ANALÝZA DESTINAČNÉHO MANAŽMENTU V PREŠOVSKOM KRAJI SLOVENSKEJ REPUBLIKY ANALÝZA DESTINAČNÉHO MANAŽMENTU TURISTICKÝCH INFORMAČNÝCH CENTIER A ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU V PREŠOVSKOM KRAJI SLOVENSKEJ REPUBLIKY © 2019 International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank 1818 H Street NW Washington DC 20433 Telephone: 202-473-1000 Internet: www.worldbank.org This work is a product of the staff of The World Bank with external contributions. The findings, interpretations, and conclusions expressed in this work do not necessarily reflect the views of The World Bank, its Board of Executive Directors, or the governments they represent. The World Bank does not guarantee the accuracy of the data included in this work. The boundaries, colors, denominations, and other information shown on any map in this work do not imply any judgment on the part of The World Bank concerning the legal status of any territory or the endorsement or acceptance of such boundaries. Rights and Permissions The material in this work is subject to copyright. Because The World Bank encourages dissemination of its knowledge, this work may be reproduced, in whole or in part, for noncommercial purposes as long as full attribution to this work is given. Any queries on rights and licenses, including subsidiary rights, should be addressed to World Bank Publications, The World Bank Group, 1818 H Street NW, Washington, DC 20433, USA; fax: 202-522-2625; e-mail: pubrights@worldbank.org. OBSAH Poďakovanie 5 Použité skratky 6 Prehľad 7 ÚVOD 11 MAKROTRENDY V CESTOVNOM RUCHU NA SLOVENSKU A V PREŠOVSKOM KRAJI 15 Trendy v cestovaní a cestovnom ruchu na národnej úrovni 16 Trendy v cestovaní a cestovného ruchu v Prešovskom kraji 17 Regionálny destinačný manažment na Slovensku 20 MANAŽMENT A VÝKON TURISTICKÝCH INFORMAČNÝCH CENTIER A ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU 25 Princípy fungovania systému destinačného manažmentu 26 Manažment a výkon turistických informačných centier v rámci PSK 27 Manažment a výkon organizácií cestovného ruchu v rámci PSK 30 ZÁVERY A ODPORÚČANIA 37 PRÍLOHA  TIC A OCR PODROBENÉ PRIESKUMU 40 Referencie 41 Literatúra 41 ZOZNAM OBRÁZKOV OBRÁZOK 1  Krajina pôvodu zahraničných návštevníkov v PSK 19 OBRÁZOK 2  Členská štruktúra OOCR na Slovensku 20 OBRÁZOK 3  Turistické informačné centrá v Prešovskom kraji 27 OBRÁZOK 4  Štruktúra a činnosti TIC (n=26) 28 OBRÁZOK 5  Typy spoplatnených služieb v TIC (n=26) 28 OBRÁZOK 6  Stáli zamestnanci TIC (n=26) 29 OBRÁZOK 7  Využívanie IKT v TIC (n=26) 29 OBRÁZOK 8  OOCR v Prešovskom kraji 30 OBRÁZOK 9  Štruktúra členov OCR 33 OBRÁZOK 10  Toky financií a údajov do TIC a OOCR v súčasnosti 34 ZOZNAM TABULIEK TABUĽKA 1  Príspevok cestovania a cestovného ruchu k HDP na Slovensku 16 TABUĽKA 2  Národný cestovný ruch: Priemerná suma minutá na každý výlet (EUR) 16 TABUĽKA 3  Cieľové preferencie domácich turistov v roku 2015, Obyvatelia vybraných okresov na Slovensku 17 TABUĽKA 4  Zahraniční návštevníci PSK a okresu Snina s minimálne 2 dňovým pobytom 17 TABUĽKA 5  Ubytovanie v PSK v roku 2017 18 TABUĽKA 6  Príjmy z Ubytovania v PSK v roku 2017 18 TABUĽKA 7  Trasy pre cieľové skupiny v rámci PSK 19 TABUĽKA 8  Funkcia, umiestnenie a zameranie Turistických Informačných Centier 22 TABUĽKA 9  Štruktúra a aktivity TIC v Prešovskom kraji 28 TABUĽKA 10  Členská štruktúra jednotlivých OCR v PSK 31 TABUĽKA 11  Rozpočtové položky jednotlivých aktivít OOCR v roku 2017 31 TABUĽKA 12  Rozpočty a zdroje príjmov OCR 33 POĎAKOVANIE V rámci prípravy tejto správy vykonal tím Svetovej banky (WBG) na Slovensku päť misií a uskutoč- nil návštevy v teréne i workshopy, počas ktorých spolupracoval so slovenskými expertmi. Efektívne usmernenie poskytli Paul Kriss (hlavný expert Svetovej banky pre rozvoj miest) a Grzegorz Aleksander Wolszczak (expert Svetovej banky pre rozvoj miest). Tím je zaviazaný všetkým výkonným a administratívnym pracovníkom Prešovského samospráv- neho kraja, ktorí veľkoryso prispievali poskytovanými priestormi, podporou a nekonečnými hodinami dynamických a zanietených diskusií. Tím WBG je obzvlášť vďačný pánovi Milanovi Majerskému, pánovi Rudolfovi Bauerovi a pani Márii Biľovej. Misie by neboli možné ani bez spo- lupráce poskytnutej zo strany manažérov a zamestnancov TIC a OCR, ktorých čas a ochotu podie- ľať sa na prieskume takisto nesmierne oceňujeme. Osobitné poďakovanie patrí aj všetkým slovenským a medzinárodným expertom, ktorí priamo pri- spievali svojimi odbornými znalosťami počas obdobia, kedy tím vypracovával túto správu a ana- lytické zistenia. Správa obsahuje príspevky, ktoré poskytli Prof. Ľudmila Novacká (Ekonomická univerzita v Bratislave, konzultantka Svetovej banky), Jordanka Tomková PhDr. (konzultantka Svetovej banky), pán Vladimír Benč (konzultant Svetovej banky) a pán Guido Licciardi PhDr. (expert Svetovej banky pre rozvoj miest). Návrh tejto správy bol v januári 2019 predložený Európskej komisii a PSK. Ich pripomienky boli podľa možností zapracované do tejto zrevidovanej verzie, ktorá bola vydaná v máji 2019. Tu uvedené zistenia, interpretácie a závery autorov nevyjadrujú názory skupiny Svetovej banky, predstaviteľov jej predstavenstva alebo vlád, ktoré zastupujú. 5 POUŽITÉ SKRATKY AICES Asociácia informačných centier Slovenska CURI Catching-up Regions Initiative — Iniciatíva pre „dobiehajúce“ regióny OCR Organizácia cestovného ruchu DM Destinačný Manažment EK Európska komisia HDP Hrubý domáci produkt IKT Informačné komunikačné technológie KOCR Krajská organizácia cestovného ruchu NP Národný park OCR Organizácia cestovného ruchu OOCR Oblastná Organizácia cestovného ruchu PPP Public-private partnership — verejno-súkromné partnerstvo PSK Prešovský samosprávny kraj SDGs Sustainable Development Goals — Ciele udržateľného rozvoja TIC Turistické informačné centrum UNWTO Svetová organizácia cestovného ruchu OSN WBG World Bank Group — Skupina Svetovej banky WTTC Svetová rada pre cestovanie a cestovný ruch 6 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky PREHĽAD   a táto V rámci Iniciatívy Európskej komisie pre „dobiehajúce“ regióny — Catching-up Regions Initiative —s analýza systému destinačného manažmentu, informačných centier cestovného ruchu (TIC) a organizácií cestovného ruchu (OCR) v Prešovskom kraji na Slovensku zaoberá skúmaním efektívnosti fungo- vania súčasného systému regionálneho destinačného manažmentu v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) na Slovensku, jeho potenciálu a možností využiť tento potenciál na podporu udržateľ- ného miestneho ekonomického rastu v rámci PSK. Na základe vykonania komplexnej terénnej práce zo strany tímu Svetovej banky (WBG) správa poskytuje odporúčania založené na dôkazoch, ktoré majú PSK informovať o budúcej politike, strategickom plánovaní a investíciách pre rozvoj kraj- ského cestovného ruchu, a to najmä v jednej z jeho najviac zaostávajúcich oblastí — v okrese Snina. Poloha Prešovského samosprávneho kraja, jeho jedinečné prírodné charakteristiky a bohaté kul- túrne dedičstvo poskytujú značný potenciál, aby sa tento kraj stal turisticky priaznivou destiná- ciou. Samotná atraktívna poloha však nestačí na to, aby pritiahla davy turistov. Nedostatočná základná infraštruktúra je jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia okresu Snina rozvinúť svoj potenciál v oblasti cestovného ruchu. Na odstránenie tejto prekážky budú musieť príslušné kraj- ské a možno aj národné orgány splniť niekoľko strategických, štrukturálnych a investičných záväz- kov. Až potom bude môcť okres Snina očakávať udržateľný hospodársky rast, ku ktorému môže prispieť práve cestovný ruch. Jedným z odporúčaní je upraviť súčasnú asymetriu štátnych a regionálnych investícií do infraš- truktúry cestovného ruchu v rámci PSK. Zatiaľ čo severozápadné časti tohto regiónu — Vysoké a Nízke Tatry už majú svoju etablovanú turistickú klientelu, vysoké príjmy, sofistikovaný mar- keting, dobre vybudovanú a udržiavanú infraštruktúru, ktorá chvályhodne priťahuje pozornosť verejných i súkromných investorov, menej rozvinuté východné okresy, ako napríklad okres Snina, sú nedostatočne financované a za Tatrami zatiaľ zaostávajú. Napriek svojej prírodnej kráse sú okres Snina a Národný Park Poloniny kvôli svojej geografickej odľahlosti pre návštevníkov oveľa menej dostupné a neustále sa zhoršujúca infraštruktúra obmedzuje túto oblasť na poskytovanie malého rozsahu služieb cestovného ruchu, ktorý generuje nízke príjmy. Pre turistov sú náklady na dopravu (čas, vzdialenosť) vysoké a pridaná hodnota turistických ponúk (ubytovanie, infraštruktúra, atrak- cie v Sninskom okrese) je otázna. V konečnom dôsledku tieto vnútroregionálne asymetrie brá- nia udržateľnému rozvoju regiónu. Bez správne zacielených vyrovnávacích opatrení a verejných investícií do základnej infraštruktúry — ciest, vody a kanalizácie je nereálne očakávať transfor- máciu ekonomického výhľadu okresu. Finančné prostriedky prideľované na rozvoj cestovného ruchu sú takisto nedostatočné. Medzi ďalšie identifikované prekážky patrí silná inštitucionálna fragmentácia, nedostatočná koor- dinácia a nízka operatívna prepojenosť medzi turistickými informačnými centrami (TIC) a organi- záciami cestovného ruchu (OCR). Je to čiastočne spôsobené skutočnosťou, že rozpočtové štruktúry TIC a OCR nie sú prepojené a sú značne rozdielne, ale aj tým, že tieto organizácie majú tendenciu závisieť od príspevkov miestnych samospráv, ktoré neposkytujú primerané stimuly na spoluprácu a na podporu vzájomne prepojených destinácií. Namiesto hľadania vhodných stimulov pre vzá- jomnú spoluprácu sa však odporúča ich dôkladná reštrukturalizácia, ktorá by súčasné TIC s OCR prepojila do jednej dostatočne podporovanej a dobre manažovanej krajskej organizácie cestovného 7 ruchu (KOCR). Aj keď ich reštrukturalizácia možno potrvá dlhšie, hlavne po legislatívnej stránke, PSK môže už teraz začať vykonávať príslušné strategické kroky. V skutočnosti sa to už vlastne deje, keďže PSK v roku 2019 pridelil vyšší rozpočet na podporu aktivít KOCR. Regionálny cestovný ruch v PSK by taktiež mohol výrazne profitovať zo systematickejšieho zberu a zverejňovania cielenejších a komplexnejších štatistík dezagregovaných na regionálnej a okresnej úrovni, ktoré by mali slúžiť ako podklad pre politické a strategické rozhodovanie v rámci krajského cestovného ruchu. Aktívnu podporu si vyžaduje aj lepšie prepájanie aktivít medzi jednotlivými destináciami v rámci regiónu, navrhovanie atraktívnych produktov cestovného ruchu a pokračo- vanie v inovácii s cieľom zvyšovať príjmy. Pre realizáciu vyššie uvedených odporúčaní a vypracovanie komplexnej regionálnej stratégie roz- voja cestovného ruchu, ktorá v súčasnosti chýba, bude rozhodujúca vzájomná spolupráca medzi PSK a hlavnými zainteresovanými aktérmi. Táto stratégia, ktorá je pre rozvoj cestovného ruchu nevyhnutná, by mala vychádzať z poznania, že hlavnou destináciou je celý región, a nielen jeho jednotlivé časti. Závery a odporúčania vyplývajúce z tejto správy sú podrobne uvedené v kapitole 4, no možno ich zhrnúť nasledovne: 1. Oblastné organizácie cestovného ruchu a turistické informačné centrá je potrebné zintegrovať a skonsolidovať do jedinej konkurencieschopnej krajskej organizácie cestovného ruchu. 