Page 1 Dokument Svetovej banky LEN PRE ÚRADNÉ POUITIE Správa . 28693-SK MEMORANDUM PREZIDENTA MEDZINÁRODNEJ BANKY PRE OBNOVU A ROZVOJ PRE VÝKONNÝCH RIADITE OV O STRATÉGII PARTNERSTVA SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU 6. mája 2004 Tento dokument je distribuovaný v obmedzenej miere a môu ho pouíva urené osoby len pri výkone ich sluobných povinností. Jeho obsah nesmie by inak zverejnený bez povolenia Svetovej banky. Page 2 M ENOVÝ EKVIVALENT ( Výmenný kurz k 30. aprílu 2004) Menová jednotka = Slovak Koruna (SK) 1 USD = 33, 83 SKK 1 SKK = 0,029 USD FIŠKÁLNY ROK VLÁDY od 1. januára do 31. decembra SKRATKY AAA CAS CAP CPS EAGGF EBRD EFSAL EIB ER SF EU FDI FSAP GDP ICR IDF JI NBS OECD OED PAYG PCF PPF QAG RDF RONI SAL SDF SECALS SME SWAp TA Analytické a poradné innosti Stratégia pomoci krajine (Slovensku) Spoloná po nohospodárska politika Stratégia partnerstva s krajinou Po nohospodársky usmer ovací a záruný fond Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj Pôika na reštrukturalizáciu finanné ho a podnikového sektoru Európska investiná banka Zníenia emisií Sociálny fond Európska únia Priame zahraniné investície Program hodnotenia finanného sektoru Hrubý domáci produkt Správa o ukonení implementácie Fond rozvoja inštitúcií Spoloná realizác ia Národná banka Slovenska Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Odbor hodnotenia operácií () Priebený dôchodkový systém Prototypový uhlíkový fond (Prototype Carbon Fund) Prostriedky na prípravu projektov (Project Preparation Facility) Skupina pre zabezpeenie kvality Fond rozvoja regiónov Úrad pre reguláciu sie ových odvetví Reštrukturalizaná pôika (Structural Adjustment Loan) Fond sociálneho rozvoja Pôika na reštrukturalizáciu sektoru (Sector Adjustment Loa n) Malé a stredné podniky Celosektorový program Odborná pomoc Tím Svetovej banky Viceprezident: Shigeo Katsu Riadite pre krajinu : Roger Grawe Task Manager : Ingrid Brocková Page 3 STRATÉGIA PARTNERSTVA SVETOVEJ BANKY A SLOVENSKEJ REPUBLIKY OBSAH ZHRNUTIE HLAVNÝCH BODOV...............................................................................................i I. ÚVOD.................................................................................................................................1 II. KONTEXT KRAJINY........................................................................................................1 A. Politický vývoj v poslednom ase .................................................................................1 B. Hospodársky vývoj v poslednom ase ..........................................................................1 C. Vývoj v sociálnej oblasti...............................................................................................2 III. VÝZVY V OBLASTI ROZVOJA: CIELE A PROGRAM ROZVOJA KRAJINY ..........3 D. Tri výzvy pre slovensko................................................................................................3 E. Tri výzvy z po h adu jednotlivých sektorov ..................................................................4 IV. POMOC A SKÚSENOSTI SVETOVEJ BANKY Z MINULOSTI...................................6 A. Pomoc Svetovej banky v minulosti: pôiky ................................................................6 B. Pomoc Svetovej banky v minulosti: AAA....................................................................7 C. Lekcie z minulosti, perspektívy pre budúcnos ............................................................8 V. PARTNERSTVO SLOVENSKO - SVETOVÁ BANKA, FIŠKÁLNE ROKY 2005-07 11 D. Kontext........................................................................................................................11 E. Nárt programu pomoci ..............................................................................................11 F. Makrosektorové fiškálne reformy podporujúce obozretný makroekonomický manament a fiškálnu konsolidáciu............................................................................11 G. Štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti.........................12 H. Zmiernenie chudoby a integrácia do Spolonosti .......................................................13 I. Súasná perspektíva v oblasti p ô iiek .......................................................................14 J. Výsledky a monitorovanie programu krajiny..............................................................14 K. Partnerstvo...................................................................................................................15 VI. ÚVEROVÁ SPÔSOBILOS A RIADENIE RIZÍK ........................................................17 VII. ZÁVERENÉ POZNÁMKY ...........................................................................................18 Page 4 BOX Box 1: EU Financial Support for the New Member States ....................................................... 15 PRÍLOHY Príloha A1: Slovenská republika na prvý poh ad Príloha B2: Vybrané ukazovatele úspešnosti a riadenia portfólia banky Príloha B3: Zhrnutie programu IBRD Príloha B3: Zhrnutie programu IFC Príloha B4: Zhrnutie neúverových sluieb Príloha B5: Ukazovatele sociálneho rozvoja Príloha B6: K úové ekonomické ukazovatele Príloha B7: K úové ukazovatele úverovej angaovanosti Príloha B8: Portfólio operácií (IBRD) Príloha B8: Výkaz z uvo neného portfólia IFC Príloha B9: Aktivity banky Príloha B10: Zhrnutie rozvojových priorít Príloha B11: Konzultácie o stratégii partnerstva Map IBRD 32523 Page 5 SLOVENSKÁ REPUBLIKA – SVETOVÁ BANKA STRATÉGIA PARTNERSTVA ZHRNUTIE HLAVNÝCH BODOV i. Slovenská republ ika urobila ve ký pokrok v zavádzaní reforiem od fiškálneho roka 2001 v rámci Stratégie pomoci krajine (CAS), a 1. mája 2004 sa stala lenom Európskej únie (EÚ). Teraz je potrebný nový rámec na usporiadanie vz ahov medzi Svetovou bankou a Slovenskom, ktorý posunie pôvodný vz ah poskytovate a a prijímate a pôiiek alej a ktorý bude partnerstvom zoh ad ujúcim nové postavenie Slovenska. Popri pokraujúcej finannej podpore je nový partnerský vz ah zaloený na u ahení zdie ania vedomostí a poradenstve v oblasti stratégie. Na základe tohto prístupu sa Stratégia partnerstva s krajinou (CPS) navrhnutá pre fiškálne roky 2005 a 2007 (FY05 -07) zameriava na analytickú prácu a odbornú pomoc s cie om pomôc Slovensku dosiahnu jeho ciele, pri zachovaní monosti širšej finannej podpory ak sa v rámci partnerstva zistí, e bude uitoná na dosiahnutie špecifických potrieb. ii. Reformy v posledných rokoch posunuli Slovensko do dobrej východiskovej pozície pre alší úspešný vývoj. Slovensko dosiahlo nepretritý rast vyšší ak o sú miery rastu HDP EÚ zníením verejných výdavkov na priemerných 39 % HDP v období 2001- 2003, zatia o fiškálny deficit sa zníil na 3,6 % HDP v roku 2003. Oakáva sa, e deficit sa zníi na úrove 3 % HDP v roku 2007 a Slovensko je na dobrej ceste dosi ahnu túto úrove , ako aj alšie body maastrichtských kritérií. Program Slovenska na podporu rastu, zníenie deficitu a rozvoj silnej trhovej ekonomiky je impozantný a zahr uje zavedenie rozsiahlych fiškálnych reforiem a privatizácie majetku verejného sektora v širokom meradle s výraznou zahraninou úas ou. iii. Slovensko teraz elí trom výrazným rozvojovým výzvam. Prvou je pokraovanie prezieravého riadenia ekonomiky a dodranie záväzkov v rámci Paktu stability a rastu ke e Slovensko sa prijatím eura snaí dosiahnu plné výhody lenstva v Európskej únii. Nedávne fiškálne reformy vytvorili silnú platformu na plnenie tohto programu. Druhou výzvou je priblíenie sa európskym úrovniam príjmov a plná konkurencieschopnos na európskych a svetových trhoch a vybudo vanie kapacít na produktívne vyuívanie nových zdrojov EÚ. Štrukturálne reformy na zlepšenie mobility pracovných síl a kapitálu budú v tomto oh ade dôleité. Tre ou výzvou je zníenie chudoby a nezamestnanosti a riešenie rómskej otázky. Nezamestnanos je príliš vysoká na úrovni viac ako 17 % a zatia o miera absolútnej chudoby je nízka, existujú skupiny výrazne postihnuté chudobou, najmä medzi nezamestnanými, domácnos ami v chudobných regiónoch a rómskou menšinou, ktorá predstavuje takmer 11 % obyvate stv a. Sú potrebné zmeny na trhu práce, rozvoj sektoru malých a stredných podnikov (SME), ktorý by mal za normálnych okolností generova vysoký poet nových pracovných miest, zaostáva a reformy vo vzdelávaní sa len zaínajú, zatia o nízka úrove vzdelania zo stáva k úovým faktorom spôsobujúcim nezamestnanos a chudobu. iv. Aj ke sa jedná o významné výzvy, Slovensko u dokázalo ako ve a sa dá dosiahnu v krátkom ase. S pokraujúcim odhodlaním úradov by Slovensko malo postupova v budúcnosti tak ako doteraz, riešiac tieto výzvy formulovaním a zavádzaním praktických a úinných riešení. Ako partner pri rozvoji je Banka pripravená pod a potreby pomáha v tomto úsilí. v. Pomoc Svetovej banky zohráva dôleitú úlohu v úsilí Slovenska o dosiahnutie týchto cie ov. Ciele st anovené v poslednej CAS boli dosiahnuté, v niektorých prípadoch prekroené a prebiehajúce projekty sú hodnotené ako uspokojujúce alebo lepšie. Analytické a poradenské Page 6 - ii - innosti (AAA) zohrali významnú úlohu, sú povaované za príklad najlepších praktík Banky a vysoko oce ované vládou. Banka musí pokraova v poskytovaní poradenstva na vysokej úrovni, aby zostala na alej relevantnou. vi. Pre budúcnos bude pomoc formulovaná v kontexte Stratégie partnerstva vedenej dohodnutými kritériami. Takáto pomoc by mala: (a) m a vysokú návratnos vo forme bu kapitálu alebo rastu, (b) dop a iné zdroje financií alebo odbornosti, (c) odráa komparatívnu výhodu Banky a (d) ma dopad v krátkodobom a strednodobom horizonte, priom ostatné faktory sú rovnaké. AAA budú aj na alej dôleitou súas ou partnerstva z dôvodu jeho dopadu na Slovensko a taktie preto, e skúsenosti získané na Slovensku budú pouite né v prípade menej rozvinutých krajín. vii. Existuje nieko ko spôsobov, ktorými by Svetová banka mohla pomôc Slovensku pri rieše ní spomínaných výziev. Svetová banka by mohla pomôc s reformami na posilnenie konkurencieschopnosti vo vybratých aspektoch rozvoja súkromného sektora (finanné preh benie, SME), rozvoja vidieka, trhu práce, oblasti práva/súdov a vzdelávania. Mohla by tie pomôc v zniovaní chudoby a v sociálnom zale ovaní prostredníctvom navrhovanej práce na hodnotení a zmier ovaní chudoby, vzdelávaní ako aj práci, ktorej cie om je obmedzenie marginalizácie Rómov. viii. V súasnosti sú pripravované dva projekty: Projekt sociá lneho rozvojového fondu () a projekt Reformy súdnictva. Zatia o dopyt po AAA a odbornej pomoci je vysoký, dopyt po alších financiách Svetovej banky je teraz nízky, ke e Slovensko má vynikajúci prístup ku kapitálovým trhom . So zniovaním nefinanných nákladov Svetovej banky spojených s pôikami prostredníctvom zjednodušovania a zosúla ovania