávania o trvalo udržateľnom rozvoji a riadení cestovného ruchu, čo by mohlo byť úlohou organizácií cestovného ruchu. Pre záujemcov o rozsiahlejší program ponúka Svetová organizácia cestovného ruchu OSN Vzdelávaciu akadémiu78 pre štátnych úradníkov v oblasti cestovného ruchu z členských štátov. Kurzy trvajú od jedného dňa až po 1 až 2 roky. Tu je ukážka typu ponúkaných kurzov: 66 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina RÁMČEK 5  Príklady vzdelávania Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN Na mieru šité vzdelávacie iniciatívy Svetovej Organizácie Turizmu (UNWTO) sú ponúkané maximálne 45 účastníkom - môžu byť v akejkoľvek téme uvedenej nižšie alebo v akejkoľvek inej vybranej téme NTA. Politika Plánovanie Innovácie Hospodárstvo a Stratégia a Vedenenie Marketing a Technologie a Investment Iné Témy Politika a stratégia Destinačný Marketing CR Smart Destinácie Pochopenie Aktivity cestovného ruchu Manažment v CR cestovného ruchu cestovného (CR) v národnom ruchu vo svete hospodárstve Národná politika Udržatelný Digitálny Systémy riadenia Rozvoj investičného Úvod do cestovného ruchu Destinačný Marketing informácií a portfólia CR cestovného Manažment v CR vedomostí ruchu Stratégia (CR) Strategické Súčasné Innovácie v CR Manažment Globálne plánovanie CR trendy investičného portfólia trendy CR eMarketingu CR v CR Stratégie pre Manažment Prieskum trhu Innovácie v Stimulovanie CR pre rozvoj (CR) Destinacny produktoch CR miestneho diplomatov hospodárstva cestovným ruchom Propagácia a marketing: Vypracovať a implementovať marketingové plány na úrovni okresov Strategický marketingový a propagačný plán pre destinácie by pomohol zamerať verejné a súk- romné investície na to, čo priťahuje alebo by mohlo prilákať návštevníkov, a tým aj ich výdavky. S vyššie uvedeným prieskumom trhu by sa plán mohol presnejšie zamerať na cieľové produkty a segmenty návštevníkov. S podporou prieskumu návštevníckeho trhu na miestnej a národnej úrovni v rámci plánu: • Identifikovať perspektívy rozvoja prírodného a kultúrneho produktu, ktorá by sa mohli prezentovať ako investičné a obchodné príležitosti. • Poskytnúť online a na mieste také informácie, ktoré zodpovedajú špecifickým segmentom návštevníkov na základe integrovaného informačného systému. • Ponúknuť itineráre, ktoré návštevníkov povzbudia k predĺženiu pobytu aspoň o jednu noc. • Vytvoriť cieľový zoznam potenciálnych domácich a medzinárodných kultúrnych a prírodo- vedných záujmových skupín v oblasti cestovného ruchu. • Vytvoriť a realizovať cielené terénne kampane pre domácich a medzinárodných prevádzko- vateľov cestovných kancelárií. • Preskúmať možnosť pomoci pri zavá- dzaní programu Airbnb Experiences  Filmové produkcie sú dobré pre marketing destinácie v destináciách na zozname dedičstva Ako bolo preukázané na celom svete, hosťovanie filmovej produkcie s legálnou registráciou poskytovateľov. môže často podporiť cestovný ruch a prílev turistov do danej desti- • Starať sa o prepojenia medzi filmovými nácie. Napríklad: produkciami a marketingom destinácií – • Frozen — Nórsko na Slovensku sa natočilo viac ako 100 slo- venských a medzinárodných filmov: • The Beach — Thajsko –– The Last Legion — Ben Kingsley • Braveheart — Wallace Monument, Škótsko a Colin Firth • Mission Impossible 2 — Národný park Sydney, Austrália –– Dragonheart — Dennis Quaid • Star Wars — Tunisko a Julie Christie –– Frankenstein — Donald Sutherland • Lord of the Rings — Nový Zéland a Julie Delpy • Game of Thrones — Chorvátsko –– French Kiss Odporúčania a Ďalšie Kroky 67 OBRÁZOK 18  Posúdenie hodnotového reťazca Marketingový plán s analýzou hodnotového a poskytovateľov služieb cestovného ruchu reťazca cestovného ruchu môže tiež pomôcť komunitám predstaviť si potenciálne príleži- tosti vytvárajúce pracovné miesta. Nasledujúci diagram Medzinárodného obchodného cen- tra Svetovej obchodnej organizácie je užitoč- ným príkladom. Z hľadiska plánovania dovoleniek na ľavej strane diagramu existuje niekoľko prepojení pozdĺž hodnotového reťazca cestovného ruchu, v rámci ktorého sa nakupujú a dodávajú služby a prí- padne produkty, najmä formou skúseností, akti- vít, hotelových pobytov, ponuky jedál a pod.. Pri každom prepojení sa generuje zamestna- nosť, príjem a často dane. Pre okres Snina a park Poloniny Obrázok 18 navrhuje viaceré príleži- tosti buď budovania a/alebo vytvárania nových služieb a ponúk produktov. INVESTIČNÉ PRÍLEŽITOSTI V RÁMCI EURÓPSKYCH ŠTRUKTURÁLNYCH A INVESTIČNÝCH FONDOV Nasledujúce tri odporúčania predstavujú možnosti investovania a rozvoja, ktoré by mohli byť pod- porované v rámci Európskych štrukturálnych a investičných fondov a ktoré by vzhľadom na turis- tický potenciál okresu Snina a parku podporili hospodársky rozvoj v regióne, stimulovaný cestovným ruchom. Prvý z nich — v ytvorenie tematického chodníka vedúceho cez park Poloniny, podobného Libanonskému horskému chodníku — je realizovateľné okamžite, a rovnako ako v prípade vyššie uvedeného súboru odporúčaní, ponúka možnosť získania rýchlych výhod. Druhé a tretie odpo- rúčanie si vyžaduje dlhodobejšie opatrenia, ktoré však už v súčasnosti v rôznej miere napredujú: riešenie nedostatkov v infraštruktúre súvisiacich s dopravou a riešenie nedostatkov súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou a kanalizáciou. Vývoj produktu: Vytýčiť chodník vedúci cez Poloniny a prepojte ním obce Podobne ako v prípade Libanonského horského chodníka a diaľkovej trasy Via Dinarica, ktorá je opísaná vyššie, by trasa vedúca cez park Poloniny spájala komunity pod jednou značkou, a tým predstavovala spoločný cieľ a podnecovala integrovaný vývoj produktov a marketing a stimulovala rozvoj orientovaný na komunitu s miestnymi ekonomickými výhodami. Ako sa uvádza vo Výstupe 1, okres ponúka širokú škálu činností. Jediná hlavná trasa vedúca cez park Poloniny môže pomôcť integrovať tieto aktivity do itinerárov a zážitkových balíkov, ktoré môžu zahŕňať: […]rekreačný, kultúrny, tvorivý a náboženský cestovný ruch zameraný na viacero vierovy- znaní, kúpele a termálne kúpele, cestovný ruch, vojenskú históriu, šport a cyklistiku, poľov- níctvo a vidiecky cestovný ruch. Ďalšie špecializované kategórie ako adrenalínové športy, kulinárske zážitky, pozorovanie vtáctva a zvierat, astroturizmus, dovolenky strávené pri hľadaní a obnovovaní rodinných alebo iných sociálnych väzieb a nostalgický turizmus sú k dispozícii aj v PSK. Ďalej je tu ekoturizmus a agroturizmus, pre ktoré je región opti- málne nastavený [..].79 68 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Libanonský horský chodník bol navrhnutý tak, aby pomohol zlepšiť životné podmienky v obciach a iných malých komunitách žijúcich pozdĺž 470 kilometrov trás vedúcich zo severu na juh Libanonu. Projekt sa začal mapovaním trasy a identifikáciou existujúcich a potenciálnych prírodných a kul- túrnych hodnôt súvisiacich s cestovným ruchom. Počas toho procesu prebiehalo aj posudzovanie potrieb. Začalo sa financovaním z darov a založilo sa členské združenie, ktoré organizuje školenia a pomáha komunitám s rozvojom zážitkových služieb a príležitostí podnikania na trase, podobne ako fungujú OCR v Slovenskej republike. Projekt aj združenie sa postupne vyvíjali, až sa stali pro- striedkom vzájomného prepojenia miestnych komunít smerujúcich k spoločnému cieľu roz- OBRÁZOK 19  Aktuálne zóny ochrany v NPP víjania a využívania trasy. Na presadenie myšlienky Poloninského chodní- ka je proces odporúčaný vyššie logickým výcho- diskovým bodom spolu s jednoduchým strate- gickým akčným plánom, na ktorom by sa zhodli záujmové skupiny pôsobiace v miestnej komunite. V Libanone, ako aj na trase Via Dinarica v Bosne a Hercegovine, nemusela byť celá trasa dokon- čená predtým, než začal marketing a propagá- cia. Základom pre spustenie projektu by mohli byť úseky, ako napríklad projekt kamennej cesty Porta Rusica. Taktiež by to pôsobilo ako okamžitý signál na začatie spolupráce, ktorá by sa potom mohla zintenzívniť, i zdroj inšpi- rácie pre podnikanie, najmä medzi mladými ľuďmi. Obrázok 19 - zelené zóny ukazujú, kde sa môže trasa vytýčiť. Zdroj: Príloha zo 6.6.01.201604, Program starostlivosti o národný park Poloniny 2017 — 2026. Riešiťmedzery v infraštruktúre: Investovať do dopravného spojenia Ako je uvedené vyššie, cestné, železničné a letecké spojenie je pre rozvoj destinácií rozhodujúce. V okrese Snina chýba priame železničné a letecké spojenie a opravené cesty. Na jednej strane to okres a park izoluje od zvyšku krajiny i od susedných štátov, čo obmedzuje prílev turistov. Na druhej strane sú však tieto obmedzenia potenciálne pozitívne, ak sa využijú strategicky ako marketingový nástroj. Nemalo by to však brániť dobudovaniu základnej dopravnej infraštruktúry, ktorá by zlepšila celkové miestne hospodárstvo a životnú úroveň. V skutočnosti je cestovný ruch často katalyzátorom zlepšenia situácie v doprave — oprava ciest uľahčí cestovanie a pre miestnu ekonomiku bude len prínosom. Ako už bolo uvedené, riešenie nedostatkov v dopravnej infraštruktúre by sa malo starostlivo sledo- vať v súlade s miestnou prepravnou kapacitou. Napríklad kamenná cesta Porta Rusica by nemala byť spevnenou vozovkou. Využitie medzery ako strategického marketingového nástroja znamená využitie marketingovej taktiky známej ako „efekt nedostatku“. Ľudia prikladajú vyššiu hodnotu niečomu, čoho je nedosta- tok, čo je vzácne, ťažšie dostupné a nižšiu hodnotu tomu, čoho je dosť a čo je dostupné. Ak by bola destinácia napríklad otvorená a ľahko prístupná pre všetkých, potom by ponúkala menej zvláštny zážitok. Čím je vzácnejšia a menej prístupná, tým vyššia