PRÍRUČKA K SYSTÉMU ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU PRÍRUČKA K SYSTÉMU ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU © 2019 International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank 1818 H Street NW Washington DC 20433 Telephone: 202-473-1000 Internet: www.worldbank.org This work is a product of the staff of The World Bank with external contributions. The findings, interpretations, and conclusions expressed in this work do not necessarily reflect the views of The World Bank, its Board of Executive Directors, or the governments they represent. The World Bank does not guarantee the accuracy of the data included in this work. The boundaries, colors, denominations, and other information shown on any map in this work do not imply any judgment on the part of The World Bank concerning the legal status of any territory or the endorsement or acceptance of such boundaries. Rights and Permissions The material in this work is subject to copyright. Because The World Bank encourages dissemination of its knowledge, this work may be reproduced, in whole or in part, for noncommercial purposes as long as full attribution to this work is given. Any queries on rights and licenses, including subsidiary rights, should be addressed to World Bank Publications, The World Bank Group, 1818 H Street NW, Washington, DC 20433, USA; fax: 202-522-2625; e-mail: pubrights@worldbank.org. OBSAH Poďakovanie 5 Použité skratky 6 Úvod 7 Povinnosť zvyšovania energetickej efektívnosti vo verejných budovách 7 Vývoj systému energetického manažmentu pre PSK 8 ODBOR MAJETKU A INVESTÍCIÍ ÚRADU PSK A ENERGETICKÝ MANAŽMENT 11 Organizačná štruktúra Odboru majetku a investícií 12 Úloha Odboru majetku a investícií v rámci organizačnej štruktúry 12 Ciele a rozsah pôsobnosti tímu energetického manažmentu PSK 13 Charakteristiky verejných budov vo vlastníctve PSK 14 Celková spotreba energie vo verejných budovách 15 Školské budovy 15 Zariadenia sociálnych služieb 15 Kultúrne zariadenia 15 Administratívne budovy 16 Výzvy pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti verejných budov 16 VÝVOJ SYSTÉMU ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU PSK 19 Čo je to systém energetického manažmentu? 20 Prečo je potrebné rozvíjať systém energetického manažmentu? 20 Navrhovaná metodológia pre systémy energetického manažmentu 21 Záväzok vedenia PSK 21 Nastavenie politík a krátkodobých i dlhodobých cieľov 22 Zriadenie špecializovaného tímu pre EE na Odbore majetku a investícií PSK 23 Zber údajov 23 Plánovanie, analýza a stanovovanie cieľov 24 Príprava akčného plánu na implementáciu programu 25 Identifikácia potrieb financovania a zdrojov 26 Poskytovanie informácií a školení správcom budov 26 Implementácia programu 26 Monitorovanie, podávanie správ a verifikácia 27 Revidovanie výsledkov 27 Komunikácia a kampane na zvyšovanie povedomia 28 IDENTIFIKÁCIA PROJEKTOV ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI PSK 31 Identifikácia projektov a stanovovanie priorít 32 Prvá úroveň systematickej analýzy 33 Modelované hodnotenie spotreby energie na vytvorenie užšieho zoznamu investícií do EE. 33 Odborné znalosti v oblasti financií a energetickej efektívnosti 34 IMPLEMENTÁCIA PROJEKTU 37 Mechanizmus implementácie projektu 38 Mechanizmus obstarávania projektu 39 Monitorovanie a podávanie správ 40 TECHNICKÁ POMOC PRI PRÍPRAVE PROJEKTOV A ŠKOLENÍ A BUDOVANÍ KAPACÍT 43 Organizácia energetického manažmentu 44 Budovanie kapacity a zvyšovanie povedomia 44 Referencie 47 Dodatočné zdroje a dokumenty 47 ZOZNAM OBRÁZKOV OBRÁZOK 1  Organizačná štruktúra Odboru majetku a investícií Úradu PSK 12 OBRÁZOK 2  Usmernenia pre energetický manažment vo verejných budovách, EPA 21 OBRÁZOK 3  Organizácia implementácie opatrení EE vo verejných budovách 21 OBRÁZOK 4  Jasné, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a správne načasované ciele 22 OBRÁZOK 5  Fázy vývoja a plnenia akčného plánu v PSK 28 OBRÁZOK 6  Štvorkrokový proces identifikácie a stanovenia priorít investícií EE do verejných budov 32 ZOZNAM TABULIEK TABUĽKA 1  Charakteristika verejných budov vo vlastníctve PSK 14 TABUĽKA 2  Výzvy, riziká a zmierňovanie rizík pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti verejných budov 16 TABUĽKA 3  Opatrenia energetickej účinnosti, ktoré sa zohľadňujú pri energetickom modelovaní 33 POĎAKOVANIE Autormi tejto správy sú Janina Franco, Anand Subbiah, Milan Macko a František Vranay. Tím autorov ďakuje Paulovi Krissovi, Grzegorzovi Wolszczakovi, Vladimírovi Benčovi a Agnieszke Boratyńskej za podporu a cenné rady počas celej doby, čo pracovali na komponente Energetická efektívnosť v rámci iniciatívy Catching-up Regions Slovakia. Autori chcú tiež poďakovať tým, bez pomoci, podpory a nenahraditeľných odborných konzultá- cií ktorých by realizácia iniciatívy, ako aj príprava tejto správy boli omnoho náročnejšie. Týmito ľuďmi sú: Arup Banerji, Carlos Pinerua, David Sislen, Sameer Shukla, Fabrizio Zarcone, Martina Bosi, Karen Bazex, Megan Meyer, Barbara Maria Skwarczynska, Nikolinka B. Ivanova, Vessela Radeva Stamboliyska a Piotr Ruczyński. Vďaka patrí európskej komisárke Corine Cretu za iniciovanie iniciatívy Catching-up Regions, pod- predsedovi vlády Slovenskej Republiky pre investície a informatizáciu Richardovi Rašimu a pred- sedovi Prešovského samosprávneho kraja Milanovi Majerskému za ich neoceniteľnú podporu, ako aj tímu Európskej komisie, a najmä Erichovi Unterwurzaherovi, Andreasovi von Buschovi, Bianke Valkovičovej, Eve Wenigovej a Kamile Trojanovej za ich úžasnú angažovanosť a podporu počas celého trvania iniciatívy. Autori sú zaviazaní všetkým partnerom za ich podporu, snahu a zanietenosť, s akou sa podieľajú na rozvoji Prešovského samosprávneho kraja a jeho inštitúcií, a to najmä: • Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu: Denisa Žiláková, Ladislav Šimko, Eva Zelizňaková, Mária Neuwirthová a Edita Antoniaková. • Úrad Prešovského samosprávneho kraja: Jozef Cvoliga, Igor Wzoš, Rudolf Bauer, Dagmar Olekšáková, Monika Štoffová a Zuzana Salokyová. Zvlášť ďakujeme zástupcom Odboru majetku a investícií PSK Vladimírovi Greššovi, Kataríne Imríchovej, Vladimírovi Vaľovi, Viktórii Antušovej, Erike Gerdovej, Antonovi Repkovi, Radoslavovi Juraškovi, a ďalším. • Ďalší kľúčoví implementační partneri: Ján Iľkovič a jeho tím zo spoločnosti ENECO s.r.o., Prešov; Marcel Lauko, Energy Center Bratislava s.r.o.; viaceré ESCO spoločnosti vrátane firiem ENGIE Services a.s., Spravbytkomfort, a.s. Prešov, Siemens s.r.o., Bratislava; banky: Slovenská záručná a rozvojová banka, Slovenská sporiteľňa, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s.; Kancelária MunSEFF v Bratislave, Róbert Máček a Matej Brestovský zo spoločnosti Enviros s.r.o., Katedra technických zariadení budov a Katedra architektúry a konštrukcií budov Technickej univer- zity v Košiciach, a mnohí ďalší. Autori v neposlednom rade ďakujú nasledujúcim inštitúciám za ich aktívnu participáciu pri realizá- cií iniciatívy Catching-up Regions a najmä jej komponentu Energetická efektívnosť: Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR, Slovenská ino- vačná a energetická agentúra (SIEA) a ďalší. Táto správa vznikla v máji 2019. POUŽITÉ SKRATKY EBRD Európska banka pre obnovu a rozvoj EE Energetická efektívnosť EK Európska komisia EIB Európska investičná banka ELENA Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie EMS Systém energetického manažmentu EPA Environmental Protection Agency, U.S. — A merická agentúra na ochranu životného prostredia EPC Energy Performance Contracting / Garantovaná energetická služba ESCO Spoločnosti poskytujúce energetické služby EŠIF Európske štrukturálne a investičné fondy EU Európska únia GWh giga watthodina JESSICA Spoločná európska podpora pre trvalo udržateľné investície v mestských oblastiach MF Ministerstvo financií SR MH Ministerstvo hospodárstva SR MUNSEFF Nástroj na podporu miestnej energetickej účinnosti MRV Monitorovanie, podávanie správ a verifikácia M&V Monitorovanie a verifikácia MWh mega watthodina OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj PSK Prešovský samosprávny kraj SIEA Slovenská inovačná a energetická agentúra SLOVSEFF Program pre podporu energetickej účinnosti Slovenska SP skleníkový plyn TWh Terra watthodina WB World Bank — Svetová banka 6 Príručka k systému energetického manažmentu ÚVOD Aktivita s názvom „Zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov v Prešovskom samo- správnom kraji“ je zameraná na posúdenie existujúceho regulačného rámca a finančných alter- natív a odporúčanie možností strategického plánovania na implementáciu programu energetic- kej efektívnosti (EE) vo verejných budovách vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Táto aktivita je určená aj na pomoc Úradu PSK so zriadením Oddelenia správy budov a energetic- kého manažmentu, ktoré má pomôcť vybudovať systém energetického manažmentu (EMS) novo- založenému Odboru majetku a investícií. POVINNOSŤ ZVYŠOVANIA ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH Energetická efektívnosť je dôležitou ústrednou témou energetickej politiky EÚ a SR a od novem- bra 2016 Smernica EÚ o energetickej efektívnosti uvádza cieľ dosiahnutia 30% energetickej efek- tívnosti do roku 2030, v porovnaní s 20% uvedenými v Smernici o energetickej efektívnosti z roku 2012. Na splnenie nového cieľa Smernica EÚ o energetickej efektívnosti sa teraz od členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia, ktoré zahŕňajú každoročnú obnovu najmenej 3% celkovej podlaho- vej plochy budov verejnej správy vo vlastníctve štátu s cieľom splniť minimálne požiadavky na ener- getickú efektívnosť. Verejné budovy musia spĺňať aj nové štandardy stanovené pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré budú vyžadovať širšie využívanie obnoviteľných zdrojov ener- gie. Nová Smernica o energetickej efektívnosti tiež vyžaduje, aby distribútori energie alebo malo- obchodné energetické spoločnosti dosiahli ročné úspory energie zodpovedajúce 1,5% ich ročného predaja energie prostredníctvom opatrení EE. Vzhľadom na nevyhnutnosť energetickej bezpečnosti na Slovensku energetická politika podporuje sebestačnosť v energetike prostredníctvom optimálneho energetického mixu, ktorý propaguje níz- kouhlíkové technológie a domácu energiu získanú z obnoviteľných zdrojov a zvyšuje efektívnosť využívania energie vo všetkých odvetviach hospodárstva. Ciele energetického sektora sú v súlade s cieľmi EÚ týkajúcimi sa znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovaním energetickej efek- tívnosti a intenzívnejším využívaním systémov obnoviteľných zdrojov energie. Zvýšenie energetickej efektívnosti vo verejných budovách vo vlastníctve PSK pomôže Slovensku splniť si záväzky vyplývajúce z energetickej politiky a povedie k nižším výdavkom za energiu, efek- tívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov a nižším emisiám z fosílnych palív. Zlepšená EE vo verej- ných budovách tiež zníži spotrebu zemného plynu, ktorý je primárnym palivom využívaným na vykurovanie verejných budov PSK a pomôže zlepšiť energetickú bezpečnosť Slovenska, ktoré dováža zemný plyn. Implementácia EE vo verejných budovách PSK zníži ročné výdavky na palivá a umožní vynakla- danie prostriedkov na iné činnosti v oblasti infraštruktúry a hospodárskeho rozvoja. Rozsiahly program EE tiež podporí hospodársky rast vytváraním nových pracovných príležitostí, čo je pre rozvoj PSK kľúčové. 