jej postupov s EÚ a praktikami krajiny a efektívnym zavádzaním jej produktov v súlade s Akným plánom riadenia pre zlepšenie podpory Svetovej banky krajinám so strednými príjmami (Management Action Plan for Enhancing World Bank Support to Middle Income Countries) (Sec M2004-0071/1, 20. apríla 2004), môe v budúcnosti skutoný dopyt po financovaní vzrás . Významnou iniciatívou je navrhovaný prístup Banky k poiiavaniu krajinám EU8. Slovensko by mohlo ma prístup k úverom na odbornú pomoc krajinám EU8 (EU8 Technical Assistance Loan Facility 1 ) s cie om získa odbornú pomoc prekraujúcu obmedzenú kapacitu rozpotu na administratívu Svetovej banky vo vz ahu k akýmko vek rozvojovým výzvam, ktorým Slovensko elí a pri ktorých chce nadviaza na podporu od Svetovej banky. Okrem toho, sektorové programy, finanné zabezpeenie Svetovou bankou, vládou a potenciálne tie fondy európskych inštitúcií b y mohli by uitoné pre podporu a udriavanie politických alebo inštitucionálnych reforiem a tak by mohli doplni financovanie zo strany EÚ a/alebo poskytnú finannú podporu innostiam, ktoré nemajú nárok na financie EÚ. ix. V posledných rokoch Slovensko urobilo výrazný pokrok. Jeho vstup do EÚ jednak potvrdzuje tento pokrok a tie predpovedá alšie úspechy v budúcnosti. Po získaní nového postavenia je teraz pre Slovensko a Banku vhodné vstúpi do novej fázy partnerstva. Aby sa dalo úspešne eli tejto výzve, Svetová banka sa bude snai rýchlo a flexibilne reagova na rozvojové potreby Slovenska. Týmto zapojením môe Svetová banka tie pomôc Slovensku zdie a jeho skúsenosti z vývoja s inými krajinami a poloi základy na jeho konený prechod do pozície donora. 1 Pozri “Rámec pre podporu Svetovej banky pre krajiny EU8,” návrh materiálu pre výbor, máj 2004. Page 7 - iii - Program navrhnutý do diskusie výboru · Zodpovedá navrhovaná povstupová stratégia pre Slovensko poiadavkám krajiny a kapacite Svetovej banky? Page 8 MEMORANDUM PREZIDENTA MEDZINÁRODNEJ BANKY PRE OBNOVU A ROZVOJ PRE VÝKONNÝCH RIADITE OV O STRATÉGII PARTNERSTVA SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU I. ÚVOD 1. Slovenská republika urobila ve ký pokrok v zavádzaní reforiem od fiškálneho roka 2001 Stratégie pomoci krajine (CAS), a 1. mája 2004 sa stala lenom Európskej únie (EÚ). Teraz je potrebný nový rámec na usporiadanie vz ahov medzi Svetovou bankou a Slovenskom, ktorý posunie starý vz ah medzi poskytovate om a prijímate om pôiiek alej a ktorý bude partnerstvom zoh ad ujúcim pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo. Popri pokraujúcej finannej podpore je nový partnerský vz ah zaloený na u ahení zdie ania vedomostí a strategickom dialógu. Na základe tohto prístupu sa Stratégia partnerstva s krajinou (CPS) navrhovaná pre fiškálne roky 2005 a 2007 (FY05 -07) zameriava na analytickú prácu a odbornú pomoc s cie om pomôc Slovensku dosiahnu jeho ciele, pri zachovaní monosti širšej finannej podpory ak Slovensko zistí, e bude uitoná na dosiahnutie špecifických potrieb. II. KONTEXT KRAJINY POLITICKÝ VÝVOJ V P OSLEDNOM ASE 2. Od ví azstva vo vo bách v septembri 2002 vláda zavádza ambic iózny program reforiem s významnými úspechmi. Koalícia pozostávajúca zo štyroch strán stratila parlamentnú väšinu v decembri 2003 aj ke sa jej odstupujúci lenovia v parlamente vyslovili, e budú pravdepodobne pokraova v hlasovaní v prospech vládnych návrhov poas zvyšnej asti štvorroného volebného obdobia. Zatia o Slovensko dosiahlo významné úspechy v reformách, politické názory v krajine sa rôznia; napríklad, v referende o vstupe do EÚ sa rozhodlo relatívne tesnou väšinou. Podpora reformám nie je stála, najmä ak reformy zamerané na zlepšenie fungovania trhov zniujú jej prínosy, ako sú napríklad úprava sociálnych dávok, ktorou sa takéto výhody zniujú pod úrove minimálnej mzdy alebo iniciatíva na zavedenie poplatkov za vysokoškolské štúdium, kt orá bola zatia odloená. Nedávne zvolenie Ivana Gašparovia za prezidenta za podpory parlamentnej opozície v spojení s menšinovou pozíciou vlády, by mohlo spomali rýchlos reforiem. Na druhej strane referendum v apríli 2004, ktorého cie om bolo skráti volebné obdobie vlády, bolo neúspešné, o zvyšuje pravdepodobnos , e vláda zostane vo funkcii do konca svojho volebného obdobia, do polovice roku 2006. Vláda je odhodlaná pokraova vo svojom reformnom programe a riziko jeho zvrátenia alebo zanechania je malé, vzh adom na nezvratný charakter k úových reforiem a jednoznanú podporu reformám zo strany koalície. HOSPODÁRSKY VÝVOJ V POSLEDNOM ASE 3. Od poslednej CAS (v januári 2001) bol dosiahnutý významný pokrok. Odvtedy rast HDP prekroil 4 % za rok, o j e vyšší rast ako v susedných krajinách a ove a vyšší ako miera rastu HDP EÚ (0,7 % v roku 2003). Verejné výdavky sa z hodnoty vyššej ako 55 % HDP na zaiatku devä desiatych rokov zníili na priemerných 39 % HDP za obdobie 2001 -2003 a v súasnosti sú ove a nišie ako priemer krajín EU8. Fiškálny deficit sa z hodnoty 5,7 % HDP v roku 2002 zníil na 3,6 % HDP 2 v roku 2003. alšie zlepšovanie je potrebné, lebo zníenie bolo iastone 2 Pod a metodológie ESA 95 . Page 9 - 2 - spôsobené jednorazovými úinkami a Slovensko bude nies isté výdavky spojené s plnením poiadaviek vstupu do EÚ a zavedením druhého piliera dôchodkového systému. Vzh adom na tieto fakty sa oakáva rast deficitu na hodnotu 4 % HDP a následný pokles na hodnotu 3 % HDP v roku 2007, s cie om splni maastrichtské kritériá a pripravi cestu na plánované zavedenie eura. 3 4. Od poslednej CAS (v januári 2001) bol dosiahnutý významný pokrok. V tom ase bol rast hrubého domáceho produktu (GDP) mierny a zdal sa neudrate ný vzh adom na vtedajšie stratégie a štrukturálnu nerovnováhu. Bolo zavádzaných málo štrukturálnych reforiem, fiškálna politika niesla so sebou riziko vysokého deficitu, výsledkom menovej politiky potrebnej pre stabilitu boli vysoké úrokové sadzby, priame zahraniné investície (FDI) boli nízke a nezamestnanos vysoká. 5. Rozsiahla da ová reforma bola zavedená v januári 2004 a spoíva v 19 % sadzbe dane zo všetkých príjmov právnických a fyzických osôb, ale poíta so zvýšenou odpoítate nou polokou pre nišie príjmové skupiny. V podstate všetky da ové výnimky boli zrušené – da z darovania a dedistva bola zrušená a da z prevodu nehnute ností bude zrušená na zaiatku roku 2005. Jednotná da z pridanej hodnoty vo výške 19 % sa vz ahuje na všetky produkty, o znamená ve ký posun od priamych daní k nepriamym daniam. Toto zjednodušen ie da ového reimu by malo zlepši aspekty správy a riadenia zda ovania a alej zlepši konkurencieschopnos Slovenska v oblasti zahraniných investícií. Reforma je koncipovaná tak, aby bola fiškálne neutrálna, ale dopad takýchto rozsiahlych zmien je aké predpoveda . Zatia o prvé výsledky sú povzbudzujúce, vláda bude musie by pripravená reagova v prípade, e príjmy nebudú dosahova predpokladanú úrove . 6. Jadrová inflácia bola v roku 2003 udriavaná pribline na úrovni 3 % a celková inflácia bola obm edzená na úrove 8,6 % v dôsledku prísnej menovej politiky, ktorá zahr ovala druhotné dopady zvýšenia regulovaných cien. Trend zhodnocovania sa meny bol udriavaný v súlade s rastom produktivity napriek ve kému prílevu priamych zahraniných investícií. Následkom toho bol zníený deficit beného útu z 8 % HDP v roku 2001 a 2002 na menej ako 1 % HDP v roku 2003. Slovensko má ve ké devízové rezervy rovnajúce sa objemu dovozu za 6 mesiacov. VÝVOJ V SOCIÁLNEJ OBLASTI 7. Slovensko potrebuje zníi nezamestnanos a chudobu, priom musí rieši najmä otázku marginalizácie rómskej komunity. Profil Slovenska z h adiska chudoby je podobný ako v iných krajinách vstupujúcich do EU. 4 Miera absolútnej chudoby je nízka, existujú však skupiny výrazne postihnuté chudobou, na jmä medzi nezamestnanými, domácnos ami v chudobných regiónoch východného Slovenska a rómskou menšinou, ktorá predstavuje takmer 11 % obyvate stva. Chudoba je najvýraznejšia v geograficky izolovaných a marginalizovaných rómskych osadách na východnom Sloven sku, ktoré obyajne nemajú základnú infraštruktúru a zariadenia. Nezamestnanos dosahuje takmer 100 % v mnohých z týchto osád a ukazovatele úrovne vzdelávania a zdravotníckej starostlivosti sú nízke. Napríklad len 3 % 3 Okrem maastric htských kritérií (fiškálny deficit niší ako 3% HDP, verejný dlh niší ako 60% HDP, nízka inflácia a dlhodobé úrokové sadzby a stabilita výmenného kurzu) budú potrebné alšie reformy pre úspešné zavedenie eura vrátane vyššej flexibility trhu a reforiem fin anného sektora. 4 Slovenská republika: Štúdia o ivotných štandardoch, zamestnanosti a trhu práce (Správa . 22351 -SK, február 2002). Celková štúdia merania ivotných štandardov je plánovaná na piaty finanný rok (FY05). Page 10 - 3 - rómskych detí majú dokonené stredné vzdelanie. Najmenej jedna tretina dlhodobo nezamestnaných sú Rómovia. Vláda zriadila Úrad pre rómske záleitosti vedený splnomocnenky ou vlády (s podporou grantu Fondu rozvoja inštitúcií (IDF) vo fiškálnom roku 2002), ktorý bude zodpovedný za koordináciu politiky v rómskej problematike vo vláde (a za koordináciu inností vlády týkajúcich sa programu Desa roie integrácie Rómov (Decade of Roma Inclusion), ktorý bol prijatý na konferencii Rómov v Budapešti, konanej za podpory Svetovej banky a Sorosovej nadácie v roku 2003). Politický vplyv Rómov je však rozptýlený a iaden z koaliných partnerov (a u vôbec nie opoziné strany) nepovauje rómsku otázku za súas ich politického programu alebo zodpovednosti. 8. Nezamestnanos bola v roku 2003 stále vysoká na úrovni viac ako 17 %, aj ke oproti roku 2002 sa zníila o pribline 1 %. Zamestnanos je naopak nízka na úrovni 57 %, o je jedna z najniších hodnôt v krajinách OECD. Pracovníci s nízkou kvalifikáciou vypadávajú z trhu práce, ke e v období rokov 1994-2 002 zaniklo asi štvr milióna pracovných pozícií. Vo všeobecnosti existujú ve ké rozdiely medzi pracovníkmi vysoko produktívneho sektoru malých a stredných podnikov a pracovníkmi domácich zamestnávate ov (vrátane štátnych). Napriek nedávnym reformám je zamestnanos stále nachýlená smerom k verejnému sektoru, priom verejná správa predstavuje viac ako 20 % všetkých pracovných pozícií. 