2. Je nutné riešiť investičné asymetrie v rámci regiónu. 3. Je vhodné rozšíriť prepojenia medzi produktmi cestovného ruchu a destináciami v rámci regiónu. 4. Treba pokračovať v podpore inovácií, skvalitniť marketing a rozšíriť tú časť služieb cestovného ruchu, ktorá generuje príjmy. 5. Je potrebné zabezpečiť systematický zber údajov, ktoré budú slúžiť ako podklady pre strategické aj operatívne plánovanie v sektore cestovného ruchu. 6. Treba vypracovať regionálnu stratégiu rozvoja cestovného ruchu. 8 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky ÚVOD Iniciatíva pre „dobiehajúce“ regióny — Catching-up Regions Initiative (CURI) Začiatkom roku 2018 spustila Európska komisia (EK) v Prešove Iniciatívu pre „dobiehajúce“ regióny (CURI). Zatiaľ čo Prešovský samosprávny kraj (PSK) je podľa počtu obyvateľov najväčším regiónom na Slovensku a jeho HDP prudko rastie, ukazovatele regionálneho rozvoja a príjmu na obyvateľa za priemerom EÚ i Slovenska výrazne zaostávajú. V súčasnosti brzdia hospodársky rozvoj Prešova také problémy ako je odliv mozgov, vysoká miera nezamestnanosti, a to najmä mladých ľudí, vylú- čenie menšinových skupín, nesúlad medzi vzdelávaním a dopytom na miestnom trhu práce, chý- bajúca spolupráca v oblasti inovácií a nedostatočné využívanie finančných zdrojov a štrukturál- nych fondov. Prostredníctvom iniciatívy CURI1 sa Európska komisia snaží pomôcť členským štátom a jednotli- vým regiónom efektívnejšie investovať a riadiť fondy kohéznej politiky s cieľom podporiť inklu- zívnejší a spravodlivejší sociálno-ekonomický rast (MEMO 15/46542). V spolupráci so slovenskými národnými orgánmi poverila Európska komisia Skupinu Svetovej banky (WBG), aby poskytovala podporu Prešovskému samosprávnemu kraju a miestnym zainteresovaným skupinám. Začiatkom roka 2018 bolo dohodnuté, že partneri navrhnú a vypracujú multisektorálnu analýzu a akčný plán zameraný na transformáciu hospodárstva PSK a taktiež vypracujú odporúčania reforiem na zlep- šenie miestneho investičného prostredia a identifikujú možné investície na zvýšenie ekonomic- kej konkurencieschopnosti regiónu. Analýza sa zameriavala na štyri sektory s transformačným potenciálom — odbornú prípravu a vzde- lávanie, energetickú efektívnosť, aplikáciu GIS a správu údajov a regionálny cestovný ruch — tím Skupiny Svetovej banky hodnotil súčasný stav, medzery, výzvy, a čo je najdôležitejšie, potenci- álne možnosti a formuloval odporúčania na vytvorenie primeraných príjmov a príležitostí pre sociálno-ekonomický rast regiónu. Tento proces tiež uľahčí poskytovanie pomoci regionálnej samospráve PSK s cieľom zlepšiť jej schopnosť čerpať finančné prostriedky z 10 programov kohéz- nej politiky EÚ na podporu odporúčaní a pomôže jej skoordinovať potrebné kroky. Podpora cestovného ruchu v Prešovskom kraji Hodnotenie toho, ako cestovný ruch prispieva k spravodlivému rastu PSK, je jedným zo štyroch sektorov podrobených analýze. Ekonomický vplyv cestovania a cestovného ruchu na celosvetový HDP a trvalo udržateľný ekonomický rast je všeobecne známy. S ročným priemerným rastom 5% v roku 2017 predstavoval cestovný ruch 10,4% z celosvetového HDP a 313 miliónov pracovných miest, čo je 9,9% z celkovej zamestnanosti. Cestovný ruch na Slovensku sa podieľal na tvorbe HDP úrov- ňou 2,6%. 67 500 priamych pracovných miest predstavuje 2,7% z celkovej zamestnanosti a 155 500 priamych a nepriamych pracovných miest (6,1% z celkovej zamestnanosti — Svetová rada pre ces- tovanie a cestovný ruch — WTTC 2018). Čo sa však týka podielu cestovného ruchu na HDP, krajina sa stále nachádza na nízkej úrovni, konkrétne na 144 mieste zo 185 krajín. To je naozaj znepoko- jujúce, pretože sa očakáva, že príspevok cestovného ruchu k národným a globálnym ekonomikám ďalej porastie. Okrem toho by podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) cestovný ruch mohol priamo alebo nepriamo prispieť k dosiahnutiu všetkých cieľov udržateľného rozvoja (SDG), ale najmä cieľa 8 — Slušná práca a hospodársky rast, cieľa 12 — Zodpovedná spotreba a výroba a cieľa 14 — Život pod vodou. 12 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky Táto správa uznáva, že tu existuje vysoký potenciál, ktorý však stále zaostáva za skutočným hos- podárskym výkonom cestovného ruchu v PSK, a skúma faktory, ktoré bránia spravodlivému rastu v regióne, s osobitnou pozornosťou venovanou štrukturálnej úlohe v rozvoji cestovného ruchu v turistických informačných centrách (TIC) a organizáciách cestovného ruchu (OCR). Analýza sa zame- rala na ich operačnú kapacitu, vzájomné prepojenie, služby, ponúkané produkty a potenciálne medzery v infraštruktúre. Identifikovala množstvo odporúčaní pre vykonanie krokov a investícií zameraných na modernizáciu systému destinačného manažmentu cestovného ruchu v regióne tak, aby vyhovoval záujmom súčasných a budúcich návštevníkov i podnikov a komunít, ktorým slúži. Metodológia Príslušné analýzy uvádzajú výsledky, ktoré sú založené na kvantitatívnom a kvalitatívnom terén- nom výskume doplnenom komplexnou štúdiou dokumentov, legislatívy a oficiálnych štatistík. Prvá časť primárneho výskumu sa zamerala na všetky 34 turistické informačné centrá v rámci Prešovského samosprávneho kraja v období od júla do septembra 2018. On-line prieskum vychá- dzal zo štandardov Asociácie informačných centier Slovenska (AICES) s cieľom vyhodnotiť očaká- vaný výkon turistických informačných centier.3 Prieskumu sa zúčastnilo 26 TIC, čo predstavuje mieru odpovede 79%. S cieľom potvrdiť výsledky prieskumu sa v jednotlivých turistických informačných centrách uskutočnili pološtruktúrované terénne rozhovory. Rovnaká metodika bola aplikovaná aj pri uskutočňovanom prieskume a roz- hovoroch vo všetkých ôsmich organizáciách cestovného ruchu fungujúcich v rámci PSK — sied- mich oblastných a jednej krajskej. Na zostavenie dynamického modelu finančných tokov a turis- tických údajov pre TIC a OCR sa použil diagram kauzálnych slučiek — Vensim Causal Loop Diagram. Táto správa pozostáva zo štyroch častí. Najprv uvádza makrotrendy, skutočný stav, a následne per- spektívy cestovného ruchu s výhľadom do budúcnosti na Slovensku a v PSK. Druhá a tretia časť sumarizujú výsledky získané z prieskumu inštitucionálnych aspektov TIC a OCR, ako je ich geogra- fické pokrytie a význam; organizačné, členské a riadiace štruktúry; služby a marketingové kapa- city; trendy týkajúce sa návštevnosti; prepojenia na ostatné inštitúcie fungujúce v rámci cestov- ného ruchu a súkromný sektor; a finančný manažment, rozpočty a ľudské zdroje. Správa ďalej čerpá z týchto zistení a vydáva odporúčania, ako by bolo možné fungovanie TIC a OCR zlepšiť a podpo- riť, aby mohli prispievať k vytvoreniu takého prostredia, ktoré umožňuje trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu v PSK, a tým napomáhať krajskému hospodárskemu rastu. Úvod 13 MAKROTRENDY V CESTOVNOM RUCHU NA SLOVENSKU A V PREŠOVSKOM KRAJI TRENDY V CESTOVANÍ A CESTOVNOM RUCHU NA NÁRODNEJ ÚROVNI V roku 2017 bol podľa Svetovej rady pre cestovanie a cestovný ruch (WTTC)4 príspevok cestovania a ces- tovného ruchu k HDP Slovenska o niečo nižší než príspevok jeho najbližších susedov, a to na úrovni 2,7 percenta (2,5 mld. EUR) s nepriamou hodnotou pre národné hospodárstvo vo výške 6,1 percenta. V roku 2018 bola hodnota príspevku odhadovaná TABUĽKA 1  Príspevok cestovania a cestovného ruchu na 4,6 percenta (7,9 mld. EUR) a do roku 2028 k HDP na Slovensku sa očakáva nárast na 177 000 priamych a nepria- mych pracovných miest s hodnotou 7,2% HDP. Príspevok cestovania a cestovného ruchu k HDP 2017 (USD mld.) 5 Taliansko 106,8 Výdavky zahraničných návštevníkov na Sloven- 18 Rakúsko 24,3 sku v roku 2017 vzrástli na 2,4 mld. €, čo pred- Priemer Európskej Únie 23,8 stavuje 3,0% z celkových exportov, a investície Svetový priemer 21,5 do cestovného ruchu dosiahli 0,7 mld. EUR, čo 25 Grécko 16,2 predstavuje 4,0 percenta národných investícií v tomto roku.5 50 Chorvátsko 6,0 52 Česká Republika 5,6 Napriek relatívne nízkym údajom Svetovej rady 62 Maďarsko 3,3 pre cestovanie a cestovný ruch je povzbudzujú- 66 Rumunsko 3,0 ce, že počet i dĺžka pobytov domácich turistov 72 Slovensko 2,5 na Slovensku stúpajú. V roku 2015 bolo samot- 85 Bulharsko 1,8 né Slovensko cieľovou destináciou dovoleniek, a to dlhodobých i krátkodobých, pre 68% Slo- 102 Albánsko 1,1 vákov — len 32% z nich vycestovalo do zahrani- Zdroj: WTTC 2017 Tourism & Travel Country Profiles — Profily cestovania a cestovného čia. V priemere Slováci strávili 8 nocí na dlhších ruchu v krajinách podľa Svetovej rady pre cestovanie a cestovný ruch z roku 2017 pobytoch a 2 noci na kratších cestách. Výjazdy Slovákov do zahraničia trvali v priemere 7,5 no- ci. Účelom dlhších domácich pobytov bola údajne rekreácia a oddych (62%), návšteva príbuzných (24%) a iné aktivity (14%). Pri kratších domácich cestách navštívilo 50% Slovákov príbuzných a pria- teľov, 32% sa venovalo rekreačným aktivitám a športu a 7,8% si užívalo voľnočasové aktivity ako je wellness, agroturistika (3%) a návšteva kultúrnych podujatí (2%)6. TABUĽKA 2  Národný cestovný ruch: Priemerná suma minutá na každý výlet (EUR) 2015 Domáci cestovný ruch Zahraničný výjazdový CR Krátkodobý CR 93 207 Dlhodobý CR 226 655 Služobné cesty 126 556 Zdroj: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v 2015, súčasné Ministerstvo dopravy a výstavby SR.. Pre miestne podniky je nevýhodným javom, že domáci turisti majú tendenciu znižovať svoje náklady využívaním lacnejších športových a rekreačných aktivít, a 60% trávi pobyt u príbuzných alebo zná- mych. Na dovolenke v zahraničí respondenti uviedli priemerné výdavky, ktoré boli takmer štyri- krát vyššie ako na domácich cestách. Tí, ktorí necestovali vôbec, doma ani v zahraničí, uviedli ako hlavný dôvod nedostatok finančných prostriedkov7. 