Slovenská republika Chudoba Rómov a sociálna starostlivost o nich v Slovenskej republike Na vypracovaní tejto spolocnej správy sa podielali: Svetová banka ­ Nadácia S.P.A.C.E. ­ INEKO - Institút pre otvorenú spolocnost . KRESBA NA OBÁLKE: MARTA POPUSOVÁ © SVETOVÁ BANKA­ NADÁCIA S.P.A.C.E. ­ INEKO BRATISLAVA 2002 ISBN: 80-88991-15-3 EAN: 9788088991151 ii . MENOVÝ PREPOCET (Výmenný kurz platný dna 28. novembra 2001) Menová jednotka = slovenská koruna (Sk) 1 Sk = 0,0205 USD 1 USD = 48,775 Sk FISKÁLNY ROK 1. január ­ 31. december ZOZNAM POUZITÝCH SKRATIEK A AKRONYMOV AFDC : Pomoc pre rodiny s odkázanými detmi DROM : Rómska mimivládna organizácia ( Vidin ­ Bulharsko ) ECOHOST : Európske centrum pre zdravie transformujúcich sa spolocností EU : Európska únia MOP : Medzinárodná organizácia práce INEKO : Stredoeurópsky institút pre ekonomické a sociálne reformy IOM : Medzinárodná organizácia pre migráciu IVO : Institút pre verejné otázky LFS : Prieskum pracovnej sily MFIP : Minnesotský program pre investície do rodiny OECD : Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj ROI : Rómska obcianska iniciatíva TANF : Docasná pomoc rodinám v núdzi S.P.A.C.E. : Nadácia S.P.A.C.E. (Centrum pre analýzy sociálnej politiky) UKF : Univerzita Konstantína Filozofa v Nitre UNICEF : Medzinárodný fond OSN pre pomoc detom v núdzi UVVM : Ústav pre výskum verejnej mienky iii . Podakovanie Táto správa bola vypracovaná tímom slovenských výskumných pracovníkov a zamestnancov Svetovej banky. Zo strany Svetovej banky práce na projekte koordinovali Dena Ringold a Helen Sahriari. Na Slovensku výskum koordinovala Iveta Radicová z Nadácie SPACE spolu s Michalom Vaseckom zInstitútu pre verejné otázky (IVO) a Michalom Sebestom z Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Konzultantom projektu bol sociológ Imrich Vasecka a asistentom projektu bol Marián Babitz z Nadácie SPACE. Kompletný zoznam vsetkých výskumných pracovníkov podielajúcich sa na projekte sa nachádza na konci tejto správy. Táto správa cerpala z úzkej spolupráce s tímom autorov, ktorý pre Slovenskú republiku vypracoval stúdiu pod názvom ,,Stúdia zivotnej úrovne, zamestnanosti a trhu práce". Hodnotnými komentármi a postrehmi prispeli Ana Revenga (vedúca tímu), Carolina Sanchez-Paramo, Carlos Silva-Jauregui, Anton Marcincin a Diana Steele. Materiály pre cast správy venujúcu sa vzdelaniu poskytla Halil Dundar. Hlavní recenzenti stúdie, Helena Ribe a Alexandre Marc, zvýsili kvalitu stúdie svojimi cennými postrehmi. Maureen Lewis dohliadala na proces prípravy a riadila ho. Celkové práce na stúdii prebiehali pod vedením Rogera Grawea, Riaditela pre Slovenskú republiku. Ian Conachy bol zodpovedný za prípravu rukopisu do tlace. INEKO a Institút pre otvorenú spolocnost v New Yorku projektu poskytli neocenitelnú logistickú a financnú podporu. Eugen Jurzyca a Lubos Vagac z INEKO spolupracovali s tímom výskumníkov a v apríli 2000 v Bratislave usporiadali a organizacne zabezpecili konzultácie na pracovnej verzii správy. Deborah Harding, viceprezidentka Institútu pre otvorenú spolocnost poskytla projektu financnú podporu a správe cenné pripomienky. Prácu tímu ulahcila spolupráca a podpora zo strany Kancelárie podpredsedu vlády SR pre ludské práva, mensiny a regionálny rozvoj a Úrad splnomocnenca vlády pre problémy rómskej mensiny. Napokon by výskumný tím rád vyjadril svoje podakovanie za cas a osobný príspevok mnohým jednotlivcom v miestach konania výskumu v okresoch Stará Lubovna, Rimavská Sobota a Malacky, ako aj lídrom rómskych komunít z celej Slovenskej republiky, ktorí výskumníkom poskytli rozhovory pre potreby tejto stúdie. iv . Obsah Podakovanie ...............................................................................................................iv Zhrnutie základných faktov...................................................................................... vii Kontext....................................................................................................................vi Chudoba vrómskych osadách .............................................................................. vii Situácia na trhu práce............................................................................................ vii Prístup k verejným sluzbám....................................................................................ix Sociálne vylúcenie ...................................................................................................x Navrhované stratégie a opatrenia .............................................................................x KAPITOLA 1: ÚVOD A KONTEXT PROBLEMATIKY........................................ 1 1.1. Úvod a ciele výskumu................................................................................. 1 1.2. Historický kontext....................................................................................... 4 1.3. Rómovia na Slovensku po roku 1989 ......................................................... 7 1.4. Rómska populácia a jej rozptyl................................................................... 9 1.5. Záver ......................................................................................................... 12 KAPITOLA 2: CHUDOBA V RÓMSKYCH OSADÁCH...................................... 13 2.1. Definícia chudoby..................................................................................... 13 2.2. Vnímanie chudoby.................................................................................... 16 2.3. Materiálne rozmery chudoby.................................................................... 18 KAPITOLA 3: EKONOMICKÉ AKTIVITY A STRATÉGIE PREZITIA ............. 26 3.1. Nezamestnanost na Slovensku................................................................. 26 3.2. Formálna dynamika trhu práce ................................................................. 28 3.3. Stratégie prezitia ....................................................................................... 32 KAPITOLA 4: PRÍSTUP K SOCIÁLNYM SLUZBÁM......................................... 35 4.1. Chudobní ludia a sociálne sluzby............................................................. 35 4.2. Vzdelanie .................................................................................................. 35 4.3. Prístup k zdravotnej starostlivosti............................................................. 42 4.4. Sociálna pomoc......................................................................................... 43 KAPITOLA 5: SOCIÁLNE A ETNICKÉ ROZMERY RÓMSKEJ CHUDOBY... 47 5.1. Etnické vztahy .......................................................................................... 47 5.2. Vztahy s verejnými institúciami............................................................... 50 KAPITOLA 6: ASPEKTY RÓMSKEJ POLITIKY................................................. 53 6.1. Výzvy a prílezitosti................................................................................... 53 6.2. Navrhované stratégie a opatrenia .............................................................. 57 Závery................................................................................................................... 59 Literatúra................................................................................................................... 64 Príloha 1: Metodológia ............................................................................................. 66 Príloha 2: Súhrnné údaje o miestach konania výskumu ........................................... 68 A. Stará Lubovna ............................................................................................... 68 B. Rimavská Sobota........................................................................................... 70 C. Malacky......................................................................................................... 72 Príloha 3: Zoznam výskumných pracovníkov a spolupracovníkov.......................... 74 v . Zoznam grafov Graf 1.1: Odhadované pocty rómske populácie vEurópe .....................................2 Graf 1.2: Veková struktúra Rómov a ich celkový pocet na Slovensku, 1991 ...............9 Graf 3.1: Nezamestnanost na Slovensku (1993 ­ 2000) .....................................23 Graf 3.2: Evidovaná nezamestnanost podla národnostnej príslusnosti, 1999 ............24 Graf 3.3.: Nezamestnanost podla dlzky trvania, k 30. júnu 1999 ..........................26 Zoznam boxov Box 2.1: Integrácia a segregácia .................................................................12 Box 2.2: Chudoba na Slovensku .................................................................13 Box 2.3: Typológia vnímania spolocenského postavenia Rómov ...........................16 Box 2.4: Podmienky bývania Rómov vdedine okresu Stará Lubovna .....................19 Box 3.1: Neformálna zamestnanost Rómov v Malackách ...................................29 Box 4.1: Triedy nultých rocníkov na skolách ..................................................35 Box 4.2: Poucenia zreformy amerického sociálneho systému ..............................40 Box 6.1: Desegregácia rómskych skôl v Bulharsku: Vidinský model ......................55 Box 6.2: Propagovanie zamestnanosti medzi Rómami .......................................57 Zoznam tabuliek Tabulka 1.1: Protirecivé údaje o celkovom pocte rómskej populácie na Slovensku ......8 Tabulka 3.1: Podiel Rómov na celkovej evidovanej nezamestnanosti, 1992 ­ 1999 .....25 vi . Zhrnutie základných faktov Kontext V Slovenskej republike zije jedna znajpocetnejsích rómskych mensín v Európe. Hoci sa v scítaní obyvatelstva zroku 1991 k rómskej mensine prihlásilo len 75 802 obyvatelov SR, co predstavovalo 1,4 percent celkovej populácie, podla neoficiálnych odhadov zije na Slovensku priblizne od 420 tisíc do 500 tisíc Rómov, co predstavuje 8 az 10 percent celkového obyvatelstva. Z viacerých dôvodov sa slovenskí Rómovia stali najväcsími obetami procesu transformácie od plánovanej ekonomiky k trhovej. Vo vseobecnosti sú Rómovia chudobnejsí nez ktorákolvek iná skupina populácie a sú na tom horsie nez iní, zpohladu prakticky ktoréhokolvek základného sociálneho ukazovatela, vrátane vzdelania, zdravotného stavu, podmienok bývania a prístupu kprílezitostiam na trhu práce a v rámci obcianskej spolocnosti. Napriek tomu je k dispozícii iba málo informácií o chudobe a zivotných podmienkach Rómov zijúcich na Slovensku. Legislatíva o ochrane súkromia zakazuje zbieranie väcsi- ny typov dát na etnickom základe a existujúce kvantitatívne výskumy ­ vrátane výskumu Microcensus zroku 1996 a scítania obyvatelstva zroku 1991 ­ výrazne podhodnotili pocetnost rómskej populácie, najmä kvôli tomu, ze sa väcsina Rómov neprihlásila k rómskej národnosti a anketárskemu podhodnoteniu oblastí, v ktorých zije väcsina Rómov. Aby sme zaplnili túto informacnú medzeru, súcastou tejto stúdie je aj kvalita- tívny prieskum, ktorý sa specificky zameriava na dokumentovanie zivotných podmienok v rómskych osadách.1 V protiklade k situácii Rómov zijúcich vostatných krajinách strednej a východnej Európy, na Slovensku zije väcsina Rómov v osadách a na perifériách dedín a miest. Priblizne jedna stvrtina vsetkých slovenských Rómov zije vosadách, zktorých väcsina sa nachádza vchudobnejsích východných castiach krajiny. Osady sa jedna od druhej pod- statne lísia v závislosti od ich geografickej polohy a stupna jestvujúcej etnickej segregácie voblasti. Niektoré osady vznikli ako dôsledok politických a administratívnych rozhodnutí prijatých pocas druhej svetovej vojny a obdobia skorého socializmu, ktoré vytesnili Rómov mimo miest. Pocas posledného desatrocia pocet Rómov zijúcich v osadách rapídne stúpal, mnohí Rómovia sa navracali do svojich pôvodných osád kvôli dostupnosti lacnejsieho bývania. Chudoba v rómskych osadách Chudoba Rómov úzko súvisí so styrmi základnými faktormi: (i) celková ekonomická situácia regiónu; (ii) velkost a koncentrácia rómskej populácie v osade; (iii) podiel Rómov vosade a (iv) stupen geografickej integrácie alebo segregácie osady a jej vzdialenost od najblizsej dediny alebo mesta. Situácia Rómov vekonomicky vyspelej- sích regiónoch je vo vseobecnosti priaznivejsia. V jednotlivých regiónoch úroven chudo- by v rómskych osadách úzko súvisí so stupnom etnickej integrácie ci segregácie. Podmienky vosadách, vktorých zije výlucne rómske obyvatelstvo, sú podstatne horsie ako podmienky v integrovanejsích komunitách. Najviac segregované a geograficky izolo- vané osady sú súcasne ekonomicky a sociálne najzaostalejsie. Vtakmer vsetkých úplne segregovaných osadách sa miera formálnej nezamestnanosti blízi k 100 percentám. 1 Táto stúdia je neprezentatívnym sociologickým prieskumom rómskych osád situovaných v okresoch Malacky, Stará Lubovna a Rimavská Sobota. vii . Chudobní Rómovia zvycajne identifikujú niekolko vseobecných znakov vlastnej chudoby, predovsetkým: nedostatocná strava, nevhodné podmienky bývania a zlý zdra- votný stav. Rovnako povazujú za dôlezitú svoju schopnost zabezpecit pre svoje deti dobré vzdelanie a viest lepsí zivot; avsak dôlezitost tejto schopnosti je vporadí dôlezi- tosti az za naliehavejsími problémami hladu a zivotných podmienok. Rómovia takisto vnímajú svoje vylúcenie a diskrimináciu voci nim ako dôlezitý rozmer ich vlastnej chudoby. Výziva. V najchudobnejsích osadách sa výziva detí stala velmi frekventovaným problémom. Výskumníci spozorovali príznaky zakrpatenosti niektorých rómskych detí. Niektorí ucitelia informovali, ze rómski ziaci sa nestravujú vskolských jedálnach, preto- ze ich rodicia si nemôzu dovolit platit za obedy. Bývanie. Podmienky bývania sú najhorsie v najizolovanejsích a najsegre- govanejsích osadách. Prístup k elektrine, vode, plynu a dalsím verejným sluzbám prak- ticky neexistuje alebo je znacne obmedzený vmnohých marginalizovanejsích osadách. Najváznejsím problémom v tomto ohlade je nedostatocný prístup k elektrine, vode, kana- lizácii a odvozu odpadu. Väcsina Rómov zijúcich vosadách nevlastní svoje domy ani pozemky, na ktorých sú postavené. Nejasnosti ohladne vlastníctva pozemkov zabranujú zlepseniu podmienok bývania, kedze ani jednotlivci ani miestne samosprávy nie sú schopní ani ochotní udrziavat jestvujúce budovy a miestnu infrastruktúru, ani do nich investovat, pokial nie je vlastníctvo vysporiadané. Zdravotný stav. Zdravotný stav Rómov je vo vseobecnosti horsí ako u Nerómov. Výskyt prenosných chorôb súvisiacich so zlými zivotnými podmienkami, ako napr. zltacka, trachóm, tuberkulóza, meningitída a rôzne kozné ochorenia je výnimocne vysoký predovsetkým vizolovaných a segregovaných osadách. Lekári informovali, ze vniekto- rých osadách hrozí epidémia niektorých chorôb, ktoré boli u väcsinového obyvatelstva eliminované, ako napr. tuberkulóza. Vzdelanostná úroven. Existujú výrazné rozdiely medzi úrovnou vzdelania rómskych a nerómskych detí. Velmi málo slovenských Rómov pokracuje v stúdiu na strednej skole. Podla scítania obyvatelstva zroku 1991 77 percent Rómov malo ukon- cené základné vzdelanie, 8 percent ukoncilo ucnovské skoly a menej ako 2 percentá ukoncilo strednú skolu s maturitou alebo univerzitu. Prieskum uskutocnený vroku 1990 vsak zistil, ze 56 percent rómskych muzov a 59 percent rómskych zien nemalo ukoncené základné vzdelanie (triedy 1-8). Slabá úroven vzdelania stavia Rómov do obrovskej nevýhody na trhu práce a prispieva k výskytu ostatných korelátov chudoby, vrátane zlého zdravotného stavu. Situácia na trhu práce Pozícia Rómov na trhu práce sa pocas obdobia transformácie dramaticky zmenila, co spôsobilo obrovský nárast ich nezamestnanosti a necinnosti. Rómovia boli casto medzi prvými prepústanými pracovníkmi vpociatocných fázach transformácie, pretoze zvycaj- ne vykonávali málo kvalifikované alebo nekvalifikované práce. Následne kvôli svojej nízkej vzdelanostnej úrovni a jestvujúcej diskriminácii Rómovia narázali na nepreko- natelné bariéry pri ich pokusoch znova vstúpit na trh práce. Hoci oficiálne údaje o nezamestnanosti podla etnickej príslusnosti nie sú dostup- né, prieskum uskutocnený v roku 1997 Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny viii . zistil, ze v roku 1996 tvorili Rómovia 17 az 18 percent z celkového poctu nezamest- naných, pricom vo východných okresoch s väcsími rómskymi komunitami bol ich podiel na celkovom pocte nezamestnaných az 40-42 percent. Údaje z registrov Národného úradu práce (ktorý do roku 1997 evidoval údaje o etnickej príslusnosti nezamestnaných) hovoria, ze podiel Rómov na celkovom pocte evidovaných nezamestnaných vSlovenskej republike sa pred rokom 1997 pohyboval medzi 15 a 20 percentami. Miera dlhodobej nezamestnanosti medzi Rómami je výnimocne vysoká. Mnohí z nasich rómskych respondentov boli nezamestnaní po mnoho rokov. Pracovné prílezi- tosti pre Rómov zmarginalizovaných oblastí sú redukované na docasné práce vpolno- hospodárstve, stavebníctve a v oblasti verejnoprospesných prác. Pre niektoré rómske rodiny predstavujú dávky sociálnej pomoci jediný zdroj príjmu. Mnohí Rómovia oznacili dlhodobú nezamestnanost a sociálnu neistotu za najdemoralizujúcejsie aspekty svojich zivotov. Vzhladom na obmedzený formálny trh práce mnoho Rómov hladá a nachádza zamestnanie v neformálnej ekonomike. Najrozsírenejsie zárobkové aktivity zahrnajú zber a predaj druhotných surovín, predovsetkým kovového srotu, dalej drobný predaj a muzikantstvo. Ich aktivity vsektore neformálnej ekonomiky sú podporované výhodami pre zamestnávatelov plynúcimi zmoznosti zamestnat pracovnú silu a súcasne sa vyhnút plateniu daní a sociálnych odvodov. Rómovia zijúci vgeograficky izolovaných a etnicky segregovaných oblastiach majú mensie moznosti zamestnat sa v sektore neformálnej ekonomiky, pretoze ich komunity sú uzavretejsie a kanály pracovných prílezitostí sú menej priechodné. Mnohí Rómovia oznacili diskrimináciu za významnú prekázku ich zamestnanosti a za hlavný dôvod ich neochoty hladat prácu mimo svojich komunít a dedín. Hoci Slovensko má platnú legislatívu zakazujúcu diskrimináciu vzamestnaní, Rómovia casto uvádzajú ich vlastné skúsenosti s diskrimináciou. Viacero nasich rómskych respondentov spomínalo, ze ked poziadali o prácu telefonicky, zamestnávatel ich prijal, avsak ked sa dostavili osobne, boli odmietnutí. Prístup k verejným sluzbám Vzdelanie. Rómske deti vprocese vzdelávania musia casto celit tazsím výzvam nez deti ziných etnických skupín. Okrem problémov vseobecne zdielaných chudobnými domácnostami, ako napr. ekonomické obmedzenia, limitovaný prístup ku kvalitnému vzdelaniu a vzdelanostná úroven rodicov, rómske deti musia prekonávat dalsie prekázky vrátane nízkych poziadaviek na vzdelanie vich komunite, geografickú izoláciu, nedos- tatocnú znalost slovenského jazyka a podcenovania zo strany ucitelov. U rómskych detí je vyssia pravdepodobnost preradenia do speciálnych skôl pre mentálne a fyzicky zao- stalé deti, co dalej obmedzuje ich budúce vzdelanie a tým aj sance na trhu práce. Zdravotnícke sluzby. Prístup Rómov z osád k zdravotnej starostlivosti je nega- tívne ovplyvnený geografickou vzdialenostou osád od mestských oblastí, nedostatocnou komunikáciou medzi Rómami a poskytovatelmi starostlivosti a diskrimináciou. Sociálna pomoc. Vdôsledku vysokej miery nezamestnanosti a chudoby predsta- vujú dávky sociálnej pomoci dôlezitý zdroj príjmu mnohých rómskych domácností. Takmer vsetci dlhodobo nezamestnaní Rómovia, ktorí nám poskytli rozhovor, a predov- setkým tí, co zijú v chudobnejsích segregovaných osadách, sú existencne závislí na ix . dávkach sociálnej pomoci. Závislost rómskych rodín na sociálnej pomoci iba posilnuje negatívne predsudky o Rómoch medzi nerómskou populáciou. Avsak táto závislost sa prehlbuje samotným modelom poskytovania sociálnej pomoci a podporných mechaniz- mov, ktorý penalizuje tých, ktorí sú schopní nájst si iba zle platené zamestnanie. Sociálne vylúcenie Prevazujúcim rysom rómskej chudoby je jej vztah k sociálnemu vylúceniu. Sociálne vylúcenie a diskriminácia Rómov vrámci obcianskej spolocnosti velmi negatív- ne ovplyvnuje ich prístup kpracovným prílezitostiam, vzdelaniu a verejným sluzbám. Obmedzená komunikácia medzi Rómami a Nerómami a negatívne predsudky na oboch stranách môzu viest k zhorseným vztahom medzi Rómami na jednej strane a úradníkmi miestnych samospráv a poskytovatelmi sociálnych sluzieb na strane druhej. Existujú náznaky, ze negatívne vnímanie Rómov sa dalej zhorsuje kvôli viacerým dôvodom, vrátane upadajúceho spolocenského postavenia Rómov, rastúcej nezamest- nanosti a vzrastajúcej závislosti na sociálnych dávkach. Negatívne stereotypy sú dalej posilnované geografickou izoláciou Rómov a stále viac obmedzeným kontaktom medzi Rómami a Nerómami, ktoré sú extrémne obmedzené vsegregovaných osadách. Vinte- grovanejsích komunitách je úroven kontaktov a interakcie medzi Rómami a Nerómami vyssia a ich vzájomné vztahy sú bezproblémovejsie. Navrhované stratégie a opatrenia Opatrenia zamerané na pomoc rómskej populácii, znízenie jej chudoby a zlepse- nie zivotných podmienok by mohli zahrnat nasledovné: Opatrenia na zlepsenie podmienok bývania Rómov, predovsetkým zlepsenie ich prístupu k inzinierskym sietam a verejným sluzbám prostredníctvom elektrifikácie, vybudovania kanalizácie atd. v izolovaných osadách. Hoci je zrejmé, ze obyvatelia osád by mali za tieto sluzby platit, je potrebné zvázit udelovanie dotácií domácnostiam s nízkym príjmom. Dalsími dôlezitými opatreniami by mohlo byt vyjasnenie vlastníc- kych vztahov a zavedenie stimulov pre miestne samosprávy ohladne poskytovania sluzieb rómskym osadám. Opatrenia na rozsírenie zárobkových prílezitostí pre rómskych pracovníkov: predovsetkým posilnovanie protidiskriminacnej legislatívy, znizovanie sociálnych odvo- dov a dalsích mimomzdových nákladov, ktoré pôsobia proti najímaniu nekvalifikovanej pracovnej sily a rozsirovanie okruhu kvalifikacných a rekvalifikacných kurzov vzamest- naní. Opatrenia na zvýsenie vzdelanostnej úrovne Rómov: najmä odstranovanie bariér brániacich rómskym detom zacat skolskú dochádzku; riesenie problému jazykovej bariéry; výchova ucitelov (vrátane rómsky hovoriacich ucitelov a asistentov); zvysovanie miery predskolskej dochádzky a ulahcenie prístupu na stredné skoly. Opatrenia na zlepsenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre Rómov zijúcich vo vzdialených oblastiach (zlepsenie miestnej infrastruktúry, napr. ciest a telekomunikácií): zlepsenie mobilnej zdravotníckej starostlivosti; zvysovanie pove- domia Rómov o ochrane zdravia, ako aj o reprodukcnom zdraví a antikoncepcii. Opatrenia na elimináciu sociálneho vylúcenia prostredníctvom prijímania protidiskriminacnej legislatívy: verejná osveta a informacné kampane; multikultúrne x . vzdelávanie a výchova verejných cinitelov, ako napríklad starostov, zdravotných pracov- níkov a dalsích verejných zamestnancov. xi . KAPITOLA 1: ÚVOD A KONTEXT PROBLEMATIKY 1.1. Úvod a ciele výskumu V Slovenskej republike zije jedna znajpocetnejsích rómskych mensín v Európe. Hoci sa v scítaní obyvatelstva zroku 1991 k rómskej mensine prihlásilo len 75 802 obyvatelov SR, co predstavovalo 1,4 % celkovej populácie, odhady skutocného poctu rómskej populácie sú podstatne vyssie. Podla posledných odhadov predstavitelov miestnej samosprávy a rómskych lídrov zije na Slovensku priblizne od 420 tisíc do 500 tisíc Rómov, co sa rovná 8 az 10 percent celkového obyvatelstva a predstavuje jeden z najväcsích podielov v Európe (pozri graf 1.1.). Napriek znacnej pocetnosti rómskej populácie sú k dispozícii velmi kusé informácie o skutocných zivotných podmienkach a prosperite Rómov zijúcich na Slovensku. Rozsah kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho prieskumu rómskych komunít v krajine, uskutocneného do dnesných dní je velmi nedostatocný. Existuje preto viacero dôvodov, z ktorých najdôlezitejsie sú vseobecný nedostatok prieskumov o chudobe a prosperite slovenského obyvatelstva a zákon o ochrane súkromia prijatý v roku 1993, ktorý zakazuje zbierat sociologické údaje na etnickom princípe.2 V dôsledku toho táto správa cerpá z kvalitatívneho prieskumu zivotných podmienok Rómov, ktorý má za úlohu zaplnit tieto informacné medzery. Slovensko patrí medzi etnicky najrozmanitejsie krajiny v strednej a východnej Európe. Scítaním obyvatelstva vroku 1991 sa zistilo, ze na Slovensku zijú príslusníci 17 rôznych národností. Rómovia sú po Madaroch druhou najväcsou národnostnou mensinou v krajine. Vdôsledku vysokej pôrodnosti Rómov, ktorá je vyssia nez pôrodnost ktorej- kolvek inej skupiny populácie, je mozné predpokladat, ze ich podiel bude v nasle- dujúcich rokoch stúpat. Podla nedávno zverejnených demografických odhadov by sa Rómovia pri zachovaní súcasného trendu mohli do roku 2060 stat väcsinovou popu- láciou.3Vo vseobecnosti sú Rómovia nadmerne zastúpení medzi najchudobnejsou vrstvou a sú na tom horsie nez iní z pohladu prakticky ktoréhokolvek základného sociálneho ukazovatela, vrátane vzdelania, zdravotného stavu, podmienok bývania a prístupu k prí- lezitostiam na trhu práce a v rámci obcianskej spolocnosti. Podla dostupných informácií je socio-ekonomické postavenie slovenských Rómov podobné postaveniu Rómov zijú- cich viných krajinách strednej a východnej Európy. Hoci úroven celkovej chudoby na Slovensku je nízka, v rámci jej územia jestvujú ,,kúty" extrémnej chudoby, ktoré sa nachádzajú najmä voblastiach s vysokou koncentráciou rómskeho obyvatelstva a izolo- vaných vidieckych oblastiach (Svetová banka, 2001). Rómovia sú znevýhodnení aj v iných oblastiach, vrátane prístupu k verejným sluzbám a vylúcenia v rámci spolocnosti. Dostupné dôkazy svedcia o tom, ze miera chudoby medzi slovenskými Rómami je vysoká a je vyssia vporovnaní s ktoroukolvek inou skupinou obyvatelstva. Pre posudzovanie chudoby na Slovensku sú k dispozícii len obmedzené empirické údaje. Prieskum Microcensus uskutocnený v roku 1996 a spracovaný vroku 1997 je naj- spolahlivejsím zdrojom informácií o prosperite slovenského obyvatelstva. Údaje 2 Pozri: ,,Slovenská republika: Stúdia zivotnej úrovne, zamestnanosti a trhu práce", Svetová banka, 2001. 3 Pozri: The Economist, 2001. 1 . zistované týmto prieskumom sa sústredili na rocný príjem jednotlivých typov domácností a vybrané demografické premenné vrátane veku, pohlavia, vzdelanostnej úrovne aza- mestnania. Hoci reprezentatívna vzorka prieskumu mala za ciel pokryt celú populáciu, existujú pochybnosti vsúvislosti s kvalitou pokrytia rómskej populácie, najmä rómskeho obyvatelstva zijúceho v izolovaných osadách.4 Indikátoryom, ktoréý naznacujú, ze reprezentatívna vzorka neadekvátne pokryla rómske obyvatelstvo, je velkost domácnosti a pocet detí; napríklad iba velmi málo rodín pokrytých správou Microcensus malo viac ako 3 deti, pricom priemerný pocet detí vrómskej rodine sa odhaduje na 4,2 (Vasecka, 2000). Graf 1.1: Odhadované pocty rómskej populácie v Európe 14.0 2500 12.0 2000 % of total population 10.0 Roma population 1500 population 8.0 6.0 '000s total 1000 of 4.0 % 500 2.0 0.0 0 Albania SpainFrance MacedoniaRomania BulgariaRepublic HungaryYugoslavia Republic Slovak Czech Percento celkového obyvatelstva Rómske obyvatelstvo - Macedónsko - Rumunsko - Bulharsko - Slovenská republika - Madarsko - Juhoslávia - Albánsko - Ceská republika - Spanielsko - Francúzsko Zdroj: Údaje o pocte rómskeho obyvatelstva: J.P. Liegeois, 1994; Údaje o celkovom pocte obyvatelov: Svetová banka, 2000. Poznámky: Údaje sú najnovsie dostupné; údaje o populácii sú z roku 1997; krivka oznacuje údaje o Rómoch. Kedze rómske osady sú casto geograficky vzdialené a nie vzdy oficiálne registrované ­ predovsetkým kvôli nejasným vlastníckym vztahom ­ údaje o nich chýbajú vo väcsine oficiálnych statistík a prieskumov domácností. Ziadny z dostupných prieskumov 4Microcensus má ambíciu pokryt 1 percento celkovej slovenskej populácie. 