9. Slovensko prijalo nieko ko legislatívnych krokov na podporu rodovej rovnosti a riadi sa odporúaniami 4. konferencie OSN v Pekingu ako aj nariadeniami EÚ. Národný akný plán pre eny bol prijatý v roku 1997 a Parlament prijal Koncepciu rovnakých moností pre muov a eny. Aj ke tempo prijímania nových zákonov je z poh adu rodovej nerovnosti pomalé, dostupné údaje naznaujú, e rodová nerovnos nie je najväším problémom. Nedávna da ová reforma vytvára silné stimuly pre tvorbu podnikate ských príleitostí a vykonávanie samostatných zárobkových inností, bude však ešte potrebné prija alšie opatrenia. Vysoké sociálne dávk y blíiace sa k minimálnej mzde a vysoké úrovne príspevkov do sociálnej pois ovne a zdravotných pois ovní zníili úas pracovných síl. Z tohto dôvodu boli sociálne dávky nedávno zníené z úrovne pribline 100 % minimálnej mzdy na úrove pribline 50 % minimálnej mzdy. Nedávno schválené zákony o reforme dôchodkového systému zvyšujú dôchodkový vek na 62 rokov (a modernizujú priebený dôchodkový systém (PAYG) vrátane vytvorenia povinného druhého piliera). Nemocenské dávky sú zniované na úrovne podobné v i ných trhových ekonomikách a zavádza sa spoluúas , oho výsledkom budú zníené pracovné náklady a zvýšený dopyt po zamestnancoch. Tento balík reforiem by mal ma pozitívny dopad na zamestnanos , ale obyvate stvo nie celkom chápe dôvody pre tieto reformy a preto ak majú by tieto úspešné, bude potrebná lepšia komunikácia. Pre budúcnos zostáva prioritou zamera sa na vzdelávanie a školenia a prija alšie opatrenia na podporu rastu v sektore malých a stredných podnikov a iných sektoroch, ktoré nie sú priamo spojené s priamymi zahraninými investíciami. III. VÝZVY V OBLASTI ROZVOJA: CIELE A PROGRAM ROZVOJA KRAJINY TRI VÝZVY PRE SLOVENSKO 10. Slovensko v súasnosti elí trom ve kým rozvojovým výzvam. Prvou je uválivé riadenie ekonomiky a dodranie záväzkov v rámci Paktu stability a rastu, ke e krajina chce prijatím eura získa plné výhody lenstva v Európskej únii . Súas ou týchto záväzkov je alšie zniovanie fiškálneho deficitu pod hranicu 3 % HDP a udranie verejného dlhu v rozmedzí do 60 % HDP a inflácie na úrovni nišej ako 1,5 % priemeru troch krajín s najnišou infláciou v rámci EÚ. Dlhodobé úrokové miery by taktie nemali presiahnu úrokové miery troch krajín s najnišou mierou inflácie o viac ako 2 %, a výmenné kurzy by mali zosta v medziach ERM2 Page 11 - 4 - aspo v období dvoch rokov. Druhou výzvou je priblíenie sa európskym príjmovým úrovniam, dosiahnutie plnej konkurencieschopnosti na trhoch ako v Európe tak na celom svete a tie budovanie kapacít s cie om produktívne vyui zdroje EÚ ku ktorým Slovensko získalo prístup svojím vstupom do Únie. V rámci tohto procesu bude Slovenská republika musie zavies štrukturálne reformy vedúce k zlepšeniu mobility pracovných síl a kapitálu ím sa po prechode na menu euro, ke u nebude moné vies aktívnu menovú politiku, stabilizuje výkonnos ekonomiky. 11. Tre ou výzvou je zniovanie chudoby a nezamestnanosti a zastavenie marginalizácie rómskeho etnika. Úrove nezamestnanosti Rómov je príliš vysoká. Je potrebné zavies reformy v sektore trhu práce. Rozvoj malého a stred ného podnikania, ktoré by malo by významným zdrojom zamestnanosti a inovácie, zaostáva a je potrebné prehodnoti dlhodobú konkurencieschopnos Slovenska v oblasti zahraniných a domácich investícií (okrem mimoriadne úspešného sektora automobilovej výroby) a prija potrebné reformy. K úovým faktorom vedúcim k nezamestnanosti a chudobe je nedostatok vzdelania. Reformy v tejto oblasti sa ešte len zaínajú. Ve ký poet rómskych detí nechodí pravidelne do školy a tie ktoré aj školu navštevujú sú asto umiest ované do menej kvalitných osobitných škôl, alebo tried pre mentálne a telesne postihnuté deti. TRI VÝZVY Z POH ADU JEDNOTLIVÝCH SEKTOROV 12. Aby Slovensko splnilo maastrichtské kritériá, musí sa oprie o reformy prednedávnom zavedené v oblasti výdavkov verejného sektora. V roku 2003 bol schválený nový systém dôchodkového zabezpeenia, avšak bude potrebné pri jeho zavádzaní postupova ve mi rýchlo, pretoe od januára 2005 má u plne fungova . V súasnosti vláda zavádza systémovú reformu sociálneho zabezpeenia s cie om skvalitni poskytovanie pracovných stimulov a zmierni pascu chudoby (pozri odsek 7). Slovensko prechádza na jednotný systém poskytovania dávok a v tejto súvislosti je potrebné zavies nové informané technológie. V súvislosti s prenesením zodp ovednosti na regionálne a miestne politické jednotky je potrebné decentralizova fiškálnu oblas s cie om zvýši efektívnos a zodpovednos . Reformy je potrebné trpezlivo vysvet ova obanom, aby im mohli porozumie a podporova ich. V tejto oblasti je kv alitná komunikaná stratégia vlády k úovou podmienkou pokraovania reforiem. 13. Vláda SR spustila reformu zdravotníctva (súas ou ktorej je zavedenie spoluúasti pacienta, lepšie riadenie pacientov a sledovanie výdavkov na lieky), avšak nedávno sa tempo reformy spomalilo. Ak chce vláda získa podporu pre k úové body reformy zdravotníctva, ktorými sú napr. reštrukturalizácia nemocníc a vylepšenie metód platenia príspevkov poskytovate ov, tak rovnako ako v prípade dôchodkovej reformy musí vláda lepšie komunik ova jej prínosy. 14. iastkové reformy boli zavedené aj oblasti školstva, ale na to aby sa dosiahla konkurencieschopnos a zlepšilo sociálne zalenenie, je potrebné v nich alej pokraova . Musia sa posilni analytické a rozhodovacie schopnosti ministerstva školstva. Na základe celoštátnych kritérií sa na miestnej úrovni rozhoduje o tom ktoré základné a stredné školy budú zrušené z dôvodu nadbytonosti. Vysokoškolské vzdelávanie je vo ným statkom, ktorý obmedzuje prístup k vyššiemu vzdelávaniu z dôvodu obmedzení v oblasti zdrojov. Napriek uritému politickému odporu zostáva zavedenie reformy v oblasti vysokoškolského vzdelávania jednou z priorít vlády SR. Je potrebné vypracova stratégiu celoivotného vzdelávania a modernizova systém odborného školstva. Page 12 - 5 - 15. Nap riek tomu, e vláda pokrauje v reforme verejnej správy, sú nevyhnutné alšie reformy. V tejto oblasti je ešte stále prive ká závislos medzi potom odslúených rokov a zvyšovaním platu a preto je potrebné posilni princíp zásluhovosti. Potrebné personáln e zmeny sa však nedajú vykona z dôvodu nedostatonej prunosti systému. Je potrebné rozšíri školenie a vzdelávanie štátnych úradníkov. 16. Je tie nevyhnutné zvýši výkonnos a produktivitu v oblasti súdnictva, aby mohli súdy lepšie reagova na potreby spolonosti a trhu. Vyiada si to zvýšenie kapacít v oblasti udských zdrojov a riadenia informácií a dokumentov. Vzh adom na to, e trh s právnickými slubami sa vyznauje ve kou uzavretos ou, je potrebné lepším nasmerovaním právnej pomoci umoni chudobným obanom väší prístup to tohto systému. Aby sa dali lepšie analyzova dopady zákonov, je potrebné zhodnoti dopady regulácie. 17. Reforma energetického sektoru, ktorej súas ou je privatizácia ve kého potu distribuných spoloností, zavedenie regulaného rámc a a vypracovanie stratégie energetickej úinnosti, prebieha ve mi rýchlo. Je nevyhnutné alej pokraova v innostiach zameraných na vypracovanie lepšieho regulaného rámca distribúcie elektriny a plynu, rámca pre vyuívanie obnovite ných zdrojov energie a akného plánu energetickej úinnosti. 18. Rozsiahle reformy boli zavedené vo finannom sektore a súkromné banky v súasnosti pôsobia v primerane konkurennom prostredí. V tejto oblasti sú však nevyhnutné alšie reformy, aby sa vytvorilo prostredie prispievaj úce k rastu finanného sektora. Je potrebné posilni práva verite ov a dosiahnu skvalitnenie finanných výkazov a sprístupnenie úverových informácií. Je tie nevyhnutné rozvinú nebankové zdroje financovania ako napr. lízingu, faktoringu, rizikového kapitálu a akciových a dlhopisových trhov. Vytvorením vhodnej stratégie by sa mal podpori rozvoj kapitálového trhu. alej by sa mal posil ova doh ad nad finanným sektorom, napr. zavedením úinného integrovaného systému pod záštitou Národnej banky Slovenska (NBS), primeraným uplat ovaním najnovších medzinárodných noriem pre útovníctvo a výkon auditov a rozšírením doh adu nad sektorom pois ovní a súkromných fondov povinného a dobrovo ného dôchodkového poistenia. 19. Je potrebné alej kultivova investiné prostr edie, najmä smerom k podpore rozvoja malých a stredných podnikov, ktoré sú motorom rozvoja. Je nutné alej sprieh ad ova a zjednodušova regulaný rámec a tým odbúrava administratívne bariéry neúmerne za aujúce tento sektor. Súas ou tejto reformy by malo by aj zjednodušenie postupov ude ovania licencií, povolení a vykonávania inšpekcií. 20. V oblasti po nohospodárstva bude Slovenská republika musie stava na ve kom mnostvo reforiem (napr. dodriava prísne rozpotové obmedzenia a zárove dosiahnu zní enie potu v súasnosti prevaujúcich ve kých po nohospodárskych drustiev a vzda sa sebestanosti) v súvislosti so zavedením tzv. jednotnej platby na plochu (Single Area Payment Scheme) pod a Spolonej po nohospodárskej politiky (CAP), a zlepši napojenie na trhy, zvýši konkurencieschopnos sektoru a podpori rozvoj vidieka pouitím úinných štrukturálnych stratégií . 21. Na Slovensku v rámci programu spojeného so vstupom krajiny do EÚ síce vznikajú programy zamerané na alšie skvalitnenie dopravných, komunikaných a iných spojení so západnými susedmi, avšak v tejto súvislosti netreba zabúda na regionálne komunikácie s cie om zabezpei rozvoj regiónov. Page 13 - 6 - 22. V oblastiach okolo Dunaja a jeho prítokov sa pravidelne vyskytujú niivé povodne. S cie om zamedzi takýmto prírodným katastrofám zaala krajina zavádza kvalitný plán boja proti povodniam. Ke e však k výskytu závaných povodní (ktoré spôsobujú ve ké ekonomické škody) prichádza oraz astejšie, je nevyhnutné zvýši tempo vynakladania investícií. 23. Na záver je potrebné spomenú , e pred vládou Slovenskej republiky stojí úloha skvalitni spôsob informovania, aby získala pochopenie verejnosti a podporu pre štrukturálne reformy. Dominantným faktorom vnímania reformy a jej ve kých prínosov v oiach verejnosti je tempo zmien a pocit zniovania ivotnej úrovne v mnohých regiónoch a vrstvách obyvate stva. V tejto súvislosti je nevyhnutné jasne prezentova prínosy reformy a porovna najlepšie postupy so susediacimi krajinami. 24. Aj ke ide o významné a poetné výzvy, Slovensko u dokázalo ako ve a sa dá dosiahnu v krátkom ase. Slovensko by malo aj v budúcnosti postupova tak ako doteraz, zodpovedné orgány by nemali z avi zo svojho odhodlania a formulovaním a zavádzaním praktických a úinných riešení by sa malo zaobera výzvami ktoré pred ním stoja. Svetová banka, partner Slovenskej republiky v otázkach rozvoja, je pripravená pomôc tam kde to je potrebné. IV. POMOC A SKÚSENOSTI SVETOVEJ BANKY Z MINULOSTI POMOC SVETOVEJ BANKY V MINULOSTI: PÔ I K Y 25. Prvá Stratégia pomoci krajine (CAS) Banky sa týkala fiškálnych rokov 2001-2003. Na základe CAS bola navrhnutá pomoc Slovensku v oblasti dokonenia transformácie a reforiem, posilnenia riadenia a budovania inštitúcií, skvalitnenia sociálneho zabezpeenia, rozvoja udských zdrojov a s plnenia environmentálnych noriem. V tom ase chcela nová vláda SR urýchli zavádzanie reforiem a posunú Slovensko na prvé miesto krajín vstupujúcich do EÚ. Jedným z cie ov administratívy na Slovensku bolo tie zlepši fiškálnu konsolidáciu a tým zníi o brovský deficit. Od konca devä desiatych rokov síce prebiehal program poradenstva a technickej podpory, avšak neuskuto ovali sa iadne projekty. 