7 VÝVOJ SYSTÉMU ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU PRE PSK Vzhľadom na vyššie uvedené východiská pre PSK v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti vo verejných budovách treba vyvinúť pevný rámec a systematický proces plánovania a poskytova- nia programov EE vo veľkom meradle pre verejné budovy PSK. Úrad PSK bude tiež musieť vyvinúť koordinovaný prístup k implementácii EE. Systémy energetického manažmentu poskytujú potrebný rámec a systematické procesy na zvyšovanie EE a Úrad PSK by výrazne profitoval z jeho zriadenia v rámci svojich administratívnych jednotiek zodpovedných za správu majetku. Táto príručka k systému energetického manažmentu bola vydaná pre novovytvorené Oddelenie správy budov a energetického manažmentu v rámci Odboru majetku a investícií na Úrade PSK. Predstavuje hlavné prvky systému energetického manažmentu, vrátane zavádzania EE vo verej- ných budovách, plánovania a analýzy, implementácie programu, monitorovania pokroku a vývoja mechanizmu neustáleho zlepšovania. Má slúžiť ako zdroj osvedčených postupov na vytvorenie efektívneho a úspešného tímu energetického manažmentu, ktorý môže koordinovať a pomáhať pri realizácii projektov EE vo verejných budovách PSK. 8 Príručka k systému energetického manažmentu ODBOR MAJETKU A INVESTÍCIÍ ÚRADU PSK A ENERGETICKÝ MANAŽMENT Úrad PSK sa nachádza v procese zriaďovania tímu energetického manažmentu v rámci svojho Odboru majetku a investícií, ktorý má na starosti správu verejných budov. Odbor majetku a investícií vytvoril novú organizačnú štruktúru vrátane štruktúry na začlenenie energetického manažmentu do svojich funkcií. Tím energetického manažmentu, ktorý je plne personálne obsadený, bude zod- povedný za zvyšovanie EE vo verejných budovách vo vlastníctve PSK. Plán PSK zriadiť oddelenie zod- povedajúce za správu majetku a energetický manažment je iniciatívou Úradu PSK a nie požiadav- kou slovenských zákonov či predpisov. ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA ODBORU MAJETKU A INVESTÍCIÍ Organizačná štruktúra Odboru majetku a investícií bola predmetom mnohých podrobných diskusií, aby sa zabezpečilo začlenenie energetického manažmentu do rôznych oblastí nakladania s verej- ným majetkom. Nižšie uvedená organizačná štruktúra bola zadefinovaná počas uplynulého roka. OBRÁZOK 1  Organizačná štruktúra Odboru majetku a investícií Úradu PSK Odbor majetku a investícií PSK Oddelenie verejného obstarávania Oddelenie správy Oddelenie Oddelenie budov a energetického správy investícií manažmentu majetku Prevody Energetický Prenájom / Nezverený Príprava Realizácia Prevádzka majetku / manažment leasing aktív majetok investícií investícií a údržba registrácia Zdroj: PSK, 2019 Úloha Odboru majetku a investícií v rámci organizačnej štruktúry Odbor majetku a investícií slúži ako centralizovaný odbor v rámci Úradu PSK na koordináciu všet- kých činností súvisiacich s prevádzkou, údržbou a zvyšovaním hodnoty verejných budov. Ako je znázornené na obrázku vyššie, Odbor majetku a investícií má tri hlavné zodpovedné oddelenia: (i) Oddelenie správy budov a energetického manažmentu, (ii) Oddelenie investícií a (iii) Oddelenie správy majetku. V rámci Oddelenia pre správu budov a energetického manažmentu bude fungo- vať tím energetického manažmentu. Oddelenie správy budov a energetického manažmentu bude zodpovedať za vytvorenie a správu databázy všetkých verejných budov. Databáza bude komplexná a poskytne všetky potrebné infor- mácie o verejných budovách vrátane informácií o ich využívaní, charakteristikách a spotrebe 12 Príručka k systému energetického manažmentu energie. Tím Oddelenia správy budov a energetického manažmentu bude mať tiež k dispozícii nástroj na modelovanie energie, ktorý pomôže pri hodnotení založenom na databáze budov, inves- tičných nákladoch na EE (vrátane aspektov týkajúcich sa pracovnej sily, podnebia špecifického pre Prešovský kraj, a i.), ekonomickej miery návratnosti (ERR) investícií a doby návratnosti. Tím energe- tického manažmentu bude v prvom rade využívať databázu a nástroj na modelovanie energie zalo- žený na programe MS Excel, aby stanovil priority v investíciách a odporučil, čo je vhodné na zara- denie do užšieho zoznamu opatrení na zvyšovanie EE. Oddelenie správy majetku bude zodpovedať za nákup, predaj a prenájom nehnuteľností vo vlast- níctve PSK. Týka sa to verejných budov, ako aj pozemkov a prenájmu akéhokoľvek majetku vo vlast- níctve PSK. Oddelenie správy majetku potrebuje informácie od Oddelenia správy budov a ener- getického manažmentu o nákladoch na prevádzku a údržbu a nákladoch na energie, aby mohlo robiť rozhodnutia o tom, čo má s majetkom robiť. Ak sa rozhodne o investícii do verejnej budovy, Oddelenie správy majetku postúpi investičný projekt Oddeleniu investícií. Oddelenie investícií bude zodpovedať za vyhodnotenie projektu EE odporúčaného Oddelením správy budov a energetického manažmentu a pripraví plány financovania projektov vybraných na imple- mentáciu. Oddelenie investícií je personálne obsadené zamestnancami, ktorí majú množstvo skú- senosti s hodnotením a podporou realizácie projektov EE. Oddelenie investícií bude tiež hodnotiť a podporovať realizáciu ďalších projektov na zvyšovanie kapitálu a renováciu budov, ktoré určili riaditelia jednotlivých zariadení PSK, t.j. aktuálni správcovia verejných budov. Ciele a rozsah pôsobnosti tímu energetického manažmentu PSK Tím energetického manažmentu v rámci Oddelenia správy budov a energetického manažmentu bude zodpovedať za identifikáciu a analýzu príležitostí zvyšovania EE vo verejných budovách. Tím energetického manažmentu bude pracovať pod vedením Odboru majetku a investícií a v úzkej spolupráci s Oddelením investícií na plnení svojich zmluvných záväzkov. Bude využívať databázu energetickej spotreby verejných budov na plánovanie a rozvoj programu na zvýšenie EE vo verej- ných budovách vo vlastníctve PSK. Oddelenia správy budov a energetického manažmentu bude monitorovať údaje o spotrebe vo verej- ných budovách a aktualizovať databázu. Informácie o využívaní energie v jednotlivých verej- ných zariadeniach získavané z faktúr za spotrebu sa momentálne nezhromažďujú a nezakladajú do centrálnej databázy, preto je ťažké pravidelne analyzovať faktúry za spotrebu energie a tak lep- šie riadiť ročné rozpočtové výdavky na spotrebu energie. Oddelenia správy budov a energetického manažmentu bude zodpovedné za zber informácií o spotrebe energie z verejných zariadení a bude spravovať a aktualizovať ich databázu. Oddelenie správy budov a energetického manažmentu na základe databázy zhodnotí údaje, vykoná počiatočnú finančnú a ekonomickú analýzu s cieľom identifikovať potenciálne príležitosti pro- jektu EE a vykonať (alebo externe zadať) energetické audity verejných budov vo vlastníctve PSK. Tím energetického manažmentu pripraví zoznam prioritných projektov EE a predloží svoje odpo- rúčania Oddeleniu správy budov a energetického manažmentu, ktoré ho zase posunie vedúcemu Odboru majetku a investícií. Tím energetického manažmentu bude musieť tiež riešiť požiadavky týkajúce sa prevádzky a údržby súvisiace s energiou (napr. výmena kotla a iné energetické aspekty) adresované z verejných budov. Hoci v súčasnosti Odbor majetku a investícií spolupracuje s externou Energetickou agentúrou, ktorá vykonáva množstvo analytickej práce na zadefinovanie prioritných investícií a vypracova- nie krátkodobej stratégie, je dôležité, aby túto úlohu a zodpovednosť neskôr prevzal tím energe- tického manažmentu v rámci Odboru majetku a investícií. Odbor majetku a investícií Úradu PSK a energetický manažment 13 CHARAKTERISTIKY VEREJNÝCH BUDOV VO VLASTNÍCTVE PSK PSK vlastní 133 verejných zariadení, medzi ktoré patria stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, budovy správy a údržby ciest a administratívne budovy.1 133 verejných zaria- dení zahŕňa približne 488 verejných budov, pričom väčšinou zariadení disponuje viacerými budo- vami. Treba poznamenať, že Úrad PSK prevádzkuje iba dve budovy, a to administratívne budovy Úradu PSK. Verejné budovy a zariadenia PSK môžu byť charakterizované tak, ako je uvedené v nasle- dujúcich tabuľkách. TABUĽKA 1  Charakteristika verejných budov  Typy zariadení PSK, podiel vo vlastníctve PSK 1% 1% Počet Počet Plocha 19% Školy Zariadenia zariadení budov (m2) DSS Školy 80 239 580,000 Kultúrne Domovy sociálnych služieb 25 87 91,000 zariadenia Kultúrne inštitúcie 26 71 73,000 Správa a 19% údržba ciest Správa ciest 1 89 32,000 60% Budovy PSK Administratívna budova-sídlo PSK 1 2 12,000 Spolu 133 488 788,000 Zdroj: PSK, 2019. Verejné zariadenia PSK riadia nezávisle ich riaditelia / správcovia, ktorí s príslušným vedúcim pra- covníkom PSK koordinujú plánovanie a rozpočtovanie prevádzkových a kapitálových projektov. Verejné školy, zariadenia sociálnych služieb a kultúrne zariadenia profitujú z finančnej podpory zo strany slovenskej vlády, pričom príslušné ministerstvá poskytujú rozpočtovú podporu a jed- notlivé zariadenia si individuálne riešia svoje technické, technologické a energetické zariadenia a platia účty. Akékoľvek zvýšenie spotreby energie má však následne negatívny vplyv na ich pre- vádzkové rozpočty. V čase rozpočtových schodkov PSK poskytuje prírastkové financovanie na vypla- tenie účtov  — stáva sa to napríklad v zimných mesiacoch, keď účty za teplo môžu byť vysoké v závis- losti od počasia. Relatívne malý počet verejných budov vo vlastníctve PSK už bol zrekonštruovaný (14%) a mnohé zariadenia spolu s opatreniami energetickej efektívnosti potrebujú aj celkovú renováciu. Verejné budovy vo vlastníctve PSK sú pomerne staré, so zlou tepelnou izoláciou a často aj starým energe- tickým vybavením. To výrazne zvyšuje dobu návratnosti, keďže potrebné investície priamo súvi- sia s energetickou efektívnosťou (t.j. netesné strechy, problémy s vlhkosťou, konštrukciou, atď.). Napríklad mnohé investície do budov vo vlastníctve PSK identifikované v rámci iniciatívy a tech- nickej pomoci EIB a EK ELENA mali dobu návratnosti približne 40 až 50 rokov. V rámci PSK rutinnú údržbu verejných budov vykonávajú technici a správcovia zariadení a roz- siahle údržbárske práce a opravu vykonávajú zmluvní dodávatelia  — špecializované firmy. Samotné verejné zariadenia nie sú schopné získať financovanie kapitálových výdavkov a kapitálové projekty financuje Úrad PSK. Jednotlivé zariadenia PSK nemajú ani technické znalosti na vykonanie ener- getických analýz a identifikáciu príležitostí na úsporu energie, a takúto analýzu vykonávajú buď technickí pracovníci PSK alebo zmluvní dodávatelia a dodávatelia vybavenia. Jednotka energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu má k dispozícii aktualizovanú databázu verejných budov s presnými informáciami o spotrebe ener- gie rôznych foriem palív, celkovej ploche objektu, ploche každej budovy v objekte (podľa využíva- nia budovy) a vykurovanej ploche. Tieto údaje poskytujú presnejšie informácie o spotrebe ener- gie na jednotku plochy využitého i nevyužitého priestoru. Prepojením na iné položky v databáze bude možné odhadnúť spotrebu energie na štvorcový meter pre každý typ paliva v každom type budovy verejného zariadenia. 