2 . domácností neuvádza údaje o etnicite, kedze zákon o ochrane súkromia zakazuje zbiera- nia tohto typu informácií; vdôsledku toho nejestvuje objektívna báza, na ktorej by sa dal postavit odhad chudoby rómskych rodín. Napriek tomu je vrómskych rodinách pozoro- vatelný castejsí výskyt korelátov chudoby, co naznacuje, ze chudoba medzi Rómami je pravdepodobne vysoká a zrejme vyssia nez vktorejkolvek inej skupine obyvatelstva. Táto správa má ambíciu zaplnit medzery v informovanosti o Rómoch na Sloven- sku prostredníctvom sumarizácie informácií o zivotných podmienkach a prosperite Rómov adokumentovat zivotné podmienky Rómov zijúcich v osadách. Cerpá zkvan- titatívnych zdrojov informácií vrátane údajov o trhu práce z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzáujme poskytnutia úplnejsieho obrazu o Rómoch zijúcich v osadách si autori správy objednali uskutocnenie kvalitatívneho prieskumu. Cielom tejto správy je zlepsit pochopenie situácie slovenských Rómov a ulahcit prijatie koncepcií a programov zameraných na riesenie ich potrieb. Zdroje údajov Velká cast Rómov na Slovensku zije vosadách na okraji dedín a miest, najmä v chudobnejsích regiónoch na východe krajiny, hoci spolahlivé informácie o polohe a velkosti týchto osídlení sú znacne obmedzené. Mnohé z týchto osád boli zalozené v dôsledku politických a administratívnych rozhodnutí prijatých pocas II. svetovej vojny a obdobia raného socializmu, ktoré vytlacili Rómov mimo územia obcí a miest. Prieskum uskutocnený predstavitelmi okresných úradov státnej správy v roku 1998 odhadol celkový pocet rómskych osád na 591, co je znacný nárast oproti 278 osadám zisteným v roku 1988. Nie je známe do akej miery bol rozdiel vcelkovom pocte zaprícinený skutoc- ným nárastom a do akej miery to majú na svedomí kritériá uplatnované jednotlivými prieskumami.5 Pravdou je, ze vpriebehu posledného desatrocia mozno pozorovat návrat Rómov do ich pôvodných osád kvôli zvysujúcemu sa nedostatku dostupného bývania. Spolu svysokou pôrodnostou Rómov zijúcich vosadách tento faktor vysvetluje nárast poctu rómskej populácie zijúcej v osadách.6 Celkový pocet obyvatelov rómskych osád sa v období od 1988 ­ 1997 niekolkonásobne zvýsil: zatial co vroku 1998 bol tento pocet 14 988, do roku 1997 sa zvýsil na 123 034 obyvatelov. Kvalitatívna stúdia zivotných podmienok vrómskych osadách nachádzajúcich sa v troch rozlicných okresoch Slovenska bola uskutocnená, aby sa zaplnili informacné medzery o zivote Rómov v osadách. Vkazdom z troch okresov sa uskutocnil sociolo- gický terénny prieskum pozostávajúci zhlbkových rozhovorov s jednotlivcami, domác- nostami a klúcovými verejnými cinitelmi, napr. ucitelmi, doktormi, sociálnymi pracov- níkmi, predstavitelmi cirkví a miestnych samospráv. Terénny prieskum sa uskutocnil v decembri 2000 a v januári 2001. Stúdia skúmala povahu a koreláty chudoby, zivotné podmienky v osadách a osobnú skúsenost Rómov zijúcich v týchto osadách. Hoci prieskum nie je reprezentatívny, jeho výsledky prezentujú názorné individuálne stúdie 5 Prieskum osád uskutocnený v roku 1998 kvalifikoval ako rómske osady aj viac-menej integrované getá v mestách a dedinách; v dôsledku toho je nejasné do akej miery je nárast poctu osád v roku 1998 výsledkom skutocného nárastu a do akej odzrkadluje zmenu v metóde scítania osád. 6Databáza, ktorá je uchovávaná v Kancelárii splnomocnenca vlády SR pre rómske spolocenstvá poskytuje iba hrubý odhad celkového poctu osád a zivotných podmienok v nich. Prieskum v teréne uskutocnený pre potreby tejto stúdie zistil vázne chyby v databáze pokial ide o pocet i polohu osád. 3 . a celkový, hoci letmý, pohlad na zivotné podmienky Rómov vtroch geograficky a socio- ekonomicky odlisných regiónoch. V rámci stúdie boli skúmané nasledujúce okresy: Malacky: Ide o jeden zokresov s lepsími socioekonomickými podmienkami, pod- priemernou nezamestnanostou (13,5 % v roku 1999) a castou populácie pobe- rajúcou dávky sociálne pomoci. Malacky sa nachádzajú v Bratislavskom kraji nedaleko hlavného mesta krajiny. Vokrese je velmi málo segregovaných osád. Stará Lubovna: Ide o priemerný okres co sa týka miery nezamestnanosti, poctu poberatelov sociálnych dávok a poctu a zlozenia rómskych osád. Okres lezí v Presovskom kraji na východe Slovenska s vysokou koncentráciou Rómov. Rimavská Sobota: Ide o relatívne chudobný okres vBanskobystrickom kraji s vy- sokou mierou nezamestnanosti (35 % v roku 1999) a vysokým podielom obyva- telstva poberajúcim dávky sociálnej pomoci. Stúdia sa zaoberá rómskou chudobou v jej sirsom kontexte, vrátane nedosta- tocného prístupu k vzdelaniu a pracovným prílezitostiam, príjmovej neistoty, sociálneho vylúcenia a zhorsených mozností zúcastnovat sa na aktivitách obcianskej spolocnosti. Stúdia definuje chudobu z rôznych hladísk zalozených na sebahodnotení samotných Rómov a hodnotenia ich hmotných podmienok zo strany jednotlivých respondentov ­ vrátane podmienok bývania, výzivy, zdravotnej starostlivosti a prístupu Rómov kve- rejným sluzbám. Súhrnné údaje o podmienkach bývania Rómov v segregovaných osadách jednotlivých regiónov sa nachádzajú v Prílohe 2. Pouzité kritériá sú inherentne subjektívne a nemôzu nahradit rigoróznu empirickú analýzu sociálnoekonomickej situá- cie Rómov. Dúfame, ze zistenia tejto kvalitatívnej analýzy sa stanú východiskom pre prípravu a vypracovanie kvantitatívneho prieskumu, ktorý do hlbky preskúma zivotné podmienky slovenských Rómov. Je dôlezité si uvedomit, ze kritériá chudoby uplatno- vané anketármi sa nemuseli vzdy zhodovat s hodnotením skúmaných domácností. Tento nesúlad iba zvýraznuje vysoko subjektívnu povahu aplikovanej koncepcie. Táto správa cerpá z jestvujúcej literatúry a z kvalitatívnej stúdie. Prvá kapitola nacrtáva kontext stúdie prostredníctvom priblízenia historických korenov a charakteristík Rómov zijúcich na Slovensku. Druhá kapitola opisuje povahu chudoby vrómskych osa- dách na základe hodnotenia svojich zivotných podmienok zo strany samotných Rómov ako aj konkrétnych skúseností a pozorovaní anketárov. Tretia kapitola sa venuje posta- veniu Rómov na trhu práce, rómskej nezamestnanosti, spôsobom hladania si zamestnania a ich stratégiám prezitia. Stvrtá kapitola skúma prístup Rómov k verejným sluzbám vrátane vzdelania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci. Piata kapitola rozoberá otázky sociálneho vylúcenia a siesta kapitola obsahuje odporúcania potrebných koncepcií a opatrení. 1.2. Historický kontext Otázka pôvodu výskytu Rómov vEurópe bola velmi dlho zahalená tajomstvom a predmetom vedeckých polemík. Hoci niektoré macedónske legendy hovoria, ze Rómovia zili v Európe uz vcase Alexandra Velkého vo 4. storocí pred nasim letopoctom, relevan- tné historické pramene skôr naznacujú, ze Rómovia prisli do Európy zo severnej Indie v niekolkých migracných vlnách v období medzi 9. a 14. storocím, hoci príciny ich migrácie do Európy a ich migracné trasy nie sú dodnes známe. Vedci, ktorí skúmali lingvistické korene rómskeho jazyka a sporú dokumentáciu tvrdia, ze Rómovia prisli do 4 . Európy cez Perziu a Kaukaz a potom pokracovali cez Byzantskú rísu do juznej Európy (Fraser, 1995). Najstarsie zmienky o Rómoch zijúcich na území dnesnej Slovenskej republiky sa datujú do roku 1322. Spribúdajúcimi rokmi jestvuje vzrastajúce mnozstvo dôkazov o Rómoch zijúcich vstredoveku na území dnesnej Slovenskej a Ceskej republiky. Rómovia sa vtomto období vyskytovali ako osadníci aj ako nomádske kmene a skupiny, ktoré kocovali na základe povolení vydaných Svätým rímskym cisárom a pápezom. Rómovia, ktorí sa usadili na Slovensku, sa najcastejsie zivili ako hradní muzikanti, obrábaci kovov a vojaci slúziaci v madarskej královskej armáde. Prvé protirómske opatrenia a koncepcie sa zacali v Európe objavovat v 15. storocí. V Uhorskom královstve sa zintenzívnili v priebehu 16. storocia po tureckej okupácii stredného Madarska, ked mnohí usadlíci povazovali Rómov za spiónov pracujúcich pre Turkov. Vdôsledku toho boli rómski osadníci vytlacení na okraj miest a dedín aróm- skym obrábacom kovov bolo dovolené predávat iba obmedzené mnozstvo tovaru.7 Diskriminacná politika voci Rómom pokracovala aj pocas raného obdobia Rakús- ko-uhorskej monarchie v 18. storocí. Napríklad cisár Leopold I. prehlásil Rómov za banditov a nariadil obesenie vsetkých rómskych muzov bez súdneho procesu. Pocas panovania cisárovnej Márie Terézie a jej syna a nástupcu Jozefa II. prislo k zmene diskri- minacného charakteru rómskej politiky. Obaja panovníci sa pokúsali asimilovat Rómov ako normálnych obcanov monarchie a prijali viaceré legislatívne opatrenia, ktoré naria- dovali Rómom usadit sa, platit dane a povinnost slúzit miestnym zemepánom. Dalsie edikty nariadovali povinnú dochádzku Rómov do skôl a kostolov a zlepsenie infra- struktúry ich bývania. Tieto opatrenia predstavovali prvý krok smerom kdefinitívnemu usadeniu Ró- mov, co sa stalo dôlezitým rysom, ktorý dodnes odlisuje Rómov zo strednej a východnej Európy od Rómov zijúcich v západnej Európe. Hoci tieto opatrenia sledovali casto násil- nú asimiláciu Rómov, boli zároven prvým krokom na ceste k chápaniu Rómov ako obcanov státotvorného národa a k zastaveniu ich perzekúcií. Koncepcie presadzované v Rakúsko-uhorskej monarchii neskôr poslúzili ako model pre dalsie európske krajiny, ktoré sa pokúsili Rómov asimilovat v 19. a 20. storocí. II. svetová vojna Prvá Ceskoslovenská republika, existujúca v medzivojnovom období (1918 ­ 1938) prijala legislatívu, ktorá obmedzila mobilitu a obcianske práva Rómov, najmä skupín kocovníkov a bezdomovcov. Zákony zahrnali napríklad vydanie identifikacných preukazov pre Rómov a povinné snímanie ich odtlackov prstov. Existencné podmienky Rómov sa výrazne zhorsili pocas druhej svetovej vojny. Podobne ako Zidia sa Rómovia po celej Európe stali tercom diskriminacnej legislatívy a následne vyhladzovania podla scenára ,,konecného riesenia". Pocas obdobia ,,pozierania", ako Rómovia nazývajú holocaust, bolo priblizne pol milióna Rómov zcelej Európy popravených alebo zavrazde- ných vkoncentracných táboroch. Situácia a zivotná skúsenost Rómov zijúcich na území Ciech a Slovenska sa po- cas holocaustu výrazne odlisovali. Väcsina ceských Rómov bola vyvrazdená vkoncen- 7Detailnejsie pojednanie histórie Rómov na Slovensku prezentuje David Crowe vo svojej knihe História Cigánov vo východnej Európe a Rusku. 5 . tracných táboroch.8 Naproti tomu iba málo Rómov zo Slovenska bolo deportovaných do vyhladzovacích táborov, hoci mnohí boli poslaní do pracovných táborov na území Slovenska. Práva slovenských Rómov pocas obdobia existencie slovenského státu boli v mnohých ohladoch obmedzené. Rómovia mali zakázané zdrziavat sa na verejných priestranstvách a pouzívat verejnú dopravu. Rómovia mohli vstupovat na územie miest a dedín iba v urcené dni v týzdni a iba v konkrétnom case a museli prestahovat svoje obydlia do vzdialenosti minimálne dvoch kilometrov od vsetkých verejných ciest. Najmä toto nariadenie malo za následok zakladanie mnohých rómskych osád mimo dosahu infrastruktúry, z ktorých väcsina existuje dodnes. V roku 1941 bolo na Slovensku zalozených niekolko pracovných táborov pre Rómov, kde pracujúci zili v extrémne chudobných podmienkach. Po tom, co na Slovensko vtrhli nemecké vojská v septembri 1944, sa situácia slovenských Rómov este zhorsila a násilie voci nim sa este zintenzívnilo. Vmnohých mestách a dedinách sa Rómovia stali obetami masových popráv a Rómovia zijúci v juzných a juhovýchodných regiónoch Slovenska, ktoré pocas vojny zabralo Madarsko, boli transportovaní do koncentracného tábora vDachau. Po druhej svetovej vojne mnoho Rómov zo Slovenska migrovalo do ceských krajín vnádeji, ze nájdu lepsie zivotné podmienky a prácu. Vmnohých prípadoch bola táto migrácia vynútená v dôsledku opatrení prijatých povojnovým Ceskoslovenskom. V priebehu niekolkých rokov viac ako 15 000 slovenských Rómov emigrovalo na západ krajiny. Kvôli holocaustu a vnútrostátnej migrácii pochádza väcsina Rómov zijúcich dnes v Ceskej republike zo Slovenska. Obdobie socializmu Socialistický rezim, ktorý uzurpoval moc v Ceskoslovensku vo februári 1948, prijal koncepcie a opatrenia zamerané na asimilovanie Rómov a eliminovanie ich etnic- kých specifík. Tieto opatrenia, ktoré boli poväcsine zhodné s koncepciami prijatými vset- kými socialistickými vládami vkrajinách po celom regióne, zanechali dedicstvo, ktoré ovplyvnuje socio-ekonomické postavenie Rómov aj v súcasnom období transformácie. Ceskoslovenská vláda odmietla oficiálne uznat Rómov ako národnostnú mensinu a vymyslela si pre nich pojem ,,obcania cigánskeho pôvodu". Okrem iných obmedzení rómskych obcianskych práv táto klasifikácia znamenala, ze Rómovia nemali právo na vlastné kultúrne aktivity. Rómovia nemohli zakladat vlastné hudobné telesá, mládeznícke alebo sportové kluby. Rómske ludové piesne nesmeli byt spievané na skolách a vydávanie rómskych kníh a casopisov bolo zakázané. Asimilacné opatrenia v oblasti bývania, zamestnania a skolskej dochádzky boli prísne a agresívne. V roku 1959 vláda odstartovala násilnú kampan proti kocovníctvu Rómov a vypracovala plány na ,,rozptýlenie a presunutie" Rómov, ktoré mali za ciel presídlit Rómov zoblastí s pocetnými rómskymi komunitami na východnom Slovensku do Ciech. Tento program sa nikdy celkom neuskutocnil, hoci mnohé rómske rodiny boli proti svojej vôli presídlené do Ceskej republiky. Program bol na Slovensku koordinovaný Komisiou pre problémy cigánskeho obyvatelstva na Slovensku, ktorá bola zalozená v roku 1966 pod zástitou Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Práca komisie sa 8Hoci sa odhady lísia, predpokladá sa, ze priblizne 6 000-8 000 ceských Rómov bolo zabitých pocas druhej svetovej vojny. 6 . sústredila na presídlenie Rómov zo Slovenskej do Ceskej republiky. Vroku 1967 bolo podla tejto schémy zo Slovenska vystahovaných 3178 Rómov, zktorých sa 1034 vrátilo na Slovensko este vtom istom roku. Pocas tazenia proti kocovníctvu státni úradníci doslova rozbíjali rómske kara- vány, pricom vniektorých prípadoch zabíjali rómske kone uprostred noci (Fraser, 1995). Pocas obdobia Prazskej jari vroku 1968 sa tieto likvidacné opatrenia o nieco zmiernili. Rómom bolo po prvýkrát v histórii umoznené zakladat oficiálne organizácie a zdruzenia, co viedlo k zalozeniu priblizne 200 rómskych hudobných telies a 30 futbalových klubov.9 V roku 1969, po vpáde sovietskych vojsk, sa represívne opatrenia znovu zaviedli a násil- ná migrácia a presídlovacie schémy pokracovali so zvýsenou intenzitou. V období medzi rokmi 1972 a 1980 bolo znicených 4000 rómskych obydlí a 4850 Rómov bolo presíd- lených. Snahy zlepsit skolskú dochádzku Rómov boli rovnako násilné. Vláda vydala nariadenie o povinnej skolskej dochádzke. Avsak ciele tohto nariadenia neboli rodicom dostatocne vysvetlené a vdôsledku toho Rómovia vnímali skolskú dochádzku ako povin- nost ulozenú zhora. Napriek tomu sa ich skolská dochádzka rapídne zvýsila. Zatial co v roku 1971 iba 17 percent Rómov dokoncilo povinnú skolskú dochádzku, do roku 1980 sa tento podiel zvýsil na 26 percent. Bohuzial, mnohí Rómovia boli preradení do ,,spe- ciálnych skôl" zriadených pre mentálne a fyzicky postihnutých ziakov. Táto prax pretrva- la dodnes a velké mnozstvo rómskych detí vCeskej i Slovenskej republike stále získava vzdelanie v týchto speciálnych skolách. Niektoré z najstriktnejsích protirómskych opatrení boli prijaté v osemdesiatych rokoch. Najznámejsie z nich zaviedlo sterilizacný program pre rómske zeny v snahe obmedzit rast rómskej populácie. Vrámci programu sa miestni zdravotnícki pracovníci pokúsali presviedcat rómske zeny, aby sa dali za financnú kompenzáciu sterilizovat . 1.3. Rómovia na Slovensku po roku 1989 Nezná revolúcia v novembri 1989 znamenala nové prílezitosti pre národnostné mensiny, slobodu deklarovat vlastnú etnickú identitu a zúcastnovat sa na zivote obcianskej spolocnosti. Vjanuári 1991 ceskoslovenské Federálne zhromazdenie prijalo Deklaráciu základných ludských práv a slobôd, ktorá umoznovala slobodné urcenie etnickej identity obcanov, krátko na to, vapríli 1991 vláda Slovenskej republiky prijala dokument nazvaný Princípy vládnej politiky k Rómom, ktorý po prvýkrát v histórii uznal Rómov ako samostatnú národnostnú mensinu s rovnakými právami ako ostatné mensiny zijúce na území Slovenskej republiky. Prvou rómskou politickou stranou zalozenou po novembri 1989 bola Rómska obcianska iniciatíva (ROI), dalsie politické strany a kultúrne zdruzenia nasledovali coskoro. V parlamentných volbách vroku 1990 boli po prvýkrát v histórii rómski zástup- covia zvolení do parlamentu a dalsí rómski predstavitelia boli vymenovaní na posty v Úrade vlády SR, Ministerstve kultúry a Ministerstve skolstva. Pod vplyvom zvysujúcej sa pozornosti, ktorej sa rómskej problematike dostávalo zo strany domácich i medzinárodných institúcií, sa vládna aktivita vo vztahu k Rómom 9Rómovia mohli zakladat svoje organizácie aj pocas prvej Ceskoslovenskej republiky (1918 ­ 1938), avsak ziadne organizácie neboli oficiálne zalozené. Prvá rómska organizácia bola zalozená v roku 1948 a onedlho nato bola zrusená komunistami. 7 . zintenzívnila ku koncu devätdesiatych rokov. Vnovembri 1997 slovenská vláda prijala dokument nazvaný ,,Koncepcné zámery Slovenskej republiky na riesenie problémov rómskej populácie v jej súcasných sociálnych a ekonomických podmienkach". Dokument zhrnul najdôlezitejsie problémy Rómov a zodpovednost jednotlivých institúcií za ich riesenie. Jedným znajdôlezitejsích pozitívnych posunov voblasti riesenia rómskej proble- matiky bolo zalozenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómsku mensinu po volbách v roku 1998. Úrad spadá do kompetencie podpredsedu vlády pre ludské práva, mensiny a regionálny rozvoj a od roku 1999 bol na jeho cele vzdy predstavitel rómskej mensiny. Úrad je zodpovedný za realizáciu vládnej politiky vo vztahu k Rómom. V roku 1999 prijala nová vláda novú ,,Stratégiu vlády SR na riesenie problémov rómskej národnostnej mensiny a súbor realizacných opatrení". Nový dokument formu- loval detailnejsie akcný plán realizácie koncepcných opatrení vo vztahu k rómskej problematike. Druhá fáza tejto stratégie bola prijatá v máji 2000, ktorá este viac spresnila realizované opatrenia. Dokument urcil zodpovednost konkrétnych ministrov a vedúcich krajských úradov za realizáciu konkrétnych opatrení. Hlavné oblasti, na ktoré nová stratégia kladie dôraz podla poradia dôlezitosti, sú: ludské práva, vzdelanie, nezamest- nanost, bývanie, sociálne zabezpecenie a zdravotná starostlivost. Nedostatkom stratégie je vsak to, ze neurcuje ani objem financných prostriedkov na realizáciu opatrení, ani zdroje tohto financovania. Priblizovanie sa k EÚ. Proces prístupových rokovaní sEurópskou úniou upria- mil pozornost na rómsku problematiku vSlovenskej republike, ako aj viných krajinách strednej a východnej Európy, ktoré majú pocetnú rómsku mensinu. Rómska problematika je riesená v rámci politických kritérií pre vstup a tvorí súcast podkapitoly nazvanej ,,Lud- ské práva a ochrana mensín". Vo svojej správe o pokroku Slovenska vpripravenosti na clenstvo v EÚ, vydanej v novembri 2000, Európska komisia konstatuje, ze Slovenská republika zaznamenala velký pokrok vprijímaní legislatívy a vytváraní institucionálneho rámca pre výkon mensinovej politiky tak, ako ich definovala spomínaná stratégia, avsak upozornuje, ze praktický výkon tejto legislatívy zaostával. Migrácia. Migrácia slovenských Rómov v rámci Európy a mimo kontinent takisto vyvolala medzinárodné znepokojenie a upriamila pozornost medzinárodného spolocenstva na zivotné podmienky Rómov na Slovensku. Prvá migracná vlna odstar- tovala vroku 1997, ked sa slovenskí Rómovia hromadne pokúsali získat politický azyl vo Velkej Británii. V júni 1999 vyse tisíc slovenských Rómov poziadalo o azyl vo Fínsku. Vsetci ziadatelia boli odmietnutí a Fínsko coskoro opätovne zaviedlo vízový rezim pre slovenských obcanov. Pokusy slovenských Rómov migrovat do iných krajín vrátane Nórska mali podobný výsledok. Nie je známe, kolko slovenských Rómov emigrovalo alebo sa pokúsilo emigrovat do ostatných krajín. Pre migráciu Rómov jestvuje mnozstvo dôvodov. Samotní Rómovia uvádzajú celú skálu faktorov, ktoré ich nútia emigrovat, vrátane tazkých ekonomických podmienok a rasovej diskriminácie. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v roku 2000 vypracovala stúdiu o korenoch migrácie slovenských Rómov. Stúdia zistila, ze väcsina rómskych migrantov pochádza zmestského prostredia ­ teda nie zvidieckych osád ­ na východnom Slovensku. Väcsina znich je vproduktívnom veku, t.j. medzi 26- tym a 40-tym rokom (IOM, 2000). 8 . 1.4. Rómska populácia a jej rozptyl Rómovia zostávajú druhou najväcsou národnostnou mensinou na Slovensku hned po madarskej mensine, ktorá podla scítania obyvatelstva v roku 2001 predstavuje 9,7 percent populácie. Avsak, ako sme uz uviedli, presná velkost rómskej populácie nie je známa. Údaje o pocte Rómov na Slovensku zistené jednotlivými scítaniami obyvatelstva sa výrazne lísia a len potvrdzujú problematický charakter zbierania kvantitatívnych dát na základe etnicity (pozri tabulku 1.1). Pri scítaní obyvatelstva v roku 1970 sa celkom 159 275 Rómov prihlásilo krómskej mensine, co predstavovalo 3,5 percent celkovej populácie. O desat rokov neskôr ich pocet vzrástol na 199 853, cize 4,0 percentá. Jestvuje viacero dôvodov domnievat sa, ze scítania obyvatelstva zobdobia socializmu výrazne podhodnocovali velkost rómskej populácie. Vzhladom na to, ze Rómovia neboli oficiálne uznávanou národnostnou mensinou, nemohli sa pri scítaniach deklarovat ako Rómovia. Napriek tomu scítací komisári zaviedli nepísanú prax oznacovania scítacích hárkov jednotlivcov, o ktorých sa domnievali, ze sú Rómovia, písmenom ,,C" (ako Cigán), bez toho, aby o tom rómski respondenti vedeli. Vdôsledku toho boli údaje o pocte Rómov casto stanovené na základe vonkajsích antropologických znakov respondentov a subjektívneho vnímania ich etnickej identity zo strany scítacích komisárov. Hoci pri scítaní obyvatelstva vroku 1991 mali Rómovia prvýkrát po 60 rokoch moznost prihlásit sa ksvojej národnosti, len velmi málo znich tak urobilo. Oficiálny pocet Rómov zistených v scítaní tak klesol na 75 802, co predstavovalo 1,4 percenta celkového obyvatelstva. Táto výrazná zmena je pravdepodobne výsledkom niekolkých faktorov, vrátane problémov Rómov pri vyplnaní scítacích hárkov, ich vnútorného konfliktu ohladne príslusnosti ketnickej skupine, a nedostatocného pokrytia území kde Rómovia zijú. Existujú dve základné vysvetlenia preco mohli Rómovia vobdobí ranej transformácie pocitovat neistotu pri deklarovaní svojej národnosti. Predovsetkým, kedze rómska národnost vobdobí socializmu oficiálne neexistovala, etnické väzby Rómov sa mohli oslabit, vdôsledku coho sa Rómovia mohli cítit viac Slovákmi (alebo Madarmi) nez Rómami. Okrem toho, v samých pociatkoch transformácie mohli neistotu Rómov este viac prehlbit obavy ztoho, aké dôsledky bude mat ich prihlásenie sa kRómom, z negatívneho vnímania Rómov zo strany väcsinovej populácie, ako aj z toho, akým spôsobom verejní cinitelia pouzijú tieto údaje. Tabulka 1.1: Protirecivé údaje o celkovom pocte rómskej populácie na Slovensku Rok Odhad Zdroj 1991 75 802 scítanie obyvatelstva 1989 254 000 prieskum municipalít 1980 199 853 scítanie obyvatelstva 1970 159 275 scítanie obyvatelstva Jeden rómsky líder takto komentoval nechut Rómov oficiálne sa hlásit k ich národnosti: 9 . ,,Ked budú robit scítanie tu na juhu, iba jeden zo 150 Rómov v dedine sa prihlási k rómskej národnosti... Chceme dosiahnut, aby sa ziaden Róm nehanbil za to, ze je Róm." Posledné scítanie obyvatelov sa uskutocnilo vmáji 2001. Rómski obcianski a politickí lídri spolu svládou SR vyvinuli mimoriadne úsilie, aby posmelili Rómov a primäli ich prihlásit sa k vlastnej národnosti. Bohuzial, v case písania tejto správy neboli výsledky scítania známe. Charakteristickým rysom Rómov zijúcich v ktorejkolvek krajine je ich rozmanitost. Vsade jestvuje niekolko skupín a podskupín vzniknuvsích na základe rôznych stepných procesov, vrátane klanovej príslusnosti a vierovyznania; mnohé z týchto podskupín majú iba obmedzený ci ziaden kontakt s ostatnými podskupinami. Na Slovensku zijú tri hlavné skupiny Rómov: Rumungri, Olasskí Rómovia a Sinti. Jasnú väcsinu predstavujú Rumungri, ktorí sú vetvou usadených Rómov. Etnografi odhadujú, ze Rumungri tvoria takmer 90 percent slovenských Rómov. V rámci tejto skupiny existujú samostatné podskupiny slovenských a madarských Rómov, ktoré sú vymedzené jazykmi pouzívanými vinterakcii so svojím okolím. Olasskí Rómovia, alebo aj Vlasika Roma, sú potomkami kocovných kmenov. Najväcsími podskupinami medzi nimi sú Lovári, ktorí zijú vokolí Rimavskej Soboty, Jesenského a Lucenca, a Bugesti, ktorí majú sídla vNitre a okolí, v Leviciach, Zeliezovciach a Bratislave. Poslednú skupinu tvoria zvysky potomkov germánskych Sintov. K tejto skupine sa hlási len velmi málo slovenských Rómov. Podla istého rómskeho lídra zijú vkrajine iba tri klany Sintov. Slovenskí Rómovia sa odlisujú aj na základe jazyka, ktorý pouzívajú. Odhaduje sa, ze vyse polovica Rómov na Slovensku hovorí niektorým zrómskych jazykov, avsak nevie sa, kolkí znich ho pouzívajú vdomácnosti. Mnohí Rómovia zijúci na juhu krajiny pouzívajú madarcinu. Rómska populácia je nerovnomerne rozptýlená po celom území Slovenska. Takmer dve tretiny Rómov zijú na východe krajiny, najmä v okolí Kosíc, a v najjuznejsích okresoch stredného Slovenska, napr. Rimavská Sobota. Podla scítania obyvatelstva z roku 1991 Rómovia tvorili viac ako 5 percent celkového obyvatelstva v 9 okresoch východného Slovenska, z ktorých vsetky sa nachádzajú v Kosickom, Banskobystrickom a Presovskom kraji. Demografický profil rómskej populácie na Slovensku sa výrazne lísi od profilu celkového obyvatelstva (pozri graf 1.2). Rómska populácia je v priemere podstatne mladsia a vdaka vyssej pôrodnosti rastie rýchlejsie nez populácia iných etnických skupín. Celková pôrodnost na Slovensku pocas celého obdobia transformácie sústavne klesala, z 15,2 zivo narodených na 1000 obyvatelov vroku 1990 na 10,7 v roku 1998 (UNICEF, 2000). Naproti tomu pôrodnost medzi Rómami vykazovala rastúcu tendenciu, a to najmä v najizolovanejsích a najsegregovanejsích osadách. Na druhej strane, pravdepodobná priemerná dlzka zivota Rómov je výrazne nizsia ako národný priemer, hoci najnovsie údaje nie sú k dispozícii. Podla odhadov uskutocnených na základe scítaní obyvatelstva z rokov 1970 a 1980 je pravdepodobná priemerná dlzka rómskych muzov 55 rokov a rómskych zien 59 rokov, co je ovela menej ako pravdepodobná priemerná dlzka zivota celej slovenskej populácie, kde sú tieto hodnoty 67 rokov u muzov a 74 rokov u zien (ECOHOST, 2000). 10 . Graf 1.2: Veková struktúra Rómov a ich celkový pocet na Slovensku, 1991 a g e M a l e 8 0 + F e m a l e 7 0 6 0 50 T o t a l 4 0 R o m a 3 0 2 0 1 0 Zdroj: Scítanie obyvatelstva, 1991 Údaje o struktúre rodín z roku 1988 hovoria, ze iba 25 percent rodín zijúcich v segregovaných osadách má tri alebo menej detí, zatial co 75 percent má styri alebo viac detí. Az 41 percent rodín (z uvedených 75 ) má sest alebo viac detí (Vasecka, 2000). Naproti tomu menej ako 10 percent rómskych rodín zijúcich v integrovaných mestách má sest alebo viac detí. Kvalitatívna stúdia uskutocnená pre potreby tejto správy zistila, ze v dedine Lomnicka v okrese Stará Lubovna zaznamenala rómska osada spopuláciou priblizne 1200 obyvatelov kazdorocný nárast o 70 az 80 ludí pocas celých devätdesiatych rokov. Na druhej strane, demografický profil Rómov zijúcich v integrovanejsích oblastiach sa viac podobal profilu nerómskeho obyvatelstva.10 Priemerný vek rómskych respondentov vo vzorke kvalitatívneho výskumu bol 34 rokov. Rómovia zijúci v osadách boli vo vseobecnosti mladsí a mali viac detí ako integrovaní Rómovia. V osadách zije iba velmi obmedzený pocet starsích Rómov. Napríklad, v segregovanej osade so 670 obyvatelmi vokrese Stará Lubovna, ktorú nasi výskumníci navstívili, zilo iba 7 ludí vo veku nad 60 rokov. Podla výskumnej vzorky mozno usudzovat, ze demografický profil Rómov zijúcich vintegrovanejsích osadách sa postupne mení. Zdá sa, ze mladsí Rómovia zijúci v integrovaných oblastiach postupne menia svoje reprodukcné správanie a majú menej potomkov. Jedna 36-rocná matka z dediny v okrese Rimavská Sobota to vysvetlila slovami: ,,Mám iba dve deti, pretoze obidve sú choré a nechcem mat viac detí, aby som sa o ne mohla postarat." Vo vseobecnosti bolo dost obtiazne hovorit srómskymi respondentmi na tému kontroly pôrodnosti a plánovaného rodicovstva. Pocet detí v integrovaných rómskych komunitách i v izolovaných komunitách s lepsími ekonomickými podmienkami bol ovela nizsí nez vsegregovaných komunitách. Zatial co 10Kvôli porovnaniu rôznych typov osád prosím, pozri kapitolu 2. 11 . v integrovaných oblastiach bol priemerný pocet detí vrómskych rodinách menej ako styri (v Malackách dokonca medzi dve az tri), vsegregovaných oblastiach bol priemerný pocet detí pät. 1.5. Záver Kontrasty medzi Rómami zijúcimi v segregovaných a integrovaných oblastiach sú zásadnou témou, ktorá sa ako cervená nit tahá celou touto správou. Vo vseobecnosti sú Rómovia vintegrovaných oblastiach menej chudobní nez Rómovia zijúci vosadách a majú lepsí prístup k prílezitostiam na trhu práce a k vzdelaniu. Naproti tomu Rómovia zijúci v izolovaných a marginalizovaných osadách uviazli v zacarovanom kruhu chudoby, ktorý je charakterizovaný obmedzenými prílezitostami na vzostupnú mobilitu a limitovanou interakciou so zvyskom spolocnosti. Vzhladom na to, ze zivotné podmienky v osadách sa neustále zhorsujú a obyvatelstvo v nich zijúce sa neustále rozrastá, niektorí pozorovatelia upozornujú, ze zacína vznikat ,,podtrieda" slovenských Rómov, ktorá celkom vypadla zprocesu ekonomickej a politickej transformácie. Nasledujúce kapitoly skúmajú rozsah chudoby medzi Rómami, jej korene a koreláty a navrhujú vhodné opatrenia a koncepcie na riesenie tohto problému. 12 . KAPITOLA 2: CHUDOBA V RÓMSKYCH OSADÁCH 2.1. Definícia chudoby Táto stúdia definuje chudobu sirsie, co znamená, ze sa nesústreduje iba na úzke hladisko materiálnej spotreby alebo zdrojov. Zahrna mnoho dalsích aspektov vrátane sociálneho vylúcenia, nedostatocného prístupu k sociálnym sluzbám, zranitelnosti a psychologických rozmerov stavu chudoby. V tomto kontexte sa sociálne vylúcenie chápe ako neschopnost zúcastnovat sa na sociálnom, ekonomickom, politickom a kultúrnom zivote v dôsledku faktorov, ako napr. nízky príjem, zlý zdravotný stav, nedostatocné vzdelanie, slabý kontakt s majoritnou populáciou a diskriminácia. Vzhladom na obmedzené mnozstvo kvantitatívnych údajov sa táto správa spolieha na kvalitatívne ukazovatele a pozorovania, ako aj na skúsenosti a vnímanie samotných Rómov. Absolútna, teda materiálna chudoba, oznacuje absenciu zodpovedajúceho bývania, oblecenia, stravy, prístupu k základnej infrastruktúre a inzinierskym sietam ­ ako napr. cesty, tecúca voda, elektrina a kanalizácia ­ a zdravotnej starostlivosti. Okrem toho stúdia skúma chudobu Rómov vsirsom zmysle aj zhladiska prístupu k vzdelaniu a pracovným prílezitostiam, stratégií prezitia, neistoty, sociálneho vylúcenia a prílezitostí zúcastnovat sa na zivote obcianskej spolocnosti. Stúdia zistila, ze chudoba rómskej a nerómskej populácie na Slovensku má rozdielnu povahu. Chudoba v rómskych osadách je úzko previazaná so zivotnými podmienkami a, este konkrétnejsie, s úrovnou integrácie alebo segregácie. Chudoba medzi Rómami úzko súvisí so styrmi základnými faktormi: (i) ekonomické podmienky v regióne; (ii) velkost a koncentrácia rómskeho obyvatelstva v osade; (iii) podiel Rómov v osade a (iv) stupen geografickej integrácie alebo segregácie osady a jej vzdialenost od najblizsieho mesta alebo dediny. Regionálne ekonomické podmienky. Situácia Rómov v ekonomicky rozvinutejsích regiónoch je vo vseobecnosti priaznivejsia vporovnaní s Rómami zijúcimi v chudobnejsích oblastiach. Napríklad zivotné podmienky Rómov vokrese Malacky, v ktorom je nizsia miera nezamestnanosti (13,5 %) nez celostátny priemer (17,1 % vroku 1999) a ktorý lezí vblízkosti Bratislavy (blizsie ako 50 km), boli lepsie ako podmienky Rómov z okresu Rimavská Sobota, kde miera nezamestnanosti v roku 1999 dosiahla úroven 34,8 %. Rómske domy v segregovaných osadách vokrese Malacky sa vcelku podobali na domy majoritného obyvatelstva. Vo vseobecnosti boli postavené zpevných materiálov, napr. z tehál, a mali pripojenie na elektrinu. Naproti tomu infrastruktúra bývania v osadách v okrese Rimavská Sobota bola horsia a rovnako horsí bol aj vseobecný zdravotný stav a vzdelanostná úroven. Dokonca aj Rómovia, ktorí dlhodobo zili na periférii dedín vMalackom okrese, boli na tom ekonomicky lepsie a mali väcsiu sancu nájst zamestnanie ako Rómovia zijúci vdalsích dvoch okresoch skúmaných touto stúdiou. Rómske osady. V porovnaní s Rómami z ostatných krajín v regióne zijú slovenskí Rómovia castejsie vosadách a na okrajoch dedín a miest. Typy osád sa znacne lísia v závislosti od geografickej polohy a etnického zlozenia. Priblizne jedna stvrtina slovenských Rómov zije vosadách, zktorých mnohé lezia v chudobnejsích východných oblastiach krajiny. Ich skutocný pocet je vsak tazké odhadnút kvôli metodologickým problémom vscítaní rómskej populácie a definícii, co vskutocnosti ,,osada" predstavuje. 