ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH BUDOV V PREŠOVSKOM KRAJI ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH BUDOV V PREŠOVSKOM KRAJI STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE ZVYŠOVANIA ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI V BUDOVÁCH PSK © 2019 International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank 1818 H Street NW Washington DC 20433 Telephone: 202-473-1000 Internet: www.worldbank.org This work is a product of the staff of The World Bank with external contributions. The findings, interpretations, and conclusions expressed in this work do not necessarily reflect the views of The World Bank, its Board of Executive Directors, or the governments they represent. The World Bank does not guarantee the accuracy of the data included in this work. The boundaries, colors, denominations, and other information shown on any map in this work do not imply any judgment on the part of The World Bank concerning the legal status of any territory or the endorsement or acceptance of such boundaries. Rights and Permissions The material in this work is subject to copyright. Because The World Bank encourages dissemination of its knowledge, this work may be reproduced, in whole or in part, for noncommercial purposes as long as full attribution to this work is given. Any queries on rights and licenses, including subsidiary rights, should be addressed to World Bank Publications, The World Bank Group, 1818 H Street NW, Washington, DC 20433, USA; fax: 202- 522-2625; e-mail: pubrights@worldbank.org. OBSAH Poďakovanie 5 Použité skratky 6 Úvod – povinnosť zvyšovať energetickú efektívnosť verejných budov 7 PREHĽAD REGULAČNÉHO RÁMCA ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI NA SLOVENSKU 11 Zákony a stavebné predpisy 15 FINANCOVANIE INVESTÍCIÍ DO ZVYŠOVANIA ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNÝCH BUDOV 19 Komerčné financovanie programov energetickej efektívnosti vo verejných budovách 20 Úverové linky a nástroje na navýšenie úveru od medzinárodných finančných inštitúcií 21 Novela zákona o energetickej efektívnosti (ZEE) 22 FAKTORY PRIPRAVENOSTI MIESTNEHO TRHU NA ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ 25 Poskytovatelia energetických služieb - ESCO spoločnosti na Slovensku 26 Výrobcovia, dodávatelia a realizačné firmy 27 Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) 27 Potreba pilotného projektu na otestovanie novely zákona o EE vo verejných budovách 28 Banky a novela zákona o EE 28 Poskytovatelia energetických služieb a novela zákona o EE 28 SIEA a novela zákona o EE 29 Potreba pilotného projektu s orgánmi štátnej správy na otestovanie novely zákona o EE 29 STRATEGICKÝ PRÍSTUP NA ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNÝCH BUDOV PSK 31 Existujúce verejné budovy vo vlastníctve PSK 32 Systematická analýza priorít pre investície PSK do verejných budov 34 Prvá úroveň systematickej analýzy 35 Druhá úroveň systematickej analýzy 37 Finančný rámec pre investície PSK do energetickej efektívnosti verejných budov 40 ÚVAHY NA ZÁVER 43 PRÍLOHA A  Energetická náročnosť rôznych typov zariadení a budov vo vlastníctve PSK 46 PRÍLOHA B  Výsledky energetického modelovania verejných budov vo vlastníctve PSK 48 Poznámky 59 ZOZNAM OBRÁZKOV OBRÁZOK 1  Zníženie konečnej spotreby energie v rôznych sektoroch trhu (2014-2016) 13 OBRÁZOK 2  Úverová linka na podporu ESCO/PSK pri financovaní EE vo verejných budovách 21 OBRÁZOK 3  Zdieľanie rizík na podporu ESCO pri financovaní EE vo verejných budovách 21 OBRÁZOK 4  Priemerná spotreba paliva vo verejných budovách PSK 33 OBRÁZOK 5  Štvorkrokový proces identifikácie a prioritizácie investícií EE do verejných budov 35 OBRÁZOK 6  Energetická náročnosť tried vo všetkých školách 36 OBRÁZOK 7  Energetická náročnosť tried v gymnáziách 36 OBRÁZOK A1  Energetická náročnosť tried v hotelových akadémiách 46 OBRÁZOK A2  Energetická náročnosť učební v odborných školách 46 OBRÁZOK A3  Energetická náročnosť pobytu klientov vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb 47 OBRÁZOK A4  Energetická náročnosť pobytu klientov v zariadeniach sociálnych služieb 5 dní v týždni 47 OBRÁZOK A5  Energetická náročnosť stáleho pobytu klientov v zariadeniach sociálnych služieb 47 ZOZNAM TABULIEK TABUĽKA 1  Priority Akčného plánu energetickej politiky a energetickej efektívnosti SR 12 TABUĽKA 2  Úspory energie vo verejných budovách v rokoch 2014-2016 14 TABUĽKA 3  Cieľ úspor energie a požadované finančné zdroje na roky 2017 - 2019, s výhľadom do roku 2020 15 TABUĽKA 4  Odhadované ročné finančné zdroje potrebné na dosiahnutie úspor energie na roky 2017-2019, s výhľadom do roku 2020 15 TABUĽKA 5  Globálna stupnica ukazovateľov pre energetickú triedu budov - primárna energia v kWh /m2/rok 16 TABUĽKA 6  Priemerná doba trvania projektov ESCO 26 TABUĽKA 7  Priemerné kapitálové náklady na projekty ESCO 26 TABUĽKA 8  Charakteristika verejných budov vo vlastníctve PSK 32 TABUĽKA 9  Stav renovácie verejných budov vo vlastníctve PSK 33 TABUĽKA 10  Ročná spotreba energie vo verejných budovách PSK 33 TABUĽKA 11  Energetická náročnosť verejných budov vo vlastníctve PSK 35 TABUĽKA 12  Opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré sa zohľadňujú pri energetickom modelovaní 38 TABUĽKA 13  Výsledky energetického modelovania 39 TABUĽKA 14  Možnosť financovania EE vo verejných budovách na základe jednoduchej doby návratnosti 41 POĎAKOVANIE Autormi tejto správy sú Janina Franco, Anand Subbiah, Milan Macko a František Vranay. Tím autorov ďakuje Paulovi Krissovi, Grzegorzovi Wolszczakovi, Vladimírovi Benčovi a Agnieszke Boratyńskej za podporu a cenné rady počas celej doby, čo pracovali na komponente Energetická efektívnosť v rámci iniciatívy Catching-up Regions Slovakia. Autori chcú tiež poďakovať tým, bez pomoci, podpory a nenahraditeľných odborných konzultá- cií ktorých by realizácia iniciatívy, ako aj príprava tejto správy boli omnoho náročnejšie. Týmito ľuďmi sú: Arup Banerji, Carlos Pinerua, David Sislen, Sameer Shukla, Fabrizio Zarcone, Martina Bosi, Karen Bazex, Megan Meyer, Barbara Maria Skwarczynska, Nikolinka B. Ivanova, Vessela Radeva Stamboliyska a Piotr Ruczyński. Vďaka patrí európskej komisárke Corine Cretu za iniciovanie iniciatívy Catching-up Regions, pod- predsedovi vlády Slovenskej Republiky pre investície a informatizáciu Richardovi Rašimu a pred- sedovi Prešovského samosprávneho kraja Milanovi Majerskému za ich neoceniteľnú podporu, ako aj tímu Európskej komisie, a najmä Erichovi Unterwurzaherovi, Andreasovi von Buschovi, Bianke Valkovičovej, Eve Wenigovej a Kamile Trojanovej za ich úžasnú angažovanosť a podporu počas celého trvania iniciatívy. Autori sú zaviazaní všetkým partnerom za ich podporu, snahu a zanietenosť, s akou sa podieľajú na rozvoji Prešovského samosprávneho kraja a jeho inštitúcií, a to najmä: • Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu: Denisa Žiláková, Ladislav Šimko, Eva Zelizňaková, Mária Neuwirthová a Edita Antoniaková. • Úrad Prešovského samosprávneho kraja: Jozef Cvoliga, Igor Wzoš, Rudolf Bauer, Dagmar Olekšáková, Monika Štoffová a Zuzana Salokyová. Zvlášť ďakujeme zástupcom Odboru majetku a investícií PSK Vladimírovi Greššovi, Kataríne Imríchovej, Vladimírovi Vaľovi, Viktórii Antušovej, Erike Gerdovej, Antonovi Repkovi, Radoslavovi Juraškovi, a ďalším. • Ďalší kľúčoví implementační partneri: Ján Iľkovič a jeho tím zo spoločnosti ENECO s.r.o., Prešov; Marcel Lauko, Energy Center Bratislava s.r.o.; viaceré ESCO spoločnosti vrátane firiem ENGIE Services a.s., Spravbytkomfort, a.s. Prešov, Siemens s.r.o., Bratislava; banky: Slovenská záručná a rozvojová banka, Slovenská sporiteľňa, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s.; Kancelária MunSEFF v Bratislave, Róbert Máček a Matej Brestovský zo spoločnosti Enviros s.r.o., Katedra technických zariadení budov a Katedra architektúry a konštrukcií budov Technickej univerzity v Košiciach, a mnohí ďalší. Ďakujeme aj Jozefovi Švagerkovi, primátorovi mesta Poprad, Pavlovi Kubičkovi z Popradskej energetickej spoločnosti, Jánovi Stankovi zo spoločnosti CHASTIA s.r.o., Poprad, Ladislavovi Pirselovi zo Slovenskej rady pre zelené budovy, Martinovi Polónyimu a Matejovi Blažejovi z Ministerstva financií SR, Matejovi Ovčiarkovi a jeho tímu z Ministerstva životného prostredia SR, Jaroslavovi Chocholáčkovi zo SIEA, Miroslavovi Mariašovi z Ministerstva hospodárstva SR, Miroslavovi Mičkovi a Jurajovi Topolčánymu zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Autori v neposlednom rade ďakujú nasledujúcim inštitúciám za ich aktívnu participáciu pri realizá- cií iniciatívy Catching-up Regions a najmä jej komponentu „Energetická efektívnosť“: Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR, Slovenská ino- vačná a energetická agentúra (SIEA) a ďalší. Táto správa vznikla v máji 2019. POUŽITÉ SKRATKY EBRD Európska banka pre obnovu a rozvoj EE Energetická efektívnosť EK Európska komisia EIB Európska investičná banka ELENA Európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie EMS Systém energetického manažmentu EPA Environmental Protection Agency, U.S. - Americká agentúra na ochranu životného prostredia EPC Energy Performance Contracting / Garantovaná energetická služba ESCO Spoločnosti poskytujúce energetické služby EŠIF Európske štrukturálne a investičné fondy EU Európska únia GWh giga watthodina JESSICA Spoločná európska podpora pre trvalo udržateľné investície v mestských oblastiach MF Ministerstvo financií SR MH Ministerstvo hospodárstva SR MUNSEFF Nástroj na podporu miestnej energetickej účinnosti MRV Monitorovanie, podávanie správ a verifikácia M&V Monitorovanie a verifikácia MWh mega watthodina OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj PSK Prešovský samosprávny kraj SIEA Slovenská inovačná a energetická agentúra SLOVSEFF Program pre podporu energetickej účinnosti Slovenska SP skleníkový plyn TWh Terra watthodina WB World Bank – Svetová banka 6 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji ÚVOD – POVINNOSŤ ZVYŠOVAŤ ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH BUDOV Aktivita „Zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov v Prešovskom samosprávnom kraji“ je zameraná na posúdenie existujúceho regulačného rámca a finančných alternatív a odpo- rúčanie možností strategického plánovania na realizáciu programu energetickej efektívnosti (EE) vo verejných budovách vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Táto aktivita je tiež určená na pomoc Úradu PSK pri zriaďovaní jednotky energetického manažmentu v rámci Odboru majetku a investícií Úradu PSK. Táto správa pod názvom „Strategické plánovanie zvyšovania EE v budovách PSK“ skúma mecha- nizmy financovania investícií do projektov zvyšovania energetickej efektívnosti vo verejných budo- vách na Slovensku, pripravenosť účastníkov trhu, ako sú spoločnosti poskytujúce energetické služby (ESCO) a realizačné firmy, a podporné právne predpisy pre ESCO spoločnosti na realizá- ciu projektov vo verejných budovách. Správa uvádza systematický proces identifikácie a prioritizá- cie investičných projektov EE a finančného rámca pre investície do verejných budov vo vlastníctve PSK. Správa bola pripravená v úzkej spolupráci s príslušnými tímami PSK a obsahuje zapracované vstupy viacerých zainteresovaných strán na Slovensku. Táto správa vychádza zo skoršej úlohy, v rámci ktorej sa pripravilo „Diagnostické hodnotenie regu- lačného a inštitucionálneho rámca na zvýšenie príležitostí na implementáciu EE vo verejných budovách PSK“. Táto správa o diagnostike poskytla prehľad a analýzu existujúcich regulačných a zákonných aspektov EE, implementačných nástrojov, regionálnych nariadení týkajúcich sa obstarávania a sys- témov financovania na centrálnej a regionálnej úrovni, ktoré sú zahrnuté v prvej časti tejto správy. Energetická efektívnosť je dôležitou ústrednou témou energetickej politiky EÚ a SR a od novem- bra 2016 Smernica EÚ o energetickej efektívnosti uvádza cieľ dosiahnutia 30% energetickej efek- tívnosti do roku 2030, v porovnaní s 20% uvedenými v Smernici o energetickej efektívnosti z roku 2012. Na splnenie nového cieľa Smernica EÚ o energetickej efektívnosti sa teraz od členských štá- tov vyžaduje, aby prijali opatrenia, ktoré zahŕňajú každoročnú obnovu najmenej 3% celkovej pod- lahovej