14 Príručka k systému energetického manažmentu CELKOVÁ SPOTREBA ENERGIE VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH Energetickú efektívnosť verejných budov možno zvýšiť zlepšením tepelnoizolačných vlastností obálky budovy, zlepšením technických zariadení (vykurovanie, príprava teplej vody, chladenie, vetranie, osvetlenie), využívaním obnoviteľných zdrojov energie, optimalizáciou prevádzky budov a využitím účinnejších spotrebičov. Možnosti zvýšenia EE sú obmedzené nákladovou efektívnos- ťou dostupných riešení a financovaním potrebným na realizáciu projektov. Príležitosti na zvýše- nie EE v rôznych kategóriách verejných budov v PSK sú stručne opísané nižšie. Školské budovy Školy vo všeobecnosti využívajú energiu hlavne na vykurovanie priestorov, osvetlenie a ohrev vody. Školy vo vlastníctve PSK vo všeobecnosti nemajú klimatizáciu, okrem zopár výnimiek niekto- rých častiach budov. Spotreba energie sa môže výrazne líšiť v závislosti od typu školy. Napríklad spotreba energie gymnázia sa líši od spotreby špecializovanej odbornej školy vyučujúcej techni- kov (inštalatérske, elektrikárske, kovoobrábacie práce, atď.) či hotelovej akadémie. Zdravotnícka škola môže mať vzhľadom na potrebu teplej vody, chladenia a mrazenia úplne iný profil využívania energie. Školy s bazénom alebo rozsiahlymi športoviskami môžu mať ďalšie energetické vybave- nie. Niektoré školy sú umiestnené v historických budovách, kde sú obmedzené možnosti zateple- nia či renovácie fasády. Spotreba energie v školských zariadeniach by sa tak mohla výrazne líšiť v závislosti od typu vzdelávania a odbornej prípravy v škole. Možnosti zlepšenia využívania energie v školách vo vlastníctve PSK sa líšia od jednoduchých kro- kov a opatrení bežnej prevádzky a údržby od čiastočnej až po celkovú rekonštrukciu fasády budovy alebo podsystémov vykurovania či rozvodov teplej vody nainštalovaných v budovách. Porovnanie údajov zo škôl s podobnými funkciami môže pomôcť identifikovať príležitosti na zlepšenie efek- tívnosti. Bez ohľadu na prijaté opatrenia bude nevyhnutné zaviesť programy odbornej prípravy a zvyšovania povedomia pracovníkov údržby a ostatných zamestnancov školy, aby sa zamedzilo plytvaniu energiou. Zariadenia sociálnych služieb Spotreba energie v zariadeniach sociálnych služieb sa môže tiež výrazne líšiť v závislosti od typu funkcie a starostlivosti poskytovanej klientom týchto zariadení. Napríklad spotreba energie v domove dôchodcov sa líši od spotreby energie v zariadení, ktoré okrem ubytovania klientom poskytuje aj zdravotnú starostlivosť. V tomto type verejných zariadení však pravdepodobne naj- viac energie spotrebujú systémy vykurovania a ohrevu vody. Bez ohľadu na prijaté opatrenia bude nevyhnutné zaviesť programy odbornej prípravy a zvyšovania povedomia pracovníkov údržby a ostatných zamestnancov zaradení, aby sa zamedzilo plytvaniu energiou. Kultúrne zariadenia Verejné budovy, v ktorých sídlia kultúrne inštitúcie, sa výrazne líšia podľa účelu využitia, a to od astro- nomického observatória po múzeum, divadlo či osvetové stredisko ponúkajúce rôzne vystúpenia. Spotreba energie v týchto budovách sa preto môže výrazne líšiť, pretože aj ich potreby sú veľmi odlišné. Okrem toho sú mnohé z týchto budov unikátne a slúžia len na jeden účel. Porovnanie využívania energie v kultúrnych zariadeniach nemusí byť vzhľadom na rôznorodosť využívania kultúrnych zariadení jednoduché. Čas prevádzky týchto zariadení má tiež významný vplyv na nákladovú hospodárnosť zavádzania opatrení energetickej efektívnosti. Najdôležitejšia je identifikácia takých špecifických opatrení, ktoré by boli efektívne aj z hľadiska nákladov. Podobne ako pri iných budovách sú pre pracovníkov údržby a ostatných zamestnancov nevyhnutné vzdelá- vacie programy a programy na zvyšovanie povedomia o zamedzovaní plytvaniu energiou. Odbor majetku a investícií Úradu PSK a energetický manažment 15 Administratívne budovy Budovy, v ktorých sídli Úrad PSK a Správa a údržba ciest PSK sú pravdepodobne rovnaké, čo sa týka ich využívania a spotreby. Vykurovanie a osvetlenie zrejme spotrebujú najviac energie, po kto- rých nasleduje kancelárske vybavenie a prístroje. Spotreba energie v týchto budovách sa však môže výrazne líšiť, pretože niektoré kancelárie sú umiestnené v historických a starých budo- vách. Napríklad hlavná administratívna budova PSK je umiestnená vo veľkej starej stavbe, v kto- rej sú náklady na vykurovanie priestorov v porovnaní s kanceláriami v novostavbe omnoho vyš- šie. Administratívne budovy bývajú tiež stavby s rôznym využitím a zahŕňajú aj jedálne a kuchyne i auditóriá, kde sa spotreba energie líši od spotreby v kanceláriách. Profil využívania energie sa teda môže medzi týmito verejnými budovami líšiť. VÝZVY PRI ZLEPŠOVANÍ ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI VEREJNÝCH BUDOV Výsledky iniciatív na zvyšovanie energetickej efektívnosti v PSK pravdepodobne ovplyvnia viaceré faktory. Patria k nim národné a regionálne politiky, inštitucionálny rámec, stavebné technológie, dostupnosť financovania a mechanizmus implementácie. Niektoré riziká pre PSK pri plnení akč- ného plánu na dosiahnutie cieľov zlepšovania energetickej hospodárnosti verejných budov a mož- nosti PSK na zmiernenie týchto rizík sú zhrnuté nižšie. TABUĽKA 2  Výzvy, riziká a zmierňovanie rizík pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti verejných budov Výzvy a riziká Zmierňovanie rizík Politiky a smernice vlády SR a EÚ, ktoré regulujú využívanie energie v budovách. Úrad PSK je odhodlaný zlepšovať energe- Súčasné predpisy vyžadujú, aby existujúce verejné budovy zvyšovali energetickú tickú hospodárnosť verejných budov a zria- hospodárnosť za predpokladu, že takéto opatrenia sú technicky uskutočniteľné a dil Odbor majetku a investícií, ktorý bude nákladovo efektívne. Opatrenie technickej a finančnej vykonateľnosti nie je zade- dohliadať nad zlepšovaním situácie finované a PSK sa môže rozhodnúť, že nezvýši energetickú hospodárnosť vo verej- vo verejných budovách. ných budovách, kde sú náklady na implementáciu takéhoto opatrenia veľmi vysoké. Budovy vo vlastníctve PSK a verejné budovy na Slovensku zvyčajne na financovanie V PSK však existuje politický záväzok finan- zvyšovania energetickej efektívnosti využívajú finančné prostriedky z fondov EÚ. covať a realizovať projekty EE vo verejných Nemusia prejaviť ochotu programy financovať komerčne a zvýšiť svoje zadlženie. budovách. Zákon o EPC (garantovanej energetickej službe)a je nový a mnohé z jeho ustanovení Odbor majetku a investícií vedie diskusie a zmluvných mechanizmov sa musia najprv otestovať. Úrad PSK zatiaľ nemá skú- so SIEA, Ministerstvom financií SR a Mi- senosti s prípravou podkladov zmlúv na EPC projekty a realizáciou projektov podľa nisterstvom hospodárstva SR o realizácii zákona o EPC. To takisto môže byť prekážkou pri realizácii projektov podľa zákona pilotného projektu podľa zákona o EPC, o EPC. aby sa otestovali ustanovenia zákona. ESCO (spoločnosť poskytujúca energetické služby) pravdepodobne nebude dávať Zákon o EPC umožňuje kombináciu ponuky na investičné projekty, ktoré majú dobu návratnosti dlhšiu ako 15 rokov, komerčného financovania s grantovým pretože by bolo ťažké a nákladné získať komerčné financovanie úverov, ktorých financovaním z EÚ (nie od vlády SR), čo by splácanie potrvá dlhšie než 10 rokov. mohlo byť riešením financovania projektov s dlhou dobou návratnosti. Mnohé verejné budovy vo vlastníctve PSK sú veľmi staré a pred zavedením niekto- Odbor majetku a investícií identifikuje a rých opatrení energetickej efektívnosti, ako je napríklad zateplenie, môžu vyža- uprednostní implementáciu programu vo dovať rozsiahlu renováciu. Náklady na takéto renovácie budov pritom nemôžu byť verejných zariadeniach, ktoré majú najväčší zahrnuté do projektu na zlepšenie energetickej efektívnosti. potenciál a sú tiež finančne realizovateľné. Niektoré zariadenia využívajú na vykurovanie uhlie a drevo a cena týchto palív je Zmena typu paliva by mohla byť odôvod- veľmi nízka. Zvýšenie energetickej efektívnosti v takýchto zariadeniach nemusí byť nená zlepšením kvality ovzdušia. nákladovo efektívne, pretože doba návratnosti po zavedení takýchto opatrení môže byť pridlhá. Zdroj: Autori, 2019. a Zákon č. 4/2019 Z. z. zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 16 Príručka k systému energetického manažmentu VÝVOJ SYSTÉMU ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU PSK ČO JE TO SYSTÉM ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU? Systém energetického manažmentu je systematický proces na zlepšovanie energetickej efektív- nosti a ekonomického a udržateľného dosahovania krátkodobých i dlhodobých cieľov energetic- kej politiky. Vytvorenie úspešného systému EMS začína získaním záväzku vedenia na najvyššej úrovni. Základným predpokladom vývoja systému energetického manažmentu je, že subjekt chce zaviesť systematický proces na dosahovanie krátkodobých i dlhodobých cieľov EE. Systém energe- tického manažmentu pomáha dosahovať stanovené ciele tým, že slúži ako nástroj na usmernenie celého postupu plnenia cieľov, analýzy využívania energie, identifikácie príležitostí na zvýšenie EE, identifikácie prioritných projektov, návrhov finančných plánov, obstarávania služieb a materiálov na realizáciu projektov a sledovania a monitorovania výsledkov a podávania správ o výsledkoch a výstupoch. Prostredníctvom tohto procesu možno monitorovať súbor identifikovaných ukazo- vateľov a investícií do EE a výsledné zlepšenia efektívnosti a získané úspory porovnať so stanove- nými krátkodobými a dlhodobými cieľmi. Systém energetického manažmentu pre verejné a komerčné zariadenia bol vyvinutý vo väčšine krajín, ktoré sú členmi Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Európska komisia (EK) vypracovala osobitné usmernenia pre miestne samosprávy, ktoré majú zaviesť opatrenia na zvýšenie EE.2 Mnohé štáty USA tiež zaviedli EM alebo jeho prvky na splnenie politických a regulačných požiadaviek. Tento systém vytvorili aj krajiny Ázie a Latinskej Ameriky. Posledná časť tejto správy uvádza zoznam odkazov na podobné príručky a systémy, ktoré vypra- covalo niekoľko ďalších krajín. PREČO JE POTREBNÉ ROZVÍJAŤ SYSTÉM ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU? Ako už bolo uvedené vyššie, systém energetického manažmentu je nástroj, ktorý poskytuje syste- matický prístup k dosahovaniu cieľov energetickej politiky, ktorého hlavným hnacím motorom môže byť zvyšovanie energetickej efektívnosti tak, aby spĺňala miestne a národné politické ciele, čo môže zahŕňať zníženie spotreby energie, zníženie výdavkov za energiu, zlepšenie kvality ener- gie a zvýšenie energetickej efektívnosti, zlepšenie kvality ovzdušia, atď. Systém energetického manažmentu sa má rozvíjať v súlade s národnou politikou, miestnymi politikami, a zákonmi a predpismi v medziach slovenského právneho rámca. V rámci PSK môže systém energetického manažmentu pomôcť pri systematickej realizácii akč- ných plánov na zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov a zároveň pomôcť PSK plniť si záväzky vyplývajúce zo slovenskej energetickej politiky a smerníc EE. Medzi kľúčové výhody vývoja systému energetického manažmentu patrí, že umožní: • znížiť výdavky na palivá používané vo verejných budovách; • vypracovať zoznam prioritných projektov na zlepšenie energetickej hospodárnosti; • podporovať najlepšiu prax v oblasti energetického hospodárenia a energetickej efektívnosti; • transparentným spôsobom dokumentovať opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti; • obstarať efektívne vybavenie a zvýšiť energetickú hospodárnosť verejných budov, aby sa pri- blížili k budovám s takmer nulovou spotrebou energie; 20 Príručka k systému energetického manažmentu • vyškoliť zamestnancov PSK v otázkach súvisiacich s energetickým manažmentom; • vytvoriť povedomie o energetickej efektívnosti medzi všetkými zainteresovanými