SUMÁRNA SPRÁVA SUMÁRNA SPRÁVA © 2019 International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank 1818 H Street NW Washington DC 20433 Telephone: 202-473-1000 Internet: www.worldbank.org This work is a product of the staff of The World Bank with external contributions. The findings, interpretations, and conclusions expressed in this work do not necessarily reflect the views of The World Bank, its Board of Executive Directors, or the governments they represent. The World Bank does not guarantee the accuracy of the data included in this work. The boundaries, colors, denominations, and other information shown on any map in this work do not imply any judgment on the part of The World Bank concerning the legal status of any territory or the endorsement or acceptance of such boundaries. Rights and Permissions The material in this work is subject to copyright. Because The World Bank encourages dissemination of its knowledge, this work may be reproduced, in whole or in part, for noncommercial purposes as long as full attribution to this work is given. Any queries on rights and licenses, including subsidiary rights, should be addressed to World Bank Publications, The World Bank Group, 1818 H Street NW, Washington, DC 20433, USA; fax: 202-522-2625; e-mail: pubrights@worldbank.org. OBSAH Poďakovanie 5 Skratky 7 SÚHRNNÁ SPRÁVA O INICIATÍVE NA PODPORU ROZVOJA DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV: SLOVENSKÁ REPUBLIKA 9 Východiská 10 Prečo sme vybrali Slovenskú republiku a Prešovský kraj? 11 Prečo bola na poskytnutie technickej pomoci vybratá Svetová banka? 14 Rozsah práce a implementácia iniciatívy 14 Kľúčové faktory a výzvy implementácie 16 Ďalšie kroky 17 PREHĽAD VÝSLEDKOV INICIATÍVY 19 AKTIVITA 1  ZLEPŠOVANIE STREDNÉHO ODBORNÉHO VZDELÁVANIA A PRÍPRAVY: ZOSÚLAĎOVANIE SÚČASNEJ PONUKY ŠTUDIJNÝCH ODBOROV NA SOŠ S POTREBAMI PRACOVNÉHO TRHU V PREŠOVSKOM KRAJI 21 Prečo? 22 Ako? 22 Čo? 23 Zistenia o efektívnejšom reagovaní na potreby trhu práce 27 AKTIVITA 2  ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH BUDOV V PREŠOVSKOM KRAJI 29 Prečo? 30 Ako? 30 Čo? 31 Hlavné ponaučenia z výsledkov energetického modelovania 33 AKTIVITA 3  ZLEPŠENIE RIADENIA REGIÓNU A MIEST V PREŠOVSKOM KRAJI 37 3.1.  VYTVORENIE REGIONÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY PRIESTOROVÝCH A OTVORENÝCH INFORMÁCIÍ V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI 39 Prehľad výsledkov 40 Prečo? 41 Ako? 41 Čo? 42 Pohľad do budúcnosti 43 3.2.  PODPORA ROZVOJA ENDOGÉNNEHO POTENCIÁLU PREŠOVSKÉHO KRAJA V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU A REGIONÁLNEHO ROZVOJA 45 Prehľad výsledkov 46 Prečo? 47 Ako? 47 Ponaučenia 48 Referencie 51 ZOZNAM OBRÁZKOV OBR. 1  Rozdiely v regionálnom HDP na obyvateľa v rámci členských štátov EÚ v roku 2017, v štandarde kúpnej sily, EU-28 = 100 10 OBR. 2  Vybrané ukazovatele pre Prešovský kraj, ostatné kraje a Slovenskú republiku ako celok 12 OBR. 3  Čerpanie prostriedkov z EŠIF členskými štátmi, percento plánovaného čerpania 13 OBR. 4  Jednotlivé učebné odbory — špecifická analýza využitia 25 OBR. 5  Analýza trendov v prihlasovaní študentov na učebné odbory podľa subregiónov / odvetvových skupín 25 OBR. 6  Súhrnná tabuľka investícií pre všetky SOŠ v PSK 26 OBR. 7  Individuálna tabuľka investícií pre MSP SOŠ Medzilaborce 26 OBR. 8  Typy zariadení PSK, podiel 32 OBR. 9  Domovská stránka geoportálu Prešovského kraja 40 ZOZNAM TABULIEK TAB. 1  Prehľad zasadnutí riadiaceho výboru 15 TAB. 2  Charakteristika verejných budov v Prešovskom kraji 32 TAB. 3  Výsledky z energetického modelovania 34 TAB. 4  Možnosti financovania energetickej efektívnosti vo verejných budovách PSK na základe doby návratnosti 35 POĎAKOVANIE Túto správu pripravil hlavný tím zložený z Paula Krissa, Grzegorza Wolszczaka, Vladimíra Benča, Shahrama Paksimu, Janiny Franco, Pierra A.G. Chrzanowského a Guida Licciardiho. Tím by chcel poďakovať všetkým štyrom tímom Svetovej banky za ich príspevky do správy, ako aj za náročnú prácu vykonanú počas implementácie iniciatívy, konkrétne: • VET tímu pre stredné odborné vzdelávanie a prípravu: Shahramovi Paksimovi, Štefanovi Chudobovi, Andrei Hagovskej, Helene Virčíkovej, Judovi Shearerovi, Martine Hagovskej a Anahite Hosseini Matin; • EE tímu energetickej efektívnosti: Janine Franco, Anandovi Subbiahovi, Milanovi Mackovi a Františkovi Vranayovi; • GIS tímu pre geoinfraštruktúru priestorových informácií: Pierrovi A.G. Chrzanowskému, Jeanovi Pommierovi a Florentovi Gravinovi; • Tímu pre cestovný ruch a regionálny rozvoj: Guidovi Licciardimu, Jordanke Tomkovej, Ľudmile Novackej, Scottovi Waynemu, Josephovi A. Gadekovi a Anahite Saymidinovej. Tím by chcel poďakovať Arupovi Banerjimu, Carlosovi Pineruovi, Davidovi Sislenovi, Sameerovi Shuklovi, Marcelu Ionescu-Heroiuovi a Fabriziovi Zarconemu za rady a poradenstvo v rámci reali- zácie iniciatívy a vypracovania tejto správy a Agnieszke Boratyńskej, Barbare Marii Skwarczynskej, Nikolinke B. Ivanovej, Vessele Radeve Stamboliyskej, Piotrovi Ruczyńskemu a Marcinovi S. Milewskemu za vynikajúcu podporu. Osobitné poďakovanie patrí Dmitrijovi Sivaevovi, ktorý vypracoval podkladovú štúdiu zameranú na makroekonomickú, regionálnu rozvojovú dynamiku a výzvy v Slovenskej republike a v Prešovskom kraji. Tím by chcel rovnako poďakovať komisárke Corine Crețuovej za iniciovanie iniciatívy na pod- poru dobiehajúcich regiónov, podpredsedovi vlády SR pre investície a informatizáciu Richardovi Rašimu a predsedovi Prešovského samosprávneho kraja Milanovi Majerskému za ich neoceni- teľnú podporu, ako aj tímu Európskej komisie za vynikajúcu angažovanosť a podporu, najmä Erichovi Unterwurzacherovi, Andreasovi von Buschovi, Bianke Valkovičovej, Eve Wenigovej a Kamile Trojanovej. Tím je tiež zaviazaný všetkým našim kolegom za poskytnutú podporu a vynikajúcu spoluprácu v celom regióne a ich nadšenie pre rozvoj Prešovského kraja a jeho inštitúcií, najmä: • Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu: Denise Žilákovej, Ladislavovi Šimkovi, Eve Zelizňákovej, Márii Neuwirthovej a Edite Antoniakovej. • Úradu Prešovského samosprávneho kraja: Jozefovi Cvoligovi, Igorovi Wzošovi, Rudolfovi Bauerovi, Antonovi Marcinčinovi, Róbertovi Neupauerovi, Mariánovi Cipárovi, Marekovi Cimbalovi, Petrovi Hamrákovi, Dagmar Olekšákovej, Dáši Jeleňovej, Monike Štoffovej, Márii Biľovej, Milanovi Darákovi, Zuzane Salokyovej, Vladimírovi Greššovi, Bibiáne Miščíkovej, Kataríne Imríchovej, Jánovi Furmanovi, Jurajovi Kredátusovi, Miroslavovi Vaškovi, Lenke Holubovej, Mariánovi Damankošovi, Ivete Tarabčákovej, Miloslavovi Michalkovi, Márii Barvirčákovej, Nicole Removčíkovej, Slavomírovi Flaškovi, Kamilovi Štoffovi, Helene Miščíkovej, Pavlovi Hricovi, Štefánii Migašovej, Marekovi Hudákovi, Štefanovi Kocovi, Matúšovi Kipikašovi, Simone Szabóovej, Jakubovi Kovárovi, Kristiánovi Rychvalskému, Michalovi Krupovi, Petrovi Javorskému, Martinovi Janoškovi a mnohým ďalším. 5 • Ďalším kľúčovým partnerom v implementácii: mestu Prešov, zastúpenému primátorkou Andreou Turčanovou a jej tímu; Prešovskej univerzite zastúpenej Petrom Kónyom, René Matlovičom a Alexandrom Mušinkom; tímu Správy ciest PSK, zastúpenému Marcelom Horváthom a Vladimírom Nedelkom; Jánovi Iľkovičovi a jeho tímu z ENECO, s r.o.; Marcelovi Laukovi, Energy Center Bratislava; 34 starostom a ich spolupracovníkom z okresu Snina, so špeciálnym poďakovaním primátorke Sniny Daniele Galandovej, starostovi Uliča Jánovi Holinkovi, starostovi obce Zboj Ladislavovi Ladomirjakovi, a starostke obce Ubľa Nadežde Sirkovej; Michalovi Lukšovi, zástupcovi splnomocnenca vlády na podporu rozvoja najmenej rozvinutých okresov Slovenskej republiky v okrese Snina; riaditeľovi Národného parku Poloniny Máriovi Perinajovi; riaditeľovi LPM Ulič, š.p. Petrovi Šiškovi; Otovi Hudecovi z Technickej uni- verzity Košice; odborníkom na GIS/IT z Ministerstva životného prostredia Martinovi Tuchyňovi and Petrovi Pastorekovi; Petrovi Hanečákovi z OpenData.sk; riaditeľom a ich spolupracovní- kom zo 73 SOŠ v Prešovskom samosprávnom kraji; zástupcom 52 podnikov, ktorí sa zúčastnili zamestnávateľského prieskumu o potrebách pracovného trhu a mnohým ďalším. Tím tiež ďakuje nasledujúcim inštitúciám za ich aktívnu účasť v iniciatíve pre podporu dobiehajúcich regiónov: Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky; Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky; Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky; Ministerstvu pôdo- hospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky; Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky; Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky; Ministerstvu financií Slovenskej repub- liky; Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA), Štátnemu inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV) a ďalším. Táto správa bola pripravená v máji 2019. 6 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa SKRATKY CBC Cezhraničná spolupráca IS Informačný systém CEE Krajiny strednej a východnej ISCO Medzinárodná štandardná Európy klasifikácia profesií CURI Iniciatíva na podporu IT Informačné technológie dobiehajúcich regiónov MRK Marginalizované rómske DG REGIO Generálne riaditeľstvo pre komunity regionálnu a mestskú politiku NP Národný park OOCR Oblastná organizácia cestovného NUTS Nomenklatúry teritoriálnych ruchu štatistických jednotiek, NUTS EK Európska komisia regióny EE Energetická efektívnosť OP Operačný program EMS Systém energetického OMI Odbor majetku a investícií manažmentu PSK Prešovský samosprávny kraj EPC EPC kontrakt, zmluva PPS Štandardy kúpnej sily o energetickej efektívnosti R&D Veda a výskum EFRD Európsky fond regionálneho rozvoja RSDI Regionálna infraštruktúra priestorových informácií ESF Európsky sociálny fond MSP Malé a stredné podniky EŠIF Európske štrukturálne a investičné fondy SR Slovenská republika TAIEX Technická pomoc a výmena EÚ Európska únia informácií, nástroj Európskej PZI Priame zahraničné investície komisie HDP Hrubý domáci produkt TIK Turistická informačná kancelária GIS Geografický informačný systém V4 Krajiny Visegrádskej štvorky HND Hrubý národný dôchodok (Česká republika, Maďarsko, HRP Hrubý regionálny produkt Slovenská republika, Poľsko) VET Stredné odborné vzdelávanie HPH Hrubá pridaná hodnota a príprava IKT Informačné a komunikačné technológie WB Svetová banka IROP Integrovaný regionálny operačný program 7 SÚHRNNÁ SPRÁVA O INICIATÍVE NA PODPORU ROZVOJA DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV: SLOVENSKÁ REPUBLIKA VÝCHODISKÁ Cieľom politiky súdržnosti Európskej únie (EÚ) je zúžiť medzery v rozvoji a znížiť rozdiely medzi členskými krajinami a regiónmi. V tomto rozsahu bolo na programové obdobie 2014 – 2020 vyčlene- ných približne 461 miliárd EUR1 z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na pomoc regiónom EÚ, aby sa stali sa konkurencieschopnejšími. Nie všetky regióny EÚ však boli schopné v plnej miere využiť výhody rastu EÚ v dôsledku hospodárskej krízy v rokoch 2008/2009 a mno- hých štrukturálnych problémov. Hoci rozloha 49 035 km² a počet obyvateľov 5,4 milióna robí zo Slovenska malú krajinu, Slovenská republika je jednou z krajín s najvyššou regionálnou disparitou v EÚ (pozri Obrázok 1). Bratislavský kraj, meraný hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa, bol v roku 2017 ôsmym najbohat- ším regiónom EÚ. Na druhej strane, východné Slovensko (nomenklatúra územných štatistických jednotiek NUTS 2), ktoré pozostáva z Košického a Prešovského kraja (úroveň NUTS 3), patrí k naj- chudobnejším regiónom EÚ a dosahuje len 54% regionálneho HDP EÚ na obyvateľa2. Rýchly eko- nomický rast Slovenskej republiky za posledných dvadsať rokov sa však nepreniesol z Bratislavy do Prešovského kraja a ďalších odľahlých regiónov. OBR. 1  Rozdiely v regionálnom HDP na obyvateľa v rámci členských štátov EÚ v roku 2017, v štandarde kúpnej sily, EU-28 = 100 650 550 300 250 200 150 100 50 0 Luxembursko Írsko Holandsko Rakúsko Nemecko Švédsko Belgicko Fínsko Spojené kráľovstvo Francúzsko Taliansko Španielsko Česká republika Cyprus Slovinsko Estónsko Litva Portugalsko Slovensko Poľsko Lotyšsko Rumunsko Chorvátsko Dánsko Malta Maďarsko Grécko Bulharsko Celonárodný priemer EU28=100 Zdroj: Eurostat (2019). Na tento účel Corina Crețuová, komisárka pre regionálnu politiku, spolu s pracovnou skupinou pre lepšiu implementáciu iniciovali Iniciatívu na podporu dobiehajúcich regiónov (CURI) s cie- ľom identifikovať obmedzenia rastu v menej rozvinutých regiónoch a poskytovať cielenú pomoc a programy na podporu rastu. Podpora rozvoja dobiehajúcich regiónov sa teda ponúka širokému spektru zainteresovaných strán (regionálne a miestne správy, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie na podporu podnikania, malé a stredné podniky, podnikatelia, investori, mimovládne organizá- cie a medzinárodné finančné inštitúcie). Jej cieľom je maximalizovať vplyv regionálnych investícií. 