plochy budov verejnej správy vo vlastníctve štátu s cieľom splniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Verejné budovy musia spĺňať aj nové štandardy stanovené pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie, ktoré budú vyžadovať širšie využívanie obnoviteľných zdro- jov energie. Nová Smernica o energetickej efektívnosti tiež vyžaduje, aby distribútori energie alebo maloobchodné energetické spoločnosti dosiahli ročné úspory energie zodpovedajúce 1,5% ich roč- ného predaja energie prostredníctvom opatrení EE. Vzhľadom na nevyhnutnosť energetickej bezpečnosti na Slovensku, energetická politika podporuje sebestačnosť v energetike prostredníctvom optimálneho energetického mixu, ktorý propaguje níz- kouhlíkové technológie a domácu energiu získanú z obnoviteľných zdrojov a zvyšuje efektívnosť 7 využívania energie vo všetkých odvetviach hospodárstva. Ciele energetického sektora sú v súlade s cieľmi EÚ týkajúcimi sa znižovania emisií skleníkových plynov, zvyšovaním energetickej efek- tívnosti a intenzívnejším využívaním systémov obnoviteľných zdrojov energie. Zvýšenie energetickej efektívnosti vo verejných budovách vo vlastníctve PSK pomôže Slovensku splniť si záväzky vyplývajúce z energetickej politiky a povedie k nižším výdavkom za energiu, efek- tívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov a nižším emisiám z využívania fosílnych palív. Zvýšená EE vo verejných budovách tiež zníži spotrebu zemného plynu, ktorý je primárnym palivom využí- vaným na vykurovanie verejných budov PSK a pomôže zlepšiť energetickú bezpečnosť Slovenska, ktoré dováža zemný plyn. Implementácia EE vo verejných budovách PSK zníži ročné výdavky na palivá a umožní vynakla- danie prostriedkov na iné činnosti v oblasti infraštruktúry a hospodárskeho rozvoja. Rozsiahly program EE tiež podporí hospodársky rast vytváraním nových pracovných príležitostí, čo je pre rozvoj PSK kľúčové. 8 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji PREHĽAD REGULAČNÉHO RÁMCA ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI NA SLOVENSKU Energetická politika Slovenskej republiky definuje ciele a zámery energetického sektora do roku 2035 s výhľadom do roku 2050. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je zodpovedné za sektor ener- getiky, zodpovedá za prípravu a aktualizáciu energetickej politiky, ktorá sa vykonáva každých 5 rokov tak, aby bola v súlade s národnou hospodárskou stratégiou krajiny, pretože spoľahlivá a konkurencieschopná energia je pre dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu rozhodu- júca.1 Energetická politika Slovenska je v súlade s cieľmi Európskej únie v oblasti energetiky, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020. Energetická politika Slovenskej republiky podporuje sebestačnosť v energetike prostredníctvom optimálneho energetického mixu, ktorý propaguje nízkouhlíkové technológie a obnoviteľnú energiu z domácich zdrojov a zvyšuje efektívnosť využívania energie vo všetkých odvetviach hos- podárstva. Ciele energetického sektora sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti znižovania emisií skle- níkových plynov, zvyšovania energetickej efektívnosti a širšieho využívania systémov obnoviteľ- ných zdrojov energie. Vláda tiež zaviedla Akčné plány energetickej efektívnosti, ktoré podporujú dosahovanie priorít energetickej politiky na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie energetickej náročnosti. Kľúčové priority energetickej politiky SR sú uvedené v Tabuľke 1 nižšie. TABUĽKA 1  Priority Akčného plánu energetickej politiky a energetickej efektívnosti SR Priority energetickej Fungujúci a konkurencieschopný trh s energiou za prijateľné ceny politiky SR Energetická bezpečnosť prostredníctvom optimálneho mixu zdrojov energie Zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie energetickej náročnosti Konkurencieschopnosť a cenová dostupnosť energie Diverzifikácia energetických zdrojov a rozvoj nízkouhlíkových technológií a obnoviteľných zdrojov energie Priority na zvýšenie Zníženie energetickej náročnosti na úroveň priemeru EÚ EE v SR Zavedenie systému financovania energetickej efektívnosti a príprava finančného plánu na realizáciu osobitných opatrení Prijatie pevného rámca merania, monitorovania a hodnotenia energetickej efektívnosti Šírenie cieľov energetickej efektívnosti prostredníctvom informačných a vzdelávacích kampaní Zavádza inteligentných meracích systémov a vytváranie inteligentných sietí, ktoré pomôžu spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia o využívaní energie Implementácia efektívneho programu manažmentu na základe dopytu Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR, 2017 Slovenská vláda na systematické zvyšovanie energetickej efektívnosti pripravila štyri Akčné plány energetickej efektívnosti. Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 - 2019 (s prognózami na rok 2020) na úsporu energie stanovuje tieto ciele: • Národný orientačný cieľ energetickej efektívnosti– Slovensko má ciele EE na rok 2020 via- zané na spotrebu primárnej energie aj na konečnú spotrebu energie a v porovnaní s referenč- ným scenárom PRIMES2 2007. Cieľom je 20% (191 TWh alebo 686 PJ) pre spotrebu primárnej energie v roku 2020 a cieľ 31% (105 TWh alebo 387 PJ) pre konečnú spotrebu energie. 12 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji • Cieľ úspor energie v budovách – Slovensko sa zameriava na každoročnú renováciu 3% cel- kovej podlahovej plochy svojich vlastnených a využívaných verejných budov na dosiahnutie aspoň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Cieľ Slovenska na rok 2020 je 52,17 GWh ročne (365,19 GWh do roku 2020). • Cieľ úspor energie u konečných spotrebiteľov – Slovensko chce ušetriť 1,5% ročného predaja energie zákazníkom pre každého dodávateľa energie. Cieľ Slovenska sa odhaduje na 948,75 GWh ročne (26 565 GWh alebo 3 415,5 TJ do roku 2020). Sektor budov predstavoval polovicu všetkých úspor energie počas obdobia predchádzajúceho Akčného plánu energetickej efektívnosti (2014 - 2016). Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 - 2019 to čiastočne pripisuje dodatočným finančným zdrojom prideleným z troch Operačných programov (OP) v Programovacom období 2007-2013.3 Potenciál EE v sektore budov bol tiež vysoký v dôsledku zavedenia povinných energetických auditov, ku ktorému došlo v roku 2009, aj vďaka dostupnosti financovania. Opatrenia EE realizované v budovách sa zameriavali najmä na: i) zatep- lenie existujúcich budov v rámci ich celkovej alebo čiastočnej renovácie; ii) zavádzanie opatrení EE v energetických systémoch budov (vykurovanie, teplá voda, osvetlenie atď.); a iii) výstavbu níz- koenergetických budov, ultranízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou spotrebou energie. Úspory priniesla najmä renovácie budov a výstavba nových efektívnych budov v rezidenčnom sek- tore. Zatepľovanie bytových domov bolo realizované s podporou programu JESSICA.4 Štátny fond rozvoja bývania získal financovanie z troch operačných programov. Okrem toho bolo na zatep- ľovanie bytových domov k dispozícii financovanie zo strany štátu vo výške viac ako 262 milió- nov EUR. Ďalších 30 mil. EUR zo štátneho rozpočtu bolo v roku 2016 vyčlenených na „Program na podporu zatepľovania rodinných domov“. Projekt slovenskej vlády „Žiť energiou“, spolufinan- covaný Európskou úniou a realizovaný Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA) v rokoch 2014 - 2016 podporoval renováciu budov a výstavbu nových efektívnych budov. K úspo- rám energie v budovách prispela aj montáž meračov na monitorovanie využívania tepla a teplej vody a podpora vykonávania energetických auditov a poskytovania poradenských služieb. OBRÁZOK 1  Zníženie konečnej spotreby energie v rôznych sektoroch trhu (2014-2016) 5,65% Sektor: Úspora [TJ] 8,89%   Budovy 5 051,22 7,89%   Priemysel 2 772,04   Verejný sektor 795,73   Transport 896,52 50,09%   Vybavenie 569,77 27,49% Spolu: 10 085.28 Zdroj: Akčný plán pre energetickú efektívnosť na roky 2017-2019 s výhľadom do roku 2020, Ministerstvo hospodárstva SR, 2017 Prehľad regulačného rámca energetickej efektívnosti na Slovensku 13 Zníženie konečnej spotreby energie vo verejných budovách v období 2014 - 2016 bolo založené na financovaní verejného sektora. Na Slovensku je približne 15 000 verejných budov, z veľkej časti zanedbaných z hľadiska údržby a renovácie, čo môže priniesť značný potenciál úspor ener- gie. Odhaduje sa, že rozpočtová podpora EE vo verejných budovách od ústrednej štátnej správy a miestnych samospráv prispela k menej než 10 percentami celkovej dosiahnutej úspory energie. Financovanie z národných a medzinárodných programov a fondov, ako je napríklad Environmentálny fond, EkoFond5 a MunSEFF6 k dosiahnutým úsporám energie prispeli približne 20 percentami. Financovanie z vlastných zdrojov a fondov EÚ prispelo k dosiahnutiu zvyšných úspor energie. Z ope- račného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast na roky 2007 - 2013 bolo napríklad k dispozícii približne 57 mil. EUR na modernizáciu systémov verejného osvetlenia. Energetické služby boli použité na zlepšenie energetických systémov budov a viedli k úsporám vo výške približne 10%. Úspory energie vo verejných budovách v období 2014 - 2016 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. TABUĽKA 2  Úspory energie vo verejných budovách v rokoch 2014-2016 Verejné budovy zrenovované 2014 2015 2016 Spolu v rokoch 2014-2016 [GWh/rok] [GWh/rok] [GWh/rok] [GWh/rok] Administratívne budovy - renovácia 0,85 13,88 10,79 25,52 Budovy škôl a školských zariadení - - 24,68 9,96 34,64 renovácia Budovy nemocnice - renovácia - 15,57 4,67 20,24 SPOLU 0,85 54,13 25,42 80,40 Zdroj: Informačný systém INFOREG (2015, 2016, 2017) Napriek tomu, že šetrenie energie v budovách prinieslo významné výsledky, dialo sa to predovšet- kým v rezidenčnom sektore a vo verejnom sektore zostalo ešte veľa nevyužitého potenciálu. Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017 - 2019 uviedol, že hlavným dôvodom neplnenia cieľa energetických úspor v budovách v roku 2016 bol nedostatok verejných zdrojov na realizáciu opat- rení na zvýšenie EE a na renováciu budov ústredných orgánov štátnej správy, ako aj oneskorenie v implementácii projektov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). SIEA odhadla potenciál úspor energie vo verejných budovách do roku 2019 na približne 650 TJ, čo podľa odhadov vyžaduje financovanie vo výške približne 180 miliónov EUR. Štvrtý Akčný plán energetickej efektívnosti očakával, že rovnako ako v období 2014 – 2016, by verejné zariadenia prispeli až 49 percentami financovania z vlastných zdrojov, pričom operačné programy prispie- vajú približne 42 percentami a ostatné zahraničné fondy a štátny rozpočet prispievajú približne 8 percentami. Súčasná vláda však hľadá spôsoby, ako by energetické služby mohli predstavovať väč- šiu časť finančných prostriedkov potrebných na investovanie do zvyšovania energetickej efektív- nosti vo verejných budovách. Tabuľka 3 ukazuje cieľ úspor energie v spotrebe primárnej energie a konečnej spotrebe energie vo verejných budovách a financovanie potrebné na obdobie 2017-19 a 2017-20. Ročné financovanie požadované pre sektor budov a verejný sektor je uvedené v Tabuľke 4. Priemerná intenzita investícií na realizáciu opatrení EE vo verejných budovách sa odhaduje na 1 176 EUR/MWh 14 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji TABUĽKA 3  Cieľ úspor energie a požadované finančné zdroje na roky 2017 - 2019, s výhľadom do roku 2020 2017-2019 2017-2020 Úspora Úspora Celkové Úspora Úspora Celkové Sektor energie energie finančné energie energie finančné (FEC) (PEC) zdroje (FEC) (PEC) zdroje [TJ] [TJ] [tisíce EUR] [TJ] [TJ] [tisíce EUR] Verejné 1 362 2 132 636 111 1 706 2 670 800 486 budovy Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017-2019 s výhľadom do roku 2020, Ministerstvo hospodárstva SR, 2017 TABUĽKA 4  Odhadované ročné finančné zdroje potrebné na dosiahnutie úspor energie na roky 2017-2019, s výhľadom do roku 2020 Celkové odhadované finančné zdroje [v tisícoch EUR] Sektor 2017 2018 2019 2020 2017 – 2019 2017 – 2020 Verejné 179 654 231 834 224 624 164 375 636 111 800 486 budovy Zdroj: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2017-2019 s výhľadom do roku 2020, Ministerstvo hospodárstva SR, 2017 