16 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky TABUĽKA 3  Cieľové preferencie domácich turistov v roku 2015, Obyvatelia vybraných okresov na Slovensku Destinácia Počet výletov Počet nocí Priemerný počet nocí Poprad (PSK) 770 418 3 081 001 4,0 Liptovský Mikuláš 313 178 1 319 788 4,2 Bratislava I – V 403 887 1 061 211 2,6 Trenčín 144 827 782 544 5,4 Žilina 215 576 647 165 3,0 Iné 2 888 965 11 419 952 N/A Zdroj: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v 2015, súčasné Ministerstvo dopravy a výstavby SR 2015. TRENDY V CESTOVANÍ A CESTOVNÉHO RUCHU V PREŠOVSKOM KRAJI Prešovský samosprávny kraj sa nachádza na slovenskom pohraničí na severovýchode krajiny. Jeho poloha umožňuje aktívne cezhraničné hospodárske vzťahy so susedným Poľskom a Ukrajinou. V rámci PSK sa nachádza 665 miest a obcí, z ktorých je 23 klasifikovaných ako mestá. Takmer 50 per- cent obyvateľov regiónu žije v mestách, pričom najväčšie je samotné krajské mesto Prešov — s poč- tom obyvateľov 91 767 je zároveň tretím najväčším mestom na Slovensku. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zverejnilo štatistiky mobilných operátorov o pohybe zahra- ničných návštevníkov, ktorí na Slovensku strávili minimálne dva dni. Analýza zahraničných SIM kariet lokalizovaných v danej oblasti (minimálne počas 48 hodín) podľa jednotlivých okresov zis- tila, že v roku 2016 navštívilo Prešovský samosprávny kraj 4 333,063 zahraničných návštevníkov. Väčšina prišla z blízkeho Poľska, Českej republiky, Nemecka, Rumunska, Ukrajiny a Rakúska. Iné zdroje národných štatistík cestovného ruchu potvrdzujú, že hlavnými zdrojmi návštevníkov Slo- venska sú susedné krajiny. Neujasnili však, koľkí z nich boli turisti a koľkí patrili k iným typom cestujúcich. Tieto dáta sú obzvlášť dôležité pre región hraničiaci so schengenským priestorom. TABUĽKA 4  Zahraniční návštevníci PSK a okresu Snina Inými slovami, spomínaní cestujúci mohli úze- s minimálne 2 dňovým pobytom mím len prechádzať na ceste smerujúcej do Poľ- Domáca krajina Počet turistov Počet turistov ska alebo na Ukrajinu. Čo sa týka samotných turistu v PSK v Snine % turistov, väčšina z nich pravdepodobne smeru- Poľsko 1 882 084 23 596 1,25 je do okresu Poprad na severozápade PSK, kde sa nachádzajú Vysoké a Nízke Tatry a obľúbené ly- Česko 797 101 22 347 2,80 žiarske strediská. Rakúsko 116 265 4 620 4,00 Ukrajina 134 548 4 156 3,10 Samotný okres Snina privítal v roku 2016 85915 turistov, ktorí tvorili približne 2% zo všetkých Nemecko 190 254 3 246 1,70 návštevníkov PSK. Väčšina z nich pricestovala Rumunsko 167 301 1 076 0,60 z Poľska, Českej republiky, Rakúska, Ukrajiny a Holandska (Tabuľka 4). Podľa uvedených šta- Rusko 88 317 1 310 1,40 tistík je však ťažké rozlíšiť rôzne kategórie turis- Holandsko 89 206 1 919 2,20 tov, čo vyvoláva otázky o skutočnom dopyte po cestovnom ruchu. Zdroj: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, štatistika mobilných operátorov za rok 2016. Jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo: Poloha a turistické atrakcie Prešovského samosprávneho kraja sú jedinečné nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Historické a kultúrne dedičstvo v PSK zahŕňa 4059 registrovaných kultúr- nych pamiatok, z ktorých viac ako 3500 je národných. Sú medzi nimi hrady, zámky, archeologické Makrotrendy v cestovnom ruchu na Slovensku a v Prešovskom kraji 17 náleziská, mestské pamiatkové rezervácie, vojenské pamiatky, židovské cintoríny, 27 unikátnych drevených kostolíkov (cerkví), 4 ľudové skanzeny a technické pamiatky. Všetky sú viazané na bohaté kultúrne dedičstvo slovenských tradícií, zvykov a pútí. Silný vplyv západných aj východných kultúr ovplyvnil aj formovanie vierovyznaní, kresťanského a židovského, v oblasti, ktorá podnietila vznik mnohých náboženských miest medzinárodného významu, pričom viaceré z nich sú uvedené aj na zozname UNESCO Heritage of Religious Interest. Patrí medzi ne historické centrum mesta Bardejov, Spišský hrad a jeho okolie, Chrám sv. Jakuba, oltár majstra Pavla z Levoče, Karpatské drevené kostolíky a náboženské pútnické trasy, ktoré pri- spievajú k rozvoju náboženského turizmu. Nížinné aj horské oblasti PSK sa môžu pochváliť aj boha- tým historickým dedičstvom nížinných a horalských kultúr a rôznorodosťou miestneho folklóru (Regionálna stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK 2014 – 2020). Okrem kultúrneho dedičstva disponuje Prešovský samosprávny kraj aj prírodným bohatstvom: na jeho území sa nachádza 5 národných parkov, 180 chránených krajinných oblastí (CHKO), nedo- tknuté prírodné rezervácie a početné geotermálne pramene, ktoré každoročne lákajú značné množstvo domácich a zahraničných turistov. Poloniny a Vihorlatský prales v pohorí Vihorlatských vrchov sa nachádzajú v najstaršej trilaterálnej prírodnej rezervácii na svete, ktorá patrí trom kra- jinám — pokrýva 165000 hektárov rozmiestnených na Slovensku, v Poľsku a na Ukrajine. Vysoko cenené sú aj lokality Natura 2000, ako sú Bukovské vrchy, Čergov, Laborecká vrchovina, Nízke Tatry, Slanské vrchy, Tatry, Vihorlatské vrchy a lesy Karpát v Stužici, Rožku a Havešovej v Bukovských vrchoch. Bohaté zdroje liečivej pramenitej vody zvyšujú jedinečnosť regiónu a jeho turistický potenciál — dobre rozvinuté kúpeľné mestá a strediská ako Bardejov a Vyšné Ružbachy už každo- ročne priťahujú stabilné toky návštevníkov. Chýbajúce prepojenia na rozvoj cestovného ruchu v PSK Samotné kultúrne a prírodné bohatstvo však na udržanie dobre fungujúceho hospodárstva v rámci cestovného ruchu nestačí. Nevyhnutná je i podpora infraštruktúry. Infraštruktúra cestovného ruchu PSK a ekonomické ukazovatele sa v jednotlivých okresoch podstatne líšia. Nedostatočné ubytovanie Nedostatočné ubytovanie je prvým veľkým nedostatkom v PSK, a hlavne vo východných častiach kraja. Celoročná infraštruktúra cestovného ruchu je najlepšia v okrese Poprad v severozápadnej časti PSK, kde sa nachádzajú Vysoké a Nízke Tatry a v nich mnoho obľúbených lyžiarskych stredísk a turistických destinácií ponúkajúcich množstvo rozbehnutých a rozmanitých aktivít. Avšak sme- rom ďalej na východ kapacita ubytovania i ukazovatele predaja (v cestovnom ruchu) výrazne kle- sajú, pričom infraštruktúra je najbiednejšia v severovýchodných okresoch Medzilaborce a Snina. TABUĽKA 5  Ubytovanie v PSK v roku 2017 Počet izieb 10 969 Priemerná cena za noc €23 Počet zahraničných návštevníkov Počet návštevníkov 894 173 276 666 v ubytovacích zariadeniach Zdroj: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7 TABUĽKA 6  Príjmy z Ubytovania v PSK v roku 2017 Príjmy z ubytovania Priemerný prijem za 1 prenocovanie € 62 907 386 € 70,35 domácich návštevníkov (domáci návštevník) Príjmy z ubytovania Priemerný prijem za 1 prenocovanie €23 344 474 € 84,38 zahraničných návštevníkov (zahraničný návštevník) Zdroj: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7 18 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky OBRÁZOK 1  Krajina pôvodu zahraničných návštevníkov v PSK 23 596 22 347 3 246 1 076 4 156 4 620 1 310 1 919 Percento Poľsko Česká republika Nemecko Rumunsko Ukrajina Rakúsko Ruská federácia Holandsko Okres Snina Prešovský kraj Zdroj: Údaje Ministerstva dopravy a výstavby od mobilných operátorov za rok 2016 Štatistiky hotelových zariadení sú štandardné a hodnoverne vypovedajú o ukazovateľoch cestov- ného ruchu. Štatistiky o ubytovaní typu „parahotel“, ako je ubytovanie v súkromí s raňajkami, agroturistické zariadenia a súkromne prenajímané zariadenia nie sú presné. Informácie o turis- toch, ktorí na mieste strávia len jeden deň bez prenocovania, by poskytovali komplexnejšie infor- mácie a umožnili tak lepšie zmapovanie tohto sektora. Na Slovensku sa však tieto štatistické údaje zatiaľ systematicky nezbierajú. Vzájomná spolupráca a koordinácia medzi zainteresovanými skupinami Podľa marketingovej stratégie PSK na roky 2014 – 2020 región ponúka cielené turistické trasy pre rozvoj cestovného ruchu, uvedené v Tabuľke 7. TABUĽKA 7  Trasy pre cieľové skupiny v rámci PSK Pre školy Pre školy Pre turistov so Pre širokú verejnosť‚ TOP v rámci PSK mimo PSK sekundárnou voľbou Pre špecifických turistov turistické atrakcie v okresoch Tematické trasy Sezónne tema- Geograficky prepojené so Úzko cielené návštevnícke Podľa správnych jednotiek tické trasy špecifickými východisko- preferencie (romantické, (13 okresov) vými bodmi prieskumné cesty...) Zdroj: Marketingová stratégia PSK, strany 108 až 120. Tieto trasy ponúkajú základné typy cestovného ruchu: rekreačný, kultúrny, kreatívny a nábo- ženský — zameraný na rôzne vierovyznania; kúpeľný a termálny; vojenský; športový a cyklistický i poľovnícky. Ďalšie špecializované kategórie, ako sú adrenalínové športy, kulinárske zážitky, pozo- rovanie vtákov a zvierat, astroturistika s pozorovaním hviezdnej oblohy, dovolenky trávené pri hľa- daní a obnovovaní rodinných alebo iných sociálnych väzieb a cestovný ruch s nádychom nostal- gie, nie sú však aj napriek tomu, že je región optimálny pre ekoturistiku aj agroturistiku, pokryté ponukou cestovného ruchu a je potrebné ich výrazne skvalitniť. Zatiaľ čo v okresoch Vysokých Tatier je možné vidieť dobré ponúkané balíky služieb, vo východ- ných okresoch PSK sú takéto praktiky ešte len v začiatkoch. Dôvodom je čiastočne nedostatočná infraštruktúra cestovného ruchu ale aj nedostatok prepojenosti a vzájomnej spolupráce medzi miestnymi zainteresovanými skupinami fungujúcimi v oblasti cestovného ruchu a poskytovateľmi služieb. Nedostatočná infraštruktúra a geografická odľahlosť okresu Snina a Národného parku Poloniny v súčasnosti obmedzujú tento okres len na cestovný ruch s nízkou intenzitou. Je však mysliteľné, že navzájom súvisiace priestorové a tematické produkty, účelne a logisticky prepojené s ostatnými okresmi PSK a atraktívnymi destináciami pre turistov, by mohli byť dobrou platfor- mou pre rozvoj cestovného ruchu v okrese, keď sa po nich objaví dopyt. Makrotrendy v cestovnom ruchu na Slovensku a v Prešovskom kraji 19 REGIONÁLNY DESTINAČNÝ MANAŽMENT NA SLOVENSKU Legislatíva Na Slovensku zákon o