stranami; • plniť vyplývajúce zo zákonov a smerníc o energii a energetickej efektívnosti; • znižovať emisie skleníkových plynov obmedzovaním využívania konvenčných palív. Program Energy Star Americkej agentúry na ochranu životného prostredia EPA,3 vyvinul osved- čený a systematický prístup k dosiahnutiu vysokej úrovne hospodárenia s energiou v existujúcich budovách pod názvom „Usmernenia pre energetický manažment“. Zahŕňa 7 krokov, ako je opí- sané na obrázku nižšie.4 OBRÁZOK 2  Usmernenia pre energetický manažment vo verejných budovách, EPA Krok 1 Krok 2 Krok 3 Krok 4 Krok 5 Krok 6 Krok 7 Prijmite Zhodnoťťe Vytýčte Vypracujte Implement ujte Zhodnoťťe Oceňte záväzok hospodárenie ciele akčný plán akčný plán pokrok úspechy vytvorte zbierajte odhadnite definujte vytvorte plán merajte prejavte uznanie energetický a spravujte dáta potenciál technické komunikácie výsledky interne tím stanovte zlepšenia opatrenia a ciele zvyšujte revidujte prejavte uznanie zaveďte počiatočné stanovte ciele pre každú povedomie akčný plán navonok energetickú a referenčné budovu budujte kapacity politiku hodnoty určte pravidlá a motivujte analyzujte dáta a zdroje a vykonávajte technické hodnotenia a audity Zdroj: US EPA Energy Star, Energy Efficiency in Local Government Operations, US EPA, 2011. NAVRHOVANÁ METODOLÓGIA PRE SYSTÉMY ENERGETICKÉHO MANAŽMENTU Podobný postup identifikácie a realizácie projektov EE vo verejných budovách v jedenástich kro- koch je navrhnutý nižšie. Systém 11 krokov bol upravený na základe postupu 7 krokov navrhnu- tého v usmernení EÚ pre energetickú efektívnosť vo verejných budovách,5 a program EE pre miestnu samosprávu, ktorý sa začal v provincii Západné Kapsko v Južnej Afrike.6 OBRÁZOK 3  Organizácia implementácie opatrení EE vo verejných budovách Krok 1 Krok 2 Krok 3 Krok 4 Krok 5 Vytvorenie Zber Nastavenie Vytvorenie Identifikácia potrieb tímu EE údajov cieľov akčného a zdrojov plánu financovania Krok 6 Krok 7 Krok 8 Krok 9 Krok 10 Poskytovanie Implementácia Zhodnotenie Uznanie Prijatie záväzku informácií a školení akčného plánu pokroku dosiahnutých k neustálemu správcom budov a výkonu úspechov zlepšovaniu Zdroj: Autori, 2019. Záväzok vedenia PSK Prvým krokom pri zavádzaní systému energetického manažmentu je záväzok vedenia zlepšiť ener- getickú efektívnosť. Je to nevyhnutné na vytvorenie politík a na dosiahnutie krátkodobých i dlho- dobých cieľov na zlepšenie efektívnosti, schválenie a posilnenie organizačnej a riadiacej štruktúry na realizáciu programu a pridelenie prostriedkov potrebných na implementáciu systému energe- tického manažmentu. Napríklad v PSK by bolo možné preukázať záväzok vedenia prostredníctvom nasledujúcich opatrení: • Záväzok predsedu PSK vypracovať energetickú politiku a stanoviť jej ciele; Vývoj systému energetického manažmentu PSK 21 • Záväzok vedenia PSK zaviesť systém energetického manažmentu na dosiahnutie výsledkov. Úrad PSK by sa mal zaviazať k tomu, že systém energetického manažmentu bude neoddeli- teľnou súčasťou správy jeho vlastníctva a prevádzky verejných budov; • Spolupráca rôznych komisií PSK zodpovedných za vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálne služby, financie atď. s pracovníkmi Odboru majetku a investícií zodpovednými za ener- getický manažment s cieľom zabezpečiť zosúladenie cieľov so systémom energetického manažmentu. Systém energetického manažmentu nebude úspešný, ak sa zamestnanci v oblasti energetiky a definované činnosti nebudú považovať za kľúčové pre fungovanie prí- slušných komisií PSK; • Záväzok PSK k implementácii systému energetického manažmentu by sa mal premiet- nuť do poskytovania finančných prostriedkov zamestnancom na podporu implementácie a realizáciu. Nastavenie politík a krátkodobých i dlhodobých cieľov Nastavenie politík a krátkodobých a dlhodobých cieľov pre zlepšenie energetickej hospodárnosti je kľúčovým krokom v systéme energetického manažmentu. Jasné krátkodobé i dlhodobé ciele sú potrebné, aby organizácia systematicky implementovala procesy na dosiahnutie výsledkov. Politiky a krátkodobé i dlhodobé ciele by mohli vychádzať z národných cieľov politiky energetic- kej efektívnosti, ktoré sa vzťahujú na samosprávne kraje, obce a verejné subjekty. Politiky by mohli byť iniciatívou miestnych samospráv na dosiahnutie cieľov a presahovať ciele národnej politiky. Úrad PSK by napríklad mohol prijať energetickú politiku a stanoviť také ciele energetickej hospo- dárnosti, ktoré by presahovali národné politické ciele. Ciele programu by sa mohli vybrať podľa nasledujúceho „smart“ rámca (Obrázok 4). OBRÁZOK 4  Jasné, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a správne načasované ciele Špecifické Merateľné Dosiahnuteľné Realistické Sledovateľné Aká je úloha (použi Ako vieme, že úloha Je to možné Ktorý cieľ to podporuje? Kedy alebo ako bude akčné slová)? je splnená a ako dobre a spravodlivé? úloha dokončená? Akými spôsobmi je splnená? Aké sú podrobnosti? Je potrebné školenie sa zlepší energetická Vyžaduje čiastkové alebo osobný rozvoj? hospodárnosť? kroky a sú tieto kroky jasné, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a správne načasované? V kontexte PSK by prijatá energetická politika bola odrazom snahy regiónu dosiahnuť konkrétne krátkodobé i dlhodobé ciele na zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov a zníženie spotreby energie a emisií. Politika, ktorá sa má prijať, by mala byť v súlade so slovenskými národ- nými energetickými politikami a smernicami, ktoré sú zlučiteľné s príslušnými politikami a smer- nicami EÚ a so všetkými právnymi požiadavkami. Energetické politiky a ciele PSK by mohli naprí- klad zahŕňať: • cieľ každoročnej renovácie určitého percenta podlahovej plochy svojich verejných budov v súlade so slovenskými energetickými smernicami uvádzajúcimi každoročnú renováciu 3% podlahovej plochy všetkých verejných budov; • integráciu cieľov rozvoja nízkouhlíkového hospodárstva s krátkodobými i dlhodobými cieľmi energetickej politiky, čo rozšíri rozsah systému energetického manažmentu z verejných budov na spotrebu energie vybavenia vo vlastníctve PSK, ako je verejné osvetlenie, vozový park, atď. Prijatie energetickej politiky a jej cieľov by znamenalo jasný záväzok neustále zlepšovať energe- tickú efektívnosť. PSK by mal zvážiť aj vytvorenie politiky na regionálnej úrovni, ktorá by upred- nostňovala EE vo verejných budovách. Politika by mala mať jasne stanovený zámer dosiahnuť kon- krétne ciele pre EE a mala by mať plnú podporu vedenia PSK. 22 Príručka k systému energetického manažmentu V súlade s energetickou politikou by PSK musela vyčleniť prostriedky na plnenie krátkodobých a dlhodobých cieľov. Záväzok k formálnej energetickej politike umožní Odboru majetku a investícií získať potrebné zdroje na plánovanie, implementáciu a sledovanie dopadov programov EE. Politika by sa mala zaoberať aj otázkami týkajúcimi sa zákonov o verejnom obstarávaní, ktoré aktuálne podporujú nákup tých najlacnejších namiesto tých najúčinnejších zariadení. Zriadenie špecializovaného tímu pre EE na Odbore majetku a investícií PSK V súlade so záväzkami vedenia a cieľmi politiky by sa mala vytvoriť organizačná štruktúra pre plánovanie, implementáciu a monitorovanie energetických projektov. Organizácia by mala mať potrebnú autoritu a mala by byť dobre personálne obsadená a vybavená a mala by mať k dispozí- cii zdroje na dosiahnutie cieľov. Vedúci systému energetického manažmentu Odboru majetku a investícií by mal mať tieto povinnosti. • Podávanie správ vedeniu PSK o výkone systému energetického manažmentu; • Vytvorenie tímu s rôznymi útvarmi Odboru majetku a investícií na realizáciu programov a dosahovanie výsledkov v súlade s krátkodobými a dlhodobými cieľmi politiky PSK; • Stanovenie jasných úloh a zodpovedností pracovníkov Odboru majetku a investícií alebo iných oddelení v rámci Odboru majetku a investícií pre potreby vzájomnej spolupráce; • Definícia rozsahu systému energetického manažmentu v súlade s politickými cieľmi PSK (obmedzené na energetickú efektívnosť verejných budov či prvky nízkouhlíkového programu); • Plánovanie a riadenie činností v oblasti energetického manažmentu; • Identifikovanie vzdelávacích potrieb pracovníkov energetického manažmentu tak, aby sys- tém energetického manažmentu implementovali efektívne; • Vypracovanie odhadov rozpočtu na implementáciu systému energetického manažmentu; • Spolupráca s vedením PSK s cieľom využiť zdroje na implementáciu programu; • Dosahovanie pokroku prostredníctvom neustáleho zlepšovania energetickej efektívnosti; • Zvyšovanie povedomia o aktivitách systému energetického manažmentu a energetickom manažmente ako takom na všetkých úrovniach PSK a jeho komisií, odborov a oddelení. Odbor majetku a investícií už urobil prvý krok vytvorením tímu energetického manažmentu v rámci Oddelenia správy budov a energetického manažmentu a prijatím svojho záväzku zlepšiť energetickú efektívnosť v rámci portfólia verejných budov PSK. Tím energetického manažmentu by mal mať k dispozícii kvalifikovaný personál, ktorý dokáže identifikovať a podporovať realizá- ciu projektov EE. Na podporu politiky PSK bude mať tím energetického manažmentu mandát na identifikáciu mož- ností zvyšovania EE vo verejných budovách a hľadanie príležitostí na uzavretie zmlúv o EPC (podľa novelizácie zákona o energetickej efektívnosti č. 4/2019 Z. z.) spolu s ESCO a žiadať o grantové finan- covanie na realizáciu tohto projektu s relatívne nízkym rizikom. Je pravdepodobnejšie, že ESCO priláka skôr celé portfólio projektov než menšie projekty. Tím energetického manažmentu by mal oznámiť svoje plány správcom verejných budov a zapojiť všetky zainteresované strany, aby iden- tifikovali a určili priority projektov EE a integrovali do nich osvedčené postupy najlepšej praxe. Zber údajov Tím energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu PSK by mal zhromažďovať údaje o verejných budovách. Tento krok bude zahŕňať: a) stanovenie zák- ladnej spotreby energie, b) zhromažďovanie a správu údajov o budovách a c) analýzu údajov a ener- getické hodnotenia vrátane energetických auditov. Analýza v tomto kroku pomôže identifikovať príležitosti pre zvýšenie EE vo verejných budovách. Vývoj systému energetického manažmentu PSK 23 Tím energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu by mal vypracovať základ pre využívanie energie v budovách na základe analýzy ročnej spotreby ener- gie v budovách. Oddelenie správy budov a energetického manažmentu aktualizuje tieto informá- cie a má údaje o spotrebe energie za roky 2010 – 2017, ktoré by mali byť viac než primerané na sta- novenie základnej spotreby. Databázový softvér by sa mohol používať na ukladanie dát pre ľahký prístup, triedenie a analýzu. Malo by sa vykonať referenčné porovnanie, ktoré zahŕňa porovnanie energetickej hospodárnosti budovy s výkonnosťou podobných budov v celom portfóliu. Referenčné kritériá pre využívanie energie v budovách môžu byť vypracované na základe energetických štúdií rôznych kategórií budov a z informácií dostupných prostredníctvom Slovenskej inovačnej a ener- getickej agentúry (SIEA) a ďalších noriem pre spotrebu energie v budovách. Informácie z energe- tických auditov vykonaných v rámci programu ELENA sa môžu použiť aj na vytvorenie referenč- ných kritérií. Referenčné porovnanie pomôže Odboru majetku a investícií uprednostniť budovy vhodné pre investície do EE a/alebo komplexný energetický audit. Použitie štandardizovaných šablón a komplexné zhromažďovanie údajov a informácií má umož- niť