10 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa V rámci EÚ boli definované dva typy dobiehajúcich regiónov3: • Regióny s nízkym rastom, ktoré pokrývajú menej rozvinuté regióny a regióny v tranzícii, ktoré v rokoch 2000 až 2013 nekonvergovali s priemerom EÚ, v členských štátoch s HDP na obyva- teľa (PPS) pod priemerom EÚ v roku 2013. Sem patria takmer všetky menej rozvinuté regióny a regióny v tranzícii v Grécku, Taliansku, Španielsku a Portugalsku; • Regióny s nízkymi príjmami, pokrývajúce všetky regióny s HDP na obyvateľa (PPS) pod úrov- ňou 50% priemeru EÚ v roku 2013. Táto skupina zahŕňa menej rozvinuté regióny Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a tiež napríklad Prešovského kraja v Slovenskej republike. Poľsko a Rumunsko boli prvými pilotnými krajinami, ktoré sa do tejto iniciatívy zapojili a v Poľsku sa táto iniciatíva uskutočňuje so Svetovou bankou ako partnerom. Pozitívne výsledky práce usku- točnenej v prvej fáze Iniciatívy poľských dobiehajúcich regiónov (2016 – 2018) podnietili rozšírenie spolupráce v Poľsku a okrem toho sa v Slovenskej republike začala podobná aktivita so Svetovou bankou. Svetová banka vo svojej práci na celom svete využíva prístup „dobiehajúcich regiónov“. Po Poľsku a Rumunsku začala Slovenská republika v januári 2018 s Prešovským samosprávnym krajom Iniciatívu na podporu dobiehajúcich regiónov. Partnermi realizujúcimi CURI v Slovenskej republike sú: Európska komisia / Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, Úrad Prešovského samo- správneho kraja a Svetová banka. Iniciatíva poskytuje podporu pre Prešovský samosprávny kraj na mieru, s dôrazom na zvýšenie vplyvu investícií EÚ v regióne. Svetová banka bola požiadaná, aby pomohla koordinovať tieto činnosti, a v máji 2018 bola podpísaná dohoda medzi Európskou úniou / Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku (EK / DG REGIO) a Svetovou bankou. Aktivity v rámci CURI — iniciatívy na podporu dobiehajúcich regiónov sa v Prešovskom kraji zame- riavajú na: Aktivita 1: Zlepšovanie stredného odborného vzdelávania a prípravy. Aktivita 2: Zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov v PSK. Aktivita 3: Zlepšenie riadenia regiónu a miest v Prešovskom kraji: • Vytvorenie regionálnej infraštruktúry priestorových a otvorených informácií v PSK; • Podpora endogénneho potenciálu PSK pre rozvoj cestovného ruchu a regionálny rozvoj. PREČO SME VYBRALI SLOVENSKÚ REPUBLIKU A PREŠOVSKÝ KRAJ? Voľba zamerať sa na Slovenskú republiku a Prešovský kraj bola dosť účelná: boli to rozsiahle roz- vojové výzvy, ktorým čelia, a tiež vďaka pozoruhodnému príbehu ich rozvoja, ako aj kvôli určitým problémom spojeným s využívaním európskych štrukturálnych a investičných fondov. Slovenská ekonomika odštartovala významný hospodársky rast na začiatku 90. rokov a pokračovala v raste do nového tisícročia. Slovenská republika vstúpila do EÚ v roku 2004 a v roku 2005 sa podľa metódy Atlasu Svetovej banky na hrubý národný dôchodok na obyvateľa oficiálne stala krajinou s vyso- kými príjmami. Slovenská republika je tak jednou z mála krajín, ktorým sa podarilo prekonať „pascu stredného príjmu“ v posledných desaťročiach a je jednou z mála krajín, ktoré túto tranzí- ciou zvládli dobre. Slovenská republika patrí v posledných rokoch medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európskej únie. Za púhe dve desaťročia (1995 – 2015) priemerný rast HDP vo výške 3,9% zvýšil Slovenskej repub- like HDP na obyvateľa zo 40% priemeru EÚ-15 na 70%. Táto impozantná konvergencia bola podpo- rená priamymi zahraničnými investíciami, z ktorých väčšina smerovala do výroby automobilov a elektroniky. Aj keď tento rast pomohol zlepšiť blahobyt obyvateľstva, nebol inkluzívny, zhoršil sociálne rozdiely a odhalil štrukturálne problémy. Slovenská republika zároveň ilustruje rozdiel Súhrnná Správa O Iniciatíve na Podporu Rozvoja Dobiehajúcich Regiónov: Slovenská Republika 11 medzi národnou konvergenciou a subnárodnou divergenciou. Bratislavský kraj má viac ako dvoj- násobný HDP na obyvateľa v porovnaní s Trnavským krajom, čo je druhý najrozvinutejší región v Slovenskej republike, a viac ako štvornásobný v porovnaní s Prešovským krajom. V posledných rokoch sa tieto medzery rýchlo rozširovali. V skutočnosti za posledných 20 rokov nedošlo k žiad- nemu náznaku regionálnej konvergencie smerom k národnému HDP na obyvateľa. V posledných rokoch sa na základe poklesu tempa konvergencie k priemeru EÚ zdá, že Slovenská republika potrebuje nový rastový impulz, ktorý bude pravdepodobne musieť prísť z miesta mimo hlavného mesta. Pomalší rast, mierny prílev priamych zahraničných investícií a rastúce mzdy nazna- čujú, že Slovenská republika nemôže očakávať, že rovnaký rastový model bude fungovať aj v budúc- nosti. Na vytvorenie nových príležitostí rastu je potrebné riešiť hlavné štrukturálne problémy, čo nebude možné bez uvoľnenia hospodárskeho potenciálu odľahlých regiónov a ich obyvateľov. Vzhľadom na výsledky Prešovského kraja existuje niekoľko dôvodov, prečo jeho ekonomike chýba dynamika. Neúplná priemyselná transformácia miestneho hospodárstva, ktorá si vyžaduje nové obchodovateľné špecializácie a zmeny v podnikateľskom prostredí, slabý inovačný ekosystém, nízka kvalita riadenia vecí verejných a slabá, respektíve minimálna schopnosť absorbovať finančné pro- striedky z EÚ, chýbajúce zručnosti pracovnej sily, ako aj vysťahovávanie a deurbanizácia — to sú všetky kľúčové prekážky rýchlejšieho hospodárskeho rastu v regióne. Problémy sociálneho rozvoja v regióne môžu byť väčšinou spojené s ťažkosťami pri integrácii rómskeho obyvateľstva. Zatiaľ, čo priepasť medzi ekonomikou Prešovského kraja a ostatných mimo-bratislavských regiónov v Slovenskej republike nie je taká veľká, z pohľadu sociálnych uka- zovateľov, región zaostáva. Nezamestnanosť je druhá najvyššia v krajine a viac ako polovica týchto nezamestnaných je nezamestnaná viac ako rok. Chudoba je reálnym rizikom pre 18% obyvateľstva, viac ako kdekoľvek inde v krajine. Tieto výsledky sú spojené so slabou integráciou Rómov, keďže Prešovský kraj má druhú najväčšiu rómsku populáciu v Slovenskej republike a Rómovia sú tu geo- graficky koncentrovanejší ako v ostatných regiónoch Slovenska. Integrácia Rómov je kompliko- vaná. Hoci sa v tejto oblasti už veľa urobilo, pokrok si bude vyžadovať odhodlané dlhodobé úsi- lie a nové inovatívne prístupy. OBR. 2  Vybrané ukazovatele pre Prešovský kraj, ostatné kraje a Slovenskú republiku ako celok A. Regionálny a národný HDP na obyvateľa, v Eur B. Miera nezamestnanosti a riziko chudoby v regiónoch 16 000 20 14 000 16 12 000 12 10 000 Percento 8 000 8 6 000 4 4 000 0 2 000 Bratislava Trenčín Nitra Žilina Banská Trnava Bystrica Prešov Košice 0 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 % obyvateľstva ohrozeného chudobou Slovenská republika Prešovský kraj Miera nezamestnanosti Zdroj: Údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, 2018. Pokiaľ ide o čerpanie finančných prostriedkov EÚ, Slovenská republika a Prešovský kraj nedosahujú veľmi dobré výsledky. Slovenská republika je od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 jedným z hlav- ných príjemcov politiky súdržnosti EÚ. Slovenská republika môže čerpať prostriedky z EŠIF vo veľ- kých objemoch (alokácia vo výške 15,3 mld. EUR), je tretia poradí krajín EÚ-28, čo sa týka inten- zity pomoci (alokácia EŠIF/počet obyvateľov) v priemere 2 829 EUR na osobu v období 2014 – 2020. Priemer EÚ-28 je 896 EUR a najvyšší (3 389 EUR) je v Estónsku, po ktorom nasleduje Litva. Alokácia EŠIF predstavuje približne 70% verejných investícií v Slovenskej republike4. 12 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa Pri diskusii o možnej iniciatíve v oblasti podpory konvergencie regiónov v Slovenskej republike ku koncu roka 2017, bolo čerpanie prostriedkov z fondov EŠIF v Slovenskej republike pomerne nízke, len 12% z alokovaných prostriedkov EŠIF. Len päť iných členských štátov EÚ čerpalo menej. Najvyššie čerpanie EŠIF malo Fínsko (41% z celkovej alokácie), Rakúsko (31%) a Írsko a Luxembursko (obe krajiny 30%). Na druhom konci poradia čerpala najmenej Malta (8%), Chorvátsko a Taliansko (obe 9%). Celková absorpcia pridelených EŠIF na obdobie 2014 – 2020 v Slovenskej republike je zatiaľ veľmi malá. K 30. júnu 2018, keď sa začala implementácia slovenského CURI, Slovenská republika využila z EŠIF 2,14 mld. EUR, čo predstavuje 13,82% z celkových pridelených prostriedkov. OBR. 3  Čerpanie prostriedkov z EŠIF členskými štátmi, percento plánovaného čerpania 100 42 90 36 80 70 30 60 24 50 18 40 30 12 20 6 10 0 0 Malta Chorvátsko Taliansko Španielsko Česká Republika Slovensko Rumunsko Maďarsko Poľsko Belgicko Slovinsko Bulharsko Spojené kráľovstvo Grécko Lotyšsko Cyprus Estónsko Francúzsko Dánsko Litva Nemecko Holandsko Portugalsko Švédsko Írsko Luxembursko Rakúsko Fínsko Rozhodnuté(ľavá os) Čerpané ( pravá os) Zdroj: Údaje z EK — EŠIF Open Data Portal https://cohesiondata.ec.europa.eu/ (2018, dáta aktualizované 9. augusta 2018). Prešovský kraj patrí medzi hlavných príjemcov finančných prostriedkov EÚ v Slovenskej republike, avšak nie je veľmi efektívny pri absorbovaní finančnej pomoci. V programovom období 2007 – 2013 sa región umiestnil na treťom mieste v celkovom objeme vyplatených finančných prostriedkov EÚ. Získal 14,5% celonárodného objemu prostriedkov, v závese za Žilinským krajom (stredné Slovensko) a Trenčianskym krajom (západné Slovensko). Tento podiel bol dokonca nižší ako v predchádzajú- com programovom období (16,1% v rokoch 2004 – 2006). Vzhľadom na svoju veľkosť a stav konver- gencie mohol región absorbovať podstatne viac finančných prostriedkov. Najväčší počet žiadostí o nenávratný finančný príspevok v druhom najväčšom objeme finančných prostriedkov spomedzi slovenských regiónov pochádzal z inštitúcií v Prešovskom kraji. Prešovský kraj bol však druhým najhorším regiónom pri zakontrahovaných projektoch v porovnaní s pôvodnými návrhmi a bol pod celonárodným priemerom pri využívaní finančných prostriedkov, ktoré dostal. Ak sa nezmení súčasná situácia, prvotné údaje za programové obdobie 2014 – 2020 naznačujú, že Prešov bude z týchto prostriedkov naďalej benefitovať menej ako jeho susedia. Pre zefektívnenie čerpania finančných prostriedkov z EÚ bude musieť Prešovský kraj posilniť schopnosti svojich regionál- nych a miestnych samospráv, ako aj ďalších verejných inštitúcií. Počas programového obdobia 2014 – 2020 došlo k posunu zamerania priorít od oblasti infraštruk- túry k riešeniu systémových aspektov konkurencieschopnosti, inovácií a podnikania. Tento pre- sun potvrdzuje, že hoci je dôležité konsolidovať dosiahnutý pokrok, je rovnako dôležité zabezpečiť, aby politika súdržnosti dosiahla lepší účinok a efekt ako v iných členských krajinách EÚ (naprí- klad v Grécku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku). Tieto krajiny výrazne investovali do infraš- truktúry, ale výrazne nezlepšili kvalitu svojich ľudských zdrojov a podnikateľského prostredia. Cieľom zmeny politiky je tiež identifikovať spôsoby, akými by Slovenská republika mohla čoskoro konkurovať najvýkonnejším ekonomikám na svete. V porovnaní s obdobím 2007 – 2013 sa nové programové obdobie viac zameriava na pomoc zraniteľným skupinám v ich prístupe na trh práce. Súhrnná Správa O Iniciatíve na Podporu Rozvoja Dobiehajúcich Regiónov: Slovenská Republika 13 Niekoľko operačných programov podporuje nielen vytváranie pracovných miest, ale venuje oso- bitnú pozornosť aj zamestnanosti mladých, nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných, vrátane rómskej komunity. Vláda SR a Európska komisia sa zaujímali najmä o spôsob, ako zlepšiť výsledky dobiehajúcich regiónov, identifikovať spôsoby, ako podnietiť rast a inovácie ich ekonomík a zlepšiť efektívnosť čerpania EÚ fondov na národnej úrovni ako aj na regionálnej úrovni. Následne sa v januári 2018 v Slovenskej republike oficiálne spustila Iniciatíva na podporu dobiehajúcich regiónov spolu s Prešovským samosprávnym krajom. PREČO BOLA NA POSKYTNUTIE TECHNICKEJ POMOCI VYBRATÁ SVETOVÁ BANKA? Európska komisia a Svetová banka zdieľajú dlhoročné partnerstvo pre rozvoj, počnúc spoločným financovaním projektov infraštruktúry až po poskytovanie technickej pomoci Svetovou bankou krajinám EÚ a štátom mimo EÚ. Európska komisia považovala Svetovú banku za schopnú priniesť svoju technickú a operačnú expertízu, ako aj jej silu spájať a zohrať úlohu čestného sprostredkovateľa pri riešení niektorých obmedzení, s ktorými zápasia dobiehajúce regióny. Predpokladalo sa, že spo- jením svojich operatívnych skúseností s globálnymi poznatkami by Svetová banka dokázala pod- poriť dosiahnutie strategických výsledkov rozvoja, a pomohla reagovať na kľúčové rozvojové výzvy. Na druhej strane, Svetová banka vníma Európsku komisiu nielen ako partnera pre strategický roz- voj, ale aj ako neoceniteľný zdroj poznatkov o správnom nastavení rozvojových riešení. EK je prav- depodobne jednou z najefektívnejších rozvojových inštitúcií na svete a je do veľkej miery zod- povedná za pomoc niekoľkým členským krajinám EÚ pri prekonávaní „pasce stredného príjmu“, a na ceste k vysokopríjmovej ekonomike. To je prípad krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, vrátane Slovenskej republiky. To je jeden z dôvodov, prečo Svetová banka označila EÚ za „konver- genčný motor“5. Svetová banka sa snaží poučiť sa z relevantných a použiteľných skúseností z akti- vít s Európskou komisiou a využiť ich aj pre ostatné krajiny, ktoré sú jej klientmi. Štyri tímy, ktoré spolupracovali v rámci iniciatívy na podporu dobiehajúcich regiónov na Slovensku, zmobilizovali medzinárodných i lokálnych expertov, aby primerane reagovali na rôznorodosť a komplexnosť problémov, ktoré sa majú riešiť v Prešovskom kraji. Zriadil sa kľúčový koordinačný tím, ktorý zahŕňa zamestnancov v pobočkách banky v Paríži, Varšave a Sofii, ako aj malý miestny koordinačný tím v Prešove (keďže banka v súčasnosti nemá kanceláriu v Slovenskej republike), aby bola zabezpečená efektívna komunikácia medzi tímami na mieste, s regionálnymi a národnými zainteresovanými stranami, vedením projektu a tímom Európskej komisie. ROZSAH PRÁCE A IMPLEMENTÁCIA INICIATÍVY Pre prvú fázu Iniciatívy na podporu dobiehajúcich regiónov v Slovenskej republike boli aktivity vybrané na základe akčného plánu pripraveného Prešovským samosprávnym krajom, ktorý bol zame- raný na veľké témy identifikované v Správe o Slovenskej republike za rok 2018 a v Špecifických odpo- rúčaniach pre Slovenskú republiku6, konkrétne: zlepšiť kvalitu vzdelávania, zvýšiť energetickú efek- tívnosť, zlepšiť pracovné príležitosti a znížiť počet ľudí žijúcich v chudobe alebo sociálnom vylúčení. Prešovský samosprávny kraj sa angažoval hneď od začiatku, aby určil, na aké konkrétne opatre- nia sa treba zamerať. Bolo dôležité identifikovať činnosti s potenciálnymi hmatateľnými dopadmi, ktoré by sa dali realisticky realizovať v rámci jednoročnej dĺžky trvania iniciatívy. Po ukončení zoznamu konkrétnych krokov sa uskutočnilo niekoľko stretnutí so všetkými relevantnými zain- teresovanými stranami (samosprávny kraj, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informati- záciu, Európska komisia a Svetová banka) s cieľom uprednostniť prioritné aktivity a identifikovať jednotlivé akcie, na ktoré by sa slovenská CURI zamerala. 