Korupcia na Slovensku Výsledkydiagnostickýchprieskumov Na ziadost vlády Slovenskej republiky pripravila Svetová banka a Agentúra Spojených státov pre medzinárodný rozvoj Túto správu financovala Agentúra Spojených státov pre medzinárodný rozvoj (USAID) a Svetová banka (World Bank). Názory v nej vyjadrené sú vsak autorove a nemozno ich pripisovat ani jednej z uvedených institúcií. Správu pripravil James Anderson (Svetová banka) na základe prieskumov, ktoré vznikli spolocným úsilím nasledujúcich spolupracovníkov: Emília Sicáková, Eugen Jurzyca, Daniela Zemanovicová (Centrum ekonomického rozvoja a Transparency International Slovakia), Olga Gyárfásová a Ivan Dianiska (Focus), Gustav Matijek, Maria Mamlouk a Kathy Stermer (USAID). Správu obohatili podrobné pripomienky Carlosa Silvu-Jaueguiho a Jacka Titswortha (recenzenti), ako aj uzitocné pripomienky, ktoré poskytla Lubomíra Zimanová-Beardsley, Jean-Jacques Dethier, Helga Muller, Randi Ryterman a úcastníci diskusií o pociatocných výsledkoch, ktoré sa konali na spolocných stretnutiach s antikorupcnou riadiacou komisiou vo Svetovej banke a v Bratislave vo februári 2000. Správa vznikla pod vedením Sanjaya Pradhana (Svetová banka) a Pauly Goddard (USAID). Táto správa by nemohla vzniknút bez spolupráce 352 slovenských pracovníkov verejnej správy, 407 podnikatelských manazérov a 1 131 radových obcanov, ktorí súhlasili zapojit sa do tohto prieskumu v rámci tohto projektu. Ich spoluprácu si nesmierne vázime. 9/18/00 11:27 AM, Korupcia na Slovensku def.doc OBSAH OBSAH....................................................................................................................................................................III STRUCNÝ SÚHRN...............................................................................................................................................V 1. PREHLAD.......................................................................................................................................................1 2. ÚROVEN A TRENDY KORUPCIE NA SLOVENSKU....................................................................4 NAKOLKO JE KORUPCIA NA SLOVENSKU ROZSÍRENÁ?....................................................................................4 ZHORSUJE SA KORUPCIA?.....................................................................................................................................5 KTORÉ VLÁDNE ORGÁNY SÚ OZNACOVANÉ ZA NAJVIAC SKORUMPOVANÉ? ................................................7 Vnímanie...........................................................................................................................................................7 Skúsenosti .........................................................................................................................................................9 KTO SA NAJCASTEJSIE STRETÁVA S KORUPCIOU?...........................................................................................19 Odchýlky podla krajov .................................................................................................................................19 Charakteristika podnikatelských subjektov..............................................................................................20 Charakteristika domácností ........................................................................................................................21 3. SKÚSENOSTI S KORUPCIOU..............................................................................................................22 SOCIÁLNE REZORTY............................................................................................................................................22 Rezort zdravotníctva.....................................................................................................................................22 Skolstvo ...........................................................................................................................................................26 Úrad práce......................................................................................................................................................32 REZORT SPRAVODLIVOSTI..................................................................................................................................33 Súdy .................................................................................................................................................................33 Polícia.............................................................................................................................................................35 KATASTER............................................................................................................................................................38 OBCHODNÉ SLUZBY.............................................................................................................................................39 Bankové sluzby ..............................................................................................................................................39 Audítorské sluzby...........................................................................................................................................40 Notárstva ........................................................................................................................................................40 PODNIKY VEREJNÝCH SLUZIEB..........................................................................................................................41 Telefón.............................................................................................................................................................41 Voda, plyn a elektrina ..................................................................................................................................42 SPRÁVNEORGÁNY, INSPEKCIE A VYDÁVANIE POVOLENÍ .............................................................................43 Registrácia podnikania ................................................................................................................................43 Povolenia na dovoz alebo vývoz a iné povolenia ....................................................................................44 Stavebné povolenia .......................................................................................................................................45 Poziarna inspekcia........................................................................................................................................45 Hygienická inspekcia ....................................................................................................................................45 Odbor zivotného prostredia.........................................................................................................................46 Certifikacný úrad...........................................................................................................................................46 Zivnostenský úrad..........................................................................................................................................46 Slovenská obchodná inspekcia....................................................................................................................47 Zdravotná a sociálna poistovna, Úrad práce a Úrad bezpecnosti práce ...........................................47 DANE A CLÁ..........................................................................................................................................................48 Danové úrady.................................................................................................................................................48 Colné úrady....................................................................................................................................................48 4. PRIEREZOVÉ OTÁZKY VIACERÝCH REZORTOV..................................................................49 NEOFICIÁLNE FINANCOVANIE POLITICKÝCH STRÁN.......................................................................................49 FOND NÁRODNÉHO MAJETKU.............................................................................................................................50 DOTÁCIE ...............................................................................................................................................................50 STÁTNE ZÁKAZKY...............................................................................................................................................51 VEREJNÉ SÚTAZE VO VEREJNOM SEKTORE ......................................................................................................52 iii 5. KORUPCIA A VEREJNÝ SEKTOR....................................................................................................53 KORUPCIA: ZLÁ KVALITA, POMALÉ SLUZBY A PRIVELKÁ BYROKRACIA....................................................54 HODNOTY, STRUKTÚRY A ADMINISTRATÍVNE INSTITÚCIE VEREJNÉHO SEKTORA.....................................56 Ako funguje korupcia a ako sa riesi?.........................................................................................................56 Poslanie a ciele organizácie .......................................................................................................................57 Vnútorné riadenie..........................................................................................................................................59 Personálna politika.......................................................................................................................................61 Vnútorné komunikacné kanály....................................................................................................................63 SLOBODAINFORMÁCIÍ........................................................................................................................................65 DECENTRALIZÁCIA..............................................................................................................................................67 PODPORA REFORIEM............................................................................................................................................67 6. SÚHRN KLÚCOVÝCH VÝSLEDKOV...............................................................................................69 PRÍLOHA 1. PODROBNÁ CHARAKTERISTIKA VZORIEK RESPONDENTOV......................72 VZORKA DOMÁCNOSTÍ........................................................................................................................................72 VZORKA PODNIKATELOV....................................................................................................................................73 VZORKA PRACOVNÍKOV VEREJNEJ SPRÁVY.....................................................................................................74 PRÍLOHA 2. DEFINÍCIE PRE TABULKY V KRÁTKOSTI............................................................75 iv Strucnýsúhrn 1. Prehlad Po volbách koncom roku 1998 nová koalicná vláda dala najavo, ze si uvedomuje skodlivé úcinky korupcie, a zaradila boj proti nej na významné miesto vládneho programu. K zásadnému prelomu doslo koncom roku 1999, ked bol pripravený prvý návrh Národného programu boja proti korupcii. Otvorenost, ktorú prejavila vláda tak, ze do prípravy stratégie ako aktívnych úcastníkov zapojila mimovládne organizácie ­ konkrétne Transparency International Slovakia pomáhala pri návrhu Národného programu ­ zodpovedá otvorenosti verejnej správy, ktorá pomôze bojovat proti korupcii. Snahou Národného programu je ,,bojovat proti korupcii na Slovensku, najmä vo verejnom zivote a pri vyuzívaní verejných financií a zdrojov". Samotný národný program poskytuje rámec, ktorý bude v boji proti korupcii potrebný. Akcný plán, ktorý má byt zverejnený v polovici roku 2000, bude obsahovat konkrétnu zodpovednost a nacrtne casový plán na jeho dosiahnutie. Vedomie, aké nesmierne skody korupcia pácha na ekonomickom rozvoji, viedlo niektorých významných donorov k tomu, ze zaradili boj proti korupcii na popredné miesto v rámci svojich rozvojových programov. Prezident Svetovej banky James Wolfensohn ponúkol pomoc clenským krajinám v boji proti korupcii a mnohé z nich o pomoc aj formálne poziadali. Podobne aj Agentúra Spojených státov pre medzinárodný rozvoj (USAID) je uz dlho popredným aktérom, ktorý sa zasadzuje za transparentnost, za vytváranie systému delby moci, zalozenom na vzájomnej kontrole a vyvázenosti, a za upevnovanie zákonnosti. Slovensko ako jedna krajín, ktorých pocet ustavicne rastie, usiluje sa zvládnut problém korupcie, a preto tieto institúcie poziadalo, aby vypracovali diagnostickú stúdiu o korupcii na Slovensku. Na tento výskum bola výberovým konaním vybraná firma Focus, ktorá uskutocnila dotazníkový prieskum vnímania korupcie a skúseností s nou u troch odlisných skupín: v domácnostiach, medzi podnikatelskými manazérmi a medzi pracovníkmi verejnej správy. Kazdá vzorka respondentov bola zostavená reprezentatívne tak, aby respondenti boli vybratí zo vsetkých ôsmich krajov Slovenska. Na výskume sa zúcastnilo vyse 350 pracovníkov verejnej správy, 400 podnikatelov a 1100 radových obcanov. Prieskumy odhalujú, ze korupcia je bezná a dotýka sa vsetkých rezortov hospodárstva. Obyvatelov sa individuálne najviac dotýka korupcia v sociálnych rezortoch, ked 60 % opýtaných naznacilo poskytnutie pozornosti1 (cast prípadov ako vyjadrenie vdacnosti, ale väcsina bola nedobrovolná), aby získali nemocnicné sluzby, a stvrtina az tretina opýtaných tak urobila za iné zdravotnícke sluzby a vyssie vzdelanie. Podnikatelov najviac ovplyvnujú licencné a riadiace orgány, súdy a colné úrady, pricom výskyt úplatkov v súvislosti s mnohými takýmito úradmi uviedla jedna tretina respondentov. Mnohé firmy uviedli, ze neoficiálne sponzorujú politické strany. Vsetky tri skupiny respondentov oznacili súdnictvo za hlavnú oblast korupcie, pricom podnikatelia uvádzajú casté úplatky v rámci súdnych konaní a oznacujú pomalost súdov a nízky výkon spravodlivosti za najdôlezitejsie prekázky v podnikaní. Domácnosti dalej uvádzajú, ze platia casté úplatky pracovníkom súdov najmä preto, aby urýchlili súdne konanie. Tí, ktorí zo svojej skúsenosti povazujú súdy za neefektívne a pomalé, castejsie uvádzali, ze súdne konanie bolo skorumpované. Prieskum medzi pracovníkmi verejnej správy dokladá, ze korupcia úzko súvisí s kvalitou institúcií verejnej správy. Najnizsia úroven korupcie bola v tých orgánoch, kde sú línie vnútornej komunikácie jasné, administratívne pravidlá sa dodrziavajú, personálne rozhodnutia sa riadia kritériom zásluhovosti, a nie známostí alebo korupcie, a pracovníci dobre poznajú poslanie organizácie. Úroven zásluhovosti je v mimoriadne úzkom vztahu k zistenej úrovni korupcie. Prieskumy jasne naznacujú aj to, ze hoci väcsina pracovníkov verejnej správy na vsetkých úrovniach podporuje reformy verejného sektora, relatívne viac obáv má z ich praktickej realizácie. 1Dary, prepitné a úplatky. Podobnejsie sú rozobraté v hlavnom texte. v 2. Úroven a trendy korupcie na Slovensku Nakolko je korupcia na Slovensku rozsírená? Výsledky prieskumu naznacujú, ze neoficiálne platby pracovníkom verejnej správy sú bezné, ze verejnost ich za ,,korupciu" povazuje a ze korupcia brzdí zabezpecovanie kvalitných sluzieb verejného sektora obyvatelstvu. Priblizne jedna zo siedmich domácností a jeden zo siestich podnikatelov uvádzajú, ze za posledné dva mesiace zaplatili neoficiálne platby; za posledné tri roky pred uskutocnením prieskumu zaplatilo neoficiálne platby viac ako 40 % domácností. Pracovníci verejnej správy potvrdzujú rozsírenost tejto praxe. Viac ako 40 % povedalo, ze im v predchádzajúcich dvoch rokov boli ponúknuté malé dary, a 10 % uviedlo, ze im boli ponúknuté peniaze alebo drahý dar. Indikátory skúseností s korupciou v súhrne Domácnosti Percento neoficiálnych platieb za posledné dva mesiace 14,4 Percento neoficiálnych platieb za posledné tri roky 41,3 Podnikatelia Percento neoficiálnych platieb za posledné dva mesiace 17,6 Percento neoficiálnych platieb za posledná dva roky 41,4 Verejní úradníci Percento, ktorému bol ponúknutý malý dar pocas dvoch 42,3 predchádzajúcich rokov Percento, ktorému boli ponúknuté peniaze alebo drahý dar pocas 9,7 posledných dvoch rokov Hoci väcsina úplatkov, ktoré respondenti v prieskume odhalili, bola malá, niektoré boli dost velké: jeden respondent uviedol, ze zaplatil 100 000 Sk2 za pobyt v nemocnici, a niektorí podnikatelia uvádzali, ze zaplatili za urcité typy povolení do 100 000 Sk. Aj úplatky ako podiel príjmov môzu byt vysoké. V priemere podnikatelia udávali, ze firmy porovnatelné s ich firmami vynakladajú viac nez 2% príjmov na úplatky. Zdroje, ktoré by sa inak mohli pouzit na investovanie a skolenie, sa namiesto toho dostávajú podskupine pracovníkov, ktorí zneuzívajú svoje postavenie. Cisté náklady, ktoré si korupcia na podnikateloch vynucuje, mozno merat aj tým, ci by podnikatelia boli ochotní platit zvýsené dane na odstránenie korupcie. Napriek tomu, ze vysoké dane sú povazované za problém rozvoja podnikania, kazdý stvrtý podnikatel vyjadril ochotu platit vyssie dane, ak by to odstránilo korupciu, a kazdý tretí podnikatel z tých, ktorí platili úplatky, bol ochotný platit zvýsené dane. V Kedy bola korupcia na Slovensku najvyssia? Názory domácností Názory podnikatelov Názory úradníkov 50 50 50 40 40 40 %30 % 30 %30 20 20 20 10 10 10 0 0 0 pred 1990- 1994- od stále pred 1990- 1994- od stále pred 1990- 1994- od stále 1989 1993 1998 konca rovna- 1989 1993 1998 konca rovna- 1989 1993 1998 konca rovna- 1998 ká 1998 ká 1998 ká priemere tí, ktorí boli ochotní platit vyssie dane, aby sa odstránila korupcia, odpovedali, ze sú ochotní zaplatit o 7,6 % vyssie dane, upriamujúc pozornost na implicitnú dan, ktorú korupcia uvaluje na firmy. 2Priblizný výmenný kurz je 40 SKK = 1 USD. vi Zhorsuje sa korupcia? Tri skupiny otázok umoznujú získat urcitú predstavu o trendoch na Slovensku. Po prvé dotazníky pouzité na Slovensku obsahovali otázku, ktorá bola velmi podobná otázke pouzitej v sociologických stúdiách v Ceskoslovensku (1989) a v Ceskej republike (1998).3 Porovnanie výsledkov potvrdzuje existujúce velmi pocetné podozrenia: v ociach sirokej verejnosti je úroven úplatkárstva ovela horsia nez pred desiatimi rokmi. Po druhé sme sa vsetkých troch skupín na Slovensku spýtali, kedy bola podla nich korupcia najhorsia. Z radových obcanov takmer rovnaký pocet udával, ze korupcia bola najhorsia v období rokov 1994 ­ 1998, a Vnímanie korupcie taký istý pocet udával, ze nadalej pokracuje od roku 1998. Podnikatelskí manazéri a Zdravotníctvo pracovníci verejnej správy vsak Súdy a prokuratúra castejsie udávali, ze korupcia bola horsia pocas obdobia 1994 Fond národného majetku - 1998. Je tiez zjavné, ze mnohí Colné úrady Slováci sa domnievajú, ze Polícia* korupcia sa takmer nezmenila, Ministerstvá ked zhruba tretina Danové úrady respondentov udáva, ze korupcia bola vo vsetkých Skolstvo skúmaných obdobiach taká istá. Banky, sporitelne Po tretie sme poziadali Krajské a okresné úrady pracovníkov verejnej správy, Národná rada SR aby vyhodnotili, nakolko sú Súkromné firmy ,,neoficiálne platby" casté v ich Vláda SR organizáciách v súcasnosti, a Úradníci aké boli pred dvoma rokmi. Kataster Podnikatelia Hoci zmena je velmi malá, v Slov. plynárenský priemysel Domácnosti priemere pracovníci verejnej Miestna samospráva správy odpovedali, ze Verejné médiá úplatkárstvo v ich Notárstva organizáciách bolo pred dvoma rokmi rozsírenejsie. Telekomunikácie Zivnostenské úrady Hoci prieskumy naznacujú, ze Slov. obchod. inspekcia mohlo dôjst k urcitému Súkromné médiá zlepseniu úrovne korupcie v Certifikacný úrad porovnaní s obdobím spred Úrady práce niekolkých rokov, výsledok, ktorý väcsmi vystupuje do Úrad prezidenta SR popredia, je taký, ze väcsina sa Armáda domnieva, ze úroven korupcie 0 25 50 75 100 sa nezmenila ­ korupcia Percento, ktoré si myslí, ze ,,korupcia je velmi rozsírená" zostáva nesmiernou výzvou, ktorú je potrebné riesit. Pozn.: Chýbajúci stlpec znamená, ze vnímanie korupcie v danej organizácii nemáme k dispozícii od domácností. * Vo výskume sme rozlisovali dopravnú a ostatnú políciu, odpovede sme spriemerovali na políciu celkove. Ktoré vládne orgány sú oznacované za najviac skorumpované? Dotazníkové prieskumy domácností, podnikatelov a pracovníkov verejnej správy zozbierali informácie o vnímaní korupcie a skúsenostiach s nou. Údaje naznacujú vysokú zhodu medzi vsetkými tromi skupinami respondentov v tom, ze korupcia je rozsírená v zdravotníctve, v súdnictve, na colných úradoch, vo Fonde národného majetku a v polícii. Hoci respondenti z domácností vo vseobecnosti vnímajú úroven korupcie v o nieco vyssej miere ako podnikatelskí manazéri a pracovníci verejnej správy, aj odpovede pracovníkov verejnej správy a podnikatelov naznacujú vnímanie rozsírenej korupcie - polovica vsetkých pracovníkov verejnej správy v prieskume uviedla, ze korupcia je ,,velmi rozsírená" v rezorte zdravotníctva, a polovica podnikatelských manazérov uviedla to isté o súdnictve. V prieskume bola podnikatelom polozená otázka, kolko ráz navstívili kazdý z dvadsiatich siestich rozlicných orgánov státnej moci, vrátane státnych podnikov verejných sluzieb, bánk a notárstiev. Respondentom bola polozená aj otázka, pocas kolkých návstev im bolo dané najavo, ze by mali dat úplatok, alebo mali pred návstevou sami pocit, ze musia úplatok dat. Na cele tohto zoznamu sú colné 3 Zdroje sú uvedené v hlavnom texte. vii úrady, institúcie vydávajúce povolenia na dovoz a vývoz, certifikacný úrad, stavebné povolenia a Slovenská obchodná inspekcia. Za nimi nasledovali iné povolenia, telekomunikácie a súdy. V prieskume sa respondentov z domácností pýtali na ich najcerstvejsie skúsenosti (za posledné dva roky) so zdravotníctvom, so vzdelávacími institúciami a s políciou (trestné vysetrovanie) a aké sú ich dôlezité skúsenosti s niekolkými dalsími orgánmi, ako napríklad Percento podnikatelov, ktorí sa za posledné dva kataster, úrad práce, sporitelna atd. roky stretli s úplatkárstvom Na cele zoznamu figurujú nemocnice. Takmer 60 % respondentov uviedlo, ze dali Colné úrady pozornost, ked clen ich rodiny bol Dovozné a vývozné licencie v nemocnici. (Aj po nezarátaní prípadov, ked bola pozornost úplne Certifikacný úrad dobrovolná, domácnosti castejsie Stavebné povolenia dávali neoficiálne platby pri pobytoch v nemocnici nez v Slovenská obchodná inspekcia ktorejkolvek inej státnej institúcii). Iné licencie Za príjemcov úplatkov boli casto Súdy oznacovaní aj odborní lekári, súdnictvo, dopravná polícia a Telekomunikácie vysoké skoly. Obchodný register Skúsenosti uvádzané v prieskume Poziarna inspekcia sú paralelné s vnímaním Úrad bezpecnosti práce rozsírenosti korupcie v rezorte zdravotníctva, súdnictva a polície 4. Ochrana zivotného prostredia Podobne vnímanie mensej korupcie Bankové sluzby na úradoch práce potvrdzuje Voda, plyn, elektrina skutocnost, ze iba malé percento domácností, ktoré prisli s nimi do Danové úrady styku, dalo úplatok. Zivnostenský úrad Hygienická inspekcia Notárstva Kto sa najcastejsie stretáva s Úrady práce korupciou? Poznanie výskytu korupcie poskytuje predstavu o Audítorské sluzby spôsobe, akým korupcia úcinkuje a Zdravotné a Sociálna poistovna ako ovplyvnuje ekonomiku a spolocnost. Je takmer nemozné 0% 10% 20% 30% 40% preukázat, kto je nou najviac dotknutý, kedze korupcia ovplyvnuje kazdého. Niektoré dobre známe dôsledky korupcie ­ nastrbenie dôvery v státne institúcie a oslabenie podnikatelského prostredia ­ majú nepochybne dopad na kazdého, ci uz má clovek osobnú skúsenost s korupciou, alebo nie. Ak státne zdroje plynú nevhodným smerom alebo sa nimi mrhá v dôsledku korupcie pri obstarávaní, spolocnost stráca zdroje a ocitá sa v situácii, ked má nekvalitné zariadenia a prístroje. Ak sa úplatky platia preto, aby sa obchádzali zdravotnícke predpisy, alebo aby sa získalo stavebné povolenie, zdravie a bezpecnost spolocnosti sa zbytocne vystavujú ohrozeniu. Ak vnímanie korupcie spôsobuje, ze verejnost povazuje rozhodnutia súdu za neobjektívne, môzu ludia riesit spory spôsobmi, ktoré sú mimo zákona. Charakteristika podnikatelských subjektov: · Najcastejsie vykonávali neoficiálne platby firmy v Bratislave, najmenej v Trencíne. · Firmy, pôsobiace v oblasti stavebníctva, priemyslu, polnohospodárstva a v lesníctve, platili úplatky castejsie ako firmy v iných rezortoch. 4Skúsenosti s políciou sú velmi rozdielne. Zatial co dopravná polícia je castým príjemcom úplatkov, ovela menej úplatkov bolo udávaných v súvislosti s trestným vysetrovaním a vydávaním obcianskych preukazov, cestovných pasov a vodicských preukazov. viii · O nieco castejsie platia úplatky stredné a velké firmy nez malé: 15 % malých firiem dalo v priebehu predchádzajúcich dvoch mesiacov úplatok, zatial co zo stredných a velkých firiem to bolo 22 %. · Firmy, ktoré sú clenmi podnikatelských zväzov, castejsie dali úplatok za posledné dva mesiace nez firmy, ktoré nie sú ich clenmi (24 % oproti 15 %), a za obdobie posledných troch rokov to bolo 57 % oproti 35 %. Statistická významnost clenstva v podnikatelskom zväze vystupuje este silnejsie, ak sa zohladnia vsetky dalsie podnikatelské charakteristiky. Firmy, ktoré rástli rýchlo, za posledné tri roky pred prieskumom castejsie neoficiálne zaplatili nez pomalsie rastúce podniky za to isté obdobie. Tento ,,rastový efekt" zrkadlovo sprevádzajú investície. Firmy, ktoré urobili väcsie investície, castejsie dávali úplatky. Údaje vsak ukazujú, ze neoficiálne platby nie sú pre rast alebo investície uzitocné. Výsledky jednoducho odrázajú skutocnost, ze rastúce firmy castejsie prichádzajú do styku so státnymi orgánmi a institúciami, castejsie sa uchádzajú o povolenia, castejsie sú predmetom inspekcií a podobne nez firmy, ktoré sa nerozvíjajú. Charakteristika domácností: · Respondenti, ktorí majú vodicský preukaz, castejsie platia neoficiálne platby dopravnej polícii, co je v súlade so zistením, ze takéto platby sú bezné. · Starsí respondenti castejsie neoficiálne zaplatili nez mladsí respondenti, a zeny castejsie nez muzi. · Respondenti s vyssím vzdelaním castejsie neoficiálne zaplatili nez respondenti s nizsím vzdelaním, hoci sa zdá, ze to vyplýva z toho, ze ludia s vyssím vzdelaním majú vyssí príjem, sú pravdepodobnejsie majitelmi motorového vozidla a castejsie prichádzajú do styku s pracovníkmi verejnej správy. · Hoci údaje z prieskumu domácností jasne naznacujú, ze domácnosti s vyssím príjmom castejsie neoficiálne zaplatili, údaje zároven ukazujú, ze dopad na domácnosti s nizsím príjmom je väcsí. Kým medián návstevy vseobecného lekára predstavoval 1 % z príjmov domácností, najchudobnejsia tretina populácie zaplatila v priemere 3,6 % z uz aj tak malého mesacného príjmu za jednu návstevu lekára. ix 3. Skúsenosti s korupciou Zdravotníctvo: Zdravotníctvo je státny rezort, ktorý sa dotýka najväcsej casti populácie ­ viac nez 80% domácností, zapojených do prieskumu, navstívilo zdravotnícke zariadenie pocas predchádzajúcich dvoch rokov. Zdravotníctvo je vsak vnímané ako rezort s rozsírenou korupciou. Prieskum domácností potvrdzuje, ze pozornost sa v zdravotníctve dáva casto. Hoci mnohé platby sú malými prejavmi vdacnosti, mnohé boli charakterizované ako potrebné nato, aby bola poskytnutá riadna starostlivost. · Respondenti boli vo vseobecnosti spokojní s návstevou zdravotníckych zariadení. Najmenej boli ludia spokojní s dlzkou cakania ­ tí, co boli v nemocnici, boli najmenej spokojní s vybavením. § Pobyty v nemocnici sú typom sluzby, za ktorý sa zdaleka najcastejsie dáva pozornost. Takmer siesti z desiatich respondentov, ktorí boli v nemocnici, zaplatili a väcsina z nich povedala, ze to nebolo iba dobrovolné vyjadrenie vdaky. § Styria z desiatich opýtaných, ktorí boli v nemocnici, a jeden z piatich opýtaných, ktorí navstívili odborného lekára, poskytli nejaký dar. Traja z desiatich, co boli v nemocnici, dali pozornost v penaznej forme. § 43 % z tých, co dali pozornost,povedalo, ze ,,nikto ju neziadal ­ chceli ju jednoducho dat", 52 % povedalo, ze ,,nikto ju neziadal, ale takto to jednoducho chodí", a 5 % povedalo, ze to bolo ,,pozadované zdravotníckymi pracovníkmi". Nemocnice boli zariadením, v ktorom respondenti dali najcastejsie pozornost, ako aj zariadením, v ktorom bola pozornost najzriedkavejsie dobrovolná. § Výskapozornostiv rezorte zdravotníctva sa pohybovala v rozpätí od 20 Sk az do 100 000 Sk za pobyt v nemocnici. § Väcsina z tých, co dali pozornost, povedala, ze ju dali preto, aby dosiahli lepsiu kvalitu starostlivosti (35 %) alebo vyjadrili vdacnost (33 %). Dalsí dali pozornost preto, aby získali predpis na lepsie lieky, aby sa vyhli dlhému cakaniu alebo jednoducho preto, ze ,,kazdý to robí". § Pri tvorbe antikorupcnej stratégie pre rezort zdravotníctva bude dôlezité riesit celý systém, pocnúc lekárskymi fakultami. Ako o tom budeme hovorit neskôr, zdá sa, ze úplatky sa platia rutinne za prijatie na lekársku fakultu, co dáva velmi zlý príklad tým, co sa vydávajú na lekársku dráhu. Skolstvo: Podobne ako rezort zdravotníctva aj skolstvo sa do istej miery dotýka takmer kazdého obcana. Viac ako 40 % domácností, ktoré odpovedali v prieskume, malo aspon jedného clena domácnosti v základnej, v strednej, ucnovskej alebo na vysokej skole. Takmer vsetci studenti (95 %) navstevovali státne institúcie, ostatní cirkevné alebo súkromné vzdelávacie institúcie. § V priemere sa vyjadrovali domácnosti so studentmi v tom zmysle, ze sú s kvalitou ucitelov a pedagogických pracovníkov skôr spokojní, a v odpovediach, týkajúcich sa jednotlivých stupnov skolstva, sú malé rozdiely. § Kazdý ôsmy student zapísaný do vzdelávacej institúcie v prechádzajúcom skolskom roku udával, ze dal urcitú pozornost. 