ZÁKONY A STAVEBNÉ PREDPISY Slovensko má zavedené stavebné predpisy a normy, ktoré riadia využívanie energie v budovách, a normy pre vykurovanie budov. V súlade so smernicami EÚ sa zákony a stavebné predpisy postupne sprísňujú a vyžadujú zvýšenú efektívnosť využívania energie. Nová legislatíva EÚ (Smernica o energetickej hospodárnosti budov) vyžaduje, aby do konca roka 2020 všetky nové budovy boli budovy s takmer nulovou spotrebou energie a do roku 2018 aby všetky nové verejné budovy boli budovy s takmer nulovou spotrebou energie za predpokladu, že to bude nákladovo efektívne. V súlade s touto smernicou Slovensko tiež zrevidovalo svoje stavebné pred- pisy tak, aby spĺňali nové požiadavky na energetickú efektívnosť. Výkony uvedené v stavebnom poriadku pre nové a existujúce budovy sú rovnaké – musia spadať do energetickej triedy „A0“. Berúc do úvahy, že obnova existujúcich budov tak, aby sa splnili nové normy energetickej efektív- nosti, môže byť zložitá, existuje ustanovenie stanovujúce, že existujúce budovy musia iba zaviesť také opatrenia, ktoré sú technicky uskutočniteľné a nákladovo efektívne. Kým nákladová efek- tívnosť je definovaná ako opatrenie, ktoré má dobu návratnosti kratšiu než 15 rokov, technická realizovateľnosť nie je definovaná. Existujúce budovy by preto mohli využiť znenie tohto ustano- venia na to, aby nevykonávali tie renovácie, ktoré vyžadujú nariadenia o budovách s takmer nulo- vou spotrebou energie. Prehľad regulačného rámca energetickej efektívnosti na Slovensku 15 TABUĽKA 5  Globálna stupnica ukazovateľov pre energetickú triedu budov - primárna energia v kWh /m2/rok Triedy energetickej A0 A1 B C D E F G efektívnosti budov Rodinné domy ≤ 54 55–108 109–216 217–324 325–432 433–540 541–648 > 648 Bytové domy ≤ 32 33–63 64–126 127–189 190–252 253–315 316–378 > 378 Administratívne ≤ 61 62–122 123–255 256–383 384–511 512–639 640–766 > 766 budovy Školské budovy ≤ 34 35–68 69–136 137–204 205–272 273–340 341–408 > 408 a školské zariadenia Nemocničné ≤ 98 99–197 198–393 394–590 591–786 787–982 983–1179 > 1179 budovy Hotel buildings ≤ 82 83–164 165–328 329–492 493–656 657–820 821–984 > 984 and restaurants Športové haly ≤ 46 47–92 93–181 182–272 273–362 363–453 454–543 > 543 a iné športové objekty Budovy ≤ 107 108–213 214–425 426–638 639–850 851–1062 851–1275 > 1275 využívané na veľkoobchodné a maloobchodné služby Zdroj: Vyhláška č. 364/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení č. 324/2016 Z. z.) Nižšie uvedená tabuľka uvádza normy energetickej hospodárnosti, ktoré majú spĺňať budovy zara- dené do rôznych kategórií. Budovy sú zaradené podľa toho, do akej spadajú „energetickej triedy“. Najnovšie smernice, ktoré sa týkajú budov s takmer nulovou spotrebou energie, budú vyžadovať, aby budovy spĺňali energetickú efektívnosť klasifikovanú ako energetická trieda “A0”. Prešovský samosprávny kraj uplatňuje všetky platné národné politiky, zákony a predpisy Slovenskej republiky a nemá žiadne ďalšie alebo špecifické normy a predpisy, ktoré by sa vzťahovali len na Prešovský región. Výnimkou je zákon o verejnom obstarávaní, ku ktorému má Prešovský samo- správny kraj Smernicu o postupe pri uplatňovaní Zákona č. 433/2015 Z. z. o verejnom obstará- vaní. Táto smernica PSK sa vzťahuje na verejné obstarávanie pod určitými finančnými limitmi pre postupy pri rôznych typov zákaziek. 16 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji FINANCOVANIE INVESTÍCIÍ DO ZVYŠOVANIA ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNÝCH BUDOV Slovensko zaznamenalo relatívne vysoké miery ekonomického rastu v Európe s nárastom ekono- miky o 4,1% v roku 2018. Ročná miera rastu HDP na Slovensku dosiahla v rokoch 1996 až 2018 v prie- mere 3,97%7 a je jednou z najvyšších v Európskej únii. Verejný dlh zostáva nízky - na úrovni 50,9% HDP. Sektor podnikového a retailového bankovníctva v krajine je preto pomerne silný s relatívne vysokou likviditou na kapitálových trhoch. Slovenský bankový sektor tvorí 27 finančných inšti- túcií s bankovými licenciami a väčšinu tvoria univerzálne banky zamerané na retailové a korpo- rátne bankovníctvo.8 Podľa Slovenskej bankovej asociácie je väčšina slovenských bánk kontrolo- vaná zahraničnými bankovými skupinami, pričom iba tri komerčné banky sú plne kontrolované domácimi investičnými skupinami. KOMERČNÉ FINANCOVANIE PROGRAMOV ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH Slovenský bankový sektor sa koncentruje v rukách troch významných hráčov - Slovenskej spori- teľne (Erste Bank), VÚB banky (Intesa) a Tatra Banky (Raiffeisen), ktoré spolu kontrolujú viac ako 50 percent bankového kapitálu v krajine. Slovenská záručná a rozvojová banka je verejná banka, ktorá v krajine podporuje rozvoj malých a stredných podnikov, ako aj financovanie projektov obcí a miest. Národná banka Slovenska, centrálna banka krajiny, dohliada na finančné inštitú- cie a banky na Slovensku a spolupracuje s Európskou centrálnou bankou a ďalšími centrálnymi bankami v eurozóne. Financovanie slovenských bánk je založené predovšetkým na vkladoch domácich klientov a na domá- com úverovom trhu dominujú retailové úvery. Podnikové úvery tiež rastú a vykazovali medziročnú mieru rastu 7%. Slovenská banková asociácia poznamenáva, že zatiaľ čo slovenské banky sú ziskové, nízke úrokové sadzby ovplyvnili úrokové marže a výnosy a vyhliadky bánk sa tak môžu oslabiť.9 Komerčné banky sú zapojené do trhu financovania služieb energetickej efektívnosti vo verejnom aj súkromnom sektore. Banky poskytli financovanie projektov EE bonitným klientom v súlade s bež- nou úverovou praxou a na financovanie orgánov štátnej správy alebo ESCO spoločností uplatňujú rovnaké zásady poskytovania úverov na verejné investície do verejných budov. Popri komerčných bankách poskytuje Slovenská záručná a rozvojová banka, ktorá na financovanie svojej činnosti využíva domáce zdroje a zahraničné úverové linky, aj pôžičky a záruky malým a stredným podnikom, miestnym komunitám a obciam. Táto banka by teda mohla financovať aj regionálne samosprávy, hoci financovanie sa poskytuje na báze projektov. Výšku kapitálu dostupného v domácom banko- vom sektore nebolo možné zistiť, pretože banky nehodnotili trh služieb EE a potrebu financovania. Banky majú vo všeobecnosti divíziu, ktorá sa zameriava na financovanie komunálneho a verejného sektora. VÚB banka napríklad uviedla, že aktuálne financuje približne 600 samospráv z viac ako 3 000 obcí a miest v krajine. Aj keď obce a orgány štátnej správy na Slovensku majú limit až do výšky 60% celkovej sumy dlhu voči skutočným bežným príjmov, väčšina z nich nemôže prekročiť úroveň 35 až 40% dlhu, čo obmedzuje ich dlhovú kapacitu. Komerčné banky považujú obce a orgány štátnej správy za dlžníka s nízkym rizikom a v dôsledku toho ponúkajú v porovnaní so súkromnými fir- mami nižšie úrokové sadzby a dlhšie doby splatnosti. Napríklad obciam ponúkajú sadzby na úrovni pod 1% v porovnaní s približne 3,5% úrokom pre komerčného poskytovateľa energetických služieb. 20 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Banky majú tiež skúsenosti s financovaním ESCO spoločností a poznamenávajú, že financova- nie ESCO spoločností je založené na štandardných procesoch a postupoch due diligence. Banky by ochotne financovali veľké ESCO spoločnosti, ako napríklad Siemens alebo Engie, ktoré však zvyčajne nehľadajú úvery na financovanie prevádzkového kapitálu. Menšie ESCO spoločnosti, ktoré môžu skutočne potrebovať financovanie na rozšírenie projektov, pravdepodobne dosiahnu dlhový strop, ktorý už nie je oprávnený na ďalšie financovanie prostredníctvom ďalších úverov. Na rozdiel od stavebných firiem, ktoré sú schopné sekuritizovať svoje pohľadávky a refinancovať projekty s nižšími nákladmi, neexistujú žiadne skúsenosti s poskytovaním pohľadávok ESCO spoločnostiam na zníženie dlhového zaťaženia. Tento prístup sa pri projektoch ESCO neskúmal, možno preto, že pôžičky a pohľadávky EE projektu sú v porovnaní s veľkými stavebnými projek- tmi relatívne malé. ÚVEROVÉ LINKY A NÁSTROJE NA NAVÝŠENIE ÚVERU OD MEDZINÁRODNÝCH FINANČNÝCH INŠTITÚCIÍ Niektoré veľké obchodné banky majú skúsenosti s úverovými linkami medzinárodných finančných inštitúcií. Napríklad Slovenská sporiteľňa, ČSOB a VÚB banka majú skúsenosti s úverovými lin- kami Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) na financovanie programov EE v malých a stred- ných podnikoch (SlovSEFF) a v obciach (MUNSEFF). Program SlovSEFF poskytol grant až do výšky 20%, čo bolo pre malé a stredné podniky veľmi atraktívne. I finančný nástroj MUNSEFF bol pre obce atraktívny, pretože program ponúkal úverové prostriedky na 10-15 rokov a grant vo výške 10-15%. Obce boli schopné získať financovanie vo výške 40 bázických bodov nad LIBOR, čo bolo pre ne veľmi atraktívne. Je dôležité poznamenať, že program MUNSEFF sa vo veľkej miere využíval pri projektoch týkajúcich sa pouličného osvetlenia, ktoré sa dajú pomerne jednoducho implementovať a majú krátke doby návratnosti. Vzhľadom na tieto skúsenosti sú komerčné banky ochotné plniť požiadavky na podávanie správ, ako to vyžadujú medzinárodné finančné inštitúcie, a pozname- nali, že EBRD uzavrela zmluvu s firmou (Enviros) na podporu bánk a klientov. Základnú štruktúru typického úverového rámca na podporu ESCO spoločností (alebo priamo verejných budov) alebo nástroja na rozdelenie rizika na podporu ESCO spoločností na financovanie projektov EE vo verej- ných budovách ilustruje Obrázok 2 a 3 nižšie. OBRÁZOK 2  Úverová linka na podporu ESCO/PSK pri financovaní EE vo verejných budovách OBRÁZOK 3  Zdieľanie rizík na podporu ESCO pri financovaní EE vo verejných budovách Zdroj: Autori, 2019 Financovanie investícií do zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov 21 Napriek likvidite na slovenských kapitálových trhoch by sa situácia mohla zmeniť, keď sa EÚ odvráti od kvantitatívneho uvoľňovania a úrokové sadzby sa zvýšia a úverové linky alebo mechanizmy zdieľania rizika sa možno stanú atraktívnejšími pre komerčné banky. Vzhľadom na súčasnú lik- viditu na trhu komerčné banky vo všeobecnosti nepotrebujú dodatočné financovanie na pod- poru EE. Avšak v prípade zmeny situácie sa úverové produkty alebo produkty na zvýšenie kredit- nej bonity na zníženie rizika a rozvoj preferenčných úverových produktov na podporu projektov EE považujú za užitočné. Ochota a záujem bánk zúčastňovať sa na programoch spolu s medziná- rodnými finančnými inštitúciami bude závisieť od podmienok financovania, akejkoľvek zahrnu- tej zložky grantu a ponúkanej technickej pomoci, ktorá je atraktívna pre banky aj pre žiadateľov. V prípade projektov EE existujú určité obavy, že: i) transakčné náklady na záruku za malý pro- jekt EE môžu byť vysoké; a (ii) riziko zlyhania obcí a verejných orgánov zodpovedných za dlhovú službu sa považuje za nízke. NOVELA ZÁKONA O ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI (ZEE) Ministerstvo financií SR pracovalo na znení novely zákona o EE10 v súlade s usmernením Eurostatu.11 Novela zákona o EE je určená pre ESCO spoločnosti na financovanie a realizáciu projektov EE vo verejných budovách a splácanie investícii z garantovaných úspor energie. Verejné budovy, ktoré majú ročné účty za energiu vyššie ako 50 000 EUR a projekty s minimálnym zmluvným obdobím 8 rokov, sú podľa ZEE oprávnené na implementáciu. Vláda SR stimuluje využívanie týchto zmlúv (EPC) na financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti vo verejných budovách a chce, aby orgány štátnej správy využívali dlhové financovanie na ďalšie potrebné investície do infraštruk- túry. Zákon o EE je štruktúrovaný tak, aby subjektu verejnej správy nevznikal žiadny dlh (ako to vyžadujú usmernenia Eurostatu). Zákon o EE je navrhnutý tak, aby sa realizovali iba projekty súvisiace s energiou a nie rozsiahla renovácia budov, ktorá môže zahŕňať aj prvky nijako nesúvi- siace s energetikou. Smernica EÚ o energetickej efektívnosti budov bola tiež zmenená a doplnená tak, aby zachytila všetky konečné použitia a palivá pri získavaní stavebného certifikátu a vyža- dovala, aby boli opatrenia energetickej efektívnosti financované z úspor energie, čo sa bude vzťa- hovať aj na Slovensko. Novela zákona o EE bola schválená a k nemu bola zverejnená aj metodika a vzor zmluvy o EE. Platobné ustanovenia podľa zákona o EE . Podľa zákona o EE budú ESCO spoločnosti