5 V CAS bol navrhnutý úverový program v hodnote 415 miliónov USD, vrátane Pôiky na reštrukturalizáciu finann ého a podnikového sektora (EFSAL), na podporu rozsiahlych reforiem bankového a firemného sektoru a nasledujúcich investiných projektov: Riadenie reformy sociálnej podpory (Social Benefits Reform Administration), Riadenie verejných financií (Public Finance Management), Reforma súdnictva (Judicial Reform) a Investície v sektore sociálnych vecí (Social Sector Investment). 26. Pôika EFSAL bola pre fiškálny rok 2002 schválená vo výške 200 miliónov eúr (177,3 miliónov USD), a zohrala a zohráva významnú úlohu napr. pri reforme a reštrukturalizácií bankového systému, v oblasti posilnenia regulácie a bankového doh adu, realizácie stratégie reštrukturalizácie ve kého stavu nedobytných poh adávok ktoré boli vy até z útovnej evidencie štátnych bánk, zavedenia nového zákona o bankách a opatrení nasmerovaných k skvalitneniu útovníctva bánk a vykonávania auditov, zavedenia poistenia vkladov pre prípad zániku banky a zavedenia vylepšeného právneho rámca v oblasti konkurzu a likvidácie, zabezpeovacích 5 Predmetom predchádzajúcich projektov boli napr. úspešne realizované úvery v oblasti SAL, telekomunikácií a ozdravovania. Page 14 - 7 - nárokov a zákonov týk ajúcich sa riadenia podnikov (corporate governance). Tretia trana úveru bola schválená (všetky podmienky boli splnené) pred vstupom Slovenska do EÚ, 21. apríla 2004. 27. Projekt Riadenie reformy sociálnych dávok (Social Benefits Reform Administration) pre fiškálny rok 2002 bol schválený v celkovej sume 23,2 miliónov eúr (23,5 miliónov USD) s cie om posilni inštitúcie (podpori návrh dôchodkovej reformy, školenie a vzdelávanie udských zdrojov a verejné informácie), zaloi jednotný systém vyberania príspevkov a vytvori databázu klientov a alšie informané systémy. Projekt Riadenie verejných financií (Public Finance Management) bol pre finanný rok 2003 schválený vo výške 5,0 miliónov eúr (5,5 milióna USD) a v súasnosti zohráva významnú úlohu pri zdokona ov aní procesov týkajúcich sa rozpotu, posil ovaní makroekonomickej analýzy a prognostických schopností ministerstva financií, zavádzaní opatrení zameraných na zlepšenie riadenia dlhu a schopností v oblasti štátnej pokladnice a podpory úinnej koordinácie ce lkového reformného procesu. Koncepcia projektu Investície v sektore sociálnych vecí (Social Sector Investment) navrhnutého vo fiškálnom roku 2001 bola zmenená a projekt bol nasmerovaný na priority a obmedzujúce faktory Slovenskej republiky a transformovaný na úver SECAL pre oblas zdravotníctva pre fiškálny rok 2004 v sume 55 miliónov eúr (62,9 miliónov USD), doplnený úverom Technická pomoc v zdravotníctve (TA) v sume 10,58 milióna eúr (12,58 milióna USD). Spomenuté projekty slúia na podporu komplexnej vládnej reformy zdravotníctva a zavádzajú opatrenia zamerané na zníenie nákladov na strane dopytu a ponuky, obmedzenie výdavkov s cie om dosiahnu dlhodobú fiškálnu stabilitu a reštrukturalizáciu poskytovania zdravotníckych sluieb vedúcu k zvýšeniu ich kvality. Súas ou sú aj opatrenia, ktoré majú u ahi prístup k takýmto slubách pre sociálne slabé skupiny. Skutonos , e bol pouitý aj dopl ujúci úver TA potvrdzuje skutonos , e slovenská vláda povauje odborné poradenstvo pri podpore svojej reformnej agendy za ve mi dôleité. 28. Pä prebiehajúcich projektov je z poh adu dosahovania rozvojových cie ov a postupu implementácie povaovaných za uspokojivé a jeden (z troch) uzavretých projektov bol OED ohodnotený ako „vysoko uspokojivý“ (pozri prílohu B2). POMOC SVETOVEJ BANKY V MINULOSTI: AAA 29. Neúverová pomoc zohráva významnú úlohu v rámci podpory, ktorú Banka poskytuje Slovensku a významne ovplyvnila reformy politiky v prioritných sektoroch, v aka omu Skupina pre zabezpeenie kvality (QAG) oznaila celkovú kvalitu AAA rati ngom "vysoko uspokojivý". V dokumente Preh ad rozvojovej politiky (správa . 26607, jún 2003) bol navrhnutý súbor reforiem zameraných na podporu štrukturálnej transformácie, nových výdavkových stratégií a lepšieho spôsobu riadenia, z ktorých mnohé poslú ili ako základ pre vládne programy. V oblasti po nohospodárstva bola v správe „Potravinárstvo a po nohospodárstvo v Slovenskej republike: Výzvy vstupu do EÚ“ (White Cover, september 2002) navrhnutá séria reforiem (odstránenie súasnej stratégie kladúcej dôraz na sebestanos , príprava na prijatie po nohospodárskych politík EÚ pri vstupe, odstránenie zaujatosti po nohospodárskej politiky v prospech ve kých fariem, zavedenie tvrdých rozpotových obmedzení a u ahenie zabezpeenia súladu slovenského potravinár skeho priemyslu so štandardami EÚ v oblasti potravinovej bezpenosti). Správa bola preloená do sloveniny a odporúania ktoré v nej boli uvedené, boli takmer úplne prijaté. V apríli 2004 boli usporiadané medzinárodné workshopy, ktorých cie om bola výmena skúseností a výziev v rámci prípravy na vstup do EÚ medzi Slovenskom a jeho susedmi a prediskutovanie budúcich programov a politík, vrátane pomoci Svetovej banky. Dve štúdie FIAS z roku 2000 a 2001 sa zaoberali analýzou regulaného a administratívneho za aenia zahraniných a domácich investícií a navrhli reformy, Page 15 - 8 - z ktorých mnohé boli realizované. „Štúdia o ivotnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce“ (správa . 22351, február 2002) poskytla nové informácie o chudobe a viedla k systémovým reformám v oblasti sociálnej pomoci a politík trhu práce, ktoré zvýšili pracovnú motiváciu a zárove posilnili podporu chudobným vrstvám obyvate stva. Štúdia nazvaná „Chudoba Rómov a sociálna starostlivos o nich v Slovenskej republike“ (správa . 28768, apríl 2002) bola prvým dokumentom, ktorý sa zaoberal takými problémami rómskeho etnika ako sú chudoba a otázky hospodárskeho rozvoja a viedla k tomu, e slovenská vláda poiadala Banku o podporu pre Fond sociálneho rozvoja, ktorý by podporil iniciatívy marginalizovaných komunít v oblasti rozvoja zaloeného na dopyte. 30. Program FSAP (Financial Sector Assessment Program) poskytol komplexný preh ad silných a slabých stránok finanného sektora, podporil realizáciu reformnej agendy v rámci programu EFSAL a zdôraznila k úové dodatoné strategické úlohy pre alšie napredovanie finanného systému. V oblasti energetiky sa Banka podie ala na zabezpeení výberu inštitucionálnych štruktúr s cie om podpori nový regulaný rámec, pomáhala pri privatizácii distribuných podnikov a poskytla podporu pri príprave národnej energetickej stratégie a zárove spolupracovala s bilaterálnym donorom (Rakúsko) na tvorbe plánu obnovite ných zdrojov energie. 31. Granty poskytnutie v rámci IDF sa tie stali dôleitou súas ou stratégie pomoci Banky. Grant IDF na podporu reformy konkurzného systému pomohol pri príprave nového moderné návrhu zákona o konkurze a pri tvorbe regulaného rámca pre konkurzných správcov. Granty IDF zohrali významnú úlohu aj pri podpore reforiem v oblasti súdnictva a práva, útovníctva a auditov a budovania kapacít úradu pre rómske záleitosti. Grant IDF pre Reformy v oblasti regulácie infraštruktúry pomáha novo zaloenému nezávislému regulanému orgánu - Úrad pre reguláciu sie ových odvetví (ÚRSO). Grant FY04 podporí úsilie vlády v oblasti posilnenia inštitucionálnych kapacít na prípravu a realizáciu komunikanej stratégie pre prezentovanie reformnej agendy. LEKCIE Z MINULOSTI, PERSPEKTÍVY PRE BUDÚ CNOS 32. Svetová banka splnila a v mnohých oh adoch prekroila plán vytýený v rámci FY01 CAS. Boli naplnené prakticky všetky úlohy naplánované v ostatnej CAS, s primeranými úpravami, ktoré boli potrebné, o zohralo dôleitú úlohu pri pomoci Slovensku dosiahnu také dobré výkony, ako sa mu doposia darilo. Na základe týchto výkonov si Slovensko zasluhuje pevnú podpory zo strany Banky poas prvých kritických rokov svojho lenstva v EÚ. Aj ke má Slovensko v súasnosti dobrý prístup na kapitálové trhy, elá si osta v pevnom spojení s Bankou pri identifikovaní alších nároných úloh v rámci komplexn ého rozvoja, ktoré ho v budúcnosti akajú. Ak si príjem na obyvate a na Slovensku udrí svoje doterajšie tempo rastu tak, e bude jasné, e sa mu podarilo pevne uchyti na ceste konvergencie v rámci EÚ, a bude nepretrite napredova v oblasti štrukturálnyc h reforiem, je ve mi pravdepodobné, e naše budúce partnerstvo ešte viac zvýrazní jeho momentálne sa vynárajúcu úlohu donora. 33. Poas trvania súasného partnerského rámca (fiškálne roky 2005 -2007) Slovensko víta technickú pomoc Svetovej banky a primerane nízky objem úverov. Obe formy pomoci sa povaujú za uitoné pri prinášaní skúseností z krajín OECD a ostatných porovnate ných štátov s riešením problémov, ktorými sa chce Slovensko zaobera pod podmienkou, e technická pomoc Banky bude aj na alej dosahova vysoké výkonnostné štandardy. Túba vlády po rýchlej tvorbe a realizácii reforiem je limitovaná kapacitami, ke e existujú reálne obmedzenia v rýchlosti, akou je moné reformova a oisti verejnú správu. Banka zohráva a chcela by na alej zohráva Page 16 - 9 - dôleit ú úlohu pri poskytovaní technickej pomoci zameranej na riešenie týchto obmedzení. V podobnom duchu je Banka schopná pomáha Slovensku pri zlepšovaní koordinácie medzi jednotlivými sektormi, ktorá obmedzuje efektívnu realizáciu reforiem. 34. Okrem toho komuni kácia vlády týkajúca sa reformnej agendy nie je dostatone silná, z oho vyplýva nedostatok pochopenia cie ov, podstaty a výhod ekonomických reforiem medzi zainteresovanými stranami a príjemcami. Angaovanos Banky v reformnom programe a podpora pre tento program je dôleitým oporným pilierom komunikácie medzi vládou a verejnos ou a zabezpeenia podpory pre reformy. 35. Aby mohla pokraova v poskytovaní vysokokvalitného poradenstva a na alej zohrávala dôleitú úlohu, Banka zosúladí svoju podporu s prioritami Slovenska/EÚ, ktoré sú v súlade s podnikovými prioritami Banky. Také poradenstvo by malo ma aj na alej stá na pevných technických základoch a erpa najlepšie skúsenosti z krajín OECD, ktorým sa Slovensko snaí priblíi . Aby bolo poradenstvo uitoné, Banka musí kona výnimone rýchlo vzh adom na rýchlu prípravu a realizáciu reforiem na Slovensku. Dokument nazvaný „Rámec EÚ 8 6 ” navrhuje nový rámec pre u ahenie rýchleho príchodu technickej pomoci Banky, vrátane predbeného schválenia obálky Radou, v rám ci ktorej by sa úvery jednotlivým štátom poskytovali pouitím zjednodušených schva ovacích postupov krytých štandardnou úverovou dokumentáciou v súlade s horizontálnymi APL. 36. Okrem nízkeho objemu úverov technickej pomoci bude dopyt Slovenska po financovaní Bankou formovaný konkurencieschopnos ou základných finanných podmienok v porovnaní s ostatnými zdrojmi financovania, vyváených svojou flexibilitou ako nástrojom riadenie rizík. Finanné podmienky dostupné v budúcnosti na medzinárodných kapitálových trhoch sa budú vyvíja na základe všeobecnej trhovej situácie a vnímania rizikovosti daného štátu. Slovensko v uplynulých rokoch podstatne zlepšilo podmienky prístupu na svoj trh a má monos poiiava si na trhu s dlhopismi pri sadzbách o 30 alebo viac bázi ckých bodov niších, ako sú celkové náklady na úvery IBRD. Na druhej strane Úver s pevným úrokovým rozpätím, ktorý poskytuje IBRD, obsahuje nieko ko flexibilných prvkov, v aka ktorým sa môe sta uitoným nástrojom riadenie rizík štátneho dlhu. Úver s pevným úrokovým rozpätím ponúka nie len širokú paletu moností pre prispôsobenie spôsobu splácania pri rokovaniach o poskytnutí úveru, ale tie umo uje meni finanné charakteristiky celého úveru alebo jeho astí poas jeho trvania (mena, fixovanie/uvo ovan ie úrokovej miery, úrokové stropy a rozpätia). 