22 % domácností s posluchácom vysokej skoly dalo urcitú financnú pozornost, zatial co na iných stupnoch vzdelávania to bolo iba 10 ­ 12 %. § Menej nez 2 % respondentov na vysokoskolskom stupni udávali, ze ,,úplatkárstvo nebolo a nie je", menej ako 2 % uviedli, ze doslo k poklesu úplatkárstva, a 82 % udávalo, ze úplatkárstvo sa zvýsilo. (Polovica sa vyjadrila, ze úplatkárstvo sa výrazne zvýsilo. ) § Na nizsích stupnoch vzdelávania boli najcastejsou formou pozornosti dary. Na vysokoskolskom stupni boli castejsie penazné nez vecné dary. § Priblizne jedna z piatich domácností, ktoré dali pozornost, uviedla, ze pozornost bola skolskými pracovníkmi pozadovaná, zatial co takmer polovica uviedla, ze dala pozornost z vlastného rozhodnutia; zvysných 30 % povedalo, ze ,,nikto ju neziadal, ale jednoducho tak to chodí." x § Väcsina respondentov povedala, ze dala pozornost preto, aby získali nejakú výhodu pre dieta alebo jednoducho preto, ze je to rutinnou súcastou vzdelávacieho procesu. 56 % az 75 % z tých, co dali pozornost na strednom a vysokoskolskom stupni, tak urobilo preto, aby studentom pomohli. § Podla respondentov bolo najcastejsím dôvodom úplatkov pedagogickým pracovníkom to, aby získali prijatie do skoly, pricom viac ako tri stvrtiny domácností tvrdilo, ze je to ,,velmi casto dôvodom" uplácania skolských pracovníkov. Takmer polovica uvádza aj to, ze úplatky sa dávajú kvôli lepsím známkam. § Výskapozornosti sa v rezorte skolstva pohybuje v rozmedzí od 35 Sk az do 50 000 Sk, medián je vo výske 500 Sk. Najvyssie úplatky s velkým odstupom platili studenti vysokej skoly, ked priemer u nich dosiahol takmer 7 000 Sk. § Domácnosti uvádzali, ze úplatky za prijatie na skolu vyssieho vzdelávania sú rozsírené. Ak ked sme vzorku respondentov zúzili na domácnosti s clenmi na vysokých skolách a tých, co pracujú v skolstve ­ predpokladajúc, ze majú spolahlivé informácie, o ktoré sa ich vnímanie opiera - asi polovica opýtaných má pocit, ze je absolútne nemozné dostat sa na lekársku alebo právnickú fakultu bez zaplatenia úplatku. Iba 14 % sa domnieva, ze je mozné dostat sa na lekársku fakultu bez úplatku, a iba 10 % si to myslí v súvislosti s právnickou fakultou. Tieto odpovede sa zhodujú s vnímaním ­ podlozeným osobnými skúsenostami ­ ze neoficiálne platby sú v rezortoch zdravotníctva a súdnictva casté. Odpovede spolu jasne naznacujú aj to, ze antikorupcná stratégia pre tieto rezorty sa musí zakladat na systémovom prístupe, vsímajúc si nielen poskytovanie súdnych a zdravotníckych sluzieb, ale aj institúcie, ktoré odborníkov pripravujú a udelujú im diplom. Súdy: Zo vsetkých prekázok, ktorým celia podnikatelia pri rozvíjaní podnikania, vybralo 80 % opýtaných podnikatelov ,,pomalost súdov" za jednu z troch najváznejsích prekázok; dalsích 75 % podnikatelov oznacilo za hlavný problém ,,slabú vymáhatelnost práva". § Spomedzi podnikatelov, ktorí nedávno boli úcastníkmi súdneho konania, takmer 19 % uviedlo, ze sa stretli s úplatkárstvom. § Priemerný úplatok bol vyssí nez 25 000 Sk, medián bol vyssí nez 11 000 Sk, co bolo viac nez v ktoromkolvek inom státnom orgáne (sledovalo sa ich 20), zachytávanom v prieskume podnikatelov. § Súdy dostali neradostné hodnotenie kvality a skoncili v prieskume medzi najhorsími. Iba jeden z deviatich podnikatelov, ktorý bol úcastníkom súdneho konania, dal súdom priaznivé hodnotenie za Súdne konanie bolo... spravodlivé, nezaujaté neskorumpované rýchle rozhodne rozhodne rozhodne nesúhlasí súhlasí nesúhlasí rozhodne súhlasí 8 % rozhodne 4 % 7 % 21 % súhlasí skôr skôr skôr 29 % rozhodne súhlasí 13 % nesúhlasí nesúhlasí nesúhlasí 28 % 22 % 43 % skôr skôr skôr nesúhlasí súhlasí súhlasí 40 % 44 % 41 % kvalitu. § Z 13 % domácností, ktoré sa zúcastnili súdneho konania, 25 % dalo nieco ,,pomimo" zamestnancovi súdu, sudcovi alebo advokátovi. V najvyssej miere miera dávali tí, co vystupovali xi ako zalujúca strana v obciansko-právnych sporoch, ako sú rozvody, majetkové spory a pod. - takto neoficiálne zaplatilo 32%. § 39 % podnikatelov na základe svojej skúsenosti so súdmi oznacilo ich ako nespravodlivé a predpojaté a 30 % malo pocit, ze súd bol podplatený ­ menej nez 17 % malo pocit, ze súdne konanie bolo rýchle a bez zbytocných prietahov. § Viac nez polovica domácností, ktoré zaplatili úplatok na súde, povedala, ze tak urobila s cielom ,,urýchlit súdne konanie". 17 % uviedlo, ze hlavným dôvodom bolo ovplyvnit rozhodnutie súdu, a 12% respondentov povedalo, ze tak urobili z vdacnosti. § 27 % domácností sa vyjadrilo, ze kvalita práce súdnictva sa za predchádzajúce tri roky zhorsila, zatial co iba 7 % povedalo, ze sa zlepsila. § 45 % domácností sa vyjadrilo, ze úplatkárstvo v súdnictve sa za posledné tri roky zhorsilo, kým iba 2 % opýtaných povedali, ze sa zlepsilo. Polícia: Kazdá dvanásta slovenská domácnost spomedzi respondentov sa vyjadrila, ze za posledné tri roky sa niektorý jej clen stal obetou násilného trestného cinu; takmer kazdá stvrtá domácnost bola obetou majetkového trestného cinu. Mnohé z týchto trestných cinov neboli na polícii nahlásené: islo o 43 % násilných cinov a 31 % majetkových trestných cinov. Z tých, ktoré boli na polícii nahlásené, iba 31 % násilných cinov a 16 % majetkových trestných cinov bolo podla vyjadrenia respondentov objasnených. Z tých, ktorí ciny nahlásili, bolo iba málo ludí spokojných s vysetrovaním: 24 % v súvislosti s násilnými a 17 % s majetkovými trestnými cinmi. § Hociobetetrestnýchcinov bolivseobecnenespokojnéspriebehomvysetrovaniazostranypolície, iba dve obete násilných cinov (menej ako 4 %) a sedem obetí majetkovej trestnej cinnosti (tiez menej ako 4 %) uviedlo, ze poskytli nejakú pozornost. Iba jediná obet týchto cinov uviedla, ze zaplatila peniaze. Jedna obet trestného cinu uviedla, ze policajní pracovníci pozadovali úplatok, ostatní uviedli, ze ho dali dobrovolne alebo preto, ze ,,vedia, ze tak to chodí". § Polícia dostáva velmi vysoké hodnotenie spokojnosti za výkon v oblasti vydávania obcianskych preukazov, pasov a vodicských preukazov a za nízku potrebu neoficiálnych platieb. Hodnotenia spokojnosti patria medzi najvyssie a skúsenosti s korupciou medzi najnizsie spomedzi orgánov a sluzieb, ktoré domácnosti hodnotili. § Dopravná polícia na Slovensku dostáva ovela horsie hodnotenie od obcanov ako ich kolegovia v oblasti vysetrovania trestných cinov a vydávania dokladov. Z 388 respondentov z prieskumu domácností, ktorí majú vodicský preukaz a vlastnia auto, 37 % uviedlo, ze zaplatili úplatok príslusníkovi dopravnej polície aspon raz, a 19 % uviedlo, ze tak urobili niekolko ráz. Kataster: Väcsina domácností, ktoré boli v styku s katastrom, uviedla, ze bola spokojná, ale skutocnost, ze 40 % nebolo spokojných, naznacuje velký priestor na zlepsenie. Priblizne jedna zo siedmich domácností, ktoré navstívili kataster, uviedla, ze dala neoficiálnu financnú ciastku, pricom väcsina domácností mala pocit, ze to bolo potrebné. Bankové sluzby: Takmer tri stvrtiny podnikatelov, zúcastnujúcich sa na prieskume, uviedli, ze za posledných dvanást mesiacov prisli do styku s bankami. Nieco viac ako polovica podnikatelov, ktorí prisli do styku s bankami, im dala priaznivé hodnotenie kvality sluzieb, a jedna z deviatich firiem uviedla, ze sa u nich stretla s úplatkárstvom. Bankové sluzby vynikajú nad inými výskou prijímaných úplatkov s priemerom viac ako 60 000 Sk. Výska úplatku sa pohybovala od 2 % do 30 % výsky pôzicky, pricom priemer pri státnych aj súkromných bankách bol takmer rovnaký. Podniky verejných sluzieb: Z tých podnikatelov, ktorí prisli do styku s telefónnou spolocnostou, 18% odpovedalo, ze dalo úplatky - z domácností, ktoré boli v styku s telekomunikáciami v súvislosti s instaláciou telefónu alebo s jeho údrzbou, 7 % uviedlo poskytnutie úplatku. Podnikatelia aj domácnosti dali telekomunikáciám priemerné az nízke hodnotenie kvality sluzieb. Kazdý desiaty podnikatel, ktorý nieco vybavoval vo vodárnach, plynárnach alebo elektrárnach, uviedol, ze zaplatil úplatok, a iba polovica podnikatelov ich hodnotila kladne. Podobne aj domácnosti uvádzali, ze museli zaplatit xii neoficiálne ciastky: 16 % z tých, co kontaktovali vodárne v súvislosti s pripojením alebo s údrzbou, platilo neoficiálne, kým za plyn to bolo 18 % a za elektrinu 19 %. Registrácia podnikatelskej cinnosti: Medzi firmami, ktoré prisli do styku s Obchodným registrom, 15 % uviedlo, ze dali úplatok, a menej ako 40 % ho kladne hodnotilo za kvalitu. Obchodný register je navyse medzi organizáciami s najvyssími úplatkami: priemer je viac ako 60 000 Sk. Rok 1994 bol rokom, v ktorom spolocnosti najcastejsie dávali úplatky za registráciu. Povolenia na dovoz, vývoz a iné povolenia: Takmer 15 % podnikatelov zo skúmanej vzorky získalo povolenie na vývoz v priebehu dvoch rokoch, ktoré predchádzali prieskumu, kým u povoleníí na dovoz ich bolo 21 %. § Z tých, co sa usilovali získat povolenie na dovoz alebo vývoz v priebehu predchádzajúcich dvanástich mesiacov, kazdý tretí sa stretol s úplatkárstvom. Okrem toho hoci sa malé firmy zriedkavejsie uchádzali o povolenie na dovoz alebo vývoz, tie, co sa on uchádzali, castejsie sa stretávali s úplatkárstvom. § Väcsina podnikatelov - 74 % v súvislosti s povolením na vývoz a 63 % s povolením na dovoz ­ oznacila proces pridelovania povolenia za transparentný. Hoci transparentnost pomáha obmedzovat prax dávania úplatkov ­ podnikatelia, podla ktorých je proces udelovania povolenia na dovoz netransparentný, dali úplatok viac nez dva razy castejsie ­ údaje naznacujú, ze transparentnost nestací na to, aby zabezpecila udelovanie povolení bez korupcie: aj viac nez jeden z piatich podnikatelov, ktorí oznacili proces ako transparentný, uviedol, ze na získanie povolenia na dovoz alebo vývoz zaplatil úplatok. Metódy získavania... povolenia na vývoz povolenia na dovoz politický politický vplyv vplyv 2 % 2 % priatelia a priatelia a príbuzní príbuzní 21 % 28 % nijaké nijaké 45 % 47 % úplatky úplatky 6 % 20 % iné úplatky a iné úplatky a kombinácie iné kombinácie iné 2 % 15 % 2 % 11 % § Viac ako polovica podnikatelov, ktorí získali povolenia na vývoz alebo dovoz, uviedla, ze na ich získanie vyuzila známosti, politický vplyv alebo priamo úplatok. § 23 % podnikatelov, ktorí získali iné typy povolení (napríklad na maloobchodný predaj), uviedlo poskytnutie úplatku a aj hodnotenie kvality bolo neradostné, lebo menej ako jeden zo styroch podnikatelov ich kladne hodnotil. Stavebné povolenia: Stavebné povolenia skoncili medzi najhorsími z 21 orgánov státnej správy a sluzieb, ktoré prieskum podnikatelov hodnotil z hladiska úplatkárstva. Viac ako 30 % podnikatelov, ktorí boli za posledných 12 mesiacov v kontakte s príslusným úradom, uviedlo, ze dali úplatok, a iba 28% mu dalo priaznivé hodnotenie za kvalitu. Poziarna inspekcia: Priblizne 14 % podnikatelov, ktorí prisli do kontaktu s poziarnou inspekciou, uviedlo, ze zaplatilo úplatok, pricom malé firmy platili najcastejsie. Hodnotenie kvality vsak bolo lepsie nez u väcsiny iných. Viac ako 60 % podnikatelov sa o nej vyjadrilo priaznivo. Odbor zivotného prostredia: Jeden z ôsmich podnikatelov v styku s úradom ochrany zivotného prostredia uviedol, ze zaplatil úplatok, a hodnotenie kvality bolo dost nízke, ked menej ako 40 % uviedlo uspokojivé vybavenie. xiii Certifikacný úrad: Viac ako 30 % (u malých firiem 38 %) firiem, ktoré boli v kontakte s certifikacným úradom, uviedlo zaplatenie úplatkov a iba kazdá stvrtá firma dala tejto organizácii priaznivé hodnotenie kvality. Slovenská obchodná inspekcia: Viac ako 27 % firiem kontaktujúcich úrad uviedlo zaplatenie úplatkov (u malých firiem 30 %) a menej ako tretina mu dala priaznivé hodnotenie kvality. Úrad bezpecnosti práce: 13 % podnikatelov, ktorí prisli do styku s úradom uviedlo zaplatenie úplatku. Polovica podnikatelov dala tomuto úradu priaznivé hodnotenie kvality. Danové úrady: 9 % podnikatelov, ktorí boli v kontakte s danovým úradom, uviedlo zaplatenie úplatku; menej ako 40 % mu dalo priaznivé hodnotenie kvality. Colné úrady: Kazdý tretí podnikatel, ktorý bol v styku s colnými úradmi, uviedol zaplatenie úplatku, a iba 17 % dalo priaznivé hodnotenie kvality, co bolo medzi najhorsími hodnoteniami vo vzorke. Hoci niektoré úplatky boli velmi vysoké ­ jeden bol podla oznámenia 100 000 Sk -, medián velkosti úplatku je relatívne nízky. Prierezové problémy viacerých rezortov: Neoficiálne financovanie politických strán: Na Slovensku 11 % podnikatelov uviedlo, ze podobné firmy ako ich ,,sponzorujú politické strany" a 8 % pripustilo, ze porovnatelné firmy ako ich poskytujú neoficiálne príspevky ako sponzorstvo politických strán. Hoci túto prax priznali firmy vsetkých velkostí, väcsie firmy uviedli vyssie neoficiálne sponzorské platby: Kazdá ôsma firma zamestnávajúca viac ako 15 zamestnancov uviedla, ze poskytla neoficiálne príspevky politickým stranám. 63 % z tých firiem, ktoré priznali, ze neoficiálne sponzorujú politické strany, uviedlo zaplatenie úplatku v priebehu troch rokov pred týmto prieskumom, zatial co iba 40 % tých, co nesponzorujú politické strany, uviedlo zaplatenie úplatkov. Krátky pohlad na vztah medzi neoficiálnym sponzorstvom politických strán a rozlicnými inými formami korupcie navyse osvetluje, ako táto prax deformuje verejnú politiku ku korupcii ­ neoficiálne sponzorstvo politických strán vysoko koreluje s vyuzívaním politického tlaku na získavanie státnych dotácií. Fond národného majetku: 41 % privatizovaných podnikov uviedlo, ze korupcia vo Fonde národného majetku je velmi rozsírená, a dalsích 33 % uviedlo, ze korupcia tu existuje, ale nevedia posúdit jej rozsah. Menej nez 2 % privatizovaných podnikov uviedlo, ze korupcia vo Fonde národného majetku neexistuje. Dotácie: Kazdý piaty podnikatel uviedol, ze dostal od státu urcitú formu dotácií. Spomedzi nich 12 % uviedlo, ze zaplatilo úplatky, aby dostali dotácie, vzdy v kombinácii s politickým vplyvom alebo konexiami cez priatelov ci príbuzných. 61 % uviedlo, ze proces bol transparentný, co znamená, ze takmer dvaja z piatich uviedli opak. Na otázku, kolko treba zaplatit, aby bolo mozné získat dotáciu, väcsina uviedla, ze ako úplatok je treba dat 10 % z dotácie. Hoci ,,iba" 10 ­ 12 %5 priznalo, ze zaplatilo úplatky na získanie dotácií, proces bol podkopávaný aj inými spôsobmi. Takmer 40 % priznalo, ze pri získavaní dotácií vyuzilo priatelov ci príbuzných, a 7 % priznalo, ze vyuzil politický vplyv. Stát ako zákazník: Kazdý tretí podnikatel uviedol, ze jeho podnik predáva niektoré výrobky alebo sluzby státu, a z nich 28 % získava z tohoto predaja najmenej stvrtinu svojich príjmov. Spomedzi firiem predávajúcich státu kazdá stvrtá uviedla, ze firmy ako ich platia úplatky, aby vyhrali státne zákazky. Tí, co sú závislejsí od státu ako zákazníka, uvádzajú aj vysokú frekvenciu úplatkov. Z firiem, ktoré získavajú viac ako stvrtinu príjmov od státu, 42 % uviedlo, ze firmy ako je ich, platia úplatky na získanie státnych objednávok. Verejné sútaze: 30 % podnikatelov uviedlo, ze za posledné dva roky pred prieskumom sa zúcastnili aspon jednej verejnej sútaze, a takmer vsetky tieto firmy sa zúcastnili viacerých verejných sútazí. Tie organizovali ministerstvá, miestna státna správa, miestna samospráva, státne a súkromné spolocnosti, banky a iné institúcie. Velmi málo týchto podnikatelov si myslí, ze verejné sútaze vo verejnom 5Po vylúcení tých, co odmietli odpovedat, 12 % firiem, ktoré dostali dotácie, uviedlo, ze dalo úplatok. Na výpocet hodnôt v obrázku c. 23 bolo potrebné vylúcit odmietnutia odpovedat aj na dve dalsie otázky, co viedlo k ciastocne odlisnej vzorke ­ v druhej vzorke priznalo zaplatenie úplatku 10,4 % firiem. xiv sektore mozno vyhrat úplne bez úplatkov, a mnohí sa domnievajú, ze úplatkárstvo súvisiace s verejnými sútazami sa vyskytuje casto. Tretina podnikatelov, ktorí sa odmietli zúcastnit výberového konania, uviedla ako závazný dôvod potrebu neoficiálnych platieb. 5. Korupcia a verejný sektor 352 pracovníkov verejnej správy, ktorí sa zúcastnili na prieskume, poskytlo mnozstvo informácií o vnútorných pohnútkach, ktorým celia, o existencii a realizácii formálnych pravidiel a o spôsobe, akým vstupujú do styku s verejnostou a so súkromným sektorom. Hoci väcsina pracovníkov uviedla, ze pravidlá sú správne a dodrziavajú sa, v odpovediach je dostatocná variabilita, umoznujúca urcit charakteristiky verejnej správy, ktoré oslabujú schopnost verejného sektora poskytovat kvalitné sluzby a vytvárajú prílezitosti na skorumpované správanie. Pochopenie týchto nedostatkov pomáha nasmerovat preventívnu zlozku v rámci boja proti korupcii. Odpovede pracovníkov verejnej správy potvrdzujú zistenia, vyplývajúce z prieskumov domácností a podnikatelov, ze vyuzívanie darov a úplatkov je obvyklé. Viac ako dvaja z piatich pracovníkov uviedli, ze im bol ponúknutý dar, a jednému z desiatich boli ponúknuté peniaze alebo nákladný dar za posledné dva roky pred prieskumom. Z tých, ktorí casto prichádzajú do styku s verejnostou, priblizne polovici bol ponúknutý malý dar, a 10 % az 15 % pracovníkom boli ponúknuté peniaze alebo drahé dary. Pracovníci verejnej správy jasne uviedli aj to, ze ponuky úplatkov zo strany klientov boli v ich institúciách niekedy prijaté. Takmer stvrtina pracovníkov ústrednej vlády uviedla, ze korupcia je v ich institúcii rozsírená, a takmer polovica pracovníkov v krajských a okresných úradoch státnej administratívy uviedla to isté. Mensie percento pracovníkov miestnej samosprávy uviedlo, ze korupcia je rozsírená. Hodnotenie úrovne korupcie v institúciách verejnej správy ich pracovníkmi Ústredná správa Krajská správa Miestna samospráva velmi rozsírená dost velmi velmi rozsírená dost neexistujerozsírená rozsírenározsírená dost neexistuje rozsírená neexistuje nie velmi rozsírená nie velmi nie velmi rozsírená rozsírená Korupcia: Nízka kvalita, pomalé poskytovanie sluzieb a privelká byrokracia: Hoci väcsina pracovníkov verejnej správy má pocit, ze ich institúcie ponúkajú kvalitné sluzby, väcsina sa domnieva, ze v ich institúciách neexistujú motivacné prostriedky, ktoré by podnecovali ku kvalitnému poskytovaniu sluzieb. Údaje potvrdzujú, ze z hladiska pracovníka verejnej správy sú vysokokvalitné sluzby spájané s nízkou úrovnou korupcie. Podobne, pomalost poskytovania sluzieb podporuje korupciu - z hladiska podnikatela, cakajúceho na povolenie, alebo domácnosti, ktorá caká na den, ked sa súd bude zaoberat jej zálezitostou, môze byt úplatok iba malou cenou za urýchlenie vecí. Odpovede naznacujú, ze korupciu vo velkej miere vyvoláva pomalé poskytovanie sluzieb, aké zasa casto býva spôsobené byrokratickými pravidlami, ktoré brzdia schopnost institúcie poskytovat ich rýchlo. Vnímanie postihu: Prieskum pracovníkov verejnej správy naznacuje, ze presadzovanie antikorupcných pravidiel môze zohrávat dôlezitú úlohu pri znizovaní korupcie. Na otázku, ako by sa postupovalo pri potvrdenom prípade úplatkárstva, 22 % pracovníkov verejnej správy odpovedalo, ze nevie, ako sa v ich institúcii trestá úplatkárstvo, co bolo priblizne rovnaké na vsetkých troch úrovniach xv verejnej správy. Iba asi polovica respondentov sa domnieva, ze osoba by bola prepustená alebo obvinená z trestného cinu. Napriek skutocnosti, ze polovica pracovníkov verejnej správy chápe, ze trestom za korupciu má byt prepustenie alebo cosi este horsie, zdá sa, ze mnohí respondenti tolerujú prijímanie úplatkov. Menej ako 12 % opýtaných pracovníkov verejnej správy uviedlo, ze by urcite ohlásilo, ak by ich kolega prijal úplatok, zatial co 15 % uviedlo, ze by rozhodne takýto prípad neohlásilo; teda viac bolo tých respondentov, ktorí povedali, ze by takýto prípad neohlásili, ako tých, ktorí by ho pravdepodobne nahlásili. Z tých, ktorí povedali, ze by pravdepodobne prípad nenahlásili, mnohí uviedli ako dôvod obavu, ze by si poskodili (napríklad ,,Bojím sa o svoju prácu"), a nechut poskodit kolegom (napríklad ,,Nechcem im spôsobit problémy"). Poslanie a ciele organizácie: Slovenskí úradníci verejnej správy vo vseobecnosti uvádzali, ze pracovníci v rámci ich organizácie chápu ciele a stratégie svojej institúcie, stotoznujú sa s nimi a povazujú obcanov a uzívatelov za svojich klientov ­ dvaja z troch predstavitelov sa takto vyslovili na kazdej úrovni verejnej správy. Odpovede pracovníkov na odlisných úrovniach verejnej správy sa vsak lísia. Pocit najuzsieho stotoznenia sa s poslaním organizácie a pravdepodobnost prístupu k obcanovi ako klientovi bola najvyssia na úrovni miestnej samosprávy. Najcastejsie sa ponúkajú dary pracovníkom tých organizácií, ktorých pracovníci najmenej chápu poslanie svojej organizácie. Navyse pracovníci v rámci urcitej organizácie, ktorým je najviac zrejmé poslanie organizácie, najzriedkavejsie dostávajú malé dary. Institúcie, ktorých pracovníci sa väcsmi stotoznujú s ich cielmi, pracovníci vnímajú ako miesta s nizsou úrovnou korupcie. Vnútorné riadenie: Respondenti v drvivej väcsine (97 %) uvádzali, ze interné postupy, smernice a nariadenia existujú v písomnej podobe. Väcsina z nich povazovala pravidlá a postupy za relevantné pre ciele institúcie (82 %) poukazujúc na to, ze sú jednoduché, jasné a zrozumitelné (83 %). Napriek formálnej existencii vsak iba 57 % respondentov povedalo, ze sa pravidlá vnútorného riadenia dodrziavajú, a iba 58 % uviedlo, ze sa monitorujú. Iba polovica respondentov uviedla, ze sa pravidlá presadzujú. Kvalita vnútornej správy a korupcia Korupcia, ked kvalita Korupcia, ked kvalita Korupcia, ked kvalita riadenia je VYSOKÁ riadenia je STREDNÁ riadenia je NÍZKA velmi rozsírená dost velmi velmi rozsírená neexistuje rozsírená neexistuje rozsírená dost rozsírená dost neexistuje nie velmi nie velmi rozsírená rozsírená rozsírená nie velmi rozsírená § Tie institúcie, v ktorých postupy a pravidlá predlzujú proces rozhodovania a poskytovania sluzieb, boli aj najskorumpovanejsie. § Jasnostajednoduchostpostupovsavýraznespájalasnízkoukorupciou. § Institúcie, v ktorých bol pocet organizacných jednotiek zapojených do rozhodovania primeraný, mali aj nízku úroven korupcie. § Mnohí úradníci uviedli, ze ich nadriadení, kolegovia a aj oni sami ,,niekedy konajú podla vlastného uvázenia" - menej ako polovica hovorí, ze postupuje podla konkrétneho, vopred definovaného postupu. Tam, kde je moznost volného uvázenia najväcsia, je aj najvyssia korupcia. xvi Personálna politika: Osem z desiatich pracovníkov verejnej správy uviedlo, ze personálne rozhodnutia (prijímanie, menovanie do funkcie, povýsenie, zvysovanie platu) sa riadia oficiálnymi písanými pravidlami, a väcsina si myslí, ze personálne rozhodnutia sa zakladajú na zásluhách a kvalifikácii. Kým tieto odpovede sú povzbudivé, je jasné, ze personálne rozhodovanie sa zakladá aj na iných faktoroch. Viac nez jeden z troch respondentov uviedol, ze personálne rozhodnutia ovplyvnuje politická príslusnost, 40 % respondentov povedalo, ze zmeny v politickej administratíve ovplyvnili personálnu politiku; 19 % uviedlo, ze dôlezité sú rodinné konexie, 26 % povazuje za dôlezité regionálne konexie. Kazdý sestnásty pracovník verejnej správy uviedol, ze pri personálnych rozhodnutiach zohrávajú úlohu neoficiálne platby. Kvalita personálnej politiky a miera zohladnovania výkonu ­ princíp zásluhovosti vysoko korelujú s úrovnou korupcie v rámci institúcie; protekcionárstvo a konexie v rámci týchto institúcií i vyuzívanie neformálnych platieb sú statisticky najvýznamnejsími dimenziami personálnej politiky, ktoré prispievajú ku korupcii. Výsledky presvedcivo potvrdzujú, ze v boji proti korupcii ide o viac nez iba o potrestanie väzením tých, co úplatky dávajú a prijímajú ­ aj zavedenie státnej sluzby zalozenej na zásluhovosti je klúcovým prvkom antikorupcnej stratégie. Zásluhovost a korupcia Korupcia pri VYSOKEJ Korupcia pri STREDNEJ Korupcia pri NÍZKEJ zásluhovosti zásluhovosti zásluhovosti velmi roz- ne- skôr ne- sírená existuje roz- existuje nie velmi sírená skôr ne- roz- roz- existuje sírená sírená nie velmi nie velmi roz- roz- sírená sírená Vnútorné komunikacné kanály: Zúcastnení úradníci vo vseobecnosti pozitívne odpovedali na otázku, týkajúcu sa komunikacných kanálov v rámci svojich organizácií, hoci medzi respondentmi na rozlicnej úrovni verejnej správy boli zretelné rozdiely. Miestne samosprávy uvádzali najotvorenejsie komunikacné kanály. Otvorenost kanálov komunikácie je v zápornej korelácii s korupciou ­ tam, kde sú kanály komunikácie najväcsie, tam je úroven korupcie najnizsia. Tento výsledok platí medzi vládnymi organizáciami (organizácie s najotvorenejsou komunikáciou majú najmensiu korupciu), ako aj v rámci organizácií (ludia, ktorí povazujú línie komunikácie za najotvorenejsie, sa zriedkavejsie domnievajú, ze v ich organizácii je rozsírená korupcia). Sloboda informácií: Otvorenost poskytuje volicom informácie, potrebné na vyhodnotenie korektnosti, transparentnosti a efektívnosti vládnych orgánov, a je nádejným prostriedkom na zvýsenie efektívnosti verejného sektora a na obmedzenie korupcie. Reforma, akou je napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, vsak bude úcinná iba vtedy, ak sa bude realizovat. Naplnanie zákona by mohol oslabit prípadný silný odpor pracovníkov verejného sektora, ktorí ho budú vykonávat v praxi. V prieskume sa pracovníkom verejnej správy polozila séria otázok o podpore otvorenosti vo vseobecnosti, speciálne o podpore zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ako aj o obavách, ktoré majú z jeho aplikácie. § Na vsetkých úrovniach verejnej správy respondenti odpovedali, ze informácie sa poskytujú na poziadanie; miestne samosprávy castejsie vystavujú informácie na verejných miestach a ústredná státna správa viac sprístupnuje informácie na internete. 98 % vsetkých respondentov uviedlo, ze verejnost dostáva informácie aspon v akejsi forme, 90 % poskytuje informácie písomne. Medzi xvii konkrétnymi institúciami vynikajú súdy, ktoré sa najviac spoliehajú na ,,informácie na poziadanie" ­ ani jeden z respondentov zo súdov neuviedol, ze by vydávali správy o cinnosti. § Teoreticky väcsina pracovníkov verejnej správy podporuje otvorený prístup k rozhodovaniu a uznáva pozitívny úcinok, ktorý by transparentnost mala na rozhodnutia. Viac ako 80 % pracovníkov verejnej správy verí, ze proces rozhodovania by mal byt otvorený, a takmer 90 % sa domnieva, ze zverejnovanie rozhodnutí by tých, co rozhodujú, donútilo rozumnejsie k nim pristupovat. § V prieskume bola pracovníkom verejnej správy polozená otázka, ci sa domnievajú, ze zákon o slobodnom prístupe k informáciám je potrebný, a 80 % odpovedalo kladne. Presvedcenie, ze takýto zákon je potrebný, najcastejsie prejavili pracovníci ústrednej státnej správy a najzriedkavejsie predstavitelia krajských úradov. § Iba 35 % malo pocit, ze práca ich institúcie by sa zákonom o slobodnom prístupe k informáciám skomplikovala, kým 59 % malo pocit, ze takýto zákon by pravdepodobne ich prácu neskomplikoval. V zásade názor pracovníkov verejnej správy o potrebnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ich podpora tejto reforme vysoko koreluje s mierou ich obáv, ze takýto zákon by skomplikoval prácu ich institúcie. Odpovede v prieskume sú dôvodom na optimizmus v súvislosti s otvorenostou, akú navrhuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Zo strany predstavitelov verejnej správy je velká podpora reforiem. Tí, co nepodporujú reformy a mohli by v konecnom dôsledku oslabit ich úcinnost, sú práve tí, ktorých znepokojujú detaily jej realizácie.Celou touto správou sa vinie jediný motív: ze korupcia pramení z byrokracie a neefektívnosti. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám môze priniest väcsiu otvorenost, ale nedostatocná pozornost k detailom jeho aplikácie by mohla priniest zbytocnú byrokraciu, a tým znízit úcinok tejto dôlezitej reformy. Decentralizácia: Úradníci zo vsetkých úrovní verejnej správy vyjadrovali väcsiu vieru v úprimnost a bezúhonnost miestnej samosprávy nez ústrednej státnej alebo krajskej správy. Miestne samosprávy prejavujú aj vyssiu úroven v tých kvalitách verejnej správy, ktorú v tejto správe sledujeme: pracovníci sa uzsie identifikujú s poslaním organizácie, castejsie povazujú obcanov za svojich klientov, dodrziavajú zdravsiu personálnu politiku a majú najotvorenejsie kanály komunikácie. Miestne samosprávy sú vsak mäksie na tých, ktorí prijímajú úplatky a castejsie sa uchylujú k subjektívnemu posudzovaniu nez k dodrziavaniu jasných pravidiel. Navyse kompetencie súcasných samospráv sú v porovnaní s navrhovanými kompetenciami nových krajských samospráv velmi obmedzené, a nizsia miera korupcie môze jednoducho odrázat práve túto skutocnost. Podpora reforiem: Pracovníci verejnej správy jednotne uvádzali vo vseobecnosti vysokú podporu mnohých druhov reforiem verejnej správy. Najpopulárnejsie reformy z ich pohladu sú zvýsenie transparentnosti financovania politických strán, zjednodusenie administratívnych postupov a zavedenie státnej sluzby zalozenej na zásluhovosti. Najmenej populárnymi reformami sú privatizácia verejných sluzieb, administratívna decentralizácia, stanovenie cielov a noriem výkonov, a znízenie zamestnanosti vo verejnom sektore (so zvýsením platov tých, ktorí zostanú). Hoci sú tieto reformy menej populárne ako iné, ktoré boli zaradené do tohto prieskumu, stupen podpory je aj tak vysoký. S výnimkou privatizácie verejných sluzieb kazdá z týchto ,,menej populárnych" reforiem má podporu viac ako polovice pracovníkov verejnej správy, zapojených do prieskumu. 