podpore cestovného ruchu z roku 20108 reguluje národnú úroveň a regio- nálne systémy marketingového destinačného manažmentu. Pokiaľ ide o rozvoj cestovného ruchu, zákonodarcovia stanovili, že regionálne (krajské) a subregionálne miestne samosprávy môžu: • Zriadiť krajskú organizáciu a podieľať sa na jej financovaní. • Spolupracovať s krajskou organizáciou na programoch a plánoch ekonomického, sociál- neho a kultúrneho rozvoju i na ročnom pláne činností a monitorovať pokrok v oblasti ces- tovného ruchu v regióne. • Vytvárať podmienky pre spoluprácu s podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi na jeho území. • Vytvárať podmienky na zvyšovanie povedomia verejnosti, ktoré bude nadväzovať na podni- kanie v cestovnom ruchu. • Spolupracovať s národnými orgánmi pri implementácii národnej politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky. • Podporovať cezhraničnú, medziregionálnu a nadnárodnú spoluprácu v oblasti cestov- ného ruchu. • Vytvárať podmienky na podporu mechanizmov a nástrojov, ktoré motivujú oby- vateľov danej oblasti k rozvoju cestovného ruchu a zvyšovaniu kvality služieb a konkurencieschopnosti. • Spolupracovať s orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky na jednotnej prezentácii Slovenska v zahraničí a podieľať sa na tvorbe mechanizmu takejto jednotnej prezentácie. Organizácie cestovného ruchu Ministerstvo dopravy a výstavby uviedlo, že na Slovensku pôsobí 43 organizácií cestovného ruchu. Šesť regionálnych (Krajské organizácie cestovného Ruchu — KOCR) a 37 oblastných (Oblastné organizá- cie cestovného ruchu — OOCR).9 OBRÁZOK 2  Členská štruktúra OOCR Zákon o podpore cestovného ruchu z roku 2010 na Slovensku upravuje zriadenie, funkcie a členstvo v národ- ných a krajských OCR a špecifikuje, že oblastné OCR sú zodpovedné za vypracovanie strategic- kých a koncepčných dokumentov, ročné plánova- OOCR 1 nie a projekty na rozvoj cestovného ruchu a spo- luprácu s miestnymi orgánmi a pridruženými členmi. Ich úlohou je (1) rozvíjať produkty cestov- ného ruchu, stimulovať a podporovať trvalo udr- OOCR 2 KOCR žateľný rozvoj regionálneho a oblastného sociál- Minimálne 5 obcí neho, kultúrneho a športového života a chrániť Ostatní členovia: kultúrne dedičstvo; a (2) vypracovávať period- podniky, neziskové organizácie, ické analýzy regionálnych trhov, poskytovať profesijné združenia, poradenské služby pre členov a registrovať TIC. vzdelávacie inštitúcie OOCR 3 Zákon umožňuje krajským, ale nie oblastným OCR, zabezpečovať marketing v zahraničí ako aj v rámci Slovenska. Krajské OCR sú tiež zod- povedné za dohľad nad turistickými informač- OOCR ...n nými centrami v rámci svojej oblasti. Zdroj: Spracované podľa zákona o podpore cestovného 2010, č. 91/2010. 20 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky Členstvo a štruktúra Zákon priznáva krajským a oblastným OCR právomoc rozhodovať o tom, ktoré obce môžu inicio- vať založenie OCR aj ktoré obce môžu byť členmi, a to bez ohľadu na ich katastrálne administra- tívne hranice. Zdôvodnením je prepojenie obcí s turistickými atrakciami a dostupným ubytovaním. Členmi OCR môžu byť aj podnikateľské subjekty, vedecké a vzdelávacie inštitúcie, neziskové orga- nizácie a iné subjekty, ktoré vstupujú do formálnych partnerstiev za účelom spolupráce s obcami na rozvoji cestovného ruchu. Okrem toho novelizovaný zákon o podpore cestovného ruchu z roku 2019 uvádza, že i TIC by mali byť súčasťou portfólia OCR. V skutočnosti však tento model uplatňujú len dve OOCR, v Bratislave a v Košiciach. V rámci PSK fungujú turistické informačné centrá, kto- rých zriaďovateľom oddelene nie je OCR a TIK nie sú integrované v rámci portfólia OCR. V SR finan- cujú TIC iba dve OOCR, v Regióne Vysoké Tatry a OOCR Severný Spiš — Pieniny. Práve kvôli fragmen- tácii TIC (pozri časť 3.3) je ich konsolidácia súčasťou reštrukturalizácie odporúčanej v tejto správe. Finančný manažment KOCR a OOCR Podľa zákona môžu OCR prijímať a generovať finančné prostriedky z nasledujúcich zdrojov: • členské príspevky • dotácie zo štátneho rozpočtu • dobrovoľné príspevky samosprávy, fyzických osôb a právnických osôb • príjmy z činnosti, z predaja produktov a služieb • odmeny za sprostredkovanie • výnosy z činnosti turistických informačných centier • príjmy z predaja reklamnej plochy • nenávratné finančné príspevky z domácich a zahraničných zdrojov vrátane príspevkov z pro- striedkov Európskej únie • ostatné príjmy. Štátne finančné príspevky sú založené na špecifických kritériách, ako je realizovaný počet preno- covaní, z ktorého sa odvíjajú miestne dane za ubytovanie. Kritériom na získanie štátnej pomoci je aj členstvo najmenej piatich obcí. V roku 2011 bol však zákon o podpore cestovného ruchu z roku 2010 novelizovaný. Zmenila sa zodpovednosť štátu a dotácia môže, ale nemusí byť pridelená. V roku 2018 sa ďalšou novelou zákona č. 347/2018 Z.z, §14, s účinnosťou od 14. januára zvýšil aj počet preno- covaní potrebných na to, aby sa OCR kvalifikovali a mohli podať žiadosť o pridelenie štátnej dotácie. Podľa medzinárodných štandardov má Slovensko vysoký počet OCR. Nedávne zmeny a doplnenia zákona znižujú verejné financovanie tých OCR, ktoré nedosahujú stanovený limit počtu prenoco- vaní10. Ide o princíp racionalizácie, ktorý tím Skupiny Svetovej banky podporuje. Turistické informačné centrá (TIC) Turistické informačné centrá (TIC) môže zriadiť obec, organizácia cestovného ruchu alebo iný sub- jekt (Zákon č. 91/2010 Z.z., §24). Zákon stanovuje rozsah kompetencií TIC v § 24a takto: Turistické informačné centrum je účelové zariadenie, ktoré v rámci daného kraja, oblasti alebo obce zabezpečuje: i) zber, spracúvanie a poskytovanie informácií z oblasti cestovného ruchu, ii) kontinuálne informovanie domácich a zahraničných návštevníkov poskytovaním infor- mácií na základe aktualizácie ich obsahu, mapovania atraktivít daného regiónu, produk- tov cestovného ruchu a podujatí. Následne, Slovenská asociácia informačných centier cestovného ruchu (AICES) definuje TIC ako: Makrotrendy v cestovnom ruchu na Slovensku a v Prešovskom kraji 21 … špecializované zariadenie, ktoré zhromažďuje, spracúva a poskytuje informácie o cestov- nom ruchu osobne, telefonicky, písomne, elektronicky a prostredníctvom sociálnych sietí. Je poskytovateľom nepretržitých informácií a služieb pre domácich i zahraničných náv- števníkov s poslaním mapovať atrakcie, produkty cestovného ruchu a podujatia a vytvárať komplexné a aktuálne ponuky cestovného ruchu v danej destinácii. TIC slúžia ako miestne kontaktné miesta poverené pomáhať domácim a zahraničným turistom pri získavaní uži- točných informácií o turistických destináciách.11 Na danom mieste teda TIC poskytuje základné informácie, marketing a služby súvisiace s ces- tovným ruchom. Pre miestnych poskytovateľov služieb môžu TIC pôsobiť ako sprostredkovatelia propagujúci miestne služby a produkty. Keďže TIC majú tendenciu byť prvými bodmi inštitucio- nálnych kontaktov pre turistov, často slúžia ako turistické atrakcie, vytvárajú aj prvé dojmy z ces- tovného ruchu a verejný obraz danej destinácie (Perdue 1995) a môžu ovplyvniť motiváciu náv- števníkov k návratu. Je nezvyčajné, že miestne samosprávy majú takéto povinnosti v oblasti cestovného ruchu a turis- tické informačné centrá na Slovensku absorbujú značný podiel rozpočtov miestnych samospráv. Niektoré evidentne pomáhajú prilákať návštevníkov, ale v prípade iných táto úloha nie je celkom jasná. Pokiaľ ide o TIC, v súčasnosti prebieha diskusia o tom, ako racionalizovať verejné financova- nie TIC rovnako, ako sa to robí v prípade OCR. Tím Skupiny Svetovej banky povzbudzuje Slovensko v tom, aby svoju sieť TIC zracionalizovalo (pozri súčasnú štruktúru v Tabuľke 8) a založilo verejné financovanie na ich identifikovanom vplyve. TABUĽKA 8  Funkcia, umiestnenie a zameranie Turistických Informačných Centier Turistické informačné Návštevnícke Vítacie Informačné Mestské / kultúrne IC centrá (TIC) informačné centrá (NIC) centrá (VICs) informačné centrá (MIC) Ponúka základné informá- Ponúka základné cie o národnom cestovnom informácie o národnom Poskytuje informácie Poskytuje informácie o Funkcia ruchu a podrobné infor- cestovnom ruchu a o určitej destinácii meste, lokalitách a regióne mácie o cestovnom ruchu podrobné informácie o v danom regióne pohraničných regiónoch Krajské hlavné mesto alebo Atraktívne Umiestnenie Hraničné priechody Centrum mesta všeobecná destinácia miesto — atrakcia Turisti, partneri, verejné Miestni obyvatelia, turisti, Cieľová Turisti, partneri, miestni orgány, investori, miestni Zahraniční návštevníci partneri, verejné orgány, skupina obyvatelia obyvatelia investori Zdroj: Fraňová et al. 2017. 22 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky MANAŽMENT A VÝKON TURISTICKÝCH INFORMAČNÝCH CENTIER A ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU PRINCÍPY FUNGOVANIA SYSTÉMU DESTINAČNÉHO MANAŽMENTU Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) definuje miestnu turistickú destináciu ako fyzický priestor, v ktorom turista strávi aspoň jeden deň s prenocovaním. Destinácie ponúkajú rôzne produkty cestovného ruchu, ako sú príslušné služby, atrakcie a turistické informačné zdroje. Fyzické a admi- nistratívne hranice turistickej destinácie definujú jej manažment a vnímanie zo strany verejnosti, čo ďalej formuje jej konkurencieschopnosť na trhu. Lokálne destinácie oplývajú rôznorodosťou zainteresovaných strán, často s hostiteľskou komunitou a sieťou blízkych destinácií. Profesionálny a zosieťovaný destinačný manažment Pre zabezpečenie príjemných turistických zážitkov sú potrebné verejné organizácie, ktoré zlep- šujú tieto možnosti tým, že pomáhajú malým alebo stredným podnikom (MSP) propagovať a šíriť svoje produkty cestovného ruchu v danej lokalite (Butler 2017). V tomto zmysle môže efektívne riadený systém destinačného manažmentu, zvyčajne koordinovaný krajskou organizáciou ces- tovného ruchu, pôsobiť ako katalyzátor regionálneho rozvoja cestovného ruchu a miestneho hos- podárskeho rastu. Pokročilý systém destinačného manažmentu efektívne identifikuje, prispôsobuje, diverzifikuje a zameriava doplnkové služby tak, aby spĺňali určené požiadavky, stimuluje verejno-súkromné partnerstvá (PPP) a spája zainteresované skupiny fungujúce v oblasti cestovného ruchu. Môže tiež identifikovať nové trendy, navrhovať inovácie na zvýšenie konkurencieschopnosti