je jej vnímaná hodnota a potenciálne vyš- šia môže byť aj cena, ktorú možno účtovať. Napríklad Bhután využil túto stratégiu účinne obmedzením počtu návštevníkov a tým, že sa od nich vyžadovalo, aby na výlete minuli určitú minimálnu sumu. Odporúčania a Ďalšie Kroky 69 Pri zlepšovaní dopravy sa vyžaduje vyvážený prístup, najmä ak sa jedná o zážitkové destinácie v divokej prírode, ako je Park Poloniny a park tmavej oblohy v okolí astronomického observató- ria Kolonica. PSK pripravuje žiadosť o financovanie opravy ciest 2. a 3. triedy v okrese Snina z programov EÚ po ana- lýze a diskusiách iniciovaných paralelne s Výstupmi 1 a 2. Riešiť medzery v infraštruktúre: Investície do základných služieb, pripojenie vody a vylepšiť hospodárenie s odpadom Ako je uvedené vyššie, zásobovanie pitnou vodou, ako aj odpadové hospodárstvo sú vážnymi medze- rami v infraštruktúre, ktoré je potrebné vo riešiť celkovo s cieľom podporiť cestovný ruch. Prístup k pitnej vode je v mnohých turistických destináciách bežný, hoci mnohé stále podporujú použí- vanie balenej vody oproti vode z vodovodu. Hoci studne, ktoré sú v súčasnosti prevažným zdro- jom vody v obciach v okrese Snina a v Národnom Parku Poloniny, v niektorých prípadoch stačia, sú v okrese považované za problematický zdroj z dôvodu nedostatočného odvádzania odpadových vôd.80 Predstavujú problém z hľadiska zdravia a bezpečnosti a zároveň bránia tomu, aby turistické ubytovacie zariadenia a/alebo stravovacie zariadenia získali potrebné povolenia na prevádzku. Vo všeobecnosti je odpadové hospodárstvo pre infraštruktúru v okrese Snina výzvou, konkrétne v oblasti CR. Problém je s kanalizáciou aj tuhým odpadom. Navyše z hľadiska zdravia a bezpečnosti ovplyvňuje únik odpadovej vody a jej presakovanie zo skládok tuhého odpadu kvalitu podzemnej vody a vodných tokov a nepríjemný zápach a hromady hnijúceho odpadu destináciu degradujú. Návštevníci si to všimnú, sťažujú sa - často cez sociálne médiá, a okamžite odradia budúcich návštevníkov. Na základe analýzy a diskusií iniciovaných paralelne s Výstupom 1 a 2 pripravuje PSK štúdiu vyko- nateľnosti riešení pre vodu a kanalizáciu v obciach, ktoré v okrese Snina tieto služby zatiaľ nemajú. INVESTIČNÉ PRÍLEŽITOSTI V RÁMCI PROGRAMOVACIEHO OBDOBIA POLITIKY SÚDRŽNOSTI 2021–2027 Cieľom Politiky Súdržnosti EÚ je priblížiť Európu občanom a prepojiť potreby miestneho rozvoja s európskymi a globálnymi cieľmi na stimulovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých regiónoch. Cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia o verejných investí- ciách prijímali v čo najužšej možnej súčinnosti s občanmi a aby opatrenia EÚ boli odôvodnené vzhľadom na možnosti a špecifiká na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Cieľom tejto politiky je poskytnúť nielen potrebné investície, ale aj stimuly na efektívnejšiu samosprávu zalo- žené na partnerstve, viacúrovňovom riadení a integrovanom prístupe k miestnym programom. Pre potreby rozvoja regiónu Snina a parku Poloniny v oblasti cestovného ruchu je obzvlášť dôle- žitý Cieľ 5 (CP5) Politiky Súdržnosti. Zámerom CP5 je pomôcť vytvoriť Európu, ktorá má bližší vzťah k občanom, a to podporou trvalo udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidiec- kych a pobrežných oblastí a miestnych iniciatív. Príloha 5 k Správe Európskej komisie o Slovensku 2019 poskytuje širší kontext k CP5. Správa uznáva, že vzhľadom na vážne rozdiely medzi regiónmi a okresmi v Slovenskej republike musia byť stratégie špecifické pre jednotlivé krajiny, najmä pre investície do podpory integrovaného sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, kultúrneho dedičstva a bezpečnosti. Medzi najvýznamnejšie potenciálne investície patria snahy: • Posilniť princíp partnerstva medzi regiónmi a v rámci regiónov a investovať do budovania kapacít a posilňovania právomocí miestnych orgánov a organizácií. 70 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina • Investovať do zaostávajúcich vidieckych oblastí, riešiť rozdiely v infraštruktúre a iné iden- tifikované rozvojové potreby, ako je vyľudňovanie niektorých menej rozvinutých oblastí („hladové doliny“ na juhu a východe krajiny). • Poskytnúť obyvateľstvu príležitosti na podporu miestneho rastu využívaním existujúcich väzieb s okolitými mestskými oblasťami.81 Na realizáciu týchto investícií Európska komisia odporučila niekoľko opatrení, vrátane nasledu- júcich, ktoré môžu byť spojené s odporúčaniami v tejto správe: • Posilniť administratívne kapacity založené na vypracovaní a implementácii plánu pre zvý- šenie administratívnych kapacít, ktorý je potrebný na efektívnu správu a implementá- ciu fondov Politiky Súdržnosti a na podporu účinnej spolupráce medzi vládnymi sektormi i spolupráce na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. • Posilniť