6. Súhrn klúcových výsledkov Prieskum v domácnostiach, medzi podnikatelmi a pracovníkmi verejnej správy poskytol mnozstvo informácií o vnímaní a osobných skúsenostiach s korupciou na Slovensku. Úroven a trendy mozno zhrnút takto: § Korupcia sa pocituje ako rozsírená a mimoriadne problematická v zdravotníctve, v súdnictve, vo Fonde národného majetku, na colných úradoch, na polícii a na ministerstvách. Vnímanie umocnujú osobné skúsenosti - mnohí podnikatelia a radoví obcania uviedli, ze dali úplatky, a mnohí úradníci uviedli, ze im klienti ponúkali dar alebo peniaze. Z pätdesiatich institúcií a sluzieb, o ktorých domácnosti a podnikatelia v prieskume referovali, úplatkárstvo bolo uvádzané u kazdej z nich. xviii § Korupcia je rozsírenejsia nez pred desiatimi rokmi, ale trend v súcasnosti je menej jasný. Hoci sú urcité dôkazy, ze problém korupcie sa do istej miery zlepsil v porovnaní s obdobím spred niekolkých rokov, mnohí si myslia, ze je rovnako zlá v súcasnosti ako predtým. Korupcia stále zostáva významným problémom, ktorý je treba riesit. Prieskumy pomáhajú identifikovat tie rezorty, ktoré sú najviac postihnuté, ako aj osvetlit dôvody, preco v týchto rezortoch dochádza k neoficiálnym platbám: § Vsetky tri vzorky respondentov oznacili súdy za pomalé a do velkej miery skorumpované. Podnikatelia identifikovali pomalost súdov a nízku vymáhatelnost práva ako závazné problémy v podnikaní, a domácnosti aj podnikatelia uvádzali, ze v styku so súdmi sa casto stretávajú s korupciou. § Vsetky tri skúmané skupiny pocitujú rezort zdravotníctva ako rezort s rozsírenou korupciou. Prieskum v domácnostiach toto vnímanie potvrdil ­ pozornost sa dávala za pobyt v nemocnici ovela castejsie ako za sluzby zo strany ktoréhokolvek iného státneho orgánu alebo za akúkolvek inú sluzbu, o akej domácnosti referovali. Hoci niektorí uviedli, ze pozornost dali dobrovolne, rozsírené vnímanie, ze korupcia v rezorte zdravotníctva je bujná, napriek tomu naznacuje, ze aj tieto ,,dobrovolné" platby sa zo strany obyvatelstva povazujú za korupciu. Nedostatok jasne stanovených pravidiel, ktoré by vymedzili prijatelné prejavy vdaky od neprijatelných úplatkov, zvysuje nejasnosti a zosilnuje vnímanie korupcie. § Korupcia v skolstve sa sústreduje najviac okolo vysokých skôl. Navyse je rozsírený pocit, ze na právnické alebo lekárske fakulty sa nemozno dostat bez zaplatenia úplatku. Reformy v súdnictve a zdravotníctve, ktoré boli oznacené za rezorty s rozsírenou korupciou, by sa mali zaoberat aj vzdelávacími institúciami, ktoré vychovávajú nové kádre odborníkov. § Niekolko správnych a licencných orgánov je oznacovaných za castých príjemcov úplatkov: úrady vydavajúce dovozné a vývozné, stavebné a iné povolenia, dalej sa spomína Obchodný register, Certifikacný úrad, colné úrady a Slovenská obchodná inspekcia. Vsetci podnikatelia, ktorí s nimi prichádzajú do styku, uviedli ich pracovníkov ako castých príjemcov úplatkov. Znízenie byrokracie a administratívnych prekázok, ktoré je uz súcastou Národného programu, bude klúcovým prvkom stratégie na znízenie úplatkárstva v správnych a licencných orgánoch. § Priblizne jeden z deviatich podnikatelov uviedol, ze sponzoruje politickú stranu. Väcsina podnikatelov si myslí, ze je to bezná prax, hoci vyssie percento sa domnieva, ze to bola bezná prax pred volbami roku 1998. Vyjasnenie a sprehladnenie vztahov medzi politikmi a súkromnými podnikatelmi by sa malo stat ústrednou prioritou. Pokusy ovplyvnovat politiku sú prirodzené a dokonca uzitocné ­ ked vsak vplyv prichádza cez netransparentné sponzorstvo politických strán, výsledkom je casto korupcia. Podnikatelia, ktorí sponzorujú politické strany, naozaj castejsie ako iní podnikatelia vyuzívali politický tlak ako prostriedok na získanie státnych dotácií. Hoci cast Národného programu o ,,transparentnosti v politickom zivote" môze viest k sporom, zistenia vyplývajúce z tejto správy naznacujú, ze bude zásadne dôlezitá pre udrzanie úsilia v boji proti korupcii. § Podobne mnohí podnikatelia uviedli, ze zaplatili úplatok, aby dostali státnu dotáciu, mnohí dalsí uviedli, ze na jej získanie vyuzili politický vplyv, známosti a príbuzenské vztahy. Mnohé firmy, ktoré pravidelne predávajú svoje produkty státu, uviedli, ze rutinne dávajú úplatky, aby získali objednávky, a väcsina podnikatelov, ktorí sa zúcastnili výberových konaní, si myslí, ze je velmi tazké vyhrat ich bez zaplatenia úplatkov. § Odmenovanie ,,svojich ludí" výhodnými, netransparentnými privatizacnými rozhodnutiami môze byt ovela skodlivejsie nez ktorákolvek iná forma korupcie, kedze to korupciu institucionalizuje. Existuje pocit, ze vo Fonde národného majetku korupcia rozsírená je, a takto to vnímala aj skupina podnikatelov zo sprivatizovaných podnikov. V mnohých ohladoch je identifikácia problému korupcie lahsia ako zistenie jej zdroja alebo jej riesenie. Nás prieskum medzi pracovníkmi verejnej správy pomáha zamerat sa na nedostatky, ktoré k nej vedú, a na niektoré reformy, ktoré môzu pomôct predchádzat jej. § Prieskumy jasne dokazujú, ze korupcia spája s byrokraciou, kedze firmy aj domácnosti platili úplatky za urýchlenie vybavovania. Institúcie verejného sektora, ktorých zamestnanci uvádzali, ze xix pravidlá v nich brzdia moznost, aby poskytli sluzby vcas, majú väcsie problémy s rozsírenou korupciou. Reformy verejnej správy, ktoré zvýsia efektívnost a znízia byrokratické odklady, pomôzu korupciu znízit. Pomôct odhalit nedostatky a naznacit oblasti, kde organizácie môzu zlepsit svoj výkon, môzu aj prieskumy, ktoré by mohli robit samotné organizácie medzi svojimi klientami. § Pre nedostatok jasne stanovených pravidiel o prijímaní darov pracovníci verejnej správy nemajú predstavu o vhodnom správaní. Etický kódex, o akom uvazuje Národný program, urcite pomôze objasnit tento dôlezitý problém. Podobne môze administratívne disciplinárne konanie voci pracovníkom poslúzit dôlezitému cielu ­ odradit ich od nevhodného správania. § Korupciuvýznamneovplyvnujúviaceréfaktory,ktorécharakterizujúsprávuverejnéhosektora: § jasnostinformacnýchtokovvrámciorganizácie, § stotozneniesapracovníkovscielmiastratégiamiorganizácie, § kvalita vnútorného riadenia a dodrziavanie jasných, jednoznacných, vopred definovaných interných postupov, § úrovenzásluhovostiakvalitapersonálnejpolitiky. § Spomedzi týchto faktorov, ktoré spolu súvisia, majú najsilnejsí vztah k miere korupcie existencia zásluhovosti a kvalita vnútorného riadenia. § Hoci sa zdá, ze miestne samosprávy majú zriedkavjesie problémy s korupciou ako orgány státnej správy, nie je jasné, ci decentralizácia ju pomôze znízit, kedze miestne samosprávy majú mensie kompetencie v porovnaní s kompetenciami navrhovaných krajských samospráv. Dobre prepracovaná realizácia Koncepcie verejnej správy bude klúcom k zabezpeceniu výhod decentralizovaného státu tak, aby sa korupcii neumoznilo vyplnit vákuum, ktoré vzniká pocas procesu decentralizácie. § Väcsina pracovníkov verejnej správy chápe potrebu otvorenosti toho typu, aký predpokladá návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a podporuje myslienku otvoreného, transparentného rozhodovania. Tí, ktorých tento zákon najviac znepokojuje, zároven veria, ze skomplikuje prácu v ich institúciách. Kedze byrokracia a pomalé poskytovanie sluzieb boli identifikované ako faktory prispievajúce ku korupcii, zákon o slobodnom prístupe k informáciám by nemalo zbytocne komplikovat prácu pracovníkov, ktorí ho musia naplnat § Pracovníci verejnej správy siroko podporovali niekolko reforiem verejného sektora. Najviac podporovali transparentnost vo financovaní politických strán, zjednodusenie administratívnych postupov a zavedenie státnej sluzby zalozenej na zásluhovosti (výkonnosti). Kedze byrokracia a personálna politika, neopierajúca sa o princíp zásluhovosti, boli v úzkej korelácii s korupciou, na poprednom mieste programu reformy verejného sektora musia byt opatrenia na zjednodusenie administratívnych postupov a na zavedenie státnej sluzby, zalozenej na princípe zásluhovosti. Podobne nepochybný prospech zo zvýsenia transparentnosti financovania politických strán a silná podpora predstavitelov verejnej správy pre tento krok podciarkujú dôlezitost reforiem v tejto oblasti. § Odpovede v prieskume svedcia o vysokom stupni akceptácie korupcie. Mnohí úradníci uviedli, ze by neudali kolegov, ak by sa dozvedeli, ze berú úplatky, a domácnosti aj podnikatelia, ktorí zaplatili úplatky, zvycajne uvádzali, ze úplatok nebol explicitne vyziadaný pracovníkom verejnej správy, ale ze jeho nevyhnutnost predpokladali. Zdá sa, ze mnohí sa zmierili s prehlbujúcou sa korupciou: iba jeden z deviatich Slovákov si myslí, ze korupcia sa zmensí v priebehu najblizsích troch rokov, ale jeden z troch si myslí, ze sa zhorsí. V case, ked sa prieskum uskutocnil, t. j. na jesen 1999, 48 % obcanov malo pocit, ze vláda to nemyslela s riesením problému korupcie vázne, 60 % malo tento pocit v súvislosti s Národnou radou SR. To vytvára zo vzdelávacej zlozky Národného programu hybnú silu, ktorá sa usiluje oboznamovat verejnost s problémom korupcie a s tým, ako sa k nej postavit. Aj Hongkong ako jeden z významných príkladov úspechu v boji proti korupcii vyuzíval prieskumy, aby poukázal na problémy a úspesne vyuzil vzdelávaciu kampan na znízenie tolerancie tohto javu u verejnosti. xx Od leta 1999 protikorupcné úsilie systematicky rástlo, svedcí o tom zalozenie Riadiaceho výboru na boj proti korupcii, ktorý vedie podpredseda vlády, vypracovanie a propagácia Národného programu boja proti korupcii, ako aj verejné vyhlásenia predsedu vlády, ktorý boj s korupciou oznacil za významnú prioritu vlády. Pokracovanie v tomto úsilí a vypracovanie Akcného plánu s jasným casovým harmonogramom pomôze znovu získat dôveru verejnosti a udrzat Slovensko na ceste k prestavbe verejného sektora na efektívny, transparentný a otvorený verejný sektor, ktorý slúzi obcanom aj podnikatelskému sektoru, a nie naopak. xxi 1. Prehlad Hoci korupcia vzdy existovala, v posledných rokoch sa velmi prehlbilo poznanie jej negatívnych dopadov. Coraz viac výskumov dokazuje, ze korupcia predstavuje nielen úpadok cestnosti a morálky, ale je závaznou brzdou procesu ekonomického rozvoja 6. Korupcia brzdí investície a rast a presmerúva verejné zdroje; korupcia systematicky prerozdeluje bohatstvo v prospech tých, ktorí majú konexie a peniaze, aby tazili zo systému; korupcia pôsobí ako regresívna dan, ktorú cítia najviac drobní podnikatelia, malé podniky a chudobní; korupcia nahlodáva dôveru k státnym institúciám a spája sa s organizovaným zlocinom; pre danových poplatníkov respektujúcich zákony korupcia znizuje kvalitu verejných sluzieb, na ktorú sa obcania spoliehajú, a za ktorú platia dane. Medzinárodné pochopenie imperatívu boja proti korupcii prichádza v desatrocí, ktoré nasleduje po páde komunizmu v bývalom sovietskom bloku. Porovnanie regionálneho vnímania parametrov korupcie umiestnuje nové státy Spolocenstva nezávislých státov na najnizsie miesta; státy strednej a východnej Európy sú na tom lepsie, ale sú zretelne oddelené od rozvinutejsích ekonomík zdruzených v OECD. Dôvodov tohto zalostného stavu je vela, ale zaiste k nim prispel aj charakter samotného prechodu. Nárocnost vytvorenia institúcií demokracie a trhových ekonomík, nahradenie tajomného komunistického státu novým státom, zalozeným na slobode a otvorenosti, sa ukázali ako nesmierna úloha ­ v mnohých krajinách vstupuje ,,prechod" do druhého desatrocia. Starý systém, v ktorom vládnuce státne hospodárske orgány sa prekrývali, v mnohých krajinách nahradili nové struktúry, v ktorých podnikatelia, obcania a stát sú v tesnom vztahu, pricom jeho povahu diktujú nové pravidlá, ktorých tvorba a dodrziavanie sa este len rodia. Hoci tempo zmien v reformujúcich sa krajinách je vo vseobecnosti pomalsie, ako sa pred desiatimi rokmi predpokladalo, velkost zmien v kazdodennom zivote ludí v tomto regióne je úzasná. Prevod státneho vlastníctva bol v znacnom rozsahu. Ak si uvedomíme zmeny v povahe vztahu, rýchlost, s akou sa ludia mali prispôsobit, a ohromné prerozdelenie majetku státu v krátkom casovom období, rozsírenie korupcie v transformujúcich sa krajinách neprekvapuje. Vedomie, aké nesmierne skody korupcia pácha na ekonomickom rozvoji, viedlo niektorých významných donorov k tomu, ze boj proti korupcii zaradili na popredné miesto v rámci svojich rozvojových programov. Prezident Svetovej banky James Wolfensohn ponúkol pomoc clenským krajinám v boji proti korupcii a mnohé z nich o pomoc aj formálne poziadali. Aj Agentúra Spojených státov pre medzinárodný rozvoj (USAID) je uz dlho popredným aktérom, ktorý sa zasadzuje za transparentnost, za zavádzanie mechanizmov kontroly a vyvázenosti moci a za upevnovanie zákonnosti. Svetová banka a agentúra USAID v súcasnosti podporujú programy, ktoré minimalizujú prílezitost na korupcii, menia motivacné struktúry, napomáhajúce korupciu, a mobilizujú podporu zmien zo strany verejnosti. Coraz väcsí pocet krajín sa usiluje zvládnut problém korupcie, a preto tieto institúcie poziadali o pomoc. Tie krajiny, ktoré o nu poziadali, nie sú nevyhnutne krajinami, kde je tento problém najhorsí, práve naopak, bývajú to krajiny, ktoré prejavili odvahu riesit tento pálcivý problém. Po volbách koncom roku 1998 si nová koalicná vláda uvedomila skodlivé úcinky korupcie a zaradila boj proti nej na významné miesto vo svojom oficiálnom programe. Zásadný prelom nastal koncom roku 1999, ked sa predseda vlády zúcastnil na konferencii o korupcii; vytvoril sa Riadiaci výbor na boj proti korupcii pod vedením podpredsedu vlády; a este v tom istom roku bol pripravený prvý návrh Národného programu boja proti korupcii. V lete 1999 vláda poziadala Svetovú banku a USAID, aby urobili diagnostickú stúdiu a pomohli získat informácie o type a charaktere korupcie na Slovensku. Zásadnou témou verejnej diskusie na Slovensku bola úloha, akú zohrávali mimovládni aktéri, organizujúci konferencie a zúcastnujúci sa na práci riadiaceho výboru. Jednou z takýchto organizácií bola Transparency International Slovakia, ktorá pomáhala pri návrhu Národného programu. Otvorenost, ktorej dôkazom je zaradenie mimovládnych organizácií medzi aktívnych úcastníkov 6K empirickým stúdiám patria práce: Paulo Mauro, "Corruption and Growth" (Korupcia a rast), Quarterly Journal of Economics, 110-1995: 681-712; Paulo Mauro "The Effects of Corruption on Growth, Investment, and Government Expenditure: A Cross-Country Analysis" (Úcinky korupcie na rast, investície a vládne výdavky: národná analýza), in Kimberly Ann Elliot, ed., Corruption and the Global Economy, Washington DC, Institute for International Economics, 1997; Daniel Kaufmann, "Corruption: The Facts", Foreign Policy, Summer 1997, 114- 131; Daniel Kaufmann and Shang-Jin Wei, "Does `Grease Money' Speed Up the Wheels of Commerce?" (Urýchlujú "peniaze na podmastenie" kolesá obchodu?), NBER Working Paper 7093, 1999. 1 rozvoja národnej stratégie, je v súlade s otvorenostou verejnej správy, ktorá pomôze bojovat proti korupcii. Revidovaný návrh Národného programu má v súcasnosti verejnost7 na 40 dní k dispozícii na pripomienkovanie, zatial co sa pripravuje Akcný plán. Národný program sa usiluje ,,bojovat proti korupcii na Slovensku, najmä vo verejnom zivote a pri vyuzívaní verejných financií a zdrojov". Samotný Národný program poskytuje rámec, ktorý bude potrebný v boji proti korupcii. Akcný plán, ktorý má byt zverejnený v polovici roku 2000, bude obsahovat konkrétne záväzky, pridelí konkrétne kompetencie a nacrtne casový harmonogram na jeho dosiahnutie. Hoci v mnohých transformujúcich sa krajinách sa informácie o vzorcoch a profile korupcie opierajú viac o úsmevné historky a klebety nez o analýzu, táto správa nadväzuje na hybnú silu analytického rozboru, ktorý sa uz pripravoval. Urcité mimovládne organizácie, najmä Centrum pre hospodársky rozvoj a Transparency International Slovakia, zorganizovali semináre na témy ako napríklad ,,Transparentnost v slovenskej ekonomike", pripravili konferencné materiály zalozené scasti na prieskumoch8 domácností a podnikatelov na tému vnímania korupcie. Podrobná správa pod názvom Tváre korupcie9, ktorá vysla v lete 1999, hlbkovo skúma základné rezorty, v ktorých motivácie, struktúra, nedostatocný dohlad a zodpovednost sú silným pokusením pre korupciu. Táto správa, ktorá sa opiera o prieskumné dôkazy, doplna analytickú prácu týchto mimovládnych organizácií tým, ze poskytuje podrobnejsie kvantitatívne informácie o korupcii ­ pre analytický pohlad slabín konkrétnych rezortov zostáva publikácia Tváre korupcie základným referencným zdrojom. Na túto stúdiu bola výberovým konaním vybraná firma Focus, aby dotazníkovou formou uskutocnila prieskum o vnímaní a skúsenostiach s korupciou v troch odlisných skupinách: v domácnostiach, medzi podnikatelskými manazérmi a medzi pracovníkmi verejnej správy. Kazdá vzorka mala celonárodné pokrytie, respondenti boli vybratí zo vsetkých ôsmich krajov Slovenska. Do stúdie10 sa ako respondenti zapojilo viac ako 350 pracovníkov verejnej správy, 400 podnikatelských manazérov a 1100 radových obcanov. § Vzorka domácností bola clenená podla pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, velkosti miesta bydliska a kraja, a je preto reprezentatívna pre dospelú populáciu Slovenska. § Vzorka podnikatelov bola vybratá spomedzi oficiálne zaregistrovaných podnikov. Kedze 85 % podnikatelských subjektov, ktoré sú oficiálne zaregistrované v Obchodnom registri, sú fyzické osoby, náhodná vzorka z Obchodného registra by mala za následok vzorku s prevahou drobných podnikatelov a s velmi malým poctom spolocností s rucením obmedzeným alebo akciových spolocností. Z tohto dôvodu bola vzorka podnikatelov vyvázená tak, aby obsahovala relatívne viac právnických osôb, nez sa bezne vyskytuje v populácii ­ priblizne jednu tretinu vzorky tvorili akciové spolocnosti, druhú tretinu spolocnosti s rucením obmedzeným a tretiu fyzické osoby. Vzorka je reprezentatívna v rámci kazdej z týchto kategórií. § V reprezentatívnej vzorke verejného sektora by dominovala miestna samospráva (ktorá by tvorila 2/3 vzorky) a najmä starostovia a poslanci miestnych zastupitelstiev (ktorí by tvorili takmer polovicu vzorky). Aby sa dosiahla vyvázená vzorka, bola rozdelená priblizne na tretiny medzi (i) ústrednú vládu, (ii) krajské a okresné orgány ústrednej státnej správy a (iii) miestnu samosprávu. V rámci kazdej z týchto podskupín boli orgány vyberané proporcne. Manazéri a radoví pracovníci verejnej správy boli vybratí v pomere 1 : 6. Vzorka je reprezentatívna v rámci kazdej z týchto troch kategórií. Tabulka c. 1 uvádza zastúpenie podla krajov. V Prílohe c. 1 sú uvedené podrobnejsie tabulky vytvárania vzoriek. 7 Národný program mozno nájst na internetovej stránke http://www.government.gov.sk/bojprotikorupcii/. 8 Prieskumy robila firma Focus. 9 Prispievatelmi do publikácie boli Emil Burak, Miroslav Danihel, Olga Gyárfásová, Lucia Haulíková, Eugen Jurzyca, Pavol Rohárik, Vladislav Rosa, Eduard Sabopal, Emília Sicáková, Lubica Slimáková, Jirí Vlach, Ladislav Tichý a Daniela Zemanovicová. 10Táto velkost vzoriek bola uzitocná z mnohých statistických dôvodov, ale obmedzuje stupen, do akého môzu byt údaje rozlozené. Pre multivariantnú analýzu vsak tieto velkosti vzoriek vo vseobecnosti postacujú. 2 Tabulka c. 1. Regionálna distribúcia vzorky* Domácnosti Podnikatelia Pracovníci verejnej správy Pocet respondentov 1 131 407 352 Percento respondentov v kraji: Bratislavský 11.5 26.3 34.7 Trnavský 10.2 8.1 5.4 Trenciansky 11.3 8.6 6.5 Nitriansky 13.3 16.2 8.8 Zilinský 12.8 12.5 7.4 Banskobystrický 12.3 10.1 13.9 Presovský 14.4 7.6 12.8 Kosický 14.1 10.6 10.5 *Detailnejsie charakteristiky sú uvedené v Prílohe c. 1. Prieskumy odhalujú, ze korupcia je bezným javom a dotýka sa vsetkých klúcových rezortov hospodárstva. Jednotlivých obcanov sa najviac dotýkala v sociálnych rezortoch, lebo 60 % naznacilo, ze zaplatili úplatky za nemocnicné sluzby, a tretina az stvrtina ich dala za iné lekárske sluzby a za vyssie vzdelanie. Podnikatelov najviac ovplyvnovali licencné riadiace orgány, súdy a colné úrady, pricom tretina podnikatelov uvádzala poskytovanie úplatkov vo viacerých institúciách. Vsetky tri skupiny respondentov oznacili súdnictvo za hlavnú oblast korupcie, pricom podnikatelia uvádzali casté úplatky v rámci súdnych konaní a oznacili pomalost súdov a nízku vymáhatelnost práva za najdôlezitejsie prekázky v podnikaní. Domácnosti dalej uvádzali platenie castých úplatkov pracovníkom súdov najmä preto, aby urýchlilisúdne konanie, a tí, podla ktorých boli súdy neefektívne a pomalé, ovela castejsie oznacovali konanie za skorumpované. Mnohé firmy uviedli, ze neoficiálne sponzorujú politické strany. Prieskum medzi pracovníkmi verejnej správy ukazuje, ze korupcia je úzko spätá s kvalitou institúcií verejnej správy. Orgány s najnizsou mierou korupcie boli tie, v ktorých boli jasné línie vnútornej komunikácie, v ktorých sa dodrziavali administratívne postupy a personálne rozhodnutia sa zakladali na zásluhách, a nie konexiách alebo na korupcii, a pracovníci organizácie dobre Táto správa cerpá z predchádzajúcej analytickej práce o poznali jej poslanie. Úroven korupcii, transparentnosti a výkone verejného sektora na protekcionárstva je mimoriadne Slovensku a nadväzuje na nu. Preto aj by sa mala chápat významná pri vysvetlovaní úrovne ako jeden vstup do kontinuálneho procesu prenikania do korupcie. Hoci väcsina pracovníkov na korupcie na Slovensku. Iné analytické nástroje, ako sú vsetkých úrovniach verejného sektora skúmané skupiny, expertné analýzy, verejné fóra, podporuje reformy, prieskumy objasnujú pravidelný monitoring vnímania korupcie a skúseností s aj to, ze sú relatívne viac znepokojení z nou, by mali pokracovat, aby sa udrzala hnacia sila a ich praktickej realizácie. vybudovalo sa povedomie u ludí o tom, co mozno na znízenie korupcie urobit. V druhej casti správy je súhrn opatrení, ktoré naznacujú celkový rozsah problému korupcie na Slovensku a súcasné trendy podla odpovedí respondentov. V tretej casti sú sumarizované osobné skúsenosti respondentov prieskumu s korupciou podla konkrétneho rezortu. Stvrtá cast prinása analýzu korupcie v prierezových oblastiach, ako napríklad v oblasti verejného obstarávania a dotácií. Piata cast poukazuje na dôlezité spojenie medzi riadením verejného sektora a úrovnami korupcie. Siesta cast prinása súhrn klúcových výsledkov tejto správy. 3 2. Úroven a trendy korupcie na Slovensku Nakolko je korupcia na Slovensku rozsírená? Korupcia je váznym problémom v celom postsocialistickom svete.11 Hoci mnohí tvrdia, ze korupcia bola významným problémom aj v starom systéme, a mnohí sa domnievajú, ze jej historické a kultúrne korene siahajú este dalej do minulosti, väcsina pozorovatelov sa zhoduje v tom, ze vsadeprítomná korupcia sa od pádu komunizmu este viac rozmohla. Na pozadí týchto pozorovaní je potom zrejmé, ze nemôze existovat jednoduchá odpoved na otázku, ktorá sa otvára v tejto casti, kedze závaznost problému závisí od noriem, s ktorými sa bude situácia v súcasnosti na Slovensku porovnávat. Hoci je tazké uviest, nakolko presne je tento problém rozsírený, výsledky Slovenské slovo pozornost sa prekladá doslovne ako prieskumu jasne odhalujú, ze neoficiálne "attention" a chápe sa ako urcitý dar, peniaze alebo platby pracovníkom verejnej správy sú protisluzba, ktoré sa poskytujú preto, aby si osoba bezné, ze tieto platby verejnost povazuje zabezpecila lepsie zaobchádzanie. V urcitých prípadoch za ,,korupciu" a ze korupcia brzdí môze byt pozornost poskytovaná dobrovolne ako výraz poskytovanie kvalitných sluzieb verejného toho, ze si ju osoba vázi. V prieskume domácností sa preto sektora obcanom. Priblizne kazdá siedma pýtali respondentov nielen na to, ci pozornost zaplatili, ale domácnost a kazdý siesty podnikatel aj na dôvod, pre ktorý tak urobili. Táto otázka je uviedli, ze za posledné dva mesiace mimoriadne dôlezitá v zdravotníctve, v ktorom sú malé zaplatili urcitú pozornost; v priebehu troch darceky tradicné alebo iba vyjadrením vdacnosti. rokov pred týmto prieskumom viac ako 40% domácností a podnikatelov dalo urcitú pozornost. Pracovníci verejnej správy potvrdzujú takúto prax. Viac ako 40 % ich uviedlo, ze im v posledných dvoch rokoch boli ponúknuté malé dary, a 10 % uviedlo, ze im boli ponúknuté peniaze alebo drahý dar.12,13 Aj rozsah problému je pozoruhodný. V dotazníkoch sa pýtali domácností a podnikatelov na osobné skúsenosti s viac ako pätdesiatimi vládnymi orgánmi alebo verejnými sluzbami, a tí uviedli úplatky v kazdom z nich. Hoci statistika z predchádzajúceho odseku jasne naznacuje, ze neoficiálne platby sú bezné, nenaznacuje, nakolko je problém korupcie závazný pre tých, co sa s nou stretávajú. No odpovede na iné otázky presvedcivo naznacujú, aká je cistá cena korupcie pre spolocnost. Hoci väcsina úplatkov, ktoré v prieskume respondenti odhalili, bola malá, niektoré z nich boli dost velké: jeden z opýtaných uviedol, ze zaplatil 100 000 Sk14 za pobyt v nemocnici, a niektorí podnikatelia uviedli, ze za urcité typy povolení zaplatili do výsky 100 000 Sk. Úplatky môzu tvorit dost vysoký podiel z celkových príjmov. Podnikatelia uviedli, ze firmy, ako je ich, platia v priemere viac nez 2 % príjmov ako úplatky. Zdroje, ktoré by sa inak mohli investovat do skolenia, sa namiesto toho poukazujú urcitej podskupine pracovníkov verejnej správy, ktorí zneuzívajú svoje postavenie. Cisté náklady, ktoré môze korupcia pre podnikatelov predstavovat, je mozné merat aj tým, ci by boli ochotní zaplatit vyssie dane na znízenie korupcie. Napriek skutocnosti, ze vysoké danové sadzby sú pocitované ako problém v rozvoji podnikania, jeden zo styroch podnikatelov vyjadril ochotu zaplatit vyssie dane, ak by to odstránilo korupciu - z tých, ktorí zaplatili úplatky nedávno, bol ochotný kazdý tretí. Tí, ktorí boli ochotní zaplatit dane Navyse na odstránenie korupcie, v priemere odpovedali, ze by boli ochotní zaplatit o 7,6 % vyssie dane, poukazujúc na implicitnú dan, ktorú korupcia uvaluje na tieto firmy. 11Najcerstvejsou siroko koncipovanou stúdiou je stúdia EBRD Transition Report 1999. 12Císla sú este pôsobivejsie, ak sa zohladnujú iba názory pracovníkov verejnej správy, ktorí pravidelne prichádzajú do styku s verejnostou. Spomedzi pracovníkov, co sú pravidelne v kontakte s verejnostou, 53 % pracovníkov bol ponúknutý malý darcek a 15 % boli ponúknuté peniaze alebo drahý dar. 13Táto otázka je takmer rovnaká ako tá, o ktorej sa píse v práci: William L. Miller, Ase B. Grodeland, Tatyana Y. Koshechkina, "Confessions of Justified Sinners: Why Postcommunist Officials Accept Presents and Bribes" (Priznania ospravedlnených vinníkov: Preco postkomunistickí verejní úradníci prijímajú dary a úplatky?), University of Glasgow, 1999. Ich prieskum roku 1998 zistil, ze na Slovensku bol 43 % úradníkov ponúknutý malý dar a 14 % peniaze alebo drahý dar v priebehu posledných rokov, co sú údaje velmi podobné tým, ktoré boli zistené v prieskumoch, z ktorých vychádza táto správa. Rozdiely v tvorbe vzorky respondentov by mohli vysvetlit rozdiely v odpovediach. 14Priblizný výmenný kurz je 40 SKK = 1 USD. 4 Tabulka 2. Súhrnné parametre skúseností s korupciou Domácnosti Percento neoficiálnych platieb za predchádzajúce dva mesiace 14,4 Percento neoficiálnych platieb za predchádzajúce tri roky 41,3 Podnikatelia Percento neoficiálnych platieb za predchádzajúce tri mesiace 17,6 Percento neoficiálnych platieb za predchádzajúce tri roky 41,4 Pracovníci verejnej Percento tých, ktorým za predchádzajúce dva roky ponúkli malý dar 42,3 správy Percento tých, ktorým za predchádzajúce dva roky ponúkli peniaze alebo drahý dar 9,7 Zhorsuje sa korupcia? Obr. c. 1. Úplatkárstvo v rokoch 1989 a 1999 Hodnotenie trendov v úrovniach korupcie je ,,Aký je vás názor na úplatkárstvo v kazdodennom zivote ludí v súcasnej inherentne tazkou úlohou, spolocnosti?" kedze nástroje na 1 = Úplatkárstvo je úplnou súcastou súcasného zivota ­ kto chce vyzit, musí dat. odhadovanie prieniku 2 = Úplatkárstvo je bezpochyby casté, ale nie je az také strasné, ako ludia hovoria. korupcie v spolocnosti boli 3 = Niektorí urcite dávajú úplatky, ale nie je to potrebné ­ s troskou trpezlivosti môze clovek vyzit aj bez úplatkov. rozvinuté iba nedávno. Urcité nahliadnutie do týchto trendov 4 = Úplatky sú úplne zbytocné ­ vsetko mozno dostat legálnymi prostriedkami. na Slovensku umoznujú tri súbory prieskumných otázok. Po prvé dotazníky pouzité na Slovensku obsahovali otázku, Ceskoslovensko 1989 Ceská republika 1998 Slovenská republika 1999 ktorá bola velmi podobná 1 otázke v sociologických 4 1 4 1 stúdiách v Ceskoslovensku 4 (1989) a v Ceskej republike 2 (1998)15. Porovnanie týchto 2 3 výsledkov potvrdzuje to, coho 3 sa mnohí obávali: v ociach 3 2 sirokej verejnosti je úroven úplatkárstva ovela horsie teraz nez pred desiatimi rokmi a môze byt o nieco horsia na Slovensku nez v Ceskej republike. Po druhé sme sa opýtali vsetkých troch skúmaných skupín na Slovensku, kedy podla nich bola korupcia na Slovensku najhorsia. Podla názoru sirokej verejnosti vsetky tri takmer rovnako uviedli, ze korupcia bola v období rokov 1994 ­ 1998 horsia ako v období od 1998. Podnikatelskí manazéri a verejní úradníci vsak castejsie uvádzali, ze korupcia bola najhorsia pocas rokov 1994 ­ 1998. Je tiez zretelné, ze mnohí Slováci sa domnievajú, ze korupcia sa v skutocnosti nezmenila, ked tretina respondentov uviedla, ze korupcia bola vo vsetkých troch skúmaných obdobiach rovnaká. 15Císla za Ceskoslovensko a Ceskú republiku sú z práce Pavla Frica ,,Stav korupcie po desiatich rokoch". Pôvodným zdrojom za rok 1989 bol Institút pre podnikatelský výskum (prieskumu sa zúcastnilo 1 643 respondentov z celej CSFR). Pôvodným zdrojom za rok 1998 bol GfK-Praha, apríl 1998 (967 respondentov z Ceskej republiky). Zdrojom údajov za Slovensko je prieskum v domácnostiach, ktorý sa rozoberá v tejto správe (1131 respondentov zo Slovenskej republiky). Odpovede ,,Neviem" boli nastavené ako rovnajúce sa chýbajúcim odpovediam. Pri prieskume za Slovensko doslo k malej zmene znenia, co by mohlo spôsobit, ze výsledky sú menej porovnatelné: odpoved 1 neobsahovala slová: ,,... kto chce vyzit, musí dat." 5 Obr. c. 2. Kedy bola korupcia na Slovensku najvyssia? Názory domácností Názory podnikatelov Názory úradníkov 50 50 50 40 40 40 %30 % 30 % 30 20 20 20 10 10 10 0 0 0 pred 1990- 1994- od stále pred 1990- 1994- od stále pred 1990- 1994- od stále 1989 1993 1998 konca rovna- 1989 1993 1998 konca rovna- 1989 1993 1998 konca rovna- 1998 ká 1998 ká 1998 ká Po tretie sme poziadali pracovníkov verejnej správy, aby vyhodnotili, aké casté sú v ich organizáciách ,,neoficiálne platby" v súcasnosti a aké boli pred dvoma rokmi. Hoci zmena bola velmi malá, v priemere verejní úradníci uviedli, ze úplatkárstvo v ich organizáciách bolo pred dvoma rokmi rozsírenejsie. Obr. c. 3. Úplatkárstvo ocami pracovníkov verejnej správy Pred dvoma rokmi Dnes Neexistovalo Existuje, ale Existovalo, ale neviem posúdit Neexistuje neviem posúdit jeho rozsah jeho rozsah Velmi rozsírené Velmi rozsírené Nie velmi Skôr rozsírené Nie velmi Skôr rozsírené rozsírené rozsírené Kým prieskumy naznacujú, ze mohlo dôjst k urcitému zlepseniu úrovne korupcie v porovnaní s obdobím spred niekolkých rokov, ovela nástojcivejsie z nich vyplýva to posolstvo, ze väcsina si myslí, ze korupcia sa nezmenila ­ zostáva nesmiernou výzvou, ktorú treba riesit. 