alebo trvalej udržateľnosti destinácie (Ritchie a Crouch 2003) a na svojom území pôsobiť ako multiplikátor spravodlivého rozdeľovania výhod miestneho cestovného ruchu. Menej efektívny systém desti- načného manažmentu jednoducho iba jednoducho ukladá a šíri informácie o dodávateľoch cestov- ného ruchu, atrakciách zaujímavých pre návštevníkov a ďalších aktivitách v danej oblasti bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom prispievalo k zvyšovaniu hodnoty ekosystému cestovného ruchu. Organizácie cestovného ruchu a turistické informačné centrá Kým TIC pôsobia ako miesta prvého kontaktu a poskytujú lokalizované základné informácie pre turistov, OCR do systémov destinačného manažmentu pridávajú strategické organizačné a propagačné aktivity. OCR napomáhajú rozvoju a strategicky hodnotia danú destináciu, a preto nemôžu viesť len politiku a plánovanie cestovného ruchu, ale zároveň majú obhajovať regio- nálne vízie cestovného ruchu voči národným orgánom cestovného ruchu. Stratégie OCR môžu a mali by zahŕňať všetky sociálne a ekonomické dimenzie dopytu po cestovnom ruchu, zhro- mažďovať údaje o počtoch medzinárodných a domácich návštevníkov, o účele a charakteristike ich návštev, spotrebe tovarov a služieb a ich ponuke — m ali by mapovať miestne malé a stredné podniky súvisiace s cestovným ruchom, pridanú hodnotu cestovného ruchu pre zamestnanosť a takisto priťahovať investície na rozvoj cestovného ruchu v danej destinácii. OCR môžu tiež vyvíjať produkty, tematické balíčky produktov a marketingové stratégie na podporu danej des- tinácie v jej celistvosti. OCR toho môžu urobiť veľa pre budovanie a podporu regionálnych „zna- čiek“. Aby bolo fungovanie OCR účinné, malo by pokrývať dostatočne veľký priestor tak, aby bol atraktívny ako destinácia. 26 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky Zatiaľ čo fyzická prítomnosť a osobná interakcia s návštevníkmi sú dôležitými vlastnosťami TIC, v dnešnej dobe sú pre OCR a regionálny alebo národný systém destinačného manažmentu dôležité informačné systémy manažmentu destinácie cestovného ruchu. Informačné systémy pre riadenie destinácie cestovného ruchu zavádzajú inovatívne spôsoby, pomocou ktorých OCR a dodávatelia v oblasti cestovného ruchu komunikujú nielen s klientmi, ale čoraz viac sa zapájajú do tvorby poli- tík, strategického plánovania, každodenného rozhodovania a monitorovania fungovania destiná- cií. Aktívne využívanie informačných systémov pre riadenie destinácie cestovného ruchu môže zlepšiť konkurencieschopnosť OCR zvýšením ich viditeľnosti, znížením ich nákladov a zintenzív- nením ich spolupráce. Destinačný e-marketing má pri optimalizácii pozitívnych dopadov ces- tovného ruchu veľký vplyv a pomáha všetkým zainteresovaným stranám dosahovať strategické ciele (Buhalis 2000). Podporujúce a prínosné prostredie pre cestovný ruch a destinačný manažment Okrem efektívne fungujúcich organizácií je dôležité aj samotné prostredie a podmienky, ktoré umožňujú rast cestovného ruchu. Nové globálne trendy si vyžadujú nasledujúce zložky tvoriace podporujúci ekosystém v oblasti destinačného manažmentu: • uznanie cestovného ruchu ako priemyslu, resp. odvetvia zo strany orgánov štátnej správy • prijatie cestovného ruchu ako neoddeliteľnej súčasti sociálno-ekonomického rozvoja admi- nistratívnej jednotky, napríklad regiónu alebo obce • využívanie verejno-súkromných partnerstiev na podporu cestovného ruchu a zlepšenie spolupráce, vytváranie sietí a diverzifikácia zdrojov financovania • poskytovanie zvyšovania kvality odborného rozvoja a vzdelávania pre zamestnancov • motivácia zamestnancov k uspokojovaniu potrieb návštevníkov, zákazníkov a spotrebiteľov na stimulovanie dopytu. MANAŽMENT A VÝKON TURISTICKÝCH INFORMAČNÝCH CENTIER V RÁMCI PSK V rámci PSK existuje 34 registrovaných turistických informačných centier rozptýlených po celom kraji (Obrázok 3 je možné rozdeliť do 5 kategórií — Tabuľka 9). OBRÁZOK 3  Turistické informačné centrá v Prešovskom kraji Manažment a výkon Turistických informačných centier a Organizácií cestovného ruchu 27 TABUĽKA 9  Štruktúra a aktivity TIC v Prešovskom kraji Percento Typ Lokalita, Umiestnenie TIC z opýtaných TIC 1. Vysoko profesionálny personál, vhodné Bardejov, Levoča, Poprad, Starý Smokovec, Tatranská 35 priestory a výkon činnosti Lomnica, Štrbské Pleso, Prešov, Svidník, Ladomirová 2. Vysoká personálna aj finančná závislosť od Bardejovské Kúpele, Humenné, Spišská Belá, Kežmarok, 65 mesta alebo obce Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Veľký Šariš, Sninské rybníky, Poloniny Zboj, Poloniny Topoľa, Poloniny, Nová Sedlica, Zemplínske Hámre, Stará Ľubovňa, Stropkov 3. TIC fungujú popri inej podnikateľskej činnosti Vranov nad Topľou, Bardejovské Kúpele, Snina 11,5 4. TIC v oblasti, ktorá je súčasťou prírodného Spišská Stará Ves 4 dedičstva (PIENAP, Ministerstvo životného prostredia SR) 5. Veľmi nízka úroveň TIC so slabou kvalitou a Podolínec (knižnica), Medzilaborce, Veľký Šariš (knižnica), 19 minimálnou funkčnosťou Poloniny — Zboj, Poloniny — Topoľa, Osadné Zdroj: Výsledky prieskumu Svetovej banky z roku 2018. Jedným zo záverov, ktoré je možné vyvodiť z Tabuľky 9, je vysoký stupeň rozptýlenosti z hľadiska umiestnenia, štruktúry a fungovania TIC. Všimnite si, že viac ako tretina z nich „funguje dobre“. Ide väčšinou o mestské alebo lukratívne destinácie s vysokým počtom návštevníkov, ako sú Vysoké Tatry, alebo mestá a zaujímavé atrakcie, ako sú renomo- OBRÁZOK 4  Štruktúra a činnosti TIC (n=26) vané mestá na zozname UNESCO — Levoča alebo Bardejov. Vzhľadom na vysoký profil cestovného 8% ruchu na daných miestach majú tieto TIC ten- denciu využívať dobrú infraštruktúru, dostup- TIC sa exkluzívne zameriava 19% na aktivity cestovného ruchu nosť, dobre vybavené priestory a viac profesio- TIC sa prevažne zameriava na aktivity nálnych zamestnancov, čo znamená, že dokážu cestovného ruchu pritiahnuť rôzne formy investičného kapitálu, TIC sa len čiastočne zameriava či už verejného alebo súkromného. na aktivity cestovného ruchu 73% Takmer dve tretiny TIC (65%) v PSK sú vo veľkej miere závislé od financovania zo strany miest- Zdroj: Výsledky prieskumu Svetovej banky z roku 2018. nej samosprávy a len niečo vyše 11% pokrýva svo- je priestorové a prevádzkové náklady vykonáva- OBRÁZOK 5  Typy spoplatnených služieb v TIC (n=26) ním iných podnikateľských činností. Iba 19% TIC uviedlo, že sa plne zameriava na činnosti súvi- Predaj suvenírov % siace s cestovným ruchom. Veľmi malé TIC vyko- Predaj máp % návajú iba minimálne funkcie — niektoré v sku- Predaj kníh súvisiacich s cestovaním % točnosti fungujú ako „samoobslužné“ zariadenia Predaj vlastných vrobkov % a vôbec nemajú zamestnancov. Niektoré z nich sú Sprievodcovské služby v slovenčine % umiestnené v okolí parku Poloniny, v odľahlých Reklamné služby pre zákazníkov % vidieckych oblastiach, kde sú investičné príleži- Predaj známok % tosti omnoho menšie, infraštruktúra je biedna Predaj brožúr % a cestovný ruch je tak celkovo menej rozvinutý. Predaj vstupeniek na podujatia % Sprievodcovské služby v cudzom jazyku % Rozmanitosť interných štruktúr TIC a opera- Predaj poisťovacích služieb % tívne zameranie v PSK vysvetľuje variácie v roz- Predaj elektronických médií o cestovnom ruchu % sahu a kvalite ponúkaných služieb. Poväčšine Tlači informácií pre zákazníkov % býva ponuka služieb pomerne obmedzená. Vo Vedenie kurzov pre miestnych sprievodcov % všeobecnosti tím Skupiny Svetovej banky našiel Tlač informačných balíčkov o doprave % len zopár špecializovaných tematických služieb. Prekladateľské a tlmočnícke služby % Hoci nie všetky krajiny prijali špecializované Vedenie kurzov sprievodcov (certifikát) % služby a OCR, práve tematické služby zamerané výlučne napr. na agroturistiku, zimné športy, dobrodružné a zážitkové cestovanie, či nábo- Percento ženský cestovný ruch, vykazujú na celom svete Zdroj: Výsledky prieskumu Svetovej banky z roku 2018. rastúci trend. 28 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky Približne 77 percent TIC uvádza, že väčšinu služieb (v priemere 60%) poskytuje svojim klientom bezplatne. Okrem toho (pozri Obrázok 5), väčšina ich služieb generujúcich výnosy predstavuje pre- daj suvenírov, máp a kníh. Medzi komplexnejšie služby s pridanou hodnotou patria služby zalo- žené na skúsenostiach, ako sú atrakcie a ubytovacie balíky, špecializované zájazdy alebo výlety zamerané na kultúrne podujatia. Mnohé z nich jednoducho fungujú ako akési pobočky predajní tovarov namiesto toho, aby poskytovali služby, ktoré by mohli prilákať viac návštevníkov na dlh- šie pobyty. Medzi najbežnejšie bezplatne poskytované služby patria osobné konzultácie týkajúce sa zaujímavostí, možností dopravy a služieb cestovného sprievodcu alebo ide o reakcie na požia- davky turistov. Ďalšími bezplatnými službami je vydávanie brožúr a plagátov propagujúcich obľú- bené atrakcie a podujatia. Finančný manažment turistických informačných centier Rovnako ako štruktúra organizácie a ponúkaných služieb je aj štruktúra finančného manažmentu TIC fragmentovaná. Väčšina TIC závisí od rôznych zdrojov finančnej podpory a príjmov. Turistické informačné centrá v populárnych destináciách ako je Bardejov, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso a Svidník sú často financované súkromne, ale veľkú väčšinu z nich financujú samotné mestá. Výnimkou je TIC v Spišskej Starej Vsi, ktoré je financované priamo Ministerstvom život- ného prostredia; ďalšou výnimkou je TIC v Novej Sedlici, ktoré je súčasťou Správy NP Poloniny (ŠOP SR Banská Bystrica). Aj keď manažment mozaiky tokov finančných zdrojov pre dobre perso- nálne a súkromne spravované mestské TIC nie je zložitý, turistické informačné centrá financované samosprávami získavajú menej stimulov na podporu, spoluprácu a koordináciu cestovného ruchu medzi mestami alebo vo väčšom regióne, pretože len málo obcí financuje takéto aktivity. Ako ana- lógiu tejto situácie si predstavte krajinu, v ktorej má každá obec svoju vlastnú armádu, financuje všetky súvisiace výdavky, a nedeleguje obranu na vyššiu úroveň vlády. Manažment ľudských zdrojov OBRÁZOK 6  Stáli zamestnanci TIC (n=26) v turistických informačných centrách 31% Pridelenie a manažment zamestnancov je z via- 23% 23% Percento cerých hľadísk optimálne. Okolo 23% TIC sú vlastne samoobslužné zariadenia bez zamest- nancov, ďalších 54% má len jedného