financo- vať a implementovať opatrenia EE vo verejných budovách a garantovať úspory energie počas sta- noveného obdobia. Príjemca (obec, regionálna verejná alebo štátna správa, ktorá vlastní verejnú budovu) vykoná dve platby: čiastočnú platbu za garantované úspory energie voči investícii a platbu za úhradu za služby, ktorá pokryje neinvestičné náklady vrátane všetkých nákladov na údržbu a pre- vádzku a ziskovej marže. Spoločnosť ESCO pripraví každoročne hodnotiacu správu, ktorá bude obsahovať akékoľvek prebytky alebo nedostatky úspor. V prípade nedostatočných úspor sa nárok spoločnosti ESCO na platby za garantované úspory energie zníži na základe deficitu a spoločnosť ESCO bude musieť platby vyplatiť príjemcovi, aby tento schodok nahradila. V prípade nadmer- ných úspor bude mať spoločnosť ESCO nárok na dodatočnú odmenu vo výške dvoch tretín nad- bytočných finančných úspor. Výročnú správu o zúčtovaní vypracuje ESCO spoločnosť, ktorá uve- die podrobnosti o všetkých uskutočnených platbách a podľa toho pripraví konečnú výšku platieb za garantované úspory energie. Financovanie projektu. Podľa ustanovení zákona o EE bude spoločnosť ESCO financovať renová- ciu a poskytovanie služieb podľa zmluvy s príjemcom a môže tak učiniť s vlastnými zdrojmi alebo externým financovaním. V prípade, že spoločnosť ESCO projekt financuje externe (prostredníc- tvom komerčného úveru), je príjemca povinný uskutočniť čiastočnú platbu za garantované úspory energie priamo finančnej inštitúcii, ktorá poskytuje financovanie. Toto postúpenie platby ESCO spoločnosti finančnej inštitúcii (faktoring alebo prepadnutie platby) sa nepovažuje za záväzok v účtovných knihách inštitúcie verejnej správy, pokiaľ inštitúcia verejnej správy: (i) plne využije 22 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji akýkoľvek nedostatok úspor garantovaný spoločnosťou ESCO ii) dokáže vyrovnať takéto nedos- tatky budúcimi platbami ESCO spoločnosti; a iii) nedostatky sa splatia v lehote jedného roka (podľa definície v príručke Eurostatu pre EPC z 5. mája 2018). Podľa usmernení Eurostatu sa akékoľvek financovanie alebo grant poskytnutý verejnou inštitúciou ESCO na realizáciu projektu považuje za súčasť súvahy orgánu verejnej správy, ak finančná podpora pre- siahne 50% alebo viac kapitálových výdavkov, ktoré vzniknú v súvislosti s výstavbou a/alebo realizáciou EPC. Avšak, financovanie EÚ (napr. grant, pôžička) na projekt sa nepovažuje za financovanie zo strany štátu a akékoľvek financovanie dohodnuté medzi ESCO a EIB alebo akoukoľvek inou medzinárodnou finančnou inštitúciou (MFI) sa považuje za financovanie zo súkromného sektora. Rok po realizácii môže ESCO spoločnosť predať pohľadávky voči čiastočnej úhrade za garanto- vané úspory energie. To umožní ESCO spoločnosti znížiť svoje dlhové zaťaženie a prevziať doda- točný dlh pre iné EPC projekty. ESCO spoločnosť by nebola schopná zabezpečiť čiastočné splá- canie za služby (napríklad 20%), ktoré by bolo ohrozené a slúžilo ako mechanizmus prvej straty pre akýkoľvek nástroj na zdieľanie rizika podporovaný MFI. Poisťovne by tiež mohli ESCO spo- ločnosti ponúknuť poistenie záruky plnenia. Tieto ustanovenia o financovaní sú stále nejasné a bude potrebné ich otestovať. Hoci usmernenie povoľuje kombináciu prostriedkov z EPC a EŠIF, obchodný model zatiaľ nebol otestovaný a proces verejného obstarávania by sa tým mohol skomplikovať. Podľa ustanovení zákona o EE má finančná inštitúcia (v prípade, že je projekt financovaný externe) zabezpečené splátky od orgánu verejnej správy aj v prípade predčasného ukončenia projektu. Kľúčové zainteresované strany sa zúčastňovali rokovaní ku novele zákona o EE. Medzinárodné finančné inštitúcie a komerčné banky viedli rôzne rozhovory s Ministerstvom financií SR a čakajú na preskúmanie možného financovania a právneho rámca  novely zákona o EE. Asociácia posky- tovateľov energetických služieb a SIEA sa tiež zapojili do týchto rokovaní a očakávajú konečné metodické usmernenie. Pre všetkých uvedených by bolo vhodné otestovať zmeny a novinky vyplý- vajúce z novely zákona o EE v rámci pilotného projektu s vybranou verejnou inštitúciou pre ďalší úspech EPC vo verejnej sfére. Financovanie investícií do zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov 23 FAKTORY PRIPRAVENOSTI MIESTNEHO TRHU NA ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ POSKYTOVATELIA ENERGETICKÝCH SLUŽIEB - ESCO SPOLOČNOSTI NA SLOVENSKU Slovenská Asociácia poskytovateľov energetických služieb má 17 členov, hoci na Slovensku pôsobí len osem ESCO spoločností. Patria sem veľké medzinárodné spoločnosti ako Engie a Siemens a menšie domáce ESCO spoločnosti. Elektroenergetické a teplárenské spoločnosti sú tiež ochotné poskytovať energetické služby, ale v súčasnosti nerealizujú projekty, pretože nemajú povolenie financovať projekty v mene príjemcov. Očakáva sa však, že počet ESCO spoločností porastie spolu so zvyšujúcim sa dopytom na Slovenskom trhu. Podľa Slovenskej asociácie poskytovateľov energetických služieb, ESCO spoločnosti kolektívne realizujú približne 30 projektov za rok a majú schopnosť naraz realizovať projekty v objeme pri- bližne 3 - 4 milióny EUR, čo predstavuje približne 10 budov. Pokiaľ ide o veľkosť projektu, veľké ESCO spoločnosti by zjavne uvítali realizáciu väčších projektov a zároveň by uprednostnili, aby sa niektoré ponuky zlúčili, aby sa dosiahla veľkosť projektu 0,5 až 1 milión EUR. Niektoré z men- ších ESCO spoločností, ktoré by chceli ponúknuť projekty v oblasti verejných budov, by však mali záujem realizovať projekty aj vo výške 10 000 EUR. Slovenská Asociácia poskytovateľov energe- tických služieb poznamenáva, že súčasná miera nesplácania úverov pre ESCO spoločnosti je pri- bližne 5%, čo je podľa bankových štandardov úplne nominálne a akceptovateľné. Priemerné trvanie projektov ESCO a priemerné kapitálové náklady na projekty realizované ESCO spoločnosťami na Slovensku sú nasledovné: TABUĽKA 6  Priemerná doba trvania TABUĽKA 7  Priemerné kapitálové projektov ESCO náklady na projekty ESCO Trvanie projektu Percento projektov Náklady na projekt Percento projektov Menej než 5 rokov 10% Menej než $200,000 10% 5-10 rokov 70% $200,000 - $500,000 40% 11-15 rokov 20% $500,000 - $1 milión 30% $1 milión - $5 miliónov 10% Viac než $5 miliónov 10% Zdroj:  IEA, Správa o EE na Slovensku (https://www.iea.org/topics/energyefficiency/escos/Slovakia)) Zmluvy o EE s ESCO spoločnosťami sa uzatvárali pri projektoch s relatívne krátkou dobou návrat- nosti, pri ktorých išlo skôr o výmenu technologického vybavenia než zateplenie a väčšinou sa netý- kali verejných budov. Staré verejné budovy s nedostatočnou doterajšou údržbou zvyčajne vyžadujú renováciu plášťa, vnútornej ventilácie na zlepšenie kvality ovzdušia, a iné rekonštrukčné práce, ktoré pravdepodobne majú návratnosť dlhšiu než 15 až 20 rokov. Tieto typy projektov neboli pre ESCO spoločnosti zaujímavé najmä preto, že komerčné financovanie vo všeobecnosti nie je dostupné pre dobu splatnosti nad 15 rokov. ESCO spoločnosti sa preto zameriavajú na projekty s relatívne krátkou dobou návratnosti, približne 5 až 10 rokov, ktoré sa týkajú najmä modernizácie techno- logického vybavenia a nefinancujú rozsiahlu renováciu budov. Slovenská Asociácia poskytovate- ľov energetických služieb poznamenáva, že projekty obnovy budov by preto mali byť financované obcou alebo verejnou inštitúciou, pričom ESCO financuje len technologické opatrenia a doda- točné opatenia priamo súvisiace s úsporami energie. 26 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji V rámci zmluvy ESCO môžu príjemcovia projektov okrem peňažných úspor zo zníženia spotreby energie na platby ESCO spoločnostiam využiť úspory nákladov na prevádzku a údržbu (vrátane prí- padných úspor nákladov na ľudské zdroje). Tento prístup poskytuje dodatočný tok príjmov, ktorý pomáha ESCO spoločnostiam získať späť svoje investície v rámci obdobia financovania (naprík- lad približne 5 až 10 rokov). V súčasnosti sú ESCO spoločnosti schopné získať financovanie na 10 rokov pri úrokovej sadzbe 2,5 až 3,5 percenta a niektoré banky môžu predĺžiť dobu splatnosti na 12 rokov pri vyššej úrokovej sadzbe. Doby splatnosti úveru nad rámec tohto obdobia vo všeobecnosti k dispozícii pre ESCO spoločnosti nie sú, s výnimkou vyšších úrokových sadzieb a zabezpečených úverov. VÝROBCOVIA, DODÁVATELIA A REALIZAČNÉ FIRMY Budovy pre budúcnosť je platforma, ktorej členmi sú združenia výrobcov, realizačných firiem, ESCO spoločností, Slovenská rada pre zelené budovy a mnoho ďalších výrobcov a dodávateľov. Platforma Budovy pre budúcnosť uvádza, že v súčasnosti je na Slovensku každoročne zrekonštruovaných asi 100 verejných budov a odhaduje, že ďalších 5% verejných budov (približne 50 budov) na Slovensku by mohlo byť každoročne zrenovovaných na základe súčasnej kapacity trhu. Platforma Budovy pre budúcnosť poznamenáva, že PSK má geografickú výhodu, pretože Prešovský a Košický kraj majú silnú základňu stavebných firiem, ale ak chcú zväčšiť rozsah projektov, bude dôležité naplánovať fázový prístup. V prípade záujmu každoročne zrekonštruovať 15 až 20 budov, môže byť náročné nájsť dostatok pracovnej sily a mala by sa vyvinúť snaha zaviesť fázový prístup, ktorý by sa mohol rozšíriť aj do susedných regiónov, najmä do Košického kraja. Za zmienku stojí aj to, že vo všeobecnosti stavebné ani kurenárske firmy nemajú záujem zúčastňovať sa verejného obstarávania vzhľadom na čas a transakčné náklady. Na zmiernenie rizík sa môže zvážiť rozší- renie procesu obstarávania na trhu a dokonca aj spájanie verejných budov v rôznych lokalitách do projektových balíkov. SLOVENSKÁ INOVAČNÁ A ENERGETICKÁ AGENTÚRA (SIEA) SIEA využíva fondy EŠIF na podporu orgánov verejnej správy implementujúcich projekty EE, vyko- náva energetické audity a poskytuje školenia pre zamestnancov. Od roku 2014 bolo na projekty k dispozícii približne 300 miliónov EUR a približne 10 miliónov EUR k dispozícii bude v roku 2019. Väčšina z týchto prostriedkov už má určené použitie. SIEA uvádza, že priemerná doba návratnosti projektov zateplenia bola 33 rokov. Úrad PSK sa zapojil do zopár projektových výziev vyhlásených SIEA a mal prospech z jej podpory. SIEA uviedla, že v súčasnom programovom období by mohla existovať možnosť preprogramovať niektoré operačné programy a poskytnúť PSK špecifickú podporu; približne 60 miliónov EUR možno zjavne preprogramovať so súhlasom všetkých zainteresovaných strán. Uviedla, že by to mohlo pod- poriť implementáciu novely zákona o EE, ako sa uvádza v nasledujúcej časti. Regionálna pobočka SIEA v Košiciach poskytuje poradenskú podporu pre EE a mohla by podpo- rovať technických pracovníkov PSK vykonávaním energetických auditov vrátane školenia zamest- nancov PSK o vykonávaní auditov, interpretácii výsledkov a identifikácii opatrení EE. Pracovníci SIEA môžu tiež informovať a školiť personál PSK o normách, ktoré má budova spĺňať po rekon- štrukcii; najmä vzhľadom na to, že sa očakáva, že existujúce verejné budovy budú spĺňať normy triedy A1 alebo A0 (avšak len ak je to technicky možné a ekonomicky uskutočniteľné, pretože Faktory pripravenosti miestneho trhu na energetickú efektívnosť 27 za realizovateľné sa považujú projekty s dobou návratnosti do 15 rokov). Úrad PSK pripravuje ener- getické certifikáty budov. Úrad PSK by musel reagovať na projektovú výzvu na využívanie týchto poradenských služieb od SIEA. Okrem toho by SIEA mohla tiež podporiť program EE v PSK poskyt- nutím zoznamu certifikovaných energetických audítorov a zoznamu kvalifikovaných montážnych firiem a/alebo prípravou energetických certifikátov budov. POTREBA PILOTNÉHO PROJEKTU NA OTESTOVANIE NOVELY ZÁKONA O EE VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH Banky a novela zákona o EE Banky o novele zákona o EE viedli rokovania s Ministerstvom financií SR a hoci s ňou v zásade súhlasia, stále musia schválenú novelu preskúmať a otestovať spolu s orgánmi verejnej správy. Banky čakajú na preskúmanie finančného a právneho rámca ZEE po jeho schválení a zverejnení. V súčas- nosti bankám nie je jasné navrhované ustanovenie ZEE, ktorého cieľom je previesť záväzky dlho- vej služby na obec s cieľom znížiť dlhové zaťaženie ESCO spoločností. Dlh by nebol mimo súvahu a zostal by na ESCO spoločnosti, čo by mohlo obmedziť úverovú kapacitu menších ESCO spoloč- ností a obmedziť ich