14 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa Ako náhle boli tieto kľúčové kroky identifikované, ďalšie diskusie pomohli identifikovať podrob- nejšie kroky a konečný rozsah prác. Následne PSK pripravil podrobný akčný plán a stručnú analy- tickú správu. Výzvy, ktoré boli riešené v prvom roku v Prešovskom kraji a v ktorých je multidisci- plinárne zameranie aktivít a pracovných tímov sú : • Zladenie ponuky stredných odborných škôl s požiadavkami pracovného trhu; • Zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov a sebestačnosti PSK v oblasti energetic- kého manažmentu; • Posilnenie kapacít na vytvorenie a koordináciu rozvoja regiónu a jeho mestského a regio- nálneho riadenia prostredníctvom vytvorenia regionálnej priestorovej a otvorenej dátovej infraštruktúry (RSDI) a podporou rozvoja endogénneho potenciálu PSK pre cestovný ruch a regionálny rozvoj (so zameraním na okres Snina). Iniciatíva Slovenskej republiky na podporu dobiehajúcich regiónov pokrývala širokú škálu rozvo- jových výziev. Vychádzajúc zo skúseností z Iniciatívy na podporu dobiehajúcich regiónov v Poľsku, bolo rozhodnuté, že bez nevyhnutnej práce v teréne a celkovej technickej koordinácie by bolo ťažké priviesť taký rôznorodý rozvojový program do úspešného konca. Z tohto dôvodu vznikol a pra- coval silný koordinačný tím na strane Svetovej banky, aby sa zabezpečilo poskytovanie technic- kých výstupov, riadenie komunikácie so zainteresovanými stranami a administratívna podpora programu. Boli prijaté opatrenia na časté interakcie s miestnymi a regionálnymi zainteresova- nými stranami. Pre každú definovanú aktivitu boli vytvorené štyri samostatné tímy, pričom tech- nickú prácu koordinoval vedúci tímu a tím expertov. Každý tím pre danú aktivitu bol pravidelne prítomný v teréne s pravidelnou (často týždennou) komunikáciou s kľúčovými zainteresovanými stranami, aby sa zabezpečil efektívny obojsmerný tok informácií, ako aj angažovanosť zaintere- sovaných strán a aby sa riadne a včas reagovalo na potreby a požiadavky zainteresovaných strán. Vďaka tomuto praktickému prístupu sa jednotlivé aktivity posúvali vpred. Tím Svetovej banky pripravil v januári 2019 kontextovú analýzu (Prehľadovú správu) s cieľom iden- tifikovať dynamiku makroekonomického a regionálneho rozvoja a výziev v Slovenskej republike, pričom osobitnú pozornosť venoval Prešovskému kraju. V tejto správe sa analyticky prezentujú jednotlivé zložky Iniciatívy dobiehajúcich regiónov (CURI) v Slovenskej republike. Uskutočňovali sa pravidelné stretnutia riadiaceho výboru so všetkými prítomnými zaintere- sovanými stranami: 1) zhodnotili doterajší priebeh prác (banka pred každým stretnutím spo- ločne s účastníkmi riadiaceho výboru zdieľala krátke prezentácie); 2) diskutovalo sa o problé- TAB. 1  Prehľad zasadnutí riadiaceho výboru moch a rozhodovalo o ich riešení; 3) navrhovali Por.č. Dátum Miesto sa ďalšie kroky, ktoré treba podniknúť s jas- 1 17. – 18. 5. 2018 Prešov nými termínmi a zodpovednosťou za plnenie; a 4) dohodlo sa na zmene prístupu alebo dopln- 2 28. – 29. 6. 2018 Prešov kovej / inej práci, ktorú je potrebné dokon- 3 13. – 14. 9. 2018 Prešov čiť. Frekvencia zasadnutí riadiaceho výboru 4 15. – 16. 11. 2018 Bratislava zabezpečila včasné riešenie všetkých zistených 5 24. – 25. 1. 2019 Prešov problémov, čo pomohlo ušetriť čas a zdroje 6 25. – 26. 3. 2019 Prešov potrebné v procese dosahovania dohodnu- 7 16. – 17. 5. 2019 Vysoké Tatry tých výsledkov. Záverečná konferencia prvého ročníka implementácie CURI v SR sa uskutoční 18. júna 2019 v Prešove. Účastníci budú hodnotiť dosiahnuté výsledky a diskutovať o tom, ako uzavrieť / zúžiť konver- genčnú medzeru dobiehajúcich regiónov v EÚ a v Slovenskej republike. Na programe záverečnej konferencie sú aj štyri tematické workshopy na témy, ktorými sa iniciatíva v prvom roku zaoberala.7 Súhrnná Správa O Iniciatíve na Podporu Rozvoja Dobiehajúcich Regiónov: Slovenská Republika 15 KĽÚČOVÉ FAKTORY A VÝZVY IMPLEMENTÁCIE Iniciatíva slovenských dobiehajúcich regiónov bola ocenená všetkými zúčastnenými stranami. Niektoré z faktorov, ktoré urobili iniciatívu dobiehajúcich regiónov v Slovenskej republike úspeš- nou, uvádzame nižšie: • Zapojenie regionálnych a miestnych zainteresovaných strán. Rozvoj je o ľuďoch a ani tie naj- lepšie nápady, nástroje a politiky nemôžu dosiahnuť pozitívny vplyv, ak nie sú podporené. Pozitívny rozdiel bol v tom, že regionálne a miestne zainteresované strany boli v plnej miere zapojené do iniciatívy, od vymedzenia jej činností až po implementáciu odporúčaní. • Mobilizácia dodatočných zdrojov. V časovom horizonte jednoročnej činnosti sa dá dosiah- nuť veľa, ale možnosť prístupu k ďalším fondom EÚ a vnútroštátnym fondom je kľúčovým sti- mulom pre vykonávanie navrhovaných odporúčaní. EK, slovenská vláda a PSK našli dodatočné zdroje z vlastných rozpočtov na financovanie ďalších aktivít identifikovaných počas imple- mentácie, ako napr. školenia, študijné cesty, financovanie štúdie realizovateľnosti projektu zásobovania vodou a zneškodňovania odpadových vôd v okrese Snina. Poukazuje to na ich oddanosť iniciatíve a túžbu dosiahnuť úspech. • Oddanosť, angažovanosť a vplyv tímu Európskej komisie. Tím EK nielen financoval inicia- tívu, ale aktívne sa na nej podieľal. Preskúmal všetky vyprodukované výstupy a pozorne moni- toroval aktivity v teréne, pôsobil ako sprostredkovateľ vždy, keď bolo potrebné prijať ťažké rozhodnutia. Úzke zapojenie EK zabezpečilo hladký priebeh práce a účinnú reakciu na výzvy a prekážky, ktoré sa objavili na ceste. • Pravidelné zasadnutia riadiaceho výboru. Kľúčovými prvkami úspechu iniciatívy boli časté stretnutia, ktoré zahŕňali otvorené diskusie. • Miestna koordinácia. Zatiaľ, čo medzinárodní experti pomohli poskytnúť kľúčové technické znalosti, bolo by veľmi ťažké udržať iniciatívu a hladko fungovať bez kvalitnej miestnej koor- dinácie úsilia v teréne. Taktiež by bolo ťažké dodať všetky požadované výsledky v pridelenom časovom rámci vzhľadom na veľký tím a rôzne zainteresované sektory. • Odborné znalosti Svetovej banky. Svetová banka kombinuje operatívnu expertízu s odvetvo- vým know-how. Má jedinečnú výhodu pri riešení projektov technickej pomoci zameraných na rozvojové otázky, najmä projekty, ktoré majú silné operačné a implementačné zameranie. Okrem toho Svetová banka vystupuje ako čestný sprostredkovateľ, ktorý sa zameriava na dosa- hovanie konkrétnych výsledkov v oblasti rozvoja (namiesto vytvárania zisku), a má potrebnú právomoc spojiť rôzne zainteresované strany, aby diskutovali o zložitých otázkach a potom konali na ich riešení. • Ambiciózne, ale pragmatické ciele. Tím EK sa na začiatku rozhodol, že každá iniciatíva zame- raná na dobiehajúce regióny má dosiahnuť ambiciózne, ale uskutočniteľné ciele, ktoré možno realisticky dosiahnuť v rámci prideleného časového harmonogramu (t.j. 12 mesiacov) a ktoré definovali všetky zúčastnené strany. Prvý rok implementácie CURI v SR priniesol aj niekoľko výziev. Medzi kľúčové výzvy do budúc- nosti patria: • Identifikovať a zabezpečiť financovanie identifikovaných investícií v rámci každého z rieše- ných komponentov. Tento proces si vyžaduje úzku spoluprácu s vládou Slovenskej republiky, jej ministerstvami a riadiacimi orgánmi zodpovednými za riadenie fondov EÚ. Vnútroštátne orgány riadia existujúce operačné programy a stratégie. Kým akcie, ktoré boli zacielené v rámci slovenskej CURI sú odlišné a dobre definované, je dôležité, aby boli zosúladené s exis- tujúcimi operačnými programami, aby mohli byť aj financované v rámci súčasného progra- mového obdobia (2014 – 2020). 16 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa • Súčasné nastavenie systému riadenia fondov EÚ v Slovenskej republike je veľmi sektorové a fragmentované. Rozsah pôsobnosti by sa mal presunúť na komplexnejší prístup k regionál- nemu rozvoju so zameraním na hlavné rozvojové prekážky a na integrovaný prístup k územ- ným investíciám. • Medzičasom bola zabezpečená spolupráca a synergia medzi aktivitami v rámci CURI SR a súčas- nou iniciatívou vlády SR na podporu najmenej rozvinutých okresov (Iniciatíva NRO8). Tieto synergie sú dôležité na zvýšenie účinnosti a vplyvu navrhovaných intervencií na regionál- nej a miestnej úrovni. • Slabé implementačné kapacity a schopnosť spolufinancovania projektov na regionálnej a miest- nej úrovni. PSK by mal prospech z posilnenia personálnych kapacít, ktoré sa venujú tejto ini- ciatíve. Veľká pozornosť by sa mala venovať aj potrebným ľudským zdrojom, čím sa zabezpečí kontinuita a udržateľnosť dosiahnutých výsledkov. PSK musí zriadiť tím na prípravu a realizá- ciu projektov, ktorý bude schopný úspešne a včas požiadať o dostupné finančné prostriedky EÚ. • Problematika integrácie Rómov je jednou z kľúčových prekážok rozvoja v Prešovskom kraji. Táto problematika sa počas súčasnej angažovanosti neriešila dôkladným spôsobom. Prešovský kraj nebude schopný dosiahnuť zlepšenie v ukazovateľoch sociálneho a ekonomického roz- voja, pokiaľ nedosiahne pokrok v integrácii rómskych komunít. Zmysluplné zlepšenie si bude vyžadovať integrovaný prístup a dlhodobý záväzok, aby sa prekonali kultúrne bariéry, stigma, diskriminácia a izolácia. • Slovenskí partneri CURI tiež preskúmali možné synergie všetkých štyroch komponentov iniciatívy s aktivitami vytvoreného geografického informačného systému (GIS), (napríklad geo-lokalizačné potenciálne investície, geograficky lokalizované chránené oblasti, využitie GIS pre vizualizáciu a analýzu energetických údajov atď.). Je potrebné urobiť viac na dosiah- nutie konkrétnych výsledkov, ktoré by tieto synergie mohli priniesť. ĎALŠIE KROKY Po prvom roku implementácie v Slovenskej republike sa iniciatíva na podporu dobiehajúcich regiónov stala rozpoznateľným prístupom a nástrojom, ktorý sa využíva aj v iných krajinách EÚ. Skúsenosti Slovenska môžu teraz slúžiť ako príklad pre rozvoj podobných prístupov v iných kra- jinách EÚ a / alebo u klientov Svetovej banky. V súčasnosti sa so všetkými partnermi diskutuje o realizácii druhej fázy iniciatívy regiónov v SR. Druhá fáza sa pravdepodobne zameria na: 1. transfer výsledkov práce, ktorá sa už vykonala, do Banskobystrického kraja: okrem iného zameranie sa na stredné odborné vzdelávanie a prípravu, trvalo udržateľnú mobilitu a výskum a inovácie; 2. pokračovanie a rozšírenie práce komponentov zameraných na stredné odborné vzdeláva- nie a prípravu, geografických informačných systémov, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja v Prešovskom kraji; 3. začatie nových aktivít v Prešovskom kraji, najmä so zameraním na integráciu margina- lizovaných rómskych komunít a budovanie kapacít na Úrade PSK. Očakávaný začiatok druhej fázy je v júli 2019, pričom jeho uzavretie bude v júni 2020. Správa banky „Prehodnotenie iniciatívy rozvoja dobiehajúcich regiónov“9 sa môže ukázať ako jedna z kritických prác pri prehodnocovaní politiky regionálneho rozvoja EÚ na programové obdo- bie 2021 – 2027. Súhrnná Správa O Iniciatíve na Podporu Rozvoja Dobiehajúcich Regiónov: Slovenská Republika 17 PREHĽAD VÝSLEDKOV INICIATÍVY AKTIVITA 1 ZLEPŠOVANIE STREDNÉHO ODBORNÉHO VZDELÁVANIA A PRÍPRAVY: ZOSÚLAĎOVANIE SÚČASNEJ PONUKY ŠTUDIJNÝCH ODBOROV NA SOŠ S POTREBAMI PRACOVNÉHO TRHU V PREŠOVSKOM KRAJI PREČO? Šesťdesiatdva percent nedávno dotazovaných zamestnávateľov z Prešovského kraja naznačilo, že faktory súvisiace s pracovnou silou budú značným alebo vážnym obmedzením ich budú- ceho rastu, pričom nesúlad medzi ponukou absolventov stredoškolského vzdelávania a prípravy a požiadavkami trhu práce sa stal jednou z významných výziev pre ďalší rozvoj Prešovského kraja. Medzinárodné skúsenosti ukázali, že tento nesúlad je často spôsobený mnohými faktormi, vrá- tane: nedostatku informácií o požiadavkách a potrebách zamestnávateľov, ako aj zamestnancov a absolventov; malý záujem o rekvalifikačné kurzy; a potrebou modernizácie a aktualizácie odbor- ných škôl, aby mohli poskytovať odborné vzdelávanie, ktoré spĺňa súčasné požiadavky zamestná- vateľov. V rámci iniciatívy CURI bol preto pre Prešovský kraj dohodnutý a navrhnutý komponent „Zlepšovanie stredného odborného vzdelávania a prípravy (VET)“ s celkovým cieľom pomôcť Odboru školstva PSK zlepšiť kvalitu a relevantnosť stredného odborného vzdelávania a prípravy tak, aby pomohol naplniť potreby trhu práce v Prešovskom kraji a efektívne identifikovať a použiť fondy EÚ, aby región mohol vykonať potrebné reformy stredného odborného vzdelávania a prípravy pri- oritne (a pilotne) v piatich vybraných stredných odborných školách. AKO? Komponent SOŠ má tri hlavné aktivity: Aktivitu č. 1 predstavoval zamestnávateľský prieskum pozostávajúci z hodnotenia potrieb trhu práce v Prešovskom kraji so zameraním na absolventov SOŠ, ktorý prebehol formou 50 hĺbkových rozho- vorov s podnikmi a prostredníctvom dvoch regionálnych fókusových skupín (zložených na zák- lade štyroch hlavných subregiónov kraja) s reprezentatívnou skupinou zamestnávateľov, podni- kateľských združení, organizácií občianskej spoločnosti a zástupcov SOŠ z regiónu. Podniky boli vybrané do prieskumu zamestnávateľov spôsobom, ktorý predstavoval dvadsaťštyri kľúčových „strategických“ a dvadsaťšesť „náhodne vybraných“ zamestnávateľov v Prešovskom kraji. Analýza a prieskum zahŕňal údaje z hĺbkových, štruktúrovaných rozhovorov s cieľom posúdiť príčiny, povahu a rozsah potenciálneho nesúladu medzi zručnosťami absolventov SOŠ a potrebami zamestnáva- teľov, ako aj názory zamestnávateľov na kvalitu a význam SOŠ v regióne. Prieskum bol doplnený kvalitatívnymi údajmi z regionálnych fókusových skupín, ktoré poskytli podrobnejšie informá- cie o zisteniach prieskumu a názoroch ďalších zainteresovaných strán. Záverečná správa sa zame- rala na potreby trhu práce v Prešovskom samosprávnom kraji, pričom sumarizovala, ako podniky vnímajú existujúci systém stredného odborného vzdelávania a prípravy, aké sú súčasné zručnosti, s ktorými prichádzajú na trh