kapacity príjemcov na prípravu a realizáciu kvalitných projektov a podieľať sa na implementácii fondov v súlade so zásadou partnerstva. Nasledujúce štyri odporúčania by sa mohli realizovať v rámci CP5 a mali by súvisieť s predchádza- júcimi odporúčaniami tejto správy: 1. Ochrana, rozvoj a podpora verejných statkov v oblasti cestovného ruchu a súvisiacich slu- žieb cestovného ruchu 2. Ochrana, rozvoj a podpora kultúrneho dedičstva a kultúrnych služieb 3. Ochrana, rozvoj a podpora prírodného dedičstva a ekoturizmu 4. Fyzická obnova a bezpečnosť verejných priestranstiev. Okrem realizácie týchto odporúčaní v rámci CP5 existujú ďalšie príležitosti, ktoré stoja za preskú- manie v rámci iných politických cieľov, medzi ktoré by mohli patriť: CP 1 — „inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva“- digitalizácia služieb pre inteligentné dediny prostredníctvom digitálnych a soci- álnych inovácií. CP 2 — „ekologickejšia, nízkouhlíková Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika“- tieto investície zahŕňajú zlepšenie odpadového hospodárstva a recyklácie. CP 3 — „prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility a regionálnej prepojenosti IKT“- tieto investí- cie zahŕňajú zlepšenie dopravy a pripojiteľnosti IKT. Ochrana, rozvoj a podpora verejných statkov v oblasti cestovného ruchu a súvisiacich služieb Vládne inštitúcie, napríklad organizácie cestovného ruchu a turistické informačné centrá, zohrá- vajú dôležitú úlohu pri ochrane, rozvoji a podpore verejných statkov v oblasti cestovného ruchu, ako je park Poloniny, početných kultúrnych pamiatok i nehmotného kultúrneho dedičstva. Niektoré z nich sú riadené mimovládnymi občianskymi organizáciami, ale vládna podpora, možno prostred- níctvom investícií CP5, by ich mohla pomôcť udržať. To platí najmä pre 56 kultúrnych pamiatok v okrese Snina, z ktorých niektoré potrebujú pomoc pri obnove a údržbe. Platí to aj pre udržanie tra- dičných remesiel, ktoré sa vytrácajú v dôsledku miestneho odlivu mozgov a vyľudňovania komunít (pozri nižšie). Práve tu by bol obzvlášť užitočný princíp partnerstva a „investovanie do budovania kapacít a posilňovania právomocí miestnych orgánov a organizácií“, ako sa uvádza vyššie v CP5. Podpora rozvoja marketingového a propagačného plánu cestovného ruchu pre celý okres, ako aj pomoc pri vytváraní partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti organizá- cie prehliadok pre médiá a prevádzkovateľov cestovných kancelárií, by podporila marketing a pro- pagáciu okresu a NPP. Odporúčania a Ďalšie Kroky 71 Ochrana, rozvoj a podpora kultúrneho dedičstva a kultúrnych služieb Kultúrne dedičstvo a kultúrne služby okresu Snina a NPP je potrebné zachovať a rozvíjať pre miestne komunity a ako potenciálny verejný statok v oblasti CR. Ako už bolo uvedené, niektoré z 56 kultúr- nych pamiatok v okrese Snina potrebujú pomoc pri ich obnove a údržbe. Platí to aj pre udržanie tradičných remesiel a nehmotného dedičstva, ktoré upadá v dôsledku odlivu mozgov a vyľudňova- nia miestnych komunít, ktoré zažíva väčšina okresov. Mladší ľudia odchádzajú a zanechávajú doma starších, ktorých počet klesá a tak je čoraz menej ľudí schopných zachovávať tradičné dedičstvo. Po vytýčení a sprevádzkovaní Poloninského Turistickej Trasy, ako je uvedené vyššie, ktoré by začalo s podporou CP5, by sa zvýšil počet návštevníkov so záujmom o ľudové tradície a zvyky, ktoré sú súčas- ťou kultúrneho dedičstva, ako aj o nákup remeselných výrobkov a tradičných potravín. V spo- jení s investíciami CP5 treba podporiť miestny rast poskytnutím príležitostí pre vidiecke komu- nity. Investovanie do miestnych kapacít na spustenie modelu rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso v daných komunitách by týmto komunitám ďalej pomohlo a vytvorilo nové príležitosti, najmä pre mladších ľudí. Ochrana, rozvoj a propagácia prírodného dedičstva a ekoturizmu Prírodné dedičstvo a ekoturizmus v okrese Snina sú sústredené v NP Poloniny, ktorého časti sú chrá- nené zákonom a statusom biosférickej rezervácie pod značkou UNESCO. Investície CP5 do vyššie uvedených odporúčaní by pomohli dosiahnuť ciele pri podpore trvalo udržateľného a integrova- ného rozvoja, a prispeli by k posilneniu miestneho hospodárstva a znížili rozdiely. Pozitívne je, že sa rieši obnova kamenej cesty Porta Rusica, ale bude potrebná ďalšia podpora na pre- pojenie tejto severnej časti trasy so zvyškom siete chodníkov v celom parku a okrese. To by mohlo pomôcť urýchliť rozvoj a výhody vytvorenia Poloninskej Turistickej Trasy. Základom tejto pod- pory, ktorá je aj v súlade s investíciami CP5 pri uplatňovaní princípu partnerstva na posilnenie miestnych orgánov a „organizácií založených na princípe občianstva“, je tiež pomôcť nastaviť pro- ces vytvárania partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, ktorý