6 Ktoré vládne orgány sú oznacované za najviac skorumpované? Zatial co súkromné spolocnosti v sútaziacich odvetviach priemyslu núti trh, aby poskytovali kvalitu ­ tie, ktoré tak nerobia, prídu o zákazníkov i zisk ­ takéto sily vo verejnom sektore nepôsobia. Na orgány verejného sektora nevyvíja tlak motivácia zisku a klienti vo vseobecnosti nemajú zákonné alternatívy, a preto musia aj nadalej rokovat s orgánmi verejného sektora bez ohladu na kvalitu poskytovaných sluzieb. Jedným z cielov prieskumu podnikatelov a domácností bolo poskytnút orgánom verejného sektora urcité vysvedcenie z pohladu klientov. Prinása ho táto cast správy, sumarizuje vnímanie úrovne korupcie v rozlicných orgánoch, ako aj skúsenosti podnikatelov a domácností, ktoré prichádzajú do styku s rozlicnými vládnymi orgánmi a sluzbami. Vnímanie Dotazníkové prieskumy domácností, podnikatelov a pracovníkov verejnej správy zozbierali informácie o vnímaní korupcie a o skúsenostiach s nou. Hoci ,,vnímanie" sa casto odmieta ako neodrázajúce skutocnost a ako tendencne prezentované médiami, je niekolko dôvodov na zaradenie vnímania do hodnotenia korupcie. Po prvé hoci je pravdou, ze vnímanie môze byt deformované procesmi, ktorými respondenti získavajú informácie, je potrebné si uvedomit, ze vnímanie väcsinou formujú skúsenosti. A skutocne, tak ako uvedieme v dalsej casti práce, údaje za Slovensko velmi jasne dokazujú, ze niektoré vládne orgány, ktoré sú vnímané ako najskorumpovanejsie, sú tie isté, s ktorými majú respondenti najviac skúseností s korupciou. Po druhé prístup zameraný iba na osobné skúsenosti by nebol vyvázený, kedze radoví obcania a podnikatelskí manazéri sa vseobecne nezúcastnujú na urcitých formách korupcie na vysokej úrovni, ktoré by potom v týchto prieskumoch boli podhodnotené. Po tretie hoci percepcie nie sú úplne presné, samy osebe sú velmi dôlezité. Ked sa manazéri rozhodujú, ci investovat do iných sektorov alebo diverzifikovat, robia tak na základe svojho vnímania podnikatelského prostredia (vrátane úrovne korupcie), ktorej budú musiet celit. Ak sa osoba rozhoduje, ci dá spor na súd, svoje rozhodnutie zakladá na vnímaní objektívnosti súdu a nákladov s ním spojených. Podobne, ak sa osoba rozhoduje, ci sa bude liecit v urcitom zdravotníckom zariadení, je vnímanie nákladov (vrátane neoficiálnych nákladov) a kvality liecby tým, na základe coho sa rozhodne. Obrázok c. 4 zobrazuje percepcie stupna korupcie v rozlicných orgánoch a sektoroch z hladiska domácností, podnikatelov a pracovníkov verejnej správy. Údaje naznacujú sirokú zhodu medzi vsetkými troma skupinami vzoriek v tom, ze korupcia je rozsírená v zdravotníctve, v súdnictve, na colných úradoch, vo Fonde národného majetku a na polícii. Kým respondenti z domácností vo vseobecnosti vnímajú úroven korupcie ako do urcitej miery vyssiu nez podnikatelskí manazéri a pracovníci verejnej správy, aj odpovede pracovníkov verejnej správy a podnikatelských manazérov naznacujú vnímanie rozsírenosti korupcie ­ polovica vsetkých pracovníkov verejnej správy v prieskume uviedla, ze korupcia je ,,velmi rozsírená" v rezorte zdravotníctva, a polovica podnikatelských manazérov uviedla to isté o súdnictve16. Ani médiá nevychádzajú bez poskvrny: 20 % pracovníkov verejnej správy a 20 % podnikatelov si myslí, ze korupcia v oblasti verejných médií je rozsírená. 16Otázka znela: ,,Podla vásho názoru existuje korupcia v nasledujúcich oblastiach na Slovensku? Ak áno, povedzte, nakolko je rozsírená. 1 = Korupcia v tejto oblasti neexistuje, 2 = Korupcia v tejto oblasti existuje,ale nie je velmi rozsírená, 3 = Korupcia v tejto oblasti je velmi rozsírená, 4 = Korupcia v tejto oblasti existuje, ale neviem povedat, nakolko je rozsírená, 5 = Neviem, ci korupcia v tejto oblasti existuje." Graf na obrázku 5 zobrazuje absolútne percento respondentov, ktorí na túto otázku zvolili odpoved císlo 3 (cize odpovede 4 a 5 neboli vylúcené predtým, nez sa vyrátali percentá). 7 Obr. c. 4. Vnímanie korupcie Zdravotníctvo Súdy a prokuratúra Fond národného majetku Colné úrady Polícia* Ministerstvá Danové úrady Skolstvo Banky, sporitelne Krajské a okresné úrady Národná rada SR Súkromné firmy Vláda SR Úradníci Kataster Podnikatelia Slov. plynárenský priemysel Domácnosti Miestna samospráva Verejné médiá Notárstva Telekomunikácie Zivnostenské úrady Slov. obchod. inspekcia Súkromné médiá Certifikacný úrad Úrady práce Úrad prezidenta SR Armáda 0 25 50 75 100 Percento, ktoré si myslí, ze ,,korupcia je velmi rozsírená". Pozn.: Chýbajúci stlpec znamená, ze vnímanie korupcie v danej organizácii nemáme k dispozícii od domácností. * Vo výskume sme rozlisovali dopravnú a ostatnú políciu, odpovede sme spriemerovali na políciu celkove. 8 Skúsenosti Institúcie, s ktorými podnikatelia prichádzajú do styku Táto cast preskúma frekvenciu, s akou rozlicné orgány vyzadujú od podnikatelov neoficiálne platby, výsku neoficiálnych platieb a zhodnotenie kvality poskytovaných sluzieb. Aká castá je potreba poskytovat dary a úplatky V prieskume podnikatelov bola manazérom polozená otázka, kolko ráz navstívili kazdú z 26 rozlicných státnych institúcií, z ktorých väcsinu tvorili státne orgány, ale aj podniky verejných sluzieb, banky a notárstva. Respondenti dostali otázku, na kolkých návstevách im bolo dané najavo, ze by mali zaplatit úplatok, alebo mali vopred pocit, ze ho musia zaplatit. Obrázok c. 6 znázornuje percento podnikatelov, ktorí uviedli, ze úplatok bol naznacený (z tých, ktorí skutocne boli v styku so státnou institúciou). Na hornej priecke zoznamu 17 sú colné úrady, institúcie vydávajúce povolenia na dovoz a vývoz, certifikacný úrad, stavebné povolenia a státny podnikatelský dozor. Tesne za nimi boli iné povolenia, telekomunikácie a súdy. Kedze firmy môzu s niektorými státnymi institúciami príst do styku vela ráz a s inými iba prílezitostne, je vhodné vyrátat aj percento návstev podnikatelov, pri ktorých bol naznacený úplatok (pozri obrázok c. 5). Colné úrady sa tu uz nenachádzajú na pochybnej vrchnej priecke, ak vezmeme do úvahy frekvenciu, s akou firmy s nimi prichádzajú do kontaktu. Na základe kritéria ,,podnikatelských návstev" boli úplatky naznacené najcastejsie pri ziadostiach o stavebné povolenia, udelenie povolenia na dovoz a vývoz, v rámci rokovaní so Slovenskou obchodnou inspekciou a s certifikacným úradom. Vsetky informácie, ktoré sú prezentované na obrázkoch c. 5 a 6, zahrnajú iba tých podnikatelov, ktorí naozaj prisli do styku s danými institúciami. Tento prístup je uzitocný na identifikáciu úrovne korupcie v kontaktoch, ktoré musia mat státne orgány s podnikatelmi. Ale pre úvahy o celkovom dopade na podnikatelský sektor je dôlezité brat do úvahy aj podiel podnikatelov, ktorí musia rokovat s urcitým konkrétnym státnym orgánom. Pri hodnotení dopadu korupcie na hospodárstvo je dôlezitá otázka, aké percento vsetkých podnikatelov sa stretlo s úplatkárstvom v urcitej institúcii, nie iba percento podnikatelov, ktorí s nou prisli do styku. Vyskytli sa tri orgány/sluzby, pri ktorých viac ako 10 % vsetkých podnikatelov naznacilo, ze sa stretli s úplatkárstvom: colné úrady, povolenia na dovoz a vývoz a telekomunikácie. Hoci ,,iba" 18 % podnikatelov v styku s telekomunikáciami za posledných 12 mesiacov narazilo na úplatkárstvo, cím ho umiestnilo viac do stredu hodnotového rebrícka na obrázkoch 5 a 6, skutocnost, ze tolko podnikatelov (viac ako 70 %) s ním bolo v kontakte, robí z z neho sektor so sirokým dopadom na hospodárstvo. 17Manazérov sa pýtali aj na dopravnú políciu a registráciu motorových vozidiel, ale toto sa bude rozoberat v kontexte prieskumu domácností. 9 Obr. c. 5. Percento návstev Obr. c. 6. Percento podnikatelov, ktorí sa v podnikatelov s naznacením úplatku predchádzajúcich 2 rokoch stretli s úplatkárstvom (z tých, ktorí prisli do styku s orgánom alebo sluzbou) Stavebné povolenia Colné úrady Vývozné a dovozné licencie Vývozné a dovozné licencie Slov. obchodná inspekcia Certifikacné úrady Certifikacný úrad Stavebné povolenia Obchodný register Slov. obchodná inspekcia Colné úrady Iné licencie Iné licencie Súdy Telekomunikácie Telekomunikácie Voda, plyn, elektrina Obchodný register Súdy Poziarna inspekcia Odbor zivot. prostredia Úrad bezpecnosti práce Poziarna ochrana Ochrana zivot. prostredia Úrad bezpecnosti práce Bankové sluzby Zivnostenský úrad Voda, plyn, elektrina Danový úrad Danové úrady Hygienická inspekcia Zivnostenský úrad Úrad práce Hygienická inspekcia Audítorské sluzby Notárske úrady Zdravotné/Sociálne poistenie Úrady práce Notárske úrady Audítorské sluzby Bankové sluzby Zdrav./Sociálne poistenie 0 % 10 % 20 % 30 % 0 % 10 % 20 % 30 % 40 % 10 Hodnoteniekvality Podnikatelský manazér ohodnotil kazdý státny orgán, s ktorým bol v styku. Toto hodnotenie kvality sluzieb zachytáva obrázok c. 7. Neprekvapuje, ze jeho hodnotenie kvality je vo významnej korelácii so stupnom úplatkárstva, s ktorým sa v institúcii stretol. Súdy dostali najnizsie hodnotenie kvality zo strany podnikatelov, po nich nasledovali colné úrady, povolenia na vývoz a dovoz, a certifikacný úrad - vsetky boli oznacené za castých príjemcov úplatkov. Obr. c. 7. Hodnotenie kvality podnikatelmi Audítorské sluzby Notárske úrady Hygienická inspekcia Poziarna inspekcia Bankové sluzby Úrad bezpecnosti práce Voda, plyn, elektrina Zivnostenský úrad Ochrana zivot. prostredia Telekomunikácie Danové úrady Úrady práce Slovenská obchodná inspekcia Zdravotné/Sociálne poistenie Obchodný register Stavebné povolenia Iné licencie Certifikacný úrad Vývozné a dovozné licencie Colné úrady Súdy 2.0 2.5 3.0 3.5 4.0 Výska úplatkov uvádzaných podnikatelmi Úplatky, ktoré podnikatelia uvádzali v prieskume, boli v rozpätí od 40 az do 500 000 Sk, pricom najvzssie boli zaplatené v oblasti bankových sluzieb, povolení na dovoz a vývoz, súdov, telekomunikácií a daní. Súdy a bankové sluzby boli príjemcami najvyssích priemerných úplatkov a mali najvyssí medián úplatkov. 11 Tabulka c. 2. Výska úplatkov, s ktorými sa podnikatelia stretli N Medián Priemer Min. Max. Súdy 8 11250 25500 1000 100 000 Bankové sluzby 15 10 000 63 155 120 500 000 Obchodný register 17 6 500 6 629 40 22 500 Voda, plyn, elektrina 15 5 000 9 107 100 50 000 Povolenia na dovoz, vývoz 25 5 000 14 184 100 190 000 Stavebné povolenia 15 5 000 7 533 500 30 000 Odbory zivotného prostredia 9 5 000 3 213 120 10 000 Iné povolenia 12 3 500 7 875 500 50 000 Zivnostenský úrad 10 3 500 3 412 120 10 000 Poziarna inspekcia 9 3 000 2 331 180 5 000 Telekomunikácie 31 2 000 7 539 100 100 000 Slovenská obchodná inspekcia 15 2 000 3 513 200 10 000 Danový dohlad/úrad 21 2 000 5 683 150 20 000 Úrad bezpecnosti práce 11 2 000 2 965 120 10 000 Certifikacný úrad 17 2 000 5 965 400 50 000 Hygienická inspekcia 5 1 000 1 480 100 3 000 Colné úrady 36 1 000 5 795 100 100 000 Notárske úrady 7 1 000 4 429 1,000 15 000 Zdravotné/sociálne poistenie 5 500 1 430 150 5 000 Úrad práce 5 500 1 304 120 5 000 12 Obr. c. 8. Súhrn skúseností podnikatelov s korupciou Grafy na tejto a nasledujúcej strane znázornujú, ako sa umiestnil kazdý z 21 rozlicných orgánov podla skúseností podnikatelov s korupciou. Kazdý orgán sa umiestil podla hodnotenia (inverzného) kvality, percenta podnikatelov, Názov institúcie alebo sluzby ktorí zaplatili úplatky v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch (z tých, co v nom nieco vybavovali), priemernej výsky úplatku, Nízka kvalita mediánu úplatku a súhrnného poctu návstev, pri ktorých bol úplatok zaplatený alebo naznacený. Orgány sú zoradené podla Percento Percento návstev, podnikatelov, priemerného umiestnenia. vyzadujúcich ktorí dali úplatok úplatok Medián Priemerná výska úplatkov úplatkov Dovozné a vývozné licencie Súdy Stavebné povolenia 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 Obchodný register Iné licencie Certifikacný úrad 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 Colný úrad Slovenská obchodná inspekcia Telekomunikácie 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 13 Voda, plyn, elektrina Bankové sluzby Ochrana zivotného prostredia 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 Danové úrady Poziarna inspekcia Zivnostenský úrad 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 Úrad bezpecnosti práce Audítorské sluzby Úrady práce 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 Zdravotné a sociálne poistenie Notárske úrady Hygienická inspekcia 1 1 1 5 2 5 2 5 2 4 3 4 3 4 3 14 Prekázky pri podnikaní Korupcia je iba jedným z problémov, s ktorými sa podnikatelia stretajú. Aby sme ju dali do perspektívy, poziadali sme podnikatelov, aby vyhodnotili, do akej miery sú nasledujúce faktory závaznými prekázkami pri podnikaní. Výsledky, ktoré znázornuje obrázok c. 9, zvýraznujú niekolko problémov, o ktorých bezne pocúvame na celom svete, ako napríklad danové sadzby a nedostatok pôziciek. Najpozoruhodnejsie na obrázku c. 9 sú prominentné umiestnenia ,,pomalých súdov" a ,,nízkej vymáhatelnosti práva" ako problémov pri podnikaní. Byrokracia a niekolko dalsích faktorov, súvisiacich s korupciou, boli tiez mnohými podnikatelmi uvedené ako problémy. Obr. c. 9. Prekázky pri podnikaní Pomalé súdy Danové sadzby Nedostatok úverových zdrojov Nízka vymáhatelnost práva Byrokracia Korupcia Výpalníctvo Protekcia a klientelizmus Netransparentné danové zákony Hospodárska kriminalita Korupcné správanie konkurencie Nestabilita legislatívneho rámca na podnikanie Politická nestabilita krajiny Nejednoznacnost právnych noriem pre podnikanie Inflácia Podmienky verejných sútazí Monopoly Podmienky odpisovania Colné a zahranicno-obchodné predpisy a certifikácie Podmnienky vstupu zahranicných investorov Mzdové náklady Pravidlá na získanie povolenia na dovoz/vývoz Pravidlá na získanie licencií vseobecne Zákonník práce Nedostatocná infrastruktúra (cesty, telekom., banky) Nízka schopnost Slovákov samostatne podnikat Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov Predpisy pre zakladanie podniku 0 25 50 75 100 percent 15 Státne orgány, s ktorými domácnosti prichádzajú do styku Dotazníky pre domácnosti obsahovali podrobné otázky na rezorty, ktoré sú pravdepodobne najdôlezitejsie z hladiska domácností: zdravotníctvo, skolstvo a policajnú ochranu. Doplnujúca cast sa pýtala na iné státne orgány, s ktorými prichádzajú domácnosti do kontaktu zriedkavejsie (ako napríklad kataster, pracovný úrad atd.), pricom mali uviest informácie o frekvencii úplatkárstva a kvalite sluzieb. Táto cast správy zhrnie skúsenosti Obr. c. 10. Percento interakcií domácností, pri domácností v zmysle ktorých dávajú pozornost (z tých, co mali kontakt) výskytu úplatkov, ich velkosti (iba Nemocnica zdravotníctvo, Odborný lekár skolstvo a polícia) a kvality poskytnutých Dopravná polícia* sluzieb. Súdnictvo Vysoké skoly Registrácia motorových vozidiel* Elektrina (pripojenie/opravy) Zubár Plyn (pripojenie/opravy) Voda (pripojenie/opravy) Sporitelne nedobrovo lná dobrovolná Praktický lekár Registrácie na katastri Výpisy z katastra Iné Základné skoly Stredné skoly Ucnovské skoly Telefón (zavedenie linky/opravy) Pohotovost Polícia (pasy) Polícia (vysetrovanie) Úrad práce (dávky) Polícia (vodi cské preukazy) Polícia (obcianske preukazy) Úrad práce (zamestnanie) 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% Poznámka: ,,Dobrovolná" znamená, ze pozornost bola poskytnutá, ale respondent uviedol, ze ju chcel dat; ,,Nedobrovolná" znamená, ze respondenti dávali pozornost bud preto, ze vedeli, ze ,,takto to chodí", alebo preto, ze si ju úradník vyziadal. *Poznámka: Pri dopravnej polícii a registrácii motorových vozidiel nie je mozné vediet, ci bola pozornost dobrovolná, alebo nedobrovolná. 16 Frekvencia financnej pozornosti V prieskume sa domácností pýtali na ich najcerstvejsie skúsenosti (za posledné dva roky) so zdravotníctvom, skolskými institúciami a políciou (vysetrovanie kriminálnych cinov) a na dôlezité skúsenosti s niekolkými inými orgánmi, ako sú kataster, úrad práce, sporitelne atd. Obrázok 10 naznacuje percento stykov s kazdou institúciou, pri ktorých bola daná nejaká pozornost. Na horných prieckach sa umiestnili nemocnice s takmer 60 % respondentov, ktorí uviedli, ze dali urcitú pozornost, ked niektorý clen rodiny bol v nemocnici. (Aj ked po vylúcení prípadov, v ktorých bola pozornost úplne dobrovolná, bola pravdepodobnost neoficiálnych platieb pri pobytoch v nemocnici vyssia nez v akejkolvek inej státnej institúcii). Odborní lekári, súdnictvo, dopravná polícia a vysoké skoly boli oznacované za castých príjemcov úplatkov. Je treba vsimnút si, ze tieto skúsenosti zodpovedajú vnímaniam domácností, ktoré boli uvádzané predtým (pozri obrázok c. 5). Skúsenosti, uvedené v prieskume, sú paralelné s vnímaním, ze korupcia v zdravotníctve, súdnictve a polícii je rozsírená.18 Podobne aj pocit, ze korupcia je menej rozsírená na úradoch práce, podopiera aj skutocnost, ze iba malé percento domácností, ktoré kontaktovali úrad práce, zaplatilo úplatok. Výska pozornosti v zdravotníctve, súdnictve a za policajnú ochranu Výska pozornosti sa pohybovala od 20 Sk do 100 000 Sk. Nemocnice a vysoké skoly, obe uvádzané ako castí príjemcovia pozornosti, sú zároven príjemcami pozornosti v najvyssej hodnote. Kým mnohé pozornosti boli ,,malé", je potrebné si uvedomit, ze pri opakovaných kontaktoch aj malé platby sa môzu pre chudobné domácnosti stat velmi nákladnými. O tomto probléme budeme podrobnejsie diskutovat v nasledujúcej casti. Tabulka c. 3. Výska pozornosti, s ktorými sa domácnosti stretávajú ­ Iba zdravotníctvo a skolstvo P Medián Priemer Min. Max. Praktický lekár 71 100 227 20 1 000 Odborný lekár 59 300 806 20 5 000 Zubár 27 300 463 30 2 500 Pobyt v nemocnici 38 500 3 665 50 100 000 Základná skola 27 150 788 35 5 000 Ucnovská skola 4 200 875 100 3 000 Stredná skola 12 750 2 358 100 15 000 Vysoká skola 10 2,050 6 860 500 50 000 18Skúsenosti s políciou sú velmi rozlicné. Kým príslusníci dopravnej polície sú castými príjemcami úplatkov, ovela menej úplatkov bolo uvedených za oblast vysetrovania, poskytovanie obcianskych preukazov, pasov a vodicských preukazov. 17 Hodnotenie spokojnosti domácností Domácnosti, ktoré prisli do styku s vládnymi institúciami, boli poziadané, aby zhodnotili, ako sú s nimi celkovo spokojné. Tieto výsledky sú zachytené na obrázku c. 11. Väcsina ludí bola spokojná so skúsenostami vo väcsine státnych institúcií, hoci pri kazdej bolo aspon 25 % nespokojných. Hodnotenie spokojnosti nie je v silnej korelácii s úrovnou pozornosti, co je väcsinou spojené s velmi nízkym spokojnostou s úradmi práce (ktoré nie sú castým príjemcom pozornosti) a nízkou spokojnostou s pobytom v nemocnici (najcastejsí príjemcovia pozornosti). Obr. c.11. Hodnotenie spokojnosti Plyn (zavedenie/opravy) Zubár Polícia (obc. preukazy) Polícia (pasy) Polícia (vodic. preukazy) Odborný lekár Elektrina (pripojenie/opravy) Telefón (zavedenie linky/oprava) Nemocnica Praktický lekár Pohotovost Výpisy z katastra Registrácie na katastri Stavebné sporitelne (pôzicky) Voda (pripojenie/opravy) Iné Iné sporitelne (pôzicky) Úrad práce (dávky) rad práce (zamestnanie) 20 % 40 % 60 % 80 % 18 Kto sa najcastejsie stretáva s korupciou? Kto sa najcastejsie stretáva s korupciou? Pochopenie rozsahu korupcie nám dáva predstavu o spôsobe, ako funguje a ako ovplyvnuje ekonomiku a spolocnost. Istým spôsobom je nemozné presne urcit, koho sa najviac dotýka, kedze zasahuje kazdého. Jej urcité, velmi dobre známe úcinky ­ nastrbenie dôvery v státne institúcie a oslabenie podnikatelského prostredia ­ majú nepochybne dopad na kazdého bez ohladu na to, ci s nou dotycný má osobnú skúsenost, alebo nie. Ak státne zdroje plynú nevhodným smerom alebo sa nimi mrhá prostredníctvom skorumpovaného obstarávania, spolocnost stráca zdroje a ocitne sa v situácii, ze má nekvalitné zariadenia alebo prístroje. Ak sa úplatky platia preto, aby sa obchádzali zdravotnícke nariadenia alebo získavali stavebné povolenia, spolocnost sa môze vystavovat nepotrebnému ohrozeniu zdravia a bezpecnosti. Ak vnímanie korupcie spôsobuje, ze verejnost povazuje súdne rozhodnutia za predpojaté, ludia môzu urovnávat svoje spory spôsobmi mimo rámca zákona. Hoci je dopad korupcie na spolocnost ocividne ovela väcsí ako na tých, co sa s nou stretávajú, výskum skupín ludí a podnikov, ktorí sa s nou stretávajú najcastejsie, dáva moznost pochopit, ako korupcia ovplyvnuje spolocnost Hoci pochopenie toho, kto na korupciu naráza najcastejsie, je uzitocné, musíme si uvedomit, ze výsledky mozno interpretovat mnohými spôsobmi. Napríklad nemozno vyvodzovat, ze ak jedna skupina ludí zaplatila úplatky castejsie ako druhá, ze ludia z prvej skupiny sú ,,skorumpovanejsí", lebo je mozné, ze boli nútení castejsie platit úplatky alebo sa jednoducho castejsie nachádzali v situácii, v ktorej ich bolo treba zaplatit. V tejto casti si budeme vsímat, ako sa skúsenosti s korupciou odlisujú podla krajov a podla charakteristiky respondentov. Odchýlky podla krajov Tabulka 4 znázornuje, ako casto sa domácnosti a podnikatelia stretávali s neoficiálnymi platbami v kazdom z ôsmich krajov Slovenska. Firmy v Bratislave sa stretávali s neoficiálnymi platbami najcastejsie a firmy v Trencíne najzriedkavejsie. Z hladiska domácností bola prax neoficiálneho platenia rozlozená v krajoch rovnomernejsie ­ ani jeden kraj nevyniká ako najhorsí; domácnosti v Ziline a v Trnave o nieco zriedkavejsie platili úplatky ako v iných krajoch. No väcsina údajov, ktoré sú uvedené v tabulke 4, sa podla krajov statisticky neodlisuje. Zameranie sa na rozdiely medzi krajmi odpútava od dôlezitejsieho poznania, a to, ze domácnosti a podnikatelia v kazdom kraji tejto krajiny neoficiálne platia. Tabulka c. 4. Odchýlky podla krajov Domácnosti Podnikatelia Percento tých, co Percento tých, co Percento tých, co Percento tých, co neoficiálne neoficiálne neoficiálne neoficiálne zaplatili za zaplatili za zaplatili za zaplatili za posledné posledné 3 roky posledné posledné 3 roky 2 mesiace 2 mesiace 1. Bratislava 17,0 41,8 24,4 61,8 2. Trnava 10,8 33,6 10,0 28,1 3. Trencín 15,0 37,8 5,7 20,6 4. Nitra 18,4 49,0 17,5 27,4 5. Zilina 8,4 35,7 12,2 32,7 6. Banská Bystrica 14,1 43,3 16,2 55,6 7. Presov 17,2 38,5 16,7 40,0 8. Kosice 13,7 48,7 15,0 38,5 19 Charakteristika podnikatelských subjektov Údaje z prieskumu medzi podnikatelmi ukazujú, ze neoficiálne platia firmy vo vsetkých rezortoch a vo vsetkých krajoch. Rozdiely v miere úplatkárstva medzi privatizovanými a neprivatizovanými podnikmi, a novými verzus starými firmami, nie sú statisticky významné. Aj akciové spolocnosti a spolocnosti s rucením obmedzeným sa stretávajú s úplatkárstvom v podobnej miere. Sú vsak aj urcité charakteristiky podnikatelských subjektov, ktoré sa spájajú s vyssou ci nizsou úrovnou úplatkárstva. Firmy v stavebníctve, priemysle, polnohospodárstve a v lesníctve o nieco castejsie zaplatili úplatky nez firmy v iných rezortoch. Na rozdiel od údajov z niektorých iných stúdií19 stredné a velké firmy v skutocnosti o nieco castejsie zaplatili úplatky ako mensie firmy: za predchádzajúce dva mesiace úplatok zaplatilo 15 % malých firiem v porovnaní s 22 % stredných a velkých firiem.20 Firmy, ktoré sú clenmi podnikatelských asociácií, ovela castejsie platili úplatky ako firmy, ktoré nie sú. Za tri roky pred prieskumom to bolo 57 % verzus 35 %.21 Statistická významnost clenstva v zdruzeniach podnikatelov vystupuje este silnejsie vo vztahu k iným podnikatelským charakteristikám.22 Je dôlezité si vsimnút, ze tento výsledok nenaznacuje, ze takéto zdruzenia sú nejakým spôsobom zlé ­ práve naopak, niektoré súcasné výskumy naznacujú, ze podnikatelské zdruzenia zohrávajú dôlezitú úlohu pri znizovaní korupcie, kedze slúzia ako sprostredkovatelia medzi firmami a státom. Údaje z firiem poukazujú na velmi silný súvis medzi neoficiálnymi platbami a rastom a investíciami. Firmy, ktoré za posledné tri roky pred prieskumom rýchlejsie rástli, za to isté obdobie castejsie neoficiálne platili ako pomalsie rastúce firmy. Podobne aj firmy, ktoré predpokladali rýchlejsí rast v budúcnosti, castejsie neoficiálne zaplatili za posledné tri roky i za predchádzajúce dva mesiace.23 Tento ,,rastový efekt" sa odráza rovnako aj pri investovaní. Firmy, ktoré urobili významné investície, castejsie uplácali, a tie, ktoré plánovali väcsie investície, aj castejsie dávali úplatky.24 Tieto výsledky nenaznacujú, ze neoficiálne platby sú pre rast alebo investície uzitocné. Je pravdepodobnejsie, ze rastúce firmy jednoducho viac prichádzajú dos tyky so státnymi orgánmi a institúciami, získavajú viac povolení, sú objektom castejsích inspekcií atd. ako firmy, ktoré nerastú. V skutocnosti po vylúcení rozdielov vo frekvencii styku firiem so státom oba úcinky rastu aj investícií sa strácajú. Odpovede na iné otázky z prieskumu vyvracajú aj myslienku, ze úplatkárstvo je uzitocné. Aj najrýchlejsie rastúce firmy uvádzali korupciu ako velmi závaznú prekázku v rozvoji podnikania a firmy, ktoré zaplatili úplatky, opisujú korupciu ako váznejsiu prekázku nez tie, ktoré úplatky nezaplatili, pricom toto platí rovnako pre rastúce, ako aj zmensujúce sa firmy. Korupcia, s ktorou sa podnikatelia stretávajú, im skôr bráni rozvíjat ich celkový potenciál, nez aby im bola uzitocná pre rast. 19Napríklad podla správy EBRD Transition Report 1999 malé firmy robili neoficiálne platby castejsie nez väcsie firmy. 20Malé firmy boli firmy s menej ako 15 zamestnancami na plný úväzok. 37 % malých firiem neoficiálnu zaplatilo pocas troch rokov pred prieskumom v porovnaní so 47 % stredných a velkých firiem. Tieto rozdiely sú významné v párovom t- teste na hladinách 15 % a 10 % pre dvojmesacný respektíve trojrocný horizont. 21Tieto rozdiely sú statisticky významné na hladinách 5 % a 1 % v párových t- testoch. 22Probitové regresie sa urobili so sumacnými indexmi pre platenie úplatkov v predchádzajúcich dvoch mesiacoch a troch rokoch ako závislé premenné, pricom na pravej strane boli velkost, vek, clenstvo v zdruzeniach podnikatelov, sektor, krajské sumacné indexy, plus indexy za kontakt s kazdým z 26 státnych institúcií. Clenstvo v podnikatelských zväzoch zostalo významné na hladine 1%. 23Významné na hladine 10 % párových t-testoch. 24V priebehu dvoch mesiacov pred prieskumom 24 % firiem, ktoré nedávno urobili väcsie investície, uviedlo, ze vykonalo neoficiálne platby, v porovnaní so 14 % firiem, ktoré neinvestovali. Podobne 21 % firiem plánujúcich väcsie investície urobilo neoficiálne platby oproti 12 % firiem, ktoré neplánujú väcsie investície. Oba výsledky sú významné na hladine 10 %. 20 Charakteristika domácností Domácnosti s urcitými charakteristikami výrazne castejsie neoficiálne zaplatili. Domácnosti s vyssím príjmom za predchádzajúce tri roky výrazne castejsie neoficiálne zaplatili nez domácnosti, ktoré sú zapojené do podnikania. Respondenti s vodicským preukazom castejsie neoficiálne zaplatili, co sa zhoduje so zistením, ze platby príslusníkom dopravnej polície sú casté. Starsí respondenti neoficiálne platili castejsie nez mladsí respondenti a zeny castejsie ako muzi. Respondenti s vyssím vzdelaním castejsie neoficiálne platili ako tí, co mali nizsie vzdelanie, hoci sa zdá, ze toto je dôsledkom toho, ze tí, co majú vyssie vzdelanie, majú vo vseobecnosti vyssí príjem, sú castejsie vodicmi, aj castejsie prichádzajú do styku s pracovníkmi verejnej správy.25 To, ze domácnosti s vyssím príjmom majú tendenciu viac neoficiálne platit (aj po zohladnení skutocnosti, ze castejsie prichádzajú do styku s rozlicnými institúciami 26), ilustruje, ze domácnosti s vyssím príjmom si casto vykúpia cestu z tazkostí, co si domácnosti s nizsím príjmom nemôzu dovolit. A skutocne, kým údaje z prieskumu domácností jasne ukazujú, ze domácnosti s vyssím príjmom castejsie neoficiálne zaplatili, údaje poukazujú aj na to, ze dopad na domácnosti s nizsím príjmom je väcsí. Výska pozornosti zaplatenej v zdravotníctve nie je napríklad vôbec v korelácii s úrovnou príjmu, co znamená, ze platby ako podiel príjmu sú u chudobnejsích domácností vyssie. Vezmime si napríklad relatívne malú pozornost, ktorá sa dáva vseobecným praktickým lekárom. Býva v rozsahu od 20 do 1000 Sk a predstavuje 0,3 % az 9 % mesacného príjmu. Hoci medián návstevy u vseobecného praktického lekára predstavoval 1 % príjmov domácnosti, jedna tretina najchudobnejsích domácností zaplatila za návstevu u lekára v priemere 3,6 % z uz aj tak nízkeho mesacného príjmu. 27 25Kedze mnohé charakteristiky sú vo vzájomnom vztahu, robili sa probitové regresie s cielom zistit, ktoré faktory korelujú s pravdepodobnostou vykonávania neoficiálnych platieb pri odstránení vplyvu ostatných faktorov. Závislou premennou bol sumacný index zaplatenia úplatku v predchádzajúcich troch rokoch; vsetky charakteristiky domácností a respondentov, ako sú uvedené v tomto odseku, boli na pravej strane. Vsetky boli významné na hladine 5 % a vyssie. Po pridaní sumacného indexu za styk so státnymi orgánmi na pravú stranu, skolstvo uz nebolo významné a príslusnost k pohlaviu, príjem a vlastníctvo podniku kleslo na 10-percentnú hladinu významnosti. 26Mnohé tabulky v krátkosti v tejto správe ukazujú, ze najchudobnejsia tretina domácností prisla do styku so státnymi institúciami v mensej miere ako domácnosti s vyssím príjmom. 27Regresiou podielu príjmov zaplatených ako pozornost za jednu návstevu u vseobecného praktického lekára na hladinu príjmu dostaneme výsledný negatívny koeficient, ktorý je významný na hladine 5 %. Tieto analýzy zahrnajú iba tie prípady, v ktorých bol respondent schopný odhadnút hodnotu pozornosti. 