vytvorenie databázy alebo inventára súčasného stavu využívania energie pre každú budovu a zariadenie. Údaje tiež pomôžu identifikovať systémy využívania energie a porozumieť ich pre- vádzke a spotrebe energie. Údaje z mesačných účtov za všetky druhy energie (elektrina, zemný plyn, ropa, palivá z biomasy atď.) by sa mali pravidelne zbierať v každej verejnej budove/zariadení. Verejné budovy by mali povinne raz mesačne predkladať kópie všetkých faktúr tímu energetic- kého manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu. Údaje o fyzickej spot- rebe energie (kWh, litre/kg paliva, m3 plynu, atď.) a jej peňažnej hodnote (v eurách) pre náklady na palivo a všetky účty za energie by sa mali na mesačnej báze zhromažďovať a ukladať do databázy. Databáza sa musí revidovať a každoročne aktualizovať, aby sa umožnilo pravidelné sledovanie vývoja spotreby energie vo verejných budovách. Plánovanie, analýza a stanovovanie cieľov Plánovanie a analýza sú pre vytvorenie fungujúceho systému energetického manažmentu rozho- dujúce. Energetické plánovanie a analýza tiež pomôžu systematicky pochopiť, kde a ako sa ener- gia využíva a uprednostniť intervencie zamerané na zlepšenie energetickej efektívnosti. Niektoré z dôležitých krokov plánovania a analýzy zahŕňajú: • Preskúmanie politík, zákonov, predpisov a cieľov výkonnosti; • Zhromažďovanie údajov o využívaní energie zo všetkých verejných budov pre všetky palivá; • Analýzu využitia energie za účelom pochopenia, kde a ako sa energia používa. Treba tiež posúdiť, či sa vyžaduje ďalšie meranie na pochopenie spotreby energie vo viacerých budo- vách v rámci zariadenia, ktoré môže mať rôzne prevádzkové charakteristiky (napríklad škola môže mať viacero budov vrátane tried, skladov, jedálne, atď.), ktoré majú rôzne pre- vádzkové časy a rôzne nároky na spotrebu energie); • Stanovenie zrevidovaných noriem výkonnosti, ktoré sa majú splniť na základe platných slo- venských stavebných predpisov a noriem (ukazovatele výkonnosti) a údajov dostupných z energetických auditov podobných typov budov s podobnými charakteristikami využitia; • Identifikáciu príležitosti na zlepšenie energetickej efektívnosti prostredníctvom dodatoč- ných stavebných úprav (zateplenie, oprava plášťa konštrukcie budovy atď.) a efektívnejšieho vybavenia (zlepšené systémy vykurovania a rozvodu teplej vody či osvetlenie, atď.); • Odhad úspor energie vo fyzikálnych (kWh, GJ, atď.) a peňažných jednotkách (EUR) a odhad vplyvov na životné prostredie, ako je potenciálne zníženie emisií CO2, emisií tuhých častíc (PM2,5, PM10), SOx, NOx, atď.; • Vypracovanie kritérií na určenie prioritných projektov (napr. potenciál úspor, potrebné investície, doba návratnosti a vnútorná miery návratnosti, jednoduchosť implementácie, potreba obnovy budovy atď.). 24 Príručka k systému energetického manažmentu Energetická analýza verejných budov v rámci tímu energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu bude slúžiť ako prvé hodnotenie s cieľom prezentovať infor- mácie kľúčovým zainteresovaným stranám, ako sú ESCO a poskytovatelia služieb, a motivovať ich, aby predkladali ponuky na projekty prostredníctvom verejného obstarávania. Stanovenie cieľa zahŕňa identifikáciu potenciálnych úspor vo verejných budovách. To pomáha pri sledovaní a meraní pokroku smerom k energetickej efektívnosti celého portfólia. Kľúčové hľadiská pre stanovenie cieľov zahŕňajú: (i) odhad potenciálu zlepšenia (t.j. úspory) a (ii) stanovenie cieľov. V prípade existujúcich budov môžu byť tieto ciele pre portfólio založené na výsledkoch základ- ného hodnotenia energetickej efektívnosti a prioritných investícií identifikovaných v rámci tohto procesu. Ciele na zlepšenie úspor energie v rámci celého portfólia možno stanoviť na úrovni por- tfólia budov alebo na úrovni jednotlivých projektov. Ciele môžu byť stanovené v rôznych časových obdobiach. Na dosiahnutie okamžitých úspor nákladov a budúcich úspor nákladov je možné sta- noviť krátkodobé a dlhodobé ciele. Stanovenie cieľov je rozhodujúce pre identifikáciu príležitostí a tím energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu by sa mohol spočiatku rozhodnúť funk- ciu stanovenia referenčných kritérií zadávať externe, pretože na vykonanie takejto analýzy zatiaľ nemá adekvátny personál. Oddelenie správy budov a energetického manažmentu by malo spísať zoznam odborníkov v oblasti energetiky, energetických audítorov a ESCO expertov, ktorí môžu Odbor majetku a investícií podporiť pri vykonávaní analýz a vývoji projektov prostredníctvom EPC projektov. Príprava akčného plánu na implementáciu programu Na základe plánovania, analýzy a stanovenia cieľov využívania energie by mal byť pripravený akčný plán na realizáciu prioritných programov a projektov na zlepšenie energetickej hospodár- nosti budov. Akčné plány by mali obsahovať ciele, činnosti, úlohy, zodpovednosti, časové harmo- nogramy, potrebné ľudské a finančné zdroje, ako aj plán na meranie a overovanie výsledkov a plán na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Akčný plán by sa mal každoročne aktualizovať, aby odrá- žal výsledky a zmeny vo výkonnosti, ako aj priority. Prvky akčného plánu zahŕňajú: • Akčné plány pre krátkodobú, strednodobú a dlhodobú implementáciu na základe stanove- ných cieľov, dostupných zdrojov a času potrebného na implementáciu. –– Krátkodobé akčné plány sú zvyčajne jednoročnými akčnými plánmi na realizáciu projek- tov, ktoré potrebujú menej zdrojov a mohli by sa rýchlo splniť na preukázanie výsledkov a dosiahnutie cieľov. Takéto projekty by mohli byť financované z interného kapitálu a pre- vádzkových rozpočtov bez potreby dodatočného financovania. –– Strednodobé akčné plány môžu byť vypracované s cieľom zamerať sa na projekty, ktoré potrebujú vyššie investície a majú dlhšiu dobu návratnosti. To si môže vyžadovať pákový efekt externého financovania prostredníctvom komerčných pôžičiek, využívania spoloč- ností poskytujúcich energetické služby (ESCO), ktoré môžu financovať projekty a zaručiť úspory, atď. –– Dlhodobé programy sa môžu rozvíjať s cieľom zamerať sa na projekty, ktoré majú vysoké investičné potreby a veľmi dlhú návratnosť (napr. zateplenie budov, renovácia plášťa budovy, atď.), ktoré nemôžu byť komerčne financované alebo finančne atraktívne. Financovanie bude pravdepodobne potrebné využiť z verejných fondov a programov EÚ • Akčné plány môžu zahŕňať manažment a organizačné činnosti, ktoré má vykonať energe- tický tím. Akčný plán by mal zahŕňať kroky nad rámec implementácie projektu, aby zahŕňal monitorovanie a verifikáciu a kritériá pre stanovenie priorít. Vývoj systému energetického manažmentu PSK 25 • Identifikácia prepojení s internými (komisie PSK, správcovia budov, atď.) a externými zaintereso- vanými stranami (konzultanti, energetickí audítori, dodávatelia zariadení, dodávatelia EPC, atď.). • Potreba odbornej prípravy a budovania kapacít zamestnancov v oblasti energetického manažmentu a správy budov s cieľom pomôcť implementovať programy a projekty. Identifikácia potrieb financovania a zdrojov Mali by sa určiť kapitálové náklady na realizáciu akčného plánu a vyhodnotiť možnosti financo- vania. Prioritou by mala byť prednostná implementácia nákladovo efektívnych projektov v krát- kodobom a strednodobom horizonte, po ktorých budú nasledovať projekty s dlhšou návratnos- ťou. Implementácia prioritných projektov generuje informácie o prínosoch a nákladoch investícií, ktoré sa môžu využiť na vytvorenie širšieho povedomia zainteresovaných strán o činnostiach EE. Hoci sa EPC môžu využiť na implementáciu zvýšenia EE bez počiatočných nákladov, dlhá doba návratnosti investícií bude vyžadovať granty, aby sa skrátili lehoty návratnosti investícií a mohla tak uzavrieť životaschopná zmluva o EPC. Poskytovanie informácií a školení správcom budov Tento krok zahŕňa získanie podpory od zainteresovaných strán v PSK vrátane správcov budov. Mohol by sa vytvoriť komunikačný plán na zvýšenie povedomia, budovanie kapacít a motivovanie jednotlivcov k aktívnemu prístupu. Odborná príprava by mohla zahŕňať školenia správcov budov a pracovníkov prevádzky a údržby o možnostiach zníženia spotreby energie, školenia adminis- tratívnych pracovníkov o monitorovaní a zhromažďovaní údajov a podávaní správ o spotrebe a/ alebo úsporách energie, a špecializovaný výcvik na údržbu vybavenia, nástrojov a/alebo zariadení. Implementácia programu Ďalším krokom je implementácia programov a projektov v súlade s prioritným akčným plánom. Projektové priority sa môžu v opodstatnených prípadoch prehodnotiť a následne vypracovať konečný zoznam intervencií na implementáciu počas plánovaného obdobia (fiškálny alebo kalendárny rok alebo iné časové obdobie). Projekty môžu byť zaradené do užšieho zoznamu na základe analýzy nákladov a výnosov, vplyvu projektu, dostupného rozpočtu alebo iných kritérií, ktoré vypracuje tím energetického manažmentu a investičný tím Odboru majetku a investícií. Keďže projekty budú implementované vo verejných budovách PSK, jednotka energetického ma- nažmentu bude musieť spolupracovať s Oddelením investícií na Odbore majetku a investícií, kto- rý pripraví ponuky na verejné obstarávanie tovarov a služieb. Na zabezpečenie konzistentnosti a transparentnosti sa uprednostňujú štandardizované vzory a kritériá hodnotenia ponúk. Staveb- ný dohľad nad projektom a jeho kolaudáciu by vykonávalo Oddelenie investícií s podporou jed- notky energetického manažmentu alebo by túto službu poskytoval externý expertný dodávateľ, ak v rámci PSK takáto interná expertíza chýba. K niektorým kľúčovým krokom vo fáze implementácie programu patrí: • Implementácia krátkodobých, strednodobých a dlhodobých akčných plánov; • Analýza s cieľom potvrdiť referenčné porovnanie (benchmarking) a energetické audity pro- jektov vybraných do užšieho zoznamu na implementáciu v procese plánovania; • Príprava konečného zoznamu programov/projektov, ktoré sa majú realizovať, spolu s potrebnými investíciami; • Vypracovanie finančného plánu na využitie investícií potrebných na realizáciu projektu; • Verejné obstarávanie na obstaranie tovarov a služieb na realizáciu projektov s náležitým zohľadnením energetickej hospodárnosti popri cenových ponukách; • Dohľad nad realizáciou projektu, vrátane práce konzultantov, inštalatérov a/alebo dodáva- teľov EPC; 26 Príručka k systému energetického manažmentu • Vzdelávanie a budovanie kapacít pre správcov budov na trvalo udržateľnú prevádzku nového vybavenia; • Príprava všetkých potrebných dokumentov. Na prilákanie ESCO by mohol tím energetického manažmentu vykonať prieskum trhu, aby zistil záujem súkromných partnerov. V reakcii na verejnú súťaž, ESCO zvyčajne vykonávajú podrobný audit pred predložením návrhu na realizáciu projektov EE. Údaje získané z podrobných energe- tických auditov sa používajú na analýzu scenárov zo strany ESCO, kde vidno rôzne spôsoby, kto- rými sa energia spotrebuje. Monitorovanie, podávanie správ a verifikácia Monitorovanie, podávanie správ a verifikácia sú kľúčovými krokmi pri plnení akčného plánu. Identifikácia vhodných ukazovateľov úspechu a ich monitorovanie prostredníctvom meraní alebo iných foriem pozorovania je rozhodujúca na zabezpečenie splnenia plánovaných cieľov a na posú- denie úspešnosti programu. Hlásenie a overovanie údajov a informácií je rovnako dôležité na ove- rovanie výsledkov a podávanie správ vedeniu. Nesmierne dôležitý je výber správneho druhu a počtu ukazovateľov. Ukazovatele môžu byť kom- bináciou energetických jednotiek (ako sú jednotky paliva), peňažných ukazovateľov (úspory, vnú- torná miera návratnosti, atď.) a fyzikálnych ukazovateľov (teplota, kvalita vzduchu vo vnútri budov). Ukazovatele by sa mali vypracovať už vo fáze plánovania a podľa potreby upravovať počas fázy implementácie, aby sa zvýšila ich účinnosť pri posudzovaní plnenia plánovaných cieľov. Niektoré z kľúčových prvkov monitorovania, podávania správ a verifikácie zahŕňajú: –– Výber vhodných ukazovateľov na meranie/hodnotenie úspešnosti programu; –– Meranie indikátorov vrátane meracích protokolov (kvantitatívnych a kvalitatívnych), peri- odicity merania atď.; –– Overovanie ukazovateľov prostredníctvom kontrol na mieste (energetické audity alebo iné jednoduchšie hodnotenia) na overenie výsledkov. Počet kontrol na mieste, ktoré sa majú vykonať, objektívne externé overenie, atď.; –– Hlásenie ukazovateľov vrátane formátu a periodicity podávania správ. Samostatné sys- témy podávania správ pre rôzne interné a externé zainteresované strany; –– Pokrok pri plnení akčných plánov; –– Pokrok v odbornej príprave a budovaní kapacít zainteresovaných strán. Revidovanie výsledkov Je dôležité pravidelne revidovať výsledky na zabezpečenie efektívneho zavádzania systému ener- getického manažmentu a dosahovanie stanovených cieľov. Zámerom revízie je neustále zvyšo- vať efektívnosť systému energetického manažmentu PSK a urobiť z neho trvalo udržateľný proces. Niektoré z prvkov tejto úlohy zahŕňajú nasledujúce: • Zadefinovanie periodicity vykonávania revízie; a to raz alebo dvakrát ročne; • Vyžadovanie spätnej väzby od interných a externých zainteresovaných strán o dosiahnu- tých výsledkoch a oblastiach, v ktorých sa dá dosiahnuť ďalšie zlepšenie; • Identifikácia kritických faktorov súvisiacich s dodržiavaním alebo nedodržiavaním cieľov energetickej politiky, a s plnením krátkodobých a dlhodobých a cieľov; • Vyhodnotenie efektívnosti zdrojov vynaložených na plnenie akčného plánu; • Plnenie kritérií pre interné audity a kontroly využívania verejných prostriedkov; • Výkon informovaných rozhodnutí o budúcom programovaní a implementácii projektu; • Identifikácia faktorov pre ďalšie zlepšovanie implementácie programu a dosahovanie výsledkov; • Revízia politík a cieľov podľa potreby pre budúcu implementáciu programu; • Prerozdelenie a/alebo navýšenie zdrojov potrebných na priebežné plnenie a rozširovanie programov. Vývoj systému energetického manažmentu PSK 27 Oddelenie správy budov a energetického manažmentu a tím energetického manažmentu by mali stanoviť ukazovatele výkonnosti a monitorovať ciele. Pravidelne by mali hodnotiť pokrok dosiah- nutý v rámci akčného plánu, činností a projektov. Rutinné hodnotenie pomôže Oddeleniu správy budov a energetického manažmentu a tímu energetického manažmentu vykonať nápravné opat- renia a zlepšiť proces implementácie. Komunikácia a kampane na zvyšovanie povedomia Komunikačné kampane a programy na zvyšovanie povedomia sú neoddeliteľnou súčasťou sys- tému energetického manažmentu. Komunikácia plánov a výsledkov programov a zvyšovanie povedomia o prínosoch a výstupoch programu sú nutné na podporu účasti, podnecovanie nad- šenia zainteresovaných strán, financovanie pákového efektu pre programy a informovanie tvor- cov politík a komunity. Interná komunikácia posilňuje záväzok vedenia v oblasti energetickej politiky a motivuje k pri- deľovaniu zdrojov. Komunikácia s externými zainteresovanými stranami podporuje program a pomáha pri financovaní strednodobých a dlhodobých akčných plánov. Prvky komunikačnej a osvetovej kampane môžu zahŕňať nasledovné: • Identifikácia komunikačných prostriedkov (internetové stránky, brožúry, informačné bul- letiny, reklamy, účasť na seminároch atď.); • Definovanie informácií, ktoré sa majú poskytovať interným a externým zainteresovaným stranám. Oddelenie správy budov a energetického manažmentu by malo vytvoriť proces na ocenenie snahy a úspechov interných a externých subjektov, ktoré pomáhajú plniť ciele úspor energie. Uznanie je rozhodujúce pre udržanie dynamiky programu a podporu činností v oblasti energetickej efek- tívnosti. Postup projektov a programov by sa mal oznámiť aj zainteresovaným stranám. Niektoré zo špecifických úloh môžu zahŕňať nasledujúce: • Oddelenie správy budov a energetického manažmentu by mohlo pripraviť správy a iné formy materiálov na zverejňovanie informácií o plnení akčného plánu a implementácii programu na zlepšenie EE vo verejných budovách vo vlastníctve PSK; • Oddelenie správy budov a energetického manažmentu / Odbor majetku a investícií by mohli vyvíjať aktivity na zvyšovanie povedomia o programe a organizovať propagačné kampane na oznamovanie jeho výsledkov interným zainteresovaným stranám v rámci PSK a externým zainteresovaným stranám, medzi ktoré patria verejné a súkromné agentúry; • Oddelenie správy budov a energetického manažmentu / Odbor majetku a investícií by mohli vytvoriť proces uznávania úspechov interných a externých subjektov, ktoré pomá- hajú plniť zámery a ciele úspor energie. Fázový prístup k implementácii systémov energetického manažmentu v rámci PSK, ktorý by umož- nil Odboru majetku a investícií podporovať svojich zamestnancov pri implementácii systému energetického manažmentu. Musí existovať záväzok vyčleniť personál a finančné prostriedky na vykonávanie funkcií na Odbore majetku a investícií a v Energetickej agentúre PSK a odhodla- nie dosahovať neustále zlepšenia: OBRÁZOK 5  Fázy vývoja a plnenia akčného plánu v PSK Fáza 1 Fáza 2 Fáza 3 Fáza 4 Prijatie závazku zvýšiť EE Vypracovanie akčného plánu Implementácia akčného plánu Monitorovanie a hodnotenie pre EE vo verejných budovách výsledkov Analýza a nastavenie referenčných hodnôt Zadefinovanie termínov Revízia akčného plánu a potrebných zdrojov Nastavenie cieľov EE Informovanie a komunikácia Zdroj: Autori, 2019. 28 Príručka k systému energetického manažmentu IDENTIFIKÁCIA PROJEKTOV ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI PSK Odbor majetku a investícií by mal zaviesť proces uprednostňovania investícií do EE vo svojich verej- ných budovách. Tento proces by mal zefektívniť prípravu projektu pred obstarávaním a implemen- táciou. Odbor majetku a investícií by mal zvážiť celý proces prípravy projektu vrátane identifikácie projektu, rozhodovania o financovaní, hodnotenia potenciálneho zapojenia dodávateľov a iných súkromných partnerov a vyhodnocovania nákladov a prínosov rôznych možností, ktoré sú k dis- pozícii na financovanie a realizáciu projektu. Štruktúrovaný proces plánovania pomôže Odboru majetku a investícií systematicky pripravovať a vyhlasovať verejné súťaže. IDENTIFIKÁCIA PROJEKTOV A STANOVOVANIE PRIORÍT Úrad PSK by mal prospech zo systematickej analýzy svojich verejných budov s cieľom identifiko- vať a uprednostniť investičné príležitosti na realizáciu opatrení EE. Pre PSK sa navrhuje štvorstup- ňový proces na identifikáciu a prioritizáciu projektov EE a investícií do verejných budov, ako uvá- dza Obrázok 6. Krok 1: Vypracovanie širšieho zoznamu projektov. Použite databázu verejných budov na vyko- nanie štatistickej analýzy založenej na kľúčových premenných, ako je energetická náročnosť, vek budovy, charakteristiky používania, atď. na identifikáciu budov s vysokou spotrebou energie, ktoré by sa mali ďalej skúmať a zaradiť na dlhý zoznam projektov. Krok 2: Vypracovanie užšieho zoznamu projektov. Využitie energetického modelu budov v programe MS Excel na analýzu možných úspor energie v budovách zahrnutých do širšieho zoznamu pro- jektov. Posúdenie zahŕňa preskúmanie rôznych opatrení EE s informáciami o ich reálnych nákla- doch s cieľom odhadnúť mieru a dobu návratnosti. Výsledkom analýzy je užší výber budov, ktoré sú investičnou prioritou. Krok 3: Identifikácia investičných projektov s najvyššou prioritou. Údaje o budovách na užšom zozname sa overia vykonaním návštev na mieste, preskúmaním záznamov a predbežnými ener- getickými auditmi. Krok 4: Príprava súťažných podkladov. Energetické audity a štúdie vykonateľnosti sa môžu vyko- nať za účelom zostaviť konečný najužší výber projektov, po ktorom už nasleduje príprava podkla- dov pre výberové konanie na projekty určené na realizáciu. OBRÁZOK 6  Štvorkrokový proces identifikácie a stanovenia priorít investícií EE do verejných budov Krok 1 Krok 2 Krok 3 Krok 4 Širší zoznam—predbežná Užší zoznam na základe Najvyššie priority Príprava štúdií identifikácia projektov modelácie overené návštevou uskutočniteľnosti /ponúk na základe zlepšeniej a zhodnotenia na mieste na verejnú súťaž energetickej databázy 32 Príručka k systému energetického manažmentu Prvá úroveň systematickej analýzy Prvá úroveň analýzy zahŕňa začlenenie ďalších kategorizačných polí do energetickej databázy PSK, aby bolo možné získať podrobnejšie údaje a identifikovať širší zoznam investícií. Databáza bola upravená o ďalšie polia na zaradenie verejných budov do ďalších kategórií na základe typu zaria- denia a využitia budovy. Napríklad školy sú ďalej kategorizované podľa typu školy (odborná škola, gymnázium, hotelová akadémia, atď.) a využitia budovy (učebňa, jedáleň, telocvičňa atď.). Tieto ďalšie kategórie v databáze pomohli lepšie kategorizovať budovy a pochopiť a porovnať spotrebu energie v týchto zariadeniach. Modelované hodnotenie spotreby energie na vytvorenie užšieho zoznamu investícií do EE. Energetický model budovy bol vyvinutý v spolupráci s expertmi Technickej univerzity v Košiciach na spotrebu energie v budovách, a to so zámerom vykonať podrobnú analýzu možností na zlepše- nie energetickej hospodárnosti budov. Model založený na programe MS Excel bol vyvinutý špeci- álne pre klimatické a pracovné podmienky v Prešovskom kraji a bol realizovaný v spolupráci s pra- covníkmi PSK z Odboru majetku a investícií a tiež s energetickými expertmi z firmy ENECO Prešov. Energetický model má tri hlavné zložky: Komponent 1: Spotreba energie na vykurovanie Komponent 2: Spotreba energie na vybavenie — k limatizácia, osvetlenie, teplá voda Údaje o využívaní palív a energie (skutočné informácie z faktúr), emisiách z palív, Komponent 3:  nákladoch na materiál a prácu pri opatreniach energetickej účinnosti atď. Model odhaduje skutočnú spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody a spotrebu energie na osvetlenie a klimatizáciu. Spotreba energie sa odhaduje pre referenčný prípad na základe sku- točných vlastností budovy vrátane akejkoľvek inštalovanej tepelnej izolácie. Akékoľvek odchýlky v odhadovanej spotrebe energie na základe účtov za energie sú zosúladené s dodatočnými infor- máciami z budovy. Mohli by napríklad vyvstať rozdiely medzi nákupom energie a využívaním energie; hoci elektrina a plyn používané v budove sú v súlade s nameranou spotrebou energie počas tohto obdobia, používanie iných palív, ako je uhlie a peletky, sa nemusí zhodovať s údajmi za dané fakturačné obdobie. Spotreba energie na vykurovanie po inštalácii tepelnej izolácie a výmena zdroja tepla podľa staveb- ných predpisov sa následne odhaduje na prehodnotenie dopytu po energii a spotreby energie pri vykurovaní miestností. Využitie energie v iných energetických systémoch budov sa tiež odhaduje TABUĽKA 3  Opatrenia energetickej účinnosti, ktoré sa na základe rôznych opatrení energetickej efek- zohľadňujú pri energetickom modelovaní tívnosti, ktoré je možné zaviesť. Podsystém Opatrenie EE Obálka budovy Tepelná izolácia: steny, podlahy, strechy, stropy a iné Energetický model budovy využíva postupy / teplovýmenná otvorové konštrukcie z energetickej certifikácie, ktoré sú v súlade plocha budovy s energetickými predpismi pre