alebo dvoch 8% 4% 4% 4% 4% zamestnancov. Iba vo Vysokých Tatrách (Tat- ranská Lomnica, Starý Smokovec, Štrbské Ple- so), kde sa sezónne toky turistov môžu vyšplhať Počet stálych zamestnancov až na 600 až 800 návštevníkov denne, býva za- mestnaných päť alebo viac zamestnancov. Počet stálych zamestnancov Využívanie IKT OBRÁZOK 7  Využívanie IKT v TIC (n=26) Hoci 50 percent TIC využíva verejne dostupné internetové vyhľadávače, 27 percent nemá zave- 27% 23% TIC má vlastný databázov systém dené vôbec žiadne informačné systémy a len menej ako 25 percent má vlastný softvér a data- TIC pracuje s verejne dostupnými vyhľadavačami bázy. Celých 40 percent TIC neponúka žiadne (Google, TripAdvisor) služby spojené s podporou IT, ďalších 30 per- TIC nepoužíva žiaden databázový systém cent ponúka samoobslužné kiosky s dotyko- vou obrazovkou a WiFi pripojenie je k dispozí- 50% cii v rozsahu 42 %. Pri poskytovaní informácií verejnosti a klientom, ktoré sa týkajú cestovného Zdroj: Výsledky prieskumu Svetovej banky z roku 2018 ruchu, sa turistickým informačným centrám dôrazne odporúča intenzívnejšie využívanie systémov IKT na optimalizáciu interných riadiacich procesov. Ešte dôležitejší je však efektívny marketing a lepšia komunikácia so širšou verejnosťou. Manažment a výkon Turistických informačných centier a Organizácií cestovného ruchu 29 Poskytovanie informácií účastníkom cestovného ruchu a verejnosti si vyžaduje, aby TIC inten- zívnejšie využívali systémy IKT s cieľom zefektívnenia marketingu a zlepšenia komunikácie s verejnosťou. Štúdia Skupiny Svetovej banky jasne poukazuje na skutočnosť, že TIC v rámci PSK trpia rozsiah- lou štrukturálnou fragmentáciou a aplikujú rozdielne modely financovania, ktoré poskytova- nie služieb obmedzujú. Kým väčšie a lepšie financované mestské TIC predstavujú sľubné príklady dobrej praxe, veľká väčšina regionálnych TIC bojuje o prežitie na báze neistých obchodných modelov. Výsledkom toho je, že majú menej času na inovácie, spoluprácu s ostatnými centrami mimo svojich hraníc na atraktívnych službách s pridanou hodnotou alebo dokonca propagá- ciu samotného miesta, na ktorom fungujú. V regionálnom kontexte má potom zmysel tieto TIC racionalizovať alebo prebudovať tak, aby poskytovali spoločnosti iné aktivity a zlúčiť ich pri- delené finančné prostriedky tak, aby sa mohli združiť a vyvíjať iniciatívy v oblasti cestovného ruchu s pridanou hodnotou. Ďalšie pokračovanie v ich doterajšej podpore predstavuje plytva- nie verejnými zdrojmi. MANAŽMENT A VÝKON ORGANIZÁCIÍ CESTOVNÉHO RUCHU V RÁMCI PSK V súčasnosti má Prešovský samosprávny kraj 34 TIC, 7 OOCR a 1 KOCR (Obrázok 8). Pri skúmaní toho, ako ich činnosť korešponduje so sociálno-ekonomickou úrovňou v daných okresoch, tím Svetovej banky odhalil značné rozdiely — čím je okres chudobnejší, tým horšie OCR funguje. Pozorované rozdiely vo výkone a v kvalite fungovania preukázali, že existujú výrazné odlišnosti v (1) efektív- nosti manažmentu; 2. v optimalizácii financovania; (3) v štruktúre a rozsahu ponúkaných služieb, (4) vo využívaní IKT; a (5) v optimalizácii počtu zamestnancov. Štrukturálny rámec a fungovanie OCR v regióne sú rovnako rozptýlené ako v prípade TIC. Keďže Slovenský zákon geograficky nevymedzuje oblasti, ktoré má OCR pokrývať, PSK ich má osem — čo je naj- vyšší počet na Slovensku okrem Žilinského kraja. OOCR nie sú geograficky prepojené (pozri vzdia- lenosti medzi oblasťami rovnakej farby na Obrázku 8). OBRÁZOK 8  OOCR v Prešovskom kraji Zdroj: KOCR Severovýchod Slovenska. OOCR v PSK sa tiež výrazne líšia z hľadiska štruktúry členov. Najvyšší počet členov predstavujú obce, po ktorých nasledujú súkromné firmy. Zaujímavé je, že neziskové organizácie aj profesijné zdru- ženia sú zastúpené len v menšinovej miere. Veľká členská základňa však vždy nevedie k výraznej prítomnosti na trhu, čo naznačuje medzeru medzi dopytom a ponukou. Dve OOCR, Región Vysoké Tatry a Šariš — Bardejov v známom kúpeľnom a wellness meste, majú síce malú členskú základňu, ale napriek tomu sú lídrami v regionálnom cestovnom ruchu — patria medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie s vysokou mierou poskytovania ubytovania. 30 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky TABUĽKA 10  Členská štruktúra jednotlivých OCR v PSK Typ členských organizácií Členské organizácie Súkromné Neziskové Názov a umiestnenie OCR spolu Obce spoločnosti organizácie Iné Región Vysoké Tatry (Starý Smokovec) 6 3 2 1 0 Vysoké Tatry – Podhorie, Tatranská Lomnica 13 9 3 1 0 Tatry – Spiš – Pieniny (Kežmarok) 27 13 12 2 0 Severný Spiš – Pieniny (Stará Ľubovňa) 15 8 6 0 1 Región Šariš (Prešov) 9 5 4 0 0 Šariš – Bardejov(Bardejov) 5 2 2 0 1 Horný Zemplín a Horný Šariš (Vranov nad Topľou) 14 8 6 0 0 Spolu 89 48 35 4 2 Zdroj: Výsledky prieskumu Skupiny Svetovej banky z roku 2018 Nové legislatívne stimuly pre konsolidáciu OOCR Štrukturálne sú OOCR veľmi rozptýlené a ich činnosť ovplyvňujú finančné asymetrie, napr. v kapi- tálových investíciách. Napríklad v roku 2017 získal región Vysoké Tatry štátnu dotáciu vo výške 978 000 €; dotácie poskytnuté iným krajským OCR sa pohybovali od 18 750 EUR do 51 480 EUR, v priemere to bolo 37 881 EUR. Celkový súčet v prípade všetkých ostatných OCR predstavoval len o niečo viac než jednu pätinu (23%) z toho, čo dostali Vysoké Tatry. Okrem toho bola v rámci PSK krajská organizácia cestovného ruchu podstatne podfinancovaná, aj keď je jedinou organizáciou, ktorá má pevnú geografickú základňu umožňujúcu marketing celého regiónu ako jednej destiná- cie a ako jediná dokáže zabezpečiť spravodlivý rozvoj cestovného ruchu. Ako už bolo uvedené, štátne dotácie poskytované OCR sú založené na výške členských príspevkov a počte zaznamenaných prenocovaní. Zmena legislatívy z roku 2018 so zámerom zvýšiť minimálny počet prenocovaní s účinnosťou od januára 2019 má za cieľ stimulovať konsolidáciu OCR tak, aby sa zlepšilo ich fungovanie, ale kým nadobudne účinnosť, bude si vyžadovať čas na prehodnotenie. Asymetrické financovanie OCR negatívne ovplyvňuje aktivity OCR (Tabuľka 11). Zatiaľ čo všetky oblastné organizácie PSK podali žiadosti o podporu marketingových a propagačných aktivít, päť z nich tiež hľadalo podporu pre vývoj produktov a rozvoj infraštruktúry a dve na vybudovanie nových atrakcií. Finančné prostriedky na dobudovanie systémov zabezpečenia kvality a škole- nia nepožadovala žiadna OOCR a len OCR Región Vysoké Tatry začlenila strategické plány priamo do svojho rozpočtu. TABUĽKA 11  Rozpočtové položky jednotlivých aktivít OOCR v roku 2017 OOCR OOCR OOCR OOCR OOCR Vysoké OOCR Tatry, Severný Spiš, Horný Zemplín Šariš OOCR Rozpočtová položka Tatry Podhorie Spiš Pieniny Pieniny Horný Šariš Bardejov Šariš Marketing a propagácia x x x x x x x Prevádzkové náklady TIC x x Rozvoj služieb x x x x x Podporné činnosti x x Rozvoj infraštruktúry x x x x x cestovného ruchu Stratégie a analýzy x Systém zabezpečenia kvality Vzdelávanie a odborný rozvoj Zdroj: Výsledky prieskumu Skupiny Svetovej banky z roku 2018. Manažment a výkon Turistických informačných centier a Organizácií cestovného ruchu 31 Inovácie a osvedčené postupy dobrej praxe Ponuka atraktívnych a na mieru prispôsobených produktov cestovného ruchu patrí medzi hlavné funkcie OCR. Zatiaľ čo vzájomná prepojiteľnosť a inovácia sa dajú neustále zlepšovať, niekoľko vyvi- nutých súčasných i minulých iniciatív ukazuje, že krajská OCR aktívne podporuje inovatívne prí- stupy k riadeniu destinácií v rámci PSK. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov osvedčených postu- pov dobrej praxe: Pokroky v Elektronickom Marketingu: Uznávajúc, že eMarketing je na dnešnom trhu cestovného ruchu nevyhnutný, krajské a oblastné OCR spolufinancujú sériu aktivít zameraných na rozvoj elek- tronického marketingu. Je medzi nimi možné nájsť interaktívne kampane propagované na soci- álnych sieťach, PR články, vylepšené služby regionálnej webovej stránky i mobilné aplikácie. Tieto aktivity je potrebné i naďalej pro-aktívne podporovať a rozvíjať. Balenie produktov a služieb do balíčkov: TATRY Card predstavuje propagačný projekt na pod- poru cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách, ktorý ponúka celoročné zľavy na parkoviskách, lanovkách, v múzeách, v športových obchodoch a reštauráciách. Karta tiež podporuje poskyto- vateľov ekologických služieb a registrovaných miestnych ubytovacích zariadení, čo napomáha k diskvalifikovaniu neformálneho a neregistro- vaného ubytovania (tzv. „načierno“). Od roku 2019 sú karty TATRY Cards sprístupnené vo for- máte QRL na mobilných telefónoch. Karta je pri- márne zameraná na rodiny s deťmi, ktoré tvoria 70 percent miestnych turistov, vydáva sa na 4 dni a stojí 4 eurá.12 Motivačné, interaktívne a tematické marketingové kampane.13 Krajská OCR tiež sponzoruje interak- tívne ročné tematické súťaže: Choď a foť 2018 1) Choď a foť vyzýva každého, aby poslal svoju fotografiu obľúbenej dovolenkovej destiná- cie PSK. Víťazi sú vyberaní v súťaži a ich zá- bery sa stávajú súčasťou expozície, ktorá ces- tuje do miest v rámci regiónu. 2) Ocenenie Najlepší v Cestovnom Ruchu: Toto ocenenie podľa vedúceho regionálnej OCR „oceňuje ľudí, ktorí sa podieľajú na budova- ní pozitívneho imidžu severovýchodného Slovenska… v oblasti kultúry, gastronómie a hotelierstva, ktorého kvalita môže byť in- špiráciou pre ostatných.” 3) Cestopis z kraja kultúrnych pamiatok je otvo- rený pre deti v školskom veku, ktoré sú vy- zývané, aby predložili príbeh zo svojho ces- tovného denníka alebo kresbu z obľúbenej kultúrnej stránky, alebo oboje. Pri všetkých iniciatívach ceny zahŕňajú miestne ubytovanie a vstupenky na kultúrne podujatia alebo regionálne atrakcie. 