schopnosť realizovať ďalšie projekty. Banky by uprednostnili, keby dlh pre- vzala obec alebo orgán verejnej správy, pretože sú bonitnejšie ako menšie ESCO spoločnosti, ale ZEE je navrhnutý tak, aby udržal dlh mimo účtovných kníh orgánu verejnej správy. Banky si tiež nie sú isté, či by orgány verejnej správy dokázali udržať peňažné úspory z projektov EE a či by upred- nostnili model, v ktorom by peňažné úspory z projektov boli viazané na dlhovú službu. Banky nemajú jasno v ustanoveniach ZEE, ktorý sa snaží oddeliť projekty EE od všetkých prvkov projektu súvisiacich s výstavbou, čo je vo všeobecnosti potrebné vo verejných budovách, ktoré potre- bujú rozsiahlu renováciu. Inštitúcie budú musieť uzavrieť samostatné zmluvy na stavebné projekty a na EE, čo môže realizáciu projektov skomplikovať. Banky poznamenávajú, že na financovanie projektov podľa ZEE môžu byť potrebné prispôsobené finančné produkty. Štandardizované for- máty a procesy a zoskupené projekty by mohli pomôcť znížiť transakčné náklady. EBRD skúma, ako by sa ZEE mohol použiť na podporu zvýšenia úverov EE vo verejných zariade- niach, najmä preto, že takáto investícia je pre verejnú inštitúciu účtovne vedená mimo súvahy. Financovanie by sa im mohlo poskytovať na obmedzenom základe, pretože orgán verejnej správy by uskutočňoval platby dlhov v mene ESCO spoločnosti. EBRD uvažuje o špecifickom finančnom programe na podporu ESCO na Slovensku, ktoré realizujú projekty podľa ZEE, avšak podrobnosti o programe zatiaľ ešte nie sú k dispozícii. EBRD podporuje pilotný projekt v Prešovskom kraji na otestovanie ustanovení novely ZEE. Rovnako ako komerčné banky, aj EBRD by rada videla rozvoj štandardizovaného rámca a procesu identifi- kácie projektov, vypracovania základných línií a monitorovania a verifikácie. Vytvorenie súboru projektov a zoskupenie projektov vhodných na realizáciu by tiež pomohlo znížiť transakčné nák- lady a riziko portfólia. Poskytovatelia energetických služieb a novela zákona o EE ESCO spoločnosti majú záujem poskytovať služby orgánom verejnej správy podľa novely ZEE a Asociácia poskytovateľov energetických služieb aktívne prispieva svojimi stanoviskami a vstupmi poskytovanými Ministerstvu financií SR. Podľa ich názoru môžu niektoré ustanovenia ZEE znížiť atraktívnosť trhu pre ESCO spoločnosti. ZEE umožňuje splácanie ESCO spoločnosti len z peňaž- ných úspor zo zníženej spotreby energie a nie zo znížených nákladov na údržbu a prevádzku (ako tomu bolo doteraz). Toto by mohlo predstavovať obmedzenie, pretože údržba zariadenia by bola podľa ZEE povinnosťou ESCO spoločnosti (vlastníci zariadení v súčasnosti platia za údržbu) 28 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji a dodatočné náklady sa nemusia získať z úspor nákladov na energie primeraným spôsobom alebo nedostatočne rýchlo. Ak by došlo k výpadku garantovaných úspor, ďalej by sa znížil tok príjmov, ktorý je k dispozícii na splácanie. Asociácia poskytovateľov energetických služieb neočakáva, že po zverejnení novely ZEE a meto- diky k nej, dopyt po službách ESCO spoločností prudko porastie, pretože obce a orgány verej- nej správy nemajú kapacitu na vypracovanie podkladov pre EPC projekty. Kým regionálne samo- správy, ako napríklad PSK, môžu mať výhodu vzhľadom na ich veľkosť a dostupné zdroje, všetky ostatné orgány verejnej správy by potrebovali rozvoj kapacít na prípravu a realizáciu EPC pro- jektov. Iniciatíva EK a EIB ELENA by mohla pomôcť obciam pri vypracúvaní súťažných podkla- dov, ale to by vyžadovalo, aby obec zaplatila 10% nákladov a dosiahla finančnú páku 1:20, pričom by obec nemala povinnosť iniciatíve ELENA jej podporu splatiť. Uprednostnili by sa preto vyhra- dené prostriedky na budovanie kapacít. Asociácia poskytovateľov energetických služieb preto podporuje pilotný projekt pre budovy v PSK na otestovanie ustanovení novely zákona o EE. Podpora by mohla viesť k vytvoreniu štandardi- zovaných procesov a šablóny dokumentu, ktorý bude pre verejnú inštitúciu dôležitý pre vypraco- vanie zadania a súvisiacej dokumentácie pre verejné obstarávanie. SIEA a novela zákona o EE Ministerstvo hospodárstva SR poverilo SIEA, aby podporila implementáciu novely zákona o EE. SIEA v súčasnosti rokuje o návrhu nového OP, ktorý je určený na podporu implementácie tohto zákona. SIEA sa ponúkla, že preskúma, či by sa nový OP mohol využiť na vytvorenie rámca na posky- tovanie pomoci pre PSK v rámci iniciatívy pre „dobiehajúce“ regióny - Catching-up Regions (CuRI) - a na podporu pilotného projektu na otestovanie ustanovení tohto zákona. SIEA tiež zvažuje spus- tenie informačnej kampane na podporu jeho ustanovení a výhod. Vzhľadom na obmedzené finan- čné prostriedky by orgány verejnej správy museli reagovať na výzvy SIEA na podporu projektov. Potreba pilotného projektu s orgánmi štátnej správy na otestovanie novely zákona o EE Vzhľadom na viaceré ustanovenia a požiadavky novely zákona o EE, ktoré zatiaľ neboli otesto- vané a ostávajú nejasné z hľadiska ich fungovania na Slovensku, je žiaduce otestovať tieto ustano- venia prostredníctvom pilotného projektu na zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov v rámci PSK. Nový model EPC nebol testovaný na Slovensku ani v Európe a jeho mechanizmus musí byť na plné pochopenie otestovaný pomocou pilotného projektu. Ministerstvo financií SR, Ministerstvo hospodárstva SR, SIEA, Slovenská asociácia poskytovateľov energetických služieb a banky veľmi podporujú pilotný program v PSK na otestovanie ustanovení novely zákona o EE. Pilotný projekt by mohol tiež prispieť k vytvoreniu štandardizovaného rámca a procesu na iden- tifikáciu súboru projektov, ktoré by mohli byť potenciálne zoskupené, vypracovať základné línie a vykonávať monitorovanie a verifikáciu, to všetko s cieľom otestovania a zníženia transakčných nákladov a rizika portfólia. Faktory pripravenosti miestneho trhu na energetickú efektívnosť 29 STRATEGICKÝ PRÍSTUP NA ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNÝCH BUDOV PSK EXISTUJÚCE VEREJNÉ BUDOVY VO VLASTNÍCTVE PSK PSK vlastní 133 verejných zariadení, medzi ktoré patria stredné školy, domovy sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, budovy správy a údržby ciest a administratívne budovy.12 133 verejných zaria- dení zahŕňa približne 488 verejných budov, pričom väčšinou zariadení disponuje viacerými budo- vami. Treba poznamenať, že Úrad PSK prevádzkuje iba dve budovy, a to administratívne budovy Úradu PSK. Rozpočet na prevádzku a údržbu verejných zariadení PSK nestačí na pokrytie nákla- dov, najmä v zimnom období, keď sa veľká časť núdzového rozpočtu použije na pokrytie zvýše- ných nákladov na vykurovanie. Verejné budovy a zariadenia je možné charakterizovať tak, ako je uvedené v nasledujúcich tabuľkách. TABUĽKA 8  Charakteristika verejných budov vo vlastníctve PSK Typy zariadení PSK, podiel Počet Plocha Zariadenie zariadení Počet budov (m2) 1% 1% Školy 80 239 580 000 19% Školy Zariadenia sociálnych 25 87 91 000 DSS služieb Kultúrne zariadenia Kultúrne zariadenia 26 71 73 000 Správa a Správa a údržba ciest 1 89 32 000 19% údržba ciest 60% Budovy PSK Budovy Úradu PSK 1 2 12 000 SPOLU 133 488 788 000 Zdroj: PSK, 2018 Verejné zariadenia PSK riadia nezávisle ich riaditelia / správcovia, ktorí s príslušným vedúcim pra- covníkom PSK koordinujú plánovanie a rozpočtovanie prevádzkových a kapitálových výdavkov. Verejné školy, zariadenia sociálnych služieb a kultúrne zariadenia profitujú z finančnej podpory zo strany slovenskej vlády, pričom príslušné ministerstvá poskytujú rozpočtovú podporu a zaria- denia si individuálne riešia svoje energetické vybavenie a platia svoje účty. Akékoľvek zvýšenie spotreby energie má však následne negatívny vplyv na ich prevádzkové rozpočty. V čase rozpoč- tových schodkov PSK poskytuje prírastkové financovanie na vyplatenie účtov - stáva sa to v zim- ných mesiacoch, keď účty za teplo môžu byť vysoké v závislosti od počasia. Relatívne malý počet verejných budov vo vlastníctve PSK už bol zrekonštruovaný. Verejné budovy sú pomerne staré, so zlou tepelnou izoláciou a často aj starým energetickým vybavením. To výrazne zvyšuje dobu návratnosti, keďže potrebné investície priamo súvisia s energetickou efektívnos- ťou (t.j. netesné strechy, problémy s vlhkosťou, konštrukciou, atď.). Napríklad mnohé investície do budov vo vlastníctve PSK identifikované v rámci iniciatívy EÚ ELENA mali dobu návratnosti približne 40 až 50 rokov. V rámci PSK rutinnú údržbu verejných budov vykonávajú technici a správcovia zariadení a roz- siahle údržbárske práce a opravu vykonávajú zmluvní dodávatelia – špecializované firmy. Samotné verejné zariadenia nie sú schopné získať financovanie kapitálových výdavkov a kapitálové projekty 32 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji financuje PSK. Jednotlivé zariadenia PSK nemajú ani technické znalosti na vykonanie energetic- kých analýz a identifikáciu príležitostí na úsporu energie, a takúto analýzu vykonávajú buď tech- nickí pracovníci PSK alebo zmluvní dodávatelia a dodávatelia vybavenia. TABUĽKA 9  Stav renovácie verejných budov vo vlastníctve PSK Zariadenie Počet zrenovovaných verejných budov Plne zrenovované (% renovácie) Čiastočne zrenovované alebo nezrenovované Školy 38 (16%) 201 Zariadenia sociálnych služieb 19 (22%) 68 Kultúrne zariadenia 10 (14%) 61 Správa a údržba ciest 1 (0%) 88 Budovy Úradu PSK 2 (100%) - SPOLU 70 (14%) 418 Zdroj: PSK, 2018 Ročná spotreba energie vo verejných budo- OBRÁZOK 4  Priemerná spotreba paliva vo verejných budovách PSK vách za obdobie rokov 2010 až 2017 je uvedená v Tabuľke 10 a na Obrázku 4 pre každý zdroj paliva v budovách. Spotreba všetkých palív sa uvádza v megawatthodinách (MWh) pre konzistentnosť a porovnanie spotreby na jed- Zemný plyn notku s novými normami výkonnosti budov. Elektrina Spotreba zemného plynu predstavuje v prie- Uhlie mere viac ako 72 percent celkovej spotreby Teplo paliva a elektrina predstavuje približne 14 per- cent (pozri Obrázok 4). Zdroj: Autori, 2019 TABUĽKA 10  Ročná spotreba energie vo verejných budovách PSK Druh paliva Ročná spotreba energie (MWh) 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Priemerná spotreba Zemný plyn 61 040 57 627 56 858 53 964 40 560 44 121 46 317 47 805 51 037 Elektrina 10 573 10 360 9 919 9 788 9 618 9 836 10 113 10 125 10 041 Tuhé palivá 1 671 1 861 1 767 1 894 995 1 151 1 322 1 340 1 500 Zakúpené 7 207 6 610 6 263 5 972 6 735 9 668 9 859 10 246 7 820 teplo Celková 80 491 76 458 74 806 71 618 57 908 64 776 67 612 69 517 70 398 spotreba paliva Odhadované 16 813 15 900 15 578 14 858 12 031 13 499 14 074 14 489 14 655 emisie CO2 (t) Zdroj: ENECO, PSK, 2018 Informácie o využívaní energie pre jednotlivé verejné zariadenia z faktúr za energie sa nezhro- mažďujú a neriadia centrálne, a preto je ťažké pravidelne analyzovať účty za energie a lepšie ria- diť ročné rozpočtové výdavky na spotrebu energie. Úrad PSK spolu a poradenskou firmou ENECO vykonal veľa práce na to, aby sa vytvorila aktualizovaná databáza s počiatočnými odhadmi spo- treby energie. Ak chce Úrad PSK dosiahnuť udržateľnejší prístup k hospodáreniu s energiou vo verejných zariadeniach, potom musí pokračovať v aktualizácii databázy s cieľom zachytiť kľúčové premenné a požiadať správcov jednotlivých zariadení, aby o svojich účtoch za spotrebu energie PSK informovali. Strategický prístup na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov PSK 33 Z agregovanej databázy možno extrahovať nasledujúce informácie: • Hlavnou spotrebou energie je vykurovanie miestností a zdroje palív zahŕňajú zemný plyn, biomasu a nákup tepla (od miestnych teplárenských spoločností). • Hlavné možnosti EE nie sú o zmene paliva, ale efektívnejšom energetickom vybavení a zateplení. • Aj keď sa spotreba energie pri vykurovaní zvýšila, väčšina škôl nevykuruje všetky miestnosti na optimálnu teplotu, aby udržala výdavky na energiu nízke. • Na rozdiel od verejných škôl sú zariadenia sociálnych služieb počas vykurovacej sezóny plne vykurované a využívajú veľké množstvo teplej vody, pretože sa starajú o staršiu populáciu a nie- kedy ponúkajú aj zdravotné a ošetrovateľské služby. Tri štvrtiny spotreby energie sú určené na vykurovanie priestorov a ohrev vody a spotreba elektrickej energie predstavuje približne 23% celkovej spotreby energie. • Kultúrne zariadenia sú rôznorodé, od múzeí až po divadlá a