13 . Zivotné podmienky Rómov zijúcich vosadách sú vo vseobecnosti horsie nez u zvysku rómskej populácie. Pre úcely tejto správy sa ,,osadou" bude rozumiet skupina ludí koexistujúcich v urcitej geografickej lokalite, a to bud vo vnútri alebo mimo mesta ci dediny. Vo vseobecnosti rozlisujeme tri typy osád vzávislosti od druhu koexistencie medzi Rómami a Nerómami. Prvý typ predstavujú kompletne integrované mestá a dediny; to je napríklad prípad Novej Lubovne v okrese Stará Lubovna, ktorý je stredne rozvinutým okresom na východe krajiny. Druhý typ predstavujú separované oblasti, v ktorých Rómovia zijú vrámci mesta alebo dediny, a to bud na ich okraji alebo v konkrétnej ulici alebo stvrti; to je prípad dediny Studienka vokrese Malacky. Posledný typ predstavujú úplne segregované osady mimo miest alebo dedín; toto bol prípad osady Kyjatice v okrese Rimavská Sobota, ktorá lezí tri kilometre od najblizsieho mesta. Treba zdôraznit, ze tieto definície sú iba orientacné a pri absencii rigoróznych metodologických merítok nám pomohli zadokumentovat typológiu osád. Najmä rozdiel medzi pojmami ,,separovaná" a ,,segregovaná" osada je niekedy hmlistý. Box 2.1: Integrácia a segregácia Táto stúdia zistila znacné rozdiely medzi Rómami zijúcimi v segregovaných a úplne integrovaných oblastiach a to najmä medzi Rómami zo segregovaných oblastí a tými, ktorí koexistovali s Nerómami pocas viac ako jednej generácie. Hoci je tazké zovseobecnovat, je mozné definovat urcité profily. Hlavnými dôvodmi pre lepsie zivotné podmienky boli najmä: (i) zivot v meste alebo dedine, kde Nerómovia tvorili väcsinu pocas dlhého obdobia; (ii) vyssia úroven vzdelania a (iii) skúsenost a kontakt s lepsími zivotnými podmienkami (napr. rodicia a starí rodicia väcsiny Rómov zijúcich v integrovaných oblastiach boli za socializmu zamestnaní ako kvalifikovaní robotníci a preto aj ich ekonomické podmienky boli lepsie). Nasi výskumníci robili rozhovory s dvoma druhmi integrovaných Rómov. Prvým boli Rómovia, ktorí boli do nerómskeho prostredia presídlení v dôsledku koncepcií násilnej asimilácie v sedemdesiatych rokoch. Druhým boli Rómovia, ktorých rodicia a/alebo starí rodicia sa odstahovali zosád v snahe nájst lepsí zivot pre seba a svoje deti. Vo vseobecnosti bola úroven vzdelania a situácia v zamestnaní lepsia v druhej skupine. Napriek tomu aj Rómovia z prvej skupiny mali vyssí zivotný standard, nez tí zijúci v segregovaných osadách. Tí Rómovia, ktorí sa odstahovali zosád, boli casto nasledovaní dalsími clenmi rodiny, najmä bratmi a sestrami a ich rodinami. Niektorí znich mali kontakty s Nerómami predtým, nez sa z osád odstahovali. Väcsina Rómov z integrovaných oblastí má ukoncené stredné odborné vzdelanie so specializáciou v takých oblastiach, ako hudba, vzdelávanie, úctovníctvo, obchod a stavebníctvo. Vzdialenejsí rodinní príslusníci, ktorí nasledovali svojich príbuzných do integrovaných oblastí, boli takisto vzdelaní, a väcsinou mali stále zamestnanie. Príbuzní niektorých z nich pracujú v Ceskej republike. Spolocným znakom Rómov zijúcich vintegrovaných oblastiach bol pocit odlísenia od Rómov zijúcich v osadách. Niektorí znich sa o sebe vyjadrovali, ako keby boli z ,,inej kasty". Niektorí dokonca vyjadrili hrdost na to, ze im rodicia v detstve nedovolili doma pouzívat rómsky jazyk. Geografická poloha a segregácia. V rámci jednotlivých regiónov vyzerá byt úroven chudoby rómskych osád úzko prepojená s geografickou polohou osady a stupnom etnickej integrácie ci segregácie. Podmienky v osadách osídlených výlucne rómskym obyvatelstvom, boli výrazne horsie ako podmienky v integrovanejsích spolocenstvách. Táto charakteristika nám vytvára bludný kruh: cím izolovanejsia a segregovanejsia je osada, tým hlbsia a krutejsia je chudoba; jej obyvatelia zároven majú menej prílezitostí opustit ju a pracovat mimo nej a v dôsledku toho sa zvysuje pravdepodobnost, ze Rómovia budú nadalej zit v izolovanej osade a ich chudoba sa bude následne zhorsovat. 14 . Stupen priestorovej separácie má naopak pozitívny vplyv na úroven chudoby. Sociálne postavenie Rómov zijúcich v segregovaných osadách je podstatne nizsie ako Rómov, ktorí sú integrovaní do väcsinovej populácie. Podobne, situácia Rómov zo segregovaných osád vmarginalizovaných regiónoch je podstatne horsia ako tých, ktorí zijú v segregovaných osadách v rozvinutejsích regiónoch s lepsími ekonomickými podmienkami. Rómovia zijúci vsegregovaných osadách leziacich na území chudobného okresu, sú ,,dvojnásobne marginalizovaní" a sú na tom horsie podla ekonomických, ako aj sociálnych ukazovatelov. Vo väcsine prípadov skúmaných touto stúdiou sa miera nezamestnanosti v týchto osadách blízi k 100 percentám, zdravotný stav je horsí nez v iných oblastiach a vzdelanostná úroven obyvatelstva je nizsia. Väcsina obyvatelov týchto osád má iba základné vzdelanie. Mobilita v týchto oblastiach sa blízila knule, dokonca aj medzi mladsou generáciou. Väcsina znich dávala svoju znízenú mobilitu a nezamestnanost za vinu ekonomike a vylúceniu ztrhu práce a zárobkových prílezitostí. V dôsledku geografických a ekonomických podmienok, v ktorých zijú, musia dvojnásobne marginalizovaní Rómovia celit vyssiemu nebezpecenstvu spolocenského a politického vylúcenia nez Rómovia zintegrovanejsích oblastí. Stupen ich marginalizácie a segregácie má priamy dopad na frekvenciu a kvalitu ich interakcií s Nerómami, inými rómskymi komunitami a verejnými institúciami vrátane miestnych samospráv, skôl a oddelení sociálnej pomoci. Tieto problémy sú detailne rozobrané v nasledujúcich kapitolách. Box 2.2: Chudoba na Slovensku Nedávna stúdia Svetovej banky venujúca sa zivotnej úrovni na Slovensku, zalozená na prieskume Microcensus zroku 1996 zistila, ze vporovnaní sostatnými krajinami strednej a východnej Európy je miera absolútnej chudoby na Slovensku nízka (Svetová banka, 2001). Za urcujúcu mieru chudoby sa povazovala hranica 4,30 USD PPP na osobu a den. Napriek vysokej miere nezamestnanosti sa výskyt chudoby podla tohto indikátora v roku 1996 zistil iba u 6,3 % domácností a 8,6 % jednotlivcov, co je jedna z najnizsích mier chudoby v regióne. Na druhej strane, hoci cast populácie zijúca pod hranicou 4,30 USD PPP na osobu a den je na Slovensku ovela nizsia nez vúspesne sa reformujúcich krajinách, ako napr. Polsko ci Madarsko, podiel obyvatelstva zijúceho v tazkej chudobe, t.j. pod hranicou 2,15 USD PPP na osobu a den je na Slovensku dvakrát vyssí nez v týchto susedných krajinách. Inými slovami, v Slovenskej republike zije väcsia cast populácie na samom dne schémy distribúcie príjmov, ktorí sú skutocne chudobní v absolútnom zmysle slova. Ztoho vyplýva, ze v Slovenskej republike existuje niekolko izolovaných oblastí absolútnej chudoby uprostred ostatného obyvatelstva, ktoré je na tom relatívne dobre. Prieskum Microcensus nezbiera ani neposkytuje informácie na základe etnicity. Avsak nasa kvalitatívna stúdia naznacuje, ze Rómovia celia vyssiemu riziku chudoby nez iné skupiny populácie. Tri faktory, ktoré najvýznamnejsie ovplyvnujú mieru chudoby slovenských rodín, sú: úroven vzdelania hlavy domácnosti, zamestnanecký stav hlavy domácnosti a geografická poloha domácnosti. V rodinách, ktorých zivitel má ukoncené základné vzdelanie, alebo ani to, je pravdepodobnost, ze budú chudobné o 41 percent vyssia nez u iných typov domácností. Podobne domácnosti, ktorých zivitel je nezamestnaný, majú sestkrát väcsiu pravdepodobnost byt chudobnými nez domácnosti, ktorých zivitel je zamestnaný. Dôkazy poskytnuté kvalitatívnou stúdiou a dalsími zdrojmi, zktorých cerpala táto správa, potvrdzujú, ze Rómovia majú nizsiu vzdelanostnú úroven ako väcsinová populácia a je u nich väcsia pravdepodobnost, ze sú nezamestnaní. Výskum vjednotlivých regiónoch poskytol dostatok dôkazov, ze miera chudoby v oblastiach svyssím podielom rómskej populácie je vyssia nez v oblastiach, kde je hustota Rómov nizsia. Chudoba medzi Rómami vokresoch, kde sa najmenej 5 percent populácie oficiálne prihlásilo k rómskej národnosti (co pravdepodobne podhodnocuje 15 . skutocný pocet rómskych obyvatelov), bola podstatne rozsírenejsia a hlbsia nez medzi rómskou populáciou vo vseobecnosti. S výnimkou Rómov z úplne integrovaných oblastí a niektorých separovaných osád v regiónoch s lepsími ekonomickými podmienkami, pre väcsinu rómskych osád bola príznacná vysoká miera nezamestnanosti a závislost na dávkach sociálnej pomoci; zároven boli tieto dva faktory do urcitej miery nezávislé od stupna segregácie Rómov. Zatial co celostátna miera nezamestnanosti v roku 2000 dosiahla 18 percent, v nasej kvalitatívnej vzorke bola priblizne 85 percent. Tento rozdiel bol spôsobený zohladnením segregovaných osád, kde sa nezamestnanost casto blízi k 100 percentám. 2.2. Vnímanie chudoby Rómovia zmestských aj vidieckych oblastí definovali chudobu vrelatívnych i konkrétnych pojmoch. Mnohí znich charakterizovali svoje zivotné podmienky najmä vo vztahu k minulosti.11 Pre väcsinu Rómov predstavuje chudoba relatívne nový fenomén. Hoci ziaden znasich respondentov neopísal svoju zivotnú úroven pred rokom 1989 ako dobrú, väcsina sa domnieva, ze vtedy sa im zilo relatívne dobre vporovnaní scelkovou prevládajúcou zivotnou úrovnou. Iba mensia cast Rómov sa priklonila k názoru, ze vzdy boli ,,chudobní". Ked starsí Rómovia porovnávali svoju súcasnú situáciu sobdobím komunizmu, najvycnievajúcejsím záverom bolo, ze vtedy mali vsetci prácu. Rómovia spájajú socialistický rezim s dostatkom pracovných prílezitostí a súvisiacich výhod vrátane subvencovaných spotrebných tovarov, energií a komunálnej vybavenosti a chovných zvierat. Rómovia si takisto spomínajú, ze vtedy mali viac mozností získat ubytovanie a ze medziludské vztahy boli vtedy vo vseobecnosti lepsie. Jeden z respondentov to komentoval: ,,Ludia uz nie sú natolko ochotní navzájom si pomáhat, pretoze dnes má kazdý problémy." Dalsí dodal: ,,Za komunizmu sme sa mali lepsie, pretoze kazdý musel pracovat, aj ked to bola nezmyselná alebo nekvalifikovaná práca." Mnohí Rómovia svoje chápanie chudoby stotoznovali so svojimi súcasnými zivotnými podmienkami. Rómovia zo segregovaných oblastí, ako aj mnohí zo separovaných oblastí vysvetlili, ze najhorsími aspektmi ich súcasnej situácie sú zlé podmienky bývania, nedostatok infrastruktúry, zlý zdravotný stav, nedostatok vhodného jedla a oblecenia, neexistencia sociálnej siete, na ktorú by sa mohli spolahnút, nezamestnanost asociálne vylúcenie. Jeden rómsky respondent zo separovanej osady povedal: ,,Sme chudobní, pretoze nemáme riadny dom, nemáme ziadne peniaze a nemáme nikoho, kto by nám pozical." Rómovia zo segregovaných osád tiez casto spomínali absenciu primeraného bývania, preludnenost (t.j. pocet ludí na jednu postel) a to, ze si nemôzu dovolit stravu a oblecenie. Pre domácnosti z chudobných segregovaných osád bolo bezné, ze oznacovali nedostatok stravy za hlavný prejav ich chudoby. Jedna zena povedala, ze má sústavné problémy so zabezpecením riadnej stravy pre svoje deti: ,,Väcsinu mesiaca nemáme ziadne peniaze, za ktoré by sme si mohli pravidelne kupovat jedlo, a nikto nám nic nedá. Kazdý tu tak zije." Vo vseobecnosti, Rómovia zo segregovaných osád v marginalizovaných regiónoch spájali chudobu s nedostatkom základných potrieb, zatial 11Tieto pocity sú príznacné pre mnoho chudobných ludí v transformujúcich sa krajinách. Pozri napr. publikáciu Bulharsko: Konzultácie s chudobnými, 2000. 16 . co Rómovia zrozvinutejsích regiónov a integrovanejsích oblastí vnímali chudobu skôr vo vztahu k sekundárnym potrebám, ako napr. moznost nájst prácu, kvalitné vzdelanie a otvorenejsiu spolocnost. Mnohí Rómovia porovnávali svoju situáciu so situáciou spoluobcanov. Nezamestnaní Rómovia zijúci v blízkosti Nerómov vnímali svoju situáciu v porovnaní s nimi ako ovela horsiu. Mnohí Rómovia zijúci vdedinách ci mestách spolu s Nerómami veria, ze pre nich je tazsie nájst prácu nez pre ich nerómskych susedov. Ako jeden z nich povedal: ,,Dnes je vsetka práca len pre gadzov."12 Naproti tomu Rómovia zo segregovaných osád sa neporovnávali s Nerómami, najmä kvôli obmedzenému kontaktu s vonkajsím prostredím. Rómovia najcastejsie posudzovali svoju súcasnú situáciu z hladiska ich skúsenosti a zivotných podmienok spred roka 1989. Rovnako casto porovnávali svoje zivotné podmienky snajblizsím okolím. Rómovia zijúci v integrovaných oblastiach sa castejsie porovnávali sNerómami, zatial co Rómovia zo segregovaných oblastí boli citlivejsí na zivotné podmienky iných Rómov v ich osade. Neistota a ostych. Chudoba má dôlezité sociálne a psychologické momenty. Respondenti zijúci v segregovaných osadách casto spájali chudobu s pocitmi bezbrannosti a vylúcenia zo sirsej spolocnosti. Pre mnohých znich sa chudoba spája s ostychom. Dokonca aj tí respondenti, ktorí výskumníkom pripadali extrémne chudobní, casto uprednostnili definovanie vlastnej situácie ako ,,blízko chudoby" pred ,,úplnou chudobou". Avsak pre tých najchudobnejsích opis vlastnej situácie ako ,,byt nie úplne chudobný" znamenal iba o málo viac nez ,,nezomierat od hladu". Toto vnímanie má svoje korene v období reálneho socializmu, ktorý definoval a chápal chudobu ako dôsledok osobného zlyhania a lenivosti. Mnohí Rómovia pocitujú, ze verejné institúcie sú nepriatelsky naladené, ci prinajlepsom lahostajné k ich podmienkam a tazkostiam. Predovsetkým vyjadrovali svoju nedôveru k miestnym samosprávam a institúciám, najmä voci odborom sociálnej pomoci ale v mensom rozsahu aj voci skolám a zdravotníckym zariadeniam. Väcsina Rómov zo segregovaných a separovaných osád sa zdôverovala so stratou budúcich nádejí a vseobjímajúcim pocitom neistoty a ohrozenia. Rozdiely medzi generáciami a pohlaviami. Hoci mladí Rómovia neporovnávajú svoju súcasnú situáciu s minulostou tak casto ako ich rodicia, interpretácia ,,chudoby" jednotlivými generáciami Rómov je prekvapujúco podobná. Väcsina mladých ludí identifikovala tie isté problémy a obmedzenia ovplyvnujúce ich zivoty, ako ich rodicia: nedostatok práce, primeraného vzdelania a pocit vylúcenia. Pre mladé zosobásené páry predstavovala chudoba najmä nemoznost zit nezávisle od svojich rodicov, zacat zit svoj vlastný zivot a cítit súkromie a nezávislost. V mnohých osadách zijú mladé páry spolocne so svojimi rodicmi resp. svokrovcami v jedno ci dvojizbových obydliach, v ktorých navyse zijú aj traja alebo styria ich súrodenci. Vdôsledku zlej bytovej situácie a vysokých cien bytov zije mnoho mladých Slovákov spolu so svojimi rodicmi, avsak pre Rómov z chudobných oblastí je táto situácia este horsia, pretoze velkost a vybavenost bytov je extrémne nízka. 12,,Gadzo" je rómsky výraz pre Nerómov. 17 . Vo vnímaní chudoby medzi mladými Rómami sa objavili aj názorové rozdiely na základe pohlavia. Niektoré mladé dievcatá poznamenali, ze sú na tom horsie nez mladí muzi vich komunitách a majú este horsí prístup k vzdelaniu a pracovným prílezitostiam. Cítili, ze jediným riesením pre ne je mat deti vco najskorsom veku. Mnoho mladých zien sa vyjadrilo, ze nemôzu zohnat dokonca ani nekvalifikovanú prácu, zatial co mladí muzi zich komunity majú aspon sancu vykonávat verejnoprospesné ci nekvalifikované práce. Tieto názory pravdepodobne odrázajú prekázky vzamestnanosti mladých zien vo vseobecnosti, ako aj tradicné úlohy zien v uzavretých spolocenstvách. Box 2.3: Typológia vnímania spolocenského postavenia Rómov Podla ich vlastného vnímania svojho spolocenského postavenia mozno Rómov rozdelit do styroch základných skupín: Nie chudobní: Títo Rómovia sami seba nepovazujú za chudobných, ale pozerajú sa na seba ako na priemerných Slovákov. Sú si vedomí, ze je mnoho ludí, ktorí sú na tom horsie ako oni a ze obdobie transformácie nespôsobilo v ich zivotoch ziadne dramatické zmeny: ,,Jediný rozdiel medzi Vianocami dnes a Vianocami za komunizmu je, ze dnes máme menej darcekov." Podla ich názoru majú ich problémy celostátny charakter, vrátane inflácie, nezamestnanosti a následných obmedzení zivotnej úrovne. Táto skupina predstavuje relatívne malý podiel respondentov zijúcich v integrovaných oblastiach (t.j. priblizne 25 percent v okrese Malacky), ktorí sú bud zamestnaní alebo aktívni na poli neformálnej ekonomiky. Subjektívne chudobní: Túto skupinu mozno charakterizovat vyjadrením: ,,Nie sme bohatí, ale sme schopní vyzit." Toto hodnotenie je typické pre integrovaných Rómov, ktorí si myslia, ze demografické skupiny najviac postihnuté chudobou sú: starsí ludia, mladé rodiny a Rómovia zvýchodného Slovenska. Ich názor na Rómov zo segregovanejsích oblastí je podobný názoru Nerómov na Rómov: ,,Tí ludia sa majú horsie ako psy, ale sú si sami na vine. Mali by sa o seba lepsie starat. Ak uz nemajú prácu, mali by sa aspon snazit udrzat seba a svoj dom v cistote." Väcsina respondentov, ktorí vyjadrili tento názor, mali po roku 1989 lepsie startovacie podmienky, pretoze zili v integrovaných lokalitách v ekonomicky zdravsích regiónoch. Väcsina z nich vlastní obydlie, v ktorom býva. Relatívne chudobní: Títo Rómovia vnímajú sami seba ako chudobných a vo väcsine prípadov sú nezamestnaní a zijú zo sociálnych dávok: ,,Bez práce je zle, zijeme z jedného dna na druhý." Väcsina zije v integrovaných a ciastocne separovaných typoch osád a celí problémom pri pokuse znova sa zapojit do pracovného procesu kvôli nízkemu vzdelaniu: ,,Nemám predstavu, co by nám mohlo pomôct. Ak by sme mohli vrátit cas, venovali by sme viac pozornosti získaniu riadnej kvalifikácie, alebo by sme sa prestahovali do inej krajiny. Ludia v televízii hovoria, ze kazdý sa tam má lepsie a ze kazdý tam má prácu." Absolútne chudobní: Táto skupina chudobných Rómov väcsinou zije vsegregovaných osadách v marginalizovaných oblastiach. Vykazujú silné známky apatie a rezignácie a cítia sa úplne vylúcení zo sirsej spolocnosti: ,,Nemáme tu nic, ziadne cesty, ziadnu elektrinu, tecúcu vodu ani prácu. Nikto nám nepomáha, ani starosta alebo knaz vdedine." Niektorí z nich poberajú dávky sociálnej pomoci, avsak v niektorých prípadoch nemajú nárok ani na to kvôli nedostatku dokumentácie alebo kvôli tomu, ze v osade nie sú oficiálne zaregistrovaní. 2.3. Materiálne rozmery chudoby Najchudobnejsí respondenti identifikovali nasledujúce spolocné znaky chudoby: nedostatocná výziva (t.j. dostatok jedla vprimeranom nutricnom zlození), úbohé bytové podmienky a zlý zdravotný stav. Niektorí Rómovia oznacili za dôlezitú aj schopnost zabezpecit svojim detom dobré vzdelanie a zit lepsí zivot ­ napríklad mat moznosti cestovat ­ avsak tieto vymozenosti boli az druhoradé vporovnaní s problémami hladu a bývania. 18 . Hlad a výziva Pred rokom 1989 malo iba velmi málo domácností problémy so zaobstaraním základných potravín, najmä vdaka takmer plnému stavu zamestnanosti a subvencovaným spotrebným tovarom. V období transformácie sa tieto podmienky zmenili. Rómske domácnosti v najchudobnejsích osadách spomínali tazkosti so zadovázením dostatocného mnozstva jedla a udrzaním primeranej výzivy rodiny. Najmä podvýziva detí bola pozorovaná ako castý problém. U niektorých detí výskumníci spozorovali príznaky zakrpatenosti. Niektorí ucitelia referovali, ze rómske deti nechodia na skolské obedy, pretoze ich rodicia nie sú schopní za ne zaplatit. Riaditel skoly vStarej Lubovni povedal, ze ,,z celej základnej skoly iba jedno [rómske] dieta chodí na obedy v skole". Niektorí starsí Rómovia takisto poukázali na problémy s udrziavaním primeraného príjmu potravy. Mnohí z nich vysvetlovali, ze si nemôzu dovolit kúpit potrebné potraviny z dôvodu nízkeho príjmu z dávok sociálnej pomoci. Jeden Róm z dediny Rimavská Píla rozprával o tom, ze zo zdravotných dôvodov musí mat vysoko proteínovú stravu, ktorú si nemôze dovolit. Rómovia zintegrovaných a segregovaných komunít uplatnujú rozdielne stratégie na zabezpecenie adekvátnej výzivy. Rómovia z integrovaných, ako aj z mnohých separovaných oblastí preferujú plánovanie a sporenie, aby si mohli dovolit zabezpecit dostatok jedla na zvysok mesiaca, a to bez ohladu na ich zamestnanecký stav. Tí, ktorí zijú vo vidieckych oblastiach a vlastnia nejaký pozemok, sú schopní pocas letných mesiacov dopestovat zeleninu pre vlastnú spotrebu a niektorí tak skutocne robia. Manzelka istého nezamestnaného respondenta z rómskej komunity v Starej Lubovni povedala, ze uprednostnujú nakupovanie trvanlivejsích potravín, napr. zemiakov ci fazule, vo velkých mnozstvách. Dodala, ze sa snazí ako môze, aby zabezpecila, detom dostatok jedla napriek tomu, ze jej manzel je nezamestnaný a ze zijú najmä zo sociálnej pomoci: ,,Niekedy nakupujem na dlh, ale zvycajne sa mi podarí zariadit sa tak, aby som nakrmila rodinu pocas celého mesiaca." Naproti tomu Rómovia zo segregovaných osád sa viac zameriavajú na krátkodobé stratégie prezitia a sú menej schopní plánovat dopredu. Vseobecná spotreba zvykne rást najmä pocas niekolkých dní po vyplácaní dávok sociálnej pomoci. Obyvatel obce Lipovec vokrese Rimavská Sobota komentuje: ,,Preco by sme sa nenajedli teraz, ked máme peniaze, a co bude zajtra, to ma nezaujíma." Istá lekárka z mesta Podolinec v okrese Stará Lubovna, ktorá má pacientov zniekolkých nedalekých rómskych osád, referovala, ze niekedy vída malé deti spríznakmi dehydrovanosti. Matky jej vysvetlujú, ze po tom, co minú dávky sociálnej pomoci, im nezostanú ziadne peniaze na mlieko. Mnohí Rómovia zmarginalizovaných osád, ale aj zchudobnejsích integrovaných oblastí priznali, ze tesne pred výplatou sociálnych dávok ich rodina casto konzumuje jedno jednoduché jedlo (napr. fazulu) pocas celého týzdna. Mnohí z nich tiez povedali, ze musia kupovat lacné potraviny, aby im to vystacilo na celý mesiac. Jedna zena vysvetlila: "Musíme kupovat najlacnejsie jedlo a pripravit ho tak, aby sa nikto z rodiny necítil hladný. Aby som nakrmila moju rodinu, pouzívam tucné mäso a zemiaky." Iba velmi málo obyvatelov segregovaných osád vlastní pozemky, na ktorých by mohli pestovat plodiny pre vlastnú spotrebu. Niektorí Rómovia zbierajú huby alebo lesné plodiny. Nerómovia zijúci v nedalekých dedinách sa vsak casto stazujú, ze Rómovia kradnú zemiaky a dalsie plodiny z ich polí. 19 . Bytová politika Väcsina Rómov vsegregovaných osadách nevlastní ani svoje obydlia ani pôdu, na ktorej sú postavené. Niektoré osady nemajú dodnes vysporiadané vlastnícke vztahy k pôde, co bráni zlepseniu bytových podmienok Rómov, pretoze jednotlivci ani miestne samosprávy nie sú ochotní ani schopní investovat do údrzby budov ci miestnej infrastruktúry, ak je vlastníctvo nevysporiadané. V procesoch privatizácie majetku a pôdy, ktoré sa uskutocnili na zaciatku devätdesiatych rokov, bola pravdepodobnost, ze budú z týchto procesov vynechaní, vyssia u Rómov nez u Nerómov. V období komunizmu bolo vlastníctvo domov väcsinou súkromné, zatial co pôda patrila státu. Bezná prax bola, ze ,,nájomcovia" si svoj dom ci byt prenajali od státu na 99 rokov. Po roku 1989 vláda zacala privatizovat pôdu alebo ju dala do uzívania mestským samosprávam. Pôda bola nájomcom odovzdaná zadarmo, ak splnali dve základné podmienky: (i) ich dom bol postavený správoplatným stavebným povolením, prípadne po zákonom stanovenej lehote bol skolaudovaný; (ii) pozemok bol evidovaný vkatastri nehnutelností a nevztahovala sa nan ziadna ziadost o restitúciu. Ak boli tieto dve podmienky splnené, nájomca mohol poziadat o prepis vlastníctva pozemku na svoje meno. Nanestastie, informovanie verejnosti o procese a moznostiach získania nehnutelného majetku bolo obmedzené a vdôsledku toho mnohí ludia nevedeli o svojich moznostiach a potrebných krokoch na iniciovanie prevodu vlastníctva pôdy. Podla predpisov bol starosta zodpovedný za informovanie obyvatelov o ich právach. Avsak v praxi iba velmi málo starostov túto svoju povinnost splnilo. Az na jedinú výnimku, v okrese Stará Lubovna, ziadny starosta, do ktorého kompetencie spadali rómske osady zahrnuté vtejto stúdii, neinformoval svojich spoluobcanov, pokial na to nebol výslovne vyzvaný. Rómovia zintegrovanejsích oblastí mali viacej mozností dozvediet sa o tomto procese od svojich susedov, zatial co Rómovia zo segregovaných oblastí boli takmer v úplnom informacnom vákuu. Vdôsledku toho podiel integrovaných Rómov, ktorí si dokázali zabezpecit vlastnícke práva kich bývaniu, bol vyssí nez u segregovaných Rómov. Tento fakt následne obmedzil schopnost mnohých Rómov zo segregovaných osád vykonat velmi potrebné úpravy svojich obydlí. Istý muz zKyjova, segregovanej rómskej osady vokrese Stará Lubovna, vysvetlil: ,,Postavili sme nás dom so stavebným povolením, ale stále sú tam nejaké problémy s pozemkom, hoci nám ho oficiálne dali este za socializmu. Ale dnes nám pozemok nepatrí a nemôzeme si dat nainstalovat vodu, plyn alebo odpadové potrubie." Rómovia zo segregovaných oblastí sa potýkajú sneprekonatelnými prekázkami pri pokusoch legalizovat svoje obydlia. Velká väcsina domov vsegregovaných osadách bola postavená nelegálne, najmä na pôde s nevysporiadaným vlastníctvom. Vniektorých z týchto osád, napr. vdedine Jablonové vokrese Malacky, sa Rómovia nastahovali do dediny zaciatkom devätdesiatych rokov a zacali si stavat domy na obecnej pôde na okraji dediny. Vdôsledku toho nemajú legálny prístup kprípojkám elektriny a vodovodného potrubia. Vprípade elektriny sa napoja na legálne prípojky vdomoch susedov a platia priamo im. V mnohých prípadoch boli obydlia skonstruované z provizórnych materiálov, postavené bez potrebného stavebného povolenia a nevyhovujú základným stavebným 20 . normám. Niektorí Rómovia vysvetlovali, ze jediná schodná cesta k vlastnému obydliu viedla cez pouzitie stavebného materiálu, ktorý nasli v okolí osady, v lesoch alebo na skládkach odpadu. Jeden znich vysvetlil: ,,Aj tak by nám nikdy nedovolili legalizovat dom ci získat stavebné povolenie, tak naco sa tým obtazovat." A sme svedkami dalsieho bludného kruhu, vktorom budovy nie sú legalizované a obce vdôsledku toho odmietajú poskytnút prostriedky na investíciu do infrastruktúry, napr. ciest alebo verejných sluzieb. Rómovia sú takisto v nevýhodnej pozícii co sa týka ich prístupu k pôzickám, najmä kvôli svojej ekonomickej situácii a nedostatocnej informovanosti o procesoch a procedúrach. Po roku 1989 sa podmienky na poskytnutie pôzicky stali nárocnejsími a proces získania stavebného povolenia extrémne komplikovaný. Podla v súcasnosti platných predpisov potrebuje jednotlivec získat 32 rôznych povolení a súhlasov z rôznych státnych a samosprávnych úradov. Výskumný tím zaznamenal mnoho nedokoncených obydlí, ktoré pozostávali zjednej ci dvoch izieb a kuchyne. Mnohí zich obyvatelov zacali domy stavat pred rokom 1989 a vdôsledku nedostatku financií a/alebo neschopnosti získat stavebné povolenie ich dodnes nemohli dokoncit. Jeden Róm zo Starej Lubovne povedal: ,,Zacal som stavat tento dom pred rokom 1989, ale nemohol som ho dokoncit, pretoze nemám sancu dat dokopy dost penazí a ani získat pôzicku." Podmienky bývania Podmienky bývania Rómov zijúcich vintegrovaných a segregovaných oblastiach sa výrazne lísia. Najhorsie podmienky sú v najizolovanejsích a najsegregovanejsích osadách (pozri box 2.4). Obydlia Rómov zijúcich v integrovanejsích oblastiach ci v separovaných oblastiach na území obce sú podobné a výskumníci zaznamenali, ze casto nebolo mozné identifikovat národnost majitela podla vonkajsieho vzhladu domu. S výnimkou okresu Malacky sú rómske domy vsegregovaných osadách väcsinou postavené z dreva, zelezného odpadu, sádrovej malty, plechu a vetiev stromov. Avsak druhy konstrukcie sa lísia od regiónu k regiónu na základe druhu stavebných materiálov, ktoré sa voblasti vyskytujú. Napríklad vdedine Kolackov vokrese Stará Lubovna stojí iba jeden tehlový dom, zatial co ostatné sú zbudované zdreva a hliny. Vdedine Kyjov v tom istom okrese sú domy a chatrce zbudované zo zmesi kamena a iných materiálov, zatial co vSarisskom Jastrabom sú tehlové domy samozrejmostou. V Lomnicke, osade s 1200 obyvatelmi a iba 100 domami je väcsina (vyse 90 percent) domov postavená z kamena a tehál. Box 2.4: Podmienky bývania Rómov v dedine okresu Stará Lubovna Kolackov je segregovanou osadou s 220 obyvatelmi vokrese Stará Lubovna. Ziadny zdomov postavených vosade nie je právoplatne registrovaný. Miera nezamestnanosti je takmer 100 percent. V dedine zije rodina so siedmimi clenmi (rodicia, najstarsia dcéra vo veku 17 rokov, ktorá je cerstvo vydatá a tehotná, jej manzel a tri dalsie deti), ktorá býva v chatrci pozostávajúcej z dvoch miestností, postavenej z dreva a plechu. Obydlie nemá prístup kvode ani kanalizácii a osada nemá zabezpecený odvoz odpadu. Rodina vlastní pec na drevo, ktorá sa pouzíva na vykurovanie aj varenie. Prieskum zistil, ze rozsah preludnenosti v rómskych obydliach úzko súvisí so stupnom segregácie a geografickej izolácie danej komunity. Vo vseobecnosti kvalitatívna stúdia preukázala, ze v integrovaných oblastiach na jednu miestnost v rómskom ci nerómskom dome v priemere pripadá priblizne 1,5 osoby, zatial co v segregovaných 21 . rómskych osadách sa tento pocet pohybuje od 2,5 do 3,5 osoby na miestnost.13 Odhady urobené okresnými úradníkmi v roku 1997 odhadovali priemerný pocet ludí na jedno obydlie vrómskej osade na 8,6. Prístup ku komunálnej vybavenosti14 Vo väcsine marginalizovaných osád je prístup ku komunálnej vybavenosti a verejným sluzbám bud neexistujúci alebo velmi obmedzený. Najváznejsím problémom je nedostatocný prístup k elektrine, tecúcej vode, kanalizácii a odvozu odpadu. Integrované osady ako aj separované osady na území miest alebo dedín majú vseobecne lepsí prístup k týmto sluzbám. V lepsie situovanom Malackom okrese majú vsetky rómske osady s výnimkou jednej pripojenie na elektrinu a cestné komunikácie. V ostatných skúmaných okresoch je situácia horsia a miestne izolované osady casto nemajú prístup k základnej komunálnej vybavenosti. Voda. Mnohé rómske osady nemajú prístup ktecúcej vode. V priemere pät zo siedmich segregovaných osád a styri zdesiatich separovaných osád skúmaných stúdiou nemali prístup k tecúcej vode. Dokonca aj v okrese s relatívne priaznivými ekonomickými podmienkami ako Malacky chýbal vniektorých osadách prístup k tecúcej vode, ako napríklad v Jablonovom alebo v úplne segregovanej osade nedaleko Plaveckého Stvrtka. VJablonovom, co je pomerne nová osada, starosta pre obyvatelov zabezpecuje cisterny s vodou, zatial co v Plaveckom Stvrtku je vcentre osady spolocný pramen. Vchudobnejsích okresoch Stará Lubovna a Rimavská Sobota je situácia horsia. V mnohých rómskych komunitách v týchto okresoch je prístup k tecúcej vode skôr výnimkou. V styroch osadách skúmaných stúdiou Rómovia pouzívajú ten istý potok ako zdroj pitnej vody a kanalizáciu zároven. V niektorých oblastiach rómski obyvatelia oznacili nedostatocnú dodávku tecúcej vody za hlavný dôvod zlého zdravotného stavu svojich detí. Obyvatelia obce Rimavská Píla v okrese Rimavská Sobota sa stazovali, ze ich pitná voda je kontaminovaná a rozsiruje medzi ich detmi hnacku, parazity a trachóm. V iných oblastiach rodicia dávali epidémie svrabu a vsí do súvislosti s nedostatkom tecúcej a teplej vody na umývanie. Elektrina. Niektoré najizolovanejsie osady nemajú pripojenie na elektrinu. V okrese Stará Lubovna dve osady nemajú pripojenie vôbec a v styroch dalsích sú rómske domácnosti napojené cez nelegálne prípojky. Podobná bola situácia v okrese Rimavská Sobota, kde sedem ztrinástich osád bud nemalo elektrický prúd vôbec alebo sa spoliehali na nelegálne zdroje. Obyvatelia osád vokrese Rimavská Sobota vysvetlili, ze nedostatok elektriny negatívne pocitujú najmä v zimných mesiacoch, kedze si nemôzu dovolit kupovat sviecky alebo palivo. Odvoz odpadu. Nedostatok sluzieb spojených sodvozom a likvidáciou odpadu má tiez vázny dopad na zivotné podmienky Rómov a vdôsledku kontaminácie spôsobuje ich obyvatelom zdravotné problémy. Vo väcsine segregovaných osád odvoz odpadu bud neexistoval alebo bol sporadický pretoze ich obyvatelia neboli schopní za túto sluzbu zaplatit. Dokonca aj vtroch segregovaných osadách v Malackom okrese (Lozorno, Malé Leváre a Plavecký Stvrtok), kde takmer vsetky domácnosti majú elektrický prúd, sa 13Zistené na základe informácií získaných v rámci kvalitatívneho prieskumu. 