absolventi, ako aj návrhy na jeho reformu. Aktivita č. 2 bola štúdia o SOŠ zameraná na hodnotenie potrieb reformy 73 stredných odborných škôl v regióne, vrátane verejných, súkromných a cirkevných škôl. Svetová banka preskúmala a zhodno- tila súčasné učebné osnovy ponúkané v školách tak, že identifikovala primárny nesúlad medzi exis- tujúcimi učebnými osnovami a požadovanými zručnosťami; zhromaždila základné administra- tívne údaje o počte študentov, učiteľov / inštruktorov odborného výcviku a o študijných odboroch klasifikovaných podľa profesijného typu a subregiónu; a vypracovala zoznam učebných odborov, o ktoré je malý, resp. veľký záujem. Boli použité tri prístupy na zber údajov: hĺbkové, štruktúrované rozhovory so zástupcami každej zo 73 SOŠ, fókusové skupiny a hárky na zber administratívnych údajov. Štyri fókusové skupiny sa zišli počas konferencie v januári 2019 a pozostávali z riaditeľov 22 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa škôl a ďalších zamestnancov škôl, ktorí boli rozdelení podľa odvetvových zoskupení. Pre zber pod- robných administratívnych údajov a vytvorenie podkladov pre analýzu ponúkaných študijných odborov (vrátane údajov o prijatých študentoch a úrovni využitej kapacity pre jednotlivé študijné programy) bol navrhnutý hárok pre zber údajov. Bola vypracovaná záverečná správa, v ktorej sú uve- dené informácie o kľúčových prvkoch, ktoré existujú v učebných plánoch SOŠ; kvalifikácií učite- ľov a iných charakteristikách škôl a študentov; a ďalších existujúcich študijných odboroch na SOŠ v Prešovskom kraji, vrátane prvotných odporúčaní na zmenu súčasnej ponuky študijných odbo- rov a ďalšie reformné snahy o lepšie zosúladenia s potrebami trhu práce. Aktivitou č. 3 bola príprava investičných balíkov, v ktorom Svetová banka v spolupráci s Odborom školstva PSK využila výsledky predchádzajúcich dvoch aktivít na výber piatich prioritných stredných odborných škôl a potom s nimi spolupracovala pri určovaní ich investičných potrieb a vypracovaní navrhnutých investičných balíkov na mieru pre každú školu. Proces nominácie a výberu použil štyri dohodnuté kritériá z aktivít 1 a 2, v ktorých bolo nominovaných 15 škôl v piatich kategóriách profilu strategickej školy. Odbor školstva PSK si potom vybral jednu školu z každej kategórie. Počas dvojmesačného obdobia potom tím Svetovej banky vykonal intenzívnu skupinovú prácu s piatimi školami a individuálnu prácu s každou vybranou školou, s cieľom navrhnúť individuálne návrhy projektov. Tieto analýzy a návrhy na reformné projekty boli zhrnuté do jedného súboru správ a investičných balíkov pre každú z piatich prioritizovaných škôl, ktoré identifikovali požadované zmeny: (i) aktualizovať učebné osnovy škôl tak, aby lepšie spĺňali špecifickú potrebu pracovného trhu; (ii) modernizovať školské budovy a zariadenia a zlepšiť kvalifikáciu učiteľov; (iii) identifikovať a odhadnúť náklady na zlepšenie vybavenia a infraštruktúry škôl; a (vi) finančné stratégie a iden- tifikácia konkrétnych EŠIF relevantných pre konkrétny súbor navrhovaných reforiem každej školy. Základný proces a navrhované investičné balíčky slúžia ako ukážka toho, čo by Odbor školstva PSK mohol v budúcnosti urobiť s ostatnými strednými školami odborného vzdelávania a prípravy. Celkové odporúčania špecifické pre jednotlivé regióny spustia reformný proces a pomôžu regio- nálnym orgánom a vedeniu SOŠ zlepšovať súlad medzi existujúcimi študijnými odbormi na SOŠ a súčasnými i budúcimi potrebami trhu práce. ČO? Zamestnávateľský prieskum Z analýzy výsledkov zamestnávateľského prieskumu vyplýva, že existujú jasné dôkazy o nedo- statku zručností — 81% zo zberného hárku údajov o zamestnávateľoch uviedlo ťažkosti pri pri- jímaní zamestnancov v posledných troch rokoch z dôvodu „nedostatku zručností žiadateľov o prácu“ — a nesúladu medzi zručnosťami, pokiaľ ide o konkrétne zručnosti požadované zamest- návateľmi na súčasnom a budúcom trhu práce. Táto posledná otázka je ešte znepokojujúcejšia vzhľadom na náznaky firiem, že v blízkej budúcnosti očakávajú, že sa nábor a potenciálne aj ich ekonomická činnosť ešte zvýšia. Existuje napríklad veľký nesúlad v príprave študentov, pričom 94% skúmaných zamestnávateľov uviedlo, že novoprijatí zamestnanci nemajú špecifické technické zručnosti súvisiace s prácou a takmer 30% z nich poukazuje na to, že novým zamestnancom chý- bajú komunikačné a interpersonálne zručnosti, (čo sú zručnosti 21. storočia). Tento problém exis- tuje napriek tomu, že tieto typy povolaní (ako aj iné pracovné miesta pre určité typy kvalifikova- ných pracovníkov alebo odborníkov ako sú napríklad biológovia, poradcovia v poľnohospodárstve / rybnom hospodárstve, lekári, inžinieri, učitelia, správcovia podnikov, vývojári softvéru, sociálni pracovníci atď.) sa spoliehajú na vysokú úroveň týchto „mäkkých zručností“ a patria medzi povo- lania, ktorých potreba bude v budúcnosti narastať. Na miernejšej úrovni existuje nesúlad v prí- prave študentov na ľahké manuálne zručnosti a digitálne zručnosti. Dobrou správou je, že študenti SOŠ v Prešovskom kraji sú dobre vyškolení v základných zručnostiach a kompetenciách potreb- ných pre pracovné prostredie. Hlavné príčiny týchto nesúladov možno rozdeliť do dvoch celkových skupín. Po prvé, zdá sa, že medzi všetkými zainteresovanými stranami je slabá komunikácia. Hoci existujú zmiešané výsledky, pokiaľ ide o to, koľko a ktorí zamestnávatelia majú pravidelný kontakt so školami, výsledky veľmi AKTIVITA 1  |  Zlepšovanie Stredného Odborného Vzdelávania a Prípravy 23 jasne ukazujú, že len málo zamestnávateľov (iba 16% opýtaných firiem) vo všetkých subregiónoch a odvetviach spolupracuje so SOŠ za účelom získania aktívnej spätnej väzby o príprave učebných osnov a špecifických rozhodnutiach o učebných plánoch. Taktiež existuje len málo formálnych, štruktúrovaných a štátom podporovaných príležitostí alebo mechanizmov pre zamestnávateľov Prešovského kraja, prostredníctvom ktorých by sa podniky delili s poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy o informácie o svojich špecifických pracovných potrebách a informovali o nich. Tam, kde sa uskutočňuje komunikácia so zamestnávateľmi, ide vo veľkej miere o príle- žitostnú komunikáciu medzi konkrétnou firmou a konkrétnou SOŠ, a nie prostredníctvom for- málnych, pravidelných a strategických fór. Výsledkom je slabá alebo žiadna signalizácia zo strany zamestnávateľov o ich potrebách na trhu práce. Druhou hlavnou skupinou príčin nesúladu je slabé využívanie existujúcich kanálov spolupráce medzi zamestnávateľmi a školami odborného vzdelávania a prípravy. Konkrétne, aj keď sa viac ako polovica (26 z 50) skúmaných podnikov zúčastňuje na určitých druhoch základných praktických stáží, pod- niky Prešovského kraja ako celok a samotné školy odborného vzdelávania a prípravy nevyužívajú existujúce a nové možnosti legislatívy, ktorá podporuje intenzívnejšie a účelnejšie formy teoretic- kého a praktického vzdelávania. V niektorých prípadoch podniky považujú tieto náklady za príliš vysoké a v iných prípadoch je to údajne príliš vysoká administratívna záťaž. Zatiaľ, čo predstavite- lia národného programu „Dual Point“ (program na podporu duálneho vzdelávania) boli nedávno ocenení za svoje počiatočné úsilie pomáhať zamestnávateľom a školám pri znižovaní počiatoč- ných transakčných nákladov spojených so zavedením duálneho vzdelávania, podniky a SOŠ stále nevyužívajú plné výhody zdrojov a schopností regionálnych úradov práce. Okrem toho, tieto úrady práce samotné nie sú vybavené na to, aby poskytovali údaje a informácie v dostatočnej a podrob- nej kvalite, aby boli optimálne využiteľné pre podniky a stredné odborné školy. Štúdia o stredných odborných školách Pri pohľade na hlavnú výskumnú otázku a výsledky štúdie o SOŠ a strednom odbornom vzde- lávaní a príprave je zrejmé, že stredné odborné školy v Prešovskom kraji musia prijať opatrenia na zlepšenie svojej schopnosti reagovať a pripravovať absolventov v súlade s potrebami zamest- návateľov v regióne. Spolupráca a koordinácia so zamestnávateľmi Napriek tomu, že 100% stredných odborných škôl v Prešovskom kraji uviedlo, že majú členov v ria- diacich výboroch alebo správnej rade predstaviteľov priemyslu, stále existujú výrazné medzery a nesúlad medzi tým, čo firmy tvrdia, že chcú, a tým, čo stredné školy odborného vzdelávania a prí- pravy poskytujú. Hoci mnohé školy spolupracujú so zamestnávateľmi prostredníctvom stáží, tieto programy neumožňujú interakcie, ktoré by priamo ovplyvnili obsah študijných programov štu- dentov. Namiesto toho väčšina SOŠ rozhoduje o zručnostiach, ktoré sa majú vyučovať, a o hodno- teniach či skúškach, ktoré sa majú vykonať na overenie úrovne zručností a pripravenosti študentov na trh práce výlučne na základe predpisov, ktoré dodržiava. Napriek tomu, že niekoľko škôl spo- lupracuje so zamestnávateľmi na poskytovaní stáží, oveľa menej študentov SOŠ, ako sa očakávalo, sa zúčastňuje na duálnom vzdelávaní alebo na iných vzdelávacích aktivitách založených na teo- retickom a praktickom vyučovaní. Majú učitelia dostatočnú kvalifikáciu a profil? Za povšimnutie stojí percentuálny podiel učiteľov len s pedagogickým minimom a nedosiahnutým vysokoškolským vzdelaním, ktorý je dosť vysoký. Približne jedna štvrtina učiteľov v Prešovskom samosprávnom kraji má ako kvalifikáciu iba pedagogické minimum, zatiaľ čo najmä v subregióne Humenné a v skupine „Iné“ je tento pomer ešte vyšší – až jedna tretina učiteľov má ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy len osvedčenie o pedagogickom minime ako minimálnu kvalifikačnú požiadavku. Z toho môžu vyvstávať obavy o kvalite vyučo- vacieho procesu a hĺbke poznania obsahu učiva vyučovaného na hodinách. Odbor školstva na PSK a administratívni zamestnanci škôl budú musieť preskúmať, prečo sa nadpriemerný počet rokov pedagogickej praxe (takmer 79% učiteľov má 10 alebo viac rokov praxe) a praktických skúsenosti 24 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa (69% zamestnancov má 10 alebo viac rokov skúseností) nepremieta do lepších výsledkov študen- tov a lepšej schopnosti reagovať na požiadavky zamestnávateľov na zručnosti a znalosti. Musia tiež preskúmať, čo je možné urobiť na vybudovanie udržateľnejšieho kariérneho postupu v učiteľskej profesii. Školám sa darí celkom dobre v rovnoprávnom odmeňovaní učiteľov a učiteliek, hoci cel- kovo relatívne nízke platy môžu byť pri nábore učiteľov výzvou. Akí sú študenti SOŠ, školské budovy a zariadenia? Celá štvrtina všetkých študentov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, tak údajne urobila preto, že štúdium bolo príliš ťažké, pričom obzvlášť vysoký počet (približne 34%), bol zo subregió- nov Prešov a Poprad. Účastníci fókusovej skupiny uviedli, že táto situácia by mohla byť dôsled- kom toho, že študenti neboli dostatočne pripravení počas svojho predchádzajúceho vzdelávania; a / alebo, že učebné osnovy nie sú z pedagogického hľadiska vhodne zostavené — mali by sa posilniť osnovy v skoršej fáze vzdelávania, aby študenti nadobudli lepšie základy. Pozitívnejšie je, že takmer 90% zariadení v školách v celom regióne je v dobrom funkčnom stave. Iba 53% škôl však uviedlo, že ich vybavenie je primerané na to, aby splnilo potreby prijatých študentov. Ktoré študijné odbory bude treba navýšiť a ktoré znížiť/ukončiť? Podiel škôl, ktoré v poslednom roku zaviedli nové študijné odbory (51%), je výrazne vyšší ako per- centuálny podiel zrušených odborov (12,5%). Vysoký počet škôl preto nedokáže zrušiť študijné odbory s malým alebo žiadnym zápisom študentov, pričom pokračujú v otváraní nových študij- ných odborov, ktoré často ponúkajú aj susedné školy. V konečnom dôsledku potom školy čoraz viac súťažia o klesajúci počet tých istých štu- dentov, namiesto toho, aby vyvíjali strategické OBR. 4  Jednotlivé učebné odbory — špecifická špecializované učebné odbory v súlade s požia- analýza využitia davkami trhu práce. Na viac ako 46% študij- ných odborov sa v uplynulom roku neprihlá- sili žiadni uchádzači, pričom významný počet z nich tvorili školy v Bardejove a školy so zame- raním na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo. Pri pohľade na školy, ktoré mali študijné odbory, na ktoré sa hlásili uchá- dzači, malo poľnohospodársko-potravinárske / lesnícke sektorové zoskupenie najvyššiu využi- teľnú kapacitu, zatiaľ čo približne polovica škôl v „iných“ odvetvových skupinách mala záujem- cov o štúdium, ale s nízkym využitím existujú- cich študijných odborov (pozri príklady ana- lýzy na Obr. 4 a 5 ). OBR. 5  Analýza trendov v prihlasovaní študentov na učebné odbory podľa subregiónov / odvetvových skupín a. podľa subregiónov b. podľa odvetví 40 40 Počet zapísaných šudentov Počet zapísaných šudentov 35 35 30 30 25 25 20 20 15 15 Zápis pred Zápis pred Zápis v minulom Zápis pred Zápis pred Zápis v minulom 5 rokmi 3 rokmi roku 5 rokmi 3 rokmi roku Prešov Poprad Bardejov Humenné Odvetvie Služby Poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo Iné AKTIVITA 1  |  Zlepšovanie Stredného Odborného Vzdelávania a Prípravy 25 Investičné balíčky Výsledky zamestnávateľského prieskumu a štúdie o SOŠ sa použili na identifikáciu piatich rôz- nych strategických typov škôl alebo profilov a štyroch výberových kritérií, ktoré slúžili ako zák- lad pre nomináciu (a konečný výber zo strany Oboru školstva PSK) piatich škôl, uprednostne- ných na poskytnutie na mieru ušitého investičného balíka. Bolo vybraných týchto päť typov škôl: priemyselne orientované; orientované na malé a stredné podniky (MSP); na služby; na inovácie; a na poľnohospodársko-lesnícke a potravinárske zameranie. Každý zo školských investičných balíkov bol navrhnutý tak, aby pomohol vybranej škole podporovať inovatívne a zlepšené stredo- školské odborné vzdelávanie a prípravu v súlade s rôznymi aspektmi potrieb regionálneho roz- voja v Prešovskom kraji. Investičné balíky obsahujú projektové koncepty (poznámky), špecifikáciu investičných potrieb v štyroch rôznych investičných kategóriách (rozvoj učebných odborov, vzde- lávanie učiteľov a zamestnancov, materiálno-technické zabezpečenie, a budovy) a identifikáciu príslušných štrukturálnych fondov pre všetky navrhované investície. Celkový súčet očakávaných investícií pre všetkých päť škôl vo všetkých kategóriách je 20 554 000 €. Medzisúčty pre investície podľa kategórie sú: 610 000 € na rozvoj učebných odborov; 765 000 EUR na vzdelá- vanie učiteľov; 10 714 000 € na materiálno-technické zabezpečenie; 8 095 000 € pre budovy; 370 000 € na iné investície, najmä na vzťahy s verejnosťou a komunikáciu; ako aj 1 000 000 € na pro- jekty podpory a vytvárania sietí, čo bude mať vplyv na všetky stredné školy odborného vzdelávania a prípravy v Prešovskom kraji. Obrázky 6 a 7 sú ilustratívnymi príkladmi celkového súčtu a indivi- duálnej investičnej tabuľky rozdelenej podľa štyroch rôznych investičných kategórií. OBR. 6  Súhrnná tabuľka investícií OBR. 7  Individuálna tabuľka investícií pre všetky SOŠ v PSK pre MSP SOŠ Medzilaborce Navrhované okamžité ďalšie kroky Je potrebné dosiahnuť dohodu o jednotlivých dielčích projektoch, overiť ich relatívnu priprave- nosť a schváliť ich na implementáciu a financovanie do konca mája alebo najneskôr júna 2019. V tomto prípade sa musí vykonať vhodný výber, hodnotenie a schválenie projektov s termínom najneskôr do konca roku 2019, pričom by sa mali prekonzultovať a pripraviť spolu s príslušnými riadiacimi orgánmi. Na tento účel je potrebné zabezpečiť financovanie a vytvorenie spoločného projektového tímu, ktorý navrhne podrobný harmonogram a postupy prípravy jednotlivých schválených dielčích pro- jektov samostatne pre každú z pilotných škôl. Keďže zriaďovateľom týchto SOŠ je PSK, bolo by vhodné vzhľadom na vplyv navrhovaných aktivít na rozpočet PSK, pripraviť podrobnejšie informácie o stave prípravy investičných balíkov pre zasad- nutie krajského zastupiteľstva PSK. Okrem iného by to pomohlo získať podporu PSK, najmä pri vyu- žívaní zdrojov PSK, čím by sa zabezpečila publicita a povedomie vedenia PSK (a jeho zamestnancov a poslancov) o vybraných školách a ďalších možných doplnkových projektoch. 