je odporúčaný vyššie. Kompatibilita s cieľmi politiky súdržnosti a investíciami CP5 je tiež založená na vybudovaní zážit- kového centra, ktoré by mohlo slúžiť ako centrum pre budovanie kapacít, inkubáciu podnikania, najmä medzi mládežou, a prilákať do regiónu viac turistov, ktorí hľadajú zážitky a dobrodružstvo. Fyzická obnova a bezpečnosť verejných priestorov Odporúčaný model rozptýleného ubytovania Albergo Diffuso pomohol v Taliansku podporiť fyzickú, ekonomickú a sociálnu obnovu viacerých malých a v minulosti upadajúcich dedín. Zdá sa, že tento model je vhodný pre niektoré obce PSK, najmä v Poloninách, v ktorých sa v dôsledku vyľudňovania nachádza mnoho opustených a rozpadajúcich sa domov a budov. Prijatím celkového prístupu k rozvoju komunít a zapojením čo najväčšieho počtu miestnych obyvateľov do ponúka- nia turistických skúseností a služieb sa mnohé komunity postavili na nohy a v súčasnosti prospe- rujú. Tento prístup závisí od zapojenia miestnych záujmových skupín a budovania kapacít, ako sa odporúča vyššie. Závisí aj od vypracovania miestneho obchodného a marketingového plánu a prepojenia komunity s inými, ako napríklad pozdĺž Poloninskej Turistickej Trasy. S podporou CP5 a investíciami do týchto aktivít možno získať niektoré okamžité úspechy, ako aj dlhodobo udr- žateľný rozvoj a prosperitu. 72 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina NOTES 1. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), p. 16. 22. Ministerstvo dopravy a výstavby uviedlo vyššie prírastky 2. Akčný plán „Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mes- a prenocovania v okrese Snina, ako to ukazujú údaje o uby- ta Snina na roky 2016 – 2022“ na rozpočtový rok 2016 s výhľadom tovaní zo Štatistického úradu. Tieto rozdiely si zaslúžia na 2 roky, p.51 – 52. dôkladnejšie preskúmanie zdrojov údajov a metodík v budú- com výskume. 3. CURI —Prešov je súčasťou širšej iniciatívy EK z júna 2015, 23. Svetová Banka. Riadenie Rozvoja: Verejné Riadenie (Managing ktorá sa zaoberá faktormi, ktoré brzdia rast a investície Development: The Governance Dimension.) 1991. SB, Washin- v regiónoch s nízkymi príjmami a v regiónoch s nízkym ras- gton, Spojené Štáty Americké. st. 1. tom. Regióny s nízkym rastom majú HDP na obyvateľa 90% alebo menej z priemeru EÚ a vykazujú pretrvávajúci slabý 24. Európska Komisia. Podpora dobrej verejnej správy: rast; v regiónoch s nízkymi príjmami HDP na obyvateľa síce Tematický dokument Európskeho sociálneho fondu, rastie, ale stále je nižší ako 50% priemeru EÚ. Tieto regióny Promoting good governance: European Social Fund thematic sú domovom 83 miliónov obyvateľov, t.j. 1 zo 6 obyvateľov paper, Január, 2014, st. 4. EÚ. Správa EK zverejnená v apríli 2017 uviedla podrobné 25. Program starostlivosti o Národný Park Poloniny na roky 2017– investičné potreby, determinanty rastu, makroekonomický 2026, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská rámec a potrebu štrukturálnych reforiem v týchto regió- Bystrica, Správa NP Poloniny, Stakčín, st. 52. noch. (Viď MEMO 17/895). 26. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019-2023). 4. Viď MEMO 15/4654 http://europa.eu/rapid/press-release_ 27. Ako sa uplatňuje na destinácie a dopyt na trhu, štyri P sú: MEMO-15-4654_en.htm. Product — produkt, služby alebo aktivity, ktoré návštevník 5. Akčný plán „Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyhľadáva; Price — cena, ktorú je návštevník ochotný zapla- mesta Snina na roky 2016 —2022“ na rozpočtový rok 2016 tiť za produkt(y); Place — miesto, kde sa výrobky distribuujú; s výhľadom na 2 roky. the doc.lementation of not function Promotion — propagácia produktu. when clicked & it is not appearing in the doc... the doc. 28. Edgell David L. ad Hill Brian J. Príručka najlepších postupov lementation of not function when clicked & it is not appea- pre rozvoj medzinárodného cestovného ruchu a atrakcií pre ring in the doc. vidiecke Komunity. Brigham Young University, 2002. 6. Svetová Banka, Výstup 1: Analýza systému destinačného 29. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 15. manažmentu, Turistických informačných centier (TIC) 30. Európska sieť cyklotrás Eurovelo, Generálne riaditeľstvo pre a Organizácií cestovného ruchu (OCR) v PSK, 2019, str.7. vnútorné politiky Politické oddelenie B: Štrukturálne politi- 7. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 6. ky a politika súdržnosti Doprava a cestovný ruch, 2012 str. 35. 8. Program starostlivosti o národný park Poloniny na roky 31. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK, (2014– 2017 – 2026, Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, 2016), str. 7–11. Správa NP Poloniny, Stakčín, str. 5 – 6. 