budovy platný- Výmena zdroja tepla (kotla) a súvisiacej úpravy kotolne mi v krajine. Komponenty modelu sú rovnaké Systém Samotná výmena zdroja tepla (kotla) ako energetické triedy a štandardy energetickej vykurovania Hydraulická regulácia rozvodov tepla efektívnosti na Slovensku, a preto by mohli byť použité tak, aby PSK mala základné certifikáty Optimalizácia rozvodov vykurovania energetickej spotreby v každom energetickom Výmena systému ohrevu teplej vody subsystéme svojho portfólia verejných budov. Výmena paliva používaného na ohrev vody Systém teplej Inštalácia solárneho systému teplej vody vody Technická a finančná analýza sa vykonáva pre Optimalizácia rozvodov teplej vody každé z opatrení EE zvažovaných v modeli. Emi- Akumulácia teplej vody sie CO2 z energie použitej v budove sa tiež od- hadujú na základe palív používaných v každom Výmena existujúcich svetiel za energeticky úsporne Osvetlenie zdroje napr. typu LED podsystéme. Identifikácia projektov energetickej efektívnosti PSK 33 Odborné znalosti v oblasti financií a energetickej efektívnosti Odbor majetku a investícií by mal zamestnávať osobu s odbornými znalosťami technických a finančných aspektov projektov EE ako súčasť svojho tímu energetického manažmentu. Odborník na financovanie EE podporí vytvorenie štruktúry projektu, zadefinovanie technických ukazova- teľov výkonnosti a prípravu technických častí výberového konania na obstarávanie a realizáciu projektov. Odborník na financovanie EE by mal mať aj technické odborné znalosti, aby pomohol Odboru majetku a investícií prejsť procesom predkladania ponúk a zhodnotiť technické a finančné návrhy uchádzačov, ako aj pomáhať pri identifikácii najlepšieho poskytovateľa služieb prostred- níctvom procesu verejného obstarávania. Finančný/technický expert EE by mal rozumieť financovaniu projektov prostredníctvom rôznych mechanizmov financovania, vedieť posudzovať technické a finančné riziká a prideľovať riziko takému subjektu, ktorý je najlepšie schopný ho zmierniť. Finančný / technický expert EE by mal mať kapacitu a znalosti na to, aby porozumel transakciám EE a peňažným tokom projektu EE a roz- počtovým dôsledkom a vykonal analýzy uskutočniteľnosti a posúdil finančnú dôveryhodnosť uchádzačov. Tím EE / odborník z Odboru majetku a investícií by mal vedieť vykonať finančnú a ekonomickú analýzu projektov EE. Finančná analýza by mala preskúmať prúdenie peňažných tokov z projektu EE na posúdenie jednoduchej doby návratnosti a vnútornej miery výnosnosti pro- jektu. Finančná analýza pomôže Odboru majetku a investícií vyhodnotiť výhody realizácie pro- jektu. Ekonomická analýza projektu by mala preskúmať projekt z pohľadu projektu ako verejného statku a zahrnúť analýzu vonkajších faktorov, ako je zníženie emisií a zníženie využívania dová- žaných palív. V prípade uzatvorenia zmluvy EPC s ESCO bude odborník na financovanie EE pod- porovať Odbor majetku a investícií pri obchodných rokovaniach s poskytovateľom služieb (ESCO) a radiť v procese uzatvárania zmlúv, aby sa zabezpečilo, že technické riziká projektu budú preve- dené na ESCO — poskytovateľa služieb. Odbor majetku a investícií by mal pripraviť štandardizované šablóny pre finančnú a ekonomickú analýzu na zefektívnenie procesu a zabezpečenie konzistencie v analýze projektov. Spolu s Košickou technickou univerzitou a spoločnosťou ENECO projekt rozvíja modelovací nástroj, ktorý bude obsa- hovať ekonomickú a finančnú mieru návratnosti, ktorá by mohla pomôcť stanoviť prioritné investí- cie. Projekty určené na implementáciu by mali mať prioritu a mali by sa implementovať vo fázach, aby sa znížilo zaťaženie verejného financovania projektov. Odbor majetku a investícií by mal zvá- žiť prioritizáciu projektov na základe niektorých z nasledujúcich parametrov: • Doba návratnosti: projekty s vysokými úsporami energie a krátkou dobou návratnosti; • Vnútorná miera výnosnosti: projekty s vysokými úsporami energie a vysokou vnútornou mierou výnosnosti; • Úroveň financovania: projekty, ktoré si vyžadujú nízku úroveň investícií a dajú sa ľahko financovať; • Zlepšenie komfortu užívateľov budov: projekty, ktoré výrazne zvyšujú úroveň komfortu v budove (napríklad projekt, ktorý zlepšuje kvalitu vykurovania a teplej vody v domove dôchodcov); • Krátky schvaľovací proces: projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo a vyžadujú menej času na získanie povolení a schvaľovanie (napríklad projekty v historických budovách sa schva- ľujú dlho). 34 Príručka k systému energetického manažmentu IMPLEMENTÁCIA PROJEKTU Implementácia projektu je etapou, ktorá nasleduje po schválení návrhu projektu a podpísaní zmluvy s poskytovateľom služieb na inštaláciu materiálov a zariadení podľa rozsahu daného pro- jektu. Odbor majetku a investícií sa ujme vedenia pri realizácii projektov a skoordinuje realizáciu projektov s poskytovateľmi služieb a/alebo ESCO. MECHANIZMUS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU Realizácia projektov prebieha v závislosti od implementačného mechanizmu v týchto etapách: • Príprava na realizáciu projektu. Príprava na realizáciu projektu sa bude líšiť v závislosti od implementačného mechanizmu. Štandardné obstarávanie služieb od poskytovateľa slu- žieb bude vyžadovať zadanie zákazky, odsúhlasenie a schválenie všetkých prvkov projektu, nákladov na inštaláciu, prevádzku a nákladov a financovania projektu a podpísanie zmluvy o realizácii. Projekt EPC s ESCO bude vyžadovať niektoré ďalšie kroky. Okrem preskúmania a schválenia projektových prvkov bežného projektu EE bude musieť Odbor majetku a investícií prehodnotiť špecifické podmienky EPC a odsúhlasiť plán monitorovania a overovania a pod- mienky zmluvy o zdieľaných alebo garantovaných úsporách. • Realizácia projektu. Prebieha vtedy, keď sa realizuje výstavba nového energetického systému a systém sa po preskúmaní a uvedení do prevádzky odovzdá správcovi budovy. V prípade EPC je monitorovací a overovací protokol stanovený podľa podmienok EPC. Správcovia budov sú vyškolení k prevádzke a údržbe nových energetických systémov a vybavenia. • Meranie výkonu. Pri bežnej inštalácii poskytovateľ služby odovzdá projekt do budovy a počas určitého obdobia uvedeného v podmienkach zmluvy poskytuje služby údržby. V prípade zmluvy EPC začne ESCO monitorovanie a meranie údajov podľa podmienok EPC. • Prevádzka a údržba. Pri bežnom obstarávaní projektu sa inštalácia dokončí a personál budovy zodpovedá za rutinnú prevádzku a údržbu nového systému. V prípade EPC projektu ESCO vo všeobecnosti urobí zamestnancom dodatočné školenie, aby sa zabezpečilo, že údržba sys- tému bude prebiehať podľa dohodnutého protokolu a systém môže prinášať očakávaný výkon. • Platby za služby. V prípade bežnej inštalácie projektu je poskytovateľ služieb platený podľa podmienok zmluvy. V prípade zmluvy EPC sú platby podmienené tým, že ESCO plní pod- mienky zmluvy EPC, ktoré sa predtým dohodli.Za dosahovanie úspor energie zodpovedá ESCO. Platba ESCO je založená na výkone projektu a cieľových úsporách energie, ku ktorým je ESCO zmluvne zaviazaná. Projekt implementovaný ESCO bude zahŕňať ďalšie kroky, pretože úspory z projektu sú zaručené. 38 Príručka k systému energetického manažmentu MECHANIZMUS OBSTARÁVANIA PROJEKTU PSK sa musí riadiť verejným obstarávaním na predkladanie projektov EE vo verejných budovách. Odbor majetku a investícií má Oddelenie verejného obstarávania, ktoré má skúsenosti s proce- som verejného obstarávania. Vo všeobecnosti bude obstarávanie služieb od poskytovateľa služieb alebo ESCO na realizáciu pro- jektu EE vo verejných budovách vyžadovať nasledujúce kroky: • Predbežné posúdenie úspor energie. Prostredníctvom energetického modelovania a overo- vania alebo auditu danej budovy by Úrad PSK pripravil správu o realizovateľnosti s posúde- ním potenciálu úspor energie v budove. Táto činnosť by mohla byť zadaná externému konzul- tantovi alebo firme. Účelom tohto predbežného energetického hodnotenia budov je potvrdiť, že existujú nákladovo efektívne možnosti úspory energie a identifikovať energetické systémy, ktoré je potrebné dodatočne doplniť alebo nahradiť a definovať parametre projektu. • Výzva k účasti vo verejnej súťaži. Odbor majetku a investícií pripraví podklady pre obstará- vanie služieb poskytovateľa energetických služieb (ESCO). Výzva na predloženie súťažných návrhov môže byť aj dvojstupňovým procesom, v rámci ktorého sa Odbor majetku a investí- cií najprv usiluje o skrátenie zoznamu oprávnených uchádzačov. Uchádzači, ktorí sú zaradení do užšieho výberu, potom predložia dokumenty o ponuke a sú vyzvaní k účasti. • Výber uchádzačov. Odbor majetku a investícií by mohol spísať „žiadosť o uvedenie kvalifiká- cie“ uchádzačov. Žiadosť by mala uvádzať súhrnné informácie o projektoch, ktoré chce Odbor majetku a investícií realizovať a od uchádzačov vyžadovať predloženie kvalifikácií spoločnosti na realizáciu projektov EE a projektov obnovy a rekonštrukcie budov. Proces zisťovania kva- lifikácie by sa mohol použiť pre väčšie projekty alebo projekty, ktoré sú združené na vytvore- nie výhody z väčšieho rozsahu a oslovenie dôveryhodnejších uchádzačov. Kvalifikácie, ktoré sa majú predložiť, zvyčajne obsahujú informácie o firme, podklady a výkazy k spôsobilosti, zoznam podobných realizovaných projektov EE v budovách, atď. Pri predbežne kvalifikova- ných ESCO pre EPC by sa mali vyhľadať ďalšie informácie o schopnosti spoločnosti získavať kapitál a financovať projekty. Odbor majetku a investícií môže využiť proces krátkeho výberu na identifikáciu a výber dôveryhodných uchádzačov, ktorým budú poskytnuté súťažné pod- klady. Kritériá predbežnej ponuky na zaradenie do užšieho zoznamu firiem môžu zahŕňať nasledujúce: –– História a skúsenosti spoločnosti; –– Kapacity spoločnosti; –– Skúsenosti s realizáciou projektov; –– Výkon projektov; –– Schopnosť financovania projektov; –– Kapacity projektov; –– Proces riadenia projektov; –– Skúsenosti s projektmi EPC; –– Finančná stabilita spoločnosti. • Výzva k predloženiu podrobných ponúk. Predkvalifikovaným uchádzačom by mali byť poskyt- nuté kompletné súťažné podklady. Dokumentácia k verejnej súťaži by mala obsahovať infor- mácie o energetických systémoch, ktoré treba vymeniť, o potenciálnych úsporách energie a špecifických službách požadovaných od uchádzača. Dokument k verejnej súťaži by mal (1) poskytnúť respondentom informácie o PSK a opis projektu, (2) poskytnúť informácie o dru- hoch požadovaných služieb a kompetenciách, ktoré musí poskytovateľ služieb (ESCO) preukázať, (3) prípravu a predloženie návrhov, (4) kritériá, ktoré sa majú použiť na posúdenie a vyhodno- tenie ponúk, (5) špecifikáciu formátu, v akom sa majú informácie poskytovať, (6) opis doda- točných informácií, ktoré má predkladateľ predložiť v prílohách k ponuke (resumé pridele- ných pracovníkov, vzorové zmluvy, ukážka predbežného posúdenia úspor energie, atď.) Odbor majetku a investícií by tiež mohol pozvať predkvalifikovaných uchádzačov na konferenciu a návštevu miesta, aby im tak umožnil dozvedieť sa viac o projekte ešte pred predložením Implementácia projektu 39 ponúk. Uchádzači môžu vykonať vlastné posúdenie úspor energie s cieľom potvrdiť potenci- álne úspory a náklady na implementáciu EE opatrení. Posúdenie úspor energie je podrobný dokument, ktorý potvrdzuje všetky úspory a náklady pre každé opatrenie EE. Posúdenie úspor energie zahŕňa základné údaje, analýzu spotreby pre každé palivo, podrobné náklady na každé opatrenie a celkové náklady, výšku očakávaných úspor, základ úspor a náklady na