26 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa ZISTENIA O EFEKTÍVNEJŠOM REAGOVANÍ NA POTREBY TRHU PRÁCE Na základe výsledkov týchto dvoch štúdií boli vypracované nasledovné ponaučenia — prezentované ako odporúčania a závery — o tom, ako lepšie reagovať na dopyt na trhu práce v Prešovskom kraji: 1. Existuje kritická potreba posilniť formálne možnosti spätnej väzby (t.j. rozvoj regionál- nej platformy) prostredníctvom: • Vytvorenia regionálnej platformy pre kľúčové zainteresované strany, ktorá by formál- nejšie zapájala zamestnávateľov do regionálnych rád a komisií; • Zvážiť silnejšie a inovatívnejšie spôsoby spolupráce s regionálnymi úradmi práce a vyžadovať od úradov práce, aby sledovali príslušné údaje a informácie o vzde- lávaní (t.j. ISCO kódy medzinárodnej klasifikácie povolaní) o pracovníkoch (najmä nezamestnaných). 2. Firmy, vládni aktéri a profesijné združenia (najmä na národnej a regionálnej úrovni) musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri vytváraní prepojení so strednými školami v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Aktuálny stav týchto prepojení ukazuje, že: • Určité odvetvia to už robia naozaj dobre (zdravotníctvo, sociálne služby a informačné a komunikačné technológie). Ministerstvo zdravotníctva organizuje každoročné podujatia a odborné konferencie, na ktorých sa stretávajú zdravotnícke firmy a prís- lušní poskytovatelia stredného odborného vzdelávania a prípravy. Často tiež organi- zujú regionálne fóra, kde sa stretávajú podnikateľské združenia v oblasti zdravotníc- tva a komunikujú svoje potreby smerom k SOŠ; • Napríklad v sektore infraštruktúry neexistuje žiadna alebo veľmi nízka účasť prís- lušných rezortných ministerstiev (napr. Ministerstva dopravy a výstavby SR) a vnút- roštátnych orgánov pri podpore sektorových podujatí, spoločných aktivít firiem a SOŠ atď. V dôsledku toho firmy z týchto odvetví v štúdii uvádzajú veľmi zlú úroveň spolu- práce s príslušnými strednými školami. 3. Zamestnávatelia musia byť otvorenejší, flexibilnejší a aktívne sa podieľať na podpore Odboru školstva PSK a škôl, pretože začínajú prispôsobovať tieto zmeny tak, aby boli viac v súlade so spätnou väzbou od firiem: • Študijné odbory, učebné osnovy a ich obsah musia byť relevantnejšie z pohľadu trhu práce; • Prístupy vo výučbe sa musia zmeniť, byť aktívnejšie, založené na praxi a projektovo organizované; • Je potrebné reorganizovať zariadenia a infraštruktúru, aby poskytovali väčšie príleži- tosti pre teoretické a praktické vyučovanie. 4. Odbor školstva PSK, školy a firmy musia byť otvorenejšie, flexibilnejšie a rovnako zapo- jené do zvyšovania a rozširovania rôznych typov teoretického a praktického vzdelávania, aby sa posunuli nad rámec duálneho vzdelávania tým, že uznajú nasledovné: • Súčasné normatívne financovanie, aj keď sa nedávno zvýšilo, ešte stále nestačí na prilákanie naplánovaného počtu študentov duálneho vzdelávania; • Potreba rozšíriť kategórie činností, ktoré majú povolenie na prijímanie financovania. 5. Školy a podniky by sa mali aktívne zapájať do spolupráce s Odborom školstva PSK, aby upozornili na tieto oblasti: • Zavedenie štandardov kvality pre stredné odborné vzdelávanie a prípravu; • Inovatívne využívanie technológií na zlepšenie kvality; • Kariérne poradenstvo a poradenstvo pri prechode zo školy do zamestnania. AKTIVITA 1  |  Zlepšovanie Stredného Odborného Vzdelávania a Prípravy 27 AKTIVITA 2 ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH BUDOV V PREŠOVSKOM KRAJI PREČO? Zlepšenie energetickej efektívnosti (EE) vo verejných budovách PSK pomôže krajine splniť svoje záväzky v rámci energetickej politiky, povedie k nižším výdavkom na energie, efektívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov a nižším emisiám z využívania fosílnych palív. Smernica EÚ o energetickej efek- tívnosti stanovuje od novembra 2016 ako cieľ v oblasti EE 30% zníženie konečnej spotreby energie v EÚ do roku 2030. Na splnenie tohto nového cieľa budú členské krajiny, ako napríklad Slovenská republika, musieť prijať opatrenia, ktoré zahŕňajú každoročne renováciu najmenej troch percent z celkovej výmery verejných budov, aby sa splnili minimálne požiadavky na energetickú hospodár- nosť. Zvýšená energetická efektívnosť vo verejných budovách by tiež znížila spotrebu zemného plynu, čo je primárne palivo používané na vykurovanie verejných budov v Prešovskom kraji a pomohla by zlep- šiť energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky, ktorá dováža zemný plyn. Realizácia EE vo verej- ných budovách PSK by tiež umožnila lepšie a plynulejšie riadenie prevádzkových a údržbových zdro- jov a taktiež by umožnila, aby sa tieto prostriedky využívali na iné činnosti v oblasti infraštruktúry a hospodárskeho rozvoja. Program EE by podporil hospodársky rast vytváraním nových pracovných príležitostí, čo je pre hospodársky rozvoj PSK rozhodujúce. Preto sa v rámci iniciatívy CURI dohodli partneri na komponente s názvom „Zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov v PSK“ s cie- ľom pomôcť vymedziť stratégiu na zvýšenie investícií v oblasti EE do verejných budov PSK. AKO? Komponent „Zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov v PSK“ pozostáva z dvoch aktivít: Aktivita č. 1 bola strategickým plánom na zvýšenie EE v budovách PSK a pozostávala z hodnote- nia existujúceho regulačného rámca, pripravenosti trhu a existujúcich finančných príležitostí, aby bolo možné odporučiť strategické možnosti, ktoré by mohli pomôcť Prešovskému samosprávnemu kraju zvýšiť energetickú efektívnosť. Pre tento plán sa uskutočnila rozsiahla revízia regulačného a inštitucionálneho rámca ako aj konzultácie so širokým spektrom zainteresovaných strán, vrá- tane Ministerstva financií SR, Ministerstva hospodárstva SR, Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), Asociácie poskytovateľov energetických služieb, Slovenskej rady pre zelené budovy, výrobcov, dodávateľov, realizátorov ako aj komerčných bánk, medzinárodných finančných inštitú- cií ako je napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), a iných. Za účasti kľúčových zainte- resovaných strán sa uskutočnilo hodnotenie pripravenosti trhu, ktoré zahŕňalo posúdenie zákona o energetickej efektívnosti (EPC kontrakty — zmluvy o energetickej efektívnosti) a pripravovaných metodík, ktoré vypracováva Ministerstvo financií SR (očakáva sa, že budú dostupné v júni 2019). Aktivita č.1 tiež vyvinula nástroj pre energetické modelovanie pre verejné budovy v Prešovskom kraji, ktorý je založený na MS Excel, aby vykonal podrobnú analýzu príležitostí na zlepšenie ener- getickej hospodárnosti budov. Na základe nástroja na modelovanie sa pilotne hodnotili rôzne opatrenia EE pre šesť verejných budov PSK s vyššou spotrebou energie, aby sa lepšie chápalo, aká je doba návratnosti investícií a aby sa dokázal pripraviť rámec financovania pre zvýšenie energe- tickej efektívnosti verejných budov PSK. Aktivita č. 2 bola navrhnutá tak, aby pomohla PSK pri zriaďovaní tímu energetického manažmentu v rámci nedávno vytvoreného Odboru majetku a investícií PSK (OMI), ktorý by mal začleniť ma- nažment energií do svojho portfólia správy verejných budov. Táto činnosť poskytla systematický prístup k rozvoju systému energetického manažmentu (EMS), aby Odbor majetku a investícií PSK 30 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa mohol začleniť spotrebu energií do všetkých svojich činností, rovnako ako aj systematický pro- ces identifikácie a prioritizovania investičných projektov so zameraním na energetickú efektív- nosť. Bola pripravená Príručka pre implementáciu systému energetického manažmentu, ktorú by mal Odbor majetku a investícií PSK využívať, a ktorú by rovnako mohli využívať aj riaditelia zariadení PSK, zodpovední za riadenie a prevádzku jednotlivých verejných budov. Odbor majet- ku a investícií by takto poskytol systematický spôsob hodnotenia portfólia verejných budov z hľa- diska spotreby energií. ČO? Na základe vykonaných činností nižšie sumarizujeme kľúčové zistenia. Do financovania služieb energetickej efektívnosti vo verejnom aj súkromnom sektore sa zapo- jili komerčné banky. Banky poskytli financovanie projektov energetickej efektívnosti bonitným klientom v súlade s bežnými úverovými postupmi a použili rovnaké zásady poskytovania úverov na financovanie verejných agentúr alebo spoločností poskytujúcich energetické služby (ESCO) na rea- lizáciu projektov energetickej efektívnosti vo verejných budovách. Slovenská záručná a rozvojová banka by mohla financovať aj regionálne samosprávy, hoci financovanie sa poskytuje na projek- tovej báze. Komerčné banky považujú mestá a obce ako aj iné verejné inštitúcie za klientov s níz- kym úverovým rizikom, a preto im v porovnaní so súkromnými firmami ponúkajú nižšie úrokové sadzby a dlhšie lehoty splatnosti. Vo všeobecnosti však verejné agentúry a mestá a obce dosa- hujú svoju dlhovú kapacitu alebo využívajú svoje vlastné prostriedky na iné sektorové priority. Komerčné banky na Slovensku majú skúsenosti s úverovými linkami v oblasti energetickej efektív- nosti s medzinárodnými finančnými inštitúciami ako je úverová linka EBRD využívaná na financo- vanie programov energetickej efektívnosti v malých a stredných podnikoch (SlovSEFF) a v mestách a obciach (MUNSEFF), pričom úverové linky pre mestá a obce poskytovali doby splatnosti vo výške 10 – 15 rokov a súčasne grant v objeme 10 – 15% investície, ktorý bol atraktívny a vyvolal vysoký dopyt. Ministerstvo financií SR bolo na čele prípravy Zákona o energetickej efektívnosti10(EPC zákon) v zmysle usmernenia Eurostatu.11 Zákon o energetickej efektívnosti je vytvorený pre spoločnosti poskytujúce energetické služby na financovanie a implementovanie projektov energetickej efektív- nosti vo verejných budovách a zhodnotenie nákladov z garantovaných úspor energií. Verejné budovy, ktoré majú ročné náklady za energie vyššie ako 50 000 EUR a projekty s minimálnym zmluvným obdobím 8 rokov, sú oprávnené na implementáciu podľa zákona o energetickej efektívnosti. Zákon o energetickej efektívnosti je štruktúrovaný tak, aby verejná agentúra neprevzala žiadny dlh (ako to vyžadujú usmernenia Eurostatu). Zákon je navrhnutý tak, aby realizoval iba projekty súvisiace s energiou a nevykonával hĺbkovú renováciu budov, ktorá môže zahŕňať prvky, ktoré nesúvisia s energetikou. K zákonu bola zverejnená aj metodika a vzor zmluvy o energetickej efektívnosti. Niektoré ustanovenia zákona o energetickej efektívnosti môžu spôsobiť to, že trh bude menej atrak- tívny pre komerčné banky a spoločnosti poskytujúce energetické služby a je možné, že pre verejné inštitúcie a mestá a obce bude potrebné vybudovať kapacity. Komerčné banky by uprednostňo- vali, keby sa úverovali mestá a obce alebo verejné inštitúcie, pretože ich považujú za bonitnejšie ako menšie spoločnosti poskytujúce energetické služby. Banky si taktiež nie sú isté, či by verejné inštitúcie boli schopné udržať si peňažné úspory z projektov energetickej efektívnosti a upred- nostnili by model, v ktorom sú peňažné úspory z týchto projektov oddelené na dlhovú službu. Ustanovenia pre splácanie zo strany spoločností poskytujúcich energetické služby, ktoré by mali splácať iba z úspor na energiách a nie z úspor na znížených nákladoch na údržbu a prevádzku (ako tomu bolo doposiaľ), by mohli byť obmedzením účasti spoločnosti poskytujúcich energe- tické služby. Podľa zákona o energetickej efektívnosti by teraz údržba budov alebo zariadení bola povinnosťou spoločností poskytujúcich energetické služby, a tieto dodatočné náklady sa nemusia adekvátne alebo rýchlo vrátiť len zo samotných úspor nákladov na energiu. Ak dôjde k výpadku garantovaných úspor, ďalej by to znížilo tok príjmov, ktorý je k dispozícii na splácanie. Zmluvy o energetickej efektívnosti sa zatiaľ realizovali iba v projektoch s relatívne krátkou dobou splat- nosti, a zahŕňajú prevažne výmenu technologických zariadení, a nie zateplenie a väčšinou sa netý- kali verejných budov. Okrem toho budú musieť mestá, obce a verejné inštitúcie budovať kapacity