37. V súasnosti pokrauje spolupráca so slovenskými orgánmi, ktoré spravujú štátny dlh, ktorej cie om je dosiahnu lepšie porozumenie moností, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného, ktoré by umonilo jasnejšie formulova finannú úlohu Banky v rámci stratégie CPS (Country Partnership Strategy), vrátane nišie uvedených moností. 38. Samostatne od isto finanných podmienok existujú dodatoné nepriame náklady úverovania Bankou, ako napr. poet krokov potrebných na splnenie poiadaviek Banky pri kadej operácii a as potrebný na ich realizáciu. V súlade s dokumentom „Rámec podpory Svetovej banky štátom EÚ 8“ Banka vynaloí úsilie na o najrýchlejšie zníenie týchto nepriamych nákladov. V rámci tohto postupu Banka mieni sp lnomocni partnerské inštitúcie na Slovensku na poskytovanie úverov pre podporu investícií a politík (podobne ako v prípade technickej pomoci opísanej vyššie) v oblasti riadenia financií, obstarávania a zabezpeenia. Pri 6 Pozri “Rámec pre podporu Svetovej banky pre krajiny EU8,” návrh materiálu pre výbor, máj 2004. Page 17 - 10 - tejto innosti zoh adnia Hodnoteni a inštitucionálnych zmocnencov (Institutional Fiduciary Assessments) vypracované Bankou harmonizáciu/prispôsobovanie sa EÚ a spoliehanie sa na predchádzajúce hodnotenie/certifikáciu inštitúciami EÚ ako aj na direktívne poiadavky EÚ, ktoré od Slovenska vyadujú dodriavanie smerníc Európskej únie. Banka potom môe na základe dopytu promptne reagova pomocou zjednodušených schva ovacích postupov pre také operácie, ktoré sa na tieto splnomocnené inštitúcie spoliehajú. 39. Pri tomto novom rámci bude prístup k úver om na podporu nových reforiem alebo u existujúcich osvedených stratégií podmienený výkonmi daného štátu na sektorovej úrovni pre celosektorové prístupy (SWAP) alebo SECALS, pri súasnom zachovaní uspokojivého makroekonomického napredovania v súlade s vlastným programom konvergencie daného štátu. Existujú dve monosti alšieho vývoja partnerstva medzi Bankou a Slovenskom v tomto prípade. Po prvé, Banka môe prinies pridanú hodnotu pri pomoci Slovensku pri prístupe k eurofondom, ktoré bude môc Slovensko ako nový lenský štát erpa ; predovšetkým pri prístupe k štrukturálnym a Kohéznemu fondu. Aby bolo Slovensko schopné vyuíva tieto eurofondy, bude musie vypracova projekty a programy, ktoré splnia poiadavky na erpanie financií z týchto fondov, v om môe Banka pomôc napr. vyuitím projektových modalít Banky tam, kde je to vhodné. V tomto kontexte by Banka mohla poskytnú technickú pomoc pri budovaní kapacít na lokálnej úrovni potrebných pre prípravu a riadenie projektov, ktoré sú nevyhnutné pre prístup a efektívne vyuitie štrukturálnych fondov. 7 Okrem toho si fondy vyadujú spolufinancovanie v rozpätí od 15 do 50 %, ktoré by Banka mohla pomôc poskytnú . Takáto finanná pomoc Banky pre Slovensko by bola poskytnutá formou spolufinancovania s cie om udra alebo realizova stratégiu a programy. Banka by samozrejme mohla poskytova finannú pomoc aj mimo rámca spolufinancovania, keby si to Slovensko iadalo. 40. innosti vybrané na zaradenie do programu by mali sp a urité kritériá. Reformy, ktoré podpo rujú, by mali ma vysokú návratnos bu vo forme kapitálu alebo rastu. Banka by svojou pomocou nemala zdvojova iné zdroje financovania alebo odborného poradenstva a zárove by mala odráa komparatívne výhody Banky. Reformy, ktoré má Banka podporova , by mali ma dopad v krátkodobom a strednodobom horizonte, priom ostatné faktory sú rovnaké. 41. Okrem úverovania, AAA je a na alej ostáva významným aspektom Partnerstva. Slovensko je najlepším praktickým príkladom vo vyuívaní AAA. Okrem výhod ktoré prináša S lovensku, návratnos AAA v oiach Banky spoíva tie v tom, e skúsenosti získané na Slovensku môe aplikova v menej rozvinutých krajinách. Pri tom všetkom, v súlade s našim rozvíjajúcim sa partnerstvom, bude Banka od Slovenska oakáva , e na seba preberie väšiu as nákladov na AAA vo forme de by nákladov i úverovania pre TA v prípade, e konkrétne aktivity presiahnu rozpotové obmedzenia Banky. Náklady sa okrem toho zníia tie pomocou zaradenia AAA, kde je to vhodné, do regionálnych štúdií (tak ako je to v súasnosti naplánované v rámci FY05-07 pre štúdie týkajúce sa verejných výdavkov/fiškálnych reforiem a trhov pracovných síl). 7 Napríklad navrhovaný Fond sociálneho rozvoja by podporoval budovanie regionálnych a miestnych inštitúcií, ktoré budú vyvíja , navrhova a realizova projekty z fondov EÚ. Page 18 - 11 - V. PARTNERSTVO SLOVENSKO - SVETOVÁ BANKA, FIŠKÁLNE ROKY 2005- 07 KONTEXT 42. Makroekonomický scenár na základe ktorého sa predikuje partnerstvo medzi Slovenskom a Svetovou bankou predpokladá pokraujúci ekonomický rast prevyšujúci priemer v krajinách Európskej únie, nízku úrove inflácie, pokraujúci znaný prílev priamych zahraniných investícií, deficit beného útu platobnej bilanc ie v priemere na úrovni 3 % HDP poas roku 2007 a pokles fiškálneho schodku vlády na úrove 3 % HDP v tom istom roku. Takýto vývoj sa povauje za priaznivý smerom k splneniu maastrichtských kritérií a vstupu do Európskej menovej únie. 43. V rámci tohto scenár a by Slovensko mohlo financova väšinu svojho fiškálneho deficitu cez zahraniné pôiky, priom by si muselo poia najmenej 1 miliardu USD na zahraniných trhoch. Stratégia spoíva v získavaní úverov v eurách, aby sa minimalizovali riziká vyplývajúce z prechodu krajiny na spolonú európsku menu. Je v súlade s prieskumom úverových príleitostí v rámci banky, ktorá je, samozrejme, schopná poskytova úvery v eurách. Ak sa Slovensko rozhodne, e by mohlo z tohto partnerstva vy ai viac, je moné upravi úverový rámec a do intervalu 100-150 miliónov USD. Nasledujúce asti naznaujú akým smerom by sa tento scenár mohol ubera , priom mnohé bude závisie od upresnenia potrieb zo strany Slovenska v kontexte partnerstva so Svetovou bankou. NÁ RT PROGRAMU POMO CI 44. Svetová banka a vláda SR urili nieko ko oblastí, ktoré v skutonosti tvoria zoznam moností, z ktorých si jednotlivé orgány uria priority na základe najnaliehavejších potrieb a vnímania výhod vyplývajúcich z úasti banky týkajúceho sa mnostva dostupn ých nástrojov. Tieto oblasti sa môu zoskupi do troch hlavných kategórií: a) pokraujúce makroekonomické a fiškálne opatrenia na podporu obozretného a udrate ného fiškálneho manamentu; b) alšie štrukturálne reformy na zvýšenie konkurencieschopnosti; a c) zmiernenie chudoby a sociálna integrácia. Priorities for Bank engagement are anticipated in each broad category. MAKROSEKTOROVÉ FIŠKÁLNE REFORMY PODPORUJÚCE OBOZRETNÝ MAKROEKONO MICKÝ MANA MENT A FIŠKÁLNU KONSOLIDÁCIU 45. Súasný úver pre riadenie verejných financií podporuje implementáciu dôleitých fiškálnych reforiem. Navrhovaný medzištátny Preh ad riadenia verejných financií by mal pre budúce obdobie ponúka alší súbor reforiem zameraných na reštrukturalizáciu výdavkov a zníenie fiškálneho deficitu za úelom splnenia maastrichtského kritéria. V tomto oh ade sa treba zaobera troma aspektmi. Po prvé, pomocou pre pokraovanie reforiem v k úových sektoroch vrátane zdravotníctva, školstva a sociálnych dávok. Po druhé, pomocou pre posilnenie štruktúr potrebných pre efektívnu fiškálnu decentralizáciu. Po tretie, preskúmanie verejnej správy a vytýenie alších reforiem za úelom podpory zlepšenej a nákladovo-efektívnej štruktúry. Pri poh ade mimo navrhovaného Preh adu riadenia verejnej správy je moné nájs priestor na poskytovanie strategických úverov, ktoré podporí implementáciu fiškálnych reforiem. Page 19 - 12 - ŠTRUKTURÁLNE REFORMY ZAMERANÉ NA ZVÝŠENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI 46. V budúcnosti budú kvôli zvýšeniu produktivity a výkonnosti potrebné sektorové reformy presahuj úce fiškálne aspekty, ktoré mono rieši v rámci horeuvedenej makro/fiškálnej innosti. Ich obsahom bude riešenie otázok v oblastiach: (a) Finanných reforiem a reforiem podnikovej sféry , priom sa bude stava na reformách podporovaných programom EFSAL a impl ementácii reforiem zaznaených v správach FIAS. Musia sa viac posilni práva verite ov, poskytovanie informácií týkajúcich sa úverov a útovných uzávierok, ako aj podnikové riadenie, o pomôe rýchlejšiemu rozvoju finanného sprostredkovania podporujúceho rast súkromného sektora. V prípade bánk je na fiškálny rok 2005 naplánované ohodnotenie podnikovej správy a riadenia, ktoré podporí definovanie potrieb alšieho zlepšenia. alej bude treba rieši administratívne a štrukturálne obmedzenia v sektore malých a stredných podnikov. Je potrebné aktualizova správy FIAS, priom Banka môe by nápomocná pri vývoji metodológie svojpomocného vládneho hodnotenia administratívnych a regulaných prekáok pre investície. Podpora reforiem v týchto sektoroch sa môe uskutoni vo forme analytickej práce alebo technickej pomoci, alebo vo forme spolufinancovania cez štrukturálne fondy EU v kombinácii s podporu reforiem špecifických politík. (b) Obmedzení v pohybe pracovných síl a politík, ktoré majú dosah na zamestnanos . Navrho vaný regionálny Preh ad trhu práce sa zameria na spôsoby, ktoré napomôu rozvoju konkurencieschopnejšej pracovnej sily a nízkej nezamestnanosti v nových lenských štátoch EÚ. (c) Právnych a súdnych reforiem. Pripravuje sa projekt (fiškálny rok 2005), ktorého obsahom bude vytváranie kapacít, zlepšenie súdnej infraštruktúry, a reformy zamerané na zlepšenie trhu právnych sluieb. Ak sa vyiada preddavok z Prostriedkov na prípravu projektov (PPF), mohlo by to urýchli prípravu projektov a odštartova prvú fázu inve stinej podpory pri reštrukturalizácii a zlepšovaní systému súdnictva. (d) Reformy školstva a vzdelávania. Prebiehajúca technická pomoc TA sa zaoberá: (i) opatreniami na zlepšenie schopnosti sektora vyššieho vzdelávania reagova na potreby globálnej informanej spolonosti; (ii) návrhom a realizáciou politík v oblastiach prijímania študentov a financovania; a (iii) rozvojom celoivotného vzdelávania spolu s ostatnými krajinami OECD a v súlade s Lisabonskou agendou. (e) Po nohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré by sa mohli zamera na pomoc pri