planetárium, a preto sa spotreba energie výrazne líši v závislosti od funkcie a prevádzkových hodín. Spotreba energie je v týchto zariadeniach nižšia a väčšina (asi 60%) je určená na vykurovanie. • Zariadenia Správy a údržby ciest PSK sa líšia funkciou a prevádzkovým časom (vrátane kan- celárií, dielní, údržbárskych dielní, skladovacích priestorov, šatní). Približne 87 percent ich spotreby energie je však určených na vykurovanie. • Administratívne budovy Úradu PSK využívajú energiu na vykurovanie priestorov, osvetle- nie a kancelárske vybavenie. Hlavná administratívna budova je napojená na centrálne vyku- rovanie a druhá budova je vykurovaná plynovým vykurovacím systémom. Obe budovy boli zrekonštruované. Niektoré obmedzenia databázy sa prejavili pri analýze spotreby energie v rôznych budovách v PSK. Energetická náročnosť jednotlivých budov v rámci verejného zariadenia sa veľmi líšila a nepos- kytovala žiadne použiteľné informácie, ktoré by mohli pomôcť identifikovať zariadenia a budovy, ktoré by sa dali uprednostniť pri investíciách do opatrení EE. Zatiaľ čo niektoré informácie v data- báze ešte nie sú overené a validované, príprava databázy je dôležitým krokom v procese systema- tickej analýzy verejných budov. SYSTEMATICKÁ ANALÝZA PRIORÍT PRE INVESTÍCIE PSK DO VEREJNÝCH BUDOV Úrad PSK by mal prospech zo systematickej analýzy svojich verejných budov s cieľom identifiko- vať a uprednostniť investičné príležitosti na realizáciu opatrení EE. Pre PSK sa navrhuje štvorkro- kový proces na identifikáciu a prioritizáciu projektov EE a investícií do verejných budov, ako uvá- dza Obrázok 5. Krok 1: Vypracovanie širšieho zoznamu projektov. Použite databázu verejných budov na vyko- nanie štatistickej analýzy založenej na kľúčových premenných, ako je energetická náročnosť, vek budovy, charakteristiky jej používania, atď., na identifikáciu budov s vysokou spotrebou energie, ktoré by sa mali ďalej skúmať a zaradiť na širší zoznam projektov. Krok 2: Vypracovanie užšieho zoznamu projektov. Využite energetický model budov v programe MS Excel na analýzu možných úspor energie v budovách zahrnutých do širšieho zoznamu pro- jektov. Posúdenie zahŕňa preskúmanie rôznych opatrení EE s informáciami o ich reálnych nákla- doch s cieľom odhadnúť mieru a dobu návratnosti. Výsledkom analýzy je užší zoznam budov, ktoré sú investičnou prioritou. Krok 3: Identifikujte investičné projekty s najvyššou prioritou . Údaje o budovách na užšom zozname sa overia vykonaním návštev na mieste, preskúmaním záznamov a predbežnými ener- getickými auditmi. 34 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Krok 4: Príprava súťažných podkladov. Energetické audity a štúdie vykonateľnosti sa môžu vyko- nať za účelom zostaviť konečný najužší zoznam projektov, po ktorom už nasleduje príprava pod- kladov pre výberové konanie na projekty určené na realizáciu. OBRÁZOK 5  Štvorkrokový proces identifikácie a prioritizácie investícií EE do verejných budov Krok 1 Krok 2 Krok 3 Krok 4 Širší zoznam - predbežná Užší zoznam Najvyššie priority Príprava štúdií identifikácia projektov na základe modelácie overené návštevou uskutočniteľnosti /ponúk na základe zlepšeniej a zhodnotenia na mieste na verejnú súťaž energetickej databázy Zdroj: Autori, 2019 Prvá úroveň systematickej analýzy Prvá úroveň analýzy zahŕňa začlenenie ďalších kategorizačných polí do energetickej databázy PSK, aby bolo možné získať podrobnejšie údaje a identifikovať širší zoznam investícií. Databáza bola upravená o ďalšie polia na zaradenie verejných budov do ďalších kategórií na základe typu zaria- denia a využitia budovy. Napríklad školy sú ďalej kategorizované podľa typu školy (odborná škola, gymnázium, hotelová akadémia, atď.) a využitia budovy (učebňa, jedáleň, telocvičňa atď.). Tieto ďalšie kategórie v databáze pomohli lepšie kategorizovať budovy a pochopiť a porovnať spotrebu energie v týchto zariadeniach. Lepšia kategorizácia budov zmierni rozdiely v energetickej náročnosti a podporí databázu prvej úrovne. Výrazné rozdiely v energetickej náročnosti vo všetkých sektoroch naznačujú, že spotreba energie sa buď priraďuje aj k budovám, ktoré nespotrebujú veľa energie, alebo sa údaje zaznamená- vajú nedostatočne. Problém je ešte umocnený skutočnosťou, že vo všeobecnosti v danom zariadení existuje len jedno meracie miesto a je teda ťažké priradiť spotrebu energie rôznych budovám. Táto skutočnosť sťažila prioritizáciu a identifikáciu užšieho zoznamu budov. Nižšie uvedené tabuľky ilustrujú rozdiely, ktoré sa nachádzajú vo všetkých sektoroch bez použitia aktualizovanej databázy. TABUĽKA 11  Energetická náročnosť verejných budov vo vlastníctve PSK Školy Intenzita využívania energie Rozsah energetickej náročnosti Energetická (priem. vek: 47 rokov) (jednotlivé budovy) náročnosť na splnenie normy A1a 2014 2017 2017 Energia použitá na 56 69 8 – 940+ < 28 vykurovanie (kWh/m2/rok) Spotreba elektriny (kWh/ 9,7 9,7 1 – 1,000 <9 m2/rok) Sociálne zariadenia Intenzita využívania energie Rozsah energetickej náročnosti Energetická (priem. vek: 73 rokov) (jednotlivé budovy) náročnosť na splnenie normy A1 2014 2017 2017 Energia použitá na 118 131 49 – 1,000+ < 35 vykurovanie (kWh/m2/rok) Spotreba elektriny (kWh/ 28 30 1 – 450+ < 16 m2/rok) a  Podľa smerníc EÚ budú rekonštruované verejné budovy spĺňať normy A0 za predpokladu, že sú technicky a finančne realizovateľné. Splnenie normy A1 je však realizovateľnejšie. Strategický prístup na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov PSK 35 Kultúrne zariadenia Intenzita využívania energie Rozsah energetickej náročnosti Energetická (priem. vek: 35 rokov) (jednotlivé budovy) náročnosť na splnenie normy A1 2014 2017 2017 Energia použitá na 27 44 22 – 196+ < 28 vykurovanie (kWh/m2/rok) Spotreba elektriny (kWh/ 13 17 1 – 288+ < 15 m2/rok) Správa a údržba ciest Intenzita využívania energie Rozsah energetickej náročnosti Energetická (jednotlivé budovy) náročnosť na splnenie normy A1 2014 2017 2017 Energia použitá na 27 44 13 – 580+ < 28 vykurovanie (kWh/m2/rok) Spotreba elektriny (kWh/ 13 17 3 – 1,100+ < 15 m2/rok) Zdroj: Autori, 2019 OBRÁZOK 6  Energetická náročnosť tried vo všetkých školách Na ilustráciu problému s rozdielmi v intenzite využívania energie v budovách Obrázok 6 uka- zuje energetickú náročnosť samotných tried (nezahŕňa iné budovy v školskom zariadení) Energetická náročnosť kWh/m2/rok a priemer všetkých škôl v rámci PSK. Intenzita využívania energie sa pohybuje od približne 13 do 127 kWh/m2/rok, priemer pre tento súbor údajov je približne 60 kWh/m2/rok a štan- dardná odchýlka je približne 20 kWh/m2/ rok. Tento súbor údajov nepomôže identifiko- vať školy, ktoré by sa mali ďalej skúmať, aby sa posúdil potenciál zvýšenia ich energetickej efektívnosti. Zmysluplnejšie informácie možno použiť po aktualizácii databázy, aby bolo možné sta- Zdroj: Autori, 2019 noviť prioritné investície. Na Obrázku 7 je zná- zornená energetická náročnosť tried len v gym- OBRÁZOK 7  Energetická náročnosť tried v gymnáziách náziách a priemer na základe aktualizovanej databázy. Intenzita využívania energie sa pohy- buje od približne 34 do 90 kWh/m2/rok, priemer pre tento súbor údajov je približne 62 kWh/m2/ Energetická náročnosť kWh/m2/rok rok a štandardná odchýlka je približne 14 kWh/ m2/rok. Tento súbor údajov poskytuje zmyslupl- nejšie informácie, ktoré možno použiť na iden- tifikáciu škôl – gymnázií, ktoré by sa mali ďalej skúmať, aby sa posúdil potenciál zvýšenia ich EE. Napríklad 5 škôl s energetickou náročnosťou vyššou než 80 kWh/m2/rok by mohlo byť zahr- nutých do zoznamu projektov a mohli by sa ďalej analyzovať na základe hodnotenia úrovne 2 (t. j. energetického modelu budovy). Podobne školy s energetickou náročnosťou bližšie k 40 kWh/m2/rok by sa mohli ďalej skúmať za úče- Zdroj: Autori, 2019 lom porozumieť tomu, prečo sú efektívnejšie. Podobnú analýzu pre iné typy škôl - odborné školy, hotelové akadémie, technické školy, ošetro- vateľské/zdravotnícke školy, atď., možno využiť na vytvorenie širšieho zoznamu všetkých škol- ských zariadení v PSK, ktoré by sa mohli ďalej skúmať. Príloha A obsahuje grafy pre niekoľko rôz- nych typov školských budov a zariadení sociálnych služieb. 36 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Napriek výraznému potenciálu zvýšenia EE závisí veľa od nákladov a finančnej uskutočniteľnosti ďalších opatrení. Podľa energetickej náročnosti v roku 2017 a noriem energetickej hospodárnosti, ktoré treba splniť na zaradenie do triedy A1, existuje významný potenciál na zlepšenie v oblasti energetiky. Potrebná by bola systematickejšia a podrobnejšia analýza druhej úrovne (pozri ďalšiu časť) potenciálnej implementácie opatrení EE založených na skutočnom potenciáli znížiť spot- rebu energie na základe vlastností budovy a podrobných nákladov na materiál a prácu pri reali- zácii opatrení EE s uvedením ekonomickej miery návratnosti a doby návratnosti. Druhá úroveň systematickej analýzy Energetický model budovy Energetický model budovy bol vyvinutý v spolupráci s expertmi Technickej univerzity v Košiciach, a to so zámerom vykonať podrobnú analýzu možností na zlepšenie energetickej efektívnosti budov. Model založený na programe MS Excel bol vyvinutý špeciálne pre klimatické a pracovné podmienky v Prešovskom kraji a bol realizovaný v spolupráci s pracovníkmi PSK z Odboru majetku a investí- cií a energetickými expertmi z firmy ENECO Prešov. Energetický model má tri hlavné zložky: Zložka 1: Spotreba energie na vykurovanie Zložka 2: Spotreba energie na vybavenie - klimatizácia, osvetlenie, teplá voda Zložka 3: Údaje o využívaní palív a energie (skutočné informácie z faktúr), emisiách z palív nákladoch na materiál a prácu pri opatreniach energetickej efektívnosti, atď. Model odhaduje skutočnú spotrebu tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody a spotrebu energie na osvetlenie a klimatizáciu. Spotreba energie sa odhaduje pre referenčný prípad na základe sku- točných vlastností budovy vrátane akéhokoľvek zateplenia. Akékoľvek odchýlky v odhadovanej spotrebe energie na základe účtov za energie sú zosúladené s dodatočnými informáciami z budovy. Mohli by napríklad vyvstať rozdiely medzi nákupom energie a využívaním energie; hoci elektrina a plyn používané v budove sú v súlade s nameranou spotrebou energie počas tohto obdobia, použí- vanie iných palív, ako je uhlie a peletky, sa nemusí zhodovať s údajmi za dané fakturačné obdobie. Spotreba energie na vykurovanie po zateplení a výmene zdroja tepla podľa stavebných predpi- sov sa následne odhaduje na prehodnotenie dopytu po energii a spotreby energie pri vykurovaní miestností. Využitie energie v iných energetických systémoch budov sa tiež odhaduje na základe rôznych opatrení energetickej efektívnosti, ktoré je možné zaviesť. Opatrenia EE, ktoré sa majú implementovať, sú založené na ich schopnosti zlepšiť energetickú hospodárnosť budov a spĺňať výkonnostné normy triedy A1 pre každý energetický subsystém (trieda A1 pre vykurovanie, ohrev teplej vody, osvetlenie, atď.). Energetický model budovy umožňuje vygenerovanie certifikátov budov, ktoré sú v súlade s ener- getickými predpismi pre budovy platnými v krajine. Zložky modelu sú rovnaké ako energetické triedy a štandardy energetickej efektívnosti na Slovensku, a preto by mohli byť použité tak, aby PSK mala základné certifikáty energetickej spotreby v každom energetickom subsystéme svojho portfólia verejných budov. Tieto certifikáty by sa mohli aktualizovať na základe odhadovaného dopytu po energii a využívania po implementácii opatrení energetickej efektívnosti. Technická a finančná analýza sa vykonáva pre každé z opatrení EE zvažovaných v modeli. Emisie CO2 z energie použitej v budove sa tiež odhadujú na základe palív používaných v každom ener- getickom podsystéme. Strategický prístup na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov PSK 37 2. úroveň analýzy budov PSK na základe využitia energetického modelu budovy Na prvej úrovni analýzy bolo identifikovaných šesť budov vlastnených PSK vhodných na ďalšiu analýzu pomocou energetického modelu budovy. Budovy zahŕňali štyri školské zariadenia, vrá- tane jednej odbornej školy, a dve sociálne zariadenia vrátane zdravotného zariadenia pre seniorov, všetky s vysokou spotrebou energie. Aby sa zabezpečilo, že posudzované informácie boli správne, šesť vybraných