AKTIVITA 2  |  Energetická Efektívnosť Verejných Budov v Prešovskom Kraji 31 na vypracovanie dokumentov pre prípravu verejných obstarávaní zameraných na garantovanú energetickú službu a vyškoliť zamestnancov na vykonávanie auditov, interpretovanie výsledkov auditov a identifikovanie opatrení energetickej efektívnosti, ktoré spĺňajú požadované normy pre budovy (napríklad trieda A1 alebo trieda A0). Je veľmi potrebné, aby sa cez pilotný projekt otestoval zákon o energetickej efektívnosti vo verej- ných budovách s cieľom objasniť implementačné postupy, ktoré by mohli slúžiť ako príklad na roz- šírenie používania nových možností, ktoré priniesol zákon, vo verejnom sektore. PSK má dobré predpoklady na realizáciu takéhoto pilotného projektu s podporou vlády. Vzhľadom na viaceré ustanovenia a požiadavky zákona, ktoré neboli otestované, ako aj na nejasnosti v tom, ako budú v Slovenskej republike skutočne fungovať, je žiaduce realizovať pilotný projekt, v ktorom by sa použili verejné budovy PSK a otestovala by sa nová schéma garantovanej energetickej služby. Ministerstvo financií SR, Ministerstvo hospodárstva SR, SIEA, Asociácia poskytovateľov energetických služieb a banky podporujú pilotný program garantovanej energetickej služby v PSK. Pilotný program by tiež mohol pomôcť vytvoriť štandardizovaný rámec a proces na identifikáciu súboru projektov, ktoré by sa dali spojiť. Mohol by tiež vytvoriť východiskové hodnoty a vykonávať monitorovanie a ove- rovanie, to všetko s cieľom testovať a znižovať transakčné náklady a riziko portfólia. Pilotný pro- jekt zákona o energetickej efektivite by mohol tiež pomôcť identifikovať špecifické finančné pro- dukty na mieru, ktoré môžu byť potrebné na účely zmiernenia rizík. PSK vlastní 133 verejných zariadení, medzi ktoré patria stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, budovy regionálnej správy ciest a administratívne budovy.12 133 verejných zariadení zahŕňa približne 488 objektov s väčšinou objektov pozostávajúcich z viacerých budov. Nižšie uvádzame popis 133 verejných zariadení. TAB. 2  Charakteristika verejných budov v Prešovskom kraji OBR. 8  Typy zariadení PSK, podiel Počet Počet Plocha Zariadenia zariadení budov (m2) 1% 1% 19% Školy Školy 80 239 580,000 DSS Domovy sociálnych služieb 25 87 91,000 Kultúrne Kultúrne inštitúcie 26 71 73,000 zariadenia Správa ciest 1 89 32,000 Správa a 19% údržba ciest Administratívna budova-sídlo PSK 1 2 12,000 Budovy PSK 60% Spolu 133 488 788,000 Zdroj: PSK, 2019. Verejné zariadenia sú riadené nezávisle riadiacimi pracovníkmi alebo manažérmi, ktorí sa koordi- nujú s príslušným riaditeľom odboru PSK, plánujú a pripravujú prevádzkový rozpočet ako aj kapitá- lové výdavky. Niektoré verejné zariadenia dostávajú rozpočtovú podporu z ministerstiev (napr. školy cez normatívy na žiaka), samostatne riadia svoje energetické zariadenia a platia účty za energie. Akékoľvek zvýšenie spotreby energií má negatívny vplyv na prevádzkové rozpočty zariadení. V čase rozpočtových schodkov, najmä v zimných mesiacoch, keď narastajú účty za vykurovanie, PSK posky- tuje dodatočné financovanie na úhradu faktúr za energie. Relatívne malý počet verejných budov v PSK bol zrekonštruovaný (14%) a v priemere už ukončil svoj životný cyklus (napr. školy majú prie- merný vek 47 rokov, domovy sociálnych služieb 73 rokov a kultúrne zariadenia 35 rokov), čo si vyža- duje ich rozsiahlu obnovu a mnohé opatrenia za účelom zlepšenia ich energetickej efektívnosti. Príležitosti vidíme skôr v oblasti tepelnej a technologickej modernizácie ako v oblasti výmeny paliva. Ročná spotreba energie vo verejných budovách PSK v rokoch 2010 až 2017 ukazuje, že spotreba zem- ného plynu v priemere predstavuje viac ako 72% celkovej spotreby paliva, zatiaľ čo elektrina predsta- vuje približne 14%. Hlavnou spotrebou energie je vykurovanie priestorov. Zdroje paliva zahŕňajú pri- márne zemný plyn, niektoré biomasu a nakupované teplo (od miestnych teplárenských spoločností). Systematická analýza prioritizácie investícií PSK do verejných budov. PSK by mohol benefitovať zo systematickej analýzy svojich verejných budov s cieľom identifikovať a prioritizovať investičné príležitosti na realizáciu opatrení energetickej efektívnosti. Pre PSK je navrhnutý štvorstupňový 32 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa proces na identifikovanie a prioritizáciu projektov energetickej efektívnosti a investícií do verej- ných budov. Zahŕňa: Krok 1: Vypracovanie celkového zoznamu projektov; Krok 2: Vypracovanie užšieho zoznamu projektov; Krok 3: Identifikovanie investičných projektov s najvyššou prioritou; a Krok 4: Príprava podkladov pre verejné súťaže. Posudzovanie energetického modelu budovy. V spolupráci s expertmi z Katedry technických zaria- dení budov na Technickej univerzite v Košiciach bol vyvinutý energetický model na realizáciu pod- robnej analýzy možností na zlepšenie energetickej efektívnosti budov. Model na báze MS Excel bol vyvinutý špeciálne pre klimatické a pracovné podmienky v Prešovskom kraji a bol realizovaný v spolu- práci s Odborom majetku a investícií PSK a energetickými expertmi zo spoločnosti ENECO. Energetický model má tri hlavné zložky: (i) Zložka 1: spotreba energie na vykurovanie; (ii) Zložka 2: Spotreba ener- gie pre iné zariadenia — klimatizácia, osvetlenie, teplá voda; a (iii) Zložka 3: Údaje o využívaní palív a energií (skutočné informácie z fakturácie), emisiách z používania paliva a nákladoch na materiál a prácu na opatrenia energetickej efektívnosti. Energetický model budovy umožňuje vygenerova- nie certifikátov budov, ktoré sú v súlade s energetickými predpismi pre budovy platnými v krajine. Na prvej úrovni analýzy bolo identifikovaných šesť budov vhodných na ďalšiu analýzu pomocou energetického modelu budovy. Budovy zahŕňali štyri školské zariadenia, vrátane jednej odbor- nej školy, a dve sociálne zariadenia vrátane zdravotného strediska pre seniorov, všetky s vysokou spotrebou energie. Pre každé z navrhovaných opatrení energetickej efektívnosti sa v energetic- kom modeli odhaduje spotreba energie, investičné náklady, prevádzkové náklady, doba návratnos- ti a vplyv na životné prostredie. Opatrenia energetickej efektívnosti zohľadnené v energetickom modelovaní zahŕňali: tepelnú izoláciu; výmenu zdroja tepla; optimalizáciu rozvodného systému vykurovania vrátane hydraulickej regulácie; výmenu systému na ohrev teplej vody; zmenu v pou- žívaní paliva; montáž solárneho systému na ohrev teplej vody; akumuláciu teplej vody; optimali- záciu rozvodov teplej vody; a výmenu existujúceho osvetlenia za LED osvetlenie. Úspory energie, investície a doba návratnosti. Výsledky modelovania na šiestich verejných budo- vách PSK sú uvedené v tabuľke 3. Alternatívne scenáre v každom zariadení (A, B atď.) predstavujú rôzne opatrenia energetickej efektívnosti zahrnuté v analýze. Celková investícia podľa scenára A je 39 649 EUR a doba návratnosti je približne 20 rokov. Podľa scenára B je investícia 112 353 EUR a doba návratnosti je 22 rokov. Celková investícia pre celé portfólio šiestich budov, berúc do úvahy iba opatrenia s nižšou dobou návratnosti, je 857 137 EUR. HLAVNÉ PONAUČENIA Z VÝSLEDKOV ENERGETICKÉHO MODELOVANIA Modelovanie opatrení energetickej efektívnosti v šiestich vybraných budovách s najvyšším poten- ciálom spotreby energie naznačilo, že je doba návratnosti vo všetkých prípadoch pre všetky opat- renia dlhšia než 15 rokov. Niektoré z hlavných záverov z energetického modelovania sú: • V rámci doby návratnosti 15 rokov nie je možné splniť výkonnostné štandardy budovy A1; • Zateplenie budov je drahé a investícia má návratnosť 30 až 58 rokov. Je to hlavne preto, že opravy plášťa budovy sú nákladné, najmä ak sa nevykonávala ich dostatočná údržba, a preto si vyža- dujú investície nad rámec opatrení energetickej efektívnosti a verejné zariadenia, ako sú školy a kultúrne zariadenia, sú vykurované nedostatočne; • Budova, v ktorej sa na vykurovanie priestorov alebo ohrev vody využíva elektrina, je dobrým kandidátom na zmenu paliva z elektriny na plyn, prípadne na použitie tepelných čerpadiel a solárneho systému; • V prípadoch, kedy sa v budove na vykurovanie priestorov a ohrev vody využíva uhlie alebo drevo, nie je doba návratnosti výmeny systému so zmenou paliva nákladovo efektívna. Odporúča sa len výmena systému za účinnejší systém bez zmeny palivovej základne; AKTIVITA 2  |  Energetická Efektívnosť Verejných Budov v Prešovskom Kraji 33 • Odporúča sa výmena systémov osvetlenia za LED, avšak tá je vzhľadom na náklady na výmenu žiaroviek, svietidiel, káblov, snímačov a zvýšenie svietivosti potrebná na splnenie normy drahá. Predpokladaný náklad by predstavoval 8 EUR/m2, čo je v súlade s podobným dodatoč- ným vybavením systémov osvetlenia; • Odbor majetku a investícií PSK potrebuje pokračovať v druhej úrovni analýzy ďalších približne 12 budov (domovov sociálnych služieb alebo škôl) s najväčším energetickým potenciálom, aby zabezpečilo, že možno nebude existovať kombinácia balíkov energetickej efektívnosti, ktoré možno nebudú mať dobu návratnosti do 15 rokov. Bude to dôležité na identifikáciu potenci- álnych projektov pre kombinované financovanie (EPC a grantové financovanie). TAB. 3  Výsledky z energetického modelovania plocha objem konštrukcie vykurovanie teplá voda svetlo celkom m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar 1,364 4,800 - - - - - x x x - - - x A návratn. € - 28,737 - 10,912 39,649 SZŠ POPRAD nákladov year - 23.32 - 15.19 20.33 1 (Škola) m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar 1,364 4,800 x - - x - x x x - - - x B návratn. € 83,510 17,931 - 10,912 112,353 nákladov rok 30.66 26.17 - 15.19 22.05 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar 630 1,890 - - - - - x x x x x x - A návratn. € - 12,571 5,229 - 17,800 nákladov rok - 24.00 9.41 - 16.49 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar DSS HANUŠOVCE 630 1,890 x - x x - x x x x x - x 2 (Domov B sociálnych návratn. € 61,380 7,522 1,559 5,040 75,501 služieb) nákladov rok 39.17 25.41 23.52 19.56 28.04 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar 630 1,890 x - x x - x x x x x x x C návratn. € 61,380 7,585 4,942 5,040 78,948 nákladov rok 39.17 25.62 9.45 19.56 25.07 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar SPŠ SNINA 8,659 31,108 x - - x - - - x - - - x 3 A (Škola) návratn. € 410,430 27,969 - 69,272 507,671 nákladov year 34.09 17.28 - 19.99 26.82 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar SOS POPRAD 2,940 8,232 x - x - - x x x x x x - 4 (Študentské A domovy) návratn. € 163,510 27,788 47,549 - 238,847 nákladov rok 57.48 52.60 19.87 - 33.84 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ room kotol regul. zdroj distr. solar OA 1,770 5,670 - - - - - - x - - - - x 5 St.LUBOVNA A (Škola) návratn. € - 7,646 - 14,160 21,806 payback rok - 14.07 - 15.79 15.14 m2 m3 SO PDL SCH STR OZ miestnosť kotol regul. zdroj distr. solar DSS BREZOVIČKA 1,172 3,792 - - - - - x x x x x x x 0 (Domov A sociálnych návratn. € - 20,980 19,010 9,374 49,364 služieb) nákladov rok - -19.14 5.58 16.22 17.08 34 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa Dlhé obdobie návratnosti pri realizácii opatrení energetickej hospodárnosti v budovách PSK zna- mená, že takéto opatrenia nebude možné realizovať len prostredníctvom zákona o energetickej efektívnosti. Zatiaľ čo zákon neobmedzuje dobu trvania zmluvy, financovanie komerčných bánk pravdepodobne nebude dostupné pre dobu návratnosti viac ako 15 rokov. Možnosťou financovania projektov s dlhou dobou návratnosti je kombinovanie financovania v rámci garantovanej energetic- kej služby (EPC) s grantovým financovaním z EŠIF alebo iných fondov EÚ. Podľa metodických usmer- není Eurostatu je povolené akékoľvek grantové financovanie z fondov EÚ poskytnutých na projekt. Naproti tomu poskytnutie prostriedkov vládou Slovenskej republiky vo forme dotácie na spolu- financovanie projektu spôsobí, že celá investícia bude dodatočným dlhom v účtovných knihách verejnej inštitúcie, čomu sa pri práci v rámci programu EPC na PSK treba vyhnúť. Navrhujeme, aby projekty s dobou návratnosti dlhšou ako 22 rokov, boli financované priamo zo strany PSK vlast- nými rozpočtovými prostriedkami. V prípade projektov s dobou návratnosti dlhšou ako 35 rokov je však potrebné uskutočniť širšiu diskusiu o nákladovo najefektívnejšom spôsobe spravovania majetku verejných budov PSK. Mnohé budovy sú už za hranicou svojej životnosti aj z dôvodu odkladanej údržby a náklady by presaho- vali sumy, ktoré je PSK ochotný zaplatiť za ich rekonštrukciu. Preto by sa malo uskutočniť sociálne a ekonomické posúdenie nákladovej efektívnosti podstúpenia opatrení/opráv v rámci energetic- kej efektívnosti (napr. zateplenie) v porovnaní s napr. vybudovaním novej budovy, ktorá by spĺ- ňala požiadavky triedy A0, alebo zmeniť účel využívania budovy. V tejto diskusii bude dôležité, aby Odbor majetku a investícií PSK disponoval aktualizovaným zoznamom všetkého majetku a mohol ho strategicky vyhodnocovať. Tento zoznam by mal obsahovať: údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti; prevádzkové náklady vrátane úrovní spotreby energií a právny štatút. Viac kvalitnejších a aktu- álnejších informácií pomôže Odboru majetku a investícií PSK urobiť kvalifikované rozhodnutia v súlade s cieľmi vedenia PSK. TAB. 4  Možnosti financovania energetickej efektívnosti vo verejných budovách PSK na základe doby návratnosti 15 – 22 rokov 22 – 35 rokov 35 rokov Popis Zmiešané financovanie v zmysle zákona Projekt financovaný z vlastných Projekt financovaný z vlastných o energetickej efektívnosti zdrojov PSK zdrojov PSK a vlastných zdrojov PSK na skrátenie doby návratnosti na 15 rokov Financovanie • Mezzanínové financovanie • Verejné financovanie • Verejné financovanie • Podpora z fondov EÚ (EŠIF a iné fondy) • Podpora z EÚ fondov • Podpora z EÚ fondov • Možnosť refinancovania po (EŠIF a iné fondy) (EŠIF a iné fondy) sprevádzkovaní projektu • Preferenčné finančné produkty z Európskej banky pre obnovu a rozvoj / Európskej investičnej banky po