32. http://weltnaturerbe-buchenwaelder.de/en/world-na- 9. Ibid. str.45 – 46. tural-heritage-beech-forests/the-primeval-beech-forests- 10. Ibid. str.48 – 49. of-the-carpathians/primeval-beech-forest-of-the-slovak-re- public.html 11. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN (UNWTO). Baro- meter o Cestovnom Ruchu, Január 2019. 33. Program starostlivosti o Národný Park Poloniny, Správa NP Poloniny, Stakčín. 2015, str. 10-15. 12. World Travel and Tourism Council Online Data Tool — 34. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019–2023), str. 15. údaje dostupné online, nástroj Svetovej rady pre cestovanie a cestovný ruch: tool.data.org 35. Portál Úradu Vlády SR. Projekt Porta Rusica — z Polonín do Bieščad. https://www.partnerskadohoda.gov.sk/pro- 13. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN (UNWTO). Baro- jekt-porta-rusica-z-polonin-do-biescad/, 27 December 2018. meter o Cestovnom Ruchu, Január 2019. 36. Program starostlivosti o národný park Poloniny 2017–2026, Štát- 14. Údaje o kapacite a výkone ubytovacích zariadení podľa na ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Správa NP Poloniny, okresov http://datacube.statistics.sk; Poznámka: Údaje Stakčín, str. 13. o celkovom počte návštevníkov nie sú k dispozícii. 37. Ibid. 15. Youtube video ľudového súboru Šiňava. 38. Vláda Spojených Štátov Amerických. Štátna Služba pre Ryby 16. Videá ukážok ľudových remesiel a Voľnú Prírodu. Záujem o vtáčstvo v Spojených štátoch: Demo- http://gotocarpathia.sk/video/. grafická a ekonomická analýza, 2011. 17. Patrí tu TANAP, NAPANT, PIENAP, NP Poloniny (Nová Sedlica, 39. CBI Product Factsheet: Birdwatching Tourism from Europe, Príslop, Runina, Ruský Potok, Topoľa, Zboj a Bukové) the Hague, the Netherlands, Oct 2015. (Možnosti turizmu a NP Slovenský Raj. zameraného na pozorovanie vtákov v Európe, Haagu, Ho- 18. Oficiálne Štatistiky Poľska o Ochrane Prírody a Biodiversi- landsku). te, Kapitola 5, Tabuľka 9. avlepdarenie s odpadom nuary 40. http://fatbirder.com/links_geo/europe/poland.html 20117t) stovnom Ruchu.sm and Attraction Development for Rural COmmunities,oc. 41. http://fatbirder.com/links_geo/europe/ukraine.html 19. Údaje o kapacite a výkone ubytovacích zariadení podľa 42. http://fatbirder.com/links_geo/europe/austria.html okresov http://datacube.statistics.sk. 43. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Synergia medzi 20. Kompendium Štatistík o Cestovnom Ruchu. 2013 – 2017, cestovným ruchom a kultúrou. 2018. str. 74. Slovakia, (2018). 44. Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD 2009). 21. Ministerstvo dopravy a výstavby SR (2015) (Dovolenkové a slu- 45. Európska Komisia, Flash Eurobarometer 392: Preferencie Euró- žobné cesty občanov SR na Slovensku v roku 2015.) panov smerom k cestovnému ruchu. Brusel, 2014. 73 46. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 51 – 52. 65. Ibid., s. 9. 47. PHSR —Prešovského samosprávneho kraja (2014 – 2020). 66. Svetové ekonomické fórum (2017), str.65 a Ibid. (2018) str.301. – Viď časť Literatúra. 48. Satelitný účet cestovného ruchu (TSA) je proces vytvorený UNWTO na meranie priamych, nepriamych a indukovaných 67. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 16-17. vplyvov cestovného ruchu na národné hospodárstvo. Účty 68. Ibid. TSA sa v niektorých krajinách využívajú aj na nižšej než 69. Rozvojový koncept pre trvalo udržateľnú ochranu a eko- národnej úrovni, avšak v Slovenskej republike sa ešte neza- nomické využitie kultúrnych a prírodných hodnôt okresu viedli. Snina, marec 2018, str. 118-119. 49. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Do- 70. https://www.alberghidiffusi.it/?lang=en volenkové a služobné cesty občanov SR na Slovensku v roku, 2015. 71. Dichter, G. and Dall'Ara, G. Albergo Diffuso Developing 50. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK na obdo- Tourism through Innovation and Tradition, Innovation for bie 2014 – 2020, str. 13. Development and South-South Cooperation, (Albergo Diffuso 51. Zákon č. 91/2010 Z. z Rozvoj cestovného ruchu prostredníctvom inovácií a tradí- 52. Ministerstvo dopravy a výstavby (2018) – Viď časť Literatúra. cií, inovácie pre rozvoj a spolupráca na juhu) str. 6. 53. Ibid. a Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Kompen- 72. Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Barometer cestov- dium Štatistických Údajov v Cestovnom Ruchu. Slovensko, 2018. ného ruchu a štatistická príloha, (UNWTO Tourism Barometer and Statistical Index), Január, 2019. 54. WTTC (2018), http://www.wttc.org/-/media/files/reports/ economic-impact-research/countries-2018/slovakia2018.pdf. 73. http://www.ba.undp.org/content/bosnia_and_herzegovina/ en/home/operations/projects/poverty_reduction/via-dina- 55. Email od Dr. Jaroslava Solára, Ústav vysokohorskej biológie, rica--a-platform-for-sustainable-tourism-development-and. Žilinská univerzita v Žiline, SR, 1. apríl 2019. html 56. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 35. 74. Európska komisia, Usmernenia o divočine v Natura 2000, 57. Ibid., str. 47. 2013, str. 10. 58. Ibid., str. 43. 75. Ibid. 59. Výstup 1 Analýza systému destinačného manažmentu, 76. David Sheldrick Wildlife Trust. Živý alebo mŕtvy? Ocenenie Turistických informačných centier (TIC) a Organizácií ces- slona. Surrey, Spojené kráľovstvo, 2015, str. 4-5. tovného ruchu (OCR) v Prešovskom kraji, Apríl 2019, str. 15. 77. AEVIS. R ozvojový koncept pre trvalo udržateľnú ochranu a ekono- 60. Rámcová smernica Európskej komisie o odpadoch.http:// mické využitie kultúrnych a prírodných hodnôt okresu Snina, cez ec.europa.eu/environment/waste/framework/targets.htm Úrad vlády Slovenskej republiky, Marec 2018, str. 50. 61. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 6. 78. http://academy.unwto.org/content/unwtoexecutiveeduca- 62. Smernica Európskej komisie o pitnej vode: http://ec.europa. tion-initiatives-specifications eu/environment/water/water-drink/legislation_en.html 79. Svetová Banka, Výstup 1: Analýza systému destinačného 63. Lausche, B. and Burheme, F. Legislatíva pre chránené oblas- manažmentu, Turistických informačných centier (TIC) a Or- ti, IUCN IUCN Environmentálna politika a právo, č. 81, 2011, ganizácií cestovného ruchu (OCR) v Prešovskom kraji, Marec s. 147. Úroveň 3 sú chránené územia vyhradené na ochranu 2019, str. 15. prírodnej pamiatky. 80. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), str. 6. 64. Akčný plán rozvoja okresu Snina (2019 – 2023), s. 32 81. Európska komisia, Správa o Slovensku 2019, Príloha D, str. 65-66. LITERATÚRA AEVIS. Rozvojový koncept pre trvaloudržateľnú ochranu a Európska Komisia. Príručka o Divej Prírode v Nature 2000. ekonomické využitie kultúrnych a prírodných hodnôt okresu (Guidelines on Wilderness in Natura 2000), 2013. Snina, Marec 2018. Európska Komisia. Podpora dobrej verejnej správy: Tematický David Sheldrick Wildlife Trust. Živý alebo mŕtvy? Ocenenie slona. dokument Európskeho sociálneho fondu, Promoting good Surrey, Spojené kráľovstvo, 2015. governance: European Social Fund thematic paper, Január, 2014. Dichter, G. and Dall‘Ara, G. Albergo Diffuso: Rozvoj cestovného Európska Únia. Memo 15/4654.http://europa.eu/rapid/press- ruchu prostredníctvom inovácií a tradícií, inovácie pre rozvoj release_MEMO-15-4654_en.htm. spolupráce Juh s Juhom. IDEASS. http://www.sisad.it/uploads/ documenti/AlbergoDiffusoENG.pdf Európska Únia Európska sieť cyklotrás Eurovelo. (The European Cycle Route Network Eurovelo.) Generálny Direktorát Pre Edgell David L. Sr. and Hill, Brian J. Príručka najlepších postupov Vnútornú politiku: Oddelenie B: Štrukturálna politika a pre rozvoj medzinárodného cestovného ruchu a atrakcií politika súdržnosti - Doprava a Cestovný Ruch, 2012. pre vidiecke Komunity. (Best Practices Guidebook for International Tourism and Attraction Development for Informácie o cestovnom ruchu — mapa Sniny https://www. Rural Communities), Brigham Young University, 2002. snina.sk/navstevnik/mapa-regionu/ Európska Komisia. Správa o Slovensku Slovakia 2019. Príloha D. Informačná brožúrka k produktu: Turistika a Pozorovanie vtákov v https://ec.europa.eu/info/.../2019-european-semester-country- Európe, Haag, Holandsko, Oktober 2015. report-slovakia_en.pdf Mesto Snina, Akčný plán pre Rozpočet 2016 - Stratégia sociálno- Európska Komisia, Flash Eurobarometer 392: Preferencie ekonomického rozvoja mesta Snina (2016-2022). Európanov smerom k cestovnému ruchu. (Flash Eurobarometer https://www.snina.sk/e_download.php?file=data/editor/ 392:Preferences of Europeans Towards Tourism). Brusel, 23sk_1.pdf&original=Ak%C4%8Dn%C3%BD+pl%C3%A1n Európska Komisia, 2014. +PHSR+2016%2C+2017%2C2018.pdf. 74 Odomknutie endogénneho potenciálu cestovného ruchu Národného parku Poloniny a okresu Snina Mesto Snina, Akčný plán — Stratégia sociálno-ekonomického Regionálna organizácia cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod- rozvoja mesta Snina (2019 – 2023). ného Slovenska. https://www.severovychod.sk/ Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. (2015) Svetová Banka, Výstup 1: Analýza systému destinačného ma- Dovolenkové a služobné cesty občanov SR na Slovensku v roku nažmentu, Turistických informačných centier (TIC) a Orga- 2015.) http://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny- nizácií cestovného ruchu (OCR) v Prešovskom kraji, 2019. ruch-7/statistika/ubytovacia-statistika. Svetová Banka. Správa o Podnikaní 2018. Doing Business Report Ministerstvo dopravy a výstavby SR (2018) Zoznam krajských 2018. SB, Washington, Spojené Štáty Americké. OCR. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny- Svetová Banka. R iadenie Rozvoja: Verejné Riadenie (Managing ruch-7/register-organizacii-cestovneho-ruchu/register- Development:The Governance Dimension.) SB, Washington, krajskych-organizacii-cestovneho-ruchu Spojené Štáty Americké. Ministerstvo dopravy a výstavby SR. (2018) Register oblastných Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Kompendium OCR. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny- Štatistických Údajov v Cestovnom Ruchu. (Compendium of ruch-7/register-organizacii-cestovneho-ruchu/register- Tourism Statistics 2013 - 2017). Slovensko, 2018. oblastnych-organizacii-cestovneho-ruchu Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Cestovný Ruch Ministerstvo dopravy a výstavby SR (2018) Zoznam oblastných v Agende 2030. (Tourism in 2030 Agenda.) ww2.unwto.org. OCR. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny- Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Barometer cestovného ruch-7/register-organizacii-cestovneho-ruchu/register- ruchu a štatistická príloha, (UNWTO Tourism Barometer oblastnych-organizacii-cestovneho-ruchu and Statistical Index), Január, 2019. http://www2.unwto. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. (2015) org/publication/unwto-world-tourism-barometer-and- Dovolenkové a služobné cesty občanov SR na Slovensku v roku statistical-annex-january-2019. 2015.) http://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny- Svetová organizácia cestovného ruchu OSN. Synergia medzi ruch-7/statistika/ubytovacia-statistika. cestovným ruchom a kultúrou. (Tourism and Culture Synergies.) Ministerstvo Životného Prostredia. Národná stratégia trvalo Madrid: Svetová organizácia cestovného ruchu OSN,2018. udržateľného rozvoja S, 2001.http://www.minzp.sk/ Svetová rada pre cestovanie a cestovný ruch. Cestovanie a Vplyv dokumenty/strategicke-dokumenty/ Cestovného Ruchu na Hospodárstvo (2018). Travel & Tourism Moje mesto v štatistike: Obyvateľstvo, ekonomické aktivity, štatistika Economic Impact of Tourism (2018). Slovensko. http://www. organizácie. https://data.statistics.sk/viz/html/sk.html wttc.org/-/media/files/reports/economic-impact-research/ Národná stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej countries-2018/slovakia 2018.pdf. republiky 2020. Svetové ekonomické fórum. Správa o globálnej konkurencieschop- https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/ nosti 2018. (The Global Competitiveness Report), Ženeva, legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne- Švajčiarsko, 2018. dokumenty/strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu-do- Svetové ekonomické fórum. Správa o konkurencieschopnosti roku-2020 cestovania a cestovného ruchu 2017, (The Travel & Tourism Národný park Poloniny, oficiálna webová stránka. Competitiveness Report 2017), Ženeva, Švajčiarsko, 2017. https://narodny-park-poloniny6.webnode.sk/atrakcie. Úrad Vlády SR. Projekt Porta Rusica — z Polonín do Bieščad. https:// Národný Park Poloniny. Správa Národného parku Poloniny. www.partnerskadohoda.gov.sk/projekt-porta-rusica-z- Program starostlivosti o národný park Poloniny, Stakčín, 2015. polonin-do-biescad/, 27 December 2018. Objem a výkon ubytovacích zariadení podľa krajov (2017). Štatistický Úrad SR. Údaje o kapacite a výkone ubytovacích https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/ zariadení podľa okresov. http://datacube.statistics.sk. statistika/ubytovacia-statistika/2018 Vláda Spojených Štátov Amerických. Štátna Služba pre Ryby Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vplyv a Voľnú Prírodu. Záujem o vtáčstvo v Spojených štátoch: kultúry na cestovný ruch. Paríž: OECD, 2009. Demografická a ekonomická analýza. (Fish & Wildlife Service. Oficiálne Štatistiky Poľska o Ochrane Prírody a Biodiversite, Kapitola Birding in the United States: A Demographic and Economic 5, Tabuľka 9. https://stat.gov.pl/en/topics/environment- Analysis), 2011. energy/environment/environment-2017,1,9.html. Zákon o podpore cestovného ruchu č. 91/2010 Z.z. PSK. Charakteristika regiónu. https://slovak.statistics.sk/wps/ https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/ portal/ext/themes/regional/presovsky%20kraj/about legislativa-a-koncepcne-dokumenty/legislativa/zakon-o- PSK. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (2014-2020). podpore-cestovneho-ruchu. https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/ Zákon č. 347/2018 Z. z. Novela zákona o podpore cestovného regionalny-rozvoj/phsr-psk-2014-2020. ruchu č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení PSK. Program rozvoja vidieka PSK. 2014-2015. https://www. neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú po-kraj.sk/sk/samosprava/projekty/rop-2007-2013/ niektoré zákony http://www.zakonypreludi.sk/zz/2018-347. vybavenost-uzemia/program-rozvoja-vidieka-presovskeho- samospravneho-kraja.html. Literatúra 75