implementácii Jednotnej platby na plochu v rámci Spolonej po nohospodárskej politiky, zlepšenie trhových liniek a/alebo podporu rozvoja vidieka v najchudobnejších vidieckych oblastiach krajiny, konkrétne na juhovýchode Slovenska. (f) Protipovod ovej ochrany, ktorá by zah ala podporu implementácie programu protipovod ovej ochrany, vrátane systémov skorého varovania a špecifickej direktívnej politiky na ochranu mestských oblastí vystavených povodniam, ktoré vykazujú najväšie škody. (g) Zlepšenia znalostnej ekonomiky. Bolo by zaloené na výsledkoch nedávneho workshopu Slovensko a znalostná ekonomika (Slovakia Knowledge Economy, KE) a prebiehajúcich Page 20 - 13 - prác reformy školstva. Cie om by bolo zlepši národné inštitúcie a programy za úelom p renosu a miestnej adaptácie vedomostí a technológií do výrobných sektorov. Takto sa banka bude pokúša poskytova pomoc pri pokraovaní v prebiehajúcej reforme s cie om zvýšenia kapacity a efektívnosti, ktoré umonia Slovensku lepšie vyui svetovú znalostnú ekonomiku. (h) Cenotvorba a regulácie v energetike . Pri dobrých základoch z úspešne ukonených a prebiehajúcich grantov z Fondu inštitucionálneho rozvoja IDF existuje priestor na alšiu prácu v oblasti tvorby cien plynu a elektriny, regulácie v kontexte pokraujúcej podpory Úradu pre reguláciu sie ových odvetví a podpory alšieho zale ovania Slovenska do sietí Európskej únie. (i) Taktie by sa našiel priestor pre pomoc Slovensku pri alšej podpore vyuívania obnovite ných zdrojov energie a zlepšení energetic kej efektívnosti . Prototypový uhlíkový fond (PCF) a súvisiace nástroje na financovanie trhu s uhlíkom by mohli umoni banke sta sa dôleitým partnerom v úsilí rozvinú slovenský trh s uhlíkom cez vývoj projektov, budovanie kapacít a preberanie najlepších postupov. Zistil sa aj potenciál v rámci projektu Obnovite ných energetických zdrojov financovaných z PCF, ktorý podporuje menšie podprojekty z oblasti obnovite ných zdrojov, vrátane vyuitia geotermálnej a veternej energie a energie generovanej malými v odnými elektrár ami. alšie monosti na podporu z PCF existujú v oblasti udrate ného riadenia odpadu, projektov v oblasti obnovite ných energetických zdrojov a projektov týkajúcich sa oblastí lesníctva, pozemkovej správy a dopravy. ZMIERNENIE CHUDOBY A IN TEGRÁCIA DO SPOLO NO STI 47. Svetová banka a Slovensko v rámci svojho partnerstva pripravujú pomoc týkajúcu sa rozvojových a implementaných stratégií a programov riešenia integrácie exponovaných a okrajových skupín a komunít do procesov a rozvoja miestnej spr ávy. Týmto by sa u ahil prístup k hospodárskym a pracovným príleitostiam a sociálnym slubám a alšie budovanie kapacít pre vylenené komunity s cie om navrhovania a realizácie projektov a práce s miestnymi samosprávami. Konkrétne problémy by sa mohli r ieši nasledovným spôsobom: i) Hodnotenie chudoby . Existuje potreba aktualizácie informácií o chudobe a identifikácie oblastí, v ktorých by bolo treba zasiahnu . Týmito otázkami by sa mala zaobera Štúdia hodnotenia ivotnej úrovne (fiškálny rok 2005). Toto b y si však vynútilo okamité vybudovanie kapacity v rámci vlády na monitorovanie ivotnej úrovne a dosahu zmien politiky v rámci technickej pomoci na štatistický úrad a líniové ministerstvá (zvláš Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny). Slovensko b ude potrebova aj pravidelné špikové prieskumy domácností s cie om monitorova pokrok v oblasti procesu sociálnej integrácie Európskej únie (napr. „laakenských“ ukazovate ov chudoby a blahobytu). Záverom je treba podotknú , e hodnotenie chudoby jasnejšie urí rozdiely, ktoré by sa mohli objavi napríklad ako výsledok reforiem s vplyvom na zamestnanos vo verejnom sektore. ii) Zmiernenie chudoby . Existuje potreba zlepšenia perspektívy pre znevýhodnené skupiny obyvate stva: (i) cez ekonomický rozvoj a zamestnanos ; (ii) zlepšením základných komunálnych sluieb a obecnej infraštruktúry; (iii) alternatívne komunitné sluby sociálnej starostlivosti; a (iv) monitorovanie a hodnotenie. Týmito cie mi by sa zaoberal navrhovaný projekt Fondu sociálneho rozvoja (FSR ) (fi škálny Page 21 - 14 - rok 2005). Osobitnými zlokami FSR by boli: (i) ekonomický rozvoj a zamestnanos ; (ii) základné komunálne sluby a obecná infraštruktúra; (iii) alternatívne komunitné sluby sociálnej starostlivosti; a (iv) projektový manament, monitorovanie a hodn otenie. Projekt by napokon zah al aj technickú pomoc na budovanie kapacít ako aj cielenú podporu pre rozvoj rómskych obcí. iii) Vzdelanie Mimo horeuvedeného rastu konkurencie a zlepšovania väzieb na znalostné hospodárstvo by Svetová banka mohla poskytnú aj fi nancie na rozvoj stredných a u ovských vzdelávacích inštitúcií a školení uite ov v rámci programu modernizácie vzdelávania. V súasnosti sa zameriavame na analytické a poradné innosti AAA s cie om zaobera sa otázkami reformy stredného a u ovského vzdelávania, vrátane potreby rozvíjania spojenia medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou a následného pokraovania vytvárania projektov v rámci poiadaviek. iv) D esa roie integrácie Rómov. Svetová banka podporí úas Slovenska na regionálnej iniciatíve “Desa roi e integrácie Rómov 2005- 2015.” Cie om tejto innosti je zrýchlenie pokroku pri zlepšovaní ivotných podmienok Rómov v regióne stanovením kvantitatívnych národných cie ov týkajúcich sa zlepšenia ekonomického postavenia a sociálnej integrácie tohto etnika a vývojom a realizáciou národných akných plánov na dosiahnutie týchto cie ov. SÚ ASNÁ PERSPEKTÍVA V OBLASTI P – I IEK Ako sme u spomenuli, v súasnosti sa v pokroilom štádiu prípravy nachádzajú dva potenciálne projekty: Reforma súdnictva a FSR. Oba tieto projekty sa sústredia hlavne na technickú pomoc and budovanie kapacít. Mimo nich je banka pripravená na finannú výpomoc v alších oblastiach v rámci partnerstva. alšia finanná pomoc by sa mohla poskytnú v rámci Technickej úverovej pomoci pre krajiny EU8 (EU8 Technical Assistance Loan Facility) na úely asistencie pri budovaní inštitúcií a kapacít a v rámci celosektorového prístupu (SWAp) krajín E8 s cie om zlúi finannú podporu zo Svetovej banky s vládnymi zdrojmi vylenenými na prioritné programy i oblasti. Tento prístup by mohol podpori strategické reformy ako aj pokraovanie v existujúcich úspešných postupoch a investiných programoch a mohol by sa vyui na spolufinancovanie a/alebo predfinancovanie kohézneho a štrukturálnych fondov Európskej únie. 48. VÝSLEDKY A MONITOROVANIE PROGRAMU KRAJINY 49. Vzh adom na nartnutý prístup sa úloha Banky v rámci partnerstva bude rozvíja a v kadom prípade bude podporova úsilie vlády. Dosiahnuté úspechy krajiny budú výsledkom mnohých faktorov, na ktoré Banka neb ude ma plný dopad. Ke e povaha vz ahu medzi Bankou a Slovenskom neumo uje presné naprogramovanie úloh, nie je moné ani predvída konkrétne závery. Existujú však dve hlavné monosti. Po prvé, program pomoci Banky sa obmedzí na poskytovanie odbornej pomoci a AAA, ak sa Slovensko rozhodne, e úvery poskytované Bankou nie sú dostatone konkurencieschopné v porovnaní s inými finannými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii na trhu, alebo s inými inštitúciami. Bude potrebné prispôsobi monitorovanie programu dopadu nových poznatkov a poradenstva. Po druhé, ak by vláda dospela k záveru, e v aka charakteru momentálne dostupných úverových produktov je Banka finanne konkurencieschopnejšia (odsek 38 vyššie), prichádzala by do úvahy skôr monos poskytovania Page 22 - 15 - úvero v Banky na investiné programy a zavádzanie reforiem. V oboch prípadoch by mala by Banka hodnotená pod a toho, do akej miery zníila nefinanné náklady, momentálne spojené s jej úvermi (pozri odsek 40). To by znamenalo vopred uri partnerské inštitú cie na Slovensku a pokia mono zosúladi postupy Banky (vrátane finanného riadenia, obstarávania, ivotného prostredia a sociálnych záruk) s politikou a postupmi EÚ. Banka by tie mala by hodnotená pod a toho s akou efektívnos ou reaguje na prípadné poiadavky oh adne poskytovania technickej pomoci. 50. Pre kadý zavádzaný projekt sa vypracujú osobitné hodnotiace kritériá. Napríklad v prípade navrhovaného projektu SDF by bol ukazovate om výsledkov poet podprojektov, ktoré spolone zaviedli miestne samosprá vy a komunity a poet príjemcov, zúastnených na projektoch podporovaných SDF. 51. Druhý prípad: Slovensko zistí, e úvery Banky sú konkurencieschopné v porovnaní s inými zdrojmi, bu na základe finanných podmienok alebo pod a toho, i prítomnos Banky zlepšuje v dostatonej miere prístup Slovenska k fondom EÚ alebo poskytuje iné výhody na vyrovnanie akýchko vek finanných znevýhodnení. V tomto prípade by bolo vhodné bra ako monitorovací ukazovate celkové makroekonomické výsledky, zamera sa špeciálne na f iškálny deficit, ktorý by sa mal postupne zniova a udra s cie om splni maastrichtské kritérium 3 % HDP. alej sa by sa mali rozvíja k úové sektorové ukazovatele, ktoré by dop ali celkový fiškálny ukazovate . Toto sa urí pod a konkrétneho sektora alebo sektorov, v ktorých bola pred ená podpora stratégii. 52. V prípade úverov Banky na spolufinancovanie podpory z EÚ je to však trochu inak. Tu Banka prispeje v oblasti vypracovania programov vhodných na financovanie z EÚ (a spolufinancovanie Bankou). Ukazovatele výsledkov pre konkrétne sektory by sa však rozvíjali vzh adom na sektory, ktoré dostávajú podporu. Aby sa toto mohlo zrealizova , Banka by mala by finanne konkurencieschopná alebo takmer konkurencieschopná a dodatoné náklady kompenzované hodno tou projektu pod a programu Banky. V tomto oh ade by ve mi pomohlo zosúladenie a maximálne vyuitie implementácie politiky a postupov EÚ na Slovensku s Bankou, ako sa uvádza v odseku 40. PARTNERSTVO 53. Ke sa Slovensko blíilo k lenstvu v EÚ, bola podpora p re Slovensko úzko koordinovaná s Európskou komisiou v rámci Memoranda o porozumení („Memorandum“), ktoré bolo podpísané na základe Agendy 2000 Európskej komisie, vyzývajúcej MFI, aby podporili proces rozširovania. Medzi signatármi Memoranda bola Európska komisia v spojení s EIB, Svetová banka, EBRD, IFC, Nordic Investment Bank, Nordic Environment Finance Corporation, Rozvojová banka Rady Európy a Black Sea Trade and Development Bank. Pravidelné stretnutia signatárov Memoranda pomáhajú zabezpei komplementárnos príslušných programov pomoci, bezproblémovú implementáciu a úinnejšiu spoluprácu. 