21 3. Skúsenostiskorupciou Táto cast správy prinása súhrn respondentovej skúsenosti s vládnymi institúciami z pohladu korupcie, povahy neoficiálnych platieb, dôvodov, preco boli platené, a úrovne spokojnosti klientov. Sociálne rezorty Rezort zdravotníctva Zdravotníctvo je rezort, ktorý sa nepochybne dotýka najväcsej casti obyvatelstva ­ viac ako 80% domácností v nasom prieskume za posledné dva roky navstívilo zdravotnícke zariadenie, co ho zaraduje daleko pred ktorúkolvek inúoblast. V ociach verejnosti je tiez rezortom, v ktorom je najviac rozsírená korupcia, kedze je na celnom mieste v zozname (pozri obrázok c. 5) u domácností aj pracovníkov verejnej správy. Táto cast správy prezentuje odpovede na otázky z prieskumu domácností, týkajúce sa skúseností v zdravotníctve. Respondentov sa pýtali na tri ich najcerstvejsie skúsenosti s rezortom zdravotníctva, pricom sa zistovalo, ci islo o návstevu u vseobecného praktického lekára, odborného lekára, zubára, o pobyt v nemocnici alebo o osetrenie na pohotovosti. Kedze otázky sa pýtali na konkrétne návstevy, odpovede velmi jasne vychádzali z osobnej skúsenosti, a kedze jedna domácnost mohla zhodnotit az tri návstevy, vyhodnotených bolo viac ako 1700 návstev zdravotníckych zariadení. Takmer polovica bola u vseobecného praktického lekára, nasledovali vysetrenia u odborných lekárov a zubárov (pozri tabulku c. 5). Ovela menej odpovedí sa týkalo pobytu v nemocnici alebo osetrenia na pohotovosti.28 Kedze respondenti mohli odpovedat bud o státnych, alebo o súkromných zariadeniach, je mozné porovnat odpovede o kazdom type zariadenia ­ tieto porovnania jasne naznacujú, ze neoficiálne platby sú rozsírené v súkromných zariadeniach podobne ako v státnych. Tabulka c. 5. Z tých, ktorí navstívili zdravotnícke zaradenie, uvedené percento absolvovalo: Praktický lekár 47,7 Odborný lekár 24,7 Zubár 17,5 Pobyt v nemocnici 6,9 Pohotovost 3,3 Hodnotenie kvality Za kazdú návstevu v zdravotníckom zariadení respondenti mali zhodnotit pracovníkov, kvalitu zariadenia a dlzku cakania. Hodnotenie sa pohybovalo v rozpätí od 1 do 5, pricom 1 a 2 vyjadrujú spokojnost, 4 a 5 naznacujú nespokojnost. Odpovede celkovo inklinovali skôr k spokojnosti, kedze priemer bol vzdy pod 3 (pozri tabulku c. 6 ). Ludia boli vseobecne menej spokojní s dlzkou cakania s výnimkou pobytov v nemocnici, v ktorých prípade boli najmenej spokojní so zariadením. (V rámci osetrenia na pohotovosti nebol velký rozdiel v spokojnosti.) Celkovo boli ludia menej spokojní s osetrením na pohotovosti a s pobytmi v nemocnici, teda v tých dvoch prípadoch v zdravotníctve, kde nejestvuje nijaká súkromná alternatíva. Pri hodnotení starostlivosti zo strany zdravotníckych pracovníkov boli ludia najmenej spokojní s personálom na pohotovosti a v nemocnici, najviac spokojní boli so zubármi a odbornými lekármi. Z hladiska dlzky 28Velkost súboru je dostatocná na to, aby sa dali zmysluplne vyhodnotit pobyty v nemocnici a osetrenia na pohotovosti (napríklad 3,3 % návstev na pohotovosti predstavuje este vzdy 56 pozorovaní). 22 cakania boli ludia najmenej spokojní s návstevami na pohotovosti a u vseobecných praktických lekárov. Najmenej boli ludia spokojní so zariadením pohotovosti a v nemocnici. Tabulka c. 6. Hodnotenie nespokojnosti (vyssie císla znamenajú viac nespokojných) Starostlivost Dlzka cakania Vybavenie pracovníkov zariadení Vseobecný praktický lekár 2,02 2,80 2,27 Odborný lekár 1,85 2,42 2,09 Zubár 1,81 2,20 1,82 Pobyt v nemocnici 2,34 2,36 2,66 Pohotovost 2,55 2,63 2,66 Porovnanie odpovedí o státnych a súkromných zariadeniach odhaluje, ze spokojnost so starostlivostou personálu bola u súkromných vseobecných praktických lekárov a súkromných zubárov vyssia nez u ich státnych kolegov. Pri hodnotení spokojnosti so zdravotníckymi zamestancami nebol nijaký rozdiel medzi súkromnými a státnymi odbornými lekármi. Tabulka c. 7. Hodnotenie nespokojnosti (vyssie císla znamenajú viac nespokojných) Starostlivost Dlzka cakania Vybavenie pracovníkov zariadení Státne Sú- Státne Sú- Státne Sú- kromné kromné kromné Praktický lekár 2,13 1,85 2,93 2,58 2,37 2,15 Odborný lekár 1,83 1,83 2,50 2,21 2,11 2,01 Zubár 2,01 1,70 2,28 2,15 2,03 1,70 Pobyt v nemocnici 2,38 ND 2,37 ND 2,71 ND Pohotovost 2,58 ND 2,27 ND 2,74 ND Poznámka: O pobyte v súkromnej nemocnici a o súkromnej pohotovosti sú k dispozícii iba tri pozorovania. Z tohto dôvodu sa pri nich vzdy bude uvádzat ND ­ nie je k dispozícii. V rámci dlzky cakania boli ludia rovnako Pozornost - dary, protisluzby a peniaze, ktoré pacienti spokojní so státnymi ako súkromnými dávajú poskytovatelom zdravotnej starostlivosti, sú niekedy zubármi, ale lepsie hodnotili súkromných podobné úplatkom, napríklad, ked má pacient pocit, ze sú praktických lekárov a odborných lekárov potrebné, aby dostal príslusnú starostlivost, a v iných nez ich státnych kolegov. Vybavenie prípadoch sú to iba malé prejavy vdacnosti. Kedze súkromných zaradení získalo vseobecne neexistuje nejaká objektívna deliace ciara medzi lepsie hodnotenie kvality nez státne. akceptovatelnými darmi a neakceptovatelnými úplatkami, táto a nasledujúca cast správy bude jednoducho referovat o Pozornost ­ Platenie úplatkov a dávanie pozornosti - väcsinou bude uvedená statistika podielu darov v slovenskom rezorte zdravotníctva prípadov, pri ktorých bola pozornost dobrovolná a nedobrovolná a ci platiaci mal pocit, ze ide len o prejav vdacnosti alebo spôsob, ako si zaistit dostatocnú Pobyt v nemocnici je sluzba, za ktorú sa starostlivost. Dôlezitou súcastou reforiem verejného platí pozornost najcastejsie. Takmer siesti sektora v boji s korupciou bude prehodnotenie etických z desiatich respondentov, ktorí boli smerníc pre pracovníkov v zdravotníctve (a v iných hospitalizovaní, zaplatili pozornost a rezortoch), ktoré jasne vymedzia prijatelné dary od väcsina z nich povedala, ze neslo iba o neprijatelných. dobrovolný prejav vdaky. Nastastie sa pozornost neplatí casto na pohotovosti. V státnych aj v súkromných zariadeniach dali pozornost castejsie odborným lekárom ako vseobecným praktickým lekárom alebo zubárom. 23 Tabulka c. 8. Percento tých, co dali urcitú pozornost Spolu Státne Súkromné zariadenie zariadenie Vseobecný lekár 15,8 15,0 17,8 Odborný lekár 29,5 31,0 27,0 Zubár 18,2 18,7 18,1 Pobyt v nemocnici 58,6 58,2 NA Pohotovost 5,4 5,8 NA Poznámka: Niektorí respondenti nevedeli, ci navstívili státne alebo súkromné zariadenie, co vysvetluje, preco sa lísi celkové percento návstev od percenta návstev státnych zariadení, pri ktorých bola daná pozornost . Typy pozornosti Za kazdý kontakt so zdravotníckym zariadením respondenti mali uviest, ci dali pozornost, a ak dali, ci islo o pozornost vo forme daru, protisluzby alebo penazí. Tabulka c. 9 sumarizuje ich odpovede. Tabulka c. 9. Percento tých, ktorí dali pozornost vo forme... Dar Protisluzba Peniaze Vseobecný praktický 11,3 2,7 3,7 lekár Odborný lekár 22,3 4,5 7,8 Zubár 12,8 3,4 6,7 Pobyt v nemocnici 41,4 5,2 29,3 Pohotovost 1,8 0,0 3,6 Poznámky: Toto sú celkové frekvencie na základe celej vzorky ludí, ktorí navstívili praktického lekára. Neobmedzujú sa iba na tých, co zaplatili úplatok. Niektorí respondenti udávali aj kombináciu rozlicných foriem pozornosti (napríklad dar a peniaze). Z tohto dôvodu zrátané hodnoty v stlpcoch sú vyssie nez celkové percento ludí, ktorí dali pozornost. Styria z desiatich respondentov, ktorí navstívili nemocnicu, dali dar, kým odbornému lekárovi dal dar jeden z piatich. S výnimkou odborných lekárov bola miera dávania darov u státnych a súkromných zariadení rovnaká. Respondenti, ktorí navstívili státnych odborných lekárov, castejsie dali dar ako tí, co navstívili súkromného odborného lekára. Traja z desiatich respondentov, ktorí boli v nemocnici, dali penaznú pozornost. Z tabulky c. 10 je zrejmé aj to, ze peniaze sa dávajú súkromným praktickým lekárom, odborným lekárom a zubárom rovnako ako státnym. Tabulka c. 10. Percento tých, ktorí dali pozornost vo forme... Dar Protisluzba Peniaze Státne Súkrom- Státne Súkrom- Státne Súkrom- né né né Praktický lekár 11,1 12,4 2,5 3.4 3,5 4,0 Odborný lekár 25,5 16,5 4,1 6,1 6,8 9,6 Zubár 12,1 13,3 6,5 1,6 6,5 6,9 Pobyt v nemocnici 40,9 ND 5,5 ND 28,2 ND Pohotovost 1,9 ND 0,0 ND 3,8 ND Je pozornost úplne dobrovolná, predpokladaná ako potrebná, alebo vyziadaná zdravotníckymi pracovníkmi? Respondenti z domácností, ktorí dali pozornost v zdravotníckom zariadení, mali odpovedat na otázku, ci bola vyziadaná, predpokladaná ako potrebná, alebo úplne dobrovolná. 43 % povedalo, ze ,,nikto ju 24 neziadal ­ len ju chceli dat", 52 % povedalo, ze ,,nikto ju neziadal, ale jednoducho tak to chodí", a 5% povedalo, ze pozornost bola ,,vyziadaná zdravotníckymi pracovníkmi". Nemocnice boli typom zariadenia, pri ktorom respondenti najcastejsie dávali pozornost, ako aj tým typom zariadenia, kde pozornost bola najzriedkavejsie dobrovolná (pozri obrázok c. 12). Obr. c. 12. Pozornost:dobrovolná, predpokladaná, vyziadaná? Praktický lekár Odborný lekár Zubár Nemocnice vyziadaná vyziadaná vyziadaná vyziadaná dobrovolná dobrovolná dobrovolná dobrovolná predpokladaná predpokladaná predpokladaná predpokladaná Existuje ostrá dichotómia dôvodov, pre ktoré sa dáva pozornost státnym a súkromným praktickým lekárom. Pri súkromných praktických vseobecných lekároch a zubároch bola pravdepodobnost dobrovolnej platby vyssia, zatial co tí, co navstívili státnych praktických lekárov, boli o nu castejsie poziadaní, alebo si jednoducho predstavujú, ze tak to chodí. Na druhej strane respondenti, ktorí navstívili súkromných lekárov, castejsie udávali, ze ,,jednoducho tak to chodí" pri odborných lekároch. Výska pozornosti Celkovo 27 % respondentov, ktorí pripustili, ze zaplatili nejakú pozornost za návstevu u lekára, odmietlo odpovedat na otázku, o akú sumu islo. 29 Dá sa teda predpokladat, ze pravdepodobne islo o vyssie sumy. V takom prípade by výpocty výsky úplatkov boli podhodnotené. A naozaj, miera odmietnutia odpovedat bola najvyssia pri pobytoch v nemocnici a pri odborných lekároch, teda pri tých dvoch typoch, ktoré uvádzali pozornost v najvyssej hodnote (pozri tabulku c. 11). . Tabulka c. 11. Výska pozornosti Priemerná Medián Min. Max. Pocet Percento odmietnutí Spolu 1110 200 20 100 000 197 27,4 Praktický lekár 227 100 20 1 000 71 20,5 Odborný lekár 806 300 20 5 000 59 29,8 Zubár 463 300 30 2 500 27 29,6 Pobyt v nemocnici 3665 500 50 100 000 38 35,3 Vsetky sumy v Sk. Dôvody pozornosti Respondentov sa opýtali na specifické dôvody zaplatenia pozornosti (formulované otvorenou otázkou) a ich odpovede sú roztriedené a zhrnuté v tabulke c. 12. Väcsina respondentov odpovedala, ze 29Dotazníky umoznili rozlísit odmietnutia a odpovede "Neviem." 25 zaplatili pozornost, aby získali lepsiu starostlivost alebo vyjadrili vdacnost. Je potrebné si vsimnút, ze kým mnohí povedali, ze dali pozornost preto, aby vyjadrili vdaku, skutocnost, ze rezort zdravotníctva sa pocituje ako najviac skorumpovaný, naznacuje, ze ludia aj tak povazujú svoje prejavy pozornosti, nech sú akokolvek dobrovolné, za ,,korupciu". Pri navrhovaní antikorupcnej stratégie pre rezort zdravotníctva bude dôlezité, aby sa zaoberala celým systémom, pocnúc lekárskymi fakultami. Ako sa o tom zmienujeme neskôr, zdá sa, ze úplatky sa rutinne platia za prijatie na lekársku fakultu, co je prax, ktoré dáva zlý príklad tým, co vstupujú na lekársku dráhu (pozri tabulku c. 22). Tabulka c. 12. Ak bola daná pozornost,aký bol jej dôvod? Spolu Vseobec. Odborný Zubár Pobyt v lekár lekár nemocnicic Lepsia starostlivost 34,6 22,4 41,6 33,3 41,3 Lepsie lieky 5,7 8,4 8,8 0,0 0,0 Byt zvýhodnený ­ urýchlit 10,8 11,2 10,6 15,7 6,9 vysetrenie Vyjadrit vdacnost 32,5 38,3 28,3 29,4 32,8 Je to zvyk, je to bezné 10,5 10,3 8,8 9,8 15,5 Iné 5,7 9,3 1,8 11,8 1,7 Skolstvo Podobne ako rezort zdravotníctva aj skolstvo sa dotýka takmer kazdého Slováka. Viac nez 40 % domácností, ktoré odpovedali v prieskume, malo aspon jedného clena na niektorej základnej, strednej, ucnovskej alebo vysokej skole. Takmer vsetci studenti (95 %) navstevovali státne vzdelávacie institúcie, zvysní navstevovali cirkevné alebo súkromné skoly. Spokojnost s kvalitou pracovníkov a so zariadeniami Na kazdom stupni vzdelávania vyjadrujú domácnosti so studentom vyssiu spokojnost s ucitelmi a výchovnými pracovníkmi ako so zariadeniami. V priemere domácnosti so studentmi vyjadrili pomernú spokojnost s kvalitou práce ucitelov a výchovných pracovníkov, pricom v odpovediach je malý rozdiel medzi jednotlivými stupnami vzdelávania. Hodnotenia spokojnosti boli vyssie pri cirkevných skolách nez pri státnych skolách. Z hladiska vybavenia bol výrazný rozdiel medzi hodnotením kvality základných skôl na jednej strane a ucnovských a stredných skôl na druhej strane ­ respondenti boli ovela menej spokojní s kvalitou vybavenia základných skôl. Hodnotenie cirkevných a súkromných skôl bolo vyssie nez státnych skôl. Tabulka c. 13. Hodnotenia kvality vzdelávacích institúcií Pocet Percento spokojných s kvalitou Percento spokojných s práce ucitelov a pedagógov kvalitou vybavenia Spolu 702 65,3 40,3 Základné skoly 367 65,3 31,3 Ucnovské skoly 72 68,5 51,4 Stredné skoly 193 65,8 52,3 Vysoké skoly 70 60,8 42,9 Zahrna iba volby domácností s aspon jedným clenom na danom stupni skoly v podchádzajúcom skolskom roku. Domácnosti, ktoré uviedli spokojnost 4 a 5 v stupnici od 1 do 5, boli klasifikované ako ,,spokojné". 26 Respondenti dostali otázku na trendy v kvalite. V priemere uvádzali, ze za posledné tri roky sa ani na jednom stupni vzdelávania nezmenila kvalita vôbec alebo iba málo. Spomedzi domácností so studentmi na kazdom stupni vzdelávania si o nieco viac respondentov myslelo, ze kvalita ucnovských, stredných a vysokých skôl sa zlepsila, nez bolo tých, co si mysleli, ze klesla. Väcsina respondentov uviedla, ze nedoslo k nijakej zmene. O základnom stupni si o nieco viac respondentov myslelo, ze kvalita sa zhorsila, ako bolo tých, co si mysleli, ze sa zlepsila, ale opät väcsina respondentov neuvádzala nijakú zmenu. Pozornost ­ Dávanie úplatkov a darov v slovenskom rezorte skolstva Neoficiálne platby v rezorte skolstva sú ovela menej casté nez v rezorte zdravotníctva, hoci nie sú v nijakom prípade neobvyklé.30 Na kazdých osem studentov zapísaných vo vzdelávacej institúcii v predchádzajúcom skolskom roku jeden uviedol, ze dal pozornost. Z tejto statistiky vsak nevidno naozaj rôznorodé skúseností na rozlicných stupnoch vzdelávania. 23 % domácností so studentom na vysokej skole zaplatilo urcitú pozornost, kým na iných stupnoch to bolo iba 10 - 12 %. Tabulka c. 14. Platenie pozornosti vo vzdelávacích institúciách Pocet Percento, uvádzajúce odovzdanie urcitej pozornosti v predchádzajúcom skolskom roku: Spolu 701 12,7 Základné skoly 366 12,6 Ucnovské skoly 71 9,9 Stredné skoly 194 10,3 Vysoké skoly 70 22,9 Zahrna iba skúsenosti domácností s aspon jedným clenom na tom stupni vzdelávania v predchádzajúcom skolskom roku. Vnímaný trend dávania úplatkov v rezorte skolstva nesmierne kolíse. O základnom stupni 48 % respondentov uviedlo, ze tam ,,nebolo a nie je ziadne úplatkárstvo"31. 11 % uviedlo zvýsenie úplatkárstva a 3 % uviedli, ze doslo k jeho poklesu. Naopak, menej ako 2 % respondentov na vysokoskolskom stupni uviedli, ze tam ,,nebolo a nie je ziadne úplatkárstvo", menej ako 2 % uviedli jeho pokles a 82 % uviedlo, ze vzrástlo. (Polovica povedala, ze úplatkárstvo nesmierne vzrástlo.) Typy pozornosti v rezorte skolstva Najcastejsou formou pozornosti bol dar: z tých, co dali pozornost, 73 % ju dalo vo forme daru, kým iba 24 % poskytlo protisluzbu a 21 % dalo peniaze. (Táto suma je vyssia nez 100, lebo student napríklad mohol dat dar aj peniaze, co sa na vysokoskolskom stupni stáva casto.) Opät sú vsak skúsenosti dost rozdielne na rozlicných stupnoch. Ako je z tabulky c. 15 zrejmé, penazné platby boli ovela castejsie na vysokoskolskom stupni, zatial co dary boli beznejsou praxou na nizsích stupnoch. Tabulka c. 15. Typy pozornosti, ktorá sa dávala vo vzdelávacích institúciách Pocet Podiel Podiel studentov, Podiel studentov, studentov, ktorí dali ktorí dali peniaze ktorí dali dary protisluzbu Spolu 701 9,3 3,0 2,7 Základné skoly 366 10,9 2,7 0,8 Ucnovské skoly 71 7,0 1,4 1,4 Stredné skoly 194 6,2 2,6 3,1 Vysoké skoly 70 11,4 7,1 12,9 Zahrna iba skúsenosti domácností, ktoré mali aspon jedného clena na danom stupni v predchádzajúcom skolskom roku. 30Na analýzu dôvodov úplatkárstva v zdravotníctve a skolstve pozri Tváre korupcie. 31Po vynechaní odpovedí "Neviem". 27 Je pozornost úplne dobrovolná, predpokladaná ako potrebná, alebo vyziadaná skolskými pracovníkmi? Priblizne jedna z piatich domácností, ktoré dali pozornost, uviedla, ze bola skolskými pracovníkmi pozadovaná, zatial co takmer polovica uviedla, ze ju dala z vlastnej vôle; zvysných 30 % uviedlo, ze ,,nikto ju neziadal, ale ja viem, ze tak to chodí". Ako sme v súvislosti s touto témou uviedli v predchádzajúcich castiach, vysokoskolskí studenti dávali pozornost najmenej dobrovolne a najviac preto, ze bola pozadovaná (pozri obrázok c. 13). Údaje navyse jasne ukazujú, ze dary sú skôr dobrovolné, a skolskí pracovníci zasa skôr pozadujú penaznú pozornost. Viac ako polovica respondentov, ktorí dali peniaze, uviedla, ze ich skolskí pracovníci vyzadovali (pozri tabulku c. 16). Obr. c. 13. Pozornost:dobrovolná, predpokladaná, vyziadaná? Základné skoly Ucnovské skoly Stredné skoly Vysoké skoly vyziadaná dobrovolná vyziadaná dobrovolná vyziadaná dobrovolná vyziadaná dobrovolná predpo- kladaná predpokladaná predpokladaná predpokladaná Tabulka c. 16. Typy pozornosti a kto ju inicioval v skolstve Spomedzi tých, co dali urcitú pozornost, percento tých, co naznacili, ze: Pocet ,,Nikto ju ,,Nikto ju ,,Skolskí neziadal, neziadal, ale pracovníci ju jednoducho viem, ze tak to pozadovali." som ju chcel chodí." Spolu 89 48,3 32,6 19,1 Iba dar 59 59,3 32,2 8,5 Iba protisluzba 11 45,5 36,4 18,2 Iba peniaze 11 9,1 45,5 45,5 Peniaze, dar alebo 8 25,0 12,5 62,5 protisluzba Zahrna iba skúsenosti domácností, ktoré uviedli, ze dali pozornost na danom stupni v predchádzajúcom skolskom roku. Dôvody dávania pozornosti Respondenti odpovedali na priamu otázku, preco dali pozornost. Väcsina ludí, ktorí ju dali, povedala, ze tak urobila s cielom získat urcité výhody pre dieta alebo jednoducho preto, ze je to rutinná súcast vzdelávacieho procesu (pozri tabulku c. 17). Na základnom stupni dávali pozornost zriedkavejsie s cielom pomôct dietatu nez na iných stupnoch ­ iba 13 % rodicov skolákov, ktorí dali pozornost, tak urobilo s cielom pomôct dietatu, zatial co 56 % az 75 % tých, co ju dali a majú dieta na strednej a vysokej skole, tak urobilo preto, aby studentom pomohli. Podobne aj tí, co dávali peniaze, castejsie tak robili preto, aby získali výhody pre studenta, nez to bolo v prípade tých, co dávali jednoducho dary (pozri tabulku c. 18). 28 Tabulka c. 17. Dôvody dávania pozornosti v rezorte skolstva Spomedzi respondentov, ktorí dali urcitú pozornost, percento tých, ktorí uviedli ako prícinu: Pocet Výho Sponzor- Vyjadrenie Rutina Iné dy pre stvo skoly vdaky stude nta Spolu 71 3 19,7 9,9 26,8 8,5 Základné skoly 38 1 28,9 13,2 36,8 7,9 Ucnovské skoly 5 4 0,0 40,0 20,0 0,0 Stredné skoly 16 05 18,8 0,0 12,5 12,5 Vysoké skoly 12 67 0,0 0,0 16,7 8,3 Zahrna iba skúsenosti domácností, ktoré uviedli, ze dali urcitú pozornost na danom stupni v 5 predchádzajúcom skolskom roku. Odpovede na priamu otázku boli zaradené do jedného z piatich stlpcov. Tabulka c. 18. Dôvody dávania pozornosti v skolstve podla typu pozornosti Spomedzi tých, co dali urcitú pozornost, percento tých, ktorí ako dôvod uviedli: Pocet Výhody Sponzor- Vyjadren Rutina Iné pre stu- stvo skoly ie denta vdacnost i Spolu 71 35.2 19.7 9.9 26.8 8.5 Iba dar 49 22.4 16.3 14. 36.7 10.2 3 Iba protisluzba 5 60.0 20.0 0.0 20.0 0.0 Iba peniaze 9 77.8 22.2 0.0 0.0 0.0 Peniaze a dar alebo 8 50.0 37.5 0.0 37.5 37.5 protisluzba Zahrna iba skúsenosti domácností, ktoré uviedli, ze dali urcitú pozornost na danom stupni v predchádzajúcom skolskom roku. Odpovede na otvorene formulovanú otázku boli zaradené do jedného z piatich stlpcov. Co spôsobuje úplatkárstvo u skolských pracovníkov? Respondentov sa spýtali, preco podla nich jestvuje úplatkárstvo u skolských pracovníkov. Odpovede, ktoré sú v tabulke c. 19, naznacujú, ze najdôlezitejsím dôvodom je dosiahnut prijatie na skolu, lebo viac ako tri stvrtiny domácností uvádzalo, ze toto ,,je velmi casto prícinou" uplácania skolských pracovníkov. Takmer polovica uvádza i to, ze úplatky dávajú aj preto, aby deti získali lepsie známky. Mnohí respondenti tiez vyjadrili presvedcenie, ze úplatky sú prejavom vdacnosti alebo rutinnou zálezitostou. Málo respondentov sa domnievalo, ze na prícine sú nízke platy alebo nízky rozpocet na rezort skolstva.32 32Respondenti, ktorí pracujú v rezorte skolstva, skôr odpovedali, ze nízke platy a rozpocet sú prícinou úplatkárstva, ale rozdiel nie je vôbec dramatický: iba 9 % povedalo, ze nízke platy sú ,,velmi casto dôvodom", zatial co 41 % povedalo, ze nízke platy sú ,,velmi zriedka dôvodom" uplácania skolských pracovníkov. 29 Tabulka c. 19. Dôvody dávania úplatkov skolským pracovníkom Spomedzi respondentov, ktorí dali urcitú pozornost, percento tých, co uviedlo ako dôvod: Velmi Velmi castý zried- dôvod kavý 1 2 3 dôvod 4 5 Dostat dieta na skolu 80,6 13,5 4,0 0,6 1,3 Lepsie známky 21,3 27,1 30,3 14,3 7,0 Prtoze skolskí pracovníci ju priamo ci 7,2 9,3 30,1 29,2 24,2 nepriamo ziadajú Pretoze ucitelia sú nedostatocne platení 5,4 4,9 22,9 24,3 42,5 Pretoze skolstvo má velmi nízky rozpocet 5.6 6,9 17,9 19,0 50,6 Vyjadrit vdaku ucitelom 13,6 26,6 25,1 13,4 21,2 Pretoze taká je tradícia, je to bezné 18,5 15,6 31,4 15,1 19,4 Poznámka: Táto tabulka zahrna iba názory tých domácností, ktoré majú aspon jedného studenta. Odpovede ,,Neviem" neboli do tabulky zaradené. Výska pozornosti v rezorte skolstva Výska úplatku dávaných v skolstve sa pohybuje v rozpätí od 35 Sk do 50 000 Sk, pricom medián je 500 Sk. Vysokoskolskí studenti zaplatili najvyssie úplatky (pozri tabulku c. 20). Tabulka c. 20. Výska pozornosti (v Sk) na rozlicných stupnoch skolstva Spomedzi respondentov, ktorí dali urcitú pozornost: Pocet Priemer Min. Max. Spolu 53 2 296 35 50 000 Základné skoly 27 788 35 5 000 Ucnovské skoly 4 875 100 3 000 Stredné skoly 12 2 358 100 15 000 Vysoké skoly 10 6 860 500 50 000 Zahrna iba skúsenosti domácností, ktoré uviedli, ze dali urcitú pozornost na danom skolskom stupni v predchádzajúcom skolskom roku. Ako sa dalo predpokladat, tí, co dali peniaze, najcastejsie odmietali odpovedat na otázku (16 % verzus 9 % tých, co dali dar alebo poskytli protisluzbu), a tí, co poskytli protisluzbu najcastejsie, odpovedali, ze nevedia urcit jej hodnotu (48 % verzus 24 % tých, co dali dar alebo peniaze). Pozornost vo forme daru býva najcastejsie malá, v priemere asi za 950 Sk, kým jej priemerná hodnota u tých, co dali penazný dar alebo protisluzbu, bola uvádzaná v rozpätí od 6 000 do 7000 Sk (pozri tabulku c. 21). 30 Tabulka c. 21. Výska pozornosti (v Sk) a dôvody jej dávania v skolstve Spomedzi respondentov, ktorí dali pozornost: Pocet Priemer Min. Max. Spolu 53 2 35 50 000 296 Iba dar 37 702 35 5 000 Iba protisluzba 1 700 700 700 Iba peniaze 9 3 100 15 000 000 Peniaze plus dar 6 11 2 000 50 000 alebo protisluzba 333 Zahrna iba skúsenosti domácností, ktoré uviedli, ze dali urcitú pozornost na danom skolskom stupni v predchádzajúcom skolskom roku. Úplatkárstvo za prijatie na vyssiu skolu V prieskume domácností sa respondentov opýtali, ci si myslia, ze sa dá dostat na kazdú zo siedmich typov skoly, alebo nie. Výsledky, prezentované v tabulke c. 22, jasne poukazujú na vnímanie castých úplatkov za prijatie na vyssiu skolu. Hoci sa vzorka obmedzila na tie domácnosti, ktoré majú clenov na vysokých skolách, a tých, co pracujú v skolstve ­ teda tých, u ktorých sa predpokladá, ze majú informácie, z ktorých môzu vychádzat ­ asi polovica respondentov mala pocit, ze nie je absolútne mozné dostat sa na lekársku alebo právnickú fakultu bez úplatku. Iba 14 % verí, ze je mozné dostat sa na lekársku fakultu bez úplatku a iba 10 % si to myslí o právnickej fakulte33 (pozri obrázok c. 14). Títo respondenti sa zhodujú ­ vychádzajúc z vlastnej skúsenosti ­ ze neoficiálne platby sú v rezorte zdravotníctva a súdnictva casté. Odpovede dost jasne ukazujú aj to, ze antikorupcná stratégia pre tieto rezorty bude musiet byt systémová a zamerat sa nielen na poskytovanie sluzieb súdnictva a zdravotníctva, ale aj na institúcie, ktoré pripravujú a udelujú diplomy absolventom. Tabulka c. 22. Úplatkárstvo za prijatie na vyssiu skolu Percento respondentov, ktorí si myslia ze ,,je rozhodne nemozné byt prijatý bez úplatku" (odpovede udávajúce 5 na stupnici 1 az 5) Celá vzorka Domácnosti s Respondenti vysokoskolskými pracujúci v rezorte studentmi skolstva Medicína 55,7 45,3 48,7 Právo 61,2 50,8 56,6 Ekonómia 30.8 19,4 24,8 Prírodné vedy 16,4 9,4 7.0 Technika 10.1 4.5 5,4 Sociálne vedy 15,0 12,1 9,0 Umelecké vysoké 37,6 36,1 26,8 skoly 33Zalozené iba na názoroch respondentov, ktorí pracujú v skolstve. 31 Obr. c. 14. Úplatkárstvo za prijatie na lekárske a právnické fakulty ,,Je mozné dostat sa na nasledujúce fakulty bez zaplatenia úplatku?" (Odpovede domácností, ktorých aspon jeden clen pracuje v rezorte skolstva.) Lekárska fakulta Právnická fakulta rozhodne rozhodne mozné mozné mozné mozné mozno áno, mozno áno, mozno nie mozno nie rozhodne nie je mozné rozhodne nie je mozné nie je mozné nie je mozné Úrad práce Úrad práce splna na Slovensku dve funkcie: Tabulka c. 23. Úrad práce pri hladaní zamestnania pomáha nezamestnaným ludom pri hladaní Spolu Naj- Stred- Naj- zamestnania a poskytuje dávky v chudob- ných bohatsích nezamestnanosti. Hoci hodnotenia spokojnosti nejsích 40% 30 % boli velmi nízke, málo respondentov uviedlo 30 % zaplatenie úplatku za pomoc pri hladaní zamestnania alebo za dávky (pozri tabulky c. KONTAKT 18,7 17,9 19,1 20,2 23 a 24). POCET NÁVSTEV 8,1 10,6 9,4 5,8 INÉ INSTITÚCIE 64,6 66,7 68,9 55,9 POZORNOST 1,7 3,1 1,9 0,0 - POTREBNÁ 100,0 100,0 100,0 ND SPOKOJNOST SO SPRÁVANÍM 30,8 28,1 36,5 35,0 CELKOVÁ SPOKOJNOST 24,6 23,3 25,5 25,0 Tabulka c. 24. Dávky v nezamestnanosti - krátky prehlad Spolu Naj- Stred- Naj- chdob- ných bohat- nejsích 40% sích 30% 30% KONTAKT 17,5 18,1 16,1 18,2 POCET NÁVSTEV 4,4 7,6 4,3 3,6 INÉ INSTITÚCIE 66,4 78,9 63,2 56,7 POZORNOST 3,2 4,0 4,9 5,7 - POTREBNÁ 60,0 100,0 50,0 50,0 SPOKOJNOST SO SPRÁVANÍM 33,3 20,0 48,8 40,0 CELKOVÁ SPOKOJNOST 33,1 20,8 39,0 40,0 32 Rezort spravodlivosti Súdy34 Spomedzi vsetkých prekázok, s ktorými sa podnikatelia stretávajú, 80 % podnikatelov vybralo ,,pomalost súdov" ako jednu z troch najzávaznejsích prekázok v rozvoji podnikania. Bol to rovnaký pocet alebo este vyssí ako tých, co vybrali ,,vysoké danové sadzby" alebo ,,nedostatok úverových zdrojov" (pozri obrázok c. 9). Dalsích 75 % podnikatelov oznacilo za hlavný problém ,,nízku vymáhatelnost práva". Viac ako jeden zo styroch podnikatelov bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch zainteresovaný v nejakom súdnom konaní a 35 % podnikatelov v predchádzajúcich dvoch rokoch vyuzilo súdy na urovnanie obchodných sporov. Spomedzi nich 19 % sa stretlo s Tabulka c. 25. Súdy: Hladisko podnikatelov úplatkárstvom. Kým percento, ktoré sa Spolu Malí Strední/ Noví stretlo s úplatkárstvom, bolo nizsie nez Velkí pri niektorých iných institúcách, úplatky uz boli ovela vyssie. Priemerný KONTAKT 27,3 19,8 48,2 16,3 úplatok bol nad 25 000 Sk a medián bol FIRMY SA STRETLI S 18,9 19,2 18,9 28,6 viac nez 11 000 Sk cize viac nez pri ÚPLATKÁRSTVOM ktoromkolvek inej vládnej institúcii z ÚPLATOK PRI NÁVSTEVE 10,4 11,4 9,7 12,2 20, ktoré boli predmetom prieskumu VÝSKA ÚPLATKU 25 500 29 250 21 750 53 000 medzi podnikatelmi. Súdy získali aj HODNOTENIE KVALITY 11,4 11,6 12,6 13,3 neradostné hodnotenie kvality, lebo sa v prieskume ocitli medzi najhorsími. Iba jeden z deviatich podnikatelov, ktorý bol úcastníkom súdneho sporu, priaznivo hodnotil ich kvalitu. Domácnosti uvádzali podobné skúsenosti so súdmi. Z 13 % domácností, ktoré sa zúcastnili na súdnom konaní, 25 % dalo nieco ,,pomimo" zamestnancovi súdu, sudcovi alebo advokátovi. Najviac ich bolo medzi tými, ktorí boli zalujúcou stranou v obciansko-právnych sporoch (rozvody, majetkové spory a pod. ) ­ neoficiálne zaplatilo 32 %. Podnikatelia, ktorí v predchádzajúcich dvoch rokoch boli na súde, mali vyhodnotit svoju skúsenost tak, ze mali súhlasit, ci súdne konanie bolo spravodlivé a nezaujaté, neskorumpované a rýchle. 35 % odpovedalo, ze bolo nespravodlivé alebo bolo zaujaté, a 30 % malo pocit, ze bolo skorumpované. Odpovede na otázku o rýchlosti súdneho konania boli najprekvapivejsie ­ menej ako 17 % malo pocit, Obr. c. 15. Súdne konanie bolo... spravodlivé, nezaujaté neskorumpované rýchle rozhodne rozhodne rozhodne nesúhlasí súhlasí nesúhlasí rozhodne súhlasí 8 % rozhodne 4 % 7 % 21 % súhlasí skôr skôr skôr 29 % rozhodne súhlasí 13 % nesúhlasí nesúhlasí nesúhlasí 28 % 22 % 43 % skôr skôr skôr nesúhlasí súhlasí súhlasí 40 % 44 % 41 % ze konanie bolo rýchle a prebiehalo bez zbytocných prietahov. Tieto odpovede sa zhodujú so zistením, ktoré sme uz spomínali, ze pomalost súdov je ich hlavným problémom. 34Registráciu podnikatelov, hoci sa vykonáva na súdoch, budeme rozoberat dalej v casti o správnych orgánoch v rámci podnikania. 30 33 Pomalost a nedostatocná úcinnost súdov sú problémy samy osebe, zároven sú vsak aj klúcovými prícinami korupcie. Medzi podnikatelmi, ktorí sa zúcastnili na súdnom konaní, tí, ktorí ho povazovali za rýchle, ho o stvrtinu castejsie oznacili za skorumpované, nez tí, ktorí ho oznacili za pomalé. Obr. c. 16. Tí, podla ktorých bolo súdne konanie... rýchle pomalé súdne konanie súdne konanie bolo skorumpované bolo skorumpované 9 % 35 % 65 % 91 % súdne konanie súdne konanie nebolo skorumpované nebolo skorumpované Odpovede z prieskumu v domácnostiach len potvrdzujú odpovede podnikatelov. Ked sa ich pýtali na dôvod, preco neoficiálne zaplatili, viac nez polovica uviedla ako hlavný dôvod ,,urýchlenie" konania.35 17 % povedalo, ze hlavným dôvodom bolo ovplyvnit rozhodnutie súdu, a 12 % odpovedalo, ze z vdacnosti. Aj ,,casová nárocnost" súdneho konania je hlavným dôvodom, preco sa ludia neobracajú na súd, hoci na to majú dôvod. 60 % domácností uviedlo, ze sa ludia vyhýbajú súdom preto, lebo od podania návrhu po ukoncenie konania uplynie privela casu. Jediný dôvod vyhýbania sa súdom, ktorý uviedlo este viac respondentov, bol ten, ze ,,oficiálne súdne trovy sú privelmi vysoké". Pomalost a vysoké poplatky nie sú vsak jedinými dôvodmi, preco sa im ludia vyhýbajú. 