budov navštívili experti Technickej univerzity Košice, firmy ENECO a Úradu PSK, aby overili a potvrdili informá- cie v energetickej databáze. Ďalšie informácie potrebné na energetické modelovanie sa získali aj priamo zo zariadení. Pre každé z navrhovaných opatrení energetickej efektívnosti sa v energetickom modeli odhaduje spotreba energie, investičné náklady, prevádzkové náklady, doba návratnosti a vplyv na životné prostredie. Pri energetickom modelovaní boli zohľadnené opatrenia energetickej efektívnosti uve- dené v nasledujúcej tabuľke. TABUĽKA 12  Opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré sa zohľadňujú pri energetickom modelovaní Podsystém Opatrenie EE Obálka budovy / Tepelná izolácia: steny, podlahy, strechy, stropy a iné otvorové konštrukcie teplovýmenná plocha budovy Systém vykurovania Výmena zdroja tepla (kotol) a súvisiace úpravy kotolne Samotná výmena zdroja tepla (kotol) Hydraulická regulácia rozvodov tepla Optimalizácia rozvodov vykurovania Systém teplej vody Výmena systému ohrevu teplej vody Výmena paliva používaného na ohrev vody Montáž solárneho systému na ohrev teplej vody Optimalizácia rozvodov teplej vody Akumulácia teplej vody Osvetlenie Výmena existujúcich svetiel za energeticky úsporne zdroje napr. typu LED Zdroj: Autori, 2019 Úspora energie, investície a doba návratnosti. Výsledky modelovania šiestich verejných budov v rámci PSK sú uvedené v Tabuľke 13. Pri každom zariadení sú uvedené alternatívne scenáre (A, B, atď.) Predstavujú rôzne opatrenia energetickej efektívnosti zahrnuté do analýzy. Napríklad v prí- pade gymnázia v Poprade scenár A zahŕňa výmenu vykurovacích a osvetľovacích systémov a scenár B zahŕňa zateplenie stien a stropu. Celková investícia pri scenári A je 39 649 EUR a doba návrat- nosti je približne 20 rokov a pri scenári B je investícia 112 353 EUR a doba návratnosti je 22 rokov. Doba návratnosti je dlhšia než 15 rokov pre každý z balíkov energetickej efektívnosti vybraných pre rôzne budovy. Mnohé opatrenia EE boli pozmenené a otestované, aby sa dosiahol optimálny výsledok z hľadiska kratších dôb návratnosti, avšak výsledkom modelovania bola vždy dlhá doba návratnosti. Výsledné dlhé doby návratnosti sú v súlade s tým, čo zistila SIEA, teda s priemernou dobou návratnosti 33 rokov pre verejné budovy. Celková investícia pre celé portfólio šiestich budov, berúc do úvahy iba opatrenia s kratšou dobou návratnosti, je 857 137 EUR. Podrobné výsledky energetického modelovania rôznych opatrení v každej z vyššie uvedených verej- ných budov sú uvedené v prílohe B. 38 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji TABUĽKA 13  Výsledky energetického modelovania Zdroj: Autori, 2019 Hlavné ponaučenia z výsledkov energetického modelovania Modelovanie opatrení energetickej efektívnosti v šiestich vybraných budovách PSK s najvyšším potenciálom spotreby energie naznačilo, že je doba návratnosti vo všetkých prípadoch pre všetky opatrenia dlhšia než 15 rokov. Niektoré z hlavných záverov z energetického modelovania sú: • V rámci doby návratnosti 15 rokov nie je možné splniť výkonnostné štandardy budovy A1. • Zateplenie budov je drahé a investícia má návratnosť 30 až 58 rokov. Je to hlavne preto, že opravy plášťa budovy sú nákladné, najmä ak sa nevykonávala ich dostatočná údržba, a preto si vyža- dujú investície nad rámec opatrení energetickej efektívnosti a verejné zariadenia, ako sú školy a kultúrne zariadenia, sú vykurované nedostatočne. • Budova, v ktorej sa na vykurovanie priestorov alebo ohrev vody využíva elektrina, je dobrým kandidátom na zmenu paliva z elektriny na plyn, prípadne na použitie tepelných čerpadiel a solárneho systému. Strategický prístup na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov PSK 39 • V prípadoch, kedy sa v budove na vykurovanie priestorov a ohrev vody využíva uhlie alebo drevo, nie je doba návratnosti výmeny systému so zmenou paliva nákladovo efektívna. Odporúča sa len výmena systému za účinnejší systém bez zmeny palivovej základne. • Odporúča sa výmena systémov osvetlenia za LED, avšak tá je vzhľadom na náklady na výmenu žiaroviek, svietidiel, káblov, snímačov a zvýšenie svietivosti potrebné na splnenie normy drahá. Predpokladaný náklad by predstavoval 8 EUR/m2, čo je v súlade s podobným dodatočným vybavením systémov osvetlenia. • Odbor majetku a investícií PSK potrebuje pokračovať v druhej úrovni analýzy ďalších približne 12 budov (domovov sociálnych služieb alebo škôl) s najväčším energetickým potenciálom, aby zabezpečilo, že možno nebude existovať kombinácia balíkov energetickej efektívnosti, ktoré možno nebudú mať dobu návratnosti do 15 rokov. Bude to dôležité na identifikáciu potenciál- nych projektov pre kombinované financovanie (EPC a grantové financovanie). FINANČNÝ RÁMEC PRE INVESTÍCIE PSK DO ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI VEREJNÝCH BUDOV Väčšina verejných budov vo vlastníctve PSK bude mať dlhú dobu návratnosti investícií do energe- tickej efektívnosti vzhľadom na ich dlho odkladanú údržbu, a preto bude potrebné, aby sa táto finančná situácia riešila hľadaním vhodného finančného rámca. Odbor majetku a investícií spo- lupracoval s firmou Eneco a Technickou univerzitou v Košiciach pri hodnotení alternatív opat- rení EE s použitím modelovacieho nástroja, pričom výsledkom analýzy šiestich budov bola doba návratnosti 15 až 28 rokov. Doba návratnosti presahuje 15 rokov, je teda dlhšia, než je doba splat- nosti pri poskytovanom komerčnom financovaní, a preto je potrebné identifikovať alternatívy na vytvorenie zmiešaného finančného rámca pre budovy, ktoré ponúkajú kratšiu dobu návrat- nosti a mohli by sa priblížiť k 15 rokom. PSK má tri hlavné možnosti financovania projektov EE vo verejných budovách, ktoré bude potrebné prehodnotiť, aby sa riešili dlhé doby návratnosti investícií. Jednou z možností je, aby Úrad PSK verejne financoval projekt z ročných rozpočtov PSK, keďže ročný rozpočet obsahuje rezervy na kapi- tálové výdavky na renováciu. Existuje však mnoho ďalších naliehavých potrieb použitia rozpočtu PSK a bola by potrebná jasná stratégia na stanovenie priorít investícií do EE. Ďalšou alternatívou je, že PSK bude financovať projekty EE spolu s komerčným financovaním od bánk, kde by pravde- podobne mohol získať finančné sadzby okolo 0,5%. Napriek tomu, že Úrad PSK nedosiahol svoj ofi- ciálny dlhový limit, dosiahol svoj interný dlhový limit a je veľmi nepravdepodobné, že by ho zvýšil kvôli investíciám do EE. Je dôležité poznamenať, že Úrad PSK prechádza ďalšími organizačnými reformami, pre ktoré by bola administratíva ochotnejšia navýšiť svoju dlhovú kapacitu. Verejná politika ústrednej štátne správy v súvislosti so zákonom o energetickej hospodárnosti má tiež znížiť úroveň zadlženosti obcí a orgánov verejnej správy pre investície do EE. Na tento účel vláda pracovala na návrhu novely ZEE , ktorá bola schválená a ktorá by mala poskytnúť finančné pros- triedky ESCO spoločnostiam bez toho, aby sa započítavali do dlhu verejných inštitúcií. Úrad PSK si musí pripraviť stratégiu, aby podľa novely ZEE pre skupinu projektov priblížil dobu návratnosti k 15 rokom a zistil, ako môže využiť tieto zdroje pre túto skupinu verejných budov. Navrhovaná stratégia založená na skutočných dlhých dobách návratnosti je uvedená nižšie. Dlhá doba návratnosti na realizáciu opatrení EE v budovách PSK znamená, že takéto opatrenia nebude možné realizovať len prostredníctvom ZEE. Zatiaľ čo novela ZEE neobmedzuje dobu trva- nia zmluvy, financovanie od komerčných bánk pravdepodobne nebude dostupné s dobou splat- nosti dlhšou než 15 rokov. Možnosťou financovania projektov s dlhou dobou návratnosti je kombi- nované financovanie v rámci EPC s grantovým financovaním z EŠIF alebo iných fondov EÚ. Podľa usmernenia EUROSTATu13 je povolené akékoľvek grantové financovanie z fondov EÚ poskytnu- tých na projekt. Naproti tomu poskytnutie prostriedkov vládou Slovenskej republiky vo forme dotácie na spolufinancovanie projektu spôsobí, že celá investícia bude dodatočným dlhom v účtov- ných knihách verejnej inštitúcie, čomu sa pri práci v rámci programu EPC na PSK treba vyhnúť. 40 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji TABUĽKA 14  Možnosť financovania EE vo verejných budovách na základe jednoduchej doby návratnosti 15 – 22 rokov 22 – 35 rokov 35 rokov Popis Zmiešané financovanie v zmysle zákona Projekt financovaný z vlastných Projekt financovaný z vlastných o energetickej efektívnosti a vlastných zdrojov PSK zdrojov PSK zdrojov PSK na skrátenie doby návratnosti na 15 rokov Financovanie • Mezzanínové financovanie • Verejné financovanie • Verejné financovanie • Podpora z fondov EÚ (EŠIF a iné fondy) • Podpora z EÚ fondov (EŠIF • Podpora z EÚ fondov (EŠIF a iné • Možnosť refinancovania po a iné fondy) fondy) sprevádzkovaní projektu • Preferenčné finančné produkty z Európskej banky pre obnovu a rozvoj / Európskej investičnej banky po úverovej línii alebo cez mechanizmy zdieľania rizika Zdôvodnenie Táto možnosť presúva finančné Projekty s dobou návratnosti Projekty s dobou návratnosti nad zaťaženie a riziko výkonnosti na nad 22 rokov sa vo všeobecnosti 35 rokov by nespĺňali podmienky spoločnosti poskytujúce energetické nekvalifikujú na financovanie na akékoľvek komerčné služby (ESCO) a je vhodná pre zo strany komerčných bánk financovanie a mali by byť regionálnu alebo miestnu samosprávu. (alebo by to bolo pri vysokých financované z verejných financií z Zákon o energetickej efektívnosti úrokových sadzbách). grantov EÚ. nestanovuje hornú hranicu doby Grantové prostriedky z EÚ a od Vzhľadom na dlhé obdobia návratnosti alebo doby platnosti vlády Slovenskej republiky sú návratnosti by Odbor majetku zmlúv. Komerčné financovanie sa však na realizáciu projektov s týmito a investícií PSK mal posúdiť spravidla poskytuje na 10 alebo menej dlhými dobami návratnosti sociálnu a ekonomickú ako 15 rokov. najvhodnejšie. uskutočniteľnosť zachovania Mohlo by sa zvážiť kombinované využívania budovy, pretože financovanie EPC projektov a ESCO by to mohlo stáť viac, než je spoločností s grantom a/alebo PSK ochotný alebo schopný komerčným financovaním (v rámci zaplatiť za opatrenia na zvýšenie usmernení zákona o energetickej energetickej efektívnosti budovy. efektívnosti), aby sa doba návratnosti skrátila pod 15 rokov. Zdroj: Autori, 2019 Úrad PSK zatiaľ nemá žiadne zmluvy s ESCO spoločnosťami na realizáciu EE vo verejných budo- vách avšak má záujem o pilotný projekt podľa novely zákona o EE. Je však potrebné otestovať usku- točniteľnosť tejto možnosti a Odbor majetku a investícií v PSK musí byť vyškolený na realizáciu projektov podľa tejto novely. Pokiaľ ide o projekty EE s dobou návratnosti nad 22 rokov, mali by byť financované len z roz- počtu PSK. Projekty s takou dlhou dobou návratnosti by nespĺňali podmienky pre komerčný úver a ak áno, tak len s veľmi vysokými úrokovými sadzbami. Tieto projekty budú s najväčšou prav- depodobnosťou zahŕňať zateplenie obvodových plášťov budov, ktoré je nákladné, pretože mnohé budovy nemali primeranú údržbu od čias, kedy boli postavené. To má vplyv na náklady na investí- cie a dlhú návratnosť investičných období; ako uviedla SIEA, priemerná doba návratnosti u verej- ných budov je na Slovensku 33 rokov. Úrad PSK by musel identifikovať súbor budov s vyššou ener- getickou úsporou, ako aj sociálne a ekonomické prínosy investícií, aby sa uprednostnili budovy, v ktorých by sa mohli investície realizovať. V prípade doby návratnosti dlhšej ako 35 rokov, hoci tieto môžu byť financované z vlastných zdro- jov PSK, by sa malo vykonať hlbšie sociálne a ekonomické posúdenie nákladov a prínosov doda- točnej montáže vybavenia na zvýšenie EE. Investícia môže stáť viac ako je Úrad PSK ochotný alebo schopný poskytnúť na projekt EE. Je možné, že používanie budovy sa zmení tak, aby sa využívali nákladovo efektívnejšie a aby sa zabránilo zastaveniu investícií na ďalších tridsať rokov, ak nebudú nákladovo efektívne. Hoci ide o širší problém štruktúry prevádzky a údržby verejných budov v PSK, je dôležité požadovať zabezpečenie nákladovo efektívneho využívania verejných zdrojov. Strategický prístup na zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov PSK 41 ÚVAHY NA ZÁVER Táto správa skúma možnosti implementácie opatrení energetickej efektívnosti vo verejných budo- vách PSK. Na tento účel sa