úverovej línii alebo cez mechanizmy zdieľania rizika Zdôvodnenie Táto možnosť presúva finančné zaťaženie Projekty s dobou návratnosti Projekty s dobou návratnosti a riziko výkonnosti na spoločnosti nad 22 rokov sa vo nad 35 rokov by nespĺňali poskytujúce energetické služby (ESCO) všeobecnosti nekvalifikujú podmienky na akékoľvek a je vhodná pre regionálnu alebo miestnu na financovanie zo strany komerčné financovanie a mali samosprávu. Zákon o energetickej komerčných bánk (alebo by to by byť financované z verejných efektívnosti nestanovuje hornú hranicu bolo pri vysokých úrokových financií z grantov EÚ. doby návratnosti alebo doby platnosti sadzbách). Vzhľadom na dlhé obdobia zmlúv. Komerčné financovanie sa však Grantové prostriedky z EÚ a od návratnosti by Odbor majetku spravidla poskytuje na 10 alebo menej vlády Slovenskej republiky sú a investícií PSK mal posúdiť ako 15 rokov. na realizáciu projektov s týmito sociálnu a ekonomickú Mohlo by sa zvážiť kombinované dlhými dobami návratnosti uskutočniteľnosť zachovania financovanie EPC projektov a ESCO najvhodnejšie. využívania budovy, pretože spoločností s grantom a/alebo by to mohlo stáť viac, než je komerčným financovaním (v rámci PSK ochotný alebo schopný usmernení zákona o energetickej zaplatiť za opatrenia na zvýšenie efektívnosti), aby sa doba návratnosti energetickej efektívnosti skrátila pod 15 rokov. budovy. AKTIVITA 2  |  Energetická Efektívnosť Verejných Budov v Prešovskom Kraji 35 AKTIVITA 3 ZLEPŠENIE RIADENIA REGIÓNU A MIEST V PREŠOVSKOM KRAJI 3.1. VYTVORENIE REGIONÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY PRIESTOROVÝCH A OTVORENÝCH INFORMÁCIÍ V PREŠOVSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI PREHĽAD VÝSLEDKOV Projekt zahŕňal tri hlavné činnosti: (i) nastavenie a budovanie kapacít Oddelenia priestorových informácií (PI) organizačne začleneného pod novým Odborom informačných a komunikačných tech- nológií (IKT); (ii) vytvorenie geoportálu ako súčasti technického základu infraštruktúry priestoro- vých informácií (SDI) a súvisiacich činností na integráciu dát; (iii) angažovanosť vo vzťahu k pôvod- com údajov a používateľom s cieľom podporiť zber dát a dopyt po údajoch. Ku kľúčovým výsledkom a výstupom projektu patria: Za jeden rok sa situácia v PSK posunula z nejestvujúceho Oddelenia priestorových informácií na tím kvalifikovaných ľudí pod vedením nového Odboru informačných a komunikačných technológií. Oddelenie PI zahŕňa jedného riaditeľa, jedného správcu systému, dvoch poradcov GIS, jedného ria- diaceho pracovníka GIS, troch juniorských referentov GIS a jedného správcu údajov. Ďalším dôležitým výsledkom projektu bolo rozhodnutie PSK prejsť na open source softvér (OSS). Použitie OSS môže zabrániť akejkoľvek situácii blokovania dodávateľa v budúcnosti. Pomáha tiež znížiť výdavky na IT, zabezpečiť interoperabi- OBR. 9  Domovská stránka geoportálu Prešovského kraja litu, uľahčiť zdieľanie infraštruktúr a podpo- rovať inovácie a bezpečnosť. Tím Svetovej banky poskytol PSK technickú podporu pri zavádzaní geoportálu. Tím pomo- hol definovať, inštalovať a nastaviť požadované hardvérové a softvérové prostredie pre geopor- tál. Geoportál je prístupný on-line na https:// geopresovregion.sk a je označený ako platforma sprístupnená pre celý Prešovský kraj, nielen pre Prešovský samosprávny kraj. Tím Svetovej banky pomohol Oddeleniu PI a os- tatným odborom v rámci PSK vykonať inventú- ru geopriestorových informácií pokrývajúcich celý región. Cieľom bolo identifikovať, vyhod- notiť a kategorizovať všetky geopriestorové in- formácie, ktoré by mohli byť užitočné pre roz- voj celého územia a ktoré by sa mohli prípadne Pozn.: K dispozícii na https://geopresovregion.sk/ zdieľať prostredníctvom geoportálu. Tím Svetovej banky vyškolil a podporil Oddelenie PI pri integrácii údajov. Integrácia údajov je pro- ces, pomocou ktorého sa údaje pochádzajúce z rôznych zdrojov a formátov integrujú do spoločnej platformy, aby sa mohli prezerať a analyzovať spoločne. Prostredníctvom série školení a sústre- dených kódovacích sedení (tzv. sprintov) sa Oddelenie PI naučilo a vykonalo integráciu údajov. Boli navrhnuté a vyvinuté tri webové mapové aplikácie. Aplikácia webová mapa je aplikácia prí- stupná on-line, ktorá umožňuje používateľom ľahko komunikovať s geopriestorovými informá- ciami. Aplikácie webovej mapy sa zameriavajú na tieto oblasti: profily okresov, miest a obcí, kul- túrne dedičstvo a zariadenia PSK. 40 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa Jedným z najdôležitejších úspechov projektu bolo identifikovať a začať reagovať na dopyt po úda- joch zo strany odborov PSK, aby sa podporilo využívanie infraštruktúry geopriestorových informá- cií. Tím Svetovej banky podporil PSK pri identifikácii potrieb, pokiaľ ide o prístup k údajom, zber, analýzu a plánovanie, ako reagovať. Využívanie už funguje, pretože viaceré odbory PSK v súčas- nosti využívajú geoportál a spolupracujú s Oddelením PI. Medzi tieto odbory patrí aj Odbor správy majetku, ktorý spolupracuje s Oddelením PI na vytvorení referenčného registra verejných budov. PSK a Prešovská univerzita podpísali dohodu o spolupráci na GIS. Dohoda zahŕňa: technickú pomoc a odbornú prípravu zamestnancov PSK univerzitou; participácia študentov na GIS projek- toch PSK ako súčasť ich učebných osnov; a spoluprácu pri analýzach a vedeckej práci s GIS. Ďalej budú nasledovať snahy o dohody o spolupráci najmä s mestom Prešov, ktoré je priekopníkom otvorených dát v krajine. S podporou programu technickej pomoci a výmeny informácií Európskej komisie (TAIEX) zor- ganizoval tím Svetovej banky študijnú návštevu francúzskeho mesta Rennes s cieľom vymieňať si nápady s tímom z GeoBretagne (Regionálne SDI pre Bretagne). Pracovníci PSK sa učili a vymie- ňali si skúsenosti o tom, ako vytvoriť a udržiavať regionálnu infraštruktúru priestorových infor- mácií v európskom kontexte. PREČO? V Slovenskej republike sú samosprávne kraje relatívne novou administratívnou štruktúrou. Ich rozsah pôsobnosti zahŕňa väčšinu typických funkcií správy vecí verejných vrátane: regionálnych ciest a verejnej dopravy; stredoškolského, odborného a učňovského vzdelávania; územného pláno- vania a regionálneho hospodárskeho rozvoja; sociálneho zabezpečenia; účasti na civilnej obrane; zdravotníctve; kultúre vo forme regionálnych divadiel, knižníc, múzeí, galérií a kultúrnych cen- tier; ako aj regionálne plánovanie a rozvoj cestovného ruchu. Jednou z úloh samosprávnych krajov je čerpanie verejných prostriedkov na projekty regionálneho rozvoja. Údaje a najmä geopriestorové informácie zohrávajú v tomto prípade významnú úlohu. Bez podrobných informácií o svojom území má kraj málo podkladov pre rozhodovanie a často sa musí spoliehať na drahé štúdie alebo nemá k dispozícii žiadne informácie. Je to aj otázka transparent- nosti a spolupráce s ostatnými zainteresovanými stranami a občanmi. Pri navrhovaní Iniciatívy pre dobiehajúce regióny (CURI) sme identifikovali nedostatok údajov, najmä geopriestorových informácií ako kľúčový prvok, ktorý brzdí schopnosť PSK lepšie podpo- rovať regionálny rozvoj. Rozhodnutím o priamom riešení tejto otázky sa PSK stal prvým regionál- nym orgánom, ktorý zriadil a spravoval svoju vlastnú infraštruktúru priestorových informácií v krajine v súlade s národnými a európskymi štandardmi geopriestorových a otvorených údajov. AKO? Zriadenie a zabezpečenie využívania infraštruktúry geopriestorových informácií (SDI) je o nasa- dení potrebných digitálnych platforiem, štandardov a procesov. Vyžaduje si to tiež správne inšti- tucionálne usporiadanie, schopnosť spolupracovať s poskytovateľmi údajov a partnermi a strate- gicky konať s cieľom podporiť dopyt a využívanie geopriestorových informácií. Berúc do úvahy tieto rôzne prvky, tím Svetovej banky ponúkol svoju podporu pri budovaní tak prostredia, ktoré je potrebné, ako aj potrebnej digitálnej infraštruktúry, ktorá by bola základom SDI. Tím Svetovej banky navrhol riešenie a svoj príspevok k týmto rôznym aspektom projektu v kohe- rentnom slede: (i) poskytoval nepretržitú podporu novozaloženému Oddeleniu PI, vrátane usmer- není o projektovom riadení, poskytovania technického školenia a workshopov, zapojenia exter- ných zainteresovaných strán na budovanie partnerstiev, pomoci pri nábore nových zamestnancov, 3.1  |  Vytvorenie Regionálnej Infraštruktúry Priestorových a Otvorených Informácií 41 ako aj pomoci pri vykonávaní inventára údajov; (ii) uskutočnil posúdenie pripravenosti, pričom sa zameral na vytvorenie podporného prostredia (právny a inštitucionálny rámec a kapacity), ale aj na technické aspekty projektu, ako je napríklad GIS a IT softvér, a na už existujúce normy a postupy; (iii) tím Svetovej banky tiež prispel k nasadeniu geoportálu, vrátane nastavenia servera a inštalá- cie a prispôsobenia softvéru, pričom zabezpečil intenzívne zapojenie Oddelenia PI do týchto kro- kov; (iv) napokon banka ponúkla podporu pri identifikácii a vývoji aplikácií webových máp s cie- ľom demonštrovať vplyv SDI a podporiť jeho využívanie. Nakoniec, po dohode s PSK a uplatnení kľúčových princípov pre otvorené dáta a tzv. open source, sa implementácia SDI uskutočnila tak, aby sa maximalizoval jej vplyv a šanca na dlhodobý úspech. Tím uprednostnil softvér s otvoreným zdrojovým kódom (OSS) alebo tzv. open source softvér, čo je typ softvéru, v ktorom je zdrojový kód vydávaný na základe licencie, ktorá poskytuje komukoľ- vek právo prezerať, meniť, kopírovať alebo distribuovať zdrojový kód komukoľvek inému a na aký- koľvek účel. Po druhé, v súlade s národnou politikou sa PSK rozhodol, aby otvorené údaje fungovali na defaultnom — štandardnom princípe pre súbory údajov uvoľnené pre geoportál. Otvorené dáta sú údaje, ktoré môže použiť ktokoľvek a na akýkoľvek účel. To znamená, že sú technicky otvorené (dostupné on-line v otvorenom, strojovo čitateľnom formáte), sú otvorené legálne (otvorená licen- cia) a poskytované bezplatne. Ďalším dôležitým rozhodnutím PSK bolo zmeniť iniciatívu na širšie partnerstvo pre tento región, čo umožní zapojenie ostatných zainteresovaných strán. ČO? Tím Svetovej banky podporil PSK pri zriaďovaní nového tímu GIS v rámci inštitúcie, poskytoval vzo- rové referencie, usmernenia v oblasti požadovaných zručností a praxe a sprevádzal PSK pri integ- rácii nového tímu GIS do existujúcich útvarov IT a informačných systémov (IS), z ktorých sa sfor- moval nový Odbor informačných a komunikačných technológií. V spolupráci s GeoBretagne a s podporou programu Európskej komisie TAIEX tím banky usporia- dal študijnú návštevu infraštruktúry priestorových informácií regiónu Bretagne vo Francúzsku. Primárnym cieľom tejto študijnej návštevy bolo, aby sa PSK poučil zo skúseností z GeoBretagne pri budovaní a koordinácii regionálnej infraštruktúry priestorových informácií v kontexte rámca Európskej únie pre oblasť priestorových informácií a prístup k informáciám verejného sektora. Tím Svetovej banky poskytoval podporu pri budovaní kapacít na integráciu dát aj tým, že zorga- nizoval celodenné sprinty s tímom PSK, kde účastníci koordinovali prácu pomocou on-line nástro- jov. Sprint môžeme definovať ako časovo obmedzené obdobie vývoja zamerané na daný zoznam cieľov, kde je nevyhnutné zameranie pozornosti a spolupráca. Tím banky podporil podpísanie partnerskej dohody medzi PSK a Prešovskou univerzitou (bola podpísaná a vstúpila do platnosti 22. januára 2019) a prípravu multilaterálnej dohody alebo charty, do ktorej sa môžu zapojiť aj ďalšie zainteresované strany, ako napríklad mesto Prešov. Nakoniec tím Svetovej banky prispel k zriaďovaniu a zavádzaniu geoportálu a hostiteľského pro- stredia. Taktiež pomohol PSK pri nasadzovaní webových mapových aplikácií v troch oblastiach (demografia, trh práce a správa majetku). 42 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa POHĽAD DO BUDÚCNOSTI Tento jednoročný projekt pomohol vybudovať základ pre regionálnu infraštruktúru geopriesto- rových informácií pre Prešovský samosprávny kraj. Na to, aby sa táto iniciatíva stala katalyzáto- rom rozvoja regiónu, však treba ešte veľa práce. Cesta vpred je relatívne jasná a môže zahŕňať: (i) posilnenie Oddelenia PI na PSK a jeho partnerstiev; (ii) pokračovanie v integrácii údajov na geo- portáli; (iii) zabezpečenie preberania platformy prostredníctvom dátových aktivít v prioritných oblastiach. Dátové aktivity sú služby, ktoré Oddelenie PI poskytuje iným oddeleniam alebo odbo- rom PSK, alebo priamo občanom. Môže to byť čokoľvek, od zberu dát, analýzu dát a aplikáciu webo- vých máp až po komunikačný materiál. 