14Kvôli detailnejsím informáciám o prístupe ku komunálnej vybavenosti v jednotlivých skúmaných oblastiach, prosím pozri tabulky v Prílohe na konci tejto správy. 22 . obyvatelia stazovali na odvoz odpadu. Zdôraznovali najmä, ze skládky odpadu sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti ich osád, ze v osadách nebol dostatok smetných kosov a ze odvoz odpadu bol nepravidelný. Situácia vtomto ohlade bola este horsia vchudobnejsích okresoch Stará Lubovna a Rimavská Sobota. Vo väcsine tunajsích osád sa obyvatelia rómskych osád stazovali, ze hoci odvoz a likvidácia odpadu vnedalekej obci existuje, zich osady sa odpad odváza iba niekolkokrát za rok (napr. dva razy do roka vJakubanoch ci dokonca iba raz do roka v Lubotíne v okrese Stará Lubovna). V dôsledku toho niektorí obyvatelia hádzu svoj odpad do nedalekého potoka alebo do blízkosti preplnených kontajnerov. Hoci obyvatelia segregovanej osady vdedine Plavecký Stvrtok vokrese Malacky informovali, ze sa snazia pálit horlavý odpad, odpadové kontajnery pri vstupe do osady boli preplnené. Rómovia sa takisto stazovali, ze skládky odpadu sa nachádzajú prílis blízko ich osád, co casto vedie ku kontaminácii ich pôdy a vody a v niektorých prípadoch pritahuje potkany a túlavé psy ci macky. Na druhej strane sa mnohí predstavitelia obcí vyjadrili, ze Rómovia si tento stav spôsobili sami, pretoze nechcú platit obecné poplatky za odvoz odpadu. Starostovia niektorých obcí vysvetlili, ze niektoré nerómske komunity dokonca zakúpili svoje vlastné odpadové kontajnery, co nebol prípad rómskych spolocenstiev. V iných osadách boli starostovia ochotní dat osadám kontajnery k dispozícii zdarma, ale neboli ochotní financovat ich pravidelné vyprázdnovanie napriek tomu, ze poplatok za odvoz odpadu je zanedbatelný.15 Tento zlý stav voblasti odvozu odpadu konzervuje negatívne stereotypy nízkej úrovne hygieny medzi Rómami. Niektorí Nerómovia zo zlej situácie v oblasti odvozu odpadu zrómskych osád vinia samotných Rómov. Jeden vzdelaný Neróm to komentoval nasledovne: "Cigáni si sami môzu za hroznú situáciu v okolí ich komunít. Poznám prípad, ked je v blízkosti budovy obývanej Cigánmi umiestnený odpadový kontajner, ale kedze je kontajner 20 metrov od budovy a oni sú prílis leniví aby krácali az tam, jednoducho vysýpajú odpadky priamo z okien." Kúrenie. Väcsina rómskych domácností kúri drevom, co je najlacnejsie kurivo (pozri tabulky vPrílohe). Niektoré domácnosti vintegrovaných oblastiach pouzívajú na kúrenie plyn. V Starej Lubovni sme nasli tri integrované osady, kde domácnosti kúrili plynom. Naopak, vsegregovaných osadách bol výskyt kúrenia plynom raritou; vjednej zo segregovaných osád sme nasli jedinú domácnost, ktorá mala plynovú prípojku. Podobne vokrese Rimavská Sobota rómske domácnosti vtroch integrovaných osadách pouzívali plyn. Vdalsích troch osadách domácnosti síce mali vybudované prípojky i centrálne kúrenie plynom, avsak kedze nefungovalo, vrátili sa ku kúreniu drevom. V troch osadách v okrese Malacky sme nasli niekolko domácností, ktoré kúrili plynom, avsak väcsina z nich pouzívala drevo. 15Cena za túto sluzbu kolíse od obce k obci, v závislosti od ich celkových ekonomických podmienok. Napríklad v pomerne dobre situovanej komunite zijúcej v blízkosti Bratislavy sa rocný poplatok za túto sluzbu rovná 1 000 Sk (priblizne 21 USD). V iných oblastiach je to vsak ovela menej. 23 . Rómovia sú vo vseobecnosti iba málo naklonení moznosti vybudovat si plynovú prípojku, najmä kvôli výrazne vyssej cene plynu vporovnaní sdrevom. Väcsina domov vo vidieckom prostredí pouzíva kachle ci sporáky na drevo, ktoré slúzia na ohrev i na varenie. Dokonca aj mnohé ztých rómskych domácností, ktoré plyn majú, pouzívajú na kúrenie a varenie radsej drevo ako plyn, aby usetrili. Obyvatelia rómskych osád argumentovali, ze si plyn nemôzu dovolit pretoze vybudovanie prípojky je extrémne drahé.16 Kanalizácia. Iba v integrovaných oblastiach majú rómske domácnosti vybudované standardné odpadové potrubia. Vo väcsine segregovaných a separovaných komunít pouzívajú septické nádrze alebo vôbec nic. V kazdom okrese sa naslo zopár domácností, ktoré mali riadne záchody, avsak väcsina Rómov pouzíva latríny. V okresoch Stará Lubovna a Rimavská Sobota sme vtroch zo skúmaných osád nasli riadne záchody. V okrese Malacky mali vsetky osady svýnimkou Plaveckého Stvrtku riadne toalety. Dalsí majetok domácností. Vlastníctvo automobilov bolo medzi Rómami znacne neobvyklým javom. Iba niekolkí Rómovia zintegrovaných a niektorých separovaných osídlení vlastnili autá. Rovnako iba obmedzené mnozstvo rómskych domácností malo zavedenú telefónnu prípojku. Naproti tomu v segregovaných osadách nasi výskumníci zaregistrovali sporadické vlastníctvo mobilných telefónov a áut, ktoré patrili poväcsine miestnym úzerníkom. Zdravotný stav Dalsím dôlezitým prejavom celkovej prosperity ci chudoby je zdravotný stav. Lekári vskúmaných oblastiach referovali, ze zdravotný stav ich rómskych pacientov bol vo vseobecnosti horsí ako u nerómskych pacientov. Pripisovali to faktorom nezdravého zivotného stýlu, najmä nesprávnemu stravovaniu a fajceniu, ako aj nevyhovujúcim bytovým podmienkam. Bolo zistené, ze výskyt nákazlivých ochorení, ktoré sú spájané so zlými zivotnými podmienkami, je vyssí v izolovanejsích a segregovaných osadách. Lekári v okresoch Stará Lubovna a Rimavská Sobota spomínali epidémie zltacky, trachómu, tuberkulózy, meningitídy a rôznych kozných ochorení vrátane svrabu medzi obyvatelmi rómskych osád. Tieto choroby boli u väcsinového obyvatelstva takmer úplne eliminované a dnes sú spájané najmä spreludnenostou, konzumovaním nepitnej vody, nedostatkami v odvoze a likvidácii odpadu a blízkostou k environmentálne kontaminovaným oblastiam, co sú vsetko charakteristiky rómskych zivotných podmienok. Praktickí lekári a dalsí odborníci dávali zhorsujúci sa zdravotný stav rómskej populácie do priamej súvislosti s nevyhovujúcimi bytovými podmienkami, vrátane preludnenosti, s nedostatocným prístupom k pitnej alebo cistej vode a kanalizácii, nedostatocným oblecením a negatívnymi faktormi zivotného stýlu, ako napr. nesprávne stravovanie a vysoká spotreba tabaku a alkoholu, co je rozsírené aj medzi väcsinovým obyvatelstvom. Lekári takisto spomínali, ze Rómovia majú problémy so zabezpecovaním liekov. V niektorých prípadoch sú vseobecní lekári schopní dat im lieky zo svojich vlastných zásob, ale nie vzdy tomu tak je. Istý lekár z Lipovca to komentoval: 16Podla respondentov z jednej dediny sa môze cena za individuálnu plynovú prípojku vysplhat az na 47 000 Sk (takmer 1 000 USD). 24 . "Nedávno sme tu mali epidémiu svrabu, ale nic sa stým neurobilo, pretoze Rómovia nemali dost penazí, aby nakúpili lieky proti svrabu. Tak sme ich instruovali, aby prevárali vodu a dezinfikovali svoje domy, ale ani na to nemajú potrebné prostriedky." Epidémie nákazlivých chorôb mali podla nasich zistení nizsí rozsah v integrovaných nez v segregovaných osadách. Pravdepodobne je to dôsledok lepsích zivotných podmienok, dostupnosti základnej infrastruktúry a komunálnej vybavenosti, ako aj vseobecných socio-ekonomických podmienok. Niektoré zo segregovaných osád v poslednom období zaznamenali oficiálne registrované epidémie hepatitídy. Styri osady v okrese Stará Lubovna, ktoré boli skúmané touto stúdiou, prekonali epidémie hepatitídy typu A, ako aj kozných chorôb. Dokonca aj v jednej segregovanej osade v okrese Malacky zaznamenali epidémiu hepatitídy typu A. Vodpovedi na tieto epidémie miestni praktickí lekári iniciovali agresívnu kampan za imunizáciu a predstavitelia miestnych samospráv zacali venovat zvýsenú pozornost situácii v oblasti odvozu a likvidácie odpadu. U Rómov zo segregovaných a separovaných oblastí bol zaznamenaný aj vyssí výskyt neprenosných ochorení, vrátane telesných a dusevných postihnutí. Velké mnozstvo nasich respondentov poberalo invalidné alebo ciastocné invalidné dôchodky. Zoznam ich zdravotných problémov siahal od chronických chorôb cez bolesti chrbtice az po úrazy. Dalsí boli invalidmi z dôvodu srdcových chorôb a súvisiacich kardiovaskulárnych porúch. Pracovníci oddelení sociálneho zabezpecenia majú casto podozrenie, ze znacná cast týchto nárokov na invalidný dôchodok je falosná, avsak nemajú konkrétne dôkazy na podlozenie svojich tvrdení. Najcastejsie uvádzané dôvody pre vysoký výskyt neprenosných chorôb medzi Rómami zahrnajú faktory ich zivotného stýlu, vrátane fajcenia a nesprávnej výzivy, ako aj neliecených zranení. Informácie o vrodených chorobách sú nedostatocné. Tieto nase zistenia zodpovedajú existujúcemu dôkazovému materiálu svedciacemu o zhorsujúcom sa epidemiologickom vývoji vo vnútri rómskych spolocenstiev. Znacné rozdiely v zdravotnom stave medzi Rómami a Nerómami sa objavovali uz pocas obdobia socializmu (ECOHOST, 2000). Nedávno sa v rómskych komunitách objavili nové epidémie hepatitídy a osýpok. Pokial ide o drogovú závislost vrómskych komunitách, izolovanost a chudoba mnohých rómskych osád sa prejavila ako faktor limitujúci rozsirovanie tejto závislosti medzi Rómami. Geografická vzdialenost osád, chudoba ich obyvatelov a takmer úplná absencia sociálnych kontaktov nie je priaznivým prostredím na distribúciu drog. Naproti tomu integrovanejsie osady vo väcsej blízkosti k mestským centrám sú priaznivejsie pre obchod sdrogami. Vdedine Zohor vokrese Malacky boli u Rómov zaznamenané dva prípady heroínovej závislosti. V niektorých oblastiach zodpovední respondenti referovali o inhalácii lepidiel a riedidiel medzi Rómami. Avsak výskyt alkoholizmu jasne prevládal vo vsetkých rómskych osadách. 25 . KAPITOLA 3: EKONOMICKÉ AKTIVITY A STRATÉGIE PREZITIA 3.1. Nezamestnanost na Slovensku Výskyt otvorenej nezamestnanosti sa stal jedným z najváznejsích sociálnych dopadov procesu ekonomickej transformácie na Slovensku. Do roku 2000 celostátna miera nezamestnanosti vzrástla na takmer 19 percent celkovej pracovnej sily, co je najvyssia miera nezamestnanosti zo vsetkých clenských krajín OECD (pozri graf 3.1). Vzhladom na to, ze Rómovia boli na trhu práce zastúpení najmä vnekvalifikovaných a málo kvalifikovaných prácach, na zaciatku transformácie boli zasiahnutí znizovaním stavov v podnikoch bezprostrednejsie nez iné skupiny populácie a dnes predstavujú nadmerne vysoký podiel nezamestnaných na Slovensku. Podla údajov Národného úradu práce tvorili Rómovia v roku 1999 jednu stvrtinu vsetkých nezamestnaných na Slovensku, hoci ich podiel na celkovom obyvatelstve je ovela nizsí.17 Následne mali Rómovia mensie sance znovu sa zapojit do pracovného procesu kvôli mnozstvu faktorov vrátane nízkej úrovne vzdelanosti, obmedzeného prístupu ksociálnym sietam, nízkemu poctu volných pracovných miest a diskriminácii. Graf 3.1: Nezamestnanost na Slovensku (1993 ­ 2000) 18 25 20 force) 15 Registered labor Labor force survey of 10 (% 5 0 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 - Percento celkovej pracovnej sily - Registrovaní nezamestnaní - Podla Prieskumu pracovnej sily Zdroj: Statistický úrad Slovenskej republiky; Národný úrad práce, Svetová banka, 2001 Koreláty nezamestnanosti na Slovensku naznacujú, ze Rómovia celia vyssiemu riziku vyradenia z trhu práce nez iné skupiny obyvatelstva. Nezamestnanost na 17 Vzhladom na legislatívu o ochrane súkromia sa údaje o nezamestnaných nesmú oficiálne triedit podla etnicity. Napriek tomu Národný úrad práce neoficiálne oznacoval zlozky rómskych obcanov. Údaje uvedené v tejto kapitole vychádzajú z týchto odhadov. 18 Registracné údaje sú zalozené na záznamoch Národného úradu práce. Prieskumy pracovnej sily (PPS) sa uskutocnujú stvrtrocne a sú zalozené na vzorke 2465 jednotlivcov. Definícia nezamestnanosti pouzitá v oboch prieskumoch nemusí nevyhnutne vylucovat zamestnanie v neformálnej ekonomike a v dôsledku toho môze byt miera nezamestnanosti nadhodnotená (pozri Sanchez-Paramo, 2001). 26 . Slovensku znacne kolíse v závislosti od regiónu. V roku 2001 krajmi s najvyssou nezamestnanostou boli Kosický (27 percent), Presovský (25 percent) a Banskobystrický (24 percent). Podla scítania obyvatelstva zroku 1991 majú tieto tri kraje najvyssí podiel rómskeho obyvatelstva vkrajine.19 Úroven vzdelania takisto znacne ovplyvnuje postavenie jednotlivcov na trhu práce na Slovensku. Vroku 2000 sa miera nezamestnanosti medzi pracovníkmi so základným vzdelaním alebo nizsou úrovnou vzdelania blízila 40 percentám (Sanchez-Paramo, 2001). U zamestnancov s nizsím odborným a ucnovským vzdelaním bola miera nezamestnanosti vyssia nez u zamestnancov s ukonceným vseobecným stredoskolským vzdelaním. Tento fakt odráza zmeny vpoziadavkách trhu práce, ktorý zacal uprednostnovat zamestnancov s flexibilnejsím akademickým vzdelaním nez uzsou technickou kvalifikáciou. Ako nasa správa uvádza nizsie, iba velmi málo Rómov má ukoncené stredoskolské vzdelanie a tí jednotlivci, ktorí ho majú, navstevovali skôr skoly poskytujúce nizsie odborné a ucnovské vzdelanie nez stredné skoly akademického zamerania. Zlozenie registrovaných nezamestnaných podla etnicity v podstate odráza nízku vzdelanostnú úroven Rómov (pozri graf 3.2). Graf 3.2: Evidovaná nezamestnanost podla národnostnej príslusnosti, 1999 100 90 80 70 Other registered 60 50 unemployed 40 Roma 30 20 10 0 No education Elementary Technical General secondary secondary and university - Bez vzdelania - Základné vzdelanie - Stredoskolské vzdelanie technického smeru - Vseobecné stredoskolské a univerzitné vzdelanie - Ostatní evidovaní nezamestnaní - Rómovia Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. 19Podla údajov zo scítania obyvatelstva predstavoval podiel Rómov na celkovej populácii 1,9 % v Banskobystrickom, 3,8 % vPresovskom a 4,2 % vKosickom kraji. Z dôvodov uvedených v kapitole 1 tieto údaje poskytujú iba hrubý odhad skutocnej velkosti rómskej populácie v krajoch. 27 . Nezamestnanost je úzko previazaná schudobou. Domácnosti, ktorých hlava je bez zamestnania, majú sestkrát vyssiu pravdepodobnost byt chudobné nez domácnosti vedené zamestnaným jednotlivcom.20 Táto kapitola sa zameriava na postavenie Rómov na trhu práce, vrátane ich nezamestnanosti, a situáciu Rómov na trhu formálneho zamestnania (vo verejnom i súkromnom sektore); dalej na mobilitu a migráciu pracovnej sily, prekázky zamestnanosti, stratégie hladania práce na formálnom trhu práce a neformálne zamestnanie, ako aj na stratégie prezitia. 3.2. Formálna dynamika trhu práce Pocas pokracujúceho transformacného procesu sa postavenie Rómov na trhu prá- ce dramaticky zmenilo, co spôsobilo obrovský nárast ich nezamestnanosti a necinnosti. V období socializmu mnohí Rómovia zastávali pracovné miesta na formálnom trhu práce vo verejnom sektore, najcastejsie v polnohospodárskych druzstvách, v továrnach, státnych stavebných podnikoch a v baniach. Mnohé z týchto podnikov v priebehu posledného desatrocia zanikli alebo podstúpili znacnú restrukturalizáciu. Nezamestnanost Rómov Prieskum uskutocnený v roku 1997 ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, ze vroku 1996 sa podiel Rómov na celkovom pocte nezamestnaných pohyboval medzi 17 a 18 percentami, pricom vokresoch východného Slovenska spocetnými róms- kymi komunitami (napr. Kosice alebo Spisská Nová Ves) sa tento podiel vysplhal az na 40 az 42 percent. Podobne databázy Národného úradu práce (ktorý az do roku 1997 evidoval údaje o etnicite nezamestnaných) hovoria, ze vroku 1999 predstavoval podiel Rómov na celkovom pocte evidovaných nezamestnaných na Slovensku 15 az 25 percent (pozri tabulku 3.1).21 Na druhej strane je podiel obcanov poberajúcich podporu v nezamestnanosti u Rómov nizsí nez u celkovej populácie, a to najmä preto, ze vdôsledku dlhého trvania svojej nezamestnanosti mnohí Rómovia stratili nárok na poberanie dávok financovaných zo zdrojov poistného v nezamestnanosti. Tabulka 3.1: Podiel Rómov na celkovej evidovanej nezamestnanosti, 1992 ­ 1999 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 Pocet evidovaných nezamestnaných a podiel Rómov: 260 368 095 371 481 333 291 329 749 347 753 428 209 532 275 Celkovo 274 Rómovia (%) 15,5 14,0 13,5 16,6 19,0 19,2 -- 25,0 Oprávnenost na poberanie podpory v nezamestnanosti: Celkovo (%) 33,6 33,4 22,9 27,0 28,4 26,7 28,0 27,0 U Rómov (%) 15,2 10,7 4,7 5,3 -- -- -- -- Zdroj: Údaje z rokov 1992-1998: Národný úrad práce, pozri Lubyová (2000). Údaje z roku 1999: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.Poznámka: -- = údaje nie sú k dispozícii 20Na základe údajov z prieskumu Microcensus 1996, blizsie pozri Svetová banka, 2001. 21V roku 1998, po protestoch predstavitelov rómskej a madarskej národnostnej mensiny, bola prax zbierania a uchovávania informácií o etnickom pôvode nezamestnaných zrusená. Jedným z dôvodov vzrastajúcej kritiky zo strany mensín bolo, ze národnost nezamestnaných bola urcovaná subjektívne pracovníkmi úradov práce, co bolo v rozpore so slovenskou legislatívou zameranou na ochranu základných práv jednotlivca. 28 . Dlhodobá nezamestnanost . Väcsina nezamestnaných Rómov je nezamestnaná po dobu dlhsiu ako jeden rok. Podla údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v prvej polovici roku 1999 az 92 percent Rómov, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní, bola mimo práce dlhsie ako jeden rok, co je podstatne viac ako rovnaký údaj za celkovú populáciu (63 percent); navyse az 17 percent Rómov bola mimo trhu práce dlhsie ako 4 roky (pozri graf 3.3). Väcsina rómskych respondentov vkvalitatívnej stúdii bola mimo zamestnania vyse dvoch rokov. Napriek tomu, ze nezamestnanost je problém, ktorý prenasleduje Rómov po celom území Slovenska ­ podobne ako príslusníkov väcsinového obyvatelstva ­ jej rozsah do znacnej miery závisí od celkových ekonomických podmienok konkrétneho regiónu. Napríklad v okrese Malacky, kde celková nezamestnanost v roku 1999 dosahovala 13,5 percent, sa miera nezamestnanosti medzi Rómami pohybovala od 60 percent v integrovaných osadách az po takmer 100 percent v najsegregovanejsích osadách skúmaných nasím prieskumom. Naproti tomu v okresoch Stará Lubovna a Rimavská Sobota, kde je miera celkovej nezamestnanosti vyssia, sa nezamestnanost Rómov pohybovala od 80 do 100 percent. Graf 3.3.: Nezamestnanost podla dlzky trvania, k 30. júnu 1999 (% vsetkých nezamestnaných) 100% 90% 80% 70% + 48 months 60% < 24 months 50% 40% < 12 months 30% 6 months or less 20% 10% 0% Total Roma Viac ako 48 mesiacov Menej ako 24 mesiacov Menej ako 12 mesiacov Menej ako 6 mesiacov Celkovo Rómovia Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Mnohí Rómovia oznacili svoju trvajúcu nezamestnanost a neistotu za najdemoralizujúcejsí aspekt svojho zivota. Jeden obyvatel Klenovca vokrese Rimavská Sobota, ktorému sa podarilo nájst prácu, vysvetlil: ,,Boli sme stastní, ze sa mi podarilo nájst zmysluplný spôsob strávenia dna. Behom dvoch ci troch rokov si clovek zvykne na nicnerobenie a potom je to naozaj tazké." Dalsí respondent poznamenal: ,,Ked som mal prácu, malo to dobrý vplyv na celú rodinu, pretoze sa kazdý cítil istejsie." Rómovia 29 . takisto vyjadrili sklúcenost z nedostatku pracovných prílezitostí. Obyvatelia segregovaných osád sú výnimocne znevýhodnení, kedze ich sance na získanie zamestnania sú vo vseobecnosti obmedzené na sezónne práce v susedných mestách a dedinách. 35-rocný otec piatich detí z marginalizovanej osady v okrese Stará Lubovna vysvetlil: ,,Kto mi dá prácu? Nemám ziadne vzdelanie, ziadne zrucnosti a som Róm; dokonca ani v susednej dedine nám nikto nechce dat prácu." Nezamestnanost je výnimocne vysoká medzi mladými ludmi a najmä mladými zenami zo segregovaných osád. Väcsina nasich rómskych respondentov vo veku do 25 rokov nebola nikdy formálne zamestnaná. Mladé zeny vo vseobecnosti nevstupujú na trh práce kvôli svojmu predcasnému tehotenstvu. Mnohé znich sa vydajú a zacínajú rodit deti coskoro po ukoncení základnej skoly. Takmer vsetky dievcatá starsie ako 18 rokov, s výnimkou tých zintegrovanejsích dedín vokrese Malacky alebo úplne integrovaných oblastí v dalsích dvoch okresoch, boli uz vydaté a mali deti alebo ich cakali. U zien z integrovanejsích oblastí bola vyssia pravdepodobnost, ze budú mat zamestnanie, napríklad ako ucitelky, upratovacky alebo úradnícky. Zamestnanost Zamestnanecký stav Rómov zahrnutých v nasej stúdii sa lísil podla stupna segregácie ich obydlia. Väcsina Rómov zúplne alebo vysoko integrovaných osád mala ukoncené nizsie odborné vzdelanie a väcsinou mali stále zamestnanie, a to bez ohladu na pohlavie. Naopak, medzi Rómami zo segregovaných osád bola situácia znacne odlisná. Z tých Rómov, ktorí v tejto skupine mali prácu, bola väcsina zamestnaná ako nekvalifikovaná pracovná sila, najmä v sezónnych prácach v polnohospodárstve ci stavebníctve. Niektorí Rómovia sa zúcastnili na projekte verejnoprospesných prác, ktorý ponúka práce ako zametac ulíc ci lesný robotník. Pre Rómov z mnohých osád predstavuje projekt verejnoprospesných prác jediný zdroj pracovných prílezitostí. Iba málo ztýchto Rómov malo kvalifikovanejsie pracovné miesta, napr. vstavebníctve a murárstve. Hoci niektorí ztýchto Rómov mali nizsie odborné alebo ucnovské vzdelanie, nie vsetci mali prácu. Pracovná mobilita a migrácia. Podobne ako vprípade väcsinového obyvatelstva je pracovná migrácia medzi Rómami nízka. Ztých Rómov v skúmaných oblastiach, ktorí mali zamestnanie, pracovala väcsina v bezprostrednej blízkosti svojich obydlí. Mnohí oznacili vysokú cenu dopravy za najväcsiu prekázku ich snahy nájst si prácu mimo miesta bydliska. Cena za dopravu je vseobecne povazovaná za prílis vysokú vpomere k mzdám ponúkaným za nekvalifikovanú prácu. Iba velmi málo Rómov sa snazí hladat si prácu vsusedných okresoch ci dokonca krajinách, napr. v Madarsku alebo vCeskej republike. Tí, ktorí cestujú za prácou do Ciech, sa casto stazujú, ze ich mzdy sú prílis nízke, aby sa im to oplatilo, ze zamestnávatelia casto meskajú s platbami a niekedy neplatia vôbec. Sance, ze Rómovia si pôjdu hladat prácu za hranice, sa zvysujú, ak to niekto z ich rodiny ci osady skúsil skôr a mal pozitívnu skúsenost. Rómovia z okresov Malacky a Stará Lubovna najcastejsie spomínali pracovné anabázy v ceských mestách Hradec Králové a Ostrava. Vo vseobecnosti vsak Rómovia casto spomínali, ze vobdobí socializmu bolo cestovanie za prácou beznejsie: ,,Dnes uz skoro nikto z nasej dediny nechodí do Ciech tak ako v minulosti." 30 . Dalsí Rómovia nachádzajú zamestnanie v stavebníctve alebo v sezónnych polnohospodárskych prácach v nedalekých mestách ci dedinách, pretoze náklady na dopravu sú nizsie. Pre väcsinu nasich rómskych respondentov neustále cestovanie za prácou ­ alebo cestovanie pocas dlhsieho casového obdobia ­ nebolo schodnou moznostou. Rómovia zo segregovaných komunít sú prílis chudobní, nez aby si mohli dovolit za prácou cestovat a tých zo separovaných komunít tiez odrádzajú vysoké ceny za dopravu a neistota, ci si vôbec budú môct nájst prácu kvôli svojej nízkej kvalifikácii a vzdelaniu. Vpriebehu posledných rokov bolo pre Rómov typickejsie stahovat sa zmiest a dedín do osád nez naopak. Diskriminácia. Mnohí Rómovia uvádzali rasovú diskrimináciu ako váznu prekázku svojho zamestnanosti a jeden z hlavných dôvodov, preco odmietajú hladat prácu mimo svojich komunít a dedín. Napriek tomu, ze Slovensko má platnú protidiskriminacnú legislatívu zodpovedajúcu konvenciám uzatvoreným v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP), nasi rómski respondenti casto uvádzali príklady diskriminácie. Mnohí Rómovia lícili anekdoty o svojich priateloch ci príbuzných, ktorí ziadali o prácu telefonicky a hoci im zamestnávatel slúbil, ze ich prijme, okamzite po tom, co zistil, ze sú Rómovia, ich odmietol. Hoci ziaden zrespondentov nepotvrdil túto skúsenost osobne, nepochybne mala negatívny vplyv na ich vseobecnú ochotu ziadat o prácu. Jeden riaditel skoly nám rozprával, ze jedna rómska zena raz poziadala o prácu ucitelky vjeho skole. Povedal, ze sa musel tazko rozhodovat, ci ju prijme, pretoze predpokladal, ze rodicia nerómskych ziakov môzu mat proti jeho rozhodnutiu námietky. Napokon ziadatelku neprijal. Riaditel zo stredného ucilista vPodolínci, ktoré vychováva kuchárov a casníkov, povedal, ze má problémy nájst restaurácie, ktoré prijmú jeho rómskych ziakov na prax. Rómovia vysvetlovali, ze ich ziadosti o prácu sú casto odmietané z dôvodu nízkeho vzdelania: ,,Dokonca ani vzdelaní ludia skvalifikáciou si nemôzu nájst prácu, tak preco by som ju mal dostat ja?" Zeny na tento problém poukazovali este castejsie ako muzi: ,,Muzi si môzu nájst prácu, na ktorú nemajú kvalifikáciu, ale od zeny sa vzdy vyzaduje, aby mala kvalifikáciu." Pre mnohých Rómov predstavuje diskriminácia na trhu práce významný zdroj stresu a v mnohých prípadoch ich vedie k tomu, aby svoje hladanie práce vzdali. Mladý Róm zRimavskej Soboty vyjadril tento vseobecný pocit nasledovne: ,,Nikto aj tak Cigána nezamestná, tak naco sa snazit?" Stratégie hladania zamestnania. Vzhladom na rozsiahly výskyt dlhodobej nezamestnanosti mnohí Rómovia podlahli beznádeji a celkom sa vzdali snahy hladat si prácu. Toto bol prípad najmä medzi Rómami v najviac marginalizovaných osadách. Najrozsírenejsie stratégie hladania zamestnania medzi Rómami sú prostredníctvom úradov práce a v prípade verejnoprospesných prác prostredníctvom miestnych samospráv. Avsak vo vseobecnosti majú Rómovia menej prílezitostí nájst prácu nez iné skupiny populácie. Napríklad medzi nezamestnanými Nerómami sú rozsírené stratégie hladania práce aj prostredníctvom neformálnych osobných kontaktov a iných kanálov (napr. súkromní sprostredkovatelia práce, uverejnovanie alebo cítanie inzerátov atd.), ktoré Rómovia natolko nevyuzívajú, hoci väcsina Nerómov (okolo 90 percent) je takisto evidovaná na úradoch práce. 31 . Podla údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, v roku 2000 naslo prácu 28 percent nezamestnaných prostredníctvom úradov práce, zatial co az 38 percent naslo zamestnanie prostredníctvom súkromných kontaktov alebo iných kanálov. Iba velmi málo Rómov spomenulo, ze pri hladaní práce pouzívajú neformálne kanály, ako napríklad osobné kontakty. Mnohí z nich sa stazovali, ze úrady práce nie sú prílis nápomocné, kedze tazisko ich cinnosti je predovsetkým vpasívnej distribúcii podpory v nezamestnanosti a poskytujú iba velmi obmedzené poradenstvo, rekvalifikacné kurzy alebo sluzby spojené s rozmiestnením pracovných síl. Programy verejnoprospesných prác. Mnohí Rómovia sa zúcastnujú na programoch verejnoprospesných prác organizovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom miestnych samospráv. Tento projekt bol iniciovaný vroku 2000 scielom rozsírit pracovné prílezitosti o miestne verejnoprospesné práce. Tieto programy trvajú väcsinou tri mesiace a najcastejsie poskytujú nekvalifikované pracovné prílezitosti, ako napr. cistenie ulíc a parkov a zbieranie odpadkov. Projekt nezahrna rekvalifikáciu ani prípravu na budúce pracovné prílezitosti. Velké mnozstvo Rómov, najmä tých zo separovaných osád vo vsetkých troch skúmaných okresoch, sa zúcastnilo na týchto programoch. Avsak nie vzdy sa tieto pracovné prílezitosti dostanú az k Rómom. Vo dvoch lokalitách Rómovia vysvetlovali, ze starosta obce odmietol v programe verejnoprospesných prác zamestnat Rómov a radsej zamestnal Nerómov. Miestni predstavitelia vyjadrili svoje obavy vsúvislosti socakávanými stimulmi, ktoré môze mat projekt verejnoprospesných prác na zamestnanost Rómov. Novela Zákona o sociálnej pomoci, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2000, skrátila na polovicu dávky sociálnej pomoci pre vsetkých jednotlivcov, ktorí boli nepretrzite nezamestnaní najmenej pocas posledných dvoch rokov. Podla zákona sa dávky opät môzu zvýsit na plnú hodnotu tým jednotlivcom, ktorí sa oficiálne zamestnajú na obdobie najmenej troch mesiacov, co predstavovalo silný stimul pre vsetkých dlhodobo nezamestnaných poberatelov sociálnych dávok, aby sa zapojili do projektu verejnoprospesných prác. V konecnom dôsledku to iba posilnilo negatívne stereotypy o závislosti Rómov na verejnej podpore, ako o tom svedcia komentáre starostov mnohých obcí. ,,Konecne ich niekto pritlacil k stene a znízil im [sociálne] dávky. Naozaj si myslíte, ze by sa prihlásili do projektu] keby im vláda neznízila dávky?" ,,Ked vláda zaviedla podobný program v roku 1995, ziadny [z Rómov] sa neprihlásil. Hovorili, `preco by som mal chodit do roboty, ked nemusím.' Teraz urobia vsetko, len aby znova mohli poberat dávky." Niektorí rómski respondenti sa stazovali na kvalitu práce, ktorá bola k dispozícii, a vraveli, ze v niektorých prípadoch boli upratovacie práce sústredené iba v okolí nerómskych domov, pricom ignorovali rómske stvrte a osady. Na druhej strane mnohí rómski respondenti sa vyjadrili, ze projekt verejnoprospesných prác bol pre nich výhodnou alternatívou k nezamestnanosti: ,,Ked má muz prácu, hned sa zije lepsie. Clovek je zdravsí, má viac energie a zivot je zábavnejsí." 