posudzovali kľúčové úvahy o regulačnom rámci pre energetiku a ener- getickú efektívnosť na národnej i regionálnej úrovni. Bola zistená pripravenosť kľúčových zainte- resovaných strán a implementačných partnerov, ako sú komerčné banky, medzinárodné finančné inštitúcie, ESCO spoločnosti a výrobcovia zariadení a realizačné firmy, a vykonaná revízia existu- júceho portfólia verejných budov PSK a možnosti financovania opatrení energetickej efektívnosti. Vláda vypracovala a schválila novelu zákona o EE, ktorá je určená pre ESCO spoločnosti na finan- covanie a realizáciu projektov EE vo verejných budovách a na náhradu nákladov z garantovaných úspor energie. Je štruktúrovaná tak, aby umožnila orgánom verejnej správy nezvyšovať zadlženie. Financovala by iba investície súvisiace s energetikou bez rozsiahlej renovácie budov, ktorá môže zahŕňať prvky, ktoré s energetikou vôbec nesúvisia. S cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a spl- niť národné ciele v oblasti úspor energie v SR by mala novela orgánom verejnej správy umožniť, aby sa nezadlžili a radšej využili tento nástroj namiesto zvyšovania úrovne dlhu na financovanie EE vo verejných budovách. Kľúčové zainteresované strany vyjadrili pochybnosti o tom, ako presne môžu ustanovenia novely ZEE fungovať pre orgány verejnej správy. Zákon o EE sa usiluje o oddelenie projektov zamera- ných na EE od akýchkoľvek stavebných projektov, ktoré sú vo všeobecnosti vo verejných budovách potrebné na renováciu. Orgány verejnej správy budú musieť vypracovať samostatné zmluvy na sta- vebné projekty a projekty EE, čo môže viesť k ich zložitejšej realizácii. Schéma splátok sa zmenila – kým predtým bolo možné použiť peňažné úspory zo zníženej spotreby energie aj ušetrené nák- lady na prevádzku a údržbu na zaplatenie ESCO spoločnosti, teraz je povolená len prvá možnosť. Okrem toho by podľa novely ZEE mali ESCO spoločnosti povinnosť údržby zariadenia a vybavenia. Akákoľvek nedostatočná úspora energie by ďalej znížila tok príjmov, ktorý je k dispozícii na spláca- nie. Nedostatočná kapacita obcí a orgánov verejnej správy vypracovávať podklady pre EPC by tiež predstavovala veľké obmedzenie a vyžadovala by podporu prípravy a posudzovania auditov, iden- tifikáciu opatrení EE a noriem potrebných na klasifikáciu budov do triedy A1 alebo A0. Budovy PSK s vyšším energetickým potenciálom by mohli byť použité ako pilotné projekty na otes- tovanie implementácie novely ZEE vo verejných budovách a mohli by byť príležitosťou na objas- nenie implementačných postupov, ktoré by mohli slúžiť ako príklad na rozšírenie využitia novely ZEE vo verejnom sektore. Komerčné banky, Asociácia poskytovateľov energetických služieb, Budov budúcnosti a SIEA podporujú prípravu pilotného projektu a vyberajú niekoľko verejných budov PSK s najväčším potenciálom na otestovanie novely ZEE. Ide o prvý ZEE, ktorý je v súlade s usmer- neniami Eurostatu, pričom model pre orgány verejnej správy nebol, podľa dostupných informá- cií, v Európe otestovaný. Musí byť overený formou pilotného projektu tak, aby bol jeho mechaniz- mus jasný a aby sa zaistilo, že vo verejnej sfére na Slovensku funguje. Pilotný projekt EPC by mohol pomôcť vyvinúť štandardizovaný rámec a proces so štandardizovanou formou, protokolmi moni- torovania a verifikácie, stanovením referenčných hodnôt (benchmarkingom) a jasným procesom na identifikáciu zoznamu projektov, ktoré by mohli byť potenciálne zoskupené, to všetko s cieľom otestovať model a znížiť transakčné náklady. náklady. Pilotný projekt na otestovanie novely ZEE by mohol tiež pomôcť identifikovať finančné produkty šité na mieru, ktoré môžu byť potrebné na účely zmiernenia rizika. Bol navrhnutý systematický prístup k identifikácii a uprednostňovaniu projektov energetickej efektívnosti vo verejných budovách vo vlastníctve PSK. Tento prístup by mal byť doplnený o roz- voj systému energetického manažmentu v rámci Odboru majetku a investícií PSK, ktorý okrem 44 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji iného stanovuje jasné ciele znižovania spotreby energie, jasné protokoly podávania správ od správ- cov jednotlivých verejných zariadení a systematický spôsob prioritizácie investícií do EE vo verej- ných budovách. Na prioritizáciu boli vypracované kroky na identifikáciu širšieho zoznamu pro- jektov, modelovanie opatrení EE na definovanie užšieho zoznamu projektov a overenie projektov EE pre budovy zaradené do užšieho zoznamu prostredníctvom návštev na mieste alebo energe- tických auditov. V prvom kroku hodnotenia Úrad PSK využije komplexnú databázu na vytvorenie širšieho zoznamu projektov založených na štatistickej analýze energetickej náročnosti a ďalších charakteristík budovy. V druhom kroku použije energetický model budovy vypracovaný v rámci tejto činnosti na iden- tifikáciu opatrení energetickej efektívnosti, potrebných investícií a ich miery a doby návratnosti a vytvorenia užšieho zoznamu projektov. Užší zoznam projektov sa v prípade potreby podrobne preskúma prostredníctvom návštev na mieste a energetických auditov. Výsledok tejto analýzy sa môže použiť na prípravu podkladov a vyzvanie poskytovateľov služieb k realizácii projektov. Navrhuje sa investičný rámec na financovanie projektov s rôznou dobou návratnosti a pre projekty EE sa navrhuje kombinovaný prístup k financovaniu, aby sa doba návratnosti skrátila na 15 rokov a dali sa využiť výhody EPC. Z hodnotenia využívajúceho energetický model budovy vyplynulo, že projekty EE budú vo všeobecnosti trvať dlhšie ako 15 rokov. Odporúča sa, aby sa použil kombi- novaný prístup k financovaniu, pomocou ktorého by sa finančné prostriedky z grantov EÚ pou- žili na zníženie doby návratnosti na 15 rokov a zachovala by sa možnosť uzavrieť zmluvu s ESCO spoločnosťou podľa ZEE. Projekty EE s dobou návratnosti dlhšou než 22 rokov majú byť financo- vané priamo zo strany PSK s použitím vlastných rozpočtových prostriedkov. V prípade projektov s dobou návratnosti dlhšou než 35 rokov je však nutná širšia diskusia o tom, čo je nákladovo najefektívnejší spôsob spravovania verejných budov PSK. Mnohé budovy majú zanedbanú údržbu a ich renovácia by bola drahšia, než koľko je Úrad PSK ochotný alebo schopný investovať. Preto by sa malo uskutočniť sociálne a ekonomické posúdenie nákladovej efektívnosti dodatočného vybavenia budovy na zvýšenie jej EE v porovnaní s napríklad novostavbou, ktorá by spĺňala normy triedy A0 alebo so zmenou využívania budovy. Pre túto diskusiu bude dôležité, aby Odbor majetku a investícií PSK mal k dispozícii aktualizovaný zoznam svojho majetku vrá- tane nehnuteľností, prevádzkových nákladov a spotreby energie, a vedel tak strategicky zhodnotiť stav svojho majetku. Len na základe rozsiahlejších a kvalitnejších informácií môže Odbor majetku a investícií urobiť informované rozhodnutia v súlade s cieľmi vedenia PSK. Úvahy na záver 45 PRÍLOHA A ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ RÔZNYCH TYPOV ZARIADENÍ A BUDOV VO VLASTNÍCTVE PSK Nižšie uvedené grafy znázorňujú energetickú náročnosť v špecifických typoch budov v rámci zariadenia. Ilustráciou sú údaje týkajúce sa škôl a zariadení sociálnych služieb vo vlastníctve PSK. OBRÁZOK A1  Energetická náročnosť tried v hotelových akadémiách Energetická náročnosť kWh/m2/rok OBRÁZOK A2  Energetická náročnosť učební v odborných školách Energetická náročnosť kWh/m2/rok Zdroj: Autori, 2019 46 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji OBRÁZOK A3  Energetická náročnosť pobytu klientov vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb Energetická náročnosť kWh/m2/rok OBRÁZOK A4  Energetická náročnosť pobytu klientov v zariadeniach sociálnych služieb 5 dní v týždni Energetická náročnosť kWh/m2/rok OBRÁZOK A5  Energetická náročnosť stáleho pobytu klientov v zariadeniach sociálnych služieb Energetická náročnosť kWh/m2/rok Zdroj: Autori, 2019 47 PRÍLOHA B VÝSLEDKY ENERGETICKÉHO MODELOVANIA VEREJNÝCH BUDOV VO VLASTNÍCTVE PSK 48 Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Výsledky analýzy SZŠ, stredná zdravotnícka škola, Poprad (scenár A) Zdroj: Autori, 2019 49 50 Výsledky analýzy SZŠ, stredná zdravotnícka škola, Poprad (scenár B) Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Zdroj: Autori, 2019 Výsledky analýzy DSS Hanušovce (scenár A) (pobytové sociálne zariadenie– domov sociálnych služieb) Zdroj: Autori, 2019 51 52 Výsledky analýzy DSS Hanušovce (scenár B) (pobytové sociálne zariadenie - domov sociálnych služieb) Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Zdroj: Autori, 2019 Výsledky analýzy DSS Hanušovce (scenár C) (pobytové sociálne zariadenie - domov sociálnych služieb) Zdroj: Autori, 2019 53 54 Výsledky analýzy SPŠ SNINA (stredná priemyselná škola) Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Zdroj: Autori, 2019 Výsledky analýzy SOŠ PORAD (stredná odborná škola s internátom) Zdroj: Autori, 2019 55 56 Výsledky analýzy OA STARÁ ĽUBOVŇA (obchodná akadémia) Energetická efektívnosť verejných budov v Prešovskom kraji Zdroj: Autori, 2019 Výsledky analýzy DSS BREZOVIČKA (pobytové sociálne zariadenie - domov sociálnych služieb) 57 Zdroj: Autori, 2019 POZNÁMKY 1. Viď viac: https://www.mhsr.sk/energetika/energeticka-politika 9. Podľa správy Svetového ekonomického fóra o globálnej 2. PRIMES je model energetického systému EÚ, ktorý po- konkurencieschopnosti 2017 - 2018 má Slovensko tretí skytuje strednodobé a dlhodobé prognózy od roku 2010 najzdravší bankový sektor v eurozóne. až do roku 2030 s výsledkami za každý piaty rok. 10. Vláda SR schválila novelu zákona č. 4/2019, ktorá mení 3. Regionálny operačný program, Operačný program Brati- a dopĺňa zákon o EE pre verejné budovy. slavský kraj a Operačný program Konkurencieschopnosť 11. Eurostat poskytuje dodatočné metodické usmernenie a hospodársky rast. o účtovných pravidlách pre postup pri nadmernom deficite 4. Spoločná európska podpora pre udržateľné investície a štatistiku verejných financií, ktorá dopĺňa alebo inter- v mestských oblastiach - iniciatíva Európskej komisie pretuje všeobecné pravidlá ESA 2010. Eurostat vydáva vyvinutá v spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) usmernenia na vlastnú zodpovednosť po konzultáciách a Rozvojovou bankou Rady Európy (CEB). Podporuje udrža- s členskými štátmi EÚ. V máji 2018 bol vydaný dokument teľný rozvoj miest a obnovu prostredníctvom mechanizmov “Sprievodca štatistickým spracovaním zmlúv o energetickej finančného inžinierstva. hospodárnosti”. Viac informácií: https://ec.europa.eu/ eurostat/documents/1015035/8885635/guide_to_statisti- 5. EkoFond bol založený Slovenským plynárenským prie- cal_treatment_of_epcs_en.pdf/f74b474b-8778-41a9-9978- myslom (SPP) v roku 2007 s cieľom podporovať a chrániť 8f4fe8548ab1 životné prostredie, propagovať efektívne využívanie energie a zvyšovať povedomie a šírenie informácií. 12. Administratívne budovy miest a obcí nie sú vo vlastníc- tve PSK. Základné a stredné školy a iné verejné budovy 6. MunSEFF je komunálny nástroj na financovanie udržateľ- vo vlastníctve miest a obcí, či iných verejných inštitúcií nie ných energetických investícií. Európska banka pre obnovu sú v tabuľke zahrnuté. a rozvoj (EBOR) zriadila úverovú linku na podporu EE v slo- venských obciach - MunSEFF. Nástroj poskytuje financova- 13. Eurostat poskytuje dodatočnú metodickú usmerňovaciu nie investičných príležitostí v oblasti energetickej efektív- dokumentáciu o účtovných pravidlách pre štatistiku po- nosti a energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom stupu pri nadmernom deficite a GFS, ktoré dopĺňajú alebo miestnych bánk. Úverová linka je podporovaná balíkom interpretujú všeobecné pravidlá ESA 2010. Po konzultá- technickej pomoci, ktorý pomáha žiadateľom pripraviť žia- ciách s členskými štátmi EÚ sú v rámci usmernení vydané dosti o pôžičky a vzdeláva miestnych bankových úradníkov usmernenia Eurostatu. V máji 2018 bol vydaný dokument v možnostiach trvalo udržateľných investícií do energetiky “Sprievodca štatistickým spracovaním zmlúv o energetickej a metódach hodnotenia úverov. hospodárnosti”. Viac informácií na: https://ec.europa.eu/ eurostat/documents/1015035/8885635/guide_to_statisti- 7. Zdroj: https://tradingeconomics.com/slovakia/gdp-growth-annual cal_treatment_of_epcs_en.pdf/f74b474b-8778-41a9-9978- 8. Slovenská banková asociácia, https://www.ebf.eu/slovakia/ 8f4fe8548ab1 59