32 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky Interaktívne hry zamerané na cestovný ruch v Prešovskom kraji: Ďalšou novinkou bolo vytvo- renie interaktívnej didaktickej mobilnej hry/apli- kácie Legendarium Go! Zosobňuje 15 hrdinov slovenských historických legiend, ktorí sa vydá- vajú za dobrodružstvom v 84 skutočných desti- náciách PSK a opisujú dané miesto spojené s kon- krétnou legendou. Majitelia aplikácie cestujú na určené miesta a zbierajú body, za ktoré môžu získať 50% zľavy pre turistov. Tento projekt zís- kal cenu Ministerstva dopravy. Všetky tieto iniciatívy slúžia nielen na propa- gačné, produktívne a príjmové účely, ale záro- veň majú aj na didaktický zámer — umožňujú dospelým aj deťom interaktívnou formou objavovať zaujímavé destinácie. Taktiež potvrdzujú snahu vyvíjanú zo strany KOCR podporovať interaktívne produkty cestovného ruchu. Finančný manažment KOCR V roku 2018 sa Krajská OCR v PSK kvalifikovala na získanie štátnej dotácie vo výške 152 775 €, ktorá bola navyše doplnená príspevkom regionálnej vlády vo výške 210 000 €. Na marketing vynaložila 120 370 € a na rozvoj infraštruktúry 69 000 €. OOCR a KOCR predkladajú ročné projekty na financovanie. Hoci zákon nezaručuje získanie dotácie pre OCR, v praxi sú včas predložené návrhy spravidla financované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby. Všetky OOCR sú financované z členských poplatkov miest a obcí resp. KOCR je financovaná z člen- ského poplatku kraja. V roku 2017 predstavovali ročné členské príspevky vyplatené oblastným OCR 937 115 €. Príspevky súkromných členov môžu v priemere predstavovať až 39% rozpočtu oblast- OBRÁZOK 9  Štruktúra členov OCR nej OCR; medzi siedmymi v PSK sa členské prí- spevky pohybujú od 13 956 € do 744 434 €. 39% V roku 2017 vynaložilo sedem OCR na marketing obec len 1,109 mil. €. Iba dve z nich finančne podporili 5% podnik TIC, čo predstavuje sumu 76 357 EUR (Tabuľka 12). 2% neziskovka Na infraštruktúru väčšina OCR vopred plánuje a vyžaduje si vlastné financovanie — v roku 2017 iné to bolo 756 130 €. Hoci sa tieto sumy môžu zdať značné, skutočnosť, že sú OCR tak výrazne roz- 54% trieštené sťažuje, aby optimálne vplývali na roz- voj regionálneho cestovného ruchu. Zdroj: Výsledky prieskumu Svetovej banky 2018 TABUĽKA 12  Rozpočty a zdroje príjmov OCR OCR OCR OCR OCR Zdroje príspevkov OCR Severný Región Tatry-Spiš- Horný Zemplín OCR OCR v roku 2018 Severo – východ Spiš Pieniny Vysoké Tatry Pieniny a Horný Šariš Šariš – Bardejov Šariš Ročný rozpočet(€) 491 070 144 001 2 075 187 96 680 53 871 69 700 66 813 Miestna správa(%) 42,0 21,18 35,8 14,4 59,3 28,0 48,8 Štátna dotácia(%) 31,0 35,7 41,23 59,1 40,7 59,5 51,1 ∑ TIC — s nákladmi( %) 58,8 1,05 3,69 0 0 0 5,1 Zdroj: Výsledky prieskumu Svetovej banky z roku 2018. Manažment a výkon Turistických informačných centier a Organizácií cestovného ruchu 33 Konsolidácia OOCR Z analýzy rozpočtu OOCR jasne vyplýva, že pri zohľadnení finančných zdrojov a výkonnostných aspektov súčasný štrukturálny model OCR v Prešovskom kraji nie je optimálny. Výrazné odchýlky a oblastné asymetrie narúšajú efektívnosť destinačného manažmentu v PSK. Úspešná propagácia destinácie, ktorá by spĺňala stanovené kritériá pre rozvoj cestovného ruchu, si vyžaduje účinnú spo- luprácu, koordináciu a silnú, konkurencieschopnú OCR založenú na dopyte. Podľa novely zákona, až na niekoľko dobre fungujúcich výnimiek, ktoré tu už boli spomenuté, sa prevažná väčšina súčas- ných OOCR nekvalifikuje ako konkurencieschopná a dokonca aj v prípade výnimiek naďalej zostáva priestor na štrukturálne a podstatné všeobecné zlepšenie. Roztrieštené a nespoľahlivé financo- vanie OCR robí ich fungovanie nepraktickým, pretože sa musia viac zaoberať vlastným prežitím než aktívnym a kreatívnym využitím podpory destinácií. Na získanie štátnych dotácií OCR stále potrebujú preukázať dostatočný počet prenocovaní. Na to, aby sa tieto OCR strategicky pohli smerom vpred, odporúča tím Skupiny Svetovej banky zefektívniť a konsolidovať rozptýlené TIC a OOCR do jednej efektívnej, adekvátne financovanej a dostatočne personálne vybavenej krajskej OCR. Jej úlohou by bolo plánovať, rozvíjať služby, spo- lupracovať s miestnymi partnermi a podporovať región ako jeden celok. To by viedlo k efektívnym úsporám, umiestnilo región na mapu cestovného ruchu a pomohlo pretransformovať cestovný ruch na hnací motor spravodlivého rastu. OBRÁZOK 10  Toky financií a údajov do TIC a OOCR v súčasnosti VARIANT VARIANT Mesto, obec, Súkromný Iní Krajský VARIANT Súkromný Mesto, obec, miestna samospráva sektor aktéri úrad Ministerstvo sektor miestna samospráva 1–n 1–n SUB Ministerstvo TIC 1 – n dopravy a výstavby R — KOCR OOCR 1 – n SR Priame toky financií Priame toky cestovných údajov Zdroj: WBG, spracované v súlade so zákonom. Súčasné zákony stanovujú kritériá pre funkcie a aktivity vyvíjané KOCR. Konsolidovaná krajská organizácia cestovného ruchu by ľahšie spĺňala požiadavky konkurencieschopnosti a podmienky pre získanie štátnej podpory. 34 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky ZÁVERY A ODPORÚČANIA PSK presadzuje určité pokroky a inovatívne prístupy k cestovnému ruchu. S cieľom dosiahnuť úro- veň rastúcej zahraničnej i domácej konkurencie a stimulovať cestovný ruch v regióne tak, aby pod- poroval hospodársky rast, v tejto správe formulujeme niekoľko strategických úvah, ktoré majú pomôcť optimalizovať činnosť organizácií cestovného ruchu. Celosvetovo sa cestovný ruch stáva hnacím motorom hospodárskeho rastu a vytvárania pracov- ných miest. PSK má dobrú pozíciu na získavanie ekonomických výhod z činností udržateľného cestovného ruchu, ktoré by zúročili jeho jedinečnú prihraničnú polohu a bohaté prírodné a kul- túrne dedičstvo. Silný a inkluzívny miestny hospodársky rast závisí od rovnako silnej vízie, ria- denia a odhodlanosti uspieť. Región môže určite vychádzať z dosiahnutého pokroku — musí však tiež zabezpečiť všeobecne prospešné a potrebné investície do rozvoja infraštruktúry, ak má pod- porovať atraktívny cestovný ruch založený na skúsenostiach. Úlohou je tiež splniť si povinnosť skonsolidovať systém destinačného marketingového manažmentu, a pretaviť branding — budo- vanie značky — do koherentnejšieho, konkurencieschopnejšieho a viditeľnejšieho katalyzátora rozvoja cestovného ruchu. S týmto zámerom PSK musí tiež cielene pracovať na mobilizácii zdro- jov a investícií, najmä cez Operačné programy financované EÚ, ktoré zatiaľ neboli naplno využité. 1. Organizácie cestovného ruchu a turistické informačné centrá je potrebné zintegrovať a skonsolidovať do jedinej konkurencieschopnej krajskej organizácie cestovného ruchu Podpora cestovného ruchu v rámci PSK je rozdelená na 1 KOCR, 7 OOCR a 34 TIC. Tím Svetovej banky odporúča, aby sa skonsolidovali do jednej adekvátne financovanej a riadne personálne zabezpeče- nej KOCR. Táto konsolidácia by zahŕňala TIC vo verejnom vlastníctve a vzťahovala by sa na priame a nepriame dotácie tých TIC, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. Jedna KOCR by uplatňovala princípy ekonomickej, operačnej a marketingovej efektívnosti. Integrované regionálne prístupy k riadeniu, marketingu a propagácii destinácií celosvetovo predstavujú dobrú prax pre optimalizáciu zdro- jov a udržateľnosť. Ba čo viac, konsolidácia by lepšie zosúladila postupy PSK s myšlienkou novely Zákona o podpore cestovného ruchu z roku 2010, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2019 a ktorá sti- muluje skôr konsolidáciu než fragmentáciu. 2. Je nutné riešiť investičné asymetrie v rámci regiónu. Investičné a strategické zdroje prinášajú neúmerný prospech niektorým oblastiam PSK, ako sú Vysoké Tatry, ktorý je omnoho väčší než napríklad v prípade okresu Snina a väčšiny ostatných okre- sov na východe regiónu. Aj keď určité investičné asymetrie možno v cestovnom ruchu očakávať na základe úspor z rozsahu, je dôležité zabezpečiť, aby časom tieto investície nevytláčali investície do menej rozvinutých destinácií. Zakorenené asymetrie by tiež mohli prehĺbiť degradáciu infraš- truktúry a vytvoriť začarovaný kruh chudoby v zaostalých oblastiach. Tím Svetovej banky preto odporúča, aby vnútroštátne orgány a orgány PSK namiesto poskytovania malých grantov neveľ- kým projektom prehodnotili svoje investičné portfóliá a identifikovali spravodlivejší spôsob dis- tribúcie a prilákania investičných príležitostí do menej rozvinutých regiónov, najmä do regiónov s potenciálom cestovného ruchu. To by sa mohlo uskutočniť na základe nového investičného algo- ritmu s dobre vyváženými alebo systémovo proporčne a strategicky nastavenými rozpočtovými prostriedkami smerujúcimi do menej rozvinutých oblastí, ktoré majú potenciál cestovného ruchu. 38 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky 3. Je vhodné rozšíriť prepojenia medzi produktmi cestovného ruchu a destináciami v rámci regiónu Cenné by boli tiež tematické prepojenia s pridanou hodnotou medzi produktmi a turistickými destináciami v rôznych okresoch. Súčasný nedostatok prepojení medzi OOCR stimuluje podporu jednotlivých lokalít namiesto podpory regiónu PSK ako celku, v ktorom by bolo ľahké identifi- kovať viaceré prepojenia. Túto medzeru by bolo možné preklenúť vytvorením jednotného OCR navrhovaného v odporúčaní 1. Mohol by to spustiť systém vzájomne sa posilňujúcich destiná- cií, nových tematických produktov, atraktívnych vnútroregionálnych balíčkov a ľahšiu navigáciu turistov na trhu cestovného ruchu regiónu PSK. Spolupráca s miestnymi podnikmi, verejným sek- torom a ďalšími potenciálnymi partnermi by pomohla legitimizovať hodnotu integrovaného ces- tovného ruchu pre rôzne segmenty trhu. 4. Treba pokračovať v podpore inovácií, skvalitniť marketing a rozšíriť tú časť služieb cestovného ruchu, ktorá generuje príjmy. Aktivity TIC v rámci PSK, ktoré generujú príjmy, sa v súčasnosti obmedzujú na jednoduchý predaj suvenírov, máp, kníh a známok. Odporúča sa, aby sa tieto aktivity rozšírili o doplnkové služby, ako sú rôzne prehliadky, predaj vstupeniek a špeciálne balíčky, ktoré zatiaľ len málo prispievajú k tvorbe príjmov. Spomínané aktivity by tiež mali zahŕňať zážitkové a tematicky prepojené služby. Tu by bolo prospešné vytvorenie strategických partnerstiev a spoločné strategické plánovanie, ktoré by podporovala jediná KOCR. Prístup orientovaný na služby by podporil vytváranie pracov- ných miest, prilákal a uspokojil turistov, generoval viac príjmov, a tým pomohol urýchliť miestny hospodársky rast. 5. Je potrebné zabezpečiť systematický zber údajov, ktoré budú slúžiť ako podklady pre strategické aj operatívne plánovanie v sektore cestovného ruchu. Pre širokú škálu verejných a súkromných subjektov systematické využívanie údajov je nevyhnutné pre dôkladné zacielenie politík a programov v cestovnom ruchu, ktoré je taktiež dôležité pre následné získavanie vedomostí. Slovenské národné orgány už zverejňujú pomerne veľké množ- stvo užitočných údajov, no dostupných podrobných údajov o cestovnom ruchu je zatiaľ len málo, najmä takých, ktoré by sa vzťahovali na jednotlivé kraje, oblasti a okresy. Odporúča sa preto, aby VÚC PSK a KOCR zbierali rôzne účelné údaje buď interne v rámci vlastnej špecializovanej stálej čin- nosti (ideálne inštitucionalizovanej ako ročná rozpočtová položka) alebo zberom týchto údajov poverili partnera – miestnu univerzitu tak, aby tvorcovia politík mali prístup k spoľahlivým šta- tistikám o skutočných turistoch. 