3.3. Stratégie prezitia Zamestnanost vneformálnom sektore. Vdôsledku obmedzených pracovných prílezitostí na formálnom trhu práce sa mnohí Rómovia snazia nájst prácu v neformálnom sektore. Z dôvodu absencie danovej povinnosti ako aj neexistencie 32 . rôznych oficiálnych a neoficiálnych odvodov je pre zamestnávatelov aj zamestnancov práca nacierno casto zaujímavejsia ako formálne zamestnanie. Najbeznejsie aktivity Rómov vneformálnom sektore zahrnajú zber a predaj kovového srotu, drobný predaj a ciastkové úväzky vpolnohospodárstve a stavebníctve. Jednou z najrozsírenejsích neformálnych ekonomických aktivít Rómov zo skúmaných osád je muzikantstvo. To bol predovsetkým prípad Rómov zJesenského, Hodejova a mestského geta na Dúzavskej ceste v Rimavskej Sobote. Niektorí Rómovia vlastnili malé dielne, kde vyrábali pracovné nástroje pre stavebných robotníkov ako napr. v obci Kalosa vokrese Rimavská Sobota. Dalsou beznou aktivitou, najmä medzi Rómami zo segregovaných lokalít, je zber a predaj druhotných surovín. Napríklad v juhoslovenskej dedine Sirk-Srobárka Rómovia dokázali vyniest zo zatvorenej bane takmer celé vybavenie a predat ho na srot. Dalsie prílezitostné neformálne pracovné prílezitosti, najmä pre rómskych muzov, zahrnali pomoc miestnym Nerómom s drobnými stavebnými úpravami. Niektorí muzi malovali domy a zeny pracovali ako upratovacky. Rómovia z geograficky izolovaných a segregovaných oblastí majú vseobecne menej prílezitostí nájst si prácu vneformálnom sektore, pretoze ich komunity sú znacne uzatvorené pred vonkajsím svetom; okrem toho majú títo ludia obmedzené kontakty mimo svojej osady, prostredníctvom ktorých by mohli nájst prácu. Mnozstvo Rómov priznalo, ze vsnahe prezit sa uchýlilo ku krádeziam, vrátane krádezí zemiakov, dreva na kúrenie a stavebných materiálov. Box 3.1: Neformálna zamestnanost Rómov v Malackách Jeden respondent zo segregovanej osady v okrese Malacky nám povedal, ze on i jeho syn pracujú nacierno ako stavební robotníci. Otec prílezitostne pracuje v nerómskej casti dediny a v susednej obci. Jeho syn pravidelne cestuje spolu so svojím priatelom do Bratislavy, kde chodia od domu k domu a pýtajú sa na prácu. Obaja vysvetlili, ze si nemôzu dovolit zalozit dielnu alebo malú firmu, pretoze im chýba pociatocný kapitál a okrem toho sa obávajú vysokých daní. Prístup kúverovým zdrojom. Rómovia majú vseobecne malé sance pozicat si peniaze a v dôsledku toho iba obmedzené prílezitosti otvorit si drobnú zivnost. Pre vsetkých drobných poziciavatelov na Slovensku sú úverové zdroje zriedkavé a drahé, avsak Rómovia pri ziadosti o úver zvycajne celia dalsím tazkostiam. V mnohých prípadoch nevlastnia hodnotný kolaterál, na ktorý by im banka pozicala, pretoze vlastníctvo mnohých rómskych domov je dodnes nevysporiadané. Preto je prístup Rómov k úverovým zdrojom riadnych financných institúcií prakticky nulový; okrem toho, nízke ciastky, ktoré by si Rómovia casto radi pozicali, komercné banky jednoducho neposkytujú. Niektorí Rómovia si preto tieto nízke sumy poziciavajú od susedov, priatelov a príbuzných, alebo od miestnych rómskych úzerníkov. V niektorých komunitách miestny vajdovia poziciavajú peniaze, avsak ich dlzníci referovali, ze pýtajú vydieracské úroky casto presahujúce 40 percent. Priemerná úroková miera spotrebných úverov v krajine sa pritom pohybovala okolo 14 percent. Samozásobitelské hospodárenie. Pre väcsinu Rómov nie je pestovanie plodín pre vlastnú spotrebu dôlezitou stratégiou prezitia, dokonca ani pre tých, ktorí nejakú pôdu vlastnia. Mnozstvo Slovákov obrába pôdu, vrátane malých polícok a záhradiek, aby znízili svoje náklady na obzivu. Táto prax sa u väcsinového obyvatelstva udomácnila najmä v období socializmu, avsak nikdy medzi Rómami. Takmer vsetky rómske domácnosti v integrovaných oblastiach ako aj mnohé zo separovaných osád, ktoré sú situované na okraji dedín, vlastnia aspon malý kúsok pôdy. Polícka umiestnené za 33 . domami sú zväcsa nevelké a zaberajú 8-10 krát 3-4 metre; ak pozemok neprilieha k domu, môze byt aj väcsí. Niektoré bohatsie domácnosti obrábali pôdu. Dopestovávané plodiny sa lísili v závislosti od regiónu, avsak najcastejsie predstavovali zemiaky, psenicu, hrozno a niektoré druhy zeleniny. Az na niekolko výnimiek, väcsina Rómov zo segregovaných osád nevlastní ziadnu pôdu. V dvoch osadách okresu Stará Lubovna rómske rodiny vlastnili svoje domy aj prilahlú pôdu a uz po tretiu generáciu sa venovali obrábaniu pôdy. Iní Rómovia uvádzali mnozstvo dôvodov, preco nevyuzívajú svoju pôdu. Niektorí hovorili, ze ich polícko je prílis malé, iní zasa, ze pôda je chudobná, ze nemajú vhodný zdroj vody, alebo ze rodina si nemôze dovolit pociatocnú investíciu. Dalsí vysvetlovali, ze obrábanie pôdy nikdy nepatrilo k tradicným ekonomickým aktivitám Rómov. V osadách Studienka a Malé Leváre vMalackom okrese vsetky rómske domácnosti vlastnili pôdu, avsak iba polovica z nich pestovala plodiny. Tí, ktorí svoju pôdu nevyuzívali, vysvetlovali, ze na to este nie sú pripravení: ,,Ako môzem obrábat pôdu, ked nemám traktor ani kona?" Dalsí poznamenal: ,,Farmárstvo je robota pre gadzov." V niektorých segregovaných osadách (napr. Kyjov, Kolackov, ci Sarisské Jastrabie v okrese Stará Lubovna) specifické geografické podmienky objektívne znemoznujú obrábanie pôdy, napríklad preto, ze osada je situovaná v strmom kopci. Iba velmi málo rómskych rodín chovalo polnohospodárske zvieratá. Niektoré rodiny v osadách, vrátane tých, ktoré nevlastnili ziadnu pôdu, chovalo sliepky a v niektorých prípadoch dokonca prasce. Ziaden respondent vsak neuviedol, ze by choval zvieratá vo velkom pre vlastnú spotrebu alebo na komercné úcely, najmä kvôli nedostatku pôdy. Iba pät rodín skúmaných v rámci stúdie obrábalo pôdu a súcasne chovalo zvieratá. Niektorí Nerómovia vysvetlovali, ze chov zvierat pre domácu spotrebu pocas obdobia transformácie výrazne poklesol. Pred rokom 1989 bolo bezné, ze polnohospodárske druzstvá dávali svojim zamestnancom zvieratá ako formu naturálnej odmeny, ale dnes ,,[Rómovia] nechovajú ziadne zvieratá, pretoze nikto uz mladé prasce zadarmo nedáva." 34 . KAPITOLA 4: PRÍSTUP K SOCIÁLNYM SLUZBÁM 4.1. Chudobní ludia a sociálne sluzby Dôlezité aspekty chudoby nesúvisia iba s úrovnou príjmu. Napríklad prístup k sociálnym sluzbám vrátane vzdelania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci je podstatným merítkom prosperity ci chudoby. Vo vsetkých transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy musia chudobní ludia prekonávat osobitné prekázky prístupu k sociálnym sluzbám, najmä vdôsledku zvysujúcich sa nákladov a znizujúcej sa efektívnosti týchto sluzieb (Svetová banka, 2000). Okrem týchto prekázok musia Rómovia prekonávat obmedzenia navyse. Ako sme uz povedali, Rómovia v osadách sú geograficky izolovanejsí a tým pádom mimo dosahu poskytovania sluzieb, ako zdravotná starostlivost a vzdelanie, najmä predskolské. Komunikacné problémy medzi nerómskymi poskytovatelmi sluzieb a ich rómskymi uzívatelmi tiez ovplyvnujú dostupnost a kvalitu sluzieb. Rómovia, ktorých znalost slovenciny nie je dostatocná, sú neschopní komunikovat sucitelmi, lekármi, sociálnymi pracovníkmi a poskytovatelmi dalsích sluzieb. Sociálna izolácia a nedôvera medzi Rómami a Nerómami takisto ovplyvnuje vzájomné vztahy a dostupnost sluzieb. Táto kapitola skúma prístup Rómov k sociálnym sluzbám a obmedzenia, ktorým musia celit. Rómovia a klúcoví respondenti v nasej stúdii boli najpripravenejsí diskutovat o otázkach súvisiacich so vzdelaním a vdôsledku toho je hlavný dôraz na vzdelaní. 4.2. Vzdelanie Vzdelanostná úroven Podla scítania obyvatelstva z roku 1991 malo 77 percent Rómov ukoncené základné vzdelanie, osem percent ucnovské vzdelanie a menej ako dve percentá malo gymnaziálne alebo univerzitné vzdelanie.22 Avsak prieskum zroku 1990 zistil, ze 56 percent rómskych muzov a 59 percent rómskych zien nemá ukoncené základné vzdelanie, cize triedy 1-9 (Vasecka, 2000). Vzdelanostný profil Rómov zijúcich v osadách zodpovedal tomuto zisteniu. Väcsina dospelých respondentov mala urcité základné vzdelanie, avsak nie vsetci ukoncili vsetky triedy. Takmer ziadni Rómovia zo segregovaných, ako ani niektorí zo separovaných oblastí nemali ukoncenú strednú skolu. Vmnohých prípadoch zo skoly odisli ihned po ukoncení 10-rocnej povinnej skolskej dochádzky. Na Slovensku mozno získat stredoskolské vzdelanie na troch druhoch skôl: (i) gymnáziá; (ii) stredné odborné skoly a (iii) specializované stredné skoly. Gymnáziá poskytujú vseobecné akademické vzdelanie a pripravujú studentov na vysokoskolské stúdium. V roku 1998 spolu 21 percent slovenských stredoskolákov navstevovalo gymnáziá. Naopak, iba velmi málo Rómov sa prihlásilo na gymnáziá; ziaden z nasich rómskych respondentov nebol zapísaný ani nikdy nenavstevoval gymnázium. 22Základné vzdelanie na Slovensku siaha od 1. po 9. triedu a vo vseobecnosti ho navstevujú deti vo veku od 6 do 16 rokov. 35 . Stredné odborné skoly sa delia na ucnovské skoly, ktoré pripravujú ziakov na specifické povolania prostredníctvom dvojrocných programov, stredné odborné ucilistia, ktoré ponúkajú dvoj- az trojrocné studijné programy, a stredné odborné skoly, ktoré pripravujú ziakov na trh práce v specializovaných odvetviach prostredníctvom profesionálnych programov. Väcsina stredoskolákov je zapísaná vstredných odborných ucilistiach a ucnovských skolách ­ v roku 1998 to bolo 46 percent ­ a v stredných odborných skolách, ktorých podiel bol 33 percent. Absolventi zo stredných odborných ucilíst nemôzu pokracovat vo vyssom vzdelaní, pokial neabsolvujú dva roky nadstavbového stúdia ukonceného maturitou, zatial co absolventi stredných odborných skôl môzu pokracovat priamo vuniverzitnom stúdiu. Väcsina Rómov, ktorí sa rozhodnú pokracovat vstredoskolskom vzdelaní, sa zapisuje do ucnovských skôl alebo stredných odborných ucilíst. U Rómov z integrovaných oblastí a niektorých Rómov s lepsím zázemím zo separovaných oblastí je vyssia sanca, ze sa zapísu na strednú odbornú skolu. Väcsina respondentov, ktorí absolvovali strednú odbornú skolu, je zamestnaná. Ako sme uz naznacili, nadmerné zastúpenie Rómov vucnovských skolách a stredných odborných ucilistiach limituje ich neskorsie prílezitosti na trhu práce a zároven zvysuje riziko, ze sklznu do stavu chudoby. Mnohí Rómovia si neuvedomujú priamy vztah medzi vzdelaním a zamestnaním, najmä preto, ze aj mnohí Rómovia s urcitým vzdelaním sú nezamestnaní. Väcsina Rómov zo separovaných a segregovaných komunít má iba základné alebo nedokoncené stredoskolské vzdelanie, co sú práve vzdelanostné kategórie, ktoré tvoria najväcsí podiel nezamestnaných na Slovensku. Pre nekvalifikovaných robotníkov je stále tazsie presadit sa na trhu práce, ciastocne preto, ze dopyt po málo kvalifikovanej pracovnej sile na trhu klesá a ciastocne preto, ze vdôsledku vysokých daní zo mzdy a rôznych nemzdových nákladov je zamestnávanie nekvalifikovanej sily relatívne drahsie ako kvalifikovanejsích pracovníkov, najmä pri zohladnení rozdielu v ich produktivite. Skolská dochádzka. Ucitelia a riaditelia skôl vskúmaných okresoch referovali, ze skolská dochádzka rómskych detí má klesajúcu tendenciu od samého zaciatku transformácie. Najmä vnajchudobnejsích osadách výskumníci casto vídali skolopovinné deti, ako sa hrajú na uliciach pocas pracovného dna. Niektorí lekári zasa spomínali, ze rómske deti za nimi casto prichádzajú so ziadostou o ospravedlnenie zo skoly. Jeden lekár povedal, ze najmenej desat zdravých rómskych detí z nedalekej osady za ním kazdý den prichádza a pýta si ospravedlnenku. Iba velmi málo rómskych detí zo skúmaných oblastí pokracuje vo vzdelávaní po ukoncení povinnej skolskej dochádzky. Mnoho detí zo segregovaných a separovaných oblastí ukoncilo jeden ci dva roky stredoskolského vzdelania, avsak potom zo skoly odisli. To je spôsobené najmä faktom, ze povinná skolská dochádzka na Slovensku je desat rokov. V období socializmu bolo postihovanie záskoláctva prísnejsie a castejsie vynucované rôznymi mechanizmami vrátane vysetrovania políciou, umiestnenia detí do rôznych institúcií a krátenia sociálnych dávok. Respondenti v skúmaných oblastiach spomínali niektoré z týchto mechanizmov. Napríklad v Rimavskej Sobote ucitelia nahlasujú chýbajúcich studentov na políciu a navrhujú krátenie sociálnych dávok ich rodicom, aby zvýsili motiváciu detí chodit do skoly. V dôsledku toho mnohí rómski rodicia chápu vzdelanie skôr ako akúsi povinnost voci státu a nie voci ich detom. Jeden rodic vysvetlil: ,,Musia chodit do skoly, lebo je to zákon. Ucitelka tu bola a povedala nám, ze ked neposleme deti do skoly, prídeme o financnú podporu." 36 . Prekázky skolskej dochádzky Rómske deti musia v prístupe kvzdelaniu prekonávat nárocnejsie prekázky nez deti z iných etnických skupín. Okrem problémov typických pre vsetky chudobné domácnosti, napr. ekonomické obmedzenia, limitovaný prístup ku kvalitnému vzdelaniu ci vzdelanostná úroven rodicov, musia rómske deti prekonávat dalsie prekázky vrátane nízkych poziadaviek na vzdelanie vrodine, geografickej izolácie, nízkych ocakávaní zo strany ucitelov a rodicov, vylúcenia a obmedzenej znalosti slovenciny. U rómskych detí je zároven vyssia sanca, ze skoncia v speciálnych skolách pre dusevne a fyzicky postihnuté deti, co dalej znizuje ich budúcu vzdelanostnú úroven a sance na trhu práce. Deti z najsegregovanejsích a najizolovanejsích osád majú najväcsie problémy v prístupe k vzdelaniu. Ich osady sú väcsinou geograficky izolované a niektoré osady sú jednoducho prílis malé, aby mali vlastnú skolu. Vokresoch Malacky a Stará Lubovna mali vsetky skúmané separované osady bud vlastnú základnú skolu, alebo mohli navstevovat skolu vnedalekej dedine. Naopak, vRimavskej Sobote sme navstívili pät osád s menej ako 500 obyvatelmi, ktoré nemali vlastnú základnú skolu a deti museli dochádzat do susedných dedín. Rómske matky zKyjova, osady vokrese Stará Lubovna, ziadali predstavitelov skoly, aby ich deti nenechali prejst do piateho rocníka, pretoze si nemohli dovolit platit dochádzku svojich detí do vzdialenejsej novej skoly. Chudoba a nedostatocná základná infrastruktúra sú tiez významnými prekázkami skolskej dochádzky rómskych detí. Kvôli absencii elektriny majú deti z izolovaných osád problémy ucit sa doma a robit domáce úlohy. Ekonomické tazkosti hrajú takisto svoju rolu. Niektoré rómske deti musia ostávat doma, aby pomohli matke sprácami okolo domu a postarali sa o súrodencov. Vdôsledku toho majú problémy dodrziavat tempo ucebných osnov. Vnajchudobnejsích segregovaných osadách okresov Stará Lubovna a Rimavská Sobota nemohli rómske deti navstevovat skolu, pretoze nemali vhodné oblecenie a topánky. Predskolská dochádzka. Iba málo rómskych detí zo segregovaných osád navstevuje materské skoly. Predskolská dochádzka na Slovensku nie je povinná a vo vseobecnosti je pre deti medzi tretím a siestym rokom veku. Väcsina segregovaných osád nemá kdispozícii materskú skolu. Výnimkou bola osada vPlaveckom Stvrtku vokrese Malacky, kde miestna fara otvorila materskú skolu speciálne pre deti zosady. Mnohí respondenti nedocenovali význam predskolskej dochádzky a vyjadrovali názor, ze matky môzu svoje deti dostatocne vychovat. Jedna rómska matka to zdôvodnila: ,,Vsetky moje deti sú doma spolu so mnou, ja som doma, tak preco by som ich posielala do skôlky?" Rodicia casto uvádzali, ze ich odrádzajú náklady spojené spredskolskou dochádzkou, najmä poplatky a investície do oblecenia. ,,Skôlka nie je zadarmo, museli by sme za nu platit, a to si nemôzeme dovolit."23 Nedostatky vpredskolskom vzdelaní sa neskôr stávajú významným obmedzením vzdelania rómskych detí. Bez tejto prípravy sú deti znevýhodnené, pretoze im chýbajú základné znalosti a zrucnosti a majú nedostatky vsocializácii a komunikácii s ostatnými detmi. Zrejme najväcsím hendikepom pre rómske deti, ktoré doma nehovoria po slovensky, je to, ze premeskajú dobrú prílezitost získat základné jazykové znalosti. Bez 23Poplatky za materskú skolu kolísu v závislosti od celkovej ekonomickej situácie regiónu. Napríklad v roku 2000 sa poplatky pohybovali od 600 Sk za mesiac v Bratislave az po 20 Sk v Rimavskej Sobote. 37 . predskolskej dochádzky sa hendikep rómskych detí vprvej triede základnej skoly este prehlbuje. Ucitelia sa stazovali, ze rómske deti sú horsie pripravené nez ostatní ziaci a ze oni nemajú dost casu venovat im speciálnu pozornost. Jedna ucitelka z Rimavskej Soboty poznamenala: ,,V prvom rocníku vynakladáme úsilie na to, aby sme [rómske deti] naucili to, co mali vediet uz dávno: rozpoznávat farby, základy hygieny a základné fyzické cinnosti [motorické zrucnosti]. Dôvodom je, ze tieto deti nezískali tieto schopnosti v rodine a nenavstevovali ani skôlku, ktorá by mohla rodicov ciastocne nahradit." Vzhladom na to, rómske deti zacínajú základnú skolu nepripravené, musia celit dalsím tazkostiam pri adaptácii na skolské prostredie. Tieto okolnosti iba zhorsujú predsudky u nerómskych spoluziakov a ucitelov, ze Rómovia nie sú schopní ucit sa a napokon vedú k prehlbeniu ich vylúcenia. Vmnohých prípadoch sú Rómovia umiestno- vaní v speciálnych triedach alebo skolách so zdôvodnením, ze nie sú dostatocne pripravení. Jazyk. Podla odhadov expertov priblizne 70 percent Rómov na Slovensku pouzíva niektorý zrómskych jazykov. Nie je známe, kolkí Rómovia hovoria doma iba rómsky. Rómovia zizolovaných a segregovaných osád sú vtomto ohlade výnimocne znevýhod- není, pretoze im chýba kontakt s Nerómami, ktorí majú deti zintegrovanejsích oblastí, a casto sa stretávajú so slovencinou az ked zacnú navstevovat základnú skolu. Ucitelia nie sú schopní preklenút túto medzeru vo vedomostiach rómskych detí a v niektorých prípadoch ich posielajú do osobitných tried alebo dokonca do speciálnych skôl, ak nie sú schopní drzat krok s ostatnými ziakmi. Riaditelia skôl to komentovali: ,,Deti zo segregovaných [rómskych] osád neovládajú slovencinu a nerozumejú svojim ucitelom. Kedze ucitelia neovládajú rómsky jazyk, komunikujú s nimi posunkami." ,,V skole, kde ucitelia neovládajú rómsky jazyk, alebo majú iba obmedzené znalosti, prvý rocník týmto detom nestací na prekonanie rozdielu [medzi nimi a inými detmi]." ,,V zmiesaných triedach je jednoduchsie prekonat jazykovú bariéru, ale mnohé rómske deti sú v osobitných triedach." Problém je este komplikovanejsí vetnicky rozmanitých oblastiach, ako napríklad v slovensko-madarských okresoch na juhu krajiny. Vokrese Rimavská Sobota niektoré deti okrem rómciny pouzívajú aj madarcinu, ale slovencinu vôbec neovládajú. Iné majú zasa znacné medzery v slovencine i madarcine, avsak navstevujú madarské skoly. Niektoré deti sa so slovencinou nestretnú, az kým neprídu do prvého rocníka. Situácia je podobná v niektorých dedinách okresu Stará Lubovna, kde väcsina Nerómov rozpráva po rusínsky. Vyzadovanie vzdelania. Nízke poziadavky na dosiahnuté vzdelanie vniektorých rómskych rodinách odrádza deti od navstevovania skoly. Toto má korene vchronickej nezamestnanosti, ktorá je v mnohých rómskych osadách bezným javom, nedostatku pracovných prílezitostí a nepochopení súvislosti medzi vzdelaním a trhom práce. Zúfalá situácia na trhu práce vedie rodicov k podcenovaniu významu vzdelania. Najmä v izolovaných osadách, kde je väcsina dospelých dlhodobo nezamestnaná, existuje iba 38 . málo dôkazov, ze vzdelanie sa vypláca a vdôsledku toho rodicia nepovzbudzujú svoje deti, aby chodili do skoly. Jeden rómsky rodic poznamenal: ,,Moja dcéra skoncila strednú skolu a dnes sedí doma bez práce." Dalsí sa spýtal: ,,Naco by sme mali nútit nase deti studovat, ked nie je dost práce ani pre vzdelaných ludí?" V niektorých prípadoch, najmä vintegrovaných a separovaných oblastiach kde je viac pracovných prílezitostí, rodicia uznávajú význam vzdelania pre budúcnost ich detí. Jeden starý rodic z okresu Malacky to komentoval: ,,Môj vnuk chodí do prvej triedy. Poslali sme ho do skôlky a dúfame, ze v budúcnosti mu bude zálezat na vzdelaní viac nez zálezalo nám." Iný respondent zRimavskej Soboty súhlasil: ,,Myslím, ze by sa Rómovia mali zmenit. Napríklad by sme mali trvat na tom, aby nase deti chodili do lepsích skôl, pretoze ich budúcnost na tom závisí." Podstatná cast Rómov vsak vníma vzdelanie ako systémového predstavitela gadzovskej spolocnosti, ktorý má pre nich iba obmedzený význam. Rodicia vysvetlovali: ,,Od zaciatku, od prvého rocníka mali nase deti problémy pochopit, co sa deje. Ostatné deti spievajú pesnicky, ktoré my nepoznáme." Alebo: ,,Ziadna poézia, literatúra a história nie je o nasom zivote ani z násho zivota." Angazovanost rodicov. Záujem o vzdelanie medzi rómskymi detmi z izolovaných a segregovaných komunít je nízky a ich rodicia im sucením iba zriedka pomáhajú. V dôsledku toho mnohým rómskym ziakom chýba príkladný vzor. Rómski rodicia sú málokedy vstave pomôct doma svojim detom so skolskými úlohami, pretoze úroven ich vlastného vzdelania je obmedzená. Niektorí rodicia z integrovaných oblastí sa vsak snazili svojim detom pomáhat. Jeden rodic zMalaciek sa takto vyjadril o dôlezitosti pomáhania detom so skolskými povinnostami: ,,Ucím sa so svojimi detmi kazdý den, ked vynechám co len jediný den cítania so svojím synom, hned dalsí den má problém v skole. Preto sa snazím ucit sa s nimi kazdý den." Avsak napriek snahe rodicov si väcsina rómskych ziakov nemôze dovolit výhody svojich nerómskych spoluziakov, ktorým rodicia bud pomáhajú sami alebo pre nich najímajú súkromných tútorov. Box 4.1: Triedy nultých rocníkov na skolách ,,Triedy nultých rocníkov" boli prvýkrát zavedené v roku 1992 v snahe pripravit deti na základnú skolu najmä v zmysle základných sociálnych, kultúrnych, a hygienických návykov. Deti sú zapísané do nultého rocníka po absolvovaní predbezných psychologických testov po dosiahnutí veku vhodného na zaciatok povinnej skolskej dochádzky. Tieto triedy pôsobia vrámci základných skôl. Hlavným cielom programu nultých rocníkov je pripravit deti pocas jedného roka na navstevovanie prvej triedy. Spolu so socializáciou sa deti v týchto triedach venujú najmä jazykovej príprave a základným zrucnostiam ako je cítanie a písanie. Program nultých rocníkov je zameraný najmä na okresy s vysokým podielom rómskej populácie. Z 2 362 základných skôl po celom Slovensku má 61 skôl nulté rocníky, v ktorých je spolu 85 nultých tried s celkovým poctom 1 057 ziakov. Chodenie do týchto tried je zdarma a vyucujú v nich ucitelia zriadnych základných skôl. Zdroj: Ministerstvo skolstva Osobitné skoly a triedy Rómovia celia vyssiemu riziku, ze sa im dostane nekvalitnejsieho vzdelania, najmä v dôsledku institucionálnych faktorov a stimulov, ktoré vedú koddelovaniu vzdelania pre Rómov a Nerómov. Osobitné skoly sú dedicstvom socialistickej éry a pôvodne boli zavedené na poskytovanie specifickej výchovy fyzicky postihnutým a mentálne zaostalým detom. Casom sa vsak do týchto skôl zacalo preradovat neprimerane vysoké 39 . mnozstvo rómskych detí. Napríklad vCeskej republike, ktorá zdedila podobný systém, prieskum zroku 1997 odhalil, ze 64 percent zo vsetkých rómskych detí navstevujúcich základné skoly je zapísaných v osobitných skolách, pricom zcelkovej populácie nav- stevuje osobitné skoly iba 4,2 percent detí (ERRC, 1999). Hoci údaje za Slovenskú republiku nie sú dostupné, situácia je zrejme znacne podobná. Väcsina rómskych ziakov zo segregovaných osád skúmaných kvalitatívnou stúdiou navstevujú osobitné skoly.24 Ziaci zapísaní do osobitných skôl celia dvojakému znevýhodneniu: predovsetkým preto, ze ucebné osnovy vtýchto skolách sú menej rigorózne a ocakávania ucitelov sú nizsie ako vnormálnych skolách, avsak aj preto, ze prílezitosti absolventov osobitných skôl na uplatnenie sú obmedzené. Preto aj ked sú deti schopné prekonat hendikep nízkych ocakávaní zo strany ucitelov, nie sú dostatocne pripravené na prijímacie skúsky na strednej skole a sú znevýhodnení na trhu práce, kedze zamestnávatelia majú nepriaznivú predstavu o absolventoch osobitných skôl. Dokonca aj ked rómske deti navstevujú normálnu základnú skolu, môze sa im lahko stat, ze budú umiestnené do osobitnej rómskej triedy. Väcsina základných skôl v oblastiach so segregovanými a separovanými rómskymi osadami má osobitné triedy pre rómskych ziakov. Maximálny pocet detí v takejto triede je nizsí a poskytuje ucitelom dôvod na preradovanie rómskych detí do osobitných tried.25 Podla viacerých ucitelov rodicia nerómskych detí schvalujú toto rozdelenie, argumentujúc, ze rómski ziaci spomalujú vyucovací proces ich detí. Podobne, nerómski rodicia pri zápise svojich detí do skôl uprednostnujú tie, ktoré majú zavedené osobitné triedy pre rómskych ziakov. Tento vývoj môze casom viest k vytvoreniu prostredia, ktoré bude potenciálne nepriatelské. Jedna rómska matka z dediny v okrese Stará Lubovna to komentovala: ,,Deti nie sú rasisti, to ich rodicia ich ucia, aby sa [nasim detom] vyhýbali a preto nase deti provokujú a nadávajú im." Niektorí slovenskí ucitelia dôvodili, ze Rómovia by mali navstevovat osobitné skoly a triedy, pretoze potrebujú speciálnu starostlivost a pomoc, ktorú im nemozno poskytnút vbeznej triede. Iní zastávali opacný názor. Ucitelka tretieho rocníka základnej skoly v Sarisskom Jastrabom v okrese Stará Lubovna vysvetlila: ,,Je zjednodusené povazovat tieto deti za mentálne narusené, ale ak sú, malo by to byt práve dôvodom na zintenzívnenie úsilia. Ak to dokázete, oni to dobehnú." Napriek nevýhodám spojeným sosobitnými skolami a triedami s nimi niektorí respondenti súhlasia, pretoze veria, ze ich detom sa vnich dostáva viac pozornosti a nie sú vrámci nich vydelovaní. Jedna rómska matka povedala: ,,Môj najmladsí syn nechodí do skôlky, pretoze som doma. Môj syn a dcéra chodia do osobitnej skoly. Najprv môj syn chodil do normálnej základnej skoly, ale neslo mu cítanie, tak ucitelka povedala, aby ho preradili do osobitnej. Sme snim spokojní, dostáva samé jednotky. Dcéru sme dali do osobitnej skoly sami." Väcsina rómskych rodicov vsak podporuje zmiesané triedy, aby ich deti prichádzali do styku so slovencinou. 24V Slovenskej republike je priblizne 380 speciálnych skôl pre dusevne a fyzicky postihnuté deti. Navstevuje ich spolu 30 583 ziakov, co predstavuje priblizne 3 percentá celkového poctu ziakov v materských, základných a stredných skolách v krajine. 25Minimálny pocet ziakov v triede je styri. Maximálny pocet ziakov je osem v prvom rocníku, desat v druhom az piatom rocníku a 12 v siestom az deviatom rocníku. 40 . Jeden riaditel osobitnej skoly povedal: ,,Priblizne 30 az 40 percent detí navstevuje osobitné skoly na základe rozhodnutia svojich rodicov. Niekedy sem rodicia nechcú umiestnit svoje prvé dieta, ale cím viac detí majú, tým viac si uvedomujú, ze tu ich deti môzu dosahovat lepsie výsledky nez v `normálnej` základnej skole." Rómski rodicia tiez naznacovali, ze tiez uprednostnujú osobitné skoly, pretoze je vnich viac rómskych detí a ich deti sú ,,chránené" pred diskrimináciou a nepriatelstvom zo strany nerómskych ziakov. V niektorých prípadoch osobitné skoly poskytujú aj ubytovanie, cím sú financne atraktívnejsie pre rómskych rodicov. Ucitelia. Ucitelia sú ústredným faktorom kvality vzdelania a hrajú dôlezitú úlohu v motivácií ziakov chodit do skoly a dosahovat dobré výsledky. V mnohých osadách vsak ucitelia boli nedostatocne pripravení na prácu srómskymi detmi. Mnohí respondenti z radov ucitelov vyjadrili záujem o získanie ucebných materiálov a pomôcok, ktoré by im pomohli pochopit rómsku kultúru a históriu, kedze iba málo z nich má co len nepatrnú vedomost o rómskej problematike. Predsudky ucitelov voci rómskym ziakom a ich nízke ocakávania môzu nepriaznivo ovplyvnit výsledky ziakov. Tento jav sa prejavuje rôzne. Niektorí rodicia sa stazovali, ze ucitelia ich det om nedovolili brat si ucebnice domov, pretoze sa obávali, ze ich znicia. Vdôsledku toho ziaci nemali moznost si robit domáce úlohy a adekvátne sa pripravit na vyucovanie.26 Stúdia takisto zaznamenala niekolko prípadov, ked ucitelia a riaditelia skôl vyvinuli iniciatívu zblízit sa s rómskymi komunitami a podporovat rómske deti vskole, avsak tieto prípady boli sporadické a zalozené na cisto osobnej iniciatíve. Vzdelávací poradcovia v niektorých skolách tiez hrajú dôlezitú a pozitívnu úlohu. V Sarisskom Jastrabom poradcovia spolupracovali srómskymi rodicmi v snahe presvedcit ich, aby poslali svoje deti do skoly, respektíve prehovorili deti, aby pokracovali v stúdiu na strednej skole. V niektorých komunitách, napríklad Jarovnice v okrese Stará Lubovna, Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota alebo Jablonové v okrese Malacky, ucitelia a predstavitelia skoly udrziavajú dobré vztahy srómskymi rodicmi a detmi, napríklad casto navstevujú rómske osady a snazia sa zmiernovat konflikty medzi rómskymi a nerómskymi detmi. Niektorí ucitelia navstevujú rómske osady z vlastnej iniciatívy, aby presvedcili rodicov, aby poslali svoje deti do skoly. Kedze Rómovia zo segregovaných aj niektorí zo separovaných osád casto nemajú oficiálne registrované obydlia, predstavitelia skôl a miestnych samospráv by ani nevedeli o niektorých rómskych detoch bez pomoci ucitelov. Jeden ucitel takto vysvetlil nárocnost presviedcania rodicov, aby svoje deti poslali do skoly: ,,Jeden chlapec mi prezradil, ze jeho otec ho nechce zapísat na strednú skolu. Tak som otca pozval do skoly a snazil som sa ho presvedcit, ze je to dobrý nápad. Myslím, ze momentálne sú [chlapcove] sance priblizne fifty-fifty." Rómski rodicia zoblastí, kde ucitelia a riaditelia skôl boli ústretovejsí a pracovali s ich komunitami, vyjadrovali spokojnost s miestnou skolou a deti do nej rady chodili. Rómske matky vysvetlovali: 26V slovenských skolách sú ucebnice zdarma. Deti majú svoje knihy doma, avsak v niektorých, najmä segregovaných osadách ucitelia drzia ucebnice v triede, pricom vysvetlujú, ze deti doma nemajú na knihy miesto a v dôsledku toho v priebehu skolského roka dochádza k ich zniceniu. 41 . ,,Ucitelka navstevuje nasu osadu pravidelne. Kúpila mojim detom nejaké knihy a zorganizovala pre ne niekolko spolocných popoludní." ,,Chodíme na rodicovské zdruzenia, ale to nie sú nase jediné stretnutia s ucitelom. Prichádza sem, do osady, a poziciava si kazety s rómskou hudbou. Deti v skole sa potom ucia rómske pesnicky spolu s ucitelom." Hoci neexistuje ziadny spolahlivý empirický dôkaz, ze osobná iniciatíva týchto ucitelov pomohla zlepsit studijné výsledky detí, nase rozhovory naznacili, ze takáto iniciatíva zlepsuje komunikáciu medzi rómskymi rodicmi a skolami v týchto komunitách. 4.3. Prístup k zdravotnej starostlivosti Prístup k zdravotnej starostlivosti medzi Rómami zosád je negatívne ovplyvnený geografickou vzdialenostou osád od mestských oblastí, ako aj zlou komunikáciou medzi Rómami a zamestnancami zdravotníckych zariadení a rozsírenou diskrimináciou. Obyvatelia väcsiny osád neprikladali velkú dôlezitost problému svojho nedostatocného prístupu k zdravotnej starostlivosti, avsak najmä v separovaných osadách s lepsími ekonomickými podmienkami sa Rómovia stazovali na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Kvôli zlému stavu ciest majú sanitky vprípade núdze casto problém dorazit do geograficky izolovaných osád. Mladý muz zo segregovanej osady v okrese Stará Lubovna povedal: ,,V zime musíme nosit nase tehotné zeny, ktoré sú tesne pred pôrodom, asi jeden kilometer na pohotovost, kedze sanitka odmieta príst do nasej osady." Iní Rómovia vraveli, ze sa nemôzu spolahnút na sanitku a spomínali prípady, ked museli nájst iný spôsob dopravy do nemocnice. V Lomnicke, ekonomicky lepsie situovanej osade v okrese Stará Lubovna, starosta ­ ktorý je Róm ­ na dopravu do nemocnice pozi- ciava obyvatelom svoje auto. V mnohých prípadoch je komunikácia a vzájomné pochopenie medzi Rómami a zdravotníckymi pracovníkmi na velmi zlej úrovni. Predstavitelia niektorých nemocníc sa domnievajú, ze Rómovia zosád zneuzívajú ambulantné sluzby tým, ze volajú sanitku aj ked to situácia nevyzaduje. Na druhej strane sa Rómovia stazujú, ze sanitky bud odmietajú príst alebo im trvá prílis dlho, kým sa do osady dostanú. Rómovia spomínali prípady, ked miestna nemocnica odmietla vyslat sanitku. Avsak iní Rómovia vyjadrili svoju spokojnost s úrovnou lekárskej starostlivosti v ich osade. Sestricky pravidelne navstevujú niektoré zosád. Rómovia spomínali príklady diskriminácie v zdravotníctve. Mnohé rómske matky sa stazovali, ze na pôrodníckom oddelení miestnej nemocnice ich umiestnili do miest- ností oddelených od nerómskych matiek. Niektoré z nemocníc túto prax pripustili, pricom dôvodili, ze tým reagovali na správanie niektorých rómskych zien, z ktorých niektoré na oddelení napríklad fajcili. Vo vseobecnosti sa Rómovia nestazovali na zlý prístup k základnej zdravotnej starostlivosti. Ak je v osade skola, sestricky a niekedy i lekári z nedalekého mesta prichádzajú na pravidelné zdravotné prehliadky a ockovanie ziakov. Rómovia z niektorých osád pozitívne hodnotili, ze zdravotnícki pracovníci promptne reagovali na prípady epidémie chorôb, ako napr. sírenie hepatitídy typu A, ktorá sa vyskytla vstyroch osadách okresu Stará Lubovna a vjednej osade okresu Malacky. Lekári zvycajne prípady hlásia na okresnú úroven a poskytujú ockovanie vsetkým, ktorí mohli byt nakazení. 