43 % respondentov uviedlo, ze práve pre úplatky. Podla vnímania domácností, ktoré sa zúcastnili v prieskume, sa problém neúcinnosti súdov a úplatkárstva za posledné tri roky zhorsil. 27 % povedalo, ze sa kvalita práce v súdnictve zhorsila, kým iba podla 7 % sa zlepsila. Pokial ide o úplatkárstvo, odpovede boli este neradostnejsie: 45 % uviedlo, ze úplatkárstvo v súdnictve sa zhorsilo, zatial co iba podla 2 % sa zlepsilo. 3555 % oznacilo "urýchlenie súdneho konania" ako hlavný dôvod a 65 % ako jednu z troch hlavných prícin. 34 Polícia Vysetrovanie násilných a majetkových trestných cinov Jedna z dvanástich slovenských domácností uviedla, ze clen domácnosti bol v predchádzajúcich troch rokoch obetou násilného cinu; takmer kazdá stvrtá domácnost bola obetou majetkového trestného cinu. Mnohé z cinov neboli nahlásené: 43 % násilných cinov a 31 % majetkových trestných cinov. Z tých, co boli na polícii nahlásené, iba 21 % násilných cinov a 16 % majetkových cinov bolo podla respondentov objasnených. Z tých, co nahlásili trestné ciny, bolo s vysetrovaním spokojných málo: 24% pri násilných cinoch a 17 % pri majetkových trestných cinoch (pozri tabulku c. 26). Tabulka c. 26. Policajné vysetrovanie Násilné ciny Majetkové ciny Percento tých, co uviedli, ze boli obetou násilného cinu 8,3 23,4 Percento tých, co trestný cin nahlásili 57,0 69,1 Percento tých, co uviedli, ze páchatel bol chytený 20,8 15,9 Z tých, co nahlásili trestný cin, percento spokojných s 23,5 17,3 vysetrovaním Z tých, co nahlásili trestný cin, percento, ktoré dalo 3,8 3,4 pozornost Zahrna iba názory tých domácností, ktoré sa stali obetami násilných alebo majetkových trestných cinov. Domácnosti, ktoré uviedli hodnotenie spokojnosti 4 alebo 5 na stupnici 1 az 5 boli zatriedené ako "spokojné". Hoci obete zlocinov boli vseobecne nespokojné s vysetrovaním polície, iba dve obete násilných trestných cinov (menej ako 4 %) a sedem obetí majetkovej trestnej cinnosti (tiez menej ako 4 %) uviedli, ze dali pozornost. Iba jedna obet z oboch druhov trestnej cinnosti uviedla, ze dala peniaze. (Zaplatila ich pocas vysetrovania.) Jedna obet uviedla, ze pracovníci polície ziadali úplatok, zvysní respondenti povedali, ze ho dali dobrovolne, alebo ze ,,vedia, ze tak to chodí". Mnohé ciny neboli na polícii nahlásené a zvycajne z osobných dôvodov (,,cin nebol taký vázny", ,,nahlásenie by iba spôsobilo problémy"). Bolo vsak aj niekolko prípadov, v ktorých respondenti ako motív mlcania uviedli nedôveru k polícii alebo zlozité vysetrovanie. Dopravná polícia Vo väcsine krajín sa dopravná polícia povazuje za castého príjemcu neoficiálnych platieb. Právomoc udelit pokutu alebo iný trest bez svedkov láka, aby policajt a vodic dospeli k vzájomne uspokojivému rieseniu. Namiesto toho, aby sa pokuty odvádzali do státnej pokladne a vodicov záznam presne odrázal jeho priestupky, úplatky zostávajú u policajtov a ani sa nikde nezaznamená porusenie pravidiel zo strany vodica. Na Slovensku dostáva dopravná polícia ovela horsie hodnotenie od obcanov ako ich kolegovia z oddelení vysetrovania a vydávania dokladov. Spomedzi 388 respondentov v prieskume domácností, ktorí majú vodicské oprávnenie a vlastnia auto, 37 % uviedlo, ze zaplatilo úplatok príslusníkovi dopravnej polície aspon raz, a 19 % uviedlo, ze tak urobili niekolko ráz. 36 Podobne podnikatelia uviedli, ze v jednom zo styroch prípadov, ked prisli do styku s dopravnou políciou, nakoniec dali úplatok. 36Percentá sa týkajú vsetkých vodicov, ktorí vlastnia autá. Niektorých respondentov príslusníci dopravnej polície nikdy zastavili. 35 Polícia ako orgán vydávajúci obcianske preukazy, pasy a vodicské preukazy Polícia ako institúcia vydávajúca obcianske preukazy, pasy a vodicské preukazy dostáva velmi vysoké ohodnotenie za spokojnost a za malú potrebu neoficiálnych platieb (pozri tabulky c. 27 az 29). Hodnotenie spokojnosti patrí k najvyssím a skúsenosti s korupciou medzi najnizsie spomedzi institúcií a sluzieb, ktoré domácnosti hodnotili Tabulka c. 27. Obcianske preukazy - v krátkosti Spolu Najchu- Stred- Naj- dobnej- ných bohat- sích 40% sích 30% 30% Kontakt 27,1 22,7 29,7 33,9 Pocet návstev 1,7 1,8 1,7 1,7 Iné institúcie 28,6 30,0 24,2 21,8 Pozornost 2,2 3,3 0,0 3,4 - potrebná 80,0 100,0 ND 50,0 Spokojnost so správaním 75,2 80,3 77,9 75,9 Celková spokojnost 74,9 83,3 77,9 74,1 Tabulka c. 28. Vodicské preukazy - v krátkosti Spolu Naj- Stred- Naj- chudob- ných bohat- nejsích 40% sích 30 % 30% Kontakt 15,5 10,7 16,4 25,2 Pocet návstev 1,7 2,1 1,7 1,7 Iné institúcie 27,0 33,3 18,2 23,3 Pozornost 2,4 0,0 2,9 0,0 - potrebná 100,0 ND 100,0 ND Spokojnost so správaním 66,1 77,8 64,7 75,0 Celková spokojnost 71,2 66,7 61,8 83,3 Tabulka c. 29. Pasy - v krátkosti Spolu Naj- Stred- Naj- chudob- ných bohat- nejsích 40% sích 30 % 30% Kontakt 27,6 20,9 30,9 38,4 Pocet návstev 1,9 1,8 1,9 2,0 Iné institúcie 20,6 8,3 20,6 21,7 Pozornost 4,2 0,0 7,4 4,7 - potrebná 44,4 ND 60,0 33,3 Spokojnost so správaním 72,8 75,0 76,1 71,9 Celková spokojnost 74,0 83,3 79,4 64,1 36 Trendy v kvalite a v úplatkárstve Obrázok 17 ukazuje, ako domácnosti vnímajú zmenu kvality za posledné tri roky a ci si myslia, ze sa v tom období úplatkárstvo zvýsilo alebo znízilo. V súvislosti s dopravnou políciou si o nieco viac respondentov myslí, ze sa kvalita zvýsila, ako je tých, co si myslia, ze sa znízila. Pre obecnú a státnu políciu vsak platí opak.37 Pri úplatkárstve je vzorec opacný: velká väcsina respondentov sa domnieva, ze korupcia medzi príslusníkmi dopravnej polície sa zvýsila viac ako medzi príslusníkmi obecnej a státnej polície. Obr. c. 17. Trendy v kvalite a úplatkárstve u polície (vnímanie domácností) Kvalita dopravnej polície Kvalita miestnej polície Kvalita státnej polície velmi sa velmi sa velmi sa velmi sa zlepsila velmi sa trochu sa zhorsila trochu sa zlepsila zhorsila trochu sa zlepsila zhorsila trochu sa trochu sa zlepsila zlepsila zlepsila zhorsila trochu sa zhorsila trochu sa zhorsila bez zmeny bez zmeny bez zmeny Úplatkárstvo dopravnej polície Úplatkárstvo miestnej polície Úplatkárstvo státnej polície velmi sa neexistovalo a velmi sa neexistovalo neexistovalo znízilo velmi sa neexistuje znízilo a neexistuje zvýsilo velmi sa a neexistuje trochu sa zvýsilo trochu sa velmi sa znízilo velmi sa trochu sa znízilo zvýsilo zvýsilo zvýsilo bez zmeny trochu sa zvýsilo bez zmeny bez zmeny trochu sa trochu sa zvýsilo zvýsilo 37Otázka bola formulovanátak, ze sa zistoval názor na obecnú a státnu políciu ­ nie na dopravnú políciu. 37 Kataster Kataster je zodpovedný za evidovanie záznamov vlastníctva, registrovanie ich zmien a Tabulka c. 30. Vklad do katastra - v krátkosti overovanie vlastníctva pozemkov. Väcsina Spolu Najchu- Stred- Najbo- domácností, ktoré prisli do styku s katastrom, dobnej- ných hatsích uvádzala, ze boli spokojní, hoci skutocnost, ze sích 40% 30% 40 % bolo nespokojných, naznacuje priestor na 30% zlepsenie. Priblizne jedna zo siedmich domácností, ktoré prisli do styku s katastrom, Kontakt 21,2 16,8 24,8 26,4 uviedla, ze vykonala neoficiálnu platbu, pricom Pocet návstev 3,2 2,4 3,0 2,5 väcsina z nich mala pocit, ze to bolo potrebné. Iné návstevy 55,1 51,9 52,9 50,0 Pozornost 14,4 10,3 16,9 14,0 - potrebná 70,4 100,0 83,3 66,7 Spokojnost so správaním 57,7 63,0 66,7 60,5 Celková spokojnost 54,7 60,7 58,3 60,5 Tabulka c. 31. Ziadosti o informácie na katastri - v krátkosti Spolu Najchu Stred- Naj- dobnejs ných bohat- ích 40% sích 30% 30% Kontakt 22,1 18,1 26,1 26,0 Pocet návstev 2,7 2,3 2,6 2,5 Iné institúcie 52,1 41,7 47,5 54,5 Pozornost 13,3 0,0 14,5 17,8 - potrebná 79,2 ND 77,8 87,5 Spokojnost so správaním 51,1 53,8 55,6 53,3 Celková spokojnost 55,5 65,4 58,7 57,8 38 Obchodné sluzby Bankové sluzby Hoci mnohé bankové sluzby poskytujú súkromné banky, stát niektoré vlastní a nad vsetkými bez ohladu na vlastníka vykonáva dohlad. Dôlezitost bankového sektora podciarkuje aj to, ze takmer tri stvrtiny podnikatelov zúcastnujúcich sa v prieskume uviedlo, ze za predchádzajúcich 12 mesiacov prisli do styku s bankami. Nieco viac ako polovica priaznivo hodnotila ich kvalitu a jedna z deviatich firiem uviedla, ze sa stretla s úplatkárstvom (pozri tabulku c. 32). Velké firmy sa ovela castejsie stretali s úplatkárstvom ako malé alebo nové firmy. Bankové sluzby s priemernou výskou úplatku viac ako 60 000 Sk daleko predcia sluzby v iných rezortoch. V prieskume podnikatelom kládli aj otázky, týkajúce skúseností so získavaním pôziciek ,a z odpovedí jasne vyplýva, ze úplatky sa dávajú rovnako casto súkromným bankám ako státnym, ba aj castejsie. Kým iba 6 % z tých, co sa uchádzali o pôzicky zo státnych bánk, uviedlo neoficiálnu platbu, 13 % z tých, co sa uchádzali o pôzicku v súkromnej banke, uviedlo, ze neoficiálne zaplatili. Výska Tabulka c. 32. Bankové sluzby - v krátkosti úplatku sa pohybovala od 2 % do 30 % z Spolu Malí Strední/ Noví výsky pôzicky, pricom priemer pri státnych aj Velkí súkromných bankách bol takmer rovnaký. Kontakt 79,5 75,2 87,7 78,8 Z odpovedí podnikatelov je zrejmý súvis Firmy sa stretli s úplatkárstvom 11,1 7,3 19,8 7,4 medzi transparentnostou a úplatkárstvom pri Návstevy s úplatkom 4,6 3,4 7,7 3,0 vybavovaní pôziciek (pozri obrázok c. 18). Výska úplatku 63 155 36 900 80 658 10 000 Tie firmy, ktoré povazujú proces za Hodnotenie kvality 53,8 57,0 45,0 50,6 netransparentný, takmer tri razy castejsie dali úplatok. Obr. c. 18. Transparentnost a úplatkárstvo v bankovom sektore Firmy, ktoré povedali, ze Firmy, ktoré povedali, ze pravidlá SÚ transparentné pravidlá NIE SÚ transparentné zaplatili úplatok zaplatili úplatok nezaplatili úplatok nezaplatili úplatok 39 Audítorské sluzby Audítorské sluzby poskytujú súkromné spolocnosti, ale úloha, akú zohrávajú vo Tabulka c. 33. Audítori - v krátkosti vedení úctovníctva podnikatelov, oprávnuje Spolu Malí Strední/ Noví zaradit ich do tejto casti. Iba malé percento Velkí podnikatelov uviedlo, ze dali audítorom úplatky, hoci velký rozdiel medzi skúsenostou Kontakt 31,2 17,3 63,3 25,3 malých a velkých spolocností naznacuje, ze Firmy sa stretli s úplatkárstvom 3,3 6,8 1,4 4,8 rozvoj malého podnikania môze relatívne viac Návstevy s úplatkom 2,4 4,3 1,4 2,4 brzdit korupcia medzi audítormi (pozri Výska úplatku 5 000b 5 000 ND ND tabulku c. 33). Hodnotenie kvality 61, 6 55,4 72,2 53,1 Notárstva Tabulka c. 33. Notárstva - v krátkosti Podobne ako audítori aj notári sú súkromné Spolu Malí Strední/ Noví osoby (firmy), ktoré poskytujú nenahraditelné Velkí obchodné sluzby. O nieco viac ako jeden z dvadsiatich podnikatelov, ktorí navstívili Kontakt 52,1 41,3 77,1 48,8 notárstvo, uviedol, ze neoficiálne zaplatil ­ Firmy sa stretli s úplatkárstvom 5,5 7,5 3,5 11,9 malé, nové podnikatelské subjekty uplácali Návstevy s úplatkom 2,3 4,0 0,5 5,3 notárov castejsie ako velké, staré firmy 38 Výska úplatku 4 429 2 800 8 500 1 333 (pozri tabulku c. 33). Hodnotenie kvality 58,2 55,6 66,7 53,0 38,,Nové" podnikatelské subjekty boli definované ako subjekty existujúce kratsie ako tri roky. 40 Podniky verejných sluzieb Tabulka c. 35. Telekomunikácie z pohladu podnikatelov Spolu Malí Strední/ Noví Telefón Velkí Kontakt 68,7 60,8 81,7 63,2 18,3 17,0 21,1 15,1 Rovnako podniky, ako aj Firmy sa stretli s úplatkárstvom Návstevy s úplatkom 9,0 8,8 10,4 7,5 domácnosti musia príst do styku so Výska úplatku 7 539 3 247 12 077 4 333 státnymi telekomunikáciami, ked si Hodnotenie kvality 44,9 47,5 37,5 41,1 chcú dat zaviest telefón alebo opravit ho. Cakacie lehoty bývajú nesmierne dlhé, co spôsobuje, ze alternatíva zaplatenia úplatku láka Tabulka c. 36. Telefónne linky z pohladu domácností tých, co nan majú. Spomedzi Spolu Najchu- Stred- Najbo- podnikatelov, ktorí prisli do styku s telekomunikáciami, 18 % uviedlo, dobnej- ných hatsích sích 40% 30% ze zaplatilo úplatok ­ spomedzi 30% domácností, ked si potrebovali dat zaviest telefón alebo opravit ho, 25,4 22,7 28,5 27,3 7% povedalo, ze zaplatilo úplatok. Kontakt 2,1 1,5 2,5 1,5 Podnikatelia rovnako ako Pocet návstev 13,3 3,1 18,0 7,9 domácnosti dali stredné az nízke Iné institúcie Pozornost 7,2 2,9 14,8 0,0 hodnotenie za kvalitu (pozri 71,4 0,0 77,8 ND tabulky c. 35 a 36). - potrebná Spokojnost so správaním 59,4 74,2 55,7 60.0 Celková spokojnost 60,3 69,7 59,0 65,0 41 Voda, plyn a elektrina Tabulka c. 37. Voda, plyn a elektrina z pohladu podnikatelov Jeden z desiatich podnikatelov, Spolu Malí Strední Noví kontaktujúcich vodárne, plynárne alebo /Velkí elektrárne, uviedol, ze zaplatil úplatok, a stredne hodnotil ich kvalitu. Iba Kontakt 52,6 43,1 72,7 43,7 polovica podnikatelov dala priaznivé Firmy sa stretli s úplatkárstvom 10,4 9,2 11,25 2,7 hodnotenie (pozri tabulku c. 37). Návstevy s úplatkom 3,6 3,8 2,3 2,7 Rovnako aj domácnosti uvádzali, ze Výska úplatkub 9 107 12 267 7 571 50 000 museli zaplatit neoficiálne. 16 % z Hodnotenie kvality 51,0 54,2 45,0 47,0 tých, co s nimi boli v kontakte, Iba jedna firma v kategórii Noví uviedla výsku úplatku. zaplatilo neoficiálne za prípojku vody Tabulka c. 38. Voda z pohladu domácností alebo za opravu, 18 % za prípojku Spolu Najchu Stred- Najbo- alebo opravu plynu a 19 % za elektrinu dobnej- ných hatsích (pozri tabulky c. 38 az 40). sích 40% 30% 30% Kontakt 11,0 10,7 10,3 12,4 Pocet návstev 2,3 2,3 2,4 2,1 Iné institúcie 27,4 16,7 35,3 9,1 Pozornost 16,2 15,8 16,7 16,7 - potrebná 70,0 66,7 100,0 50,0 Spokojnost so správaním 52,9 52,6 61,1 58,3 Celková spokojnost 52,9 52,6 61,1 58,3 Tabulka c. 39. Plyn z pohladu domácností Spolu Najchu- Stred- Najbo- dobnej- ných hatsích sích 40% 30% 30% Kontakt 13,6 12,3 15,5 14,0 Ziadne návstevy 2,2 2,3 2,6 1,8 Iné institúcie 39,8 19,0 40,0 61,1 Pozornost 17,5 9,5 15,6 15,8 - potrebná 64,7 50,0 80,0 66,7 Spokojnost so správaním 69,4 57,1 65,6 89,5 Celková spokojnost 75,5 71,4 68,8 89,5 Tabulka c. 40. Elektrina z pohladu domácností Spolu Najchu Stred- Najbo- dob. ných hatsích 30% 40% 30% Kontakt 11,3 9,5 12,4 14,0 Pocet návstev 2,18 2,4 2,3 2,1 Iné institúcií 33,9 22,2 36,8 45,5 Pozornost 19,0 11,1 15,0 18,2 - potrebná 72,7 100,0 66,7 100,0 Spokojnost so správaním 65,6 77,8 60,0 75,0 Celková spokojnost 62,5 77,8 65,0 66,7 42 Správne orgány, inspekcie a vydávanie povolení Registrácia podnikania Prvým krokom pri zalození podniku na Slovensku je jeho oficiálne zaregistrovanie na súde ako podnikatelského subjektu do Obchodného registra. Existujúce spolocnosti sa musia obrátit na register vzdy, ked dôjde k zmene organizácie spolocnosti, k zmene spolocenskej zmluvy a pod. Spomedzi firiem, ktoré boli v styku s registrom na Slovensku, 15 % Tabulka c. 51. Registrácia podnikania - v krátkosti uviedlo, ze dalo úplatok, a Spolu Malí Strední/ Noví menej ako 40 % dalo priaznivé Velkí hodnotenie kvality. Obchodný Kontakt 51,8 40,8 77,3 46,0 register patrí s priemerným Firmy sa stretli s úplatkárstvom 15,2 11,7 18,8 15,4 úplatkom viac ako 6000 Sk Návstevy s úplatkom 9,5 6,1 12,4 11,5 medzi organizácie s najvyssími Výska úplatku 6 628 6 577 5 831 10 000 úplatkami (pozri tabulku c. 51). Hodnotenie kvality 37,2 40,8 32,5 36,6 Podnikatelov sme poziadali, aby opísali svoje skúsenosti pri registrácii. Väcsina (57 %) oznacila registráciu za nekomplikovanú a uviedla, ze nezaplatila úplatok. 29 % povedalo, ze bola komplikovaná, a 12 % uviedlo zaplatenie úplatku. Rok 1994 bol rokom, v ktorom spolocnosti pri registrácii najcastejsie platili úplatky (pozri obrázok c. 19). Obr. c. 19. Obchodný register 50 % percento tých, co uviedli, ze proces bol komplikovaný 40 % Percento tých, co zaplatili úplatok 30 % 20 % 10 % 0 % 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 - 99 Rok zaregistrovania 43 Povolenia na dovoz alebo vývoz a iné povolenia Za posledné dva roky pred prieskumom Tabulka c. 52. Povolenie na dovoz/vývoz - v krátkosti takmer 15 % podnikatelov získalo Spolu Malí Strední/ Noví povolenie na vývoz a 21 % na dovoz. Z Velkí tých, co sa pokúsili získat povolenie na dovoz alebo vývoz pocas predchádzajúcich Kontakt 26,2 19,8 40,0 25,3 12 mesiacov, jeden z troch sa stretol s Firmy sa stretli s úplatkárstvom 33,7 38,0 26,7 28,6 úplatkárstvom. Hoci drobní podnikatelia sa Návstevy s úplatkom 22,0 24,5 18,7 23,8 zriedkavejsie usilovali získat povolenie na Výska úplatku 14 184 5 421 25 411 5 083 dovoz alebo vývoz, tí, co tak urobili, Hodnotenie kvality 16,9 16,8 19,1 22,5 navyse castejsie narázali na úplatkárstvo. Väcsina podnikatelov ­ 74 % pri Tabulka c. 53. Iné povolenia ­ v krátkosti povoleniach na vývoz a 63 % na dovoz - Spolu Malí Strední/ Noví oznacila proces udelovania povolenia za Velkí transparentný. Tieto císla vsak naznacujú, ze hoci transparentnost pomáha 14,9 9,1 26,4 11,5 obmedzovat túto prax (podnikatelia, podla Kontakt Firmy sa stretli s úplatkárstvom 23,3 20,8 22,6 10,.0 ktorých bol proces pridelovania povolenia Návstevy s úplatkom 19,1 18,8 17,4 10,0 na dovoz netransparentný, viac nez dva Výska úplatkua 7 875 3 900 10 833 3 000 razy castejsie uvádzali zaplatenie úplatku), Hodnotenie kvality 23,1 20,0 28,8 32,1 nestací na to, aby zabezpecila neskorumpované pridelovanie povolení: Iba jeden respondent v kategórii Noví uviedol výsku úplatku. viac ako jeden z piatich podnikatelov, ktorí oznacili proces za transparentný, povedal, ze zaplatil úplatok preto, aby získal povolenie na dovoz alebo vývoz.39 Lenze otvorené úplatkárstvo je len jedným zo spôsobov, akým sa môze podkopávat pridelovanie povolení. Aj politický tlak a vyuzívanie konexií predstavujú zvýhodnovanie, ktoré samo osebe je formou korupcie. Podnikatelov, ktorí dostali povolenie na dovoz a vývoz, sa spýtali na metódy, aké pouzili pri získavaní povolenia. Viac ako polovica vyuzila známosti, politický vplyv alebo priamo úplatok. Aj iné typy povolení, ktoré musia Obr. c. 20. Metódy získavania... podnikatelia získat (napríklad povolenie na maloobchodný zzískavania...ing ... predaj) boli uvádzané ako casté povolenia na vývoz povolenia na dovoz dôvody úplatkárstva. 23 % podnikatelov, ktorí dostali politický politický povolenie, uviedlo, ze zaplatili vplyv vplyv priatelia a úplatok, a ich hodnotenie kvality 2 % 2 % priatelia a príbuzní vyznelo neradostne, ked ju iba príbuzní 21 % jeden zo styroch podnikatelov 28 % nijaké hodnotil priaznivo (pozri tabulku nijaké 45 % 47 % c. 53). úplatky úplatky 6 % 20 % iné úplatky a iné úplatky a kombinácie iné kombinácie iné 2 % 15 % 2 % 11 % 39Pri povoleniach na vývoz zaplatilo úplatok 20,5 % tých, co povazujú proces za transparentný, a 23,1 % tých, co ho povazujú za netransparentný, a pri povoleniach na dovoz zaplatilo úplatok 21,6 % tých, co oznacili proces za transparentný a 46,7 % tých, co ho oznacili za netransparentný. 44 Stavebné povolenia Spomedzi 21 státnych orgánov a institúcií, ktoré podnikatelia hodnotili v prieskume, k Tabulka c. 54. Stavebné povolenie - v krátkosti najhorsím z pohladu úplatkárstva zaradili Spolu Malí Strední/ Noví vybavovanie stavebného povolenia, ktoré Velkí vydávajú mestské, krajské a okresné úrady. Viac ako 30 % podnikatelov, ktorí ho Kontakt 21,6 15,7 34,8 12,6 vybavovali v priebehu posledných 12 Firmy sa stretli s úplatkárstvom 30,2 29,3 31,7 18,2 mesiacov, uviedlo, ze zaplatili úplatok, a iba Návstevy s úplatkom 23,6 24,6 22,5 18,2 28 % dalo úradom pozitívne hodnotenie Výska úplatku 7 533 3 400 9 556 6 000 kvality (pozri tabulku c. 54). Hodnotenie kvality 28,0 25,8 32,9 20,0 Poziarna inspekcia Inspektori poziarnej inspekcie, v ktorých kompetencii je zavriet prevádzku podniku40, Tabulka c. 55. Poziarna inspekcia - v krátkosti Spolu Malí Strední/ Noví majú velkú právomoc voci podnikatelom, Velkí ktorí porusujú zásady poziarnej bezpecnosti. Priblizne 14 % podnikatelov, ktorí sa dostali Kontakt 31,8 18,8 62,7 31,0 do styku s poziarnou inspekciou, uviedlo, ze Firmy sa stretli s úplatkárstvom 13,9 18,8 10,1 14,8 dali úplatok, pricom malé firmy platili Návstevy s úplatkom 12,6 18,1 8,1 14,8 castejsie. Hodnotenie kvality vsak bolo Výska úplatku 2 331 2 375 2 296 2 000 lepsie ako pri väcsine iných institúcií, kedze Hodnotenie kvality 61,6 63,7 59,6 66,0 viac ako 60 % podnikatelov sa kladne vyjadrilo (pozri tabulku c. 55). Hygienická inspekcia Podobne ako inspektori poziarnej inspekcie aj inspektori hygieny majú velkú právomoc Tabulka c. 56. Hygienická inspekcia - v krátkosti vo vztahu k podnikatelom, nad ktorými Spolu Malí Strední/ Noví vykonávajú dohlad, a podobne ako poziarni velkí inspektori aj hygienickí sú castejsie spájaní s úplatkárstvom pri mensích firmách. Celková Kontakt 33,8 26,3 54,1 31,0 úroven úplatkárstva je o nieco nizsia ­,,iba" Firmy sa stretli s úplatkárstvom 6,9 10,4 3,3 11,1 7 % firiem, ktoré boli v kontakte s Návstevy s úplatkom 3,9 5,8 1,8 6,8 hygienickou inspekciou, uviedlo, ze dali Výska úplatku 1 480 467 3 000 100 úplatok (pozri tabulku c. 56). Hodnotenie kvality 57,5 57,7 57,0 53,8 40Je nepochybné, ze je dôlezité inspektorom dat takúto právomoc, kedze nebezpecné podmienky môzu bezprostredne ohrozovat ludský zivot. 45 Odbor zivotného prostredia Odbor zivotného prostredia dohliada na Tabulka c. 57. Odbor zivotného prostredia ­ v krátkosti Spolu Noví dodrziavanie zákonov o zivotnom prostredí a Malí Strední/ dáva súhlas na nové projekty, aby boli súlade Velkí so zákonom. Jeden z piatich podnikatelov, ktorí boli v kontakte s odborom zivotného Kontakt 28,6 18,9 52,7 24,1 prostredia, uviedol, ze dal úplatok, a Firmy sa stretli s úplatkárstvom 12,7 12,5 13,6 5,0 hodnotenie kvality odborov bolo dost nízke, Návstevy s úplatkom 9,6 9,0 10,7 5,0 Výska úplatkua 3 213 600 4 520 2 000b kedze menej ako 40 % uviedlo uspokojivé zaobchádzanie (pozri tabulku c. 57). Hodnotenie kvality 38,1 35,2 40,0 34,0 Iba jeden podnikatel v kategórii Noví uviedol výska úplatku. Certifikacný úrad Certifikacný úrad vykonávajúci dohlad nad Tabulka c. 58. Certifikacný úrad ­ v krátkosti testovaním a certifikáciou tovarov patrí Spolu Malí Strední/ Noví medzi organizácie s najhorsím vysvedcením Velkí od podnikatelov. Viac ako 30 % firiem (u malých firiem 38 % ), ktoré prisli do styku s Kontakt 23,3 19,0 37,3 23,3 Certifikacným úradom, uviedlo poskytnutie Firmy sa stretli s úplatkárstvom 31,3 38,8 20,9 15,0 úplatku a iba jedna zo styroch firiem dala Návstevy s úplatkom 18,7 23,5 12,8 9,2 tejto organizácií kladné hodnotenie kvality Výska úplatku 5 965 7 878 2 929 Nd (pozri tabulku c. 58). Hodnotenie kvality 25,4 19,8 34,3 25,0 Zivnostenský úrad Zivnostenský úrad v rámci kompetencie Tabulka c. 59. Zivnostenský úrad ­ v krátkosti krajskej a okresnej státnej správy dostáva od Spolu Malí Strední/ Noví podnikatelov, ktorých riadi, stredné Velkí hodnotenie. 7 % uviedlo poskytnutie úplatkov, co je menej ako u mnohých iných institúcií v Kontakt 52,6 47,2 61,5 49,4 rámci podnikania, a menej ako polovica Firmy sa stretli s úplatkárstvom 7,4 6,7 8,7 11,9 hodnotila jeho kvalitu ako dobrú. Návstevy s úplatkom 4,8 4,8 4,5 10,7 Výska úplatku 3 412 3 625 2 924 5 667 Hodnotenie kvality 48,8 48,6 53,7 54,2 46 Slovenská obchodná inspekcia Slovenskú obchodnú inspekciu, ktorá Tabulka c. 60. Slovenská obchodná inspekcia ­ v krátkosti monitoruje ochranu spotrebitela (napríklad Spolu Malí Strední/ Noví vykonáva kontrolu maloobchodného Velkí predaja), podnikatelia oznacili za najproblémovejsiu oblast v rámci Kontakt 23,6 19,2 32,4 20,7 korupcie. Viac ako 27 % firiem (30 % Firmy sa stretli s úplatkárstvom 27,5 30,6 22,2 27,8 malých), ktoré prisli do kontaktu s jej Návstevy s úplatkom 20,3 23,6 16,6 20,6 pracovníkmi, uviedlo, ze zaplatili úplatky, Výska úplatku 3 513 1 338 4 400 1 067 a menej ako tretina dala dobré hodnotenie Hodnotenie kvality 32,1 31,8 35,0 27,5 kvality (pozri tabulku c. 60). Zdravotná a sociálna poistovna, Úrad práce a Úrad bezpecnosti práce Zdravotná a sociálna poistovna dostávajú Tabulka c. 61. Zdravotné a sociálne poistovne ­ v krátkosti nízke hodnotenie kvality ­ menej ako 30 % Spolu Malí Strední/ Noví ich hodnotilo kladne ­ ale relatívne málo Velkí firiem (3 %) uviedlo poskytovanie úplatkov (pozri tabulku c. 61). Podobne 4 % Kontakt 70,5 67,1 75,2 68,6 podnikatelov, ktorí prisli do styku s Úradom Firmy sa stretli s úplatkárstvom 3,0 2,4 4,8 1,7 práce, uviedli poskytnutie úplatku a 37 % Návstevy s úplatkom 1,3 0,6 3,1 0,3 dalo úradu kladné hodnotenie (pozri tabulku Výska úplatku 1 430 500 2 050 Nd c. 62). Hodnotenie kvality 29,1 30,3 27,4 26,3 Úrad bezpecnosti práce, ktorý monitoruje bezpecnost na pracovisku a zdravotné otázky dostal horsie známky za úplatkárstvo Tabulka c. 62. Úrad práce ­ v krátkosti od podnikatelov, ktorí s ním boli v kontakte Spolu Malí Strední/ Noví ­ 13 % podla vyjadrenia zaplatilo úplatok. Velkí Polovica podnikatelov dala kvalite kladné hodnotenie (pozri tabulku c. 63). Kontakt 50,9 42,7 67,9 51,7 Firmy sa stretli s úplatkárstvom 3,6 4,6 2,7 2,3 Návstevy s úplatkom 2,0 1,8 2,5 1,1 Výska úplatku 1 304 1 600 120 5 000 Hodnotenie kvality 37,4 39,3 37,5 44,2 Tabulka c. 63. Úrad bezpecnosti práce - v krátkosti Spolu Malí Strední/ Noví Velkí Kontakt 25,6 12,5 56,9 23,0 Firmy sa stretli s úplatkárstvom 13,1 12,5 14,3 10,0 Návstevy s úplatkom 9,4 8,7 10,5 8,3 Výska úplatku 2 965 833 3 765 2 500 Hodnotenie kvality 49,0 49,5 50,0 42,9 47 Dane a clá Danové úrady Danových úradníkov, ktorí majú právomoc Tabulka c. 64. Danové úrady ­ v krátkosti rozhodovat o zaplatení alebo usporení Spolu Malí Strední/ Noví vysokých penazných súm, uvádzajú v Velkí mnohých krajinách ako centrá korupcie. Na Slovensku vsak danové úrady Kontakt 85,6 83,0 89,9 83,9 nevynikajú ako najhorsí vinníci. Napriek Firmy sa stretli s úplatkárstvom 8,9 5,2 15,3 1,4 tomu 9 % podnikatelov, ktorí prisli do Návstevy s úplatkom 3,7 3,2 4,8 0,5 styku s danovým úradom, uviedlo Výska úplatku 5 683 2 725 8 205 1 000 poskytnutie úplatku a menej ako 40 % dalo Hodnotenie kvality 38,2 39,1 37,4 34,9 úradu pozitívne hodnotenie, takze je tu vela priestoru na zlepsenie (pozri tabulku c. 64). Colné úrady Colné úrady sú na celom svete známe Tabulka c. 65. Colné úrady - v krátkosti ako centrá korupcie. Na Slovensku jeden Spolu Malí Strední/ Noví z troch podnikatelov, ktorí boli v Velkí kontakte s colnými úradmi, uviedol, ze dal úplatok a iba 17 % dalo colným Kontakt 40,5 32,5 59,6 34,9 úradom priaznivé hodnotenie kvality, co Firmy sa stretli s úplatkárstvom 34,0 33,7 31,8 23,3 bolo jedno z najhorsích v celej vzorke. Návstevy s úplatkom 15,8 17,1 13,8 9,6 Hoci niektoré úplatky sú velmi vysoké ­ Výska úplatku 5 795 2 009 3 967 1 813 jeden bol nahlásený vo výske 100 000 Sk Hodnotenie kvality 17,2 15,8 21,8 15,4 ­ medián úplatkov je relatívne nízky (pozri tabulku c. 65). 48 4. Prierezové otázky viacerých rezortov Neoficiálne financovanie politických strán Hoci vsetky formy korupcie spolocnosti skodia, ani jedna nespôsobuje väcsí úbytok viery v institúcie státu, ako ked samotní zákonodarcovia sú vnímaní ako skorumpovaní. Ked sa samotný rámec zákonnosti stáva podozrivým, nielenze sa státna politika namiesto na prospech celej spolocnosti orientuje na prospech niekolkých, ale sa zmensujú aj vyhliadky na úspesný boj s korupciou. Vo vsetkých spolocnostiach sa firmy, aj obcania usilujú ovplyvnit zákonodarcov tak, aby chápali ich hladiská. Kontakty medzi súkromným sektorom a zákonodarcami môzu nadobúdat rozlicné formy. V jednej extrémnej polohe sa lobovanie robí transparentne a financné prepojenia medzi firmami, politikmi a politickými stranami sú jasne identifikovatelné. V druhej extrémnej polohe sa politikom dávajú úplatky alebo netransparentné financovanie politických strán pôsobí ako náhrada úplatku. Obr. c. 21. Sponzorovanie politických strán... ... do volieb roku 1998 ... od posledných parlamentných volieb vôbec alebo takmer vôbec alebo takmer neexistovalo bezná prax neexistovalo 18 % 20 % 20 % bezná prax 32 % existovalo iba sporadicky 12 % existovalo iba sporadicky 24 % casté casté 36 % 38 % Na Slovensku 11 % podnikatelov uviedlo, ze firmy podobné ako ich firma ,,sponzorujú politické strany", a 8 % pripustilo, ze firmy podobné ich firme poskytujú neoficiálne platby na sponzorovanie politických strán. Hoci firmy vsetkých velkostí túto prax pripustili, väcsie firmy uvádzali neoficiálne sponzorstvo vo vyssej miere: jedna z ôsmich firiem s viac ako 15 zamestnancami uviedla, ze poskytla neoficiálne platby politickým stranám. 63 % firiem, ktoré pripustili neoficiálne sponzorstvo politických strán, uviedlo, ze za posledné tri roky pred prieskumom dalo úplatok, kým iba 40 % tých, co nesponzorujú politické strany, uviedlo poskytnutie úplatkov.41 Pohlad na vztah medzi neoficiálnym sponzorstvom politických strán a rozlicnými inými formami korupcie osvetluje, ako táto prax deformuje verejnú politiku ku korupcii ­ neoficiálne sponzorstvo politických strán významne koreluje s pouzívaním politického nátlaku pri získavaní státnych dotácií.42 (Podrobnejsie o státnych dotáciách cítaj v dalsej casti.) Samotní pracovníci verejnej správy vyjadrili velké obavy z korupcie v zákonodarnom aparáte. Viac ako jeden z troch pracovníkov uviedol, ze na Slovensku sa v parlamente casto zjavuje ,,politická odmena v prospech politických strán a politických kampaní". Takmer rovnaký pocet má pocit, ze rovnako aj ústredná vláda prijíma odmenu v prospech strán a politických kampaní. Tretina pracovníkov verejnej správy sa tiez domnieva, ze parlament ,,prijíma úplatky ako odmenu za ovplyvnovanie rozhodnutí", a jedna stvrtina si myslí, ze parlament ,,prijíma úplatky ako odmenu za ovplyvnovanie obsahu zákonov". 41Tento rozdiel je významný na hladine 5 %. 42Vztah je významný na úrovni 1 %. 49 Hoci stupen neoficiálneho sponzorstva politických strán môze byt dôvodom na obavy, existuje aj urcitý náznak, ze situácia sa v posledných rokoch zlepsila. Menej firiem si myslí, ze sponzorstvo politických strán je v súcasnosti casté ako si to mysleli v case pred parlamentnými volbami roku 1998 (pozri obrázok c. 21). Fond národného majetku Charakteristickým znakom prechodu od komunizmu k slobode je obrovský prevod zo státneho vlastníctva do súkromných rúk. Kedze hodnota majetku, ktorá sa prevádza, môze byt nesmierna, aj zisky, ktoré sa dajú získat korupciou v procese privatizácie, môzu byt obrovské. V najhorsom prípade môzu státni úradníci s prístupom k informáciám manipulovat privatizacný proces vo svoj prospech, institucionalizujúc korupciu tak, ze privatizáciou odmenujú svojich blízkych a politických spriaznencov. (Pozri predchádzajúcu cast, v ktorej sú naznacené úrovne a trendy neoficiálneho sponzorstva politických strán.) 