6. Treba vypracovať regionálnu stratégiu rozvoja cestovného ruchu. Pre úspešnú realizáciu všetkých odporúčení tím Skupiny Svetovej banky odporúča podporovať efektívne strategické regionálne myslenie, plánovanie, spoluprácu a monitorovanie. Toto by malo byť založené na čo najskoršom prijatí komplexnej stratégie rozvoja regionálneho cestovného ruchu zo strany VÚC PSK. Absencia takejto stratégie vlastne dobre vysvetľuje fragmentované súčasne zdroje a súvisiacu absenciu koherentnej vízie cestovného ruchu v PSK. Závery a odporúčania 39 PRÍLOHA TIC A OCR PODROBENÉ PRIESKUMU Okres Miesto — umiestnenie Názov Člen AICES Návšteva Dotazník Hlavné námestie TIC √ √ √ Bardejov Bardejovské Kúpele TIC √ √ Humenné Humenné — železničná stanica TIC √ √ √ Regionálne turistické informačné Spišská Belá — hlavné námestie √ centrum Centrum mesta — hlavné námestie Kežmarská informačná agentúra √ √ Kežmarok Podolínec — centrum, knižnica Mestské informačné centrum √ Spišská Stará Ves — hlavná ulica Informačné centrum národného √ √ blízko autobusovej stanice parku Pieniny Informačná kancelária mesta Levoča Centrum mesta — hlavné námestie √ √ √ Levoča Medzilaborce — skanzen, pokladňa Bez názvu √ √ Medzilaborce Osadné — pravoslávny chrám Informácie √ √ (samoobsluha) Poprad — hlavné námestie Mestské informačné centrum √ √ √ Poprad — železničná stanica TIC √ √ Bachledová najbližšia turistická InfocentrumSki Bachledova √ √ atrakcia Starý Smokovec — centrum TIC √ √ √ Poprad Starý Smokovec Informačné centrum √ √ pokladňa ozubenej lanovky Tatranská Lomnica, centrum Tatranská informačná kancelária √ √ √ Tatranská Lomnica lanová dráha Informačné centrum √ √ Štrbské Pleso TIC √ √ √ Centrum mesta — hlavné námestie Mestské informačné centrum √ √ Prešov Veľký Šariš — hradná knižnica TIC Veľký Šariš √ √ Veľký Šariš — hradné múzeum TIC √ Sabinov Sabinov — hlavná ulica Kultúrne a informačné centrum √ Snina — blízko hlavnej ulice, Turistická informačná kancelária √ √ √ v obchode pri CA UNTiTOUR Sninské rybníky — blízko hotela TIC √ √ (sezónne) Snina Poloniny — Zboj drevený domček TIC √ √ (samoobsluha) Poloniny Topoľa drevený domček Turistická informačná kancelária √ √ (samoobsluha) Poloniny — Zemplínske Hámre TIC √ √ Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa — hlavné námestie Informačné centrum √ √ Centrum mesta — blízko Stropkov TIC mesta Stropkov √ √ √ mestského úradu Svidník — hlavná ulica Dukla Destination √ √ Svidník Ladomirová — blízko turistickej Dukla Destination Infocentrum √ √ atrakcie Ladomírová Vranov nad Mestské informačné centrum pri Centrum mesta — hlavné námestie √ √ Topľou CK PRIMA 40 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky REFERENCIE 1. CURI – Prešov je súčasťou širšej iniciatívy EK z júna 2015, 5. Ibid. ktorá sa zaoberá faktormi, ktoré brzdia rast a investície 6. Ministerstvo dopravy a výstavby SR 2015. Dovolenkové v regiónoch s nízkymi príjmami a v regiónoch s nízkym a služobné cesty občanov SR na Slovensku v roku 2015.http:// rastom. Regióny s nízkym rastom majú HDP na obyvateľa www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/statistika/ 90% alebo menej z priemeru EÚ a pretrvávajúci nedostatok ubytovacia-statistika. rastu; v regiónoch s nízkymi príjmami HDP na obyvateľa síce rastie, ale stále je nižší ako 50% priemeru EÚ. Tieto regióny 7. Ibid. sú domovom 83 miliónov obyvateľov, t. j. 1 zo 6 obyvateľov 8. Zákon č. 91/2010 Z. z. EÚ. Správa EK zverejnené v apríli 2017 podrobné investičné 9. Ministerstvo dopravy a výstavby (2018); potreby, determinanty rastu, makroekonomický rámec https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/ a potrebu štrukturálnych reforiem v týchto regiónoch (pozri register-organizacii-cestovneho-ruchu/register-krajskych- MEMO 17/895). organizacii-cestovneho-ruchu;https://www.mindop.sk/ 2. Pozri MEMO 15/4654: http://europa.eu/rapid/press-relea- ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/register-organizacii- se_MEMO-15-4654_en.htm. cestovneho-ruchu/register-oblastnych-organizacii- 3. Asociácia informačných centier Slovenska (AICES) je dobro- cestovneho-ruchu. voľné, nepolitické, odborné a záujmové združenie v oblasti 10. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ informácií a cestovného ruchu. V roku 2015 rozšírila kom- ZZ/2010/91/20190101.html plexný súbor štandardov pre činnosť TIC, ktoré sú uvedené na jej internetovej stránke https://aices.sk/wp-content/ 11. https://aices.sk/. uploads/2018/10/technicky_standard_pre_cinnost_tic.pdf. 12. https://www.severovychod.sk/clanok/tatry-card-karta- 4. WTTC (2018), http://www.wttc.org/-/media/files/reports/eco- zazitkov. nomic-impact-research/countries-2018/slovakia2018.pdf. 13. https://www.severovychod.sk/kampane. LITERATÚRA Asociácia informačných centier Slovenska (AICES) https://aices.sk/ Middleton, V.T.C., et al. 2009. Marketing in Travel and Tourism. Buhalis D. 2000. “Marketing the Competitive Destination of the Oxford, UK: Butterworth-Heinemann. Future.” Tourism and Management 21 (21): 97 – 116. Ministerstvo dopravy a výstavby SR. 2018. Zoznam KOCR. Buttler R.W. 2017. Tourism and Resilience. Wallingford, UK: CABI. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/ register-organizacii-cestovneho-ruchu/register-krajskych- City of Snina.Action Plan„ Socio-Economic Development organizacii-cestovneho-ruchu. Strategy for City of Snina ( 2016 – 2022). https://www.snina.sk/e_download.php?file=data/editor/ —— —.2018.Register OOCR.https://www.mindop.sk/ 23sk_1.pdf&original=Ak%C4%8Dn%C3%BD+pl%C3%A1n ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/register-organizacii- +PHSR+2016%2C+2017%2C2018.pdf cestovneho-ruchu/register-oblastnych-organizacii- cestovneho-ruchu, Cooper C., et al. 2013. Tourism Principles and Practice. London, UK: —— —. ZoznamOOCR. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/ Pearson Education. cestovny-ruch-7/register-organizacii-cestovneho-ruchu/ OCR Región Vysoké Tatry https://regiontatry.sk/ register-oblastnych-organizacii-cestovneho-ruchu. OCR Vysoké Tatry – Podhorie http://www.tatrypodhorie.sk/ —— —. 2020. National Strategy for Tourism Development of the OCR Tatry – Spiš – P ieniny https://www.tatryspispieniny.sk/sk/ Slovak Republic. https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/ OCR Severný Spiš – P ieniny https://visitspis.sk/ cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/ koncepcne-dokumenty/strategia-rozvoja-cestovneho- OCR Región Šariš https://oocr.weebly.com/ ruchu-do-roku-2020. OCR Šariš – Bardejov http://www.bardejov.sk/turizmus/oocr- —— —. 2017. Objem a výkon ubytovacích zariadení, Podľa saris-bardejov jednotlivých regiónov. https://www.mindop.sk/ OCR Horný Zemplín a Horný Šariš http://hornyzemplin.sk/ ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/statistika/ubytovacia- Fraňová I., Macúchová K., Bogdányová A., Bukera J., Lukáč R., statistika/2018. Blažko D. 2017. Analytická štúdia Sektoru informačných centier —— —. 2015.Dovolenkové a služobné cesty občanov SR (TIC) na Slovensku – Návrh optimálneho fungovania turistického na Slovensku v roku 2015.http://www.mindop.sk/ informačného centra, AICES, Nitra. ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/statistika/ubytovacia- Goeldner, Ch. R., Ritchie, BrentJ.R. 2009. Tourism: Principles, statistika. Practices, Philosophies. Eleventh Edition. Hoboken,New Novacká L. 2013. Tourism, Sustainability and Responsibility Jersey, John Wiley. of International Market, Vydavateľstvo Ekonóm. Holloway, J. C., and C. Humphreys. 2012. The Business of Tourism. Nulty P., and R. Cleverdon. 2011. Handbook on Tourism Product London, UK: Pearson. Development. Madrid: UNWTO-ETC. Kotler, P. T., et al. 2017. Marketing for Hospitality and Tourism. Page S.J., and J. Connell. 2009. Tourism a Modern Synthesis. London, UK: Pearson. South – Western Cengage learning 41 Pearce P.L.2004. “The Functions and Planning of Visitor Cen- PSK — Charakteristiky regiónuhttps://slovak.statistics.sk/ tres in Regional Tourism. Journal of Tourism Studies 15: 8 – 17. wps/portal/ext/themes/regional/presovsky Perdue, R.R. 1995.“Traveler Preferences for Information Centre %20kraj/about Attributes and Services. Journal of Travel Research. 33: 2 – 7. My City in Statistics: Population, Economic Activities, Ritchie, B., and G. Crouche. 2003. The Competitive Destination: Oorganization Statistics https://data.statistics.sk/viz/ A Sustainable Tourism Perspective. Wallingford, UK CABI html/sk.html Publishing. Krajské organizácie cestovného ruchu (KOCR) na severovýchodne Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu č. 91/2010 Z.z. Slovenska https://www.severovychod.sk/ https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/ Národný park Poloniny, oficiálna webová stránka.https:// legislativa-a-koncepcne-dokumenty/legislativa/zakon-o- narodny-park-poloniny6.webnode.sk/atrakcie podpore-cestovneho-ruchu Snina City Tourism Information — Map https://www.snina.sk/ Zákon č. 347/2018 Z. z. novela zákona o podpore cestovného navstevnik/mapa-regionu/ ruchu 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú United Nations World Tourism Organization. 2018. Tourism in niektoré zákony http://www.zakonypreludi.sk/zz/2018-347 the 2030 Agenda. http://www2.unwto.org/content/tourism- 2030-agenda. Regional Strategy for Socio-Economic Development, 2014 – 20. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského Vanhove, N.2018. The Economics of Tourist Destinations. samosprávneho kraja na roky 2014 – 2020 https://www.po-kraj. Abingdon, UK: Routledge. sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/regionalny-rozvoj/ WTTC (World Travel and Tourism Council). 2018. Travel & phsr-psk-2014-2020/dokument-phsr./ Tourism: Economic Impact of Tourism: Slovakia Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestaSnina na roky http://www.wttc.org/-/media/files/reports/economic- 2016 – 2022, https://www.snina.sk/evt_file.php?file=3118 impact-research/countries-2018/slovakia2018.pdf, 42 Analýza destinačného manažmentu v Prešovskom kraji Slovenskej republiky