42 . Okresní zdravotnícki pracovníci takisto chodievajú od dverí k dverám, aby poskytli Rómom informácie a dezinfekcné prostriedky, ak ich potrebujú. Hoci medzi Rómami nie je prístup k zdravotnej starostlivosti povazovaný za problém, vyuzívanie zdravotníckych sluzieb Rómami je nedostatocné. Od roku 1989 sa zodpovednost za zdravotnú starostlivost postupne prenásala na plecia jednotlivcov. Okrem iného boli zrusené povinné lekárske prehliadky na skolách a dnes je na pacien- toch, aby vyhladali zdravotnú starostlivost, vrátane preventívnych opatrení. Cena za zdravotnú starostlivost môze byt dalsou prekázkou pre Rómov a iné chudobné skupiny. Hoci je zdravotná starostlivost na Slovensku oficiálne zdarma, rovnako ako v iných krajinách v regióne sa hojne vyskytujú neformálne platby. Prieskum z roku 1999 zistil, ze jednotlivci za zdravotnícke sluzby platia az v 60 percentách prípadov, a to za nemocnicnú i ambulantnú starostlivost (Lewis, 2000). Chudobní Rómovia si casto nemôzu dovolit ani lieky ci výzivnú stravu. Bolo by potrebné usku- tocnit hlbsí prieskum nákladov na zdravotnú starostlivost a ich vplyv na jej vyuzívanie Rómami. Dalsie mozné prekázky prístupu Rómov spocívajú v kultúrnych tabu, ktoré odrádzajú Rómov od vyhladania lekárskej starostlivosti aj viných krajinách (Ringold, 2000). 4.4. Sociálna pomoc V dôsledku vysokej miery nezamestnanosti a chudoby predstavujú dávky sociálnej pomoci dôlezitý zdroj príjmu pre mnohé rómske domácnosti. Takmer vsetci dlhodobo nezamestnaní rómski respondenti, najmä tí z chudobnejsích segregovaných osád, sú závislí na dávkach sociálnej pomoci. Hoci mnohí z nich pripustili, ze bez týchto dávok by si nevedeli predstavit svoj zivot, cítili, ze výska dávok nie je dostatocná na zabezpecenie základných zivotných potrieb. Nerómski predstavitelia miestnych samospráv, ako aj farári dosvedcili vysokú úroven závislosti na sociálnych dávkach vrómskych osadách. Pre mnohých pozorovatelov zvonka prehlbuje závislost Rómov na dávkach predsudok o Rómoch ako sociálnych parazitoch, ktorí radsej poberajú podporu, nez by mali pracovat. Znovuzapojenie nezamestnaných Rómov do pracovného procesu môze byt stazená zdeformovanými stimulmi zaprícinenými samotnou struktúrou sociálnej záchrannej siete. Vrodine, kde úroven vzdelania dospelých je nízka a kde je vyssí pocet detí, majú dospelí silný popud zostat doma a bez práce. Pomer mesacného príjmu rodiny zo sociálnych dávok a príjmu vprípade, ze si jeden zrodicov (ci obaja) nájde prácu za minimálnu mzdu, znacne prekracuje 100 percent. Inými slovami, rodina je na tom ekonomicky horsie, ak si jeden zrodicov nájde prácu, za ktorú dostáva iba minimálnu mzdu. Berúc do úvahy nedostatok dobre platených miest pre nekvalifikovaných robotníkov, nie je prekvapujúce, ze mnohí radsej uprednostnia zostat doma ­ v tomto prípade totiz robia rozumné rozhodnutie týkajúce sa ich celkového rodinného príjmu. Struktúra sociálnej siete postráda mechanizmy, ktoré by umoznili postupné krátenie sociálnych dávok po tom, co ich poberatelia nájdu zamestnanie, co by vytváralo stimuly pre ich zotrvanie na trhu práce. Naopak, jestvujúci systém vlastne penalizuje tých, ktorí si nájdu prácu, co vytvára pascu závislosti, ktorá sa velmi podobá tým z mnohých krajín OECD v 60. a 70. rokoch. Vztah medzi struktúrou sociálnej siete a zvrátenými stimulmi zamestnanosti v ziadnom prípade neplatí výlucne pre rómske rodiny, avsak demografické charakteristiky Rómov, najmä relatívne nízka vzdelanostná 43 . úroven dospelých a vysoký pocet detí, zaprícinujú, ze Rómovia majú ovela vyssiu sancu padnút do tejto pasce. Tvárou v tvár týmto stimulom domácnosti jednoducho urobia racionálnu volbu a maximalizujú rodinný príjem tým, ze zostanú doma. Vtomto kontexte by sa stimuly pre nájdenie si zamestnania mohli zlepsit nielen odoprením dávok a obmedzením oprávne- nosti poberat ich (ako to bolo dosahované vminulosti), ale aj zavedením mechanizmov pozvolného krátenia dávok a inovatívnejsích spôsobov povzbudzovania poberatelov dávok v hladaní si práce. Nedávna snaha reformovat sociálny systém v Spojených státoch by mohla poskytnút niekolko uzitocných nápadov, ako to dosiahnut (pozri Box 4.2). Box 4.2: Poucenia z reformy amerického sociálneho systému V devätdesiatych rokoch, v dôsledku zvysujúcich sa obáv z narastajúceho celkového poctu poberatelov sociálnej pomoci, americká vláda iniciovala zásadné legislatívne zmeny programov urcených na pomoc rodinám snízkym príjmom. Predovsetkým, federálna vláda na zaciatku desatrocia pres úvala stále viac kompetencií na jednotlivé státy, cím im umoznovala experimentovat s alternatívnymi pravidlami programu ,,Pomoc pre rodiny sodkázanými detmi" (AFDC) a rôznych programov stravných lístkov. V roku 1996 boli tieto zmeny nasledované prijatím Zákona o osobnej zodpovednosti a pracovných príle- zitostiach, ktorý zásadne zmenil systém verejnej pomoci v Spojených státoch. Zákon zrusil AFDC, ktorý vyzadoval od jednotlivých státov prispôsobenie sa federálnym sociálnym fondom, a nahradil ho progra- mom nazvaným ,,Docasná pomoc rodinám v núdzi" (TANF), v rámci ktorého vsetky státy dostávajú pevnú a nemennú sumu rozpoctových prostriedkov a majú volnú ruku pri stanovovaní vlastných pravidiel pre oprávnenost a výsku príspevkov. V dôsledku týchto zmien zaviedlo niekolko státov ,,diverziu" (t.j. iné pouzitie alokovaných prostriedkov, ktoré spocívalo vjednorazovej financnej pomoci namiesto zapísania osôb do dlhodobých programov financovaných zTANF) a programy sociálnych dávok, ktoré umoznovali ich poberatelom udrzat si urcitú cast dávok verejnej podpory aj po tom, co zacali pracovat, cím sa zvysovali stimuly hladania práce aj úroven príjmu v rodinách s nízkym príjmom. Jednotlivé státy zároven pretransformovali úrady verejnej podpory na úrady zamestnaneckej podpory, ktoré poberatelov neustále motivujú hladat a nachádzat prácu, a zaviedli prísnejsie sankcie v podobe pokút tým, ktorí nereflektovali na tieto stimuly. V neposlednom rade investovali viac prostriedkov do programov zamestnanosti v pomere kvyplácaným financným dávkam. Tieto zmeny sa ihned prejavili zredukovaním vyuzívania verejnej podpory (napr. celkový pocet poberatelov podpory v rámci programov AFDC/TANF sa od roku 1994 do 1999 znízil na polovicu, z 5 na 2,5 milióna) a znacným nárastom aktivity poberatelov na trhu práce. Celková miera chudoby sa takisto sústavne znizovala, hoci nie rovnakým tempom ako celkový pocet poberatelov dávok. Je vsak otázkou, do akej miery boli spomínané trendy dôsledkom reformy sociálneho systému. Americká ekonomika zazila v devätdesiatych rokoch obdobie mohutnej prosperity. V dôsledku toho bolo tempo nárastu zamestnanosti vysoké, miera nezamestnanosti nízka a od roku 1996 zaznamenali mzdy pracovníkov vo vsetkých kategóriách kvalifikácie výrazný nárast. Tieto faktory ovplyvnili prosperitu menej kvalifikovaných pracovníkov a sú dôlezité pre vysvetlenie hore uvedených trendov. V skutocnosti priblizne jedna az dve tretiny celkovej zmeny v pocte poberatelov sociálnych dávok idú na vrub zvýsenej výkonnosti ekonomiky.27 27 Rôzne stúdie prezentujú rôzne pomery. Pozri Wallace a Blank (1999), Figlio a Ziliak (1999) ci Schoeni a Blank (2000). 44 . Nanestastie, silná ekonomika nielenze ovplyvnuje chudobu, ale aj hospodársku politiku, co stazuje zmeranie efektu zmien sociálnej politiky nezávisle od efektov ekonomického cyklu.28 Avsak hoci je tazké presne posúdit celkový efekt sociálnej reformy, niektoré státy experimentovali so zvlást inovatívnymi typmi programov spôsobmi, ktoré umoznujú urcitú formu vyhodnotenia. Tieto programy kombinovali financné stimuly svyzadovaním zamestnania. Napríklad minnesotský Program pre investície do rodiny (MFIP) výrazne znízil mieru klesania sumy sociálnych dávok u poberatelov verejnej podpory, cím im umoznil udrzat si vyssie percento príjmu z verejnej podpory po tom, co si nasli zamestnanie, avsak pozadoval ich úcast v programoch práce/sociálnej pomoci. Podobne kanadský Program sebestacnosti (SSP) poskytoval významnú financnú podporu tým dlhodobým poberatelom verejnej podpory, ktorí pracovali 30 ci viac hodín v týzdnixxx. Dôkazy poskytnuté týmito dvoma programami ukazujú, ze zamestnanost, mzdy aj celkový rodinný príjem úcastníkov programu stúpali, zatial co ich chudoba klesala. Hoci v krátkom casovom horizonte tieto programy nepredstavujú financnú úsporu ­ vzhladom na to, ze rodinám s nízkym príjmom poskytujú vyssiu podporu nez tradicné sociálne programy ­ je dôlezité zvázit ich dlhodobé efekty. Stúdie skúmajúce úcastníkov, ktorí opústajú tieto programy, hovoria, ze väcsina znich (55 az 85 percent) si po opustení programu nájde prácu a priblizne polovica az dve tretiny z nich lepsie platenú (Brauner a Loprest, 1999). Okrem toho mozno pravdepodobnost úspesnosti týchto programov zvýsit zlepsením ich struktúry. Napríklad je dôlezité uvedomit si, ze zamestnaný clovek musí znásat dalsie náklady vo forme starostli- vosti o deti, dopravy a pod. Preto v niektorých státoch verejná podpora zohladnovala aj tieto polozky, vrátane nemocenského poistenia v rámci systému Medicaid29. Na federálnej úrovni splnal podobnú funkciu program Earned-Income Tax Credit. V úhrne to vyzerá, ze vprípade Spojených státov sa vrovnakom case vyskytol zhluk udalostí a faktorov (napr. silne expandujúce hospodárstvo, významná revízia programov verejnej podpory, ktorá klád- la dôraz na prácu a znízenú oprávnenost na dávky, ako aj výrazné zmeny v politike, ktoré zvýsili návrat ludí do práce a subvencie podporujúce zamestnanost, najmä medzi sociálne slabými skupinami), ktoré vytvorili priaznivé podmienky pre pokles miery chudoby a celkového poctu poberatelov sociálnej pomoci, ako to vyplýva zúdajov. Navyse, kedze velký pocet horeuvedených programov sa silne spolieha na dos- tupnost pracovných prílezitostí, nie je jasné, nakolko sú tieto zmeny vsociálnej politike udrzatelné v dlhodobom horizonte ani nakolko bol ich úspech podmienený konjunktúrou hospodárstva. Avsak fakt, ze program SSP zaznamenal úspech napriek skutocnosti, ze kanadské hospodárstvo v devätdesiatych rokoch nerástlo az takým tempom ako americké, svedcí o tom, ze tieto programy môzu fungovat aj v menej pria- znivom ekonomickom prostredí s vysokou nezamestnanostou, ak majú správne zvolenú struktúru. Zdroj: Blank, 2000; Peterson, 2000; Schoeni a kol., 2000. Mnohí Rómovia sa stazovali, ze novela Zákona o sociálnej pomoci, ktorá skrátila sociálne dávky vsetkým, ktorí sú nezamestnaní dva roky alebo viac, im znemoznila vyzit z dávok sociálnej pomoci. Hoci prvotným cielom novely bolo zlepsit motiváciu pobe- ratelov v hladaní si práce, Rómovia zizolovaných osád boli speciálne znevýhodnení kvôli absencii pracovných prílezitostí vmieste bydliska. Nerómski sociálni pracovníci a predstavitelia miestnych samospráv tiez veria, ze súcasný systém detských prídavkov spolu so zivotným minimom Rómov nabádalo ktomu, aby mali pocetné rodiny. Hoci nejestvuje ziadny empirický dôkaz na podporu tohto tvrdenia, dôlezitost sociálnych 28 Existujú presvedcivé dôkazy, ze tieto zmeny mali výrazný efekt na celkový pocet poberatelov, avsak rozsah výskumu, ktorý by dal zmeny v programe TANF do priamej súvislosti s pracovným správaním poberatelov ci mierou chudoby, je podstatne mensí. V tejto súvislosti je najlepsím dôkazom fakt, ze aktivita pri hladaní práce stúpa aj medzi sociálne citlivými skupinami (napr. osamelými matkami s malými detmi). 29 Pri väcsine nekvalifikovaných prác zamestnávatelia neposkytujú nemocenské poistenie, co pôsobí ako odrádzajúci faktor. 45 . dávok pre prezitie mnohých chudobných rómskych rodín posilnuje odpor a podporuje dojem Nerómov, ze Rómovia sú prílis závislí na státe. Vztahy medzi sociálnymi pracovníkmi a Rómami boli podla ich vyjadrení proble- matickejsie nez vztahy Rómov s ostatnými poskytovatelmi sociálnych sluzieb. Rómovia vnímajú sociálnych pracovníkov ako zástupcov státu, ktorí pre nich casto predstavujú jediný kontakt s vládnymi autoritami. Sociálni pracovníci im totiz prinásajú `zlé noviny' o ich oprávnenosti poberat sociálne dávky a vdôsledku toho sa casto stávajú tercom frustrácií zrozhodnutí, za ktoré nenesú ziadnu zodpovednost. Sociálni pracovníci nie sú dostatocne pripravení na prácu vrómskych komunitách. Tento nedostatok v príprave je prepojený so systémovými problémami vo vnútri samot- ného systému sociálneho zabezpecenia. Sociálni pracovníci na Slovensku iba zriedkavo pracujú vteréne a nie sú vôbec pripravovaní na osobnú prácu stými, ktorí ich pomoc potrebujú. Naopak, náplnou ich práce je casto úradnícka robota, ktorej cielom je rozdelovanie penazných dávok. Mnohí znich sa vyjadrili, ze im nezostáva ziadny cas na návstevy vteréne. Dalsí sa stazovali na administratívnu pretazenost ich práce: ,,Vzdy, ked upravia zákon, musíme skontrolovat a zrevidovat vsetky spisy; casto pracujeme dlho do noci a nemáme ziadny cas na prácu v teréne." Iba dvaja respondenti zradov sociál- nych pracovníkov vskutocnosti chodia do rómskych osád. Nedostatok kontaktu medzi Rómami a sociálnymi pracovníkmi prispieva k zlej komunikácii na oboch stranách. Rómovia sa casto stazovali, ze sociálni pracovníci sa nestarajú o ich potreby, pricom vysvetlovali: ,,Chodia do osady iba ked nás potrebujú filmovat." Nadobudli sme dojem, ze komunikácia sociálnych pracovníkov s Rómami nebola efektívna, kedze mno- hým Rómom chýbali základné informácie o programoch sociálnej pomoci a kritériách oprávnenosti. Niektorí Rómovia od výskumníkov pýtali informácie o rôznych dávkach. V iných prípadoch vsak Rómovia mali dokonalý prehlad o kritériách oprávnenosti poberat konkrétne dávky, takze je pravdepodobné, ze ich informovanost zálezí na konkrétnom jednotlivcovi. 46 . KAPITOLA 5: SOCIÁLNE A ETNICKÉ ROZMERY RÓMSKEJ CHUDOBY 5.1. Etnické vztahy Typickým rysom rómskej chudoby je jej priamy vztah ksociálnemu vylúceniu. Hoci slovenskí Rómovia sú etnicky rozmanití ­ napr. madarsky hovoriaci Rómovia, Rumungri a olasskí Rómovia ­ väcsinová populácia spravidla vníma Rómov ako jednot- nú skupinu, ktorá sa odlisuje a zije na okraji spolocnosti. Sociálne vylúcenie adiskrimi- nácia Rómov vo verejných veciach a v rámci obcianskej spolocnosti je dôlezitým fakto- rom ovplyvnujúcim prístup Rómov k pracovným prílezitostiam, vzdelaniu a dalsím verejným sluzbám. Vylúcenie Rómov na Slovensku pramení zkombinácie historických, kultúrnych. sociologických a geografických faktorov a výrazne sa lísi od komunity ku komunite. Celkový rozsah tohto problému a jeho korene je extrémne tazké identifikovat a úplná diskusia o vsetkých jeho aspektoch nie je vsilách tejto správy. Vztahy medzi Rómami a Nerómami. Mnozstvo sociologických prieskumov uskutocnených od roku 1989 potvrdilo vysoký stupen sociálnej distancie medzi róm- skymi a nerómskymi spolocenstvami v krajine, vrátane negatívnych stereotypov a nedostatku dôvery (Vasecka, 2000). Prieskum z roku 1995 zistil, ze slovenskí Nerómo- via majú na Rómov negatívnejsí názor nez ceskí.30 Výskum takisto zistil, ze toto nega- tívne vnímanie bolo zalozené skôr na stereotypoch nez na priamej skúsenosti. 50 percent vsetkých nerómskych respondentov nikdy nemalo negatívnu osobnú skúsenost s Rómami. Dalsí prieskum zroku 1995 zistil, ze az 66 percent opýtaných zastávalo názor, ze Rómovia by mali zit oddelene od Nerómov (napr. v osadách). Mnohí nerómski respondenti pripisovali chudobu medzi Rómami skôr ich kultúre a zivotnému stýlu nez socioekonomickým okolnostiam. Nasledujúci názor je typický: ,,vzdelaním sa ich problém nevyriesi, pretoze sú vsetci leniví, nechce sa im pracovat a iba vymýslajú ako zit zo sociálnych dávok." Niektorí Nerómovia vrozhovoroch vyjadrili násilné pohnútky. Starosta jednej zo skúmaných dedín povedal, ze jediný spôsob riesenia situácie vjeho obci je ,,vyhubit ich." Jestvuje mnoho náznakov, ze negatívne vnímanie Rómov medzi Nerómami sa za posledných desat rokov zintenzívnilo a vztahy medzi Rómami a Nerómami sa sústavne zhorsujú. Pre tento fakt existuje niekolko mozných vysvetlení, vrátane upadajúceho spolocenského postavenia Rómov, ich rastúcej nezamestnanosti a zvysujúcej sa závislosti na sociálnych dávkach. Negatívne stereotypy sú posilnované aj rastúcou geografickou separáciou a klesajúcim kontaktom medzi Rómami a Nerómami. Vo vsetkých skúmaných segregovaných osadách boli kontakty medzi Rómami a Nerómami extrémne obmedzené. Rómovia sú separovaní geograficky, v skolách a v niektorých prípadoch dokonca aj vkostoloch. Vjednej osade okresu Stará Lubovna Rómovia nemajú dovolené vstúpit do krcmy. Obchodík vdedine je vpodstate najdôle- zitejsím miestom spolocenského kontaktu Rómov a Nerómov. Prieskum verejnej mienky z roku 1994 potvrdil, ze sociálna distancia bola vyssia vizolovanejsích komunitách, co 30Prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky (UVVM) citovaný Vaseckom, 2000a. 47 . potvrdzuje, ze obyvatelia zmensích dedín pocitujú voci Rómom negatívnejsie nálady nez iné skupiny populácie.31 Rómski respondenti z Lubotína v okrese Stará Lubovna sa stazovali, ze mladí Nerómovia sa casto pokúsajú vyhadzovat ich z miestnej krcmy a provokovat bitky. Jeden miestny Róm to komentoval: ,,Dnes sú mladí iní nez bývali. V minulosti sme nemali [s Nerómami] ziadne problémy." Niektorí Nerómovia pripisujú vzrastajúce napätie zhorsujúcej sa ekonomickej situácií Rómov a súvisiace sociálne dopady ich chudoby, ako napríklad krádeze a zvýsená pôrodnost, co príslusníci väcsiny vnímajú ako ohrozenie. V integrovaných spolocenstvách bola úroven kontaktov a interakcie medzi Rómami a Nerómami prirodzene vyssia a ich vztahy boli priatelskejsie. Mnohí rómski respondenti povedali, ze udrziavajú pravidelné kontakty a niektorí poznamenali, ze ak si chcú pozicat peniaze, pozicajú si radsej od Neróma nez od iného Róma: ,,Ak si poziciam peniaze od svojich nerómskych susedov, dôverujem im a oni vedia, ze peniaze vrátim nacas. Zvycajne odo mna nechcú nijaký úrok." V segregovaných a niektorých separovaných osadách si Rómovia zväcsa poziciavajú od miestnych úzerníkov, pretoze v osade neexistuje iná moznost pozicat si. Segregovaní a marginalizovaní Rómovia postrádajú sociálne siete (kontakty), na ktoré by sa mohli spolahnút a tazit z nich. Do velkej miery sú izolovaní od väcsinového obyvatelstva. Rómovia zriedkavo udrziavajú fungujúce vztahy s inými etnickými skupi- nami, co vedie k sociálnej distancii a nepochopeniu na oboch stranách. Institúcie, najmä samosprávne orgány, verejné sluzby a kostoly sa najcastejsie nachádzajú v integrovaných oblastiach, do ktorých majú segregovaní Rómovia obmedzený prístup. Rómske deti sú casto zaradované do osobitných skôl a tried. Sociálni pracovníci iba zriedkavo navste- vujú segregované osady a vo vseobecnosti majú obmedzené kontakty s rómskymi osadami. Vztahy medzi Rómami. Miestne úrady v niektorých integrovaných osadách referovali, ze osobné konflikty, vktorých figurujú Rómovia, zvycajne nie sú konfliktmi medzi Rómami a Nerómami, ale medzi miestnymi a cudzími Rómami. Starosta zmesta v okrese Stará Lubovna vysvetlil: ,,Ak cudzí Róm spôsobuje v dedine nepokoje, zvycajne je to miestny Róm, ktorý sa nanho príde stazovat na políciu alebo miestny úrad." Cast tohto napätia mozno pripísat vnútroetnickým rozdielom. Rozhovory odhalili napäté vztahy predovsetkým medzi slovensky hovoriacimi Rumungrami a madarsky hovoria- cimi olasskými Rómami vokolí Rimavskej Soboty. Rómovia tiez identifikovali zdroje napätia medzi rôznymi rómskymi komunitami. Rómovia z integrovaných oblastí, najmä tí, ktorí koexistovali s nerómskymi susedmi pocas najmenej jednej generácie, sa neidentifikujú s Rómami z osád. Rómovia zintegro- vaných oblastí mali tendenciu pozerat sa na Rómov zosád zhora a vyjadrovali názory ako je tento: ,,My sme iná kasta"; ,,Rómovia [v osadách] si zaslúzia svoju situáciu kvôli svojmu zivotnému stýlu"; alebo ,,Môj otec by nezniesol, keby sme chodili za skolu, ale týchto rodicov to nezaujíma." Mnohí integrovaní Rómovia sa verejne nehlásia kRómom kvôli stigmatizácii a diskriminácii. Jeden ucitel z dediny v okrese Malacky nám rozprával o miestnom 31Prieskum agentúry FOCUS citovaný Vaseckom 2000a. 48 . hudobnom sútaznom festivale detí zo základnej skoly financovanom z prostriedkov PHARE. Ucitel chcel, aby na festivale spievali niektorí zjeho rómskych ziakov. Avsak rodicia sa k úcasti svojich detí postavili negatívne, pretoze nechceli, aby boli v ich komu- nite identifikované ako Rómovia. Ucitel vsak nakoniec rodicov prehovoril, aby svojim detom dovolil zúcastnit sa a celá udalost nakoniec skoncila velkým úspechom. Niektorí integrovaní Rómovia boli pysní, ze im rodicia doma nedovolili hovorit rómsky. Vo vseobecnosti, Rómovia, ktorí chceli byt integrovaní, si udrziavali od ostatných Rómov odstup. Hlavným zdrojom napätia medzi Rómami v rámci osád boli ekonomické konflikty medzi relatívne bohatsími a relatívne chudobnejsími Rómami. V dedine v okrese Malacky sme zaznamenali bitku vrómskej osade medzi obyvatelmi, ktorí zili na okraji osady a tými, ktorí zili blizsie k jej stredu. Objavili sa aj prípady vandalizmu, ked boli rozbité okná a poskodené niektoré domy. Ludia z lepsie situovaných domácností odpo- rúcali výskumníkom, aby nenavstevovali vnútornú cast osady, naznacujúc, ze ich tam neprivítajú dobre, kedze uz navstívili ich. Rómsky starosta dediny má malú záhradku, ale vysvetlil, ze vnej nepestuje nic: ,,Ak by som tam nieco pestoval, musel by som vo svojej záhrade aj spat," povedal, naznacujúc, ze chudobnejsí Rómovia zosady by mu ukradli úrodu. Sociálny kapitál Sociálny kapitál väcsiny Rómov, najmä tých zo segregovaných osád, je podla pozorovatelov nízky.32 Pre väcsinu z nich je najdôlezitejsou institúciou ich najblizsia rodina a dôvera kvonkajsím institúciám je vnajmarginalizovanejsích komunitách nízka alebo ziadna. Uzsia ako i sirsia rodina funguje ako uzavretý okruh ludí, ktorého clenovia si navzájom pomáhajú. Vsegregovaných osadách je prakticky jediným zdrojom kontak- tov a pomoci. Kedze takmer vsetky rodiny vosadách celia prakticky rovnakej miere materiálnej deprivácie, vzájomná pomoc medzi rôznymi rodinami je obmedzená. Dôvera medzi rôznymi rómskymi skupinami je takisto nízka. Jeden rómsky líder to vysvetlil: ,,Róm zijúci na periférii dediny môze poskytnút iba urcité sluzby. Nemá moznost komunikácie, mat vztahy, zakladat rodinu. Má moznost len vrámci tej malej komunity zakladat rodinné zväzky." Naproti tomu, integrovaní Rómovia udrzujú bohatsie vztahy so svojimi susedmi ako aj s Nerómami. V dedine Studienka v okrese Malacky starsia rómska vdova vysvetlila, ze väcsina jej priateliek sú nerómske dôchodkyne z dediny. Obyvatelia dalsej dediny si casto navzájom pomáhajú a rozvinuli dobré susedské vztahy. V case ekonomických tazkostí predstavujú rodiny dôlezitú siet pre Rómov zo separovaných aj segregovaných osád. Mnohí Rómovia, ktorí si nemôzu nájst prácu, sa stahujú spät do svojich osád, kde zijú ich príbuzní. Vniektorých prípadoch tak dalej znizujú svoju sancu nájst si prácu, pretoze sa stahujú do segregovanej osady. Jeden Róm, ktorý sa vrátil do Lipovca, osady v okrese Rimavská Sobota, vysvetlil: ,,Stratili sme nás byt, pretoze sme nemohli platit, tak sme sa vrátili do domu mojej matky, kde zije aj moja 32V tomto prípade pojem ,,sociálny kapitál" oznacuje systém institúcií, vztahov a noriem, ktoré urcujú kvalitu a kvantitu sociálnych interakcií spolocnosti, co zahrna príbuzenské (rodinné) vztahy, ako aj formálnu interakciu s verejnými institúciami, mimovládnymi organizáciami a inými zdruzeniami. 49 . sestra s rodinou." Kedze mnohí Rómovia nevlastnia svoje domy, v prípade, ze sa prestahujú, casto u svojich príbuzných zostanú na ,,dlhodobej návsteve" a nevybavia si potrebné povolenia na trvalý pobyt, co následne negatívne ovplyvnuje ich prístup k sociálnym dávkam a sluzbám. V dôsledku toho zije v kazdej obci skupina Rómov, ktorí nemajú povolenie na trvalý pobyt. Mnohí z nich nemajú ani sobásny list, kedze mali neoficiálny sobás. Obecné úrady casto odmietajú udelit im statút trvalého pobytu argumentujúc, ze vdome zije uz prílis mnoho ludí, alebo ze obyvatelstvo osady rastie neprimeraným tempom. 5.2. Vztahy s verejnými institúciami Vzt ahy s miestnymi samosprávami Vztahy medzi Rómami na jednej strane a starostami a clenmi miestnych zastupitelstiev na druhej sú komplikované. V niektorých prípadoch lídri obcí, do ktorých právomoci patria segregované rómske osady neskrývali pred výskumníkmi svoje vyhra- nené názory na Rómov. Do velkej miery to bolo dôsledkom ich vlastnej frustrácie a nedostatku pochopenia a schopnosti reagovat na potreby svojich rómskych komunít. Predseda jedného miestneho zastupitelstva vokrese Malacky odmietol priznat, ze vjeho obci zijú nejakí Rómovia, vysvetlujúc: ,,Oficiálne sa hlásia kslovenskej národnosti, takze tu nemám ziadnych Rómov. Nevidím dôvod nieco komentovat." Niektorí starostovia vo vztahu kRómom vyjadrili klasické negatívne stereotypy. Rómovia zasa obvinujú miestnych predstavitelov zkorupcie pri prijímaní ludí do projektov verejnoprospesných prác a kritizujú ich za neochotu rozhodnút o potrebných investíciách vo svojich osadách (napr. do výstavby ciest). Väcsina starostov tvrdí, ze navstevujú rómske osady, ze poznajú svojich rómskych spoluobcanov a ze sú si vedomí ich problémov a snazia sa ich riesit. Rómovia vsak tvrdia, ze ich skúsenost je znacne rozdielna, pricom poukazujú najmä na neschopnost obecných predstavitelov odvázat odpad z ich osady, vybudovat k nej prístupovú cestu alebo im umoznit prihlásit sa v dedine na trvalý pobyt. Výnimkou vrámci skúmaných obcí bol primátor Malaciek, ktorý pravidelne navstevuje miestnu rómsku osadu a infor- muje jej obyvatelov o cerstvých iniciatívach mestského zastupitelstva. Avsak stúdia nezistila ziadny prípad spolupráce medzi rómskymi a nerómskymi lídrami (napr. staros- tom, ucitelmi ci farárom) v mene riesenia potrieb osád. Niektorí Rómovia spomínali príklady diskriminácie zo strany miestnych úradníkov. Jedna rómska zena, ktorá je ucitelkou vmiestnej skole povedala, ze jej starosta odmietol prenajat miestny kultúrny dom na svadbu, pricom jej vysvetlil, ze ak by to urobil pre nu, musel by to urobit aj pre ostatných Rómov a ze ,,iní ludia by potom nechceli mat svoje svadby v kultúrnom dome, pretoze by sa im priecilo jest z tanierov po Rómoch." Participácia a politická reprezentácia V poslednom desatrocí sa rómske skupiny na Slovensku nezvycajne silno politicky aktivovali. Avsak v dôsledku ich rozstiepenosti bol výsledný efekt tejto aktivizácie znacne obmedzený. Po páde komunistického rezimu v roku 1989 bola vCeskoslovensku zalozená celostátna rómska politická strana pod názvom Rómska obcianska iniciatíva (ROI), ktorá vprvých demokratických parlamentných volbách vroku 1990 získala styri mandáty vo Federálnom zhromazdení. Vnasledujúcom období sa vsak rómska politická scéna zacala stále viac stiepit a postupne vzniklo takmer 15 celostátnych a regionálnych 50 . rómskych politických strán. V súcasnosti v slovenskom parlamente nesedí ani jeden rómsky zástupca. Naopak, zvýsila sa aktivita rómskych zástupcov na miestnej úrovni. V komunálnych volbách v decembri 1998 bolo 56 Rómov zvolených do miestnych zastupitelstiev a siesti do úradu starostov. Podla ministerstva vnútra v posledných komunálnych volbách kandidovalo 254 Rómov za rómske politické strany a blizsie neurcený pocet Rómov, ktorí boli na kandi- dátkach väcsinových politických strán. Znich bolo 56 kandidátov zvolených za poslan- cov a siesti za starostov (v obciach Blatné Remety, Cicava, Jurské, Lomnicka, Luník IX, a Zehra). Vo vsetkých troch skúmaných okresoch bola úcast Rómov na obcianskom zivote nízka. Toto bolo najmä dôsledkom nedôvery vo verejných cinitelov a obmedzených informácií o komunálnych politikoch, ich úlohe a kompetenciách. Mnohí Rómovia vyja- drili apatiu a pocit beznádeje vsúvislosti so schopnostou politikov zmenit ich zivoty: ,,Nikto z politických strán, ani z tých, ktoré si hovoria rómske, nás nenavstívil. Co pre nás robia?" Tento názor zdiela mnoho Rómov. Niektorí Rómovia priznali, ze sú clenmi politických strán, a to rómskych ako aj väcsinových. Iba velmi málo Rómov vskúmaných oblastiach bolo politicky cinných. Výnimkou bola Lomicka v okrese Stará Lubovna, kde starosta je Róm. V inej osade jedna rómska zena, ktorá bola vydatá za Neróma a nehlásila sa krómskej národnosti, pracovala na miestnom úrade. V niektorých prípadoch vsak Rómovia pracovali ako poradcovia miestnych zastupitelstiev. Rómovia boli informovanejsí o starostoch nez o iných politikoch, kedze kandidáti na starostov castejsie navstevovali rómske osady v rámci svojej kampane. Objavili sa náznaky, ze politickí kandidáti vyuzívajú nedostatok vedomostí Rómov a ich limitovaný prístup k informáciám o kandidátoch. Jeden Róm povedal: ,,Neviem [aký hlasovací lístok] som hodil [do volebnej urny], pretoze neviem písat ani cítat, ale dali mi za to sto korún." Niektorí Rómovia referovali, ze ich terajsí starosta im kúpil dary, napríklad bundy, aby si zabezpecil ich hlasy. Úloha cirkvi Cirkvi môzu zohrávat potenciálne velmi dôlezitú úlohu vrómskych komunitách, najmä pri budovaní mostov medzi rôznymi etnickými skupinami. Avsak vskúmaných oblastiach bola úroven interakcie medzi miestnymi farármi a rómskymi osadami obmedzená. Niektorí farári vyjadrili negatívne postoje k Rómom. Mnohí znich sa sta- zovali, ze Rómovia navstevujú omse kvôli svojej povercivosti: ,,[Veria, ze] ak ich dieta nie je pokrstené, bude vnoci plakat a zomrie." Istý farár pripustil, ze Nerómovia sa vyhýbajú interakcii sRómami a ze to môze prerást do predsudkov a nenávisti, avsak napriek tomu povedal: ,,Je nevyhnutné udrziavat si od Rómov odstup, pretoze ak im podáte prst, zoberú si celú ruku." V niektorých prípadoch farári údajne odmietli pokrstit rómske deti, ak ich rodicia neboli zosobásení vkostole. Aj tu sa nasli výnimky a mnohí farári krstili rómske deti z vlastných farností ako aj zo susedných oblastí: ,,Deti nemôzu trpiet [za svojich rodicov]." Niektorí farári povedali, ze sa pokúsali Rómom pomôct, avsak ked sa im nepodarilo zmenit ich, vzdali to: ,,Niekolkokrát som ich pozval do kostola. Prisli iba vtedy, ked som pre nich zohnal nejaké saty alebo darceky. Ale ked som ich poprosil, aby 51 . mi pomohli vkostole, slúbili, ze prídu, ale uz sa tu neukázali. Do kostola chodia len vtedy, ked nieco potrebujú." Rómovia zo segregovaných komunít hovorili, ze sa vo vseobecnosti necítia vkos- toloch vítaní. Niektorí Rómovia, ktorí do kostola chodia povedali, ze im pridelili miesta oddelené od Nerómov. Rómovia zistej segregovanej osady lícili, ze na den Svätého Mikulása miestny farár pripravil mikulásske darceky pre vsetky deti okrem rómskych. 