3.1  |  Vytvorenie Regionálnej Infraštruktúry Priestorových a Otvorených Informácií 43 3.2. PODPORA ROZVOJA ENDOGÉNNEHO POTENCIÁLU PREŠOVSKÉHO KRAJA V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU A REGIONÁLNEHO ROZVOJA PREHĽAD VÝSLEDKOV Celkovým cieľom komponentu 4 bolo identifikovať na mieru šité investície a odporúčania pre štruk- turálne reformy s cieľom zvýšiť hospodársku konkurencieschopnosť regiónu v oblasti regionál- neho rozvoja regiónu a cestovného ruchu. Aktivity v rámci komponentu boli rozdelené do dvoch úrovní, z ktorých vyplynuli dva zodpovedajúce výstupy. Výstup č. 1 zahŕňal komplexnú inštitucionálnu analýzu a štrukturálne odporúčania na zlepšenie systému riadenia destinácií v Prešovskom kraji tak, aby mohol konkurencieschopným spôsobom uspokojiť požiadavky súčasných a budúcich návštevníkov. Výstup č. 2 na základe toho určil kon- krétne opatrenia na to, ako je možné posilniť miestne produkty cestovného ruchu a marketing des- tinácií pre Národný park Poloniny a okres Snina, s cieľom podporiť miestny a regionálny hospodár- sky rast. Identifikovali sme aj prepojenia na možné štrukturálne vnútroštátne zdroje financovania. Dva analytické výstupy spoločne navrhli 17 realizovateľných odporúčaní a odporúčaných investícií. Okrem špecifických odporúčaní z výstupov, všadeprítomným zistením z celej analytickej práce a návštev v teréne bolo, že skôr, ako dôjde k zlepšovaniu špecifických miestnych produktov a slu- žieb cestovného ruchu, bude potrebné výrazne posilniť investície a zlepšiť základnú infraštruk- túru. Skvalitnenie ciest, zabezpečenie zásobovania pitnou vodou a systémov na čistenie a odvá- dzanie odpadových vôd, ktoré slúžia obyvateľom v Národnom parku Poloniny a okolitých obciach sú oblasti, kde je najviac potrebné dobudovať a zmodernizovať infraštruktúru. Prvé kroky smerujúce k uskutočneniu niektorých navrhovaných odporúčaní sú už v procese imple- mentácie pod taktovkou Odboru regionálneho rozvoja PSK. V súvislosti s výstupom 1, boli s tech- nickou pomocou Svetovej banky vypracované podmienky pre proces verejného obstarávania, v rámci ktorého sa zazmluvnila poradenská spoločnosť na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti nájdenia alternatívnych riešení zdrojov pitnej vody v Národnom parku Poloniny a okolí. Proces verejného obstarávania sa ukončil do mája 2019 a bola podpísaná zmluva s poradenskou spoloč- nosťou. Očakáva sa, že výsledky štúdie uskutočniteľnosti budú predložené v polovici jesene 2019. V súvislosti s výstupom č. 2 sa Svetová banka v spolupráci so Správou národného parku Poloniny, Odborom regionálneho rozvoja PSK a miestnymi komunitami nachádza v počiatočnom štádiu návrhu „Turistického chodníka Poloniny“, ktorý je založený na medzinárodných osvedčených postupoch. Na tento účel, i) sa mapuje vytýčenie potenciálnej trasy; ii) najímajú sa miestni odbor- níci, aby chodník otestovali peši, na bicykli a na koni; a iii) vedie sa dialóg s miestnymi komu- nitami s cieľom identifikovať potenciálne investície do infraštruktúry cestovného ruchu, ktoré by z „Turistického chodníka Poloniny“ urobili turisticky atraktívnu destináciu. Ďalšie navrhované odporúčania sa riešia postupne, pretože sa zistilo, že financovanie v rámci exis- tujúcej národnej fiškálnej štruktúry a zložitých postupov bude náročnejšie, než sa pôvodne predpo- kladalo. S cieľom zabezpečiť udržateľnosť odporúčaní v rámci pokračovania iniciatívy CURI II bude preto prioritou PSK, s pomocou Svetovej banky, zabezpečenie potrebného financovania. 46 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa PREČO? Hospodársky vplyv cestovného ruchu na národný HDP a ekonomiku ako i trvalo udržateľný miestny hospodársky rast je už v Prešovskom kraji prítomný. Geografická poloha Prešovského kraja na hra- nici s Poľskom a Ukrajinou, ako i jeho bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo, predstavujú vysoký potenciál cestovného ruchu. Prešovský kraj je domovom piatich národných parkov, 180 chráne- ných krajinných oblastí, nedotknutých prírodných rezervácií a mnohých geotermálnych prame- ňov. Národný park Poloniny a Vihorlatské vrchy, ktoré sú atraktívnou turistickou destináciou, patria k najstarším prírodným rezerváciám na svete s rozlohou 165 000 hektárov a rozprestierajú sa na území Slovenskej republiky, Poľska a Ukrajiny. Kultúrne dedičstvo kraja má 4 059 registro- vaných kultúrnych pamiatok, vrátane hradov, archeologických nálezísk, vojenských pamätníkov, židovských cintorínov, unikátnych drevených kostolíkov a prírodných skanzenov ľudovej archi- tektúry a umenia. Štatisticky sú však okres Snina a Národný park Poloniny najmenej navštevovanými a najmenej roz- vinutými oblasťami Prešovského kraja a východného Slovenska. Podľa miestnych zainteresovaných strán sú možnosti ďalšieho rozvoja cestovného ruchu a s ním súvisiacich investícií v okrese obme- dzené. S ohľadom na vysoký potenciál cestovného ruchu, ktorý však zatiaľ významnejšie nepri- spieva k ekonomike Prešovského kraja, sme sa v komponente 4 rozhodli zistiť, aké faktory bránia rastu ekonomických príležitostí v okrese Snina. Tieto boli rozdelené do dvoch úrovní zisťovania: • Úroveň 1 (Výstup č. 1) sa zameral na štrukturálne, inštitucionálne a prevádzkové kapacity systému riadenia destinácií (SRD) v Prešovskom kraji ako celku; najmä na dôkladné zhodno- tenie činnosti turistických informačných kancelárií (TIK) a oblastných organizácií cestov- ného ruchu (OOCR); a • Úroveň 2 (Výstup č. 2) skúmal stav turistickej infraštruktúry v okrese Snina, existujúce a poten- ciálne produkty cestovného ruchu a efektivitu marketingu miestnych destinácií. AKO? V oboch úrovniach analytického prieskumu sme uplatnili prístup zmiešaných metód, rozsiahlu prácu v teréne v kombinácii s ad-hoc prieskumami. Najprv bola vykonaná analýza Výstupu č. 1, t.j. systému riadenia destinácií, turistických informačných centier a organizácií cestovného ruchu v Prešovskom kraji, ktorá prebehla v období od júna do decembra 2018, kým analytická práca týka- júca sa druhého výstupu prebiehala od decembra 2018 do apríla 2019. Pred začiatkom kvantitatívneho a kvalitatívneho terénneho výskumu sa najprv uskutočnila kom- plexná revízia právnych predpisov, strategických dokumentov a oficiálnych štatistík. V súvislosti s Výstupom č. 1 bol v období jún — september 2018 spustený on-line prieskum založený na výkon- nostných štandardoch Asociácie informačných centier Slovenska (AICES), ktoré platia pre turis- tické informačné kancelárie (TIK). Tento prieskum bol zameraný na všetkých 34 TIK v Prešovskom kraji, pričom odpovedalo 79% (26 TIK). Za účelom potvrdenia zistení prieskumu sa uskutočnili aj pološtruktúrované osobné rozhovory so zamestnancami vo všetkých skúmaných TIK. Na základe rovnakej metodiky sa uskutočnilo zisťovanie a rozhovory so zamestnancami aj na úrovni ôsmich OOCR v rámci Prešovského kraja — v siedmich OOCR na okresnej úrovni a jednej KOCR na regi- onálnej úrovni. Na znázornenie dynamického modelu finančných tokov a turistických údajov týka- júcich sa TIK a OOCR bol vyvinutý modelovací nástroj Vensim (slučkový diagram). Zistenia vo Výstupe č. 2 vychádzali zo série terénnych návštev v Prešovskom kraji, v okrese Snina a Národnom parku Poloniny v priebehu septembra a októbra 2018, kedy tím uskutočnil individu- álne stretnutia so všetkými 34 starostami okresu Snina a potom v marci 2019, kedy sa uskutoč- nili rozsiahle stretnutia s viac ako 18 zainteresovanými stranami verejného a súkromného sekto- ra v oblasti cestovného ruchu. Rozhovory sa uskutočnili na individuálnej úrovni a vo fókusových 3.2  |  Podpora Rozvoja Endogénneho Potenciálu Prešovského Kraja v Oblasti Cestovného Ruchu 47 skupinách. V tandeme boli preskúmané viaceré stratégie, regionálne plány a podklady týkajúce sa cestovného ruchu a trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, Prešovskom kraji, v okre- se Snina a Národnom parku Poloniny, ako aj štatistiky cestovného ruchu a správy z národných a medzinárodných zdrojov. PONAUČENIA Hoci sa tím na začiatku svojho prieskumu zameral na otázky súvisiace s odvetvím cestovného ruchu, postupne sa získané odpovede začali prepájať so širšími strategickými regionálnymi, ako aj sektorovými aspektmi rozvoja. Tieto môžeme zoskupiť do štyroch úrovní. Prvé ponaučenie pripúšťa, že strategická hraničná poloha PSK a jeho jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo mu dáva značný potenciál stať sa turisticky obľúbenou destináciou. Samotná atrak- tívna lokalita však nestačí na pritiahnutie kritického množstva turistov potrebných na stimulo- vanie hospodárskeho rastu. Slabé základné služby, nedostatočná infraštruktúra — cesty, dopravná konektivita, zásobovanie vodou a čistenie a odvádzanie odpadových vôd — sú hlavnými prekáž- kami, ktoré bránia tomu, aby okres Snina uvoľnil svoj potenciál cestovného ruchu. Na odstráne- nie tohto úzkeho miesta sa regionálne a vnútroštátne orgány budú musieť zaviazať k viacerým štrukturálnym investíciám. Druhé ponaučenie v súvislosti s regionálnym systémom riadenia destinácií je: • Vzhľadom na vážnu inštitucionálnu fragmentáciu, minimálnu koordináciu a malé ope- račné prepojenie medzi turistickými informačnými kanceláriami a OOCR v regióne sa odpo- rúča, aby boli všetky integrované a konsolidované do jedinej konkurenčnej Regionálnej organizácie cestovného ruchu. • Prepojenie medzi produktmi cestovného ruchu a destináciami v rámci regiónu sa môže výrazne rozšíriť. • Treba naďalej rozvíjať stimuláciu inovácií, intenzívnejší marketing a väčší podiel služieb cestovného ruchu, ktoré generujú tržby. • Je potrebné prijať preukázateľný prístup k strategickému plánovaniu a prieskumu trhu pro- stredníctvom systematického, lepšie rozčleneného zberu a využívania údajov. • Je potrebné skoncipovať uskutočniteľnú regionálnu stratégiu pre rozvoj cestovného ruchu. Na uvoľnenie endogénneho turistického potenciálu Národného parku Poloniny a okresu Snina prostredníctvom vývoja produktov cestovného ruchu a marketingu destinácií sme identifikovali nasledovné: • Je potrebné inštitucionalizovať pravidelný proces stretávania sa miestnych zainteresova- ných strán s cieľom dosiahnuť konsenzus v otázkach a riešeniach rozvoja cestovného ruchu. • Je potrebné vypracovať a implementovať plán a pozvať prevádzkovateľov a médiá z cieľo- vých trhov, aby lepšie pochopili a zažili, ktoré z potrieb národného parku a okresu treba rozvíjať a implementovať, pričom sa zlepší podpora verejných aktív cestovného ruchu a súvisiacich služieb. • Na budovanie kapacít, na zabezpečenie konkurencieschopnosti poskytovaných služieb cestov- ného ruchu, by bol veľmi prospešný vzdelávací program „Cestovný ruch 101“ , určený pre za- mestnancov verejnej správy a dodávateľov služieb zo súkromného sektora cestovného ruchu. • V súvislosti s vyššie uvedeným sa dôrazne odporúča vytvorenie a implementácia plánu, ktorý umožní miestnym zainteresovaným stranám zamerať sa na cieľové produkty a vyko- návať systematický marketing zameraný na špecifické segmenty trhu. 48 SLOVENSKÁ REPUBLIKA: INICIATÍVA NA PODPORU DOBIEHAJÚCICH REGIÓNOV | Sumárna Správa V súvislosti s potrebnými identifikovanými investíciami navrhujeme nasledovné: • Vybudovanie turistického chodníka v Národnom parku Poloniny, ktorý spája existujúce obce, cyklotrasy, turistiku a jazdecké trasy ako miestny a regionálny produkt cestovného ruchu. • Pokračovať v ochrane, rozvoji a propagácii kultúrneho dedičstva a služieb. • Chrániť, rozvíjať a propagovať prírodné dedičstvo a ekoturizmus. • Je potrebné posilniť fyzickú obnovu a bezpečnosť verejných priestranstiev. Posledný (ale nie posledný rade) súbor pripomienok sa týka prístupu k financovaniu. Ukázalo sa, že vnútroregionálne investície na rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu v PSK sú vysoko asymet- rické. Severozápadná oblasť regiónu, kde sa nachádzajú malebné Vysoké Tatry, má zavedenú turis- tickú klientelu, vysoké tržby, sofistikovaný marketing a dobre udržiavanú infraštruktúru, ktorá priťahuje dostatočný objem verejných a súkromných investícií. Menej rozvinuté východosloven- ské okresy, vrátane Sniny, sú vo všetkých uvedených oblastiach nedostatočne financované a zaostá- vajú za Tatrami. Aj nedostatočné rozvinutá infraštruktúra v okrese Snina je dôsledkom takýchto nerovností a je potrebné ju riešiť. Na tento účel je však potrebné najprv výrazne zjednodušiť vnútroštátne systémy a postupy pride- ľovania štrukturálnych fondov EÚ regionálnym a subregionálnym projektom v oblasti cestovného ruchu, ktoré musia byť prispôsobené pre žiadateľov. Bolo zistené, že ročné rozpočty, administra- tívne a ľudské zdroje, ktoré majú starostovia a PSK v súčasnosti k dispozícii, sotva stačia na to, aby mohli predkladať riadne a kvalitne pripravené projekty na administratívne náročné výzvy na pred- kladanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky. Ak sa majú finančné prostriedky EÚ účinne a spravodlivo vyplácať na regionálnej úrovni, vnútroštátne orgány musia urýchlene riešiť toto štrukturálne obmedzenie. 3.2  |  Podpora Rozvoja Endogénneho Potenciálu Prešovského Kraja v Oblasti Cestovného Ruchu 49 REFERENCIE 1. Open Data Portal pre EŠIF: 8. Viac informácií je k dispozícii na: https://cohesiondata.ec.europa.eu/ https://www.nro.vicepremier.gov.sk/support-of-least-deve- 2. Objemový index HDP na obyvateľa v štandardoch kúpnej sily loped-districts/index.html. (PPS) je vyjadrený vo vzťahu k priemeru Európskej únie (EU- 9. World Bank, 2018: Rethinking Lagging Regions. Using 28) stanovenému na 100. Cohesion Policy to deliver on the potential of Euro- 3. Európska komisia (2017): Konkurencieschopnosť v níz- pe’s regions. Available at: http://pubdocs.worldbank.org/ kopríjmových regiónoch so spomaleným rastom — Správa en/739811525697535701/RLR-FULL-online-2018-05-01.pdf o zaostávajúcich regiónoch. SWD (2017) 132 final. K dispozícii 10. Vláda Slovenskej republiky schválila zákon č. 4/2019, kto- na: https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/ rým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z.z. o energetickej publications/reports/2017/competitiveness-in-low-inco- efektívnosti. me-and-low-growth-regions-the-lagging-regions-report 11. Eurostat poskytuje dodatočné metodické usmernenie 4. World Bank (2019): Prešov region: Key development dyna- o účtovných pravidlách pre štatistiku postupu pri nadmer- mics. K dispozícii na: https://www.po-kraj.sk/sk/samospra- nom deficite a dopĺňaní alebo interpretácii všeobecných va/kompetencie-psk/regionalny-rozvoj/catching-up/ pravidiel ESA 2010 zo strany štatistiky verejných finan- 5. World Bank. 2012. Golden Growth: Restoring the lustre cií (GFS). Usmernenia sú uverejnené po konzultáciách of the European development model. s členskými štátmi EÚ a zodpovedá za ne Eurostat. V máji 2018 bol uverejnený dokument „Sprievodca štatistickým 6. European Commission, 2018: https://ec.europa.eu/info/ spracovaním zmlúv o energetickej efektívnosti“. Viac infor- sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slo- mácií nájdete na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/do- vakia-en.pdf cuments/1015035/8885635/guide_to_statistical_treatment_ 7. Viac informácií o implementácii CURI v Slovenskej republike of_epcs_en.pdf/f74b474b-8778-41a9-9978-8f4fe8548ab1. možno nájsť na webovej stránke PSK: https://www.po-kraj. 12. Administratívne budovy miest a obcí nie sú majetkom PSK. sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/regionalny-rozvoj/cat- Základné, stredné školy a ostatné verejné budovy, ktorých ching-up/. majiteľom sú mestá a obce, nie sú v tabuľke zahrnuté. 51