44 % podnikatelov oznacilo Fond národného majetku za institúciu, v ktorej je korupcia ,,velmi rozsírená", a dalsích 29 % uviedlo, ze korupcia v nom existuje, ale nevedia urcit jej rozsah. Tieto císla sa opierajú skôr o vnímanie podnikatelov v prieskume ako o ich osobné skúsenosti z priameho styku s touto organizáciou. Aby sme získali presnejsí obraz o rozsírenosti korupcie vo Fonde národného majetku, obmedzili sme nasu vzorku na podmnozinu privatizovaných podnikov. Odpovede za tento podsúbor sa az tak velmi nelísili od ostatnej populácie: 41 % privatizovaných podnikov uviedlo, ze korupcia vo fonde je velmi rozsírená, a dalsích 33 % povedalo, ze existuje, ale nevedia posúdit jej rozsah. Menej ako 2 % privatizovaných podnikov uviedli, ze korupcia vo Fonde národného majetku neexistuje. Dotácie Jeden z piatich podnikatelov uviedol, ze získal od státu dotáciu. Spomedzi nich 12 % uviedlo, ze na jej získanie dalo úplatky, vzdy v kombinácii bud s politickým vplyvom, alebo s konexiami cez priatelov a Obr. c. 22. Výska úplatkov za dotácie 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % respondenti 20 % 10 % 0 % 10 % dotácie 20 % 30 % Poznámka: Tento graf zachytáva iba názory respondentov, ktorí uviedli pozitívne sumy na otázku: ,,Ak firma, ako je vasa, ziada o státnu dotáciu, priblizne kolko percent z danej sumy je potrebné dat ako úplatok?" príbuzných. (Takmer taký istý pocet odmietol na otázku o úplatku odpovedat. 61 % uviedlo, ze proces bol transparentný, co znamená, ze takmer dvaja z piatich uviedli opak. Na otázku, aký velký úplatok treba dat na získanie dotácie, väcsina uviedla, ze 10 % z dotácie (pozri obrázok c. 22). 50 Hoci ,,iba" 10 ­12 %43 pripustilo, ze na získanie Obr. c. 23. Metódy získavania dotácií dotácie zaplatilo úplatok, tento proces bol podkopávaný aj inými spôsobmi. Takmer 40 % pripustilo, ze na získanie dotácií vyuzilo priatelov alebo príbuzných, a 7 % vyuzívanie politického vplyvu. (Kedze podnikatel môze vyuzívat politický vplyv kombináciu týchto prostriedkov, císla 1 % nezodpovedajú tým, aké sú napríklad uvedené na priatelia a príbuzní obrázku c. 23, ktorý sa týka iba samotného 28 % vyuzívania priatelov a príbuzných.) nijaké 58 % úplatky a iné Státne zákazky 10 % iné kombinácie Kazdý tretí podnikatel uviedol, ze predáva niektoré 3 % svoje výrobky alebo sluzby státu, a spomedzi nich 28 % získava aspon stvrtinu príjmov z predaja výrobkov státu. Spomedzi firiem, ktoré predávajú výrobky státu, jedna zo styroch uviedla, ze na získanie státnych kontraktov firmy podobné ich firme platia úplatky.44 Tí, co sú závislejsí od predaja státu, uvádzajú dokonca castejsie úplatky. Spomedzi firiem v súbore, ktoré získavajú viac ako stvrtinu príjmov z predaja státu45, 42 % Obr. c. 24. Výska úplatkov za státne zákazky uviedlo, ze firmy ako ich platia 50% úplatky na 45% získanie státnych zákaziek (pozri 40% obrázok c. 24). 35% 30% 25% respondenti20% 15% 10% 5% 0% 10 % dotácie 20 % Poznámka: Tento graf zachytáva iba názory respondentov, ktorí uviedli pozitívne sumy na otázku: ,,Ak firma, ako je vasa, sa snazí získat státne zákazky, priblizne kolko percent z danej sumy tvorí úplatok?" 43Celkovo, po vylúcení záporných odpovedí, 12 % podnikatelov, ktorí získali dotácie, uviedlo, ze zaplatili úplatok. Na výpocet hodnôt obrázku 23 bolo potrebné vylúcit aj zamietavú odpoved na dve dalsie otázky, co malo za následok mierne odlisnú vzorku ­ v druhej vzorke pripustilo zaplatenie úplatku 10,4 % podnikatelov. 44Zalozené na otázke, týkajúcej sa velkosti pozadovaných úplatkov. Odpoved ,,Neviem" sa chápala ako popretie zaplatenia úplatku za státne zákazky. 45Vo vzorke bolo 31 takýchto firiem. 51 Verejné sútaze vo verejnom sektore 30 % podnikatelov uviedlo, ze sa zúcastnili najmenej jednej verejnej sútaze za posledné dva roky pred prieskumom, a takmer vsetci sa zúcastnili viacerých tendrov. Verejné sútaze organizovali ministerstvá, miestna státna správa, miestna samospráva, státne a súkromné spolocnosti, banky a iné institúcie. Podnikatelia mali vyhodnotit, ako casto je treba dat úplatok, aby firma zvítazila vo verejnej sútazi. Odpovede na obrázku 25 dokazujú, ako velmi málo respondentov si myslí, ze mozno vyhrat verejnú sútaz vo verejnom sektore bez úplatku, a mnohí si myslia, ze úplatkárstvo za získanie verejného tendra sa vyskytuje casto. Obr. c. 25. ,,Ako casto musia podnikatelia dat úplatky, abyvyhrali verejnú sútaz?" 30 % 25 % 20 % 15 % respondenti 10 % 5 % - 1 = nikdy 7 = vzdy Poznámka: Tento graf zachytáva iba názory tých respondentov, ktorí sa v predchádzajúcich dvoch rokoch zúcastnili verejných sútazí. Korupcia vo verejných sútaziach vo verejnom sektore nielenze má za následok nevhodné pridelovanie státnych zdrojov, ale môze cestné spolocnosti aj odrádzat od úcasti. Podnikatelia dostali otázku, ci odmietli úcast vo verejnej sútazi, o ktorej pôvodne uvazovali, a ak áno, z akého dôvodu. Hoci k najcastejsie uvádzaným dôvodom patrila nespravodlivá sútaz a zlozitost procesu, aj vnímaná korupcia bola dôlezitá ­ jedna tretina podnikatelov, ktorí sa odmietli zúcastnit nejakého tendra, uviedla ako dôlezitý dôvod potrebu neoficiálnych platieb (pozri tabulku c. 66). Neprekvapuje, ze vnímanie korupcie v procese verejnej sútaze je úzko spojené s vnímaním nespravodlivosti sútaze. Spomedzi tých podnikatelov, ktorí neuviedli nespravodlivú sútaz, iba 20 % oznacilo korupciu za dôvod neúcasti, zatial co medzi podnikatelmi, ktorí dôvod nespravodlivej sútaze uviedli, 48 % uviedlo aj korupciu. Tabulka c. 66. Dôvody neúcasti vo verejnej sútazi vo verejnom sektore Percento respondentov uvádzajúcich ako dôlezitý dôvod: Proces bol velmi zlozitý, bolo treba predlozit privela dokladov 46,2 % Proces bol velmi nákladný alebo úcastníci museli dat preddavok na dôkaz 26,9 % záujmu Úcastníci musia robit privela neoficiálnych platieb (úplatkov) 34,6 % Sútaz bola nespravodlivá 51,9 % Nijaké osobné konexie s organizátorom 36,5 % Podmienky verejnej sútaze neboli transparentné 44,2 % Zachytáva iba skúsenosti podnikatelov, ktorí uviedli, ze pre ich podnikanie je verejné obstarávanie vo verejnom sektore relevantné. 52 5. Korupciaaverejnýsektor Problém korupcie sa ovela lahsie pozoruje a definuje, ako riesi. Väcsina protikorupcných zásahov spadá do troch kategórií: tie, ktoré sa zameriavajú na trestnost korupcie, tie, ktoré sa zameriavajú na institúcie verejného sektora, aké problém zhorsujú, a tie, ktoré sa zameriavajú na zmenu neformálnych vzorov správania, ktoré korupciu tolerujú.46 V prípade, ze úsilie zamerané na trestnost korupcie je úcinné ­ zabezpecenie vhodného právneho rámca na postih prípadov, prípravu vysetrovatelov atd. ­, môze spôsobit zvýsenie výdavkov spojených s korupciou a so skorumpovanou cinnostou, a tým samotnú korupciu znízit. Podobne môze zameranie sa na institúcie verejného sektora zmensit prílezitost na korupciu, a kampane na zvysovania vedomostí obcanov o výdavkoch, spojených s korupciou, môzu pomôct znízit tolerantnost verejnosti ku skorumpovanému správaniu a k neúcinnej vláde. Tieto tri prístupy sú v znacnej miere navzájom závislé ­ kazdý z nich súvisí s dalsími dvoma, aby bol úcinný. Tých 352 pracovníkov verejnej správy, ktorí sa zúcastnili v prieskume, poskytlo mnozstvo informácií o vnútorných pohnútkach, existencii a o dodrziavaní interných pravidiel, o spôsobe, akým prichádzajú do styku s verejnostou a so súkromným sektorom. Hoci väcsina pracovníkov verejnej správy sa vyjadrila, ze pravidlá sú dobré a dodrziavajú sa, znacne sa rozchádzajú v odpovediach k identifikácii vlastností verejnej správy, ktoré oslabujú schopnost verejného sektora poskytovat kvalitné sluzby a vytvárajú prílezitost na skorumpované správanie. Pochopenie týchto nedostatkov pomáha usmernit preventívny aspekt boja proti korupcii. Odpovede pracovníkov verejnej správy potvrdzujú zistenia z domácností a medzi podnikatelmi, ze vyuzívanie darov a úplatkov je casté. Viac ako dvaja z piatich pracovníkov uviedli, ze im za posledné dva roky pred prieskumom bol ponúknutý dar, a jednému z desiatich boli ponúknuté peniaze alebo dar (pozri tabulku c. 67). Z tých, co casto prichádzajú do styku s verejnostou, priblizne polovici boli ponúknuté malé dary a 10 - 15 % respondentom peniaze alebo drahé dary. Tabulka c. 67. Ponúknuté dary a peniaze úradníkom, co prichádzajú do styku s verejnostou Celá Úradníci s castým Úradníci s castým vzorka kontaktom s kontaktom so podnikatelmi súkromnými osobami Pocet pozorovaní 346 244 276 Percento tých, co im bol ponúknutý malý 42,3 53,9 45,5 dar v predchádzajúcich dvoch rokoch Percento tých, ktorým boli ponúknuté 9,7 15,4 10,3 peniaze alebo drahý dar v predchádzajúcich dvoch rokoch. Menej ako 2 % respondentov odmietli odpovedat na otázku. Tie odpovede boli z horeuvedených údajov vyradené. Tabulka sa týka ponúknutých darov a penazí, a neuvádza, ci boli aj prijaté. Úradníci jasne uviedli, ze ponúknuté úplatky zo strany klientov boli v ich institúciách niekedy prijaté. Takmer stvrtina pracovníkov ústrednej státnej správy uviedla, ze korupcia v ich institúcii je rozsírená, a takmer polovica pracovníkov na krajských a okresných úradoch státnej správy uvádza to isté (pozri obrázok c. 26). Mensie percento predstavitelov miestnych samospráv uviedlo, ze korupcia je rozsírená. 46Tieto kategórie korespondujú s tromi piliermi Národného programu boja proti korupcii: s presadzovaním, prevenciou a so vzdelávaním. 53 Obr. c. 26. Hodnotenie úrovne korupcie v institúciách verejnej správy ich pracovníkmi Ústredná správa Krajská správa Miestna samospráva velmi rozsírená dost velmi velmi rozsírená dost neexistuje rozsírená rozsírená rozsírená dost neexistuje rozsírená neexistuje nie velmi rozsírená nie velmi nie velmi rozsírená rozsírená Korupcia: Zlá kvalita, pomalé sluzby a privelká byrokracia Hoci väcsina pracovníkov verejnej správy má pocit, ze ich institúcia poskytuje kvalitné sluzby, pravdou je, ze väcsina sa domnieva, ze v ich institúcii neexistujú prostriedky, ktoré by motivovali k zvysovaniu kvality poskytovaných sluzieb. Ak sa zároven skúma úroven kvality a motivácia k nej, prepojenie medzi motiváciou a výsledkami je zrejmé. Obrázok c. 27 zretelne dokazuje, ze z hladiska pracovníkov verejnej správy sa vysoká kvalita sluzieb spája s nízkou úrovnou korupcie. Obr. c. 27. Korupcia a kvalita poskytovaných sluzieb Korupcia, ked je kvalita poskytovaných Korupcia, ked je kvalita poskytovaných Korupcia, ked je kvalita poskytovaných sluzieb VYSOKÁ sluziebSTREDNÁ sluzieb NÍZKA velmi dost velmi velmi dost rozsírená neexistuje rozsírená rozsírená rozsírená rozsírená neexistuje neexistuje dost rozsírená nie je rozsírená nie je rozsírená nie je rozsírená Pomalost v zabezpecovaní sluzieb upevnuje korupciu ­ z pohladu podnikatela, cakajúceho na povolenie, alebo domácnosti, cakajúcej na den, ked sa bude súd zaoberat jej prípadom, môze byt úplatok malou cenou za urýchlenie zálezitostí. Odpovede pracovníkov verejnej správy v prieskume naznacujú, ze pomalé sluzby korupciu do znacnej miery ulahcujú, a táto pomalost je zasa casto spôsobovaná byrokratickými pravidlami, brzdiacimi schopnost institúcie rýchlo poskytovat sluzby (pozri obrázok c. 28). 54 Obr. c. 28. Pravidlá, ktoré spomalujú poskytovanie sluzieb, prispievajú ku korupcii Korupcia, ked pravidlá NESPO- Korupcia, ked pravidlá TROCHU Korupcia, ked pravidlá VELMI MALUJÚ poskytovanie sluzieb SPOMALUJÚ poskytovanie sluzieb SPOMALUJÚ poskytovanie sluzieb velmi velmi velmi dost rozsírená dost rozsírená rozsírená rozsírená rozsírená neexistuje neexistuje dost rozsírená neexistuje nie je rozsírená nie je nie je rozsírená rozsírená Okrem toho, ze pomalé poskytovanie sluzieb a byrokracia sú zdrojom korupcie, aj samy osobe sú problematické. Podnikatelia uviedli byrokraciu ako jeden z hlavných problémov, s ktorým sa pri podnikaní stretávajú (pozri obrázok c. 9). Prieskum v domácnostiach naznacuje, ze spokojnost s verejnými institúciami je úzko spätá s byrokratickými prekázkami, ktorým celia ­ institúcie, ktoré nútia klientov, aby ich navstevovali niekolko ráz, v nich zároven zanechávajú pocit nespokojnosti (pozri obrázok c. 29). Obrázok c. 29. Byrokracia a nespokojnost 80 % OP (polícia) Plyn Pasy tou Vodicský pr. Elektrina 60 % Telefón Výpis z katastra skúsenos Vklad do katastra so Voda Sporitelne spokojní 40 % Úrad práce (dávky) Úrad práce (zamestnanie) 20 % 1 2 3 4 5 6 7 8 9 priemerný pocet návstev na vyriesenie problému 55 Hodnoty, struktúry a administratívne institúcie verejného sektora Ako funguje korupcia a ako sa riesi? Pochopenie mechanizmov úplatkárstva dáva nahliadnut do mozných spôsobov, ako túto prax redukovat. Respondenti zo skupiny pracovníkov verejnej správy dostali rad otázok o mechanizmoch úplatkárstva. Je zaujímavé, ze pracovníci verejnej správy v prieskume uvádzali, ze úplatkárstvo by castejsie prichádzalo do úvahy u miestnych ako u zahranicných podnikatelov. Najcastejsie by úplatok iniciovali miestni podnikatelia (pozri tabulku c. 68). Tabulka c. 68. Ako funguje korupcia? ,,Predstavte si, ze do institúcie podobnej vasej ktosi príde a nieco ziada. Co sa stane, ak je táto osoba ..." Obcana Miestny Zahranicný podnikatel podnikatel Pracovník institúcie by 3,0 4,4 6,8 naznacil, ze úplatok by bol velmi vhodný. Osoba by jednostranne 6,0 20,2 9,1 ponúkla úplatok. Ziadost by sa spracovala v 91,0 75,5 84,2 súlade so zákonnými predpismi. a Obsahuje iba odpovede úradníkov, ktorí prichádzajú do castého kontaktu so súkromnými osobami; b obsahuje iba odpovede úradníkov, ktorí majú castý kontakt s podnikatelmi. V prieskume bola pracovníkom verejnej správy polozená aj nasledujúca hypotetická otázka: ,,Ked úradník v strednom postavení vo vasej institúcii prijme úplatok, obvykle sa podelí s nadriadenými, s kolegami, alebo si ho ponechá sám pre seba?" Uvedená bola aj moznost: ,,Tu sa úplatky vôbec neprijímajú." Z institúcií, z ktorých respondenti odpovedali, viac ako tri stvrtiny uviedli, ze úradník by si celý úplatok nechal pre seba, 18 % povedalo, ze by sa podelil s kolegami, a 5 % uviedlo, ze by sa podelil s nadriadenými. Tieto císla nie sú az také zlé ako v iných transformujúcich sa krajinách, v ktorých boli polozené podobné otázky.47 Prieskum medzi pracovníkmi verejnej správy naznacuje aj to, akú úlohu môze presadzovanie antikorupcných pravidiel zohrat pri znizovaní korupcie. Na otázku, ako by sa riesil v ich institúcii potvrdený prípad úplatkárstva, 22 % pracovníkov verejnej správy odpovedalo, ze nevedia, ako sa v ich institúcii trestá úplatkárstvo, pricom toto percento bolo pre vsetky stupne verejnej správy priblizne rovnaké (pozri tabulku c. 69). Asi iba polovica respondentov si myslí, ze osoba by bola prepustená alebo obvinená z trestného cinu. Medzi institúciami najprísnejsí trestný rezim uvádzali respondenti pracujúci pre políciu: 53 % povedalo, ze príjemca úplatku by bol obvinený z trestného cinu, a dalsích 35 % uviedlo, ze osoba by bola prepustená. Kedze domácnosti uvádzali nízku úroven úplatkárstva v styku s políciou (s výnimkou dopravnej polície), zdalo by sa, ze vedomie trestu za prijatie úplatku by 47V prieskume Svetovej banky z roku 1998, ktorý sledoval pracovníkov verejnej správy v Lotyssku, viac ako 50% uviedlo, ze úplatky sa delia. Podobná otázka bola polozená roku 1999 v styroch krajinách a uvedená v príspevku na výrocnej konferencii BASEES v marci 1999, ktorého autormi boli William L. Miller, Ase B. Grodeland a Tatyana Y. Koshechkina, "Confessions of Justified Sinners: Why Postcommunist Officials Accept Presents and Bribes" (,,Priznania ospravedlnených vinníkov: Preco postkomunistickí úradníci prijímajú dary a úplatky"). Tých, co uviedli, ze úplatky si delia s kolegami a nadriadenými, bolo v Ceskej a v Slovenskej republike 37 %, na Ukrajine viac ako 60 % a v Bulharsku av Gruzínsku viac ako 70 %. Treba poznamenat, ze v znení otázky boli mensie odchýlky a aj prístup k tvorbe vzorky respondentov bol iný, takze tieto císla sú len ilustratívne. 56 mohlo obmedzit rozsah korupcie. Na druhej strane miestne samosprávy, vseobecne povazované za menej skorumpované ako státna správa, sa zdajú na príjemcov úplatkov mäksie. Tabulka c. 69. Vnímanie trestu za prijatie úplatku Percento odpovedajúcich: ,,Ako najpravdepodobnejsie by bol Spolu Ústredná Krajská Miestna potrestaný pracovník vo vasom postavení, samo- keby prijal úplatok?" správa Pravdepodobne by vôbec nebol potrestaný 5,7 9,3 3,3 4,4 Mierne potrestanie v rámci institúcie 12,5 10,2 5,8 21,9 (pokarhanie, pokuta) Prísnejsie potrestanie v rámci institúcie 9,9 9,3 10,0 10,5 (prelozenie, neumoznenie postupu) Osoba by bola prepustená 37,8 39,8 41,7 31,6 Osoba by bola trestne stíhaná 11,9 10,2 15,8 9,7 Neviem 22,2 21,2 23,3 21,9 Napriek tomu, ze polovica pracovníkov verejnej správy chápala pod trestom za korupciu prepustenie alebo cosi este horsie, zdá sa, ze vela respondentov do istej miery toleruje prijímanie úplatkov. Menej ako 12 % pracovníkov naznacilo, ze by urcite nahlásili kolegu, ktorý by prijal úplatok, 15 % uviedlo, ze by takýto prípad rozhodne nenahlásili; viac bolo tých, ktorí povedali, ze by pravdepodobne takýto prípad nenahlásili, nez tých, co by ho nahlásili. Z tých, co by pravdepodobne prípad nenahlásili, mnohí uvádzali ako dôvod strach, ze si poskodia (napríklad ,,Obávam sa o svoju prácu"), ako aj neochotu uskodit kolegom (napríklad: ,,Nechcem im spôsobit problémy"). Poslanie a ciele organizácie Slovenskí úradníci vseobecne uvádzali, ze ludia v ich institúcií chápu jej ciele a stratégie, stotoznujú sa s nimi a povazujú obcanov a uzívatelov za svojich klientov ­ takto sa vyjadrili na kazdom stupni verejnej správy dvaja z troch pracovníkov (pozri tabulku c. 70). Sú vsak odchýlky v odpovediach medzi jednotlivými úrovnami verejnej správy. Respondenti miestnej samosprávy sa cítili viac stotoznení s poslaním organizácie a castejsie povazovali obcana za klienta. Tabulka c. 70. Stotoznenie sa s poslaním, obcan ako klient Spolu Ústredná Krajská Miestna samo- správa ,,Kazdý má jasnú Rozhodne áno 35,1 33,9 26,9 45,1 predstavu o cieloch a Skôr áno 38,3 33,1 42,0 39,8 stratégii." Skôr nie 23,1 28,0 28,6 12,4 Rozhodne nie 3,4 5,1 2,5 2,7 ,,Kazdý povazuje Rozhodne áno 36,0 25,0 26,3 57,5 obcana/uzívatela za Skôr áno 42,1 49,1 44,9 31,9 klienta." Skôr nie 18,4 20,7 24,6 9,7 Rozhodne nie 3,5 5,2 4,2 0,9 ,,Kazdý sa stotoznuje s Rozhodne áno 26,4 20,3 23,5 35,7 cielmi a stratégiami a je do Skôr áno 44,4 44,9 40,3 48,2 nich zapojený." Skôr nie 26,4 29,7 34,5 14,3 Rozhodne nie 2,9 5,1 1,7 1,8 Pracovníkom, co si myslia, ze pracovníci v ich institúcii majú jasnú predstavu o jej poslaní a cieloch, ovela zriedkavejsie ponúkli malý dar, hoci percento sa trochu lísi v prípade, ked im boli ponúkané 57 peniaze.48 Je zaujímavé, ze vztah medzi ponúknutým malým darom a poznaním poslania organizácie platí, ci sa vylúcia úcinky na organizáciu, alebo nie (hoci efekt je statisticky silnejsí, ak sa nezahrnú úcinky na organizáciu). To znamená, ze v organizáciách, v ktorých castejsie ponúkajú dary, chápu svoje poslanie najhorsie, ale zároven aj to, ze v rámci danej organizácie tým, co chápu poslanie najlepsie, sa malý darcek ponúka zriedkavejsie. Stupen stotoznenia sa s poslaním organizácie je vo výnimocne silnej korelácii s pocitovanou úrovnou korupcie v rámci organizácie (pozri obrázok c. 30). Institúcie, ktorých pracovníci sa viac identifikujú s cielmi organizácie, sú zároven institúciami, v ktorých zamestnanci vnímajú úroven korupcie ako nizsiu. Toto cítenie je nesmierne intenzívne a nezdá sa, ze ho spôsobuje vseobecný pesimizmus zo strany respondentov.49 Obr. c. 30. Poslanie organizácie a korupcia Korupcia, ked Korupcia, ked Korupcia, ked stotoznenie sa s poslaním je stotoznenie sa s poslaním je stotoznenie sa s poslaním je VYSOKÉ STREDNÉ NÍZKE velmi rozsírená dost velmi velmi rozsírená dost neexistuje rozsírená neexistuje rozsírená rozsírená neexistuje dost nie velmi nie velmi rozsírená rozsírená rozsírená nie velmi rozsírená 48Robili sa probitové regresie, kde závislými premennými bolo, ci úradníkovi bol alebo nebol ponúknutý dar a ci mu boli alebo neboli ponúknuté peniaze za posledné dva roky. Index identifikácie sa s cielmi organizácie a séria sirokých sumacných indexov organizácie slúzili ako nezávislé premenné. Pre regresie vo vztahu k darom bol koeficient na indexe významný na hladine 1 % a pre regresie vo vztahu k peniazom bol koeficient na indexe významný na hladine 30 %. Ked sa pouzil systém podrobnejsích sumacných indexov organizácie ako náhrada za sirsie sumacné indexy v regresii darov, zostal koeficient na indexe identifikácie sa s cielmi organizácie významný na hladine 5 %. 49Ked sa robí regresia úrovne korupcie v rámci organizácie od stupna identifikácie s poslaním a urcenia celkovej úrovne korupcie v spolocnosti, zostáva koeficient identifikácie s poslaním významný na hladine 0,01 %. 58 Vnútorné riadenie Respondenti v drvivej väcsine uvádzali, ze existujú postupy, smernice a nariadenia vnútorného riadenia vo formálnej písomnej forme. Az takto to formulovalo 97 % respondentov (pozri tabulku c. 71). Väcsina uvádzala aj to, ze pravidlá a postupy sú pre ciele organizácie dôlezité (82 %) a ze sú jasné a lahko zrozumitelné (83 %). Napriek tomu iba 57 % respondentov uviedlo, ze sa interné písomné pravidlá dodrziavajú, a iba 58 % povedalo, ze sa ich dodrziavanie sleduje. Iba polovica respondentov povedala, ze pravidlá sa presadzujú. Vsetky ukazovatele kvality vnútorného riadenia sú vo vysokej korelácii s úrovnou korupcie v rámci institúcie.50 Existujú tri ukazovatele, ktoré majú mimoriadny význam pre objasnovanie úrovne korupcie. Ako sme uz v predchádzajúcej casti uviedli, tie institúcie, v ktorých postupy a pravidlá ,,privelmi predlzujú cas rozhodovania a poskytnutie sluzby", sa zároven samy hodnotili ako najskorumpovanejsie. Zrozumitelnost a jednoduchost postupov sa výrazne spájala s nízkou korupciou a institúcie, v ktorých pocet organizacných jednotiek zapojených do rozhodovania bol úmerný, mali aj nizsiu úroven korupcie. Vsetky tieto faktory sa do velkej miery zhodujú s tvrdením, ktoré sme uviedli v predchádzajúcej casti, ze mnohé úplatky motivuje úmysel urýchlit byrokraciu. Tabulka c. 71. Pravidlá vnútorného riadenia Percento, ktoré súhlasí, ze sú... Spolu Ústred- Kraj- Miest- Vedúci Za- ná ská na mest- nanci ... formálne (úradne schválené a 96,7 96,6 95,8 100 98,7 96,5 spísané) ... jednoduché, jasné a zrozumitelné 82,9 88,1 74,2 96,8 90,7 81,4 ... nezavádzajú zbytocné 56,1 70,3 45,0 45,2 62,8 54,9 administratívne kroky ... presne formulované, neponechávajú 68.8 73,7 64,2 67,7 69,8 68,6 priestor na svojvolné konanie ... stabilné (nemenia sa ani neprerábajú 69,1 71,2 64,2 80,6 47,4 68,1 kazdú chvílu) ... riadne sledované 57,6 55,9 56,7 67,7 58,1 57,5 ... prísne presadzované 50,6 46,6 55,0 48,4 55,8 49,6 ... prísne dodrziavané 56,9 57,6 55,0 61,3 60,5 56,2 ... n espomalujú proces rozhodovania a 71,0 72,0 66,7 83,9 79,1 69,5 poskytovania sluzieb Sledujú ciele institúcie 82,2 83,1 77,5 97,8 83,7 81,9 Názory volených predstavitelov (starostov, poslancov atd. ) nie sú zahrnuté. 50Regresia indexu korupcie na kazdý ukazovatel kvality vnútornej správy, ktorý je uvedený v tabulke c. 78, dáva vzdy koeficient významný na hladine najmenej 5 %. 59 Obr. c. 31. Kvalita vnútornej správy a korupcia Korupcia, ked kvalita Korupcia, ked kvalita Korupcia, ked kvalita riadenia je VYSOKÁ riadenia je STREDNÁ riadenia je NÍZKA velmi rozsírená dost velmi velmi rozsírená neexistujerozsírená neexistuje rozsírená dost rozsírená dost neexistuje nie velmi nie velmi rozsírená rozsírená rozsírená nie velmi rozsírená Výskum naznacuje, ze privelká volnost v posudzovaní je dôlezitým faktorom prispievajúcim ku korupcii.51 Jednoznacné a jasné postupy ponechávajú malý priestor na posudzovanie podla vlastného uvázenia a obmedzujú moznost vyberania úplatkov. Na Slovensku mnohí pracovníci verejnej správy uviedli, ze ich nadriadení, kolegovia a oni samotní ,,niekedy konajú podla vlastného uvázenia" ­ menej ako polovica povedala, ze sa drzí vopred stanoveného úradného postupu (pozri tabulku c. 72). Vztah medzi administratívnym svojvôlou a úrovnou korupcie, ktorá sa zistila v nadnárodných stúdiách, platí aj pre situáciu na Slovensku. Tam, kde je volnost najväcsia, je aj najvyssia korupcia, co je zretelné z obrázka c. 32.52 Tabulka c. 72. Dôsledné jednoznacné postupy Cel- Ústredná Kraj- Miest- Ve- Za- lom ská na dúci mest- správa nanci Vasi nadriadení dodrziavajú výlucne 35,7 37,9 36,3 24,1 34,1 35,9 jeden jednoznacný vopred definovaný úradný postup. Vasi kolegovia dodrziavajú výlucne 42,7 38,5 50,4 26,1 36,6 43,9 jeden jednoznacný vopred definovaný úradný postup. Vy (osobne) dodrziavate výlucne jeden 47,7 46,6 47,9 51,6 47,6 47,8 jednoznacný vopred definovaný úradný postup. 51Napríklad, Simon Johnson, Daniel Kaufmann a Pablo Zoido-Lobatón v práci "Corruption, Public Finances, and the Unofficial Economy" 1998 (Korupcia, verejné financie a neoficiálna ekonomika): ,,... v mnohých krajinách problém spocíva vo volnom aplikovaní danových a riadiacich rezimov." (s. 1) 52Pri regresii korupcie na index ,,vopred definovaných jednoznacných postupov" (na základe premenných v tabulke c. 72), je koeficient o jednoznacných postupoch významný na hladine 0,1 %. Tento výsledok platí, ak sú zahrnuté viazané premenné organizácie; upravená druhá mocnina R stúpa z 0,04 na 0,25, ak sa zahrnú sumacné indexy organizácie, co naznacuje, ze existuje efekt aj medzi vládnymi orgánmi, aj v rámci vládnych orgánov. Probity sa robili so závislou premennou, ci bol alebo nebol respondentovi ponúknutý úplatok za predchádzajúce dva roky. Pri ponuke darov bol koeficient verejnosti informácie významný na hladine 10 % (10-percentná úroven bola aj pri zahrnutých sumacných indexoch organizácie); pre ponuky penazí nebol koeficient významný. 60 Obr. c. 32. Dôlezitost jednoznacných postupov Pracovníci dodrziavajú Pracovníci niekedy alebo casto jednoznacný postup konajú podla vlastného uvázenia velmi velmi rozsírená rozsírená dost neexistuje neexistuje rozsírená dost rozsírená nie velmi nie velmi rozsírená rozsírená Personálna politika V rámci diskusie o probléme rozvracajúcej korupcie je prilahké posudzovat pracovníkov verejného sektora stereotypne ako nepriatelov, ako cinitelov, ktorých treba starostlivo sledovat, aby sme sa ubezpecili, ze pracujú usilovne a správajú sa podla pravidiel. Je lahké pozabudnút, ze zamestnanci verejného sektora sú aj jeho najvyssími devízami a ze pozitívne podnety môzu rovnako úcinne stimulovat usilovnú a cestnú prácu. Ked sme sa spýtali pracovníkov verejnej správy, preco zostali pracovat vo svojich institúciách, ako dôlezitý dôvod uvádzali ,,istotu stabilného zamestnania" (66 %), tesne za nou ,,uspokojenie z výkonu zamestnania" (56 %) a ,,prílezitost pracovat vo svojom odbore" (56 %). Len 5 % respondentov uviedlo plat ako dôvod, preco pracuje vo svojej institúcii. Osem z desiatich pracovníkov uviedlo, ze personálne rozhodnutia (prijímanie, menovania, postupy, zvysovania platov) sa robia na základe formálne spísaných pravidiel, a väcsina sa domnieva, ze personálne rozhodnutia sú zalozené na zásluhovosti a kvalifikácii. Kým tieto odpovede sú povzbudivé, je jasné, ze personálne rozhodnutia sa zakladajú aj na iných faktoroch. Viac ako jeden z troch respondentov uviedol, ze politické spojenie ovplyvnuje personálne rozhodnutia, a 40 % uviedlo, ze zmeny v politickej administratíve ovplyvnujú personálnu politiku; 19 % povedalo, ze rodinné konexie sú dôlezité, kým 26 % uviedlo ako dôlezité regionálne konexie. Jeden zo sestnástich pracovníkov sa vyjadril, ze neoficiálne platby hrajú urcitú úlohu v personálnych rozhodnutiach. 53 53Neoficiálne platby zohrávajú urcitú úlohu podla vyjadrenia 18 % respondentov z okresných úradov, 12 % respondentov z úradov práce, 9 % respondentov zo sociálnej poistovne a 7 % respondentov z polície. Je treba si vsimnút, ze pocet pozorovaní pre kazdú z týchto organizácii sa pohybuje v rozmedzí od 11 do 22, takze nemozno vyvodit závery, ktorá organizácia je najhorsia. 61 Tabulka c. 73. Co ovplyvnuje personálne rozhodnutia? Percento tých, co súhlasia, ze základom Spolu Ústred Krajská Miest- Vedúci Zames personálnych rozhodnutí sú... ná na tnanci ...formálne spísané pravidlá 80,9 78,0 83,2 samo 83,3 76,7 81,8 ... zásluhy, odborné skúsenosti, výkon 65,5 63,1 63,8 82,1 76,7 63,2 ... dosiahnuté vzdelanie 80,8 79,6 79,5 90,3 88,4 79,4 ... odpracované roky 76,2 77,2 71,8 90,0 83,7 74,8 ... rodinné konexie 19,4 17,3 24,1 9,7 7,3 21,7 ... regionálne konexie 26,4 25,2 29,4 20,0 12,5 29,0 ... politické konexie (príslusnost) 34,6 34,5 40,8 13,3 26,8 36,1 ... konexie a patronát v rámci institúcie 34,8 32,1 44,5 9,7 13,2 38,7 ... politická zmena v administratíve 39,8 45,1 42,3 10,3 29,3 42,0 institúcie ... neoficiálne platby 6,4 6,5 8,1 0,0 2,4 7,2 Predstavitelia z miestnej samosprávy uvádzajú najmensí vplyv nezásluhovosti na personálne rozhodnutia a predstavitelia krajských úradov zase najvyssí. Z prieskumu je jasné aj to, ze nadriadení vseobecne majú skreslenejsí pohlad na personálne rozhodovanie, zatial co radoví pracovníci sa skôr domnievajú, ze pri nich zohrávajú úlohu konexie alebo neoficiálne platby. Hoci osem z desiatich pracovníkov uviedlo, ze personálne rozhodnutia sa zakladajú na formálnych pravidlách, a väcsina si myslí, ze sa rozhoduje na základe zásluhovosti a kvalifikácí, iba sest z desiatich si myslí, ze pravidlá sú transparentné, a len nieco viac ako polovica uvádza, ze rozhodnutia sú kontrolované. Viac ako 45 % uviedlo, ze sa proti nim nedá odvolat. Tabulka c. 74: Kvalita personálnych rozhodnutí Percento tých, co súhlasilo, ze Cel- Ústred Krajské Miestna Vedúci Zamest personálne otázky sú... kom né nanci ... transparentné a jasné 61,5 57,5 58,6 87,1 60,4 67,4 ... pravidelne kontrolované vnútornými 54,1 46,2 61,4 53,3 52,2 63,9 kontrolnými institúciami ... dostupné iným zamestnancom 58,0 58,8 50,9 82,8 55,6 69,8 ... je mozné odvolat sa 58,9 59,4 63,3 60,9 59,2 57,1 62 Jedna národná stúdia nedávno zistila, ze státna sluzba zalozená na zásluhovosti je dôlezitým faktorom, urcujúcim úroven korupcie v krajine.54 Výsledky prieskumu za Slovensko tento záver jasne potvrdzujú. Kazdá dimenzia kvality personálnej politiky a zásluhovosti, ako sú uvedené v tabulkách c. 63 a 64, vysoko koreluje s úrovnou korupcie v rámci institúcie55; existencia patronátu a konexií v rámci institúcie a neformálnych platieb ju najviac podporujú.56 Index vsetkých faktorov, zachytávajúcich celkovú úroven zásluhovosti, vysoko koreluje aj s úrovnou korupcie.57 Toto zistenie umocnuje skutocnost, ze v boji proti korupcii ide o viac nez o potrestanie väzením tých, co úplatky dávajú a prijímajú ­zavedenie státnej sluzby zalozenej na zásluhovosti je aj klúcovým prvkom antikorupcnej stratégie (pozri obrázok c. 33). Obr. c. 33. Zásluhovost a korupcia Korupcia pri VYSOKEJ Korupcia pri STREDNEJ Korupcia pri NÍZKEJ zásluhovosti zásluhovosti zásluhovosti velmi roz- ne- skôr ne- sírená existuje roz- existuje nie velmi sírená skôr ne- roz- roz- existuje sírená sírená nie velmi nie velmi roz- roz- sírená sírená Vnútorné komunikacné kanály Pracovníci verejného sektora vseobecne kladne odpovedali na otázku, týkajúcu sa kanálov komunikácie v rámci svojich organizácií, hoci výrazné rozdiely sa vyskytli medzi jednotlivými úrovnami verejnej správy, pricom miestne samosprávy uvádzali najotvorenejsie komunikacné kanály (pozri tabulku c. 75). Iba polovica pracovníkov v prieskume súhlasila s tvrdením, ze manazéri pri rozhodnutiach zohladnujú názory podriadených. (V tomto bode sa zhodli nadriadení aj radoví pracovníci.) 54James E. Rauch a Peter B. Evans, "Bureaucratic structure and bureaucratic performance in less developed countries" (Byrokratická struktúra a výkon v menej rozvinutých krajinách), Journal of Public Economics 75, 2000. 49-71 55Jedinou výnimkou je existencia procesu odvolania, ktorý nie je v korelácii s úrovnou korupcie. 56Pri regresii úrovne korupcie od pouzitia konexií a protekcie v rámci institúcie pri personálnych rozhodnutiach bol pri t-statistike koeficient sklonu 7,1; podobná regresia s pouzitím neoficiálnych platieb na pravej strane dáva pri t-statistike odhad sklonu 6,2. 57Pri regresii úrovne korupcie od indexu protekcionárstva (na základe premenných uvedených v tabulkách c. 62 a 63), bol koeficient protekcionárstva významný na hladine 0,01 %. Tento výsledok platí, aj ked sú zahrnuté viazané premenné organizácie. Upravená druhá mocnina R stúpa z 0,15 na 0,25, ak sú zahrnuté sumacné indexy organizácie, co naznacuje, ze efekt je aj medzi vládnymi orgánmi, aj vnútri vládnych orgánov. Robili sa aj probity so závislou premennou, ci bol alebo nebol respondentovi ponúknutý úplatok v predchádzajúcich dvoch rokoch. Pre ponuky darov bol koeficient elitárstva významný na hladine 1 %. Bez ohladu na to, ci boli alebo neboli zahrnuté sumacné indexy organizácie, pre penazné ponuky bol koeficient nevýznamný. 63 Tabulka c. 75. Komunikacné kanály Percento tých, ktorí súhlasili, ze.... Spolu Ústred Krajská Miest- Vedúci Zamest ná na nanci ... informacné kanály v institúcii sú 66,2 55,6 72,9 80,6 66,7 66,1 dostacujúce ... tí, ktorých sa rozhodnutia týkajú, sú 79,7 70,9 84,7 93,5 81,4 79,4 informovaní prví ... pri rozhodnutiach manazéri zohladnujú 50,2 54,3 41,9 66,7 51,2 50,0 názor podriadeného ... mám prístup k informáciám potrebným na 76,5 70,3 78,2 93,5 79,1 76,0 efektívnu prácu ... sú mi jasné kroky na vyriesenie problémov, 78,0 69,5 84,9 83,9 72,1 79,1 s ktorými sa stretávam Otvorenost komunikacných kanálov je v negatívnej korelácii s korupciou ­ tam, kde sú najotvorenejsie vnútorné komunikacné kanály, je úroven korupcie najmensia (pozri obrázok c. 34). Zdá sa, ze toto platí aj medzi vládnymi organizáciami (organizácie, ktoré majú najotvorenejsiu komunikáciu, sú najmenej skorumpované), aj v rámci organizácií (ludia, ktorí povazujú komunikacné línie za otvorené, si zriedkavejsie myslia, ze v ich organizácii je rozsírená korupcia).58 Obr. c. 34. Informacné toky a korupcia Korupcia, ked je Korupcia, ked je Korupcia, ked je jasnost informácií jasnost informácií jasnost informácií VYSOKÁ STREDNÁ NÍZKA dost velmi rozsírená dost neexistuje rozsírená neexistuje rozsírená dost nie velmi neexistuje rozsírená rozsírená nie velmi rozsírená nie velmi rozsírená 58Pri regresii úrovne korupcie od indexu prístupu k informáciám (na základe premenných v tabulke c. 75) je koeficient na prístup k informáciám významný na hladine 0,01 %. Tento výsledok platí pri zahrnutí viazaných premenných organizácie. Pri zahrnutých organizacných sumacných indexoch upravená druhá mocnina R stúpa z 0,12 na 0,27, co naznacuje, ze tu existuje úcinok aj medzi vládnymi orgánmi navzájom, aj vnútri organizácií. Robili sa probity so závislou premennou, ci bol alebo nebol respondentovi ponúknutý úplatok v predchádzajúcich dvoch rokoch. Pri ponukách darov bol koeficient prístupu (otvorenosti) k informáciám významný na hladine 5 % (2 % pri zaradení organizacných sumacných indexov); pre penazné ponuky nebol koeficient významný. 64 Sloboda informácií Sloboda a otvorenost stoja v centre politických, ekonomických a sociálnych zmien, ktoré sú známe pod pojmom transformácia. Co je najevidentnejsie, politické procesy umoznili existenciu viacerých strán, spravodlivých volieb i politickej diskusie. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (ZSPI), o ktorom sa v súcasnosti v parlamente diskutuje, posúva otvorenost za hranice politického procesu az do práce vlády. Otvorenost umoznuje volicom získavat informácie potrebné na hodnotenie spravodlivosti, transparentnosti a efektívnosti orgánov svojej vlády a je slubným prostriedkom povzbudzujúcim verejný sektor, aby bol efektívnejsí a obmedzil korupciu Reforma, akou je ZSPI, vsak bude úcinná iba vtedy, ak sa bude realizovat ­ realizáciu môze stazovat silný odpor predstavitelov verejného sektora, ktorým je zverená. S týmto zámerom bol pracovníkom v prieskume polozený rad otázok o podpore otvorenosti vo vseobecnosti, o konkrétnej podpore ZSPI a o obavách, ktoré majú úradníci zo zavádzania tohto zákona do zivota. Tabulka c. 76 zobrazuje rôznorodost spôsobov, akými státne orgány na vsetkých úrovniach verejnej správy v súcasnosti zverejnujú informácie. Respondenti na vsetkých úrovniach uvádzali, ze informácie sú poskytované na poziadanie; miestne samosprávy castejsie zverejnujú informácie na verejných miestach a ústredná státna správa dáva informácie viac na internet. 98 % vsetkých opýtaných uviedlo, ze informácie sú verejnosti poskytované aspon v akejsi forme, a 90 % uvádza ich poskytovanie v písomnej forme. Za poskytovanie ,,informácií na poziadanie" najviac spomedzi konkrétnych orgánov vystupujú do popredia súdy - ani jeden z respondentov zo súdov neuviedol, ze vydávajú správy o cinnosti. Tabulka c. 76: Súcasné prostriedky zverejnovania informácií Percento respondentov, ktorí naznacili, ze institúcie zverejnujú informácie Spolu Ústredná Krajská Miestna formou: Prostredníctvom hovorcu 42 65 37 23 Správy o cinnosti 70 73 61 76 Regionálne periodiká, 62 55 71 58 regionálne médiá Vystavené na verejných 63 26 68 92 miestach Cez internet 28 60 19 5 Informácie poskytnuté na 86 82 76 99 poziadanie (ale zverejnenie musí byt schválené) Na teoretickej úrovni väcsina pracovníkov podporuje pojmem otvoreného prístupu k rozhodovaniu a docenuje pozitívny úcinok, ktorý by na ich rozhodnutia mala transparentnost (pozri tabulku c. 77). Viac ako 80 % pracovníkov si myslí, ze rozhodovacie procesy majú byt verejné, a takmer 90 % sa domnieva, ze zverejnovanie rozhodnutí by donútilo tých, co ich prijímajú, aby dodrziavali prijatelnejsie prístupy. Spomedzi troch úrovní verejnej správy boli miestne samosprávy naklonené relatívne viac ako ostatné zverejnovat rozhodnutia. 65 Tabulka c. 77. Podpora otvorenosti vo verejnej správe Percento, ktoré odpovedalo: Rozhodne Skôr Skôr Rozhodne áno áno nie nie ,,Súhlasili by ste s tým, aby rozhodovacie 49,1 34,4 11,4 2,8 zasadnutia boli na vsetkých úrovniach verejnej správy volne prístupné verejnosti s výnimkou utajených státnych zálezitostí?" ,,Myslíte si, ze by sa mali zverejnovat mená 44,6 32,1 15,6 6,3 clenov rozhodovacích komisií na vsetkých úrovniach verejnej správy?" ,,Myslíte si, ze zverejnovanie rozhodnutí by 55,4 32,7 6,8 2,8 donútilo osoby, ktoré rozhodnutia prijímajú, k reálnejsiemu prístupu?" Súcet percent v riadku nie je rovných 100, kedze niektorí respondenti odpovedali ,,Neviem". V prieskume sa pýtali pracovníkov verejnej správy, ci si myslia, ze Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je potrebný, a 80 % odpovedalo kladne.59 Presvedcenie o jeho potrebnosti je najvyssie u predstavitelov ústrednej vlády a najnizsie u pracovníkov krajských orgánov ústrednej správy. Respondentov poziadali aj o to, aby naznacili, nakolko im ZSPI skomplikuje prácu. Vo vseobecnosti respondenti nemali pocit, ze by im ju ZSPI velmi skomplikoval. Iba 35 % si myslelo, ze práca ich institúcie by bola komplikovanejsia, kým 59 % malo pocit, ze takýto zákon by ich prácu pravdepodobne neskomplikoval. Názor jednej úradnícky na potrebu ZSPI a podpora tejto reformy z jej strany naozaj vysoko korelujú so stupnom, akým sa práca jej institúcie následkom reformy podla nej skomplikuje.60 Úradníci súdov, colných úradov a úradov práce najmenej podporovali potrebu reformy ZSPI; súdy a colné úrady mali najväcsie obavy, ze ZSPI im skomplikuje prácu. Obr. c. 35. ,,Ako vám ZSPI skomplikuje prácu?" Ústredná správa Krajská správa Miestna samospráva velmi neviem velmi neviem velmi neviem dost vôbec dost vôbec vôbec dost nie velmi nie velmi nie velmi Co sa týka otvorenosti, ako ju navrhuje ZSPI, sú odpovede v prieskume dôvodom optimizmu. Medzi pracovníkmi verejnej správy je znacná podpora tejto reformy. Tí, co ju nepodporujú a mohli by v konecnom dôsledku znízit jej efektívnost, sú práve tí, ktorých znepokojujú podrobnosti jej realizácie. Celou touto správou sa prelína téma, ze korupcia ciastocne pramení z byrokracie a z neúcinnosti ­ kým ZSPI môze priniest väcsiu otvorenost, nedostatocná pozornost detailom jeho aplikácie by mohla viest k zbytocnej byrokracii, a tým znízit efektívnost tejto dôlezitej reformy. 59Po vynechaní odpovedí "Neviem", stúpa percento tých, co uvádzajú potrebu ZSPI na 89 %. 60Pri regresii podpory reformy na premenú, naznacujúcu, ci bude práca komplikovanejsia, dostaneme v t-statistike 6,7. Podobne probitová regresia potreby reformy na tej istej premennej dáva hodnotu p= 0,0001. 66 Decentralizácia Druhou hlavnou reformou verejného sektora je súcasný návrh reformy verejnej správy, ktorej klúcovou súcastou je decentralizácia. Mnohé funkcie krajských a okresných úradov státnej správy by sa preniesli konkrétne na stredný stupen, ktorý bude priamo zodpovedný ludom v daných krajoch. Privelmi centralizované státne struktúry, ktoré tu zanechali komunisti, boli uz mnohými spôsobmi nahradené decentralizovaným rozhodovaním ­ konkurencné trhy sú v porovnaní so socialistickým hospodárstvom vysoko decentralizované. Základná téma trhovej ekonomiky, ktorá núti firmy, aby boli voci ludom zodpovedné, sa nesie ako ozvena v návrhoch decentralizácie, ktorej zámerom je priviest vládu k tomu, aby viac reagovala na potreby ludí. Je vela dôvodov na uprednostnovanie decentralizovaných vládnych struktúr: za poskytovanie sluzieb by sa zodpovedali ludom, ktorí ich vyuzívajú, co nové krajské samosprávy donúti, aby poskytovali súhrn tých sluzieb, aké ludia uprednostnujú, a aby boli kvalitné. Teoreticky by malo zodpovedanie sa ludom mat aj pozitívny úcinok na úroven korupcie, kedze volici môzu odstavit politikov, ktorí nezabezpecujú prehladné institúcie. Na prvý pohlad prieskum medzi pracovníkmi verejnej správy naznacuje podporu myslienke, ze decentralizácia pomôze znízit korupciu. Na kazdej úrovni verejnej správy samotní predstavitelia uvádzali, ze väcsiu dôveru majú v cestnost a bezúhonnost miestnych samospráv nez ústrednej státnej a krajskej státnej správy (pozri tabulku c. 78). Aj miestne samosprávy dosahujú vyssiu úrovenverejnej správy, ktoré sa v tejto správe rozoberajú: pracovníci sa blizsie identifikujú s poslaním organizácie, vo vyssej miere povazujú obcanov za svojich klientov, dodrziavajú zdravsiu personálnu politiku a majú najotvorenejsie kanály komunikácie. Videli sme vsak, ze samosprávy sú menej prísne na tých, co prijímajú úplatky, a castejsie postupujú podla vlastného uvázenia, nez by dodrziavali jasné postupy. Co je dôlezitejsie, kompetencie súcasných samospráv sú v porovnaní s tými, ktoré sa predpokladajú pre krajské samosprávy, velmi obmedzené a mensia korupcia môze odrázat jednoducho túto skutocnost. Tabulka c. 78. Viera v cestnost a bezúhonnost na rozlicných úrovniach verejnej správy 5 = velmi verí, 1 = vôbec neverí Spolu Pracovníci Pracovníci Pracovníci ústr. vlády krajskej miestnej správy samosprávy Viera v cestnost a bezúhonnost 2,78 2,82 2,67 2,85 ústrednej vlády Viera v cestnost a bezúhonnost 2,82 2,79 2,88 2,78 krajských orgánov státnej správy Viera v cestnost a bezúhonnost na 3,40 3,03 3,15 4,05 úrovni obcí Podpora reforiem Aj tá najlepsie mienená reforma sa môzu podkopat, ak sa narazí na odpor zo strany zamestnancov verejného sektora, ktorí ich musia v konecnom dôsledku realizovat a znásat ich dopad. Uz v stádiu jej návrhu je preto dobré uvedomit si rezistenciu, s akou sa pravdepodobne stretne. Pracovníkov verejnej správy poziadali, aby vyhodnotili, nakolko podporia rozlicné typy reforiem. Výsledky sú uvedené v tabulke c. 79. Výsledky sú povzbudivé. Pracovníci verejnej správy vo vseobecnosti zhodne uvádzali, ze vysoko podporujú mnohé druhy reforiem verejnej správy. Reformy s najsirsou podporou z ich strany sú: zvýsenie transparentnosti financovania politických strán, administratívne zjednodusenie a zavedenie státnej sluzby zalozenej na zásluhovosti. S najmensou podporou sa stretli privatizácia verejných sluzieb, administratívna decentralizácia, stanovenie výkonových cielov i noriem, a znízenie zamestnanosti vo verejnom sektore (so zvýsením platov tým, ktorí zostanú). Hoci sú menej populárne ako iné, zaradené v prieskume, stretávajú sa s este vzdy vysokou podporou. S výnimkou privatizácie verejných sluzieb kazdú z týchto ,,menej populárnych" reforiem podporuje viac nez polovica 67 pracovníkov verejnej správy zúcastnených v prieskume.61 Hoci je to pozitívne znamenie, optimizmus by malo tlmit vedomie (ako sa to dalej opisuje v casti o zákone o slobodnom prístupe k informáciám), ze ludia síce môzu podporovat vseobecné idey, ale predsa len byt opatrní pri detailoch. Úradníci krajských orgánov vseobecne menej podporujú reformy. To platí najmä o návrhu znízit celkovú zamestnanost vo verejnom sektore so súcasným zvýsením miezd. Aj administratívnu decentralizáciu podporujú ovela menej nez úradníci na ostatných dvoch úrovniach verejnej správy. Naopak, verejní predstavitelia z obcí ovela viac podporujú decentralizáciu a stanovenie výkonových noriem nez pracovníci na druhých dvoch úrovniach. Administratívne zjednodusenie je reformou, ktorá získava najvyssiu mieru podpory zo strany predstavitelov obcí. Na pozadí toho, ze byrokracia je hlavným problémom v podnikaní a je tesne spätá s korupciou, kombinácia vysokej podpory zo strany pracovníkov verejnej správy a jasne prejavená potreba reformy naznacujú, ze administratívne zjednodusenie by mohlo byt dôlezitou zlozkou reformy verejnej správy. Pracovníci na vyssích miestach verejnej správy vseobecne viac podporujú reformy ako radoví pracovníci, pricom najväcsí rozdiel medzi nimi je v oblasti decentralizácie. Nadriadení aj radoví pracovníci rovnako podporujú administratívne zjednodusenie. Tabulka c. 79. Odpor k reformám 1 = úplne súhlasia s reformou; 4 = vôbec Spolu Ústredná Krajská Miestna Vedúci Za- nesúhlasia s reformou samo- mest správa nan- ci Minimálny pocet pozorovaní 325 108 107 104 116 205 Zákon zarucujúci, ze bude jasne urcený 1,30 1,20 1,34 1,36 1,32 1,28 pôvod a úcel ekonomických zdrojov, ktoré majú k dispozícii politické strany Zjednodusenie administratívy 1,32 1,29 1,40 1,25 1,31 1,32 Zavedenie kariérnej státnej sluzby, v ktorej 1,54 1,45 1,61 1,58 1,49 1,57 sa zvysovanie platu a postup zakladajú na presne stanovených ukazovateloch výkonu Zvýsenie významu prevádzkového riadenia 1,64 1,63 1,75 1,54 1,64 1,64 Racionalizácia výdavkov v rámci rozpoctu 1,70 1,73 1,84 1,52 1,56 1,78 Redukcia úrovní riadenia 1,71 1,75 1,73 1,65 1,67 1,73 Vyssí dohlad verejnosti a obcianskej 1,72 1,69 1,91 1,54 1,57 1,80 spolocnosti nad cinnostou verejného sektora Zákon, ktorý by obcanovi umoznil slobodný 1,86 1,80 1,96 1,82 1,82 1,87 prístup k vsetkým informáciám, ktorými disponuje stát s výnimkou utajovaných informácií Stanovenie výkonových noriem a cielov 2,00 2,12 2,08 1,80 1,91 2,06 sluzby Znízenie poctu pracovníkov verejnej správy, 2,07 1,86 2,45 1,88 1,95 2,14 ak by sa tým zvýsili platy a iné príjmy tých pracovníkov (úradníkov), ktorí by si udrzali pracovné miesta Administratívna decentralizácia státu, 2,10 2,15 2,34 1,82 1,87 2,23 delegovanie operatívnych funkcií celostátnej vlády na obce Privatizácia verejných sluzieb 2,50 2,31 2,69 2,51 2,37 2,57 61Iba 48 % respondentov podporilo privatizáciu verejných sluzieb. 68 6. Súhrn klúcových výsledkov Prieskum v domácnostiach, medzi podnikatelmi a pracovníkmi verejnej správy poskytol mnozstvo informácií o ich vnímaní a osobných skúsenostiach s korupciou na Slovensku. Úroven a trendy mozno takto zhrnút: § Korupcia sa pocituje ako rozsírená a mimoriadne problematická v zdravotníctve, súdnictve, vo Fonde národného majetku, na colných úradoch, polícii a na ministerstvách. Vnímanie podporujú osobné skúsenosti - mnohí podnikatelia a radoví obcania uviedli, ze dali úplatky, a mnohí úradníci uviedli, ze im klienti ponúkli dar alebo peniaze. Z pätdesiatich institúcií a sluzieb, o ktorých domácnosti a podnikatelia v prieskume referovali, úplatkárstvo bolo nahlásené v kazdej z nich. § Korupcia je rozsírenejsia nez pred desiatimi rokmi, ale posledné trendy sú menej jasné. Hoci sú urcité dôkazy, ze problém korupcie sa do istej miery zlepsil v porovnaní s obdobím spred niekolkých rokov, mnohí si myslia, ze je rovnako zlá v súcasnosti ako predtým. Korupcia zostáva významným problémom, ktorý treba riesit. Prieskum pomáhajú zvýraznit tie rezorty, ktoré sú najviac postihnuté, ako aj dôvody, preco v nich k neoficiálnym platbám dochádza: § Vsetky tri vzorky respondentov oznacili súdy za pomalé a do velkej miery skorumpované. Podnikatelia identifikovali pomalost súdov a nízku vymáhatelnost práva ako závazné problémy v podnikaní, a domácnosti aj podnikatelia uvádzali, ze v styku so súdmi sa casto stretávajú s korupciou. § Vsetky tri skúmané skupiny pocitujú zdravotníctvo ako rezort s rozsírenou korupciou. Prieskum v domácnostiach toto vnímanie potvrdil ­ pozornost sa dávala za pobyt v nemocnici ovela castejsie ako za sluzby zo strany ktoréhokolvek iného státneho orgánu alebo za akúkolvek inú sluzbu, o akej domácnosti referovali. Hoci niektorí uviedli, ze pozornost dali dobrovolne, rozsírené vnímanie, ze korupcia v zdravotníctve je bujná, napriek tomu naznacuje, ze aj tieto ,,dobrovolné" platby sa zo strany obyvatelstva povazujú za korupciu. Nedostatok jasne stanovených pravidiel, ktoré by vymedzili prijatelné prejavy vdaky a neprijatelné úplatky, zvysuje pochybnosti a zosilnuje vnímanie korupcie. § Korupcia v skolstve sa sústreduje najviac okolo vysokých skôl. Navyse je rozsírený pocit, ze na právnické alebo lekárske fakulty sa nemozno dostat bez zaplatenia úplatku. Reformy v súdnictve a zdravotníctve, ktoré boli oznacované za rezorty s rozsírenou korupciou, by sa mali zaoberat aj vzdelávacími institúciami, ktoré vychovávajú nové kádre odborníkov. § Niekolko riadiacich a licencných orgánov je oznacovaných za castých príjemcov úplatkov: dovozné a vývozné povolenia, stavebné povolenie a iné povolenia, obchodný register, certifikacný úrad, colný úrad, obchodná inspekcia. Vsetci podnikatelia, ktorí s nimi prichádzajú do styku, uviedli ich pracovníkov ako castých príjemcov úplatkov. Znízenie byrokracie a administratívnych prekázok, ktoré sú uz súcastou Národného programu, budú klúcovým prvkom stratégie na znízenie úrovne úplatkárstva v riadiacich a licencných orgánoch. § Priblizne jeden z deviatich podnikatelov uviedol, ze sponzoruje politickú stranu. Väcsina podnikatelov si myslí, ze je to bezná prax, hoci vyssie percento sa domnieva, ze to bola bezná prax pred volbami roku 1998. Vyjasnenie a sprehladnenie vztahov medzi politikmi a súkromnými podnikatelmi by malo byt ústrednou prioritou. Pokusy ovplyvnovat politiku sú prirodzené a dokonca uzitocné ­ ked vsak vplyv prichádza cez netransparentné sponzorstvo, výsledkom je casto korupcia. Podnikatelia, ktorí sponzorujú politické strany, naozaj castejsie ako iní podnikatelia vyuzívali politický tlak ako prostriedok na získanie státnych dotácií. Hoci cast Národného programu o ,,transparentnosti v politickom zivote" môze byt sporná, zistenia, vyplývajúce z tejto správy, naznacujú, ze bude zásadne dôlezitá pre ustavicný boj proti korupcii. § Podobne mnohí podnikatelia uviedli, ze zaplatili úplatok, aby dostali státnu dotáciu, a mnohí dalsí uviedli, ze vyuzili politický vplyv, známosti a príbuzenské vztahy, aby ju dostali. Mnohé firmy, ktoré pravidelne predávajú svoje produkty státu, uviedli, ze rutinne dávajú úplatky, aby 69 získali zákazky, a väcsina podnikatelov, ktorí sa zúcastnili výberových konaní, si myslí, ze je velmi tazké vyhrat výberové konanie bez úplatku. § Odmenovanie ,,svojich ludí" výhodnými, netransparentnými privatizacnými rozhodnutiami môze byt ovela skodlivejsie nez ktorákolvek iná forma korupcie, kedze to korupciu institucionalizuje. Existuje pocit, ze vo Fonde národného majetku korupcia je, a takto to vnímala aj skupina podnikatelov sprivatizovaných podnikov. V mnohých ohladoch je oznacenie problému korupcie lahsie ako pomenovanie jej zdroja ci jej riesenie. Prieskum medzi pracovníkmi verejnej správy pomáha zamerat sa na nedostatky, ktoré k nej vedú, a na niektoré reformy, ktoré pomôzu predchádzat jej. § Prieskumy jasne dokazujú, ze korupcia sa spája s byrokraciou, kedze firmy aj domácnosti platili úplatky na urýchlenie vybavovania. Institúcie verejného sektora, ktorých zamestnanci uvádzali, ze pravidlá v nich im neumoznujú poskytovat sluzby vcas, majú väcsie problémy s rozsírenou korupciou. Reformy verejnej správy, ktoré zvýsia úcinnost a znízia byrokratické oddalovanie, pomôzu korupciu znízit. Pomôct odhalit nedostatky a naznacit oblasti, kde organizácie môzu zlepsit svoj výkon, môzu aj prieskumy, ktoré by samotné organizácie mali robit medzi klientmi. § Pre nedostatok jasne stanovených pravidiel o prijímaní darov pracovníci verejnej správy nemajú jasnú predstavu o vhodnom správaní. Kódex etiky takéhoto typu, o akom uvazuje Národný program, urcite pomôze objasnit tento problém. Podobne môzu administratívne postupy na zvýsenie disciplíny pracovníkov poslúzit dôlezitému cielu - odradit ich od nevhodného správania. § Korupciuvýznamneovplyvnujúviaceréfaktory,ktorécharakterizujúsprávuverejnéhosektora: § jasnostinformacnýchtokovvrámciorganizácie, § stotozneniesapracovníkovscielmiastratégiamiorganizácie, § kvalita vnútorného riadenia a dodrziavanie jasných, jednoznacných, vopred definovaných interných postupov, § úrovenzásluhovostiakvalitapersonálnejpolitiky, § Spomedzi týchto faktorov, ktoré spolu súvisia, majú najsilnejsí vztah k miere korupcie existencia zásluhovosti a kvalita vnútorného riadenia.62 § Hoci sa zdá, ze miestne samosprávy majú zriedkavejsie problémy s korupciou ako orgány státnej správy, nie je jasné, ci decentralizácia ju pomôze znízit, kedze miestne samosprávy majú mensie kompetencie v porovnaní s kompetenciami navrhovaných krajských samospráv. Dobre prepracovaná realizácia Koncepcie verejnej správy bude klúcom k zabezpeceniu výhod decentralizovaného státu tak, aby sa korupcii neumoznilo vyplnit vákuum, ktoré vzniká pocas procesu decentralizácie. § Väcsina pracovníkov verejnej správy chápe potrebu otvorenosti toho typu, aký predpokladá návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a podporuje túto koncepciu verejného, transparentného rozhodovania. Tí, ktorých tento zákon najviac znepokojuje, zároven veria, ze skomplikuje prácu v ich institúciách. Kedze byrokracia a pomalé poskytovanie sluzieb boli identifikované ako faktory prispievajúce ku korupcii, dodrziavanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám by nemalo zbytocne komplikovat prácu pracovníkov, ktorí ho musia uplatnovat. § Pracovníci verejnej správy siroko podporovali niekolko reforiem verejného sektora. Najviac podporovali transparentnost vo financovaní politických strán, zjednodusenie administratívnych postupov a zavedenie státnej sluzby zalozenej na zásluhovosti. Kedze byrokracia a personálna politika, nezakladajúca sa na zásluhovosti, boli v úzkej korelácii s korupciou, musia byt aj opatrenia na zjednodusenie administratívnych postupov a na zavedenie státnej sluzby, zalozenej na princípe zásluhovosti, na poprednom mieste programu verejného sektora. Podobne jednoznacný 62Pri regresii so závislou premennou úrovne korupcie a indexami kazdej zo styroch dimenzií nacrtnutých v texte iba protekcionárstvo a kvalita vnútorného riadenia zostali významné na hladine 5 %. 70 prínos transparentnosti vo financovaní politických strán a silná podpora medzi predstavitelmi verejnej správy zvýraznujú dôlezitost reforiem v tejto oblasti. § Odpovede v prieskume svedcia o vysokom stupni akceptácie korupcie. Mnohí úradníci uviedli, ze by neudali kolegov, ak by sa dozvedeli, ze berú úplatky, a domácnosti aj podnikatelia, ktorí zaplatili úplatky, zvycajne uvádzali, ze úplatok nebol explicitne vyziadaný pracovníkom, ale ze jeho nevyhnutnost predpokladali. Zdá sa, ze mnohí sa zmierili s prehlbujúcou sa korupciou: iba jeden z deviatich Slovákov si myslí, ze korupcia sa zmensí v priebehu najblizsích troch rokov, a jeden z troch si myslí, ze sa zhorsí. V case, ked sa prieskum uskutocnil, t. j. na jesen 1999, 48 % obcanov malo pocit, ze vláda to nemyslela s riesením problému korupcie vázne, a 60 % malo tento pocit v súvislosti s Národnou radou SR. To vytvára zo vzdelávacej zlozky Národného programu hybnú silu, ktorá sa usiluje oboznamovat verejnost s problémom korupcie a s tým, ako sa k nej postavit. Aj Hongkong ako jeden z významných príkladov úspechov v boji proti korupcii vyuzíval prieskumy, aby poukázal na problémy a úspesne vyuzil vzdelávaciu kampan na znízenie tolerancie tohto javu u verejnosti. Od leta 1999 závaznost boja proti korupcii podciarklo aj zalozenie Riadiaceho výboru na boj proti korupcii, ktorý vedie podpredseda vlády, vytvorenie a propagovanie Národného programu boja proti korupcii, ako aj verejné vyhlásenia predsedu vlády, ktorý boj s korupciou oznacil za významnú prioritu vlády. Závaznost podporí aj vytvorenie Akcného plánu s jasným casovým harmonogramom, ktorý pomôze znovu získat dôveru verejnosti a udrzat Slovensko na ceste k prestavbe verejného sektora na efektívny, transparentný a otvorený verejný sektor, slúziaci obcanom aj podnikatelskému sektoru, a nie naopak. 71 Príloha 1. Podrobná charakteristika vzoriek respondentov Vzorka domácností POHLAVIE % VELKOST OBCE % Muzi 47,9 Menej ako 2 000 obyvatelov 30,4 Zeny 52,0 2 000 - 5 000 obyvatelov 13,1 5 000 ­ 20 000 obyvatelov 14,9 VEK % 20 000 ­ 50 000 obyvatelov 16,4 18 ­ 24 16,5 50 000 ­ 100 000 obyvatelov 12,1 25 ­ 34 19,2 Bratislava, Kosice 12,9 35 ­ 44 20,6 45 ­ 54 16,8 KRAJ % 55 ­ 59 6,1 Bratislava 11,5 Nad 60 20,6 Trnava 10,2 Trencín 11,3 VZDELANIE % Nitra 13,3 Základné 35,2 Zilina 12,8 Ucnovské 30,0 Banská Bystrica 12,3 Stredoskolské 26,4 Presov 14,4 Vysokoskolské 8,3 Kosice 14,1 NÁRODNOST % Slovenská 85,7 Madarská 10,6 Iná 3,6 72 Vzorka podnikatelov PRÁVNA FORMA % VLASTNÍCTVO % Akciová spolocnost 26,5 Státne 2,5 Spolocnost s rucením obmedzeným 34,2 Obecné 0,2 Podnikatel - fyzická osoba 34,9 Druzstevné 2,0 Iné 4,4 Súkromné 92,4 Miesané 2,9 REZORT % Polnohospodárstvo/lesníctvo 7,9 ZAMESTNANCI % Baníctvo 0,5 1 - 10 59 Priemysel/energetika 13,5 11 - 30 17 Stavebníctvo 15,7 31 - 100 8 Velkoobchod/maloobchod 28,0 101 - 200 5 Hotel/restaurácia 2,2 >200 5 Bankovníctvo 1,7 Zdravotníctvo/skolstvo/kultúra 3,7 KRAJ % Iné sluzby 26,8 Bratislava 26.3 Trnava 8.1 Trencín 8.6 Nitra 16.2 Zilina 12.5 Banská Bystrica 10.1 Presov 7.6 Kosice 10.6 73 Vzorka pracovníkov verejnej správy ÚROVEN VEREJNEJ SPRÁVY % KRAJ % Ústredná státna správa 33,5 Bratislava 34,7 Krajské a okresné úrady 34,1 Trnava 5,4 Miestna samospráva 32,4 Trencín 6,5 Nitra 8,8 Zilina 7,4 Banská Bystrica 13,9 Presov 12,8 Kosice 10,5 74 Príloha 2. Definície pre tabulky v krátkosti Tabulky v krátkosti domácností KONTAKT Percento domácností, ktoré prisli do styku v predchádzajúcich dvoch rokoch. POCET NÁVSTEV Priemerný pocet návstev potrebných na vybavenie zálezitosti. INÉ INSTITÚCIE Percento domácností, ktoré na vybavenie zálezitosti potrebovali navstívit iné institúcie. POZORNOST Z tých, co prisli do styku, percento tých, co dali pozornost. - POTREBNÁ Z tých, co dali pozornost, percento tých, co mali pocit, ze bola potrebná. T. j. odpovede ,,nikto ju neziadal, ale viem, ze tak to chodí" alebo ,,pracovníci institúcie ju ziadali". SPOKOJNOST SO SPRÁVANÍM Percento domácností, ktoré dali priaznivé hodnotenie za správanie pracovníkov. CELKOVÁ SPOKOJNOST Percento domácností, ktoré dali priaznivé hodnotenie za celkovú kvalitu sluzieb. Tabulky v krátkosti podnikatelov KONTAKT Percento firiem, ktoré prisli do styku v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch. FIRMY SA STRETLI S Z tých, co mali kontakt, percento tých, ktoré sa stretli s ÚPLATKÁRSTVOM úplatkárstvom. NÁVSTEVY S ÚPLATKÁRSTVOM Priemerné percento návstev, pri ktorých sa podnikatelia stretli s úplatkárstvom. Vyratúva sa ako percento návstev kazdého podnikatelského subjektu a to sa spriemerní v rámci vsetkých podnikatelských subjektov. Nie je to tá istá premenná, aká je na obrázku c. 6, a aká sa rovná celkovému poctu návstev, pri ktorých bol naznacený úplatok, vydelenému celkovým poctom návstev. VÝSKA UPLATKU Priemerná výska úplatku u tých, ktorí sa stretli s úplatkárstvom. HODNOTENIE KVALITY Percento podnikatelov, ktorí uviedli priaznivé hodnotenie kvality. 75