52 . KAPITOLA 6: ASPEKTY RÓMSKEJ POLITIKY 6.1. Výzvy a prílezitosti Nájst riesenie problému chudoby Rómov na Slovensku je komplexná úloha, ktorá si vyziada cas a spoluprácu mnohých partnerov, a to Rómov aj Nerómov. Vpriebehu posledného desatrocia bolo mozné sledovat vysokú aktivitu vo vypracúvaní projektov pre rómsku komunitu zo strany vlády i mimovládnych organizácií. Nedávna revízia zástupcov Európskej únie a Open Society Foundation v Bratislave identifikovala vyse 900 projektov mimovládnych organizácií zameraných na Rómov.33 Napriek tejto mohutnej aktivite je k dispozícii iba málo poznatkov o skutocnom dosahu týchto iniciatív a praktických skúseností z nich vyplývajúcich, najmä v dôsledku nedostatku zabudo- vaných monitorovacích a vyhodnocovacích mechanizmov. Analýza podmienok Rómov zijúcich v osadách vyvoláva znepokojenie ohladne budúcej politiky. Ústrednou otázkou vyvolanou touto stúdiou je, ako vyvinút efektívnu stratégiu na uspokojovanie potrieb Rómov zosád. Najsegregovanejsie a geograficky izo- lované osady celia najtazsích výzvam na vsetkých frontoch, vrátane prístupu kpracov- ným prílezitostiam a verejným sluzbám, zatial co podmienky v integrovaných osadách sú priaznivejsie. Hoci uznávame dôlezitost prijatia okamzitých opatrení na uspokojenie základných potrieb obyvatelov najchudobnejsích osád, investovanie do osád môze v dlhodobejsom horizonte viest khlbsiemu zakoreneniu segregácie a následne pokra- cujúcej marginalizácii a zbedacovaniu. Na túto dilemu neexistujú ziadne jednoduché odpovede. Zlyhanie koncepcií a opa- trení socialistickej éry zameraných na násilnú asimiláciu Rómov naznacuje, ze nabádat Rómov, aby opustili svoje osady, nie je schodným riesením. Na druhej strane skúsenost s existujúcimi projektmi na Slovensku a vMadarsku ilustruje dôlezitost angazovanosti a participácie Rómskych komunít na koncepciách a projektoch. Vtomto zmysle by bolo dobré zvázit prijatie vyvázeného balíka krátkodobých a strednodobých opatrení zame- raných na: (i) zlepsenie základných zivotných podmienok Rómov v najchudobnejsích osadách a (ii) rozsírenie mozností Rómov tazit zprílezitostí vrámci národného hospo- dárstva prostredníctvom vzdelania, zamestnania a prístupu k verejným sluzbám. Riesenie vylúcenia Dôlezitým záverom tejto stúdie je, ze stupen segregácie a marginalizácie rómskej osady úzko súvisí s úrovnou chudoby vosade. Zatial co povahu tohto vztahu je potrebné potvrdit rigoróznejsím empirickým výskumom, základné zistenia hovoria jasnou recou: Rómovia zijúci vo vzdialenejsích a segregovanejsích osadách majú menej prílezitostí zúcastnovat sa na pracovnom procese, vyuzívat sociálne sluzby, vrátane vzdelania a zdravotnej starostlivosti, napojit sa na sociálne siete a získavat informácie oekono- mických prílezitostiach, ako napríklad práci. Inými slovami, geografické a sociálne vylúcenie sú dôlezitými korelátmi chudoby. Naopak, Rómovia zintegrovaných oblastí castejsie prichádzajú do styku s Nerómami, sú lepsie informovaní a v lepsej pozícii identifikovat a vyuzit svoje prílezitosti. 33Túto projektovú databázu mozno nájst na adrese: www.osf.sk. Vyhodnotenie urobila skupina výskumníkov, ktorí zhodnotili 16 projektov zameraných na pomoc Rómom. 53 . Tieto zistenia majú zásadný vplyv na budúce koncepcie. Vprvom rade zdôraznujú rozmanitú povahu slovenských Rómov a následne potrebu uplatnovat rôzne prístupy za odlisných okolností. Po druhé naznacujú, ze intervencie, ktoré redukujú izoláciu a vylúcenie Rómov prostredníctvom integrácie, môzu v dlhodobom horizonte umoznit zlepsenie zivotných podmienok. To neznamená, ze uplatnované programy a koncepcie by sa mali navrátit kpraxi násilnej asimilácie typickej pre socialistické obdobie. Naopak, presadzované koncepcie a projekty by mali brat ohlad na specifiká rómskej kultúry a túzbu rómskych komunít udrzat si svoju kultúrnu identitu. Tento zámer mozno dosiahnut iba prostredníctvom participácie samotných Rómov. V mnohých úspesných projektoch pôsobili rómski mentori ako prostredníci medzi rómskymi a nerómskymi komunitami. Napríklad rómski ucitelskí asistenti, ktorí pracujú s rodicmi, alebo poradcovia, ktorí pre Rómov pomáhajú nájst pracovné miesta, môzu ulahcit integráciu a pritom posilnit rómsku komunitu (pozri box 6.2). Riesenie problému vylúcenia a negatívnych dopadov segregácie zároven vyzaduje prekonanie rozporov medzi rómskymi a nerómskymi spolocenstvami. Opatrenia v tejto oblasti vyzadujú úcast Rómov, ako aj Nerómov. Na prekonanie kultúrnych bariér môze výrazne poslúzit vzdelávací proces prostredníctvom multikultúrneho vzdelávania a zahrnutia histórie a kultúry Rómov a iných mensín do vyucovacích osnov. Vzdelávanie ucitelov, predstavitelov miestnych samospráv a personálu rôznych sociálnych sluzieb môze tiez napomôct rieseniu diskriminácie v oblasti verejných sluzieb. Vneposlednom rade verejné informacné kampane môzu propagovat multikultúrnost a zvýsit povedomie obcanov o diskriminácii. Cielený resp. necielený prístup Dôlezitú úlohu bude hrat, ci prijaté programy a koncepcie budú úzko cielené na konkrétnych Rómov, na chudobné komunity alebo na rómsku populáciu ako celok. Cielené programy môzu byt sité na mieru konkrétnych poziadaviek Rómov, avsak na druhej strane môzu vytvorit rozdiely medzi komunitami a vzájomnú zlobu, ze niektorým skupinám sa dostáva speciálneho zaobchádzania. Sirsie cielené programy môzu byt jednoduchsie vykonatelné, politicky populárnejsie a mozno aj efektívnejsie pri prehl- bovaní integrácie a kohézie. Na druhej strane nemusí byt vich silách vyriesit problémy najchudobnejsích a najizolovanejsích rómskych osád. V mnohých oblastiach je opodstatnené prijat voci Rómom koncepcie, ktoré sú inak zamerané a intenzívnejsie nez tie zamýslané pre väcsinovú populáciu. Napríklad sú potrebné specifické intervencie na riesenie najpálcivejsích problémov chudoby v osa- dách, nízkej skolskej dochádzky a nedostatku pracovných prílezitostí. Ked ze Rómovia tvoria pocetnú a stále sa zväcsujúcu skupinu slovenskej populácie, riziká plynúce z necin- nosti sú vysoké, vrátane pokracujúceho rastu podtriedy, ktorá môze narusit celkový ekonomický rast a zvýsit sociálne nerovnosti. Mnohoraká povaha chudoby v rómskych osadách zároven zdôraznuje potrebu intervencií, ktoré prestupujú hranice jednotlivých rezortov. Koncepcie a opatrenia môzu riesit niekolkoraké zámery prostredníctvom projektov komunitného rozvoja a iných iniciatív. Napríklad projekt bytovej výstavby by mohol Rómov zainteresovat na budo- vaní a zlepsovaní infrastruktúry a zároven poskytnút potrebnú prax v stavebníctve, ako aj pracovné prílezitosti. Podobne, vzdelávací projekt by mohol zahrnat zvýsenie povedomia o otázkach verejného zdravia alebo podpore sociálnej pomoci prostredníctvom skolských 54 . obedov a prístupu kvzdelávacím materiálom. Pri navrhovaní a realizácii projektov je obrovský priestor pre kreativitu a viacodvetvový prístup. Participácia Bez ohladu na to, ci sú programy a koncepcie explicitne urcené pre Rómov alebo nie, ich zaangazovanie a participácia je klúcová. Jasné poucenie zo skúseností skoncep- ciami a programami zameranými na Rómov vobdobí socializmu, ako aj pocas obdobia transformácie hovorí, ze participácia a zaangazovanie Rómov na príprave, realizácii a vyhodnocovaní programov je klúcová pre fungovanie akejkolvek iniciatívy. Slovenská skúsenost to len podciarkuje, nakolko dedicstvo neúspesnej politiky násilnej asimilácie zo socialistického obdobia stále prezíva vo forme zakladania oddelených rómskych osád ci osobitných skôl, ako aj vo vztahoch medzi Rómami a Nerómami. Zabezpecenie rómskej zaangazovanosti vrozvíjaní projektov a koncepcií závisí od existencie efektívnych mechanizmov participácie. Hoci sa angazovanost Rómov vrámci obcianskej spolocnosti a rôznych aspektov urcovania politiky stále zvysuje, hlavnou úlohou bude zabezpecit efektívnu komunikáciu a dalsie zvýsenie ich angazovanosti. Pokracujúce rozsirovanie prílezitostí pre Rómov zúcastnovat sa na aktivitách obcianskej spolocnosti na lokálnej i celostátnej úrovni je vtomto ohlade klúcové. Dôlezité prvky tohto procesu sú aktivity rómskych mimovládnych organizácií a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske zálezitosti. Zaangazovanost Nerómov je rovnako dôlezitá. Táto správa poukázala na riziká separácie a segregácie. Rómovia, ktorí nemajú prílezitost na interakciu so sirsou spoloc- nostou, ci uz s inými rómskymi komunitami alebo sNerómami, sú úplne odrezaní od spolocnosti vrátane trhu práce, vzdelania a sirokej skály verejných sluzieb. Vzrastajúce kontakty a partnerstvá medzi Nerómami a Rómami by mohli ulahcit zaclenenie Rómov do spolocnosti a pôsobit proti nedôvere a zlej komunikácii, ktorá obmedzuje miestny a spolocenský rozvoj. Súvislost so strukturálnymi reformami Mnozstvo tém identifikovaných touto stúdiou sa vztahuje na koncepcné problé- my, ktoré treba systematicky riesit na celostátnej úrovni. Vprvom rade je potrebné znízit nezamestnanost a zvýsit dopyt po práci prostredníctvom ekonomického rastu a reforiem na jeho podporu. Riesenie problému nezamestnanosti je klúcovým krokom k znizovaniu chudoby a zvysovaniu zivotnej úrovne Rómov i Nerómov. To vyzaduje vsestranný prís- tup. Najdôlezitejsia, hoci sama osebe nedostacujúca poziadavka je udrzanie makroekono- mickej a politickej stability a pokracovanie vreforme financného sektora.34 Nárast pracovných prílezitostí priamo závisí od vytvorenia priaznivejsieho prostredia na tvorbu pracovných miest, vrátane opatrení na podporu malého a stredného podnikania a zlepsenie prístupu drobných podnikatelov k úverovým zdrojom. Mnohé z týchto opatrení môzu mat pozitívny vplyv na rómske aj nerómske domácnosti tým, ze podporia samozamestnávanie a podnikanie, co boli tradicné ekonomické aktivity róm- skych populácií vo velkej casti strednej a juznej Európy. Dalsou celostátnou úlohou, ktorá môze mat pozitívny dopad na nekvalifikovanú pracovnú silu Rómov, je znízenie nemzdových nákladov na prácu. Vysoké dane zo mzdy a odvody totiz odrádzajú zamest- návatelov od zamestnávania nekvalifikovaných pracovníkov, kedze títo sú relatívne 34Kvôli detailom o týchto opatreniach a ich zdôvodneniu, prosím pozri Svetová banka, 2001. 55 . drahsí ako kvalifikovaní pracovníci. Stúdie z mnohých krajín OECD potvrdzujú, ze najviac na odvodové zatazenie dopláca nekvalifikovaná pracovná sila a najnovsí dôkaz zo Slovenska to len potvrdzuje (Blanchard a kol. 1995, Svetová banka, 2001). Reforma skolstva je dalsím systémovým problémom, ktorý má pre rómsku komunitu zvlástny význam. Rozsiahla reforma vseobecného ako aj odborného skolstva je potrebná, aby efektívnejsie pripravila pracovníkov na trh práce. Rozsírené odborné vzdelávanie doplnené o prvky zosnov vseobecného vzdelávania má potenciál pritiahnut mladých Rómov a pomôct im získat zrucnosti, ktoré budú môct zuzitkovat na trhu práce. Stredoskolské vzdelávacie programy a osnovy je tiez potrebné zrevidovat, tak aby ziakom poskytovali adekvátnu prípravu na profesionálnu kariéru, co sa dá dosiahnut presunutím taziska zodborného a technického vzdelávania na vseobecnejsie akademické programy. Dalsím klúcovým problémom je reforma systému sociálnej pomoci, ktorá by zlepsila stimuly pre hladanie si práce a znízila riziko spadnutia do pasce závislosti. Ako sme spomenuli vKapitole 4, odstránenie prekázok participácie na trhu práce musí byt prioritou slovenskej reformy. To mozno dosiahnut zavedením schémy postupného kráte- nia sociálnych dávok, takze zamestnaní pracovníci zarábajúci nízke mzdy by stále mali nárok na (znízenú) cast svojich dávok. To by mohlo zlepsit stimul pracovat pre tých, ktorí sú na pokraji zamestnanosti a nezamestnanosti a zároven by zvýsilo príjem nízko- príjmových pracujúcich rodín. Okrem zefektívnenia penazných dávok sa reforma systému sociálnej pomoci musí zamerat aj na zlepsenie úlohy sociálnych pracovníkov vpráci s chudobnými komunitami. Momentálne sociálni pracovníci fungujú skôr ako úradníci, preto by sa mali rozsírit ich kapacity pre prácu s jednotlivcami a domácnostami. Pre mnohých Rómov z najizo- lovanejsích osád predstavujú sociálni pracovníci jediný kontakt sokolitým nerómskym svetom. Sociálni pracovníci by preto mohli slúzit ako sprostredkovatelia dalsích sociál- nych sluzieb a poskytovat domácnostiam informácie o pracovných prílezitostiach, pora- denstvo a dalsie druhy podpory. Zlepsenie informovanosti Táto stúdia zdôraznila urgentnú potrebu zlepsit stav informovanosti o situácií Rómov ako aj zaviest komplexný monitoring a vyhodnocovanie projektov a koncepcií. V prvom rade je potrebné aktualizovat základné informácie o zivotnej úrovni na Slovensku, tak aby splnali medzinárodný standard. Momentálne sú Mikrocensus zroku 1996 a prieskumy rozpoctov domácností (Household Budget Surveys ­ HBS) jediné dostupné súbory údajov na meranie prosperity slovenských domácností. Oba prieskumy majú významné metodické nedostatky, co obmedzuje ich pouzitelnost pre posudzovanie zivotnej úrovne populácie vo vseobecnosti a speciálne Rómov (Svetová banka, 2001). Výber vzoriek pre Mikrocensus a HBS ignoruje väcsinu rómskych osád a znacne podhodnocuje zastúpenie rómskej populácie. Dôlezitou prioritou pre Slovensko by sa malo stat vyvinutie stratégie monitorovania chudoby na základe pravidelných a celostátne reprezentatívnych prieskumov. Okrem zaplnenia medzier v údajoch o prosperite domácností je velmi dôlezité doplnit potrebné informácie o specifických témach. Táto stúdia ilustruje absenciu najnovsích údajov o základných sociálnych indikátoroch rómskej populácie, napr. o prístupe k vzdelaniu, pozícii na trhu práce a zdravotnom stave. Hoci uznávame 56 . opodstatnenost obáv o ochranu súkromia, najnovsie údaje sú pre politikov klúcové, aby mohli rozhodnút o struktúre programov a monitorovat ich výsledky. Ochrana súkromia môze byt respektovaná tým, ze Rómovia budú deklarovat svoju etnicitu dobrovolne, ako aj vyuzívaním pravidelných reprezentatívnych prieskumov namiesto celostátnych úrad- ných záznamov pri zbieraní údajov o specifických témach. Zaangazovanie rómskych zdruzení ­ tak ako tomu bolo pri scítaní obyvatelstva v roku 2001 ­ pri príprave a realizácii prieskumov a analýz je rovnako velmi dôlezité. Kvalitatívne posúdenie môze takisto poskytnút cenné informácie pre konecnú podobu projektu. Základné informácie o podmienkach vrómskych osadách sú zalostne nedosta- tocné. Terénny tím výskumníkov zistil, ze oficiálna vládna databáza udrziavaná Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske zálezitosti obsahuje chyby a medzery; preto by táto databáza mala byt aktualizovaná, aby mohla slúzit ako efektívny nástroj na prípravu a cielenie koncepcných zásahov na miestnej úrovni. Dôlezitost zabudovania monitorovacích a vyhodnocovacích mechanizmov do prijímaných projektov a koncepcií nie je nikdy dost zdôraznená. Monitoring by mal byt integrálnou súcastou vsetkých projektov, aby sa urcila zodpovednost. Rovnako dôlezité sú vyhodnotenia, ktoré posúdia dopad a výsledky projektov. To si vyzaduje zozbierat pociatocné údaje na zaciatku projektu, aby bola k dispozícií porovnávacia báza po dokoncení projektu. Napríklad koncepcia zameraná na zvýsenie skolskej dochádzky by mala zmerat mieru dochádzky pre rozbehnutím projektu a následne posúdit, ci úcastníci ostanú vskole pocas projektu a po nom. Casový horizont pre vyhodnotenie výsledkov by mal byt zvolený tak, aby mohol posúdit aj dlhodobejsie dopady. Vprípade vzdelania by sa teda vyhodnotenie nemalo sústredit iba na to, ci budú deti po skoncení projektu stále chodit do skoly, ale aj na to, ci ju úspesne skoncia a budú pokracovat vdalsom vzdelá- vaní a tiez ako projekt ovplyvnil ich sance uspiet vo vyssom vzdelaní a na trhu práce. 6.2. Navrhované stratégie a opatrenia Táto cast nacrtáva rôzne moznosti koncepcií a opatrení, ktoré mozno realizovat v záujme zlepsenia zivotných podmienok Rómov eliminovaním ich chudoby a zlepsením budúcich prílezitostí prostredníctvom rozsírenia ich prístupu k vzdelaniu a práci. Tazí pri tom zpríkladov a skúseností rôznych projektov na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Realizácia týchto opatrení si bude vyzadovat spoluprácu ministerstiev, miestnych samospráv, rómskych komunít, mimovládnych organizácií a medzinárodných partnerov. Zlepsenie zivotných podmienok Bývanie. Bolo by vhodné prijat opatrenia na zlepsenie úbohých zivotných podmienok niektorých najzaostalejsích rómskych osadách a skvalitnenie ich komunálnej vybavenosti. Prioritou bytovej politiky je vytvorenie podmienok, ktoré umoznia komunitám a miestnym samosprávam zlepsit bytový fond a základnú miestnu infra- struktúru, napr. cesty a vodovody, a zabezpecit následnú údrzbu. Zoznam opatrení môze zahrnat: Ř Vysporiadanie majetkových pomerov a vyriesenie sporných otázok súvisiacich s vlastníctvom pôdy a budov, ktoré zabranujú obyvatelom a miestnym samo- správam investovat do skvalitnovania a údrzby majetku. 57 . Ř Revidovanie a zjednodusenie postupov pri získaní stavebného povolenia, co by obyvatelom umoznilo skvalitnit svoje bývanie. Ř Zverejnenie jasných informácií o postupoch pri ziadosti o stavebné povolenie a získaní nehnutelného majetku. Komunálna vybavenost. Je potrebné stanovit mechanizmy zlepsovania komu- nálnej vybavenosti a verejných sluzieb v osadách. Moznosti sú nasledovné: Ř Zlepsit prístup ku komunálnej vybavenosti a verejným sluzbám tým, ze sa izolo- vané osady stanú súcastou hlavných inzinierskych sietí. Hoci by obyvatelia za túto vybavenost mali platit, bolo by vhodné zvázit vládne dotácie pre rodiny s nízkym príjmom, najmä vprípade vybavenosti, ktorá je vo verejnom záujme, napr. hygiena. Ř Zaviest stimuly pre miestne samosprávy a komunity na zlepsenie poskytovania sluzieb vosadách, napr. prostredníctvom centrálneho fondu, ktorý by rozdeloval prostriedky chudobným komunitám podla jasných celostátnych kritérií. Ř Vrámci programov verejnoprospesných prác vytvorit prílezitosti na zlepsenie základnej infrastruktúry a sluzieb vrómskych komunitách. Zlepsovanie prílezitostí Vzdelanie. Zvýsenie vzdelanostnej úrovne Rómov je klúcové pre zlepsenie ich schopnosti vyuzit prílezitosti vekonomike a na trhu práce. Hlavnými cielmi opatrení v oblasti skolstva by malo byt najmä odstranovanie prekázok, ktoré bránia rómskym detom zacat skolskú dochádzku, udrzanie detí v skole, ked uz do nej zacnú chodit a ulahcenie prechodu zo základnej na strednú skolu. V neposlednom rade môze zlepsenie kvality vzdelávania rómskych ziakov znízením ich nadmerného zaradovania do osobit- ných skôl a segregovaných tried zvýsit ich sance vdalsom vzdelávaní a na trhu práce, ako aj eliminovat segregáciu. V oblasti vzdelania bolo na Slovensku rozbehnutých mnoho úspesných projektov. Experiment so zavedením tried nultých rocníkov v roku 1992 ulahcil rómskym detom vstup na základné skoly. Projekt Krok za krokom realizovaný nadáciou Skola dokorán v spolupráci s Institútom otvorenej spolocnosti je zasa zacielený na pomoc znevýhodneným detom od materskej skoly az po stvrtý rocník základnej skoly. Projekt stavia na angazovanosti rómskych pedagogických asistentov, ktorí vytvárajú kontakty medzi komunitou a skolou, a experimentuje s inovatívnymi vyucovacími metódami v snahe zaangazovat do vzdelávacieho procesu deti aj ich rodicov. Podobný prístup zvolila Nadácia pre rómske dieta, ktorá zalozila pilotné ,,vzdelávacie centrá", kde sa rodicia vzdelávajú spolu s detmi. Pozitívne skúsenosti týchto iniciatív by mohli byt zapracované do vseobecného vzdelávacieho systému, vrátane: Ř Eliminovania ekonomických bariér, ktoré detom bránia vzacatí skolskej dochád- zky koordináciou sociálnej pomoci a vzdelávacích koncepcií vmene zmiernenia nákladov na vzdelanie pre chudobné rodiny. Programy by mohli zahrnat stipendiá, skolské obedy zdarma, a podmienenie oprávnenosti rodicov poberat sociálne dávky skolskou dochádzkou detí. Sociálni pracovníci môzu zohrat dôlezitú úlohu pri identifikácii domácnosti, ktoré potrebujú pomoc. 58 . Ř Zvysovania dochádzky do materských skôl. Predskolské programy sú dôlezité kvôli príprave detí na prostredie skolskej triedy a prekonanie jazykových a kultúrnych rozdielov. Skúsenosti z programu nultých rocníkov a dalsích iniciatív by mali poslúzit ako start. Zvýsenie predskolskej dochádzky by malo zahrnat aj zvýsenie dostupnosti predskolských sluzieb v osadách a vyriesenie problému obmedzeného dopytu zaangazovaním rodicov na vzdelávaní a zvýsením ich pove- domia o dôlezitosti vzdelania. Ř Vzdelávania rómskych ucitelov a pedagogických asistentov, ktorí môzu pracovat s rodicmi i ziakmi a slúzit ako pozitívne príklady, co je dôlezitý nástroj na zainte- resovanie Rómov na vzdelávaní, vybudovanie mostov medzi Rómami a Neróma- mi a zvýsenie dostupnosti vzdelania v izolovaných osadách. Ř Umoznenia rómskym ziakom pokracovat vstredoskolskom vzdelaní vyuzívaním nepovinných aktivít, poskolských tutoriálov a poskytovaním sociálnej aekono- mickej podpory. Najmä vMadarsku bolo zavedených niekolko modelov alterna- tívneho vzdelania pre rómskych ziakov, ktoré môzu poslúzit ako vzor (Orsos, 2001). Ř Reformovania osobitného skolstva zvýsením jeho zamerania na ziakov so skutoc- ným postihnutím. Zlepsenie kvality vzdelania Rómov môze mat pozitívny dopad na skolskú dochádzku i studijné výsledky. Hlavným cielom je eliminovat diskri- mináciu v rámci vzdelávacieho systému spolu súlohou osobitných skôl asepa- rovaných tried. Osobitné skolstvo by sa následne malo reformovat a zamerat sa na skutocné poruchy schopností ucenia sa a potreby detí v ohrození. To by malo zahrnat aj zmenu vstupných testov, ktoré by mali odhalit skutocné poruchy schopností detí ucit sa. Ř Obmedzenia praxe preradovania Rómov do osobitných tried a skôl, co by mohlo zlepsit kvalitu ich vzdelania a zároven znízit mieru segregácie medzi rómskymi a nerómskymi komunitami. Vrámci skôl by sa to malo prejavit zrusením odde- lených tried. Vprípade geograficky vzdialených osád by sa mohli zvázit dalsie moznosti podla vzoru pilotného projektu zBulharska, vrámci ktorého sa rómske deti preradujú zrómskej do integrovanej skoly (pozri box 6.1). 59 . Ř Box 6.1: Desegregácia rómskych skôl vBulharsku: Vidinský model V Bulharsku existuje mnoho skôl, ktoré tamojsie minis terstvo skolstva oznacilo za ,,rómske". Tieto skoly sa nachádzajú v rómskych lokalitách chodí do nich nadmerné mnozstvo rómskych ziakov, niekde az 80 percent. Nadpriemerné zastúpenie rómskych ziakov vtýchto skolách je dôsledkom geografických podmienok a vysokej koncentrácie Rómov v niektorých oblastiach, avsak aj diskriminácie zo strany neróm- skych rodicov a ucitelov, ktorí podporujú sústredovanie nerómskych ziakov v iných skolách. Kvalita vyucovacieho procesu a skolskej infrastruktúry vrómskych skolách je podstatne nizsia?nez vbezných skolách. V meste Vidin Institút otvorenej spolocnosti vspolupráci srómskou mimovládnou organizáciou DROM vyvinuli inovatívny program zameraný na integráciu rómskych ziakov do bezného vzdelávacieho systému. Vidin je mesto s 85 000 obyvatelmi v severozápadnom Bulharsku, zktorých sa pri scítaní obyva- telstva v roku 1992 sest percent prihlásilo k rómskej národnosti. Vskolskom roku 2000/2001 bolo 460 miestnych ziakov, predstavujúcich 50 percent vsetkých ziakov v skolskom veku, integrovaných do bezných skôl. Vtomto skolskom roku ich má byt este viac. Vrámci projektu sa ziaci zvázajú zosady do skôl a spät. Okrem dopravy projekt zaviedol funkciu rómskych instruktorov, ktorí sú stycnými osobami medzi rodicmi a skolou so zámero m povzbudzovat skolskú dochádzku. Ziaci zrodín s nízkym príjmom dostávajú topánky a skolské obedy zdarma ­ ziaci ich dostávajú v autobuse, aby sa vyhli stigmatizácii pri preberaní obedov v skole. V lete 2000 predstavitelia DROM chodili v rómskej osade odo dverí k dverám, vysvetlujúc zmysel projektu rómskym rodinám. Snazili sa pritom získat na svoju stranu aj skoly, primátora mesta a médiá. Projekt napokon získal podporu vsetkých zúcastnených strán svýnimkou primátora, ktorý sa vsak nepokúsal projekt blokovat. So súhlasom mnohých rómskych rodicov zástupcovia DROM pozvali predsta- vitelov siestich bezných skôl vo Vidine, aby sa zúcastnili na nakrúcaní televízneho programu, v ktorom kazdá skola predstavila svoj program, filozofiu a ucitelov. Rómski rodicia si následne vybrali skolu, ktorá sa im pre ich deti videla najlepsia. Nielenze to zmiernilo ich obavy, ale zároven to bolo prvýkrát, kedy ich názor zodpovedné institúcie zaujímal. 60 . Vyjadrením úspesnosti projektu na konci prvého semestra bola 100-percentná skolská dochádzka; priemer známok na polrocných vysvedceniach rómskych ziakov, ktorý bol identický s tým u nerómskych ziakov; spokojnost rodicov i ucitelov; ziadne známe prejavy protirómskeho rasizmu na zúcastnených skolách; plná podpora zo strany regionálneho riaditelstva ministerstva skolstva; a výzvy ostatným mestám, aby príklad nasledovali. Okrem toho, 35 rómskych rodicov zúcastnených detí zacalo v skolách studovat vo vzdelávacích programoch pre dospelých. Traja tínejdzeri ztretieho rocníka, ktorí vypadli, poziadali o zno- vuzaradenie do programu a ucitelia súhlasili, ze v extra case ucivo dobehnú s nimi i ostatnými. Negatívom programu bolo, ze 24 ziakov prepadlo z jedného alebo viacerých predmetov a traja program opustili. Z nich jeden sa vrátil do rómskej skoly a dvaja ôsmaci, ktorí boli negramotní, vypadli. Doterajsí úspech programu mozno pripísat trom základným faktorom. Po prvé, rodicia cítia, ze (a) ich deti sú chránené pred rasovým ponizovaním, kedze sú do skoly a spät prepravovaní autobusom a celý den na ne dohliada dospelý Róm, a ze (b) sú schopné vyhoviet aj vyssím vzdelávacím standardom. Po druhé, skoly prijali mladých, ale dospelých rómskych instruktorov, ktorí dohliadajú na to, ze s detmi sa nezaobchádza zle. Instruktori zároven monitorujú zainteresovanost rodicov pri dohliadaní na domáce úlohy detí a úcast ziakov na mimoskolských aktivitách, ako aj cistotu, riadnu stravu a vhodné oblecenie detí. Pomáhajú ucitelom s ucebnými pomôckami a s chápaním rómskych kultúrnych specifík. Prostredníctvom instruktorov a miestnej rómskej mimovládnej organizácie, ktorá ich zamestnáva, sú známky a pokrok detí v skole monitorované kazdý den; problémy sú riesené priamo na mieste. Po tretie, deti sú stastné, ze chodia do skôl, kde sa môzu ucit. Pokracujúce vyhodnocovanie výsledkov projektu bude klúcové pre pochopenie dlhodobého efektu Vidinského projektu. Tento prístup by mohol byt aplikovaný aj na Slovensku. Avsak je potrebné zdôraznit, ze mnoho rómskych detí v Bulharsku ovláda Bulharcinu, co bezpochyby prispelo kokamzitému úspechu projektu. V krajinách ako je Slovensko, kde rómske deti na východe krajiny neovládajú slovencinu, budú predskol- ské programy zamerané na ich osvojenie si oficiálneho jazyka a sociálnu integráciu klúcovými podmien- kami. Zdroj: Institút otvorenej spolocnosti Zdravotná starostlivost. Riesenie problému zlého zdravotného stavu Rómov je dôlezitým predpokladom zlepsenia ich schopnosti participovat na vzdelaní a trhu práce. Zlepsenie monitorovania ich zdravotného stavu je dôlezitou prioritou. Klúcové je zvýsit efektivitu monitoringu prenosných chorôb ako napríklad tuberkulóza, hepatitída a HIV/AIDS. Dalsie priority zahrnajú: Ř Zlepsenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti vizolovaných rómskych osadách prostredníctvom mobilnej starostlivosti. Koncepcie na zlepsenie dosahu zdravot- níctva do vzdialených vidieckych oblastí a mestských komunít by mohli zahrnat stimuly pre praktických lekárov, ako aj zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, ktorí by v komunitách pracovali na riesení ich problémov a propagovaní prevencie. Ř Posilnenie opatrení na zlepsenie verejného zdravia zainteresovaním skôl asociál- nych pracovníkov. Odstúpenie od praxe zdravotných prehliadok vskolách viedlo k nedostatkom v poskytovaní informácií niektorým osadám. Ucitelia a sociálni pracovníci môzu hrat dôlezitú úlohu pri zdravotnej osvete vrómskych komuni- tách a ulahcení interakcie medzi Rómami a zdravotníckymi pracovníkmi. Infor- macné kampane sú takisto klúcové pri reagovaní na mnohé problémy moderného zdravia, vrátane zneuzívania návykových látok, pohlavných chorôb a problémov súvisiacich s nedostatocnou výzivou a hygienou. Dalsie iniciatívy by mohli zahrnat zlepsenie v propagovaní verejného zdravia v médiách a koordináciu s institúciami pri práci v rómskej komunite, najmä cirkvami a mimovládnymi organizáciami. 61 . Ř Zlepsenie reprodukcnej zdravotnej starostlivosti. Osveta voblasti reprodukcného a pôrodného zdravia pomáha prekonávat kultúrne tabu, napr. strach zprehliadok v súvislosti s rakovinou krcka maternice. Niektoré projekty PHARE sú zamerané na riesenie zenských zdravotných problémov rôznymi spôsobmi. V krajinách iných regiónov existujú príklady úspesných projektov na zlepsenie zdravia zien prostredníctvom skupinovej terapie a osvety. Zamestnanost. Vytváranie pracovných prílezitostí je pre Slovensko prioritou. Je klúcové, aby pracovné prílezitosti boli dostupné vsetkým a aby aj najchudobnejsí ludia mali prostriedky na vyuzitie nových prílezitostí. Ak sa to nepodarí dosiahnut, jadro chu- doby alebo ,,podtrieda" neprestane existovat. V prípade Rómov treba venovat speciálnu pozornost odstranovaniu dodatocných prekázok ako napríklad nizsia úroven vzdelania, geografická izolácia a diskriminácia. Skúsenosti Spanielska a Madarska poskytujú príklady perspektívnych projektov zamestnanosti, ktoré by Slovensko mohlo vyuzit (pozri box 6.2). Box 6.2: Propagovanie zamestnanosti medzi Rómami Vo východnej a západnej Európe boli rozbehnuté rôzne programy propagácie zamestnanosti a zárobkových pracovných prílezitostí medzi Rómami. Jeden znajznáme jsích je projekt nadácie Autonomia v Madarsku, ktorý poskytuje granty a bezúrocné pôzicky na rozvoj programov zamestnanosti Rómov. Ich iniciatívy zahrnajú chov hospodárskych zvierat, polnohospodárske programy a rozvoj drobného podnikania. Úspech projektov Autonomie, vyjadrený mierou splácania jej pôziciek sa od svojho zalozenia v roku 1990 znacne zvýsil. V roku 1998 miera splácania dosiahla takmer 80 percent, co je výrazné zlepsenie oproti 10 percentám vprvom roku projektu. Zástupcovia Autonomie pripisujú toto zlepsenie zaangazovaniu vycvicených instruktorov ­ niektorí znich sú Rómovia ­ ktorí úzko spolupracujú s tímom organizátorov pocas celého obdobia organizácie projektu. Autonomia sa momentálne snazí rozsírit svoje programy do dalsích krajín vregióne. V roku 2000 sa zacal prípravný kurz prvej skupiny rómskych instruktorov, ktorí majú pomôct pri realizácií programu malých grantov a pôziciek pre Rómov v styroch krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenka. Je este potrebné urobit dalsie vyhodnotenie projektu zhladiska jeho dopadu na prosperitu úcastníkov. Iným typom programu na propagovanie zamestnanosti je projekt Acceder realizovaný organi- záciou Asociación General Gitano v Madride v Spanielsku. Program poskytuje úcastníkom individuálnu podporu pri volbe zamestnania a príprave nan. Hoci je program otvorený pre vsetkých záujemcov, v roku 1999 predstavovali Rómovia 79 percent z nich. Rómski sprostredkovatelia úzko spolupracujú so záujemcami o prácu a zamestnávatelmi v záujme identifikovania svojich zrucností, rekvalifikacných potrieb a vhodných pracovných prílezitostí. Sprostredkovatelia poskytujú ziadatelom podporu pocas celého procesu prípravy a hladania práce. V roku 1999 bolo vprograme Acceder 304 aktívnych záujemcov o zamestnanie, zktorých 63 percent naslo prácu. Nie je vsak známa miera udrzania si zamestnania a nie je kdispozícii rigorózna analýza nákladov a výnosov. Podla personálu organizácie a úcastníkov programu sú jeho najväcsími prednostami individualizovaný prístup vposúdení schopností ziadatelov a nájdení pre nich vhodného zamestnania, ako aj zaangazovanie sprostredkovatelov, ktorí premostujú rozdiely medzi gitanos (Rómami) a Nerómami. Medzi problémy programu patria tazkosti s poskytovaním adekvátneho výcviku jednotlivcom s nízkym vzdelaním, pretrvávajúca diskriminácia na trhu práce a stimuly. Existuje riziko, ze úcastníci programu odmietnu prijat zle platenú prácu a tým riskujú stratou nároku na dávky sociálnej pomoci. Zdroje: Ringold, 2000; Martin, 2000. Ř Zlepsenie prístupu kúverovým zdrojom je dôlezitým aspektom zvýsenia príle- zitostí pre Rómov a dalsie skupiny populácie s nízkymi príjmami na rozbehnutie podnikatelskej cinnosti. Mimovládne organizácie môzu zohrat dôlezitú úlohu pri výcviku a zvysovaní schopností iniciovat podnikatelské projekty vkomunitách. 62 . Pre zavedenie úverových mechanizmov je potrebné rozvíjat partnerstvá medzi týmito organizáciami a bankami. Rozsírenie prístupu kdrobným úverom môze napokon viest k eliminovaniu úlohy miestnych úzerníkov, ktorí momentálne poziciavajú prostriedky za vydieracské úroky. Ř Zvysovanie efektivity programov verejnoprospesných prác je dalsím dôlezitým prvkom v propagovaní zamestnanosti. Je potrebné prijat opatrenia na zvýsenie kvality ako aj výcvikového obsahu prác v rámci týchto programov tak, aby úcastníci mohli získat uzitocné zrucnosti. Momentálne sa programy zameriavajú na ponuku krátkodobých nekvalifikovaných prác, ktoré nezvysujú zrucnosti úcastníkov ani ich sance na získanie zamestnania vdlhodobejsej perspektíve. Ř Prijímanie protidiskriminacnej legislatívy a zlepsenie jej uplatnovania. Hoci má Slovensko protidiskriminacnú legislatívu vyhovujúcu konvenciám MOP, táto stúdia naznacila, ze pri prijímaní do zamestnania sú Rómovia casto diskrimi- novaní. Na miestnej i regionálnej úrovni by sa mali prijat mechanizmy na moni- torovanie dodrziavania týchto zákonov a umoznenie diskriminovaným uchádza- com o zamestnanie podat staznost na ich porusenie. Závery Riesenie chudoby Rómov na Slovensku je komplexná úloha, ktorá vyzaduje cas a trpezlivost. Chudoba medzi Rómami má mnozstvo aspektov a hlboké historické korene. Efektívne koncepcie na jej riesenie si vyzadujú vsestranný prístup a vytvorenie celostát- nych partnerstiev medzi Rómami, medzinárodnými organizáciami, národnou vládou, mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi na vsetkých úrovniach, miestnymi samo- správami a komunitami. Prístupový proces do Európskej únie poskytuje Slovensku výbornú prílezitost na riesenie problémov prostredníctvom programov a projektov finan- covaných z vonkajsích zdrojov. Najnovsí prehlad rómskych programov na Slovensku svedcí o existencii mnozstva projektov, ktoré sa realizovali na riesenie potrieb miestnych Rómov. Mnohé z nich uplatnili tvorivé prístupy krieseniu nárocných problémov a zaangazovali oddaných a dynamických jednotlivcov a komunity. Budúce aktivity by mali stavat na týchto experimentoch. V tejto súvislosti treba zdôraznit kritickú potrebu zavedenia mechanizmov na monitorovanie výsledkov projektov, sírenie pozitívnych skúseností a rozvíjanie stratégií na podporu a rozrastanie mensích iniciatív napriec regiónmi a komunitami. Tento proces vyzaduje zainteresovanie celého spektra rôznych partnerov, vrátane vlády, mimovládnych organizácií a dalsích subjektov obcianskej spolocnosti, ako aj medzinárodného spolocenstva. 63 . Literatúra ,,A Special Remedy: Roma and Schools for the Mentally Handicapped in the Czech Republic" [,,Osobitné riesenie: Rómovia a skoly pre dusevne postihnutých vCeskej republike"], Séria národných správ c. 8, Európske centrum pre práva Rómov, 1999. Blanchard, O., a kol., Spanish Unemployment: Is There a Solution? [Nezamestnanost v Spanielsku: Existuje riesenie?], CEPR, Londýn, 1995. Blank, R. M.: ,,Fighting Poverty: Lessons from Recent US History" [,,Boj proti chudobe: Poucenia znedávnej americkej histórie"], Journal of Economic Perspectives, rocník 12, c. 2, jar 2000. Crowe, D.: A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia [História Cigánov vo východnej Európe a v Rusku], St. Martin's Griffin, New York, 1996. ,,Europe's Spectral Nation" [,,Prízracný národ Európy"], The Economist Magazine, 10. mája 2001. Fraser, A.: The Gypsies [Cigáni], Blackwell, Oxford, 1995. ,,Health Needs of the Roma Population in the Czech and the Slovak Republic: Literature Review" [,,Zdravotné potreby rómskej populácie vCeskej a Slovenskej republike: Knizná správa"], ECOHOST, 2000. ,,Koncepcné zámery Slovenskej republiky na riesenie problémov rómskej populácie v súcasných sociálnych a ekonomických podmienkach", MPSVR SR, Bratislava, 1997. Lewis, M.: ,,Who is Paying for Health Care in Europe and Central Asia?" [,,Kto platí za zdravotnú starostlivost v Európe a Strednej Ázii?"], Svetová banka, Washington, D.C., 2000. ,,Making Transition Work for Everyone: Poverty and Inequality in Europe and Central Asia" [,,Aby transformácia prinásala osoh vsetkým: Chudoba a nerovnost v Európe a Strednej Ázii"], Svetová banka, Washington, D.C., 2000. Orsos Hegyesi, E., Bóhn, K., Fleck, G., Imre, A.: ,,Evaluation of the Effectiveness of Alternative Secondary School Models for the Education of Roma Children" [,,Zhodnotenie efektivity alternatívnych stredoskolských modelov pre vzdelanie rómskych detí"], 2000. Peterson, J. ,,Welfare Reform and Inequality: The TANF and UI Programs" [,,Reforma sociálneho systému a nerovnost: Programy TANF a UI"], Journal of Economic Issues, rocník 34, c. 2, jún 2000. Ringold, D.: ,,Roma and the Transition in Central and Eastern Europe" [,,Rómovia a transformácia v strednej a východnej Európe"], Svetová banka, Washington, D.C., 2000. Sanchez-Paramo, C.: ,,Unemployment, Skills, and Incentives. An Overview of the Safety Net System in the Slovak Republic" [,,Nezamestnanost, zrucnosti, a stimuly: Pohlad na sociálnu záchrannú siet v Slovenskej republike"], Svetová banka, Washington, D.C., 2001. 64 . Schoeni, R. F. a Blank, R. M.: ,,What Has Welfare Reform Accomplished? Impacts on Welfare Participation, Employment, Income, Poverty and Family Structure" [,,Co dosiahla sociálna reforma? Dopady na participáciu na sociálnom systéme, zamestnanost, príjem, chudobu a struktúru rodiny"], Stúdia NBER c. 7627, 2000. ,,Slovak Republic: Living Standards, Employment and Labor Market Study" [,,Slovenská republika: Stúdia zivotnej úrovne, zamestnanosti a trhu práce"], správa c. 22351-SK, Svetová banka, Washington, D.C., 2001. ,,Social and Economic Situation of Potential Asylum Seekers from the Slovak Republic" [,,Sociálna a ekonomická situácia potenciálnych ziadatelov o azyl zo Slovenskej republiky"], IOM, Bratislava, 2000. Vasecka, M.: ,,Analýza situácie Rómov na Slovensku", pracovná verzia vypracovaná pre Svetovú banku, 2000a. Vasecka, M.: Rómovia ­ najväcsia výzva na ceste Slovenska k clenstvu v Európskej Únii, Institút pre verejné otázky, Bratislava, 2000b. Vasecka, M.: ,,Rómovia", Slovensko 1998 ­ 1999: Súhrnná správa o stave spolocnosti, Institút pre verejné otázky, Bratislava, 1999. 65 . Príloha 1: Metodológia Výber skúmaných lokalít Hlavným cielom stúdie bolo preskúmat zivotné podmienky Rómov vrôznych typoch osád. V snahe zohladnit regionálne rozdiely ako aj rozdiely vyplývajúce zo zivotného stýlu a stupna integrácie resp. segregácie vrámci regiónov, boli vybrané tri okresy s rómskou populáciou. Hlavnými kritériami pre výber okresov bola celková socioekonomická situácia regiónu urcená mierou nezamestnanosti a poctom poberatelov dávok sociálnej pomoci. Vybraná vzorka zahrnala okres z nadpriemernými ekonomic- kými podmienkami (v celostátnom merítku), okres zpriemernými podmienkami a okres, ktorého celková ekonomická situácia je horsia nez celostátny priemer. Preto boli vybrané tieto okresy: Malacky, Stará Lubovna, a Rimavská Sobota. V kazdom z troch okresov bolo vybraných devät osád alebo osídlení s rómskym obyvatelstvom. Vkazdej devätclennej skupine boli tri dediny alebo mestá a zároven tri integrované, tri segregované a tri separované komunity. Spolu bolo skúmaných 27 komu- nít. Tento výber bol urobený na základe nasledujúcich kritérií: A. Úroven segregácie: 1. Rómske osady, ktoré sú integrálnou súcastou lokality (dediny ci mesta). 2. Rómske osady, ktoré sú s lokalitou spojené infrastruktúrou (t.j. sú na jednej ulici ci vjednom susedstve v rámci dediny ci mesta alebo na ich okraji). 3. Rómske osady, ktoré sú úplne oddelené od susedných miest a dedín. B. Pocet rómskych rodín v rámci danej lokality: 1. Menej ako 100. 2. 101 - 500. 3. Viac ako 500. Pri výbere osídlení miestny tím výskumníkov takisto zvazoval nasledujúce kritériá: 1. Existencia prístupovej cesty a jej typ (dlázdená, nedlázdená, strková, ci ziadna); 2. Existencia vodného zdroja a tecúcej vody, ako aj odpadového potrubia (vodná nádrz, studna, vodovod, vodné cerpadlo, resp. odpadové potrubie, zumpa, alebo nic); 3. Pocet domov postavených a pocet rodín zijúcich vosade. Rómske osady a komunity boli vybrané zdatabázy poskytnutej Úradom splno- mocnenca vlády SR pre problémy rómskej mensiny. Výskumný tím v tejto databáze identifikoval niektoré chyby, vrátane chýb vúdajoch o celkovom pocte rómskych osád v danom okrese a informáciách o existujúcej infrastruktúre. Treba zdôraznit, ze vokrese Rimavská Sobota boli rómske osady vybrané na základe informácií a znalostí vedúceho miestneho odboru sociálnych vecí, kedze vládna databáza neobsahovala ziadne informácie o tomto okrese. 66 . Uplatnené výskumné metódy Táto stúdia bola postavená na metódach kvalitatívneho prieskumu, vrátane polo- struktúrovaných rozhovorov a pozorovania 270 rómskych jednotlivcov a domácností a priblizne 120 klúcových respondentov. Rozhovory boli orientované skôr na pokrytie domácností nez jednotlivcov; vdôsledku toho bol celkový pocet ludí, s ktorými nasi výs- kumníci rozprávali, vyssí ako 270. Napokon boli uskutocnené focus group diskusie s rómskymi lídrami po celej krajine. Pre rozhovory s klúcovými respondentmi bolo vybraných: Ř 27starostov; Ř devätsociálnychpracovníkov(trajazakazdýokres); Ř priblizne 50 ucitelov znormálnychiosobitnýchskôl;a Ř 27 dalsích klúcových respondentov ako napr. farárov, zdravotníckych pracovníkov a lídrov mimovládnych organizácií. Pre kazdú skúmanú osadu bol vybraný jeden zkazdej kategórie respondentov (napr. ak bol vo vzorke danej osady jeden pracovník mimovládnej organizácie, dalsí vybraný respondent bol zdravotnícky pracovník). 67 . Príloha 2: Súhrnné údaje o miestach konania výskumu A. Stará Lubovna Tabulka A.1: Populácia a úroven integrácie Osada Celková populácia Rómska populácia Pocet rómskych rodín Stupen integrácie Nová Lubovna 1 590 obyvatelov 60 7 Vysoký: v susedstve zijú Rómovia 2 382* spolocne sNerómami Jarabina 830 145 21 (14 domov) Vysoký: v susedstve zijú Rómovia 845* spolocne sNerómami Hniezdne 1 395 108 spovolením, 11 (odhad) Ciastocný: 4 rodiny zijú 1 355* ostatní bez integrovane, ostatní zijú pohromade na jednej ulici v dedine Kamienka 1 410 95 11 Nízky: separované (rómske) 1 432* susedstvo Jakubany 2 500 650 113 Nízky: separovaná (rómska) cast 2 176* dediny Lubotín 1 300 151 18 Nízky: separovaná (rómska) cast 1 196* dediny Kyjov 755 165 ( 200 ) 18 (odhad) Nízky: rómske susedstvo v blízkosti 731* dediny Kolackov 1 200 220 25 (odhad) Ziadny: segregovaná osada 884* Sarisské Jastrabie 1 088 297 30 (odhad) Ziadny: segregovaná osada 976* Lomnicka 1 475 1 450 viac ako 100 Ziadny: segregovaná osada 972* * oficiálne údaje; Statistický úrad Slovenskej republiky; Lexikón obcí v SR; 1996 Tabulka A.2 Bytové podmienky a rómske podskupiny Osada Typ obydlia Vlastníctvo domov/ Legálnost bývania Rómska podskupina pozemkov Nová Lubovna rodinné domy, súkromné/ súkromné legálne (stavebné Rumungri 4 domy tehlové domy povolenie aj 4 x rodiny vlastníctvo pôdy) Jarabina rodinné domy, súkromné / súkromné legálne (stavebné Rumungri 6 domov tehlové domy, povolenie aj 6 x rodiny byt vlastníctvo pôdy) Hniezdne tehlové domy súkromné / súkromné legálne (stavebné 4 domy povolenie aj 4 x rodiny vlastníctvo pôdy) Kamienka jeden drevený dom, pozemky legálne (stavebné Rumungri 4 domy ostatné tehlové v súkromnom povolenie aj 4 x rodiny vlastníctve Rómov vlastníctvo pôdy) Jakubany 55 tehlových domov 11 domov súkromných 21 ilegálnych domov Rumungri 8 domov 11 drevených chatrcí 23 súkromných a bez stavebného 9 x rodiny ciastocne legálnych, povolenia, 22 nelegálnych 23 spovolením, ale bez kolaudácie (xxx) ziadna súkromná pôda 11 skolaudovaných (iba 11) xxx 11 ilegálnych (chatrce) Lubotín dva tehlové domy, Rómovia nie sú iba jeden dom v celej Rumungri 6 domov ostatné drevené vlastníkmi pozemkov, osade je legálny 6 x rodiny ale môzu si ich odkúpit Kyjov jeden tehlový dom pôda ciastocne obecná, iba jeden dom v celej Rumungri 5 domov (vajdov), zvysná patrí Nerómom osade je legálny 6 x rodiny ostatné drevené Kolackov drevené domy ziadne súkromné vsetky domy sú Olasskí Rómovia, Rumungri 5 domov vlastníctvo nelegálne 8 x rodiny Sarisské Jastrabie 13 tehlových domov, pôda ciastocne obecná, iba jeden dom má Rumungri 14 domov 18 drevených domov ciastocne vajdova, stavebné povolenie, 13 x rodiny ostatné nelegálne ostatné sú nelegálne Lomnicka väcsina ­ tehlové pôda väcsinou vsetky domy okrem Rumungri 6 domov, 2 byty domy a byty, niekolko súkromná (odkúpená dreveného majú 9 x rodiny drevených od obce) stavebné povolenie, (1 drevený ­ xxx) drevený dom je byty sú súkromné nelegálny 68 . Tabulka A.3 Prístup k základnej infrastruktúre a komunálnej vybavenosti Osada Elektrina Voda Odvoz odpadu Kanalizácia Kúrenie Nová Lubovna vo vsetkých domoch vo vsetkých domoch dvakrát do týzdna zumpa (2 domy) alebo plynom v 4 domoch, vodovody smetiarskym vonkajsie napojenie na drevom v 3 autom kanalizáciu (2 domy) Jarabina vo vsetkých domoch vo vsetkých domoch smetiarskym zumpa alebo vonkajsie plynom v 2 domoch, (5 vodovodov a 1 autom napojenie, drevom v 4 studna) potrubie v dedine neexistuje Hniezdne vo vsetkých domoch 2 vodovody, raz do týzdna 1 x zumpa, 2 palivom, 1 zo studne, smetiarskym ostatní nie 2 drevom 1 bez vody autom Kamienka vo vsetkých domoch 6 vodovodov, smetiarske auto, nie drevom ostatné spolocná pre ostatných studna kontajner (vyprázdnený niekolkokrát do roka) Jakubany 40 domov, 40 domov vodovody, kontajner nie 28 domov (xxx cím?), ostatní sa delia so ostatné spolocná (dvakrát do roka), ostatné drevom z lesa susedmi studna smeti okolo plného kontajneru Lubotín nelegálne (2 x) 1 zo studne, raz do roka nie drevom z lesa pololegálne (delia sa ostatné spolocná smetiarskym so susedmi) ­ 2x studna autom (v jame) Kyjov legálne iba vajda, vodovod s cerpadlom do potoka nie, do potoka drevom zvysok osady z potoka (vajda), nelegálne ostatní studne Kolackov legálne iba jeden dom, ziadne vodovody, mimo osady je nie, do potoka drevom zvysok nelegálne voda z pramena jeden kontajner, ktorý nepouzívajú Sarisské Jastrabie 10 legálne, 4 nelegálne 1 vodovod z vlastnej 2 kontajnery (raz nie, plynom v 1 dome, studne, za stvrt roka) domy spovolením ostatné ­ drevom 2 spolocné studne majú zumpy Lomnicka vo vsetkých tehlových vodovody vtehlových 2 kontajnery pre nie, do potoka ziadny plyn, domoch, domoch, celú osadu kúri sa drevom z drevených domov v drevených nie (nestací to, preto iba jeden legálne, (1 studna pre 35 do potoka), smeti ostatné ilegálne domov) sú vsade Tabulka A.4: Výskyt dalsieho majetku domácností Osada WC Kúpelna Chladnicka Prácka Televízor Telefón Auto Nová Lubovna, 3 3 4 3 4 2 1 7 domov Jarabina, 6 domov 2 (+4 latríny) 2 2 6 4 1 nikto Hniezdne, 4 domy 1 (+3 latríny) 1 2 2 3 2 nikto Kamienka, 4 domy 1 (+3 latríny) 3 vsetci 3 vsetci 1 1 Jakubany, 8 domov 3 (+5 latrín) 3 3 3 6 nikto 1 Lubotín, 6 domov 3 latríny (plus nikto 3 2 5 nikto 1 1 spolocná pre 3 rodiny) Kyjov, 5 domov 1 WC (vajda), iba vajda iba vajda 2 5 nikto iba vajda ostatné latríny Kolackov, 5 domov dve latríny pre nikto 2 nikto 4 1 v celej nikto celú osadu osade Sarisské Jastrabie, 1 WC, 2 2 11 9 vsetci nikto nikto 14 domov vlastné latríny, ostatné spolocné latríny Lomnicka, 8 domov spolocné iba v bytoch 7 4 vsetci nikto nikto latríny (pre 20 ludí), v bytoch WC 69 . B. Rimavská Sobota Tabulka B.1: Populácia a úroven integrácie Osada Celková populácia Rómska populácia Pocet rómskych rodín Stupen integrácie Hnústa ­ mesto 7 636 1 439 V separovaných osadách: Ciastocný: 2 separované casti 7 146* separované osady: Kolónia: 5 Kolónia (29) Mestanka: 6 Mestanka (22) Hodejov 1 398 779 okolo 110 Ciastocný: v casti na konci 1 358* dediny Uzovská Panica 640 320 - Vysoký 576* Rybník 150 okolo 100 5 Vysoký 123* Vysné Valice 300 90 7 Vysoký 198* Sása 120 80 15 Vysoký 915* Jesenské 2 273 okolo 400 20 Ciastocný: Rumungri, a 2 150* oddelene (Olasskí Rómovia) v casti obce Klenovec 3 300 640 ziadne dostupné údaje Nízky 3 470* okolo 50 domov Lipovec 98 80 3 Nízky 81* Rimavská Píla 437 okolo 80, z nich: 11 Ciastocný 38 separovaných 44 segregovaných Dúzavská cesta 846 ( 700 ) 3,4 % (846) 7 sedem nájomných domov Ziadny: segregované susedstvo (Rimavská Sobota ­ 24 771* - celá mesto) Rimavská Sobota Kyjatice 84 11 2 Ziadny: segregovaná osada 3 103* km od dediny Sirk ­ Srobárka 1 045 (celý Sirk ) 220 (celý Sirk) 26 Ziadny: segregovaná osada 995* (215 xxx) daleko od dediny * oficiálne údaje; Statistický úrad Slovenskej republiky; Lexikón obcí v SR; 1996 Tabulka B.2 Bytové podmienky a rómske podskupiny Osada Typ obydlia Vlastníctvo domov/ Legálnost bývania Rómska podskupina pozemkov Hnústa väcsina ­ byty vlastníci pozemku sú legálne okrem drevených Rumungri 12 bytov a drevené v nájomných domoch integrovaní Rómovia chatrcí chatrce zijúci v rodinných 3 x rodiny domoch Hodejov tehlové domy Rómski vlastníci legálne domy (iba niektoré Rumungri 4 domy pozemku alebo obecná nemajú povolenie) 4 x rodiny pôda Uzovská Panica tehlové domy súkromné/súkromné legálne Madarskí Rómovia 8 domov 4 x rodiny Rybník tehlové domy súkromné/súkromné legálne Rumungri 3 domy 4 x rodiny Vysné Valice tehlové domy súkromné/súkromné legálne Rumungri 3 domy 5 x rodiny Sása cast tehlového domu 7 domov, 4 legálne 4 legálne Rumungri 1 dom 1 x rodiny Jesenské tehlové domy súkromné/súkromné legálne madarskí Rómovia, slovenskí 14 domov Rómovia (Rumungri, Olasskí) 18 x rodiny Klenovec drevené domy väcsina pôdy je ilegálna 15 z 50 je legálnych neznáma 1 dom 2 x rodiny Lipovec drevené domy ilegálne nelegálne neznáma 4 domy 4 x rodiny Rimavská Píla 2 tehlové domy 9 drevených domov ­ nelegálne, bez stavebného Rumungri 7 domov 9 drevených domov ilegálne povolenia (7 domov) 70 . 8 x rodiny pôda ­ celá ilegálna Dúzavská cesta byty v nájomných ziadne pozemky legálne Olasskí Rómovia 16 bytov domoch 18 x rodiny Kyjatice drevená chatrc ilegálne nelegálne neznámi 1 dom 1 x rodiny Srobárka ­ Sirk tehlové domy nájom izieb v domoch obec alebo iný neznámy neznámi 4 domy (Rómski neplatici) vlastník 4 x rodiny 140 z 220 legálne Tabulka B.3 Prístup k základnej infrastruktúre a komunálnej vybavenosti Osada Elektrina Voda Odvoz odpadu Kanalizácia Kúrenie Hnústa vo vsetkých bytoch vo vsetkých bytoch, z bytov smetiarskym v 5 bytoch zo 7, ústredné kúrenie v 3 12 obydlí (7), chatrce majú studnu autom, v chatrciach nie bytoch zo 7, Mestanka: nie, z chatrcí von v ostatných bytoch a ostatné chatrce áno dverami drevených chatrciach sa kúri drevom a vsetkým, co horí Hodejov vo vsetkých domoch ziadne vodovody do kontajnera nie v dedine nie je plyn, 4 domy v dedine, iba studne kúri sa drevom Uzovská Panica vo vsetkých domoch vlastné studne smetiarskym autom nie v celej dedine plynom a elektrinou 8 domov Rybník vo vsetkých domoch vodovody smetiarskym autom áno ziadny plyn, 3 domy kúri sa drevom Vysné Valice 2 z 3 studna do kontajnera nie drevom 3 domy Sása áno áno smetiarskym autom áno ústredné kúrenie 1 dom nefunguje, kúri sa drevom Jesenské v 12 domoch vodovody smetiarskym autom integrovaní ­ áno, ale elektrinou a drevom 14 domov v integrovanej casti, vedie do potoka studna v segregovanej segregovaní ­ jama Klenovec 1 legálny vodovod v 1 dome, do potoka nie, drevom elektrometer, pouzívaný ostatnými (kontajner je plný) odpad do potoka ostatné nelegálne ­ vsetci vyuzívajú jeden legálny Lipovec 1 legálny 2 studne do potoka do potoka drevom elektrometer, ostatné nelegálne Rimavská Píla 2 legálne ziadne vodovody, do jamy, okolo domu nie drevom elektrometre pouzíva sa studna Dúzavská cesta 9 x nelegálne 1 x studna smetiarskym autom áno 3 x drevom, 13 x 16 bytov ústredné kúrenie, v bytoch nie je plyn (znicené potrubie) Kyjatice nie z potoka von dverami von dverami drevom Srobárka - Sirk áno jeden vodný zdroj do potoka do potoka drevom (nájom vody 10 Sk, ale (ústredné kúrenie neplatí sa) nefunguje kvôli neplaticom) Tabulka B.4: Výskyt dalsieho majetku domácností Osada WC Kúpelna Chladnicka Prácka Televízor Telefón Auto Hnústa v 5 bytoch zo 7, vo vsetkých vo vsetkých vo vsetkých vo vsetkých 2 mobily, nikto 12 bytov ostatné byty a bytoch, bytoch, bytoch, bytoch, v chatrciach chatrce pouzívajú v chatrciach nie v chatrciach nie v chatrciach: 1 z 5 v chatrciach: 3 z 5 nikto latríny Hodejov latríny 2 2 3 3 1 nikto 4 domy Uzovská Panica 4 latríny (sú 3 vsetci vsetci vsetci 2 (+1 mobil) 1 4 domy v celej dedine) Rybník 1 WC, 2 latríny 2 2 vsetci vsetci nikto no 3 domy Vysné Valice latríny 1 2 1 vsetci nikto no 3 domy Sása latríny nie nie nie áno nie 1 dom 71 . Jesenské latríny 3 (integrovaní) 6 6 vsetci integr ovaní nikto 1 14 domov segregovaní: 3 z 5 Klenovec latríny nie áno áno áno nie no 1 dom Lipovec 2 latríny nikto 1 nikto 2 nikto no 4 domy Rimavská Píla 1 WC, 6 latríny 1 nikto nikto 6 nikto no 7 domov Dúzavská cesta 1 x latrína, 15 x 15 10 9 15 1 1 16 bytov WC Kyjatice nie nie nie nie nie nie no 1 dom Srobárka- Sirk spolocné latríny nikto nikto nikto málo domov nikto no (1 pre 3 domy) C. Malacky Tabulka C.1: Populácia a úroven integrácie Osada Celková populácia Rómska populácia Pocet rómskych rodín Stupen integrácie Malacky 18 300 76 legálne, - integrovaní a koncentrovaní okresné mesto 17 573* spolu 500 na troch uliciach Záhorská Ves 1 460 320 legálne, - integrovaní a koncentrovaní 1 412* niektorí nelegálne v rómskom susedstve Lozorno 2 615 261 73 samostatná cast dediny 2 514* (susedstvo) Zohor 3 041 200 separovaná osada: integrovaní a separovaní 3 030* separovaná osada: oficiálne 3, nedaleko dediny legálne 20 ­ 30, v skutocnosti 10 ilegálne viac ako 100 Malé Leváre 1 036 140 - separovaní nedaleko dediny 979* legálne iba 1 Róm Studienka 1 600 okolo 100 - separovaní na okraji dediny 1 455* Jablonové 1 050 okolo 68 spolu 17 separovaní, súcast dediny 1 042* segregovaných: 6 Plavecký Stvrtok 2 098 460 legálne, okolo 60 segregovaní nedaleko 1 918* asi 600 ilegálne dediny Pernek 751 46 okolo 15 segregovaní nedaleko 773* dediny * oficiálne údaje; Statistický úrad Slovenskej republiky; Lexikón obcí v SR; 1996 Tabulka C.2 Bytové podmienky a rómske podskupiny Osada Typ obydlia Vlastníctvo domov/ Legálnost bývania Rómska podskupina pozemkov Malacky byty a tehlové domy obecné vlastníctvo 76 legálne, 424 nelegálne Slováci (Rumungri) (strecha ­ ukradnutá xxx) (budovy aj pozemky) Rómovia nemajú pôdu Záhorská Ves 55 tehlových domov domy - súkromné, 55 domov je legálnych Rumungri 4 domy Rómovia sú bez 4 rodiny povolenia Lozorno tehlové domy 3 súkromné/ súkromné, 7 legálne so stavebným neznámi 7 domov ostatní na obecnej pôde povolením, (pravdepodobne Slováci) 7 rodín ostatné nelegálne Zohor separovaní: separovaní: separovaní: Rumungri integrovaní: 3 domy oficiálne 7 tehlových 3 rodiny vlastnia pôdu iba 3 domy legálne separovaní: 4 domy domov xxx Malé Leváre asi 20 tehlových domov obecná pôda nelegálne (bez Rumungri 8 domov (3 súkromné) stavebného povolenia) Studienka tehlové domy armádna pôda 2 zo 6 nelegálne xxx Rumungri 8 domov Jablonové tehlové domy obecná pôda 1 zo 7 nelegálny Rumungri (ale nehlásia sa 7 domov k Rómom) Plavecký Stvrtok asi 60 domov xxx pôda v restitúcii (nový 20 legálne a 40 nelegálne Rumungri Asi 60 domov majitel) Pernek 15 domov, súkromná pôda pod 4 4 legálne a 11 nelegálne Rumungri 9 (+2) domov xxx 2 drevené domami (ale hlásia sa k Slovákom) Malacky: Rómovia odmietli odpovedat na otázky, odpovede sú zalozené na popisoch pocas rozhovorov 72 . Tabulka C.3 Prístup k základnej infrastruktúre a komunálnej vybavenosti Osada Elektrina Voda Odvoz odpadu Kanalizácia Kúrenie Malacky vo vsetkých bytoch vo vsetkých bytoch kontajnery ukradnuté áno, ale upchaté ústredné kúrenie alebo znicené (smeti nefunguje, von oknom) kúri sa drevom Záhorská Ves vo vsetkých vodovod alebo 3 - smetiarske autá 3 ­ zumpa, 3 plynom, legálnych domoch studna 1 von oknom 1 ­ pred dverami 2 drevom Lozorno vo vsetkých domoch vodovod mimo dediny potrubie v celej v dedine je plyn, ale iba (niekolkí ­ studne) 3 - smetiarske autá dedine v 2 rómskych domoch, ostatní drevom Zohor vo vsetkých domoch integrovaní: vsetci smetiarskym autom integrovaní: áno drevom separovaní: 3 zo 4 separovaní: 2 zo 4 (2 zumpy) Malé Leváre vo vsetkých domoch polovica vodovody, integrovaní: integrovaní: áno polovica plynom a 8 domov ostatní studne smetiarskym autom separovaní: 1 zumpa, polovica drevom 2 integrovaní separovaní: ostatní von dverami 6 separovaní iba 8 odpadných nádob, ostatní na pole Studienka vo vsetkých domoch v 7 pravidelne 4 zumpy, 1 plynom (integrovaný), 8 domov smetiarskym autom ostatní nie ostatní drevom 2 integrovaní 6 separovaní Jablonové vo vsetkých domoch ziadny vodovod, nie, do jamy ziadny plyn, 7 domov pouzíva sa cisterna kúri sa drevom Plavecký Stvrtok v 20 domoch vodovod v 4 2 kontajnery, ale smeti nie, do lesa drevom 9 domov legálne, domoch, sú vsade v ostatných v ostatných nelegálne spolocný hydrant alebo studna Pernek vo vsetkých domoch ziadny vodovod, kazdý dom má nie, drevom 9 domov pouzívajú sa studne kontajner, v jednej 1 zumpa casti ziadny odvoz Tabulka C.4: Výskyt dalsieho majetku domácností Osada WC Kúpelna Chladnicka Prácka Televízor Telefón Auto Záhorská Ves 3 (+1 latrína) 2 2 2 3 nikto 1 4 domy 4 rodiny Lozorno 1 (+6 latrín) 4 5 4 7 nikto nikto 7 domov 8 rodín Zohor integrovaní: vsetci integrovaní: vsetci vsetci vsetci vsetci nikto 1 (integrovaný) integrovaní: 3 separovaní: 2 WC, separovaní: 3 zo 4 separovaní: 4 2 latríny Malé Leváre integrovaní: vsetci integrovaní: 1 vsetci integrovaní: vsetci vsetci nikto nikto Integrovaní:2 separovaní: 2 WC, separovaní: 2 zo 6 separovaní: 4 zo 6 separovaní: 6 4 latríny Studienka 4 (+4 latríny) 5 6 7 vsetci (v 1 1 mobil 4 8 domov dome 3x) Jablonové iba latríny nikto vsetci 3 vsetci nikto nikto 7 domov Plavecký Stvrtok 7 latrín, nikto 5 5 vsetci 1 mobil nikto 9 domov 2 do lesa Pernek 1 (+8 latrín) 2 7 7 8 1 (+2 mobily) 2 9 domov (2 drevené domy) 73 . Príloha 3: Zoznam výskumných pracovníkov a spolupracovníkov Kristína Batová: Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UK, Bratislava Michal Cenký: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Barbora Cernusáková: Katedra politológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Zuzana Doválová: Evanjelická teologická fakulta UK, Bratislava Ján Drozdík: Fakulta záhradnej a krajinnej architektúry, Slovenská polnohospodárska fakulta, Nitra Roman Estocák: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Lýdia Gabcová: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Monika Gorolová: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Norbert Hajský: Evanjelická teologická fakulta UK, Bratislava Jozef Havrila: Evanjelická teologická fakulta UK, Bratislava Iva Havrilová: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Martina Holecová: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Petronela Holecková: Katedra politológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Milan Jurík: Evanjelická teologická fakulta UK, Bratislava Barbora Kahátová: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Pavol Kelley: Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UK, Bratislava Albert Kovác: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Elena Kriglerová: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Radoslav Majerik: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Adriana Mesochoritisová: Katedra politológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Ján Mihálik: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Katarína Pafková: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Peter Pulis: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Eva Radicová: Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UK, Bratislava Rafael Vlado: Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UK, Bratislava Jana Rybová: Katedra sociológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Leo Singer: Katedra politológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava Zuzana Stanová: Nadácia SPACE, Bratislava Paula Tománková: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra Ivan Tököly: Katedra rómskej kultúry, Pedagogická fakulta UKF, Nitra 74 . Slovenská republika Chudoba Rómov a sociálna starostlivost o nich v Slovenskej republike Na vypracovaní tejto spolocnej správy sa podielali: SVETOVÁ BANKA ­ NADÁCIA S.P.A.C.E. ­ INEKO - INSTITÚT PRE OTVORENÚ SPOLOCNOST JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: DANA ZALUPSKÁ KRESBA NA OBÁLKE: MARTA POPUSOVÁ © SVETOVÁ BANKA­ NADÁCIA S.P.A.C.E. ­ INEKO BRATISLAVA 2002 TLAC: ISBN: 80-88991-15-3 EAN: 9788088991151 75