návrh i implementáciu každého opatrenia a úplný opis metód analýzy, výpočty, vstupné údaje, pred- poklady pre každé opatrenie, konečný plán monitorovania a verifikácie, energetické odsú- hlasenie, harmonogram prác a analýzu rizík projektu. Energetický audit vykonaný v tomto štádiu je obzvlášť dôležitý pre ESCO, pretože bude ponúkať finančné prostriedky na finan- covanie projektu a bude platený z úspor energie. Uchádzač ESCO musí vypracovať podrobné protokoly monitorovania a verifikácie. Od uchádzača (ESCO) by sa tiež malo požadovať, aby predložil informácie o tom, ako bude financovať investíciu, a poskytol analýzu, ktorá preu- káže najlepšiu hodnotu pre PSK. • Vyhodnotenie ponúk. Odbor majetku a investícií by mal vyhodnotiť ponuky predložené uchá- dzačmi z užšieho výberu na základe hodnotiacich kritérií definovaných vo výzve na predlo- ženie ponuky. Ponuky by sa mali hodnotiť na základe technických a finančných kritérií. Pri ponukách ESCO by hodnotenie malo zahŕňať podmienky financovania a spôsob splácania ESCO (garantované alebo zdieľané úspory). Špecifiká finančného plánu vrátane otázok, ako je pou- žívanie vybavenia ako záruky na financovanie projektu, akékoľvek prisľúbenie peňažných tokov na dlhové financovanie projektu a akékoľvek spolufinancovanie požadované zo strany PSK by sa tiež malo starostlivo vyhodnotiť. • Vydanie zmluvy. Po vyhodnotení ponúk by Odbor majetku a investícií mal uzavrieť zmluvu s poskytovateľom služieb alebo ESCO, ktorá spĺňa kritérium najvýhodnejšieho pomeru hodnoty a ceny. Odbor majetku a investícií by sa mal riadiť zákonom o verejnom obstarávaní a novým zákonom na podporu využívania ESCO na implementáciu EE vo verejných budovách. V zmluve by sa mal špecifikovať aj plán monitorovania a verifikácie a druh záruky, ktorú ponúka ESCO. MONITOROVANIE A PODÁVANIE SPRÁV Úspory energie a nákladov, ktoré vyplývajú z projektov na zavádzanie opatrení na zvýšenie EE vo verej- ných budovách, nemožno priamo merať, pretože úspory energie vyplývajú z absencie spotreby ener- gie v energetickom systéme. Je nevyhnutné merať a overovať úspory energie a nákladov, ktoré pro- jekt prináša, aby sa posúdila hodnota investícií realizovaných v rámci projektu EE. Protokol o meraní a verifikácii predstavuje plán na posúdenie úspor energie z projektu EE, ktorý je potrebný na stanovenie platieb splatných za služby ESCO. Protokol o meraní a verifikácii je zák- ladným stavebným kameňom verejnej budovy na kompenzáciu ESCO za jej investičné a implemen- tačné služby. Všetky údaje definované v protokole o meraní a verifikácii sa merajú podľa definova- nej periodicity a ukladajú sa do databázy. Porovnanie výkonnosti systému so základnou spotrebou energie po úpravách variabilných faktorov je základom pre platby realizované ESCO. ESCO používa dohodnutý protokol o meraní a verifikácii na meranie úspor. Správca verejnej budovy sa môže roz- hodnúť, že na overenie zistení protokolu o meraní a verifikácii využije tretiu stranu. ESCO na Slovensku prijali svoje zásady na vytvorenie protokolu o meraní a verifikácii, ktorý je široko akceptovaný slovenskou Asociáciou poskytovateľov energetických služieb. Odporúča sa, aby Odbor majetku a investícií využíval protokol o meraní a verifikácii, ktorý používajú ESCO na Slovensku na posúdenie úspor energie a nákladov z projektov EE vo verejných budovách. To prispeje k zmier- neniu rôznych rizík pri odhadovaní úspor energie, ktoré môžu nasledovať po ukončení projektu. Napríklad spotreba energie vo vykurovacom systéme sa môže líšiť od základnej hodnoty nielen kvôli zlepšeniu efektívnosti obnoveného / zrekonštruovaného systému, ale aj kvôli zmenám v pre- vádzkových a poveternostných podmienkach. Protokol o meraní a verifikácii explicitne zohľad- ňuje vplyv týchto vonkajších faktorov na úspory energie, čo je nevyhnutné na ochranu záujmov ESCO aj verejnej budovy (alebo PSK). 40 Príručka k systému energetického manažmentu TECHNICKÁ POMOC PRI PRÍPRAVE PROJEKTOV A ŠKOLENÍ A BUDOVANÍ KAPACÍT Navrhujeme, aby Odbor majetku a investícií PSK vypracoval komplexný program školení a budo- vania kapacít na podporu svojich zamestnancov vo všetkých fázach identifikácie, návrhu a imple- mentácie projektu, ktorý im môže nákladovo efektívne pomôcť pri riadení energetiky vo svo- jej verejnej budove. Programy odbornej prípravy a budovania kapacít v oblasti energetického manažmentu a všetky cykly implementácie projektov EE by mali byť vyvinuté tak, aby boli pro- spešné pre Odbor majetku a investícií, najmä pre tím energetického manažmentu. Odbor majetku a investícií by sa mal usilovať o podporu ELENA, SIEA a ďalších takýchto iniciatív EÚ a SR na finan- covanie a vypracovanie programu budovania kapacít a odbornej prípravy. Organizácia energetického manažmentu Budovanie efektívneho tímu začína plnou angažovanosťou zo strany vedenia PSK, počnúc jeho predsedom a ujasnením skutočnosti, že je potrebné vyčleniť zdroje na budovanie kapacít nut- ných na fungovanie tímu energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetic- kého manažmentu. Na vytvorenie tímu energetického manažmentu v rámci Oddelenia správy budov a energetického manažmentu bude dôležité zapojiť zamestnancov na všetkých úrovniach Odboru majetku a investícií, aby im poskytli informácie o prínosoch EMS a potrebných kapaci- tách. Zapojenie ľudí, ktorí sú vyškolení a oboznámení s možnosťami EE, je rozhodujúce pre úspešné hospodárenie s energiou. Uznanie prínosu a dosiahnutých úspechu zamestnancov v oblasti energetického manažmentu je pre úspešné fungovanie Oddelenia správy budov a energetického manažmentu nemenej dôle- žité. Uznanie by mohlo mať formu verejných akcií a ocenení. Rovnako dôležité pre budovanie silného a efektívneho tímu bude zlepšenie komunikácie v rámci Odboru majetku a investícií. Komunikácia sa dá udržiavať prostredníctvom diskusie a formálnych i neformálnych komuni- kačných prostriedkov v rámci tímu. Budovanie kapacity a zvyšovanie povedomia Vzdelávanie a budovanie kapacity zamestnancov v oblasti energetického manažmentu na Odbore majetku a investícií je dôležité, aby sa zabezpečilo, že zamestnanci budú informovaní o vedomos- tiach, najmä o EE a najnovších trendoch a vývoji, keďže sa týkajú zvyšovania EE vo verejných budo- vách Oddelenia správy budov a energetického manažmentu. Všetci zamestnanci Oddelenia správy budov a energetického manažmentu by mali mať prehľad o spotrebe energie a jej vplyve na prevádz- kové náklady a náklady na údržbu, aby pomohli zvýšiť povedomie. Osobitné školenia k systémom energetického manažmentu alebo správe zariadení, ktoré zahŕňajú energetický manažment zaria- dení, by boli užitočné pre zamestnancov Oddelenia správy budov a energetického manažmentu aj Odboru majetku a investícií. Praktický úvod do energetického manažmentu sa odporúča všet- kým zamestnancom Odboru majetku a investícií, aby pochopili jeho význam a dôležitosť. Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity ponúka kurz zameraný na správu budov, ktorý obsahuje odbornú sekciu o energetickom manažmente, ktorú by bolo vhodné zvážiť za účelom poskytova- nia školení pre zamestnancov Odboru majetku a investícií. Tím energetického manažmentu na Oddelení správy budov a energetického manažmentu by mal mať základné vedomosti o využívaní energie a chápať aspekty energetického manažmentu a jeho úlohu. Školenie by malo zahŕňať prenos elektriny a paliva/tepla a základy optimalizácie systému. 44 Príručka k systému energetického manažmentu Malo by obsahovať aj zdroje na meranie energie, náklady a tarify; metódy analýzy údajov o využívaní energie; ukazovatele energetickej hospodárnosti; ako aj monitorovanie a meranie výkonu. Okrem toho by bolo veľmi prínosné školenie o verejnom obstarávaní, vrátane odbornej prípravy o noveli- záciách zákona o energetickej efektívnosti. Školenie by malo pomôcť tímu EE pochopiť možnosti úspor energie, znižovania emisií uhlíka a pomôcť plniť environmentálne ciele PSK a šetriť peniaze. Vzdelávanie a budovanie kapacít by sa mali poskytovať prostredníctvom interného a externého vzdelávania. Zahraničné vzdelávanie by mohlo zahŕňať účasť na príslušných workshopoch, semi- nároch a konferenciách. Interné vzdelávanie by sa mohlo zamerať na budovanie internej data- bázy poznatkov a vzdelávacích modulov o špecifických témach, ako je vývoj databáz a analyzova- nie údajov, protokoly monitorovania a verifikácie, trendy v najnovších technológiách a osvedčené postupy pre efektívne energetické systémy budov, atď. Odbor majetku a investícií by tiež mohol zvážiť zorganizovanie energetického veľtrhu, aby sa zapo- jila miestna komunita a aby sa zvýšila verejná podpora investícií do EE vo verejných budovách. Technická pomoc pri príprave projektov a školení a budovaní kapacít 45 REFERENCIE 1. Administratívne budovy miest a obcí nie sú vo vlastníctve 3. Energetická efektívnosť v miestnej samospráve. Sprievodca PSK. Základné a stredné školy a iné verejné budovy vo vlast- vývojom a implementáciou programov znižovania emisií níctve miest a obcí, či iných subjektov verejnej správy, nie skleníkových plynov, Americká Agentúra na ochranu život- sú zahrnuté v tabuľkách. ného prostredia, 2011. 2. Pozri napríklad: “Usmernenie k smernici 2012/27 / 4. Viac k 7 krokom programu nájdete na http://www.ener- EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú gystar.gov/index.cfm?c=guidelines. guidelines_index. smernice 2009/125 / ES a 2010/30 / ES a zrušujú smernice 5. Usmernenie o energetickej efektívnosti vo verejných budo- 2004/8 / ES a 2006/32 / ES “z roku 2013; alebo „Energetický vách, Európske expertné centrum PPP (EPEC). manažment vo verejných budovách — P ríručka k postupu 6. Sprievodca energetickým manažmentom vo verejných pre energetický manažment vo verejných budovách“, CE- budovách, Ministerstvo životného prostredia a územného 51TOGETHER, Interreg Central Europe 2014 – 2020. plánovania, Západné Kapsko, máj 2008. DODATOČNÉ ZDROJE A DOKUMENTY Energy Efficiency in Local Government Operations. A Guide to The Guide to Guidance. How to prepare, Procure and Deliver Developing and Implementing Greenhouse Gas Reduction PPP Projects. (www.eib.org/epec/g2g/index.htm) Programs, US EPA, 2011 Energy Efficiency in the Public Sector, Energy Charter Guidance on Energy Efficiency in Public Buildings, European Secretariat (April 2008) (http://www.encharter.org/ PPP Expertise Center fileadmin/user_upload/document/Public_Sector_ European Code of Conduct for Energy Performance Contrac- EE_2008_ENG.pdf) ting, Transparense project, Version as of 11 July 2014 Final Publishable Report, EUROCONTRACT IEE (February 2008). Energy Management Services Guide 3.0. Guide To Providing Presentation of adapted EPC models for refurbishment in Energy Savings Through Guaranteed Energy Performance the public sector (http://ieea.erba.hu/ieea/fileshow.jsp?att_ Contracting, July 26, 2016 id=5828&place=pa&url=Eurocontract_Final_Report_ Publishable. pdf&prid=1576) A Guide to Energy Management in Public Buildings, Western Cape Department of Environmental Affairs and Good Practice in Energy Efficiency; For a sustainable, safer Development Planning, May 2008 and more competitive Europe, European Comission, 2016 (https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/ Energy-Efficient Buildings PPPs: Multi-Annual Roadmap for a publication/54b16aac-2982-11e7-ab65-01aa75ed71a1/ Long Term Strategy , European Commission. (http://www. language-en/format-PDF/Zdroj-67528950%20?) ectp.org/cws/params/ectp/download_files/36D1191v1_ EeB_Roadmap.pdf) 47