54. Program pomoci EÚ je rozsiahly a zohrá v rozvoji Slovenska dôleitú úlohu, take je alej podrobnejšie popísaný. Svetová banka bude na alej úzko spolupracova s EÚ, aby boli jej operácie o najviac zosúladené s podporou z EÚ. 55. Predvstupová pomoc pre Slovensko z EÚ v rámci programu PHARE (na zavedenie acquis communautaire, posilnenie administratívnej kapacity a na pomoc krajinám, aby mohli rozvinú dobre pripravené investiné projekty a projekty na výstavby inštitúcií) dosiahla sumu Page 23 - 16 - 631,5 mil. eúr v období rokov 1992 do 2003. V rámci programu SAPARD (Špeciálny predvstupový program pre rozvoj po nohospodárstva a vidieka), v ktorom sa od roku 2000 rozdelilo 38,2 mil. eú r, sú hlavnými prioritami zlepšenie po nohospodárskej výroby, modernizovanie po nohospodárskych podnikov pod a noriem Európskej komisie a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko získalo aj z alokácií ISPA (Nástroj na predvstupové štrukturálne stratégie, na projekty infraštruktúry) vo výške 171 mil. eúr na podporu jednej dia nice a troch elezniných projektov a alších 175,6 mil. eúr na ivotné prostredie. 56. V rámci financovania z EÚ získalo Slovensko na roky 2004-2006: (i) 1 186,89 mil. eúr zo štrukturálnych fondov a (ii) 570,5 mil. eúr z kohéznych fondov. Prístup k týmto fondom predpokladá prepracovanie rozpotu, aby sp al poiadavky, spolu s predfinancovaním a inými výdavkami spojenými s lenstvom v EÚ. Okno 1: Finanná podpora EÚ pre nové lensk é štáty Ke e v niektorých prípadoch poadujú noví lenovia dodatonú podporu na posilnenie administratívnej kapacity potrebnej na implementáciu a uplat ovanie legislatívy EÚ a na zlepšenie vzájomnej výmeny najlepších praktík, bol pre nové lenské štáty zaloený prechodný nástroj (Transition Facility) vo výške 426 mil. eúr do konca roka 2006. Má slúi na posilnenie administratívnej kapacity potrebnej na implementáciu legislatívy ES a nezasahuje do oblastí pokrytých Štrukturálnymi fondmi. Krajiny EU8, ako aj ostatné lenské krajiny EÚ, budú ma prístup k štyrom Štrukturálnym fondom EÚ a ku Kohéznemu fondu. Štrukturálne fondy EÚ , ktoré dosiahnu od polovice roku 2004 do roku 2006 14,1 miliardy eúr: · Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) zameraný na podporu hospodárskej a sociálnej súdrnosti v rámci EÚ zniovaním nerovnováhy medzi regiónmi a sociálnymi skupinami; · Európsky sociálny fond (ESF) vytvorený na boj s nezamestnanos ou a na rozvíjanie udských zdrojov a podporu integrácie na trhu práce; · Európsky po nohospodársky usmer ovací a garanný fond (EAGGF) na podporu štrukturálnych reforiem v po nohospodárskom sektore a rozvoj vidieckych oblastí; a · Finanný nástroj na riadenie rybolovu (FIFG) na podporu štrukturálnych reforiem v sektore rybolovu. Štrukturálne fondy EÚ sú rozdelené nasledovne: · 70 % pre zaostalé regióny (cie 1); · 11.5 % na hospodársku a sociálnu transformáciu v oblastiach, ktoré majú problémy v štrukturálnej sfére (cie 2); · 12.3 % na modernizáciu školiacich systémov a vytváranie pracovných miest mimo regiónov v cieli 1, v ktorých takéto opatrenia tvoria súas stratégie zameranej na dobehnutie zameškaného rozvoja (cie 2); a · 5.35 % na štyri „iniciatívy komunity“, ktoré h adajú spoloné riešenia špecifických problémov, ako je cezhraniná a medziregionálna spolupráca. Kohézny fond EÚ, ktorý dosiahne od polovice roku 2004 do roku 2006 7,6 miliardy eúr je urený na financovanie projektov zameraných na zlepšenie ivotného prostredia a rozvoj dopravnej infraštruktúry v krajinách EU8 s HNP na o byvate a niším ako 90 % priemeru v EÚ. Kohézny fond takto prispieva k udrate nému rozvoju daných regiónov EÚ a podporuje súdrnos v rámci EÚ. 57. EIB ponúka Slovensku bonifikované úrokové sadzby a je ve mi aktívna. EBRD je tie aktívna, Slovensku poskytla úver vo výške 625 mil. eúr, investovala 218 mil. eúr vo forme majetku a poskytla záruky v hodnote 108 mil. eúr, o spolu predstavuje 952 mil. eúr na podporu projektov v celkovej hodnote 3 280 mil. eúr. 58. MMF zohráva v rámci pomoci Slovensku na alej dôle itú úlohu. lánok IV – konzultácie a správy zohráva ústrednú úlohu pri monitorovaní rozvoja, zis ovaní potrebných reforiem a odporúaní moného zlepšenia. MMF vypracúva aj špeciálne správy o fiškálnych a iných záleitostiach. Slovensko ako len OECD tie erpá z pravidelných h bkových analýz personálu OECD a z kolektívneho hodnotiaceho procesu. Page 24 - 17 - VI. ÚVEROVÁ SPÔSOBILOS A RIADENIE RIZÍK 59. Na makroekonomickej úrovni je Slovensko úverovo spôsobilé v aka svojmu zdravému makroekonomickému manamentu a programu reforiem, ktorý pritiahol ve ký prílev FDI. Ostávajúci dlh predstavuje 57 % HDP v roku 2003 a v roku 2007 by sa mal zníi na 52 % HDP. Dlhová sluba je len 15 % z vývozu tovarov a sluieb a v roku 2007 by mala klesnú na 6 %. Aj ke nedávny nárast dolár ovej hodnoty dlhu neviedol k zvýšeniu dlhu/HDP, bolo to hlavne kvôli posilneniu Koruny, aj ke toto posilnenie odráalo skutoný nárast produktivity. NBS úspešne zavádza stratégiu, ktorá poíta s posil ovaním meny spojeným s takýmito nárastmi produktivity, ale zárove sa snaí vyhnú prive kému kolísaniu meny a prudkému posil ovaniu, ktoré by mohlo naruši konkurencieschopnos . Ke e momentálna úrove dlhu a dlhovej sluby nepredstavuje iaden vány problém, zamýš a vláda spravova dlh ve mi obozretne aj v budúcnosti, aby bola schopná splni maastrichtské kritériá a v tomto ju podporuje aj Svetová banka. 60. Ve ké prílevy FDI, ktoré zohrali ústrednú úlohu v rozvoji automobilového priemyslu, spôsobujú isté obavy oh adne úverovej spôsobilosti, ak by v tomto priemysle nastal pokles. Tieto ve ké prílevy však treba vidie v kontexte. Suma FDI na Slovensku predstavuje viac ako 9 miliárd USD, 8 z ktorých 1,8 miliardy USD je v bankovom sektore a 7,3 miliardy USD v podnikovom sektore. V rámci podnikového sektora je 3,3 miliardy USD vo výrobnej sfére, vrátane výroby automobilov, viac ako 1 miliarda USD vo sfére dodávania elektriny, plynu a vody a alšia 1 miliarda USD je v oblasti ve koobchodného a maloobchodného predaja vrátane opráv automobilov. Celkovo teda menej ako polovica FDI šla do automobilového sektora. Aj ke by mal vány pokles v tomto sektore na hospodárstvo znaný dopad, nepredstavuje nezvládnute né riziko. Dôleitejšie ako makroekonomické riziká sú však riziká vyplývajúce zo skutonosti, e tri štvrtiny investícií v automobilovom sektore sú v bratislavskom regióne, take pokles by pre tento región znamenal problémy. Rozumný makroekonomický manament by sa teda snail o rozvoj infraštruktúry v alších regiónoch krajiny, aby sa mohla vo nejšie rozvíja . Aj ke sú FDI pre Slovensko ve mi významné, súasné spôsoby investovania prehlbujú regionálne rozdiely. Programy zamerané na nápravu týchto rozdielov si v budúcnosti vyadujú viac pozornosti, ne sa im dostávalo v minulosti. 61. Potenciálne vysoký prílev kapitálu budú pravdepodobne na alej komplikova vedenie menovej politiky. NBS by mala sústredi svoju politiku na zaruenie nízkej miery inflácie, ale ve ké prílevy kapitálu by mohli vies k neúmernému tlaku na posil ovanie výmenného kurzu, o by mohlo os labi konkurencieschopnos voi zahraniiu. K úom k menším stimulom na prílev špekulatívneho kapitálu je trvalé zniovanie fiškálneho deficitu a nišie úrokové sadzby ako aj dostatoná flexibilita výmenného kurzu. V krátkom období by mohli by oprávnené aj sterilizované zásahy, aj ke po ase by asi neboli úinné a mohli by oslabi príjmovú pozíciu NBS. 62. Ke e zatia nebol v rámci Partnerstva navrhnutý presný program poskytovania úverov, na úely analýzy úverovej spôsobilosti bol vytvorený program Banky na poskytovanie úverov v rozsahu 100 – 150 mil. USD rone, maximálny objem úverov predpokladaných v rámci scenára je nartnutý vyššie. Kvôli overeniu úverovej spôsobilosti bol vzatý do úvahy extrémny predpoklad, e všetky tieto prostriedky budú vyplate né rýchlo. Dlh Svetovej Banky je momentálne menej ako 1 % celkového nesplateného a poskytnutého dlhu a za týchto predpokladov by sa v roku 2007 zvýšil na 2,5 % celkového dlhu, zatia o dlhová sluba IBRD, 8 Pozri Národná banka Slovenska, Menový preh ad, január 2003. Page 25 - 18 - ktoré je teraz len 2,3 % verejnej dlhovej sluby, by sa v roku 2007 zvýšila na 3,3 % verejnej dlhovej sluby. V roku 2007 by bola dlhová sluba IRBD ekvivalentná pribline 0,1 % hodnoty vývozu tovarov a sluieb. Tieto k úové ukazovatele sú v rámci hraníc úverovej spôsobilosti. VII. ZÁVERENÉ POZNÁ MKY 63. Slovensko zaznamenalo v posledných rokoch výrazný pokrok. Jeho vstup do EÚ jednak potvrdzuje tento pokrok a aj predpovedá alšie úspechy v budúcnosti. Ke e Slovensko získalo nové postavenie, je teraz vhodné, aby vstúpilo do vyspelejšej formy partnerstva s Bankou. Svetová banka musí posilni svoju kapacitu, aby mohla rýchlo a flexibilne odpoveda na potreby Slovenska spojené s rozvojom a mohla tak eli tejto výzve. Touto angaovanos ou môe Svetová banka pomôc Slovensku podeli sa o jeho skúsenosti s rozvojom s alšími krajinami a poloi tak základ jeho konenej transformácie do pozície donora. James D. Wolfensohn Prezident Vypracoval: Shengman Zhang Washington, D.C. 6. mája 2004 Page 26 Annex A1 Page 1 of 2 Page 27 Annex A1 Page 2 of 2 Page 28 Annex B2 Page 1 of 1 Page 29 Annex B3 Page 1 of 2 Page 30 Annex B3 Page 2 of 2 Page 31 Annex B4 Page 1 of 1 Page 32 Annex B5 Page 1 of 1 Page 33 Annex B6 Page 1 of 2 Page 34 Annex B6 Page 2 of 2 Page 35 Annex B7 Page 1 of 1 Page 36 Annex B8 Page 1 of 2 Page 37 Annex B8 Page 2 of 2 Page 38 Annex B9 Page 1 of 1 Page 39 Annex B10 Page 1 of 1 Page 40 Annex B11 Page 1 of 3 Slo venská republika: Konzultácie o stratégii partnerstva s krajinou Ako súas prípravy CPS na obdobie rokov 2005 - 2006 bol spustený program konzultácií o návrhu stratégie so zástupcami obianskeho sektora SR. Prvotným cie om programu bolo získanie podnetov od širokého spektra zainteresovaných strán pokia ide budúce aktivity Svetovej banky na Slovensku. Tím Svetovej banky tie vyuil túto monos na stretnutia so svojimi partnermi vo vzdialenejších regiónoch krajiny. Návrh dokumentu CPS bol vypracovaný po diskusii so zástupcami Slovenskej vlády a vedúcich mienkotvorných inite ov. Na pozadí bol vykonaný základný prieskum na vzorke 1,040 respondentov z celého Slovenska. Tento prieskum ukázal, e viac ako polovica obyvate stva (59 %) pozná Svetovú banku. Spomedzi tých, ktorí u pouli o Svetovej banke, 59 % malo pozitívny názor, zatia o 13 % malo negatívny názor na Svetovú banku. Svetová banka je hodnotená negatívnejšie ako EBRD, ale pozitívnejšie ako IMF. Takmer polovica respondentov nevedela uvies aktivity Svetovej banky na Slovensku a viac ako 30 % nevedelo o spojení medzi innos ou Svetovej banky a programom reforiem Slovenskej vlády. Proces konzultácií o CPS pozostával z nieko kých nástrojov/stretnutí spätnej väzby: (i) prezentácie stratégie pre predstavi te ov vlády na hodnotiacom stretnutí spoloného portfólia (Joint Portfolio Review Meeting) vo februári 2004, (ii) konzultácií elektronickou cestou prostredníctvom internetovej stránky zastúpenia Svetovej banky na Slovensku (marec - apríl 2004), (iii) série konzultaných stretnutí usporiadaných v troch ve kých mestách na Slovensku: Košice, Banská Bystrica a Bratislava (29. marca - 2. apríla 2004). Tak slovenská ako aj anglická verzia stratégie boli zverejnené na internetovej stránke zastúpenia Svetovej banky na Slovensku zaiatkom marca 2004 s cie om získa názory širokej verejnosti. Okrem toho bol návrh CPS v slovenskom jazyku distribuovaný s pozvánkami pre viac ako 700 jednotlivcov a organizácií pred konzultanými stretnutiami. Výsledkom prístupu verejnosti bolo mnostvo komentárov, ktoré predloili zástupcovia tretieho sektora, miestnych samospráv a vysokých škôl. Všetky komentáre boli zverejnené na internetovej stránke Svetovej banky. Na úely konzultaných stretnutí vyvinuli zástupcovia Svetovej banky metodológiu v spolupráci s k úovými partnermi z tretieho sektora na Slovensku a slovenskou poradenskou firmou, pôsobiacou v úlohe nezávislého organizátora konzultaných stretnutí. Informácie o verejných konzultáciách boli tie zverejnené na internetovej stránke zastúpenia Svetovej banky na Slovensku ako aj na informanom serveri obianskych zdruení na Slovensku www.changenet.sk . Na kadom z troch konzultaných stretnutí sa zúastnilo do 60 zástupcov tretieho sekto ra, miestnych samospráv, vysokých škôl, podnikate ov a médií. Kadé stretnutie pozostávalo z dvoch astí. Prvá as bola zameraná na socioekonomickú analýzu slovenskej ekonomiky a problémy, ktoré je potrebné rieši . V tomto smere mali úastníci hodnoti a nalýzu uvedenú v CPS a uvies témy, ktorými sa nezaoberala alebo sa nimi zaoberala nedostatone. Druhá as bola zameraná na to, akým spôsobom je moné rieši tieto problémy a monou úlohou Svetovej banky v tomto procese. Diskusie nasledujúce po kadej pre zentácii prebiehali v jednej alebo dvoch pracovných skupinách zaloených na hlavných témach uvedených v CPS. Pracovné skupiny potom prezentovali svoje zistenia a odporúania poas plenárnej schôdze. V tomto procese konzultácií Svetová banka naznaila, e všetky komentáre a názory úastníkov budú zaznamenané, analyzované a prediskutované s personálom sektora. Úastníci boli tie informovaní o tom, e komentáre budú prezentované aj slovenskej vláde. Úastníci mali pocit, e prezentácia CPS bola dobrým štartovacím bodom pre konzultácie a e analýza sociálnej a ekonomickej situácie na Slovensku zahrnutá v dokumente bola komplexná a objektívna. Úastníci tie ocenili niektoré špeciálne oblasti, ktoré sú predmetom obáv vrátane chudoby, nezamestnanosti a menšín. Vo všeobecnosti došlo k zhode v tom, e prezentácia pozitívnych a negatívnych aspektov prebiehajúcej transformácie verejnej správy tvorila dôleitý základný kame analýzy. Bola však vyslovená poiadavka, aby si CPS všímala, e boj s korupciou a klientelizm om nie je dostatoný a e mnohé inštitúcie sú príliš slabé na to, aby dokázali tento problém rieši . Page 41 Annex B11 Page 2 of 3 Vyskytli sa isté obavy o aspektoch analýzy, ktoré sa javili ako chýbajúce alebo nedostatone zdôraznené vrátane: (a) úniku mozgov, predovšetkým poet ud í s vysokoškolským vzdelaním, ktorí odchádzajú zo Slovenska, (b) otázky rodovej rovnosti a vyššieho dopadu na eny ako na muov pri zavádzaní reforiem vo vzdelávaní, sociálnej sfére, dôchodkovej reformy a reformy zdravotníctva, (c) dopadu dlhodobej nezames tnanosti (ekonomický, psychologický a spoloenský), (d) potreby kvalitatívneho ako aj kvantitatívneho popisu chudoby (a toho, e záchranné siete sociálneho systému boli oslabené z fiškálnych dôvodov zatia o podpora pre ve ké korporácie bola zvýšená), (e) analýzy úlohy celoivotného vzdelávania a (f) preh adnosti prebiehajúcich reforiem a príiny insolventnosti zdravotnej starostlivosti. Úastníci mali tie pocit, e CPS by sa mala zamera na rozde ovanie príjmov s cie om odhadnú zmeny potrebné pre udran ie dlhodobej podpory reformám. 9 Silný pokles podpory vládnej koalície bol spôsobený skutonos ou, e štrukturálne reformy neboli prispôsobené situácii, ktorej elia nišie a stredné príjmové skupiny. Stratégie sociálneho zale ovania a zniovania chudoby by mali by zavedené pred zaatím programu transformácie tak, aby predchádzali problémom, ktoré spôsobí namiesto toho, aby ich riešili následne. Pokia ide o návrhy obsiahnuté v prezentácii CPS, väšina úastníkov mala pocit, e poet odporúaní by mohol by vyšší. Mali pocit, e CPS by mala prezentova integrovanejší a koordinovanejší poh ad na všetky ministerstvá v kontexte dlhodobej vízie rastu a rozvoja. Pokia ide o sektor energetiky, úastníci navrhovali širšie zameranie sa na obnovite né zdroje energie, priom vyšší dôraz by mohol by kladený na atómovú energiu. Vo všeobecnosti by mali by zabezpeené adekvátne dodávky elektrickej energie. CPS by sa mohla blišie zamera na po nohospodárstvo a monosti posil ovania vidieckeho rozvoja. CPS by mohla tie prehodnoti dopad zavedenia jednotnej DPH. Pokia ide o reformu zdravotníctva, úastníci mali pocit, e Svetová banka vhodným spôsobom zdôraznila potrebu zabezpei rovnováhu medzi ponukou a dopytom, ale aj to, e realizácia reformy zdravotníctva bola poznaená slabou komunikáciou, ktorej výsledkom je všeobecné vnímanie nedostatonej koordinácie. 10 Bolo zdôraznené, e kvalita sluieb by sa mala zvýši pod a monosti vytvorením špecializovanej inštitúcie na hodnotenie poskytovania sluieb. Pri financovan í zdravotníctva je potrebné vzia do úvahy tak kvalitu ako aj kvantitu. Je tie potrebné analyzova súasný trh práce profesií v zdravotníctve s cie om lepšieho prispôsobenia potrieb sektoru zdravotníctva. Základná lekárska starostlivos by sa mala sta prostriedkom pre lepšie riešenie problému chudoby. Vzdelávanie bolo alším dôleitým bodom diskusie. Zatia o vláda prijala koncepciu reformy a do roku 2010, jej zavádzanie je neadekvátne. Výdavky na vzdelávanie predstavovali len malé percento HDP. Prostriedky na vedu a výskum by mali by vyššie, predovšetkým preto, e ich podiel na HDP bol niší ako v Po sku, Ma arsku alebo v eskej republike. Medzi vysokoškolskou komunitou prevláda nedôvera k ministerstvu školstva pokia ide o plnenie prijatých cie ov. Je dôleité odpolitizova systém hodnotenia kvality vysokých škôl vytvorením nezávislého orgánu namiesto toho, aby túto funkciu plnilo ministerstvo školstva. Vláda by mala umoni a podporova prúdenie finanných tokov do vysokých škôl, vrátane vonkajší ch zdrojov. Existuje aj podpora pre financovanie vysokoškolského štúdia zo štátneho rozpotu. Úastníci mali tie pocit, e väšiu podporu si zaslúi širšie/zrýchlené vzdelávanie pre talentované a nadané deti a to najmä mimo Bratislavy, kde takéto zariaden ia chýbajú. Je potrebné klás dôraz na základné vzdelanie pre úely lepšieho riešenia problémov chudoby a sociálneho zale ovania. Zavádzané reformy vzdelávania riešili nízke platy uite ov, nedostatok zdrojov na výskum, rozvoj a kninice. Zariadenia majú taký nedostatok zdrojov, e zavies výber uite ov na základe zásluh by bolo nároné. Akýko vek plán zavedenia poplatkov za vysokoškolské štúdium by mal poíta so starostlivo formulovaným plánom pomoci pre študentov z chudobnejších pomerov. Vzdelávanie dospelých nechýba, ke e mnohé školy a firmy zaloili inštitúty celoivotného vzdelávania. Nebol však o ne ve ký záujem 9 Navrhovaná LSMS (Štúdia o meraní ivotných štandardov - Living Standard Measurement S tudy) na piaty finanný rok FY05 by riešila tento bod. 10 Toto bude rieši DGF (Development Grant Facility) pre komunikácie. Page 42 Annex B11 Page 3 of 3 z dôvodu vysokých nákladov, nedostatonej pomoci zamestnávate ov a slabého sociálneho dopadu. Je potrebné zavedenie systému na podporu úsilia dospelých o získanie vysokoškolského titulu. o sa týka programu rozvoja Slovenska, rozvoj zahr ujúci rôzne skupiny by mal tie podporova rovnos medzi mumi a enami. Existuje potreba aktívneho zniovania rodových rozdielov berúc do úvahy analýzu rodov pri všetkých reformách. CPS by mala tie vzia do úvahy aspekt chudoby medzi enami a zvyšujúce sa rozdiely v príjmoch muov a ien. Pokia ide o reformu sociálnych výhod, nový systém, ktorý má by spustený v januári 2005, by mal poíta s analýzou rodov a opatreniami na prevenciu proti chudobe u ien a skupín v dôchodkovom veku. Mala by by prijatá stratégia uplat ovania rodovej rovnosti v reformách ako aj rodové rozpotovanie a systém analýzy rodov a súvisiace opatrenia pre zavádzané vládne reformy. Nakoniec by partnerstvo medzi Svetovou bankou a Slovenskom malo vies k zniovaniu rodových rozdielov a k rovnakým príleitostiam pre muov a eny. Pokia ide o verejnú správu, reformy smerujúce k prenosu zodpovednosti na regionálne orgány neboli spojené s fiškálnou decentralizáciou. Existuje tie duplicita medzi orgánmi ústrednej a regionálnej správy. V štátnej slube sú nadmerné stavy zamestnancov a ich poet na alej stúpa bez primeraného nárastu administratívnych kapacít. Štandard sluieb je nízky a a dministratíva je vo ve kej miere spolitizovaná. o sa týka rozvoja súkromného sektora vznikla potreba odstráni administratívne prekáky a inak zlepši prostredie pre rozvoj SME. Bolo prezentovaných tie nieko ko návrhov týkajúcich sa chudoby a sociálne ho zale ovania. CPS by sa mala zamera na regionálne rozdiely a modely regionálneho rozvoja, ktoré vedú k marginalizácii uritých sociálnych skupín. Mnohé opatrenia vlády (napr. stimuly pre FDI) viedli skôr k zvýrazneniu ako k zníeniu regionálnych rozdielov. Nezamestnanos bolo potrebné rieši prostredníctvom trvalej tvorby pracovných príleitostí vo vidieckych oblastiach. Granty a pôiky Svetovej banky prostredníctvom komerných bánk by mohli by významné, ak sa zabezpeí transparentnos a zapojenie miestnych zainteresovaných strán. Pomoc by mala by pride ovaná na regionálnej úrovni. V sociálnych slubách bolo potrebné zavies štandardy kvality. Niektorí úastníci mali pocit, e by mali by vyvinuté nezávislé inštitúcie na poskytovanie informácií a poradenstvo v sociálnej a právnej oblasti. Padol tie návrh na schválenie zákona o ochrane zranite ných skupín. Pokia ide o Rómov, príklady úspešných projektov pre rómsku populáciu by mali by uplatnené v širšom meradle. Malo by by podporované ekologické po nohospodárstvo pre Rómov. Vzdelávanie rómskych detí je nedostatoné a malo by by posilnené v celej šírke od predškolského a po vysokoškolské vzdelávanie. Mnohí Rómovia napríklad navštevujú základné školy pre postihnuté deti. Je potrebná skupina rómskych odborníkov na hodnotenie a zlepšenie Národného akného plánu pre rómsku komunitu. Pre budúcnos je potrebné posilni inštitúcie prostredníctvom transparentnej odbornej pomoci a twinningu. Aktivity Svetovej banky by mali pomôc zabezpei transparentnos , partnerstvo, udrate nos a implementáciu odhadov sociálnych dopadov a dopadov na ivotné prostredie. Nezávislá agentúra by mala pripravi dôkladné hodnotenie ukonených a prebiehajúcich štrukturálnych reforiem, ktoré boli podporované Svetovou bankou. Po konzultáciách boli